Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410202464
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8410202464.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., Y. XXX,
štátneho občana SR a 2/ H. B., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., Y. XXX, štátnej občianky
SR, proti žalovanej: H. L., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., M. XXX/X, štátnej občianke SR,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C/43/2010-360 zo dňa 21.01.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1/ rade,
žalobkyne v 2/ rade a žalovanej k nehnuteľnostiam - rodinnému domu, súpisné číslo XXX, stojacemu na
parcele registra „C“ číslo 359/2 s príslušenstvom (hospodárskou budovou, plotom predným a bočným
ľavým, prípojkou vody, vodomernou šachtou, prípojkou kanalizácie splaškovou, septikom, prípojkou

plynu, spevnenými plochami - chodník z dlažby, vonkajšími schodmi, elektrickou prípojkou) a k pozemku
parcele registra „C“ číslo 359/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 479 m2, zapísaným na liste
vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia P.. Nehnuteľnosti - rodinný dom, súpisné číslo XXX, stojaci
na parcele registra „C“ číslo 359/2 s príslušenstvom (hospodárskou budovou, plotom predným
a bočným ľavým, prípojkou vody, vodomernou šachtou, prípojkou kanalizácie splaškovou, septikom,
prípojkou plynu, spevnenými plochami - chodník z dlažby, vonkajšími schodmi, elektrickou prípojkou) a

pozemok parcelu registra „C“ číslo 359/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 479 m2, zapísané na
liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia P. prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu
v 1. rade a žalobkyne v 2. rade. Žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 8 662,50 eur do 15-
tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade
na náhradu trov konania sumu 1 535 eur a na náhradu trov právneho zastúpenia sumu 2 905 eur na

účet ich právneho zástupcu JUDr. Pavla Zavackého, advokáta so sídlom Kežmarok, Hradné námestie
29, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal zaplatiť štátu na náhradu trov
konania sumu 663,10 eur na účet tunajšieho súdu vedeného v Štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou podľa

konečnej úpravy domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k
špecifikovaným nehnuteľnostiam a to rodinnému domu súp. č. XXX s príslušenstvom a k priľahlému
pozemku, evidovaných na LV č. XXX, v katastrálnom území P.. Navrhli nehnuteľnosti prikázať im
do vlastníctva. V nehnuteľnostiach dlhý čas s deťmi bývajú a rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné
z dôvodu výšky menšinového spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Žalovaná v roku 2010 svojvoľne
vymenila zámku a začala užívať spodnú časť domu. Vzťahy medzi nimi nie sú dobré. Nie sú tiež ochotní

hradiť žiadne náklady na akékoľvek stavebné úpravy domu.Žalovaná so zrušením podielovému spoluvlastníctva súhlasila, žiadala však rozdeliť dvojgeneračný
rodinný dom na samostatné časti horizontálne, lebo má záujem svoju situáciu vyriešiť si bývaním v
rodinnom dome.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 142 ods. 1, 2 OZ skonštatoval, že účastníci
konania sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností a to žalobca v 1/ rade v podiele vo
výške 186,336 v pomere k celku, čo predstavuje 55,35 %, žalobcovia v 1/ a 2/ rade ako bezpodieloví
spoluvlastníci v podiele vo výške 87/336 v pomere k celku, čo predstavuje 25,89 % a žalovaná v podiele

63/336 v pomere k celku, čo predstavuje 18,75 %. Uvedené vyplýva z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. P..
Spoluvlastníci svoje podiely nadobudli jednak kúpnymi zmluvami, ako aj v dedičských konaniach.

Všetci účastníci konania so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
súhlasili. Súd prvého stupňa preto spoluvlastníctvo zrušil. Zaoberal sa prvým spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a to možnosťou reálneho rozdelenia nehnuteľnosti na samostatné veci.

Konštatoval, že rozdelenie nehnuteľnosti je „dobre možné“ v prípade faktickej možnosti a stavebno-
technickej vykonateľnosti rozdelenia spoločnej veci, to znamená, že rozdelením nehnuteľností vzniknú
samostatné nehnuteľností, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich
povahe a spoločenskému účelu. K ďalším podmienkam, na ktoré súd musí vždy prihliadať, je veľkosť
v spoluvlastníckych podielov, účelne využitie nových vecí a aj objektívna výška nákladov, ktoré možno

reálne predpokladať v súvislosti s rozdelením veci a ochota podielových spoluvlastníkov vynaložiť
tieto náklady. Vychádzal zo znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou Ing. H. H., znalkyňou z
odboru „Stavebníctvo“, odvetvie „Pozemné stavby“ zo dňa 09.10.2012 pod č. 36/2012, podľa ktorého
rozdelenie predmetného rodinného domu na samostatné objekty s prihliadnutím na spoluvlastnícke
podielyúčastníkovniejetechnickymožné.Vzhľadomnavýškuspoluvlastníckychpodielov,keďnajednej

strane žalobcom patrí 81/25 % a žalovanej 18,75 % nehnuteľnosti. Rozdelenie by si vyžiadalo stavebné
zásady od základov až na úroveň strešnej roviny s vytvorením požiarneho múra nad úroveň krytiny,
vyhotovenie novej strechy, úpravy na stropnej konštrukcii na druhom nadzemnom podlaží, vybudovanie
novej kúpeľne, kuchyne a schodiska v časti, v ktorej by sa po rozdelení nenachádzali, nové rozvody
kúrenia, a ďalšie náklady. Súd preto pri úvahe o tomto spôsobe vyporiadania považoval za právne

významnú veľkosť podielu žalovanej, ktorý je výrazne menšinový, ako aj subjektívne stanovisko strán k
finančnej participácii na stavebných nákladoch, keď žalobcovia neboli ochotní vynaložiť žiadne náklady
na stavebné úpravy a ani žalovaná neprejavila ochotu vynaložiť až tak vysoké náklady na stavebné
úpravy.

Súd prvého stupňa sa v ďalšom zaoberal možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva
rozdelenímvecivovertikálnomsmerevzmyslezákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytových
priestorov so záverom, že rozdelenie rodinného domu na vlastníctvo k dvom bytom je možné aj v
režime bytového zákona použitím jeho ustanovení, lebo túto analógiu výslovne umožňuje § 24 ods. 1
bytového zákona. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/204/2010 z 23.03.2011, ktoré spôsob

vyporiadania spoluvlastníctva na bytové vlastníctvo tiež pripustil.

Poukazujúc na znalecký posudok č. 36/2012 uviedol ako najekonomickejšiu alternatívu rozdelenia
rodinného domu na dva samostatné byty s ohľadom na napojenie jestvujúcej pôvodnej inštalácie,
stupačku, kanalizáciu, vodovod a zásahy do pôvodnej architektúry pri vynaložení stavebných nákladov

cca 13.000 eur s tým, že každé ďalšie riešenie by si vyžiadalo ešte väčšie náklady.

Žalovanou predložený listinný dôkaz technickú štúdiu rozdelenia predmetného domu na dva byty
vypracovanú Ing. E. H. z augusta 2013, ktorá neprihliadala k veľkosti spoluvlastníckych podielov strán
a žalovaná by tak získala byt o väčšej podlahovej ploche než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu

rešpektujúc súčasný stav užívania bytov v dome a vyžaduje si minimálnu stavebnú úpravu, pričom
žalovaná bola ochotná vyplatiť finančnú náhradu a uhradiť stavebné náklady na takéto rozdelenie v
celej výške, súd zhodnotil ako nepreskúmateľnú. Táto štúdia nerešpektuje spoluvlastnícke podiely strán,
nie je odborným podkladom pre posúdenie celkovej spôsobilosti predmetného rodinného domu prejsť
rozdelením na vlastníctvo dvoch bytov do režimu bytového zákona. Súd prvého stupňa preto zamietol

návrh na doplnenie dokazovania predložením doplnenia tejto štúdie zameraného na kritériá vyžadované
bytovým zákonom, ako aj na ohliadku domu z dôvodu, že mohol rozhodnúť na základe už vykonaných
dôkazov a ďalšie dokazovanie nepovažoval za hospodárne.Súd prvého stupňa preto vyslovil záver, že žalobcom, ako doterajším podielovým spoluvlastníkom
domu s výrazne väčšinovým podielovým spoluvlastníctvom, nemožno proti vôli vnútiť vertikálny spôsob
vyporiadaniaspoluvlastníctva.Nemožnotedažalobcomvnútiťvyporiadaniespoluvlastníctvarozdelením

na vlastníctvo bytov v režime bytového zákona a akékoľvek ďalšie spolužitie so žalovanou, zachovanie
podielového spoluvlastníctva k domu so žalovanou v určitou rozsahu a ani k riešeniu spoločných
záležitostí v dome súvisiacich s týmto spoluvlastníctvom za situácie, keď vzťahy žalobcov so žalovanou
nie sú dobré. Naviac, výška stavebných nákladov na rozdelenie domu na vlastníctvo dvoch bytov podľa
znaleckého posudku (cca 13.000 eur) je tak vysoká a to bez ohľadu na ochotu žalovanej hradiť všetky

tieto náklady, vylučuje záver o takejto dobre možnej deliteľnosti domu. V tejto súvislosti poukázal na
českú judikatúru v tom smere, ktorá za nedeliteľnú považuje nehnuteľnosť, ak jej rozdelenie nie je možné
bez nákladov presahujúcich 15 % ceny domu. Vychádzajúc z hodnoty predmetného domu aj znalkyňa
sa vyjadrila tak, že tieto náklady považuje za neekonomické, nakoľko za takéto náklady je možné v
obci obstarať samostatnú stavbu s pozemkom. Taktiež aj bytová situácia na strane žalovanej, ktorá je
výrazne menšinovou spoluvlastníčkou a s manželom je spoluvlastníčkou trojizbového bytu v P. si takéto

riešenie nevyhnutne nevyžaduje. Poukázal tiež na správanie žalovanej ako menšinový spoluvlastníčky
vo vzťahu k užívaniu domu, keď v roku 2010 svojvoľne (násilne) uchopila sa užívania domu bez súhlasu
ostatných vtedajších spoluvlastníkov vlastniacich väčšinový podiel.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa rozdelenie nehnuteľnosti v režime vlastníctva bytov

nepovažoval za dobre možné.

Prvostupňový súdu uviedol, že ďalší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzajúcim
do úvahy v prípade nemožnosti delenia je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu. Povinnosťou je s prihliadnutím na veľkosť podielov a účelné využitie veci.

Vyhovelvpredmetnejvecinávrhužalobcovakoväčšinovýchspoluvlastníkov,ktorídomspríslušenstvom
a pozemkom dlhodobo užívajú pre potreby užívania s rodinou, a nehnuteľnosť prikázal do ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobcovia so založením ich bezpodielového spoluvlastníctva k
celej nehnuteľnosti súhlasili. Vklady oboch žalobcov do veci nadobudnutej do ich bezpodielového

spoluvlastníctva založené rozhodnutím súdu zodpovedajú výške pôvodného spoluvlastníckeho podielu
výlučne žalobcu v prvom rade a spoluvlastníckeho podielu v bezpodielovom v spoluvlastníctve oboch
žalobcov ako manželov. Vklad žalobcu z jeho výlučného majetku do BSM k celej veci je okolnosťou,
ktorá bude následne zohľadnená pri vyporiadaní BSM v prípade jeho zániku.

Pri stanovení výšky náhrady za podiel žalovanej súd prvého stupňa vychádzal zo všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Ing. J. K. z 30.07.2009 pod č.
106/2009, ktorú všetci účastníci akceptovali. Uložil tak obom žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanej
spoločne a nerozdielne náhradu za jej podiel vo výške 8.662,50 eur (18,75 % zo 46.200 eur) do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že podielové spoluvlastníctvo
účastníkov bolo vyporiadané spôsobom navrhnutým žalobcami, preto ich úspech v konaní vyhodnotil aj
vo vzťahu k trovám konania. Priznal im preto trovy konania celkom vo výške 1.535 eur ako náhradu za
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.905 eur, celkom za 10 úkonov právnej služby s

režijným paušálom a 20 % DPH v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.

O trovách štátu súd prvého stupňa rozhodol postupom podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnej
žalovanej uložil povinnosť nahradiť ich vo výške 663,10 eur ako trovy štátu vzniknuté na trovách
znalkyne, ktoré neboli kryté preddavkom.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Ako odvolacie
dôvody uviedla § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/, § 221 písm. f/ O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby vo veci sám rozhodol. Uplatnila
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

V odvolaní tvrdila, že má nárok na reálnu deľbu nehnuteľnosti na dve samostatné bytové jednotky a
prikázanie jednej z nich do jej vlastníctva (cca 20 %) a za plochy prideleného bytu (cca 50 % rozlohy
celého domu) môže žalovaný nahradiť v peniazoch. Uviedla, že medzi stranami nebolo nespornýmveľkosť spoluvlastníckych podielov, hodnota predmetu spoluvlastníctva určená znaleckým posudkom,
technická nemožnosť vertikálneho delenia stavby na dve samostatné stavby a spôsob súčasného
užívania stavby. Sporným bola technická a právna možnosť rozdelenia stavby na dva byty, technická a

právna možnosť rozdelenia pozemku a právna možnosť prikázania väčšej časti spoločnej veci než je
veľkosť spoluvlastníckeho podielu.

V odvolaní žalovaná súhlasila so záverom súdu o nemožnosti horizontálneho delenia stavby na dve
samostatné stavby. Súhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že rodinný dom sa nedá rozdeliť

horizontálne na dve samostatné stavby, ale dá sa horizontálne rozdeliť na dva byty.

V ďalšom uviedla, že rozdelenie spoločnej veci na časti, ktoré nezodpovedajú veľkosti spoluvlastníckych
podielov je možné za predpokladu, že spoluvlastník, ktorému sa dostane väčšia časť veci, poskytne
druhému spoluvlastníkovi peňažnú náhradu zodpovedajúcu tomuto rozdielu. Ide o ustálený právny
záver. V praxi je bežné, že existujúcu stavbu je z technického hľadiska vhodnejšie rozdeliť na časti,

ktorých podlahová plocha nezodpovedá veľkosti podielov. Ak by sa mala deliť stavba alebo pozemok
na časti presne zodpovedajúcej výmere veľkosti podielov, kládli by sa na reálnu deľbu nesplniteľné
požiadavky. Technické riešenie preto musí mať prednosť pred právnym riešením. Z právneho hľadiska
je možné zohľadniť neproporčnosť delenia peňažnou kompenzáciou. Prikázanie väčšej časti spoločnej
veci jednému z podielnikov za náhradu je preto logickým, ustáleným, zákonným a najmä spravodlivým

spôsobom rozdelenie spoločnej veci. V tomto smere sa dopustila chyby súdna znalkyňa, ktorá
vypracovala znalecký posudok výlučne k možnosti rozdelenia stavby na časti presne zodpovedajúce
veľkosti podielov - 18,75 % a 81,25 %. Takéto rozdelenie žalovaná nežiadala, lebo je nezmyselné a
nemožné. Nekorešpondovalo by ani so súčasným stavom užívania nehnuteľností. Znalkyňa trvala na
tom, že iné rozdelenie nie je možné. Súd to toleroval a netrval na tom, aby znalkyňa sa vyjadrila k

možnosti rozdelenia domu podľa návrhu žalovanej a pre tento účel odhadla aj stavebné náklady. Za
týmto účelom žalovaná predložila projektovú dokumentáciu Ing. H.. To, že výmera vzniknutých bytov
nezodpovedá veľkosti podielov je právna otázka, ktorá prináleží súdu a nie znalcovi alebo projektantovi.
Technickou otázkou je len to, či je existujúci dom možné rozdeliť na dva samostatné byty alebo nie.
Vzhľadom na určenie ceny domu znaleckým posudkom neboli prekážky určiť hodnotu peňažnej náhrady

žalobcov, ktorí by dostali byt s výmerou menšou ako je ich podiel k domu. Súd prvého stupňa však v
tomto smere nevykonal dokazovanie, ktoré by ho mohlo presvedčiť o technickej neprijateľnosti riešenia
navrhovanej žalovanou. Žalovaná navrhla doplnenie dokazovania určením a výpočtom spoločných časti
a zariadení domu a geodetické zameranie a rozdelenie pozemku na časť zastavanú stavbou, časť
patriacu výlučne žalovanej a časť patriacu výlučne žalobcom. V konaní o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva má každý účastník právo na preukázanie vhodnosti a spravodlivosti ním navrhovaného
riešenia. Súd prvého stupňa v tomto prípade rozhodol skôr, než bolo vykonané dokazovanie o vhodnosti
návrhu žalovanej, čo je odňatím možnosti konať pred súdom. Súd sa tiež nevyjadril k navrhovanej
ohliadke domu. Dom sa najmenej 20 rokov užíva tak, že je rozdelený na dve samostatné časti, so
samostatnými vchodmi, samostatnými meračmi energií.

V ďalšom sa vyjadrovala k tomu, že výška predstavovaných nákladov na prestavbu domu na dva byty
je v znaleckom posudku určená nesprávne, lebo znalkyňa odhadla náklady k prestavbe domu na byty
zodpovedajúce veľkosti podielov. Bolo by nezmyselné vynakladať ďalšie prostriedky na inú prestavbu,
akosadlhodoboužíva.Vprípadevytvoreniasamostatnýchbytovbystačiliibadrobnéúpravy.Záversúdu

o neúmerných nákladoch na prestavbu sa zakladá na nesprávne vykonanom dokazovaní. Významné je
aj prehlásenie žalovanej, že súhlasí s úhradou všetkých nákladov na prestavbu.

Odvolateľka ďalej tvrdila, že počas celého konania uvádzala, že chce dožiť v dome svojich rodičov. V
dome žila od detstva, pravidelne sa v ňom zdržiavala aj počas jej starostlivosti o rodičov. Vo svojom

byte žije so svojou dcérou a zaťom, ktorí iné bývanie nemajú. Vlastníctvo bytu preto nemá vplyv
na vyporiadanie spoluvlastníctva k domu. Uvádzala tiež, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je
rozhodujúcim kritériom pri reálnej deľbe spoločnej veci. Ak by súd pripustil vykonanie dokazovania podľa
výpočtu podlahovej plochy spodného bytu, plochy horného bytu a plochy spoločných častí domu, bol
by sa získal presný obraz o tom, koľko podlahovej plochy by sa dostalo do vlastníctva žalovanej a

koľko táto plocha prevyšuje veľkosť jej podielu. Nič nebránilo súdu zaviazať žalovanú na úhradu tohto
rozdielu v peniazoch. Žalobcovia dlhodobo užívajú tú časť domu, ktorá im mala podľa návrhu žalovanej
pripadnúť, teda stav užívania by sa u žalobcov nijako nezmenil. Súčasný užívací stav nie je taký, aby
žalobcovia užívali celú nehnuteľnosť. Spodnú časť domu (spodný byt) dlhodobo užívali rodičia žalovanejsamostatne a hornú časť domu (horný byt) dlhodobo užívala rodina žalobcov. Všetky stavebné úpravy
boli vykonané tak, aby tieto rodiny mali súkromie. Žalobcovia celú stavbu nikdy neužívali.

K výroku o trovách konania odvolateľka uviedla, že v prípade potvrdenia rozsudku aby bolo aplikované
ust. § 150 OZ (správne O.s.p.) a nepriznal žalobcom právo na náhradu trov konania alebo aby túto znížil.
Dôvodom je to, že výška trov dosahuje takmer výšku hodnoty jej podielu. Toto konanie nie je typickým
sporovým konaní. Navyše, nebolo rozhodnuté podľa návrhu žalobcov, nakoľko v priebehu konania návrh
zmenili. Za týchto okolností je možná aplikácia ust. § 150 OZ (správne O.s.p.).

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalobcovia tak, že navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v celom
rozsahu ako vecne správny a uplatnili si trovy odvolacieho konania vo výške 253,49 eur podľa § 13a
ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Uviedli, že žalovaná nepreukázala reálnu možnosť vytvorenia
dvoch bytových jednotiek v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nepredložila
konkrétny návrh a spôsob, ako riešiť rozdelenie spoločnej veci na časti, ktoré nezodpovedajú veľkosti

spoluvlastníckych podielov. Doložila len štúdiu (nie projektovú dokumentáciu), ktorá nepostačuje na
reálne rozdelenie veci. Jej návrhy na doplnenie dokazovania boli neurčité, nejasné a nekonkretné. Jej
tvrdenie, že byt potrebuje pre svoju dcéru a ona pôjde bývať do rodinného domu, v ktorom žila od detstva
a starala sa o svojich rodičov, je účelové a zavádzajúce. Jej dcéra získala pre seba vlastný byt. Ani z
hľadiska občianskeho spolunažívania nie je vhodné, aby v jednom rodinnom dome žili súčasne účastníci

tohto konania. Svedčia o tom aj spôsoby narušovania spolužitia počas sporu zo strany rodinných
príslušníkov žalovanej. K odvolaniu čo do trov konania uviedli, že nevidia dôvod, aby súd nepriznal im
náhradu trov konania, alebo aby túto náhradu znížil. Nie je namieste ani použitie ust. § 150 O.s.p.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.

1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zistil, že odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné
zrušiť.

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (§ 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka
súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkov. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok

rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd zruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri rozdelení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v
prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže
byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti (§ 142 OZ).

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní a v prípade,
ak predmetom spoluvlastníctva je nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Ak nepôjde k dohode,
spoluvlastníctvo zruší a vyporiada na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Musí pritom prihliadať na
veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa

výšky podielov. Ak rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Musí pritom prihliadať, aby sa vec mohla účelne využiť. Iba ak žiadny
zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Občiansky
zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve. Zákon však dáva
prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej títo dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania podielového

spoluvlastníctva podľa § 142 OZ. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pritom ust. § 142 ods. 1 OZ upravuje záväzné poradie, v
ktorom treba skúmať možnosti jednotlivých spôsobov vyporiadania.Prvou možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie podľa výšky podielov
a to v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením pritom nemusia

vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely rozdeľovanej nehnuteľnosti (napr. pozemky
nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebný
charakterapodobne).Natietookolnostisaprihliadatým,žesavyjadriaprimeranoupeňažnounáhradou.

Ďalším zákonným v poradí druhým spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva je prikázanie veci za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú. Prichádza do úvahy
vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné.

Tretím spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva je predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov.
Prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce a preto ju pri vyporiadaní
nemožno prikázať do spoluvlastníctva jednému z nich za náhradu.

Súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, kedy musí
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože
spôsob vypriadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Otázku, komu bude vec prikázaná, súd

rieši na základe úvahy. V rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva však vždy
musí sa zaoberať výškou podielu spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Jeho rozhodnutie však môže
vychádzať aj z iných skutočností, ktoré však musí náležite vyhodnotiť.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne.

Za situácie, keď žalovaná zastáva názor o možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti bolo vhodné, aby na
uvedenú skutočnosť predložila alebo navrhla dôkazy podporujúce jej návrh. Je potrebné jednoznačne
súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že ňou predložená štúdia nemôže byť takýmto dôkazom,
na základe ktorého by bolo možné zrealizovať reálnu deľbu predmetnej nehnuteľnosti. Ak však

žalovaná nesúhlasila s jediným znaleckým posudkom podaným v tejto veci, bolo vhodné nariadiť
kontrolné znalecké dokazovanie za účelom zistenia možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti pri zohľadnení
spoluvlastníckych podielov účastníkov konania a zistení nákladov na prípadnú takúto deľbu.

Odvolací súd má za to, že najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je

rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Základnou podmienkou však je, že
ide o deliteľnú vec (a to z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené,
t.j. že rozdelením vzniknú samostatné veci, a ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom
zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností musí sa
dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci aj v právnom zmysle. Odvolací súd má za to, že pri

reálnom rozdelení stavby okrem vertikálneho rozdelenia možno spoluvlastníctvo rozdeliť aj na jednotlivé
byty či nebytové priestory v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Nie je však prípustné, aby sa akékoľvek
stavby rozdeľovali aj horizontálne, ak nie sú splnené ďalšie predpoklady pre samostatnú existenciu (ako
je samostatný byt a nebytový priestor, ich presný opis a priestorové a technické vymedzenia a podobne)
stým,žespoločnéčasti,spoločnézariadeniadomu,príslušenstvoapozemokzostanúvspoluvlastníctve

vlastníkov bytov nebytových priestorov. Takéto riešenie pripúšťa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Podľa doterajšej judikatúry sa za reálna nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné
rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. Vykonanie a financovanie stavebných

úprav však podľa názoru odvolacieho súdu treba ponechať na vôľu spoluvlastníkov alebo len jedného
z nich. Ak sa spoluvlastníci dohodli na stavebných či iných úpravách s cieľom reálne rozdeliť stavbu,
potom treba ponechať na ich vôľu, či sú alebo nie sú ochotní uhrádzať náklady aj na nákladnejšie
stavebnéúpravy.Akspoluvlastnícialebojedenznichsúochotníuhradiťajnákladnejšiestavebnéúpravy,
niet dôvodu považovať stavbu za reálne nedeliteľnú pre nákladné stavebné úpravy. V konaní uvedené

skutočnosti však náležite zatiaľ neboli zistené.Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne sa zaoberať otázkou reálnej možnosti rozdelenia predmetnej
nehnuteľnosti zistením funkčnej a faktickej deliteľnosti nehnuteľnosti a to vo vyššie naznačenom smere.
Za daným účelom bude vhodné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie na uvedené, resp. vykonať
ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi na preukázanie ich tvrdení. Následne bude musieť vyhodnotiť

všetky rozhodujúce hľadiska možnosti reálneho rozdelenia spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností
pri zhodnotení všetkých rozhodujúcich faktorov. Ak zistí možnosť rozdelenia nehnuteľnosti, vyporiadanie
zrealizuje uvedeným spôsobom. Ak sa preukáže nemožnosť reálnej deľby, vec prikáže za primeranú
náhradu väčšinovým spoluvlastníkom. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu
prvého stupňa ust. § 143a OZ, podľa ktorého manželia môžu rozšíriť rozsah svojho bezpodielového
spoluvlastníctva iba dohodou vyžadujúcou formu notárskej zápisnice, pričom takto nemožno meniť

už existujúce vlastnícke vzťahy. V konaní nebolo preukázané, aby medzi žalobcami takáto dohoda
existovala. Uvedené je treba zohľadniť v prípade, ak reálne rozdelenie spoluvlastníctva nebude možné
a ak nehnuteľnosti bude súd prikazovať do vlastníctva žalobcov.

Vzhľadom na to, že žalovaná v konaní požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, bude potrebné,

aby prvostupňový súd rozhodol aj o tejto žiadosti po zabezpečení a žalovanou predložených dôkazov
o jej pomeroch.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o všetkých trovách konania. Svoje nové rozhodnutie
náležite odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.