Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/128/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203873
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219203873.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: T. T., XX.XX.XXXX, L.
XX, XXX XX F., zast. JUDr. Andreou Šupákovou, so sídlom: Nobelova l/A, Bratislava, proti žalovanému:
Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o., Strojnícka 8, 827 01 Bratislava, IČO: 35 970 740, v konaní
o učenie neplatnosti rozhodnutia prijatého písomným hlasovaním vlastníkov bytov a o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 17. októbra 2019 č.k. 14C/48/2019-104 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým -prikázal

žalovanému, aby neodpájal byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí v nadstavbovej časti bytového
domu so s.č. XXXX, na ulici L. U. Č.. XX, evidovaný Okresným úradom Ružinov, katastrálnym odborom
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: C., obec BA - m.č. Ružinov, okres: Bratislava II,
od teplej úžitkovej vody a nerušil súčasné napojenie daného bytu na spoločný rozvod teplej úžitkovej
vody bytového domu;
- prikázal žalovanému, aby nedemontoval uzáver teplej a úžitkovej vody, ani merač teplej a úžitkovej

vody tohto bytu;
- a ak už došlo k vykonaniu zásahov do rozvodov teplej a úžitkovej vody daného bytu, prikázal aby
žalovaný navrátil stav do stavu pred vykonanou úpravou, t.j. aby opätovne zapojil byt na spoločný rozvod
teplej a úžitkovej vody bytového domu, namontoval uzáver teplej a úžitkovej vody, ako aj merač teplej
a úžitkovej vody tohto bytu.

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1,2,3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c, d, § 326 ods. 1,
2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), § 14b ods. l písm. m) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

3. Uviedol, že žalobca podal na súd prvej inštancie dňa 26.07.2019 žalobu, ktorou sa domáha určenia
neplatnosti rozhodnutia prijatého písomným hlasovaním vlastníkov bytov a dňa 20.09.2019 návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia považoval za dôvodný, ktorému je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné vyhovieť,
nakoľko je nutné bezodkladne upraviť pomery sporových strán, pričom sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Z tvrdení žalobcu a z predložených dôkazov považoval za preukázané, že voči žalobcovi zo strany

žalovaného hrozí zásah do jeho vlastníckeho práva, ako aj narušenie jeho rodinného života, resp. hrozí
odstávka jeho bytu od zdroja teplej a úžitkovej vody. Uviedol, že vlastník nehnuteľnosti predložil všetkypotrebné podklady, ktoré náležite preukazujú jeho aktívnu snahu o nápravu stavu, ktorý vznikol tým,
že jeho byt bol pripojený k zdroju teplej a úžitkovej vody v rozpore so stavebnou dokumentáciou. Na
prípojku bytu č. XX na X. poschodí došlo k napojeniu po vzájomnej dohode medzi predchádzajúcimi

vlastníkmi bytov č. XX E. Č.. XX. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca tento stav nespôsobil,
ale naopak snaží sa ho riešiť, nakoľko poskytoval a poskytuje súčinnosť v konaní stavebnému úradu.
Neodkladnosť videl súd prvej inštancie v skutočnosti, že žalovaný usiluje o čo najskoršie odpojenie
žalobcu od teplej a úžitkovej vody, a vyžaduje od neho, aby tak vykonal v rozpore s prebiehajúcim
stavebným konaním a stavebným zákonom. Skonštatoval, že žalobca vyčerpal všetky mimosúdne cesty,

ktorými sa snažil ochrániť svoje vlastnícke právo a napraviť protiprávny stav na nehnuteľnosti, ktorý
vznikol nie jeho pričinením, čím považoval nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za
dostatočne osvedčený a návrhu na jeho nariadenie vyhovel.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, ktorým napadol
predmetné uznesenie v plnom rozsahu z dôvodov, že

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a žiadal aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu ako nedôvodné.

6.Namietaldôvodnosťnariadenéhoneodkladnéhoopatreniastým,žežalobaakoajnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia sú napísané tendenčne a zavádzajúco a tvrdenia žalobcu nie sú ničím
podložené. Uviedol, že uvedením prípojky TUV pre byt žalobcu do stavu zodpovedajúceho projektovej
dokumentácii a kolaudačnému rozhodnutiu sa možnosť odoberania teplej úžitkovej vody (ďalej len

„TUV“) pre byt č. XX nezruší - len sa zosúladí s príslušnou projektovou dokumentáciou a kolaudačným
rozhodnutím. Poukázal na platnú projektovú dokumentáciu, v zmysle ktorej je dodávka TUV riešená
ohrevom studenej vody ohrievačom (bojler) - tak ako je to zrealizované vo všetkých ostatných bytoch
v nadstavbe a ako je to naprojektované aj pre byt č. XX. Podľa tvrdenia žalovaného bola predmetná
prípojka zrealizovaná a na spoločný rozvod TUV pripojená bez súhlasu vlastníkov bytov a NP, ako aj

bez súhlasu správcu domu - správca domu takéto technické riešenie nikdy neakceptoval a po zistení
skutkového stavu požadoval od žalobcu nápravu a zosúladenie s platnou projektovou dokumentáciou
a kolaudačným rozhodnutím. Súčasný správca nemal vedomosť o nelegálnosti tejto prípojky a rozpor
zistil až pán T. (vtedajší zástupca vlastníkov bytov) po opakovaných reklamáciách majiteľa bytu č. XX
na silne znečistenú TUV. Uviedol, že správca fakturáciu TUV pre byt č. XX realizoval z dôvodu aby tak

nedošlo k rozpočítavaniu nákladov za spotrebu TUV spotrebovanej v byte č. XX na ostatných vlastníkov
bytov. Za zrušenie jestvujúcej prípojky TUV pre byt č. XX dal správca hlasovať a vlastníci bytov hlasovali
na základe toho, že prípojka TUV na spoločné rozvody vody v "stúpačke" pre byt žalobcu (byt č. XX)
bola zrealizovaná nelegálne:
- bez súhlasu vlastníkov bytov - rozvody TUV, šachta, ....sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a NP L.

XX-XX a v správe Správy bytov pre SBD BA II
- bez súhlasu správcu spoločných rozvodov technicky nesprávne,
- v rozpore s platným kolaudačným rozhodnutím a s realizačným projektom
- nie je zachovaný cirkulačný rozvod TUV až do miesta konečného odberu
- rozvod TUV - prípojka pre byt č. XX prechádza cez byt č. XX.

Poukázal na to, že žalobca nepredložil doklady o legitímnosti prípojky a stavebný úrad Bratislava 2
doposiaľ nepotvrdil dodatočné povolenie stavby (jej zlegalizovanie), nakoľko žalobca za cca 1,5 za
roka nepredložil doklady potrebné na zlegalizovanie prípojky. Uviedol, že zo strany žalobcu dochádza k
porušovaniu §11 ods.1,2,4,5 zákona 182/1993 Z.z. v tom, že:
majiteľ bytu XX v rozpore so zákonom nedokáže zabezpečiť prístup k:

meraciemu zariadeniu spotreby TUV pre byt č. XX a ani
hlavnému uzáveru TUV pre byt č. XX.
Podľa názoru žalovaného konaním žalobcu dochádza aj k obmedzovaniu vlastníckych práv majiteľa
bytu č. XX v tom, že vodovodný rozvod - prípojka k bytu č. XX vedie zo šachty do bytu č. XX a až odtiaľ
prechádza cez medzeru v paneloch do bytu č. XX, opravy, údržba meracieho zariadenia je výhradne v

priestoroch bytu č. XX a dopojenie do rozvodu TUV pre byt č. XX - dimenzia prípojky je navrhnutá pre
odber TUV pre jeden byt.7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v súdnom konaní, ako ani v konaní na
stavebnom úrade zatiaľ nebolo preukázané, kedy reálne došlo k napojeniu bytu č. XX na v súčasnosti
spoločný rozvod TÚV bytového domu. Ak k realizácii došlo v rokoch 1994 - 2002, vlastníkom všetkých

bytov (vrátane bytu č. XX, ako aj bytu č. XX) bolo Stavebné bytové družstvo Bratislava II, ktoré
nepotrebovalo k stavebným prácam súhlas iných vlastníkov, ani súhlas správcu. Žalovaný je správcom
danéhobytovéhodomuažodroku2008(čovyplývazoZmluvyovýkonesprávy)avkonaníniejesporné,
že prevzal pod správu už súčasný stav zapojenia bytu č. XX na spoločný rozvod TÚV bytového domu.
Akékoľvek tvrdenia žalovaného, že k zapojeniu bytu č. XX na spoločný rozvod TÚV došlo bez súhlasu

vlastníkov a bez súhlasu správcu považuje za neodôvodnené a nepreukázané. Konštatoval, že žalovaný
ako podnikateľ, ktorý je povinný konať s náležitou a odbornou starostlivosťou, mal možnosť vedieť od
prevzatia správy v r. 2008 o danom technickom stave, avšak žalobcu, ani ostatných vlastníkov v dome
až do roku 2017-2018 o žiadnych skutočnostiach ohľadom údajne nesprávneho technického zapojenia
TÚV do bytu č. XX neinformoval, ani sa nesnažil do danej doby tento stav nejakým spôsobom riešiť a pod
jeho správou sa daný technický stav ohľadom zapojenia TÚV do bytu č. XX zo spoločného rozvodu TÚV

zachovaldlhéroky.Poukázalnarozhodnutiesúduprvejinštancie,ktorýposúdilneodkladnosťnariadenia
neodkladného opatrenia v tom, že žalovaný usiluje o čo najskoršie odpojenie žalobcu od TÚV s tým,
že žalovaný podaným odvolaním túto argumentáciu súdu prvej inštancie nevyvrátil, len poukázal na
údajné nepredloženie dokladov zo strany žalobcu v súvislosti so zlegalizovaním jeho prípojky. Podľa
názoru žalobcu žalovaný ani nevyvrátil to, že sa usiluje o odpojenie bytu vo vlastníctve žalobcu od

TÚV bez ohľadu na prebiehajúce správne konanie č. SÚ/CS XXXX/2019 o dodatočnom povolení zmeny
dokončenej stavby, ktoré sa začalo práve na jeho podnet.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že zrušením súčasného napojenia bytu č. XX vo vlastníctve žalobcu
na spoločný rozvod TÚV bytového domu sa možnosť odoberania TÚV pre tento byt neznemožní, len sa
zosúladí s príslušnou projektovou dokumentáciou a kolaudačným rozhodnutím. Uviedol, že by si musel

zakúpiť zásobník na ohrev vody, nainštalovať ho vo svojom byte a prepojiť s rozvodmi vody, tzn. byt
by bol fakticky odstavený od TÚV až do času, kým by vo svojom byte nanútene nezrealizoval stavebné
práce (t.j. rozbúranie kúpeľne a kuchyne za účelom zmeny rozvodov vody a elektriny) a neobnovil prívod
teplej vody ohrievaním studenej vody. Poukázal na ust. § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona s
tým, že subjektom oprávneným rozhodnúť o odstránení stavby je stavebný úrad, nie ostatní vlastníci

v bytovom dome a aj z tohto dôvodu považuje rozhodnutie vlastníkov prijaté písomným hlasovaním
v dňoch až 24.6.2019 o zrušení súčasného napojenia jeho bytu na spoločný rozvod TÚV bytového
domu za neplatné. Uviedol, že v súčasnosti je dodatočné povolenie prípojky bytu č. XX na spoločný
rozvod TÚV predmetom správneho konania č. SÚ/CS XXXX/2019 na príslušnom stavebnom úrade.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nepredložil príslušnému stavebnému úradu potrebné doklady

na zlegalizovanie prípojky prislúchajúcej k jeho bytu. Uviedol, že za účelom zmierlivého vyriešenia
veci inicioval dňa 27.7.2018 postup podľa stavebného zákona - ohlásenie stavebných úprav, avšak
nepodarilo sa dospieť k dohode medzi sporovými stranami. Súčasťou navrhnutého technického riešenia
zo strany žalobcu bolo aj premiestnenie uzáveru TÚV, ako aj merača TÚV do priestorov jeho bytu. K
údajným zásahom do práv vlastníka bytu č. XX, situovanom pod bytom č. XX, mal za to, že akékoľvek

práva vlastníka bytu č. XX súvisiace s jeho výlučným vlastníctvom, sú jeho samostatnými právami a
nesúvisiasprávamiostatnýchvlastníkovtitulomichspoluvlastníctvakspoločnýmčastiamazariadeniam
bytovéhodomuaúdajnézásahydoprávvlastníkabytuč.XXtitulomjehovýlučnéhovlastníctvanesúvisia
s predmetom tohto konania. Podľa názoru žalobcu ostatní vlastníci v bytovom dome nemôžu zneužiť
svoje spoluvlastníctvo k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu na ujmu jeho práv a v rozpore

so stavebným zákonom a dobrými mravmi. Demontovaním technických zariadení prislúchajúcich k bytu
v jeho vlastníctve a jeho odstavením od TÚV by sa byt zjavne znehodnotil a poškodil a zásadne by sa
znížila kvalita života jeho a jeho rodiny. Aj naďalej zotrval na tom, že je osvedčená dôvodnosť pretrvania
nariadeného neodkladného opatrenia, ako aj bezprostredné ohrozenie jeho výlučného vlastníctva k bytu
č. XX a žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne vo výroku potvrdiť a

zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania vrátane trov jeho právneho zastúpenia.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne poukázal na dôvody svojho nesúhlasu s
nariadením neodkladného opatrenia uvedené v odvolaní. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu vyjadril
nesúhlas s tvrdením, že ako správcu domu si nevykonával svoju činnosť s patričnou odbornosťou a

zodpovednosťou, pretože o predmetnej nelegálnej/čiernej stavbe nevedel. Uviedol, že správca nemôže
vedieť o nelegálnych úpravách, pokiaľ to majiteľ bytu neohlási. Pokiaľ by predmetnú stavbu majiteľ bytu
č. XX ohlásil, správca by vykonal všetky potrebné kroky na zlegalizovanie predmetnej prípojky, vrátane
odsúhlasenia novej prípojky a stavebných úprav na schôdzi vlastníkov. Uviedol, že rozvod TUV pre bytžalobcuprechádzazospoločnýchpriestorovdobytuč.XXaznehojerozvodnáslednevyvedenýdobytu
č. XX. Žiadna prípojka a jej následný rozvod nemôže prechádzať cez byt v osobnom vlastníctve iného
majiteľa, ale vychádza zo spoločných priestorov šachty priamo do bytu jeho konečného odberateľa.

Zo súčasným pripojením nesúhlasí ani správca ani majiteľ bytu č. XX, ktorého týmto v danom súdnom
spore zastupuje ako jedného so žalovaných. Tvrdenie žalobcu, že demontovaním technických zariadení
prislúchajúcich k bytu vo vlastníctve žalobcu a jeho odstavením od TUV by sa byt zjavne znehodnotil a
poškodil a zásadne by sa znížila kvalita života žalobcu a jeho rodiny považuje za účelové a zavádzajúce.
Uviedol, že žalobcovi postačuje zakúpiť a v byte nainštalovať elektrický ohrievač vody, ktorý následne

prepojísexistujúcimrozvodomSVvbytežalobcu,takakojetonaprojektovanévprávoplatnejprojektovej
dokumentácii a ako je to zrealizované v každom byte v nadstavbe (11 ostatných bytov) a ako to bolo
zrealizované pôvodne aj v jeho byte.

9. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení aj naďalej považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
za dôvodný a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

Tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní a v následnom vyjadrení považuje za zavádzajúce. Aj naďalej
zotrváva na tom, že v prípade ak by si v byte chcel nainštalovať vlastný zásobník na ohrev vody, bola
by v jeho byte nutná úprava kompletných rozvodov TÚV.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach

uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenia.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby

bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov

medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to
aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti;

keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.
Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať
oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od
dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému
účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu,že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia
sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť
inak.

17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. Dôkazná povinnosť
smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže
vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného
opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť
dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a

nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

18. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje
zákonnýdôvodprevydanieneodkladnéhoopatrenia.Ažjehoohrozeniedovoľujesúdupredrozhodnutím
vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť

oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci
samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahom spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť,
či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladne
opatrenie, navrhované žalobcom.

20. Ako už odvolací súd uviedol, neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby

bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej
ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť relevantnú mieru
pravdepodobnosti vo vzťahu ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil.

21. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že prvoinštančný

súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal otázkou vecnej legitimácie na strane žalovaného napriek
tomu, že žalobou vo veci samej si žalobca uplatnil právo podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, preto vecnú legitimáciu účastníkov konania bolo potrebné posudzovať
podľa tohto hmotnoprávneho predpisu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta.

22. Zároveň z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad
so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

napadnutého uznesenia nie je presvedčivé ani konzistentné a nezodpovedá zákonným ustanoveniam
odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v posudzovanom uznesení nezaoberal ako žalobca
osvedčil uplatnený nárok, z akých dokladov mal za preukázané, že voči žalobcovi zo strany žalovaného
hrozí zásah do jeho vlastníckeho práva a narušenie jeho rodinného života, resp. hrozí odstávka jeho
bytu od zdroja teplej a úžitkovej vody. Rovnako z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, čím mal

osvedčené tvrdenie, že na prípojku bytu č. Xl na X. poschodí došlo k napojeniu po vzájomnej dohode
medzi predchádzajúcimi vlastníkmi bytov č. XX E. Č.. XX.

23. Všetky vyššie uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho
konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku,

v rámci ktorého by strana sporu nemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom sudu
prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup,
v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkachpreskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po
podaní odvolania.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa §
389ods.1písm.b/CSP,keďsúdprvejinštanciejednaknesprávnym,resp.nedostatočnýmodôvodnením
napadnutého rozhodnutia v tomto smere odňal stranám sporu právo na spravodlivý proces vzhľadom
na ich nemožnosť náležité sa brániť proti vysloveným argumentom súdu počas konania odvolacieho,
pričom v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho konania tieto nedostatky nemožno napraviť

súdom odvolacím.

25. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie viazaného právnym názorom
súdu odvolacieho v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP vec opätovne prejednať so zameraním sa na vytknuté
nedostatky s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť byť presvedčivé a preskúmateľné

(§ 391 ods. 3 CSP).

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP) v novom
rozhodnutí vo veci.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).