Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813201800
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7813201800.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky L.. O. W., F. Z. Z., D.. XX.XX.XXXX, N.
F., A.. W. XX/XXX, proti odporcovi L.. F. W., D.. XX.XX.XXXX, N. F., A.. W. XX/XXX, v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu
proti uzneseniu Okresného súd Rožňava zo dňa 22.02.2013 č.k. 8C/37/2013-36 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o určení času trvania predbežného opatrenia tak, že

odporcovi nariadený zákaz vstupu do označenej nehnuteľnosti trvá do 30. júna 2013.

Vo zvyšujúcej časti p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

V priebehu konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd prvého stupňa
napadnutým uznesením na návrh navrhovateľky predbežným opatrením nariadil odporcovi nevstupovať

dočasnedorodinnéhodomu,vktorombývanavrhovateľkasmaloletýmideťmi,ktorésúvjejstarostlivosti
avovýchove,t.j.nehnuteľnosti-rodinnéhodomu,zapísanejvKatastrinehnuteľnostíF.V.,G..Ú.F., S.D.
U. Č.. XXXX Z. Z. Č. XXX, D. A. Č.. XXXX/XXX, až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedeného pod sp. zn. 8 C 37/2013.

Okresný súd vychádzal zo skutkových tvrdení navrhovateľky, že sa s odporcom nevie dohodnúť na

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) k F. W. Z.. Č.. XXX, A. D. A.
A.. Č.. XXXX/XXX, S. G.. Ú. F., zapísanému na LV č. XXXX, ako i k hnuteľným veciam špecifikovaným
v návrhu na začatie konania o vyporiadanie BSM potom, ako došlo k jeho zániku ku dňu 4.2.2013,
kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5 C 71/201, ktorým bolo jej
manželstvo s odporcom rozvedené a maloleté deti (D., D.. XX. XX. XXXX V. Z., D.. XX. X. XXXX) boli na
čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti a že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov

nariadením predbežného opatrenia v ňou navrhovanom znení. Potrebu dočasnej úpravy pomerov
dôvodila tvrdením, že odporca po odsťahovaní sa zo spoločného domu zo spoločnej garáže, budovy v
záhrade i domu odnáša spoločné hnuteľné veci (dňa 31. 1. 2013, tiež dňa 8. 2. 2013 a 9. 2. 2013, kedy
bola navrhovateľkou privolaná aj policajná hliadka a dňa 10. 2. 2013), kedykoľvek sa do domu vkráda a
berie i veci, ktoré nie sú jeho (dňa 30. 1. 2013 odcudzil fotoaparát, ktorý mala navrhovateľka požičaný,
čím jej spôsobil škodu vo výške 200 eur), po rozvode manželstva užíva spoločné motorové vozidlo,

ktoré sa navyše pokúšal predať bez jej vedomia, dňa 10. 1. 2013 požiadal o demontáž plynomeru,
dňa 7. 2. 2013 ukončil odber elektriny a dňa 13. 2. 2013 ukončil odber vody v ich spoločnom dome, a
keďže odporca odmieta čokoľvek platiť, všetky náklady spojené s bývaním v dome musí znášať sama.
Zároveň tvrdila, že odporca sa jej vyhráža, že začne z domu vynášať všetky ostatné veci, ktoré patria
jej a maloletým deťom ako i poškodením spoločného majetku a opakovane a sústavne sa jej vyhráža aj
ublížením na zdraví a na živote, naposledy dňa 10.1.2013, kedy jej odporca povedal, že na jar nebude

žiť. Pretože má dôvodnú obavu, že svoje hrozby splní, nakoľko odporca je vášnivý poľovník, podala
preto trestné oznámenie na polícii, pričom na polícii podala opakovane podnety aj v súvislosti s inýminásilnosťami, ktorých sa odporca dopúšťal. Zdôraznila, že správanie odporcu je násilné, nebezpečné
a nevyspytateľné a znemožňuje jej plnohodnotne sa starať o maloleté deti, ktoré jej boli zverené do
starostlivosti. Uvedené okresnému súdu vyplynulo i z fotodokumentácie predloženej navrhovateľkou,

ako aj z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, odbor poriadkovej polície,
Obvodné oddelenie PZ Rožňava zo dňa 8. 2. 2013, z obsahu ktorého plynie, že dňa 8. 2. 2013 v čase
o 18,45 hod. sa navrhovateľke odporca vyhrážal ublížením na zdraví a že z domu na X.. A. W. XX/
XXX S. F.Ň. zobral ich spoločné veci, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté súdom v rámci vyporiadania
BSM. Po citácii ust. § 76 ods. 1 písm. f) a g), § 76 ods. 3 a 4 O.s.p. dospel súd prvého stupňa k záveru,

že vzhľadom na doterajšie správanie sa odporcu je ohrozené právo navrhovateľky nerušene užívať
predmetnú nehnuteľnosť s maloletými deťmi, ako aj nerušene užívať veci v nej sa nachádzajúce, a
preto je potrebná okamžitá úprava pomerov účastníkov. Nakoľko sa stotožnil so skutkovými a právnymi
dôvodminávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,ďalšiedôvodynepovažovalzapotrebnéuvádzať.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť ako nepreskúmateľné a závažne zasahujúce do jeho vlastníckeho práva, do práva na súdnu
ochranu a spravodlivý súdny proces. Vytkol súdu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav
a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom súd po opísaní návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a citácii právnych predpisov uviedol, že sa plne stotožnil so skutkovými a
právnymidôvodmiuvádzanýminavrhovateľkouapretoďalšiedôvodynepovažovalzapotrebnéuvádzať.

Namietol ďalej, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, aký má vzťah jeho výrok k návrhu vo veci
samej, ktorým je vyporiadanie spoločného majetku, keď prvostupňový súd v odôvodnení neuviedol, na
základe akých skutočností dospel k záveru, že užívaním spoločného domu a spoločného majetku by
bolo ohrozené alebo zmarené vyporiadanie BSM, keďže žiadnu vec z BSM nepredáva ani ju nezničil.
Naopak, práve navrhovateľka odniesla na neznáme miesto počítač a kuchynský stôl a spoločné auto T.

T., F. XXX V. zaparkovala na dvor k jej partnerovi, čím mu znemožnila k nemu prístup. Ďalej namietol,
že i keď prvostupňový súd dôvodil nariadenie nevstupovať do domu, ktorého je spoluvlastníkom tým,
že je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, ako aj tým, že jej údajne ukradol fotoaparát,
resp. sa vkráda do domu, z odôvodnenia napadnutého uznesenia nepochybne vyplýva, že skutočným
dôvodom návrhu i nariadenia predbežného opatrenia je odnášanie hnuteľných vecí patriacich do BSM

z rodinného domu, t.j. „ochrana majetkových záujmov navrhovateľky“ a „najmä záujem navrhovateľky
bývať nerušene v dome s jej novým partnerom“. Uviedol, že sa násilia voči navrhovateľke nedopustil,
tvrdenie navrhovateľky nie je podložené hodnoverným dôkazom, pretože tá tvrdenie o násilí opiera iba o
potvrdenie o podaní oznámenia dňa 8.2.2013 a dňa 30.1.2013, podľa ktorého jej mal odcudziť fotoaparát
a robiť schválnosti tým, že sa pokúša odniesť z domu ich spoločný majetok. Z fotodokumentácie

predloženej navrhovateľkou vidieť policajtov v čase, keď si z domu bral príslušenstvo k počítaču a mixér.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že v poslednom období privolala navrhovateľka do domu políciu viackrát,
vždy po ich príchode však uviedla, že ju nikto nenapadol, iba jej robí schválnosti a upresnil, že na polícii
ohľadom násilia nebol nikdy vyšetrovaný, pričom niekoľko dní pred zánikom manželstva sa z dôvodu
trvajúcich hádok a ochrany detí pred stresom odsťahoval k svojej matke, bývajúcej blízko ich domu.

Navrhovateľka navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť („ponechať v platnosti“). Z
jej písomného vyjadrenia na odvolanie odporcu vyplýva, že odporca sa násilia dopúšťal aj v minulosti,
opakovane preto privolávala policajnú hliadku a vyhľadávala i pomoc v organizácii Fenestra (telefonicky
ešte v roku 2006, osobnými pohovormi od roku 2011). V októbri 2011 odporca úmyselne narazil autom do

auta,vktoromsedela,ktorýskutokbolvyšetrovanýnadopravnominšpektorátesozáverom,žedopravnú
nehodu spôsobil odporca a išlo o úmyselné poškodenie cudzieho majetku. V roku 2012 bol odporca
vyšetrovaný za ublíženie na zdraví, ktorého svedkom bola maloletá dcéra D., a i keď vyšetrovanie
bolo zastavené pre nedostatok dôkazov, neznamená to, že skutok sa nestal. Dňa 31.1.2013 po
odchode policajnej hliadky ju odporca napadol. Je vyšetrovaný za krádež fotoaparátu a za nebezpečné

vyhrážanie. Dňa 5.3.2013 sa jej odporca vyhrážal rozbitím dvier a vyvŕtaním zámkov, ktoré vymenila na
základe uznesenia okresného súdu a preto následne musela privolať policajnú hliadku. Upresnila, že
dôvodom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola predovšetkým obava o jej život a zdravie
maloletých detí, ktoré jej boli zverené do opatery.

Krajský súd v Košiciach prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal uznesenie v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné sčasti.Pokiaľ odporca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, t.j. odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2, písm. c) O.s.p., tento odvolací dôvod nie je naplnený, nakoľko ho možno použiť len v odvolaní
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. V danom prípade nejde o

uznesenie, ktorým by bolo rozhodnuté vo veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia totiž
nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti) a pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je
to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako

nanajvýš pravdepodobná. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín, prípadne
dodatočne predložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a
contrario, § 75 ods. 7, 8 veta prvá O.s.p., § 102 ods. 1 O.s.p.). Pri nariadení predbežného opatrenia teda
súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne

právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

Nemožno prisvedčiť ani námietke odporcu o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia pre jeho
nedostatočné odôvodnenie. Za nepreskúmateľné je potrebné považovať rozhodnutie, z ktorého ani
v základných rysoch nie je zrejmé, akými úvahami bol súd pri formulácii výroku vedený. Pretože

rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spočíva na splnení podmienok a
predpokladov pre jeho nariadenie, vyjadrených najmä v ust. § 102 ods. 1, veta prvá O.s.p., odvolací súd
je spôsobilý preskúmať správnosť uznesenia súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia,
ktorý v odôvodnení uznesenia skonštatuje, že sa stotožňuje so skutkovými a správnymi dôvodmi návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému v celom rozsahu vyhovel a ďalšie dôvody neuvedie,

nakoľko uvedený postup je súladný s ust. § 76 ods. 4 O.s.p.. Ustanovenia § 75 až 77 O.s.p. sa
totiž použijú primerane i v prípade, ak po začatí konania treba dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami (§ 102 ods. 1, veta prvá a posledná O.s.p.) a súd na návrh neodkladne nariadi predbežné
opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom v posudzovanej veci má byť dočasná
úprava pomerov účastníkov v priebehu konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po
zániku ich manželstva.

Pokiaľ navrhovateľka navrhovala nariadiť odporcovi, aby nevstupoval dočasne do rodinného domu, v
ktorom v ktorom ostala bývať po rozvode manželstva s maloletými deťmi, dôvodiac potrebu navrhovanej
úpravy pomerov správaním sa odporcu, ktorým jej po rozvode manželstva bráni v riadnom užívaní
spoločných vecí, resp. tieto jej znemožňuje užívať tým, že ich bez jej súhlasu odnáša zo spoločného
rodinného domu („... požiadal o demontáž plynomeru, ukončil odber elektriny a vody v ich spoločnom

dome, odmieta čokoľvek platiť, všetky náklady musí znášať sama ...“), pre vyhovenie jej návrhu na
základe týchto skutkových okolností nie sú splnené predpoklady, a to z nasledujúcich dôvodov:

Z obsahu tvrdení účastníkov sa javí byť nesporné, že odporca odniesol časť hnuteľných vecí,
nadobudnutých počas trvania manželstva do ich bezpodielového spoluvlastníctva, čím navrhovateľku

vylúčil z ich užívania proti jej vôli. Nie je vylúčené nariadenie predbežného opatrenia, ak navrhovateľka
podala návrh na jeho vydanie preto, že sa cítila byť vo svojich právach k veciam v bezpodielovom
spoluvlastníctve obmedzovaná, nakoľko rovnako i po zániku manželstva a po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva je možné použitie právneho prostriedku upraveného v ustanovení § 146 ods. 1
Občianskeho zákonníka (za použitia analógie) so zreteľom k tomu, že správa majetku bývalých

manželov sa do vyporiadania riadi ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve. V takom prípade
ustanovenie § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. umožňuje súdu uložiť predbežným opatrením povinnosť
nenakladať s určitými vecami alebo právami, avšak musí byť uvážené o akú (konkrétnu) vec sa jedná a
zároveňmusímaťtakýobsah,ktorýbuderešpektovaťzásadurovnoprávnostipriužívaníspoločnýchvecí
tak, aby ich podiel na užívaní bol približne rovnaký. Pre úplnosť je náležité dodať, že je prípustný i taký

obsah predbežného opatrenia, ktorým by bol jeden z účastníkov dočasne z užívania veci (konkrétnej)
vylúčený. To by však bolo možné len za predpokladu, že jeden z účastníkov, v posudzovanom prípade
odporca, svojim doterajším správaním a celkovým spôsobom života, ako i vzťahom k majetkovému
spoločenstvu, najmä k veci, ktorej sa konanie týka, vzbudzuje obavy, že by ďalším užívaním vznikalaškoda. Pre taký záver, i s prihliadnutím na tvrdenie navrhovateľky, že sa jej odporca vyhráža poškodením
spoločného majetku, však nie sú skutkové predpoklady, navyše navrhovateľka sa svojím návrhom
nariadenia predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. nedomáhala a nežiadala

jeho nariadenie ani podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., i keď súd prvého stupňa toto ustanovenie v
odôvodnení preskúmavaného uznesenia citoval.

Vzhľadom na obsah návrhu, skutkové tvrdenia navrhovateľky (okrem už uvedeného) o opakovanom
vyhrážaní sa odporcu ublížením na jej zdraví a živote, odvolací súd v ďalšom posudzoval splnenie

podmienky uvedenej v ustanovení § 76 ods. 1, písm. g) O.s.p., t.j. či v posudzovanej veci je splnený
imperatív dôvodného podozrenia z násilia odporcu vo vzťahu k navrhovateľke.

Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. S poukazom na už vyššie uvedené, osvedčenie dôvodného

podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

Odvolací súd vzhľadom na obsah návrhu a listín, ktoré k nemu pripojila navrhovateľka i listín, ktoré sa

stali súčasťou spisu, ako i obsah odvolacím súdom pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn.
5C 71/2011 vo veci rozvodu manželstva účastníkov a úpravy práv a povinností k ich maloletým deťom
na čas po rozvode, najmä znalecký posudok vypracovaný pre účely tohto konania, dospel k záveru o
osvedčení podozrenia z násilia.

Predovšetkým mal odvolací súd zo záverov znalkyne v Doplnku k znaleckému posudku č. 75/11 zo dňa
13.7.2012 za jednoznačne osvedčené, že došlo k zhoršeniu vzťahov medzi účastníkmi konania, pričom
„... konanie navrhovateľa (v posudzovanej veci odporca), ktoré vychádza nielen zo zlej ekonomickej
situácie v rodine, ale aj z jeho žiarlivosti a neschopnosti emočne zrelým spôsobom vyrovnať sa
s rozpadom manželstva, nemožno z psychologického hľadiska akceptovať. Deti sú svedkom jeho

abnormálneho správania, mal. D. už čiastočne rozumie tomu, čo sa medzi rodičmi deje, celá situácia deti
traumatizuje, najmä staršiu D., ktorá prežíva úzkostné napätie a strach v súvislosti so správaním otca
voči matke. Ak sa rodičia nezastavia v nepriateľskom správaní voči sebe a nebudú schopní dohodnúť
sa na rýchlom oddelenom bývaní, bude možné hodnotiť prostredie, v ktorom sú deti vychovávané, ako
prostredie so znakmi sekundárneho týrania maloletých detí...“ (čl. 9 Doplnku k znaleckému posudku č.

75/11 zo dňa 13.7.2012). Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi sa nezlepšili a javí sa,
že naopak došlo k ich ďalšej degradácii, o čom svedčí okrem tvrdení navrhovateľky a ňou predloženého
potvrdenia o podaní oznámenia o vyhrážaní sa jej odporcom zo dňa 8.2.2013 i obsah odvolania odporcu
(„...v poslednom období privolala navrhovateľka do domu políciu viackrát, vždy po príchode však uviedla,
že ju nikto nenapadol, iba jej robím schválnosti...“). I keď Obvodné oddelenie PZ Rožňava neevidovalo

ku dňu 23.4.2013 oznámenie o vyhrážaní sa zbraňou, nakoľko zo zákona nevyplýva, že násilné konanie
musí vykazovať znaky trestného činu v zmysle Trestného zákona, naplnenie hypotézy uvedenej v
ustanovení § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. osvedčuje tiež správa Obvodného oddelenia PZ Rožňava zo dňa
23.4.2013,podľaktorejnavrhovateľkapodaladňa8.2.2013a4.3.2013oznámenieospáchanípriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom oznámenie

o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podal dňa 1.2.2013 a 10.2.2013 i odporca.

Majúc na zreteli, že nie je nevyhnutné, aby dôvodnosť tohto podozrenia malo intenzitu, resp. kvalitu
podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania, prípadne priestupkového konania, z vyššie
uvedených dôvodov, a to aj s ohľadom na osobitnú ochranu detí a mladistvých v zmysle čl. 41 ods. 1

Ústavy SR, považoval odvolací súd za potrebné v zmysle § 219 O.s.p. potvrdiť predbežné opatrenie
týkajúce sa zákazu odporcu vstupovať dočasne do rodinného domu, v ktorom býva navrhovateľka s
maloletými deťmi.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd ale pochybil, ak uložil odporcovi povinnosť nevstupovať

do domu až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM, pretože navrhované predbežné
opatrenie v znení tak, ako ho navrhla navrhovateľka (do právoplatného skončenia konania o
vyporiadanie BSM) je značným zásahom do vlastníckeho práva odporcu k dotknutej nehnuteľnosti v
situácii, keď z podaného návrhu vo veci samej nemožno predpokladať, kedy dôjde k právoplatnémuskončeniu konania o vyporiadanie BSM. Aj na nariadenie predbežného opatrenia sú totiž kladené
požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. Zmyslom nariadeného predbežného
opatrenia je totiž dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom súdna ochrana musí byť poskytnutá v

rámci ústavných a zákonných pravidiel tak tomu, kto o nariadenie predbežného opatrenia žiada, tak aj
tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje.

Rešpektujúc ústavné právo odporcu na ochranu jeho vlastníctva, majúc pritom na zreteli, že úlohou
právneho prostriedku ochrany pred domácim násilím zakotveného v ust. 76 ods. 1 písm. g) O.s.p.

je bezprostredne a rýchlo reagovať na aktuálne vzniknutú situáciu osoby, ktorá sa ocitne v pozícii
obete domáceho násilia eliminovaním jej kontaktu s účastníkom dôvodne podozrivým z násilia, dospel
odvolací súd k záveru, že v posudzovanej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti a
predmet konania vo veci samej, ktorým je vyporiadanie spoločného majetku účastníkov po rozvode ich
manželstva, primerané sledovanému legitímnemu cieľu a naliehavej spoločenskej potrebe zodpovedá
dočasné obmedzenie práva odporcu vstupovať do nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom do 30.

júna 2013. Pri závere o takomto určení času trvania predbežného opatrenia odvolací súd prihliadal
na to, že navrhovateľka doposiaľ nevyužila právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 146
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie umožňuje v samostatnom konaní na návrh jedného
z manželov (per analogiam po zániku manželstva do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
na návrh jedného z rozvedených manželov) obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu

patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť, ak sa z
dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej
osobe, ktorá býva v spoločnom dome, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Práve v konaní o takom
návrhu by mohli byť vytvorené všetky podmienky pre vykonanie nevyhnutného dokazovania a následné
ustálenie predpokladov pre kvalifikovaný záver o prípadnej potrebe obmedzenia práva užívať označenú

nehnuteľnosť aj po dlhší čas. Určený čas trvania predbežného opatrenia takto dáva z časového hľadiska
navrhovateľke dostatočný priestor na to, aby prípadne podala takýto návrh, pričom nie je vylúčené ani
predložiť súdu následne nové skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré by mohli viesť k predĺženiu času trvania
predbežného opatrenia.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti napadnutý výrok zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách predbežného opatrenia a teda aj o trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.