Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 48Sa/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200258
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2017200258.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu: MATUKO
s.r.o., so sídlom 449 Ratnovce, 922 31, IČO: 46 808 710, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
Mandzák a spol. s r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému:
Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, so sídlom J. Záborského 40, 921 01 Piešťany, o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Dôvody žaloby (žalobné body)

1. Žalobca sa žalobou domáhal ochrany proti inému zásahu Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany
(ďalej aj ako „správca dane“ alebo „žalovaný“), pričom zásah mal spočívať v zaslaní výzvy zo dňa
07.06.2017, ktorou žalovaný žiadal od žalobcu s odkazom na ustanovenie § 26 ods. 7 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „daňový poriadok“) predloženie
dokladov, písomností, výstupov z PC, a to hlavnú knihu za rok 2016, záznamy DPH za zdaňovacie

obdobie december 2016 a podobne.

2. Žalobca dôvodil, že z výzvy nebolo zrejmé na základe akého daňového konania alebo iného úkonu
správcu dane sa žiadajú predmetné doklady dodajúc, že z uvedenej výzvy vyplynulo, že správca dane
mal vykonať dňa 06.06.2017 miestne zisťovanie podľa § 37 daňového poriadku v sídle spoločnosti, ako
aj na adrese prevádzky, o čom mali byť spísané záznamy. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že predmetom

miestneho zisťovania mala byť vyhľadávacia činnosť správcu dane v zmysle § 36 daňového poriadku,
pričom pri miestnom zisťovaní nebolo podľa správcu dane možné tieto podklady zapožičať, pretože v
čase miestneho zisťovania nemala žiadna oprávnená osoba vystupovať v mene žalobcu. Vo výzve bol
súčasne upozornený, že ak výzvu nesplní, dopustí sa správneho deliktu.

3. Ďalej žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu, konkrétne na rozsudok č.j.

1 Aps 20/2013, č.j. 2Afs 144/2004, č.j. 2 Aps 3/2007, ktorých častí odôvodnenia v žalobe aj citoval
odôvodňoval záver, že postup správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly môže byť nezákonným
zásahom a taktiež prostredníctvom rozsudku Najvyššieho správneho súdu č. j. 1Afs 70/2004 poukázal
na rozdiel miestneho zisťovania a daňovej kontroly.

4. Žalobca nezákonnosť iného zásahu vzhliadol v tom, že žalovaný žiadal s odkazom na ustanovenie §

28 ods. 7 daňového poriadku (správne malo byť uvedené § 26 ods. 7 daňového poriadku - poznámka
správneho súdu) listiny a počítačové zostavy, pričom uvedené ustanovenie upravuje tzv. všeobecnúedičnú povinnosť v daňovom konaní, na základe ktorej je osoba povinná vydať veci alebo listiny, ktoré
môžu byť dôkazom pri správe daní, pričom musí ísť o existujúce veci alebo listiny dodajúc, že v zmysle
citovaného ustanovenia nie je možné žiadať počítačové údaje, ktoré existujú len v digitálnej podobe,

teda sa nejedná ani o listiny ani o veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že žiadať počítačové zostavy by
správca dane mohol napríklad pri vykonávaní miestneho zisťovania podľa § 38 ods. 1, 3 a 4 daňového
poriadku, o ktoré sa správca dane snažil, avšak neúspešne, ako vyplýva z výzvy. Ďalej žalobca uviedol,
že poskytne správcovi dane maximálnu súčinnosť pri vykonávaní úkonov správy daní, avšak tieto musia
byť zákonné. Argumentoval tiež, že ak správca dane vzhliadol dôvodnosť miestneho zisťovania, tak

bol povinný takto postupovať a vykonať miestne zisťovanie a nie voliť inštitút edičnej povinnosti ako
„sankcie“ pre daňový subjekt za to, že sa mu nepodarilo vykonať miestne zisťovanie doplniac, že takúto
„náhradu“ za nevykonané miestne zisťovanie daňový poriadok ani nepredpokladá. Nezákonnosť výzvy
ďalej vzhliadol v tom, že z výzvy nie je zrejmé, či sa žiadajú doklady vydať alebo zapožičať, ďalej, že
správca dane mu uložil vyhotoviť súpis dokladov a písomností, pričom daňový poriadok takúto povinnosť
pri edičnej povinnosti neustanovuje a ďalej, že z výzvy nie je zrejmé, v akom daňovom konaní správca

dane vydal výzvu, či sa jedná o daňové konanie voči nemu alebo inému subjektu, pričom tiež poukázal
na uplatňovanie tzv. zásady sebainkriminácie. Žalobca zastal názor a to vzhľadom na rozsah žiadaných
údajov, že výzvou sa zastiera výkon daňovej kontroly. Namietal i zásah do práva na súkromie (čl.
8 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd), nakoľko rozsah žiadaných údajov nebol
proporcionálny, pričom zásada proporcionality je základnou zásadou práva Únie a osobitne namietol,

že žalovaný vydal výzvu bez toho, aby sa vyjadril k jej obsahu a rovnako, že nemal prístup k spisom.
Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby správny súd podľa § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny
poriadok“) zakázal žalovanému Daňovému úradu Trnava, pobočka Piešťany, pokračovať v nezákonnom
postupe, pri ktorom vydal dňa 07.06.2017 výzvu, spis. č. 101245816/2017, ktorým podľa § 28 ods. 7

daňového poriadku (§ 26 ods. 7 daňového poriadku - poznámka správneho súdu) žiadal vymedzené
doklady, písomnosti a výstupy z PC; a súčasne uložil žalovanému obnoviť stav pred týmto zásahom,
a to zrušením výzvy, spis. č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 v lehote do jedného mesiaca od
právoplatnosti uznesenia. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca
v žalobe požiadal o nariadenie pojednávania.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnemu súdu žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že postup
(súčinnosť podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku), ktorý zvolil následne potom, ako sa mu nepodarilo
zabezpečiť účtovné a daňové doklady žalobcu za zdaňovacie obdobie roka 2016 pri miestnom zisťovaní,
nie je možné považovať za nezákonný a neprimeraný. Vo vyjadrení žalovaný podrobne opísal skutkový

stav veci.

6. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch žaloby a naďalej trval na tom, že výzva je nezákonná, pričom
nemožno od neho spravodlivo žiadať o jej dodržanie a to dokonca pod rizikom sankcií uvedených vo
výzve. Zopakoval, že z výzvy nie je zrejmé akého daňového konania sa týka a teda, či sa daňové konanie

vedie proti nemu alebo inému subjektu dodajúc, že táto skutočnosť má zásadný význam z dôvodu
možného uplatnenia tzv. zásady sebainkriminácie a to v prípade, ak sa takéto konanie uskutočňuje na
základe dožiadania orgánov činných v trestnom konaní. Rovnako zopakoval, že predmetnou výzvou sa
zastiera výkon daňovej kontroly.

7. Žalovaný v duplike poukázal na to, že vo veci sa už vyjadril a to listom č. 100125159/2018 zo dňa
15.01.2018.

II. Predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu

8. Správny súd uznesením č. k. 46Sa/22/2017-126 zo dňa 21.01.2019 žalobu podľa § 261 SSP zamietol
a žalovanému s poukazom na ustanovenie § 168 SSP náhradu trov konania nepriznal.

9. Správny súd v odôvodnení uznesenia vymedzil iný zásah ako faktický postup vykonaný pri plnení
úloh v oblasti verejnej správy, pričom na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto

faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom
okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom
pochopiteľne aj pri inom zásahu sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby (Baricová, J.,Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck,
2018, str. 37).

10. Správny súd ďalej poukázal na to, že v danom prípade sa žalobca domáhal ochrany proti inému
zásahu, konkrétne proti výzve vydanej podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, po bezvýslednom
miestnom zisťovaní, pričom výzvu žalovaný nevydal v rámci administratívneho konania, ani v rámci
daňovejkontroly,alezaúčelomzískaniapresnevymedzenýchpísomnostíavýstupovzPC.Vychádzajúc
z ustanovenia § 26 ods. 7 daňového poriadku označil toto konanie ako postup vykonaný pri plnení úloh v

oblasti verejnej správy. Súčasne, vychádzajúc z účelu vydania výzvy a z následkov jej nesplnenia, zastal
názor, že jediným donucovacím prostriedkom zabezpečujúcim jej splnenie je uloženie sankcie podľa
§ 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, pričom práve táto skutočnosť bola pre právne posúdenie veci
pre správny súd relevantná.

11. Ďalej správny súd dôvodil, že základným predpokladom vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti za

správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku v podobe vydania rozhodnutia, je
nesplnenie nepeňažnej povinnosti, medzi ktorú daňový poriadok subsumuje aj nesplnenie výzvy podľa
§ 26 ods. 7 daňového poriadku, čo znamená, že nie samotné vydanie výzvy, ani jej následné nesplnenie,
ale až vydanie rozhodnutia o správnom delikte je spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených
záujmov konkrétnej osoby.

12. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že vydanie výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového
poriadku nemôže mať priamy dotyk na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, nakoľko
tohto by priamo zasahovalo až rozhodnutie o správnom delikte, ktoré v jeho prípade doposiaľ vydané
nebolo. V tejto súvislosti ďalej argumentoval, že dôvodom vydania rozhodnutia podľa § 154 ods. 1

písm. j) daňového poriadku by bola existencia výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku a jej
následné nesplnenie s tým, že v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte by sa
preskúmavala aj samotná zákonnosť výzvy vydanej podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, nakoľko je
základom skutkovej podstaty pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti. Správny súd na podporu svojho
záveru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu č. j. 7 Afs 95/2010-47 z 27. januára 2011,

v ktorom bolo záverom skonštatované, že : „Nelze-li přičítat k tíži stěžovatelky, že nesplnila výzvu, ktoré
svým obsahem neodpovídá zákonu, resp. překračuje zákonný rámec vymezený ustanovením § 34
ods. 4 zákona o správě daní a poplatků, nelze ani dovozovat, že nesplnila povinnost nepeněžité povahy,
v důsledku čehož by naplnila skutkovou podstatu deliktu popsaného v ustanovení § 37 odst. 1 zákona
o správě daní a poplatků.“ S poukazom na uvedené správny súd skonštatoval, že námietky vznesené

v žalobe by boli spôsobilými žalobnými bodmi vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia o
správnom delikte, pochopiteľne po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku.

13. Správny súd s poukazom na uvedené, po oboznámení sa s obsahom výzvy, ktorú žalobca označil za
iný zásah, po vypočutí účastníkov konania a ich následných písomných vyjadrení uzavrel, že v danom

prípade neprichádza do úvahy zastavenie konania podľa § 260 Správneho súdneho poriadku (upustenie
od napadnutého iného zásahu z dôvodu začatia daňovej kontroly), nakoľko samotnou výzvou vydanou
podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku žalobca nemohol byť ukrátený na svojich subjektívnych právach,
respektíve chránených záujmoch.

14. Vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam, ktorými žalobca podporoval dôvodnosť podanej žaloby
správny súd uviedol, že rovnako Správny súdny poriadok v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) za iný
zásah označuje aj postup orgánu verejnej správy pri výkone daňovej kontroly, avšak, ako už bolo vyššie
uvedené, predmetná výzva nebola vydaná v priebehu daňovej kontroly (táto bola začatá až dňom
28.06.2018). Rovnako správny súd uviedol, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že

na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.07.2017 bolo dňa 17.08.2017 nazreté do
spisu žalobcu, o ktorej skutočnosti bol spísaný úradný záznam.

III. Rozhodnutie kasačného súdu

15. Uznesenie správneho súdu č. k. 46Sa/22/2017-126 zo dňa 21.01.2019 žalobca napadol kasačnou
sťažnosťou, o ktorej rozhodol kasačný súd uznesením sp. zn. 8Sžk 12/2019 zo dňa 28.05.2019, ktorým
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.16. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti prioritne posudzoval, či správny súd
žalobcovi riadne doručil vyjadrenie žalovaného z 10. septembra 2018 a doplnenie k tomuto vyjadreniu
z 19. septembra 2018, ktoré žalovaný zaslal správnemu súdu v nadväznosti na výzvu správneho súdu

z 3. septembra 2018, v ktorej žalovaného správny súd vyzval, aby mu v lehote 10 dní výslovne oznámil,
či od iného zásahu upustil. Kasačný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že správny súd vyjadrenie
žalovaného z 10. septembra 2018 a doplnenie k tomuto vyjadreniu z 19. septembra 2018 doručil
elektronicky priamo žalobcovi (č. l. 118 súdneho spisu), hoci bol žalobca v konaní pred správnym súdom
riadne zastúpený advokátom (č. l. 14 súdneho spisu) a ďalej, že všetky ostatné písomnosti v konaní

správny súd doručoval právnemu zástupcovi žalobcu.

17. Kasačný súd dal do pozornosti, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že
princíp rovnosti zbraní, ako jeden z prvkov širšej koncepcie spravodlivého konania v zmysle článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd vyžaduje, aby každému účastníkovi konania bola
daná primeraná možnosť predniesť svoj prípad za podmienok, ktoré ju neumiestnia do zjavnej nevýhody

voči jej protistrane. Okrem tejto požiadavky zahŕňa koncepcia spravodlivého súdneho konania právo na
kontradiktórne konanie, podľa ktorého účastníci konania musia mať možnosť nielen byť oboznámení
s dôkazmi potrebnými na to, aby ich návrh bol úspešný, ale taktiež musia mať vedomosť o všetkých
predložených dôkazoch a stanoviskách a vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia rozhodnutia súdu
(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 26. júla 2011, vec Ringier Axel Springer SK, a.s. proti

Slovensku, sťažnosť č. 41262/05).

18. Kasačný ďalej poukázal na to, že právo účastníka konania na riadne doručenie procesných vyjadrení
ostatných účastníkov treba preto považovať za súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému

účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred správnym súdom, čo je v rozpore
s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže
v danej veci vyjadrenie žalovaného nebolo v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 SSP riadne doručené
žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého si zvolil žalobca na zastupovanie v správnom
súdnom konaní, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné konanie pred správnym súdom

považovať za spravodlivé. Kasačný súd preto dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva
žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v dôsledku čoho bolo žalobcovi znemožnené,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

19. Podľa kasačného súdu platí, že ak si účastník konania zvolí zástupcu so splnomocnením na celé
správne súdne konanie, doručuje podľa ustanovenia § 73 ods. 1 SSP správny súd písomnosti len
tomuto zástupcovi, okrem prípadu, ak má účastník konania osobne v konaní niečo vykonať. Ak má preto
účastník konania zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie (v prejednávanej a rozhodovanej veci

advokáta), je doručovanie iba účastníkovi konania neúčinné (rovnako Baricová, J., Fečík, M., Števček,
M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2018, s. 460).

20. S poukazom na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná v
zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP, a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že správny súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že žalobcovi riadne nedoručil vyjadrenie žalovaného z 10.
septembra 2018 a doplnenie k tomuto vyjadreniu z 19. septembra 2018, pričom vzhľadom na dôvod
zrušenia napadnutého rozhodnutia sa kasačný súd ďalšími námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti

nezaoberal. Súčasne zaviazal správny súd riadne doručiť vyjadrenie žalovaného z 10. septembra
2018 a doplnenie k tomuto vyjadreniu z 19. septembra 2018 žalobcovi prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu a následne vec znovu prejednať a rozhodnúť. Súčasne zaviazal správny súd v
novom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti
(ustanovenie § 467 ods. 3 SSP).

IV. Relevantná právna úprava21. Podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo
zapožičať.

22. Podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú
z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o
správny delikt podľa písmen a) až i).

23. Podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 60 eur do 3 000 eur
za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do
výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

26. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

V. Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom

27. Na pojednávaní nariadenom dňa 13. augusta 2018 oznámila poverená zástupkyňa správnemu
súdu, že dňa 28.06.2018 bola začatá daňová kontrola voči žalobcovi. Na otázku správneho súdu, či
v súvislosti s vydanými výzvami (správca dane vydal výzvu podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku aj
dňoch 20.07.2017 a 18.08.2017) bolo začaté konanie vo veci správneho deliktu podľa § 154 ods. 1
písm. j) daňového poriadku uviedla, že vzhľadom na podanú žalobu, neboli začaté konania vo veciach

správneho deliktu voči žalobcovi. Ďalej na otázku správneho súdu, či začatím daňovej kontroly žalovaný
upustil od iného zásahu, poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že v podstate áno, že správca
dane upustil od vyžadovania povinnosti od žalobcu predložiť požadované doklady, nakoľko tieto budú
predkladané v rámci daňovej kontroly. Na pojednávaní dňa 21. januára 2019 informovala správny súd,
že voči žalobcovi neboli vyrubené sankcie za nesplnenie výzvy, ani neboli začaté správne konania vo

veci uloženia sankcie. Súčasne uviedla, že daňové kontroly ukončené neboli.

28. Na základe vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného položil správny súd právnemu zástupcovi
žalobcu otázku, či v prípade, ak žalovaný upustil od realizácie dotknutej výzvy začatím daňovej kontroly
berie žalobu späť. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa k uvedenému vyjadrí písomne v lehote 10 dní.

29. Žalovaný dňa 20. augusta 2018 doručil správnemu súdu oznámenie o daňovej kontrole č.
101110004/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorým bol žalobcovi oznámený výkon daňovej kontroly na dani
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a oznámenie o daňovej kontrole č.
101110793/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorým bol žalobcovi oznámený výkon daňovej kontroly na dani

z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Oznámenia o výkone daňovej kontroly
žalobca prevzal dňa 13. júna 2018.

30. Žalobca dňa 22. augusta 2018 doručil správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnutá
výzva zo dňa 07.06.2017 ako iný zásah orgánu verejnej správy bola vydaná ako následok (sankcia)

za nevykonanie miestneho zisťovania a preto trvá na skutočnosti, že napadnutý iný zásah orgánu
verejnej správy je nezákonný a to z dôvodov uvedených v žalobe. Súčasne uviedol, že neregistruje
žiadne vyjadrenie žalovaného o tom, že by upustil od iného zásahu, resp. že by iný zásah zrušil, okrem
neurčitého vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa 13.08.2018, žev podstate od iného zásahu upustil. Preto zastal názor, že nie je dostatočne a náležite preukázané,
že žalovaný od iného zásahu upustil a to hoci aj začatím daňovej kontroly a navrhol správnemu súdu,
aby žalovaného vyzval na jednoznačné a zrozumiteľné vyjadrenie či od žalovaného iného zásahu

voči žalobcovi upustil. Správny súd vyzval žalovaného na výslovne oznámenie, či od iného zásahu
spočívajúceho v povinnosti žalobcu predložiť požadované doklady na základe výzvy zo dňa 07.06.2017
upustil.

31. Žalovaný doručil dňa 13.09.2018, 14.09.2018 a následne dňa 20. septembra 2018 písomné

vyjadrenie, pričom vo vyjadrení zo dňa 19.09.2018 uviedol, že uplynutím lehoty na plnenie v zmysle
výzvy č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 (t.j. dňom 16.07.2017) žalovaný upustil od povinnosti
žalobcu predložiť dokumenty na základe tejto výzvy, čím však nie je dotknuté právo žalobcu aj po tejto
lehote predložiť správcovi dane požadované dokumenty v zmysle zásady súčinnosti podľa ustanovenia
§ 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ako aj právo žalovaného využiť iné zákonné inštitúty v zmysle daňového
poriadku. Súčasne žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku k žalobnému

návrhu, tak ako bol predložený správnemu súdu dňa 15.02.2018 a navrhuje, aby správny súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

32. Správny súd viazanúc právnym názorom kasačného súdu doručil právnemu zástupcovi žalobcu
vyjadrenie žalovaného z 10. septembra 2018 a 19. septembra 2018 (č. l. 170).

33. Právny zástupca žalobcu doručil správnemu súdu vyjadrenie k podaniam žalovaného zo dňa
20.07.2020, v ktorom poukázal na to, že žalovaný súdu písomne uviedol, že od napadnutého iného
zásahu upustil, avšak jeho následky neodstránil, nakoľko výzva nebola zrušená. Mal za to, že žalovaný
má výzvu zrušiť, resp. súd by mal žalovaného zaviazať na zrušenie tejto výzvy, nakoľko predmetná

výzva sa stále považuje za zákonnú a preto je v právnej neistote, či a akým spôsobom žalovaný
„použije“ nesplnenie tejto výzvy proti nemu pri daňovej kontrole, eventuálne v iných konaniach. Preto
mal za to, že samotná výzva môže zasahovať do jeho subjektívnych práv dodajúc, že nakoľko konal v
súlade so zásadou „právo patrí bdelým“ a podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, v
zásade zamedzil tomu, aby mu žalovaný uložil pokutu, pričom tento jeho záver potvrdzuje aj vyjadrenie

poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 13.08.2018, ktorá sa vyjadrila, že k uloženiu
pokuty doposiaľ nedošlo preto, lebo sa vedie toto súdne konanie. Tvrdil, že aj samotnou výzvou (bez
uloženia pokuty) môže dôjsť k spôsobilému zásahu do práv žalobcu dodajúc, že daňový subjekt, ktorého
práva sú ohrozené alebo porušované, nie je povinný „vyčkávať“ na uloženie sankcie orgánom verejnej
správy. Záverom poukázal na to, že súdny prieskum výzvy ako takej je v zásade možný, pretože ide o

iný zásah v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP ako faktický postup v oblasti pri plnení
úloh verejnej správy s tým, že výzvu od uloženia pokuty je možné „oddeliť“ a domáhať sa len vyslovenie
nezákonnosti samotnej výzvy bez toho, aby došlo k uloženiu pokuty (v tomto prípade bdelým konaním
žalobcu v spojení s nečinnosťou žalovaného v procese uloženia sankcie).

34. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu bolo zaslané žalovanému na vedomie (č. l. 177).

35. Správny súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 24. septembra 2020, pričom
v súlade s ustanovením § 114 SSP konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

36. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na všetkých písomných a ústnych podaniach
a na všetkých dôvodoch žaloby. Uviedla, že predmetná výzva žalovaného nebola zrušená. K priebehu
resp. výsledku daňovej kontroly uviedla, že o týchto konaniach nemajú informácie, nakoľko žalobcu v
rámcidaňovejkontrolynezastupujú,ktorúskutočnosťoznámiliajžalovanému.Správnemusúdunavrhla,

aby žalobe vyhovel v zmysle predloženého žalovaného petitu.

37. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný výzvou č.
101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 vyzval žalobcu postupom podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku
na splnenie povinnosti v lehote 8 dní od doručenia výzvy, konkrétne na predloženie originálov

špecifikovaných dokladov, písomností a výstupov z PC správcovi dane. Z obsahu výzvy vyplýva, že
správcadanevykonaldňa06.06.2017podľa§37daňovéhoporiadkumiestnezisťovanievsídležalobcu,
ako aj na adrese prevádzky - Piešťanská 130/113, Sokolovce, o čom boli spísané úradné záznamy. Ďalej
bolo vo výzve skonštatované, že predmetom miestneho zisťovania bola vyhľadávacia činnosť v zmysle §36 daňového poriadku, ako aj to, že pri vykonávaní miestneho zisťovania nebolo možné vyššie uvedené
doklady a písomnosti zapožičať, nakoľko v čase miestneho zisťovania sa v sídle daňového subjektu,
ani v mieste prevádzky nenachádzala žiadna osoba oprávnená konať za žalobcu a to napriek tomu,

že správca dane vopred termín miestneho zisťovania žalobcovi telefonicky oznámil, o čom bol spísaný
úradný záznam. Vo výzve bol žalobca súčasne upozornený, že nesplnením povinností vyplývajúcich z
ustanovenia § 26 ods. 7 daňového poriadku sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j)
daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.
Výzva bola žalobcovi preukázateľne doručená dňa 29.06.2017. Z obsahu administratívneho spisu je

ďalej preukázané, že žalobcovi boli zaslané ešte dve výzvy s rovnakým znením ako výzva zo dňa
07.06.2017 a to výzva zo dňa 20.07.2017 a výzva zo dňa 18.08.2017.

38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom výzvy, ktorú žalobca označil za iný zásah, po vypočutí
účastníkov konania a ich následných písomných vyjadrení dospel k záveru, že v danom prípade
neprichádza do úvahy zastavenie konania podľa § 260 Správneho súdneho poriadku, nakoľko samotnou

výzvou vydanou podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku žalobca nemohol byť ukrátený na svojich
subjektívnych právach, respektíve chránených záujmoch, ktorá skutočnosť následne vedie správny súd
k záveru o nutnosti žalobu podľa § 261 SSP zamietnuť.

39. V súvislosti s rozhodnutím kasačného súdu, správny súd uvádza, že kasačný súd neposudzoval

vecnú správnosť napadnutého uznesenia, čo znamená, že záver správneho súdu uvedený v
predchádzajúcom bode uznesenia, nebol podrobený kontrole zo strany kasačného súdu.

40. Po vrátení veci na ďalšie konanie, správny súd po doručení vyjadrení žalovaného zotrval na
dôvodoch svojho predchádzajúceho uznesenia, ktoré sú uvedené v bodoch 9 až 14 tohto uznesenia,

pričom z dôvodu, aby vo svojom rozhodnutí neopakoval svoje závery, na ne v plnom rozsahu odkazuje.

41. Na podporu správnosti svojho rozhodnutia správny súd naviac uvádza, že v zmysle legálnej definície
iného zásahu, iný zásah je faktické konanie, to znamená, ide o konanie, ktoré má faktickú povahu a
je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste

samom (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C.H. Beck, 2018, s. 37), napríklad rozpustenie zhromaždenia, zhabanie zvieraťa podľa §
14 ods. 2 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Predmetná výzva preto povahu faktického konania mať nemôže. Rovnako pokiaľ žalobca tvrdí, že výzvu
je potrebné zrušiť, správny súd upriamuje jeho pozornosť, že v rámci zásahovej žaloby neexistuje

kasačný výrok správneho súdu, čo znamená, že výzvu v rámci zásahovej žaloby nie je možné zrušiť.
Správny súd taktiež zotrváva na svojom názore, že predmetná výzva nie je spôsobilá zasiahnuť do
subjektívnych práv žalobcu, pričom až následne v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia o správnom
delikte prichádza do úvahy preskúmanie jej zákonnosti, nakoľko nesplnenie nepeňažnej povinnosti, je
základným predpokladom na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti.

42. Pokiaľ žalobca dôvodí, že si svoje práva bránil „preventívne“, nakoľko podľa jeho názoru prichádza
do úvahy, že by mu nesplnenie výzvy mohlo byť vyčítané v rámci daňovej kontroly, tak k uvedenému
správny súd s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku uvádza, že prístup na
správnysúdvyžaduje,abykonkrétnaosobabolanasvojichprávachaleboprávomchránenýchzáujmoch

priamo dotknutá alebo, aby jej práva alebo právom chránené záujmy boli porušené. Inak povedané iba
„možnosť“ dotyku na subjektívnych právach, je pre prístup k správnemu súdu nepostačujúca.

43. Záverom správny súd uvádza, že je v záujme žalobcu predložiť správcovi dane v rámci daňovej
kontroly všetky podklady, ktorými preukazuje pravdivosť a správnosť skutočností uvedených v daňovom

priznaní na dani z príjmov právnickej osoby, pričom samotné výzvy vydané podľa § 26 ods. 7 daňového
poriadku stratili svoje opodstatnenie a to práve dňom začatia daňovej kontroly. Správny súd opakuje, že
nesplnenie výzvy správcu dane vydanej podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku je spôsobilé sa odraziť
výlučne v rámci sankčného konania na podklade § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, proti ktorému
sa žalobca môže brániť práve tvrdením o nezákonnosti predmetnej výzvy, pričom skutočnosť, či výzva

bola alebo nebola vydaná v súlade so zákonom, sa posúdi až v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia
o sankcii.44. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že žalobca vydaním predmetnej výzvy nemôže byť
dotknutý na svojich subjektívnych právach a rovnako, že predmetná výzva nenapĺňa definíciu iného
zásahu, nakoľko nejde o faktické konanie žalovaného a súčasne je preukázané, že táto nebola vydaná v

rámci kontroly ani inšpekcie. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 Správneho súdneho
poriadku zamietol.

45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdnictva náhrada trov konania v

zásade nepatrí. Pokiaľ ide o trovy kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v
ktorej žalobca nebol úspešný, mu trovy kasačného konania neprináležia (tieto by mu patrili iba v prípade,
ak by bol v konaní úspešný).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.