Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201563
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8818201563.7

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: U. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. X. Z. Č.. XXX, XXX
XX, zastúpený Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040 01 Košice proti
žalovanému: Orange Slovensko, a.s, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 697 270,
zastúpený BG Partners, s.r.o. Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o vypratanie pozemku, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť vypratať pozemok - parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X, výmera: XX Z., druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúceho sa v katastrálnom území X. Z., zapísaného
na liste vlastníctva č. XXX a náhrady trov konania z dôvodu, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti - pozemok s parcelným č. XXX/X, výmera: XX Z., druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území X. Z., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX. Žalovaný
užíva dotknutý pozemok tak, že má na ňom zriadené technologické zariadenie, ktoré označuje ako
telekomunikačná stavba C1-340KO. V minulosti žalovaný užíval dotknutý pozemok na základe zmluvy

o nájme uzavretej dňa 09.01.2003. V súlade s podmienkami dohodnutými v článku 4 ods. 2 zmluvy
o nájme zo dňa 09.01.2003 oznámili podieloví spoluvlastníci dotknutého pozemku žalovanému listom
zo dňa 06.07.2017 svoj úmysel ukončiť nájomný vzťah. Tento následne zanikol uplynutím 15 rokov od
nadobudnutia účinnosti zmluvy o nájme zo dňa 09.01.2003, t. j. dňa 01.05.2018. Od zániku uvedeného
nájomného vzťahu užíva žalovaný dotknutý pozemok neoprávnene.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe právny zástupca žalobcu žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a z dôvodu, že podľa zákona na telekomunikačnú stavbu
C1-340KO má žalovaný zákonné vecné bremeno.

3. Po tomto vyjadrení žalovaného podaním zo dňa 05.11.2019 právny zástupca žalobcu zobral svoju
žalobu v celom rozsahu späť. V podaní neuviedol žiadny dôvod späťvzatia. O trovách konania navrhol

rozhodnúť v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že podanie žaloby
bolo v nadväznosti na výpoveď nájomného vzťahu medzi spoluvlastníkmi pozemku a žalovaným ako
nájomcom vynútené ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka („Ak nájomca užíva veci aj
po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie
nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých
bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom

dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.“). Ak by nedošlo k podaniu žaloby, nájom by sa zo
zákona obnovil za podmienok, ktoré spoluvlastníci považujú za značne nevýhodné a nezodpovedajúceaktuálnej trhovej situácii (pôvodná zmluva o nájme bola uzavretá v r. 2003). Žalovaný síce nereagoval
na písomnú výzvu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, jeho právna zástupkyňa však v telefonickej
komunikácii deklarovala záujem žalovaného na rokovaní o riešení existujúceho stavu. K späťvzatiu

žaloby preto pristupuje v dôvere v serióznosť žalovaného, že dostatočne zohľadní aj oprávnené záujmy
spoluvlastníkov pozemku, a nemieni budúce rokovania zaťažovať existenciou súdneho sporu. Zároveň
požiadal súd o zohľadnenie nesmierneho rozdielu medzi jeho postavením ako obyčajnej fyzickej osoby
a majetkovými a ekonomickými pomermi žalovaného, ktorý je obrovskou korporáciou s aktívami k
31.12.2018 vo výške viac ako 700 mil. eur a ziskom za rok 2018 vo výške viac ako 70 mil. eur.

4. K nepriznaniu trov konania sa vyjadril právny zástupca žalovaného. S použitím § 257 Civilného
sporového poriadku nesúhlasil. Toto považuje zo strany žalobcu za účelové v snahe vyhnúť sa náhrade
trov konania, ktoré vznikli žalovanému v dôsledku zavineného správania žalobcu v konaní. Ďalej ako
reakciu na tvrdenia žalobcu uviedol, že listom zo dňa 20.07.2017 nazvaným „Vyjadrenie k ukončeniu
zmluvy o nájme - odpoveď“ odpovedal spoluvlastníkom a upozornil ich na existenciu zákonného

vecného bremena, ale navrhoval spoločné stretnutie za účelom prerokovania veci. Následne však bola
žalovanému doručená odpoveď spoluvlastníkov nazvaná „Vyjadrenie k návrhu na uzatvorenie zmluvy
o nájme“ za iných, pre žalovaného nevýhodných podmienok, kde spoluvlastníci navrhli ako výšku
ročného nájomného sumu 10.000,00 eur, čo však bolo pre žalovaného neprijateľné. Žalovaný mal aj
naďalej záujem pokračovať v zmluvnom vzťahu, avšak pre správanie spoluvlastníkov a ich požiadavke

neprimerane vysokého nájomného, aj napriek snahe žalovaného, nedošlo k úspešnému uzavretiu
novej nájomnej zmluvy. Žalovaný ešte pred podaním žaloby upozornil spoluvlastníkov na existenciu
zákonného vecného bremena v zmysle § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
pre existenciu ktorého nie je možné nehnuteľnosť vypratať, keďže žalovaný je oprávnený na predmetnej
nehnuteľnosti naďalej prevádzkovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť. Z uvedeného je preto

zrejmé, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé a žaloba podaná žalobcom bola nedôvodná. Žalovaný
mal od začiatku záujem so žalobcom sa dohodnúť, avšak žalobca žiadal neadekvátne nájomné. Ďalej
uviedol, že žalobca dňa 04.11.2019 kontaktoval žalovaného s návrhom, že žalobu zoberie späť v
prípade, ak si žiadna zo strán nebude uplatňovať trovy konania. Žalovaný žiadal o komplexné riešenie,
na čo mu žalobca uviedol, že na takého riešenie nemá mandát. Následne právny zástupca žalobcu

žalovanému oznámil, že žalobca mu posielal list, ktorý údajne obsahoval návrh mimosúdneho vyriešenia
sporu. Žalovaný mu uviedol, že takýto list nedostal a preto nech mu ho zašle opätovne. Na to právny
zástupca žalobcu reagoval, že tento list nebude opätovne zasielať. Preto tvrdenia žalobcu o tom, že
žalovaný nereagoval na písomní výzvu na uzatvorenie mimosúdneho dohody žalovaného považuje za
nepravdivé.

5. Na toto podanie reagoval žalobca podaním zo dňa 29.12.2019 v ktorom uviedol, že svoj návrh na
aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku („Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“) opiera o skutočnosti vyvierajúce priamo z hmotnoprávnej
regulácie. Ak by v nadväznosti na uplynutie dohodnutej doby nájomného vzťahu, založeného ešte v r.

2003 - v spojení s faktom, že žalovaný naďalej užíval príslušnú nehnuteľnosť - nepristúpil k podaniu
žaloby, bez ďalšieho by nastúpili účinky predvídané ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(„Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie
veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje

vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.“). T. z. nájom by sa zo
zákona prolongoval za tých istých podmienok, ako bol dojednaný pôvodne, vrátane výšky nájomného,
ktoré aj samotný žalovaný vníma ako neprimerane nízke (nezohľadňujúce ani len infláciu, nieto ešte
zmeny trhovej situácie), keďže napr. v liste zo dňa 23.03.2018 ponúkol jeho zvýšenie. Zákonná úprava
mu nedávala žiadnu inú možnosť ako podanie žaloby, ak som chcel zabrániť pokračovaniu nájmu za

podmienok, ktoré sú extrémne nevýhodné pre spoluvlastníkov pozemku. Iste, nebyť vyššie citovaného
ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mohla by prebehnúť negociácia o podmienkach
nového nájomného vzťahu. V situácii hroziaceho uplynutia krátkej lehoty 30 dní a nevyhnutných
zákonných účinkov s tým spojených, keď v prípade obnovenia nájmu by žalovaného nič nenútilo do
akceptácie férovejších podmienok, boli však moje možnosti limitované výlučne na iniciovanie súdneho

konania za účelom ochrany ústavne garantovaného vlastníckeho práva spoluvlastníkov. Okolnosťami
hodnými osobitného zreteľa sú teda jednak prísne dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka, jednak fakt, že v čase podania žaloby - v úplne posledný možný deň
zákonnej lehoty - neexistovala žiadna nová dohoda medzi spoluvlastníkmi pozemku a žalovaným,a teda bezprostredne hrozilo obnovenie dohody pôvodnej a nevýhodnej. Rovnako prosí, aby súd
zohľadnil, že akonáhle sa mu počas konania dostalo ubezpečenia protistrany, že pristúpi k serióznemu
jednaniu o nových podmienkach vzájomného vzťahu - miesto alibistického zdôrazňovania právnej

úpravy vecného bremena - zobral v dôvere v toto vyhlásenie podanú žalobu späť. Inými slovami,
späťvzatie žaloby nebolo reakciou na obranu žalovaného týkajúcu sa údajného vecného bremena (tú
koniec-koncovuplatniluždávnopredtým),alevýlučnenaprejavenúochotučestnerokovať.Nezaťažoval
už teda súd ani protistranu ďalšími procesnými úkonmi, nedovolával som prerušenia konania ani
zmierovacej ingerencie súdu; rovnako právnu zástupkyňu žalovaného korektne informoval o podaní

späťvzatia, aby nemusela cestovať na nariadené pojednávanie. Nie je mu dostatočne zrejmé, prečo
právna zástupkyňa žalovaného sústavne poukazuje na hmotnoprávne okolnosti sporu, najmä na údajnú
existenciu zákonného vecného bremena v prospech žalovaného, ktorá by mala vylučovať dôvodnosť
žaloby, keďže otázka náhrady trov konania sa nebude riešiť s ohľadom na možný výsledok sporu.
V tomto štádiu konania nie je možné nijako prezumovať prípadný úspech či neúspech žaloby (hoci
mu tu nedá nezdôrazniť, že žalovaný v doterajšom priebehu sporu napr. nepredložil žiaden dôkazný

prostriedok k tvrdeniu, že na jeho konkrétne zariadenie na dotknutom pozemku sa vzťahuje zákonné
vecné bremeno, t. j. že vôbec ide o vedenie verejnej siete v zmysle požiadaviek zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov). Avšak aj v prípade procesnej
zodpovednosti za zavinenie nadväzujúcej na späťvzatie žaloby prichádza do úvahy aplikácia korektívu
dôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,akosahodomáha,umožňujúcehoreflektovaťšpecifickéokolnosti,

ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť aj na postoj strán v konaní (bližšie napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 2/2008 zo dňa 25.02.2009).

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

7. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný na výzvu
súdu nereagoval, súd konanie zastavil.

10. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca navrhol o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP, súd sa
musel vysporiadať so skutočnosťou, či v danom prípade sú dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

14. V prípade rozhodovania o trovách v zmysle § 257 CSP ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie

o náhrade trov konania nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Dôvody
hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v majetkových, sociálnych a iných pomeroch účastníka, pričom
je potrebné zvážiť aj konkrétne okolnosti prípadu.

15. Zákon priznáva súdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania. Ide však o

výnimočný postup, čo zdôrazňuje tiež výslovné použite tohto pojmu. Z uvedeného vyplýva, že na
aplikáciu rozoberaného ustanovenia nepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ale súčasne musí ísť o výnimočnú situáciu.16. V sporovom konaní (ako je tomu v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému
účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia §

257 CSP ,
podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania priznať. Zo
slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má
súduumožniť,abyprirozhodovaníonáhradetrovkonaniamoholprihliadnuťkzvláštnostiamjednotlivých

konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný
prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez
ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému
účastníkovi konania.; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité
odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom

rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom účastníkov konania a je potrebné vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie
§257CSP

sú okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a
pod.

17. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu

nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti.

18. Vyššie uvedené ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi

konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní
dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje
náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich
so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia

nároku a pod. (Uznesenie Najvyššie súdu SR z 18.01.2012, sp. zn. 6M Cdo 5/2011).

19. Súd má za to, že v danom spore nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách
podľa § 257 CSP tak vážne, aby súd žalovanému nepriznal trovy konania. Žalobca súdu nepreukázal
to, že predmetný spor medzi ním a žalovaným bolo nutné riešiť súdnou cestou. Žalobca podal žalobu.

Nie žalovaný je ten, ktorý inicioval konanie. Žalobca bez toho, aby dosiahol účel žaloby, zobral žalobu
späť, čím zavinil zastavenie konania. Pri späťvzatí žaloby bez zavinenia žalovaného aplikácia § 257
CSP pri náhrade trov konania by bola v rozpore so zákonom. Zastavenie konania bolo výlučne zavinené
žalobcom, a toto nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Žalobca pri podaní žaloby, naviac ak
bolajzastúpenýprávnymzástupcom,musípoznaťdôvodpodaniažalobyužpripodanížalobyanatomto

dôvode trvať počas celého konania. Ak od tohto dôvodu upusti, pre dôvody, ktoré nezavinil žalovaný,
nemôžetobyťpripočítanéaťarchužalovaného,ktorémutrovyvkonanívznikli.Naopak,žalovanýsvojimi
listinným dôkazmi preukázal súdu to, že so žalobcom sa snažil dohodnúť mimosúdne. Sporná zostala
medzi stranami len výška nájomného, ktorá ani nebila predmetom konania. Podaním samotnej žaloby,
žalobca na seba prevzal riziko v podobe neúspechu v konaní pred súdom, ktorý je úzko spojený s

následnými vzniknutými nákladmi protistrany.

20. Súd pri rozhodovaní riešil aj sociálne a ekonomické hľadisko žalobcu. Súd vyzval právneho zástupcu
žalobcu výzvou, ktorú si prevzal dňa 4.12.2019, aby žalovaný preukázal svoje pomery, na čo nereagoval
a preto súd aj pre nepreukázanie týchto dôvodov nemohol aplikovať § 257 CSP. Naviac súd zo svojej

činnosti zistil, že žalobca poberá dôchodok vo výške 382,10 eur, je vlastníkom prívesu za traktor, a
traktora.21. Keďže k zastaveniu konania došlo bez udania dôvodu, súd mal za to, že žalobca procesne zavinil
zastavenie konania a preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde vo Vranove nad Topľou.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľa

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.