Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9517100238
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Králik
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2018:9517100238.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, JUDr. Igor Králik, v trestnej
veci proti Y. Y., obžalovanému pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2016 v jednočinnom súbehu s prečinom
podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti,
farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného

do 31.12.2016, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

obžalovaný Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom XXX XX L. F., V. XXXX/XX, poslanec Národnej
rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 02.10.2016 v čase od cca 09.34 h do 11.04 h v rámci živého vysielania relácie „Debata na telefón“
rádiaFrontinus,šíriacehosignálprostredníctvomvysielačovvŽiline,ČadciaMartine,prevádzkovateľom
ktorého je spoločnosť Frontinus, s.r.o. Žilina, vystupujúc ako poslanec Národnej rady Slovenskej
republiky a ako člen Výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Národnej rady
Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, okrem iného ako hosť

v rámci svojho vystúpenia uviedol, že
„...prioritná téma v súčasnosti pre mňa je ... tá problematika cigánskeho teroru na východnom
Slovensku“, „... poznáme tie prípady z východného Slovenska, kedy dospelí cigáni nahovoria maloletých
- povedzme do trinásť rokov, ktorí nepodliehajú trestnej zodpovednosti, aby páchali rôznu trestnú
činnosť...“
„...v Spišskej Belej je tá osobitná škola asi z 95 % tvorená týmto etnikom, keď sa tam otvorili dvere,
vyleteli - bolo to jednoducho - ako keby sme boli v zoologickej záhrade...“

a tiež uviedol,
„...keď hovoríme o ... európskych fondoch... jedna z najbláznivejších čiastok, aké C. S. za svoju kariéru
dokázal vytvoriť... budem čerpať zo zdroja knihy prof. L. z Prešovskej univerzity, ktorý je môj asistent
a jasne sa tam uvádza, že C. S. schválil na roky 2013 až rok 2020 nejaký Akčný plán rozvoja rómskej
komunity, a na tento plán bolo použitých 300 mil. Eur! Opakujem - 300 mil. Eur z Eurofondov, ale aj
čiastka nejakých 10 alebo 20 % je zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, z toho 150 mil. Eur sa

použije iba na domy pre ľudí z týchto cigánskych komunít, z cigánskych osád, to zn. ľudí, ktorí nikdy pre
náš národ, pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru neurobili nič; práve naopak - rozhodli sa žiť týmto
asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém, tak týmto ľuďom vláda daruje 150 mil.
Eur iba na ich bývanie ... my to investujeme do ľudí, ktorí nám v budúcnosti neprinesú nič“,
ktoré výroky v kontexte celého vystúpenia v rozhlasovej relácii spĺňajú definičné znaky znevažujúcich
prejavov z hľadiska príslušnosti ku konkrétnemu - rómskemu etniku, majú rasistický charakter a z ich
obsahu vyplýva zámer vyvolať nenávisť voči príslušníkom tejto etnickej skupiny,t e d a

verejne hanobil niektorú etnickú skupinu a spáchal uvedený čin ako verejný činiteľ,

verejne podnecoval k nenávisti voči skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej etnickej skupine a
zámienkou pre podnecovanie bol tento dôvod,

t ý m s p á c h a l

prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného
zákona účinného do 31.12.2016 v jednočinnom súbehu
s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu,
národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a ods. 1 písm. a) Trestného
zákona účinného do 31.12.2016.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 423 ods. 2, s použitím § 56 ods. 2 a s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41
ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2016 na úhrnný peňažný trest vo výmere p ä ť t i s í c Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2016 pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere š
e s ť mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR podal dňa 04.12.2017 č.k. VII/2 Gv XX/XX/XXXX-XX
Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica obžalobu na obvineného Y. Y. pre prečin
hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
účinného do 31.12.2016 v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania
osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo

pôvodu rodu podľa § 424a ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2016.

Na hlavných pojednávaniach, ktoré sa konali v dňoch 26.02.2018, 27.02.2018 a 16.04.2018 súd vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchmi svedkov Y. T., Y. S., T.. U. L., Z.., L. L. a E. Q.,
výsluchom znalca Y. L., prehratím zvukového záznamu relácie „Debata na telefón“ rádia Frontinus,

prečítaním posudku C.. Y. U., T.. a prečítaním listinných dôkazov. Vykonaným dokazovaním súd zistil
nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný dňa 02.10.2016 v čase od cca 09.34 h do 11.04 h v rámci živého vysielania relácie
„Debata na telefón“ rádia Frontinus, šíriaceho signál prostredníctvom vysielačov v Žiline, Čadci a
Martine, prevádzkovateľom ktorého je spoločnosť S., s.r.o. Žilina, vystupujúc ako poslanec Národnej

rady Slovenskej republiky a ako člen Výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, okrem
iného ako hosť v rámci svojho vystúpenia uviedol, že
„...prioritná téma v súčasnosti pre mňa je ... tá problematika cigánskeho teroru na východnom
Slovensku“, „... poznáme tie prípady z východného Slovenska, kedy dospelí cigáni nahovoria maloletých

- povedzme do trinásť rokov, ktorí nepodliehajú trestnej zodpovednosti, aby páchali rôznu trestnú
činnosť...“
„...v Spišskej Belej je tá osobitná škola asi z 95 % tvorená týmto etnikom, keď sa tam otvorili dvere,
vyleteli - bolo to jednoducho - ako keby sme boli v zoologickej záhrade...“
a tiež uviedol,

„...keď hovoríme o ... európskych fondoch... jedna z najbláznivejších čiastok, aké C. S. za svoju kariéru
dokázal vytvoriť... budem čerpať zo zdroja knihy prof. L. z Prešovskej univerzity, ktorý je môj asistent
a jasne sa tam uvádza, že C. S. schválil na roky 2013 až rok 2020 nejaký Akčný plán rozvoja rómskej
komunity, a na tento plán bolo použitých 300 mil. Eur! Opakujem - 300 mil. Eur z Eurofondov, ale aj
čiastka nejakých 10 alebo 20 % je zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, z toho 150 mil. Eur sa

použije iba na domy pre ľudí z týchto cigánskych komunít, z cigánskych osád, to zn. ľudí, ktorí nikdy prenáš národ, pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru neurobili nič; práve naopak - rozhodli sa žiť týmto
asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém, tak týmto ľuďom vláda daruje 150 mil.
Eur iba na ich bývanie ... my to investujeme do ľudí, ktorí nám v budúcnosti neprinesú nič“,

ktoré výroky v kontexte celého vystúpenia v rozhlasovej relácii spĺňajú definičné znaky znevažujúcich
prejavov z hľadiska príslušnosti ku konkrétnemu - rómskemu etniku, majú rasistický charakter a z ich
obsahu vyplýva zámer vyvolať nenávisť voči príslušníkom tejto etnickej skupiny.

Obžalovaný Y. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2018 (zv. 3 č.l. 498) vyhlásil, že je nevinný.

V rámci svojho výsluchu pred súdom vypovedať odoprel (zv. 3 č.l. 498). S poukazom na tento
postoj obžalovaného prokurátor a ani obhajca nenavrhli prečítať zápisnicu z výsluchu obžalovaného z
prípravného konania (zv. 1 čl. 27-32), pretože aj tam obžalovaný vypovedať odoprel.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluchy svedkov Y. T., Y. S., T.. U. L., Z.., L. L. a E. Q..

Svedok Y. T., moderátor rádia S., na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2018 (zv. 3 č.l. 499-501) v zhode
s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 14.06.2017 (zv. 1 č.l. 36-38) uviedol, že obžalovaného Y. Y.
poználenzrelácie,prípadnezmédií.Predtýmsaosobnenikdynestretli.Relácia„Debatanatelefón“sav
rádiu S. v takomto formáte vysiela už 20 rokov a prebieha tak, že v prvej polhodine je rozhovor moderátor
- politik a ďalšiu hodinu je priestor na otázky poslucháčov. Takto to prebiehalo aj dňa 02.10.2016. Ráno

muzavolalobžalovanýapovedalmu,ženamiestoY.V.prídeakonáhradaon.Predreláciouspolunemali
s obžalovaným žiadny rozhovor. Relácia prebiehala naživo a na aktuálne témy. Po jeho rozhovore s
obžalovaným dal priestor poslucháčom na položenie otázok. Jeho úlohou bolo reláciu odmoderovať a
od vedenia rádia mal pokyn, aby nič nekomentoval. Ten pokyn sa netýkal len tejto relácie, ale bol to
všeobecný pokyn.

Svedok sa nevedel vyjadriť z akého dôvodu sa do relácie nedostavil Y. V. a prečo ho nahradil obžalovaný
Y. Y.. K priebehu relácie svedok uviedol, že s moderátorom vždy vystupuje len jeden politik, nie je to
teda konfrontácia politických predstaviteľov ako to býva pred voľbami. Relácia sa vysiela vždy v nedeľu
od 09.30 do 11.00 h. Obvykle to prebieha tak, že na nasledujúcu reláciu volajú politika z inej politickej
strany a ten sa môže vyjadriť k názorom politika z predchádzajúcej relácie. Relácia v ktorej vystupoval

obžalovaný Y. Y. nebola ničím neobvyklá, bola štandardná.
Rádio S. šíri svoj obsah do okresov Žilina, Čadca a Martin, má však aj internetový stream,
prostredníctvom ktorého rádio môže počúvať celý svet.
O tom, že rádio S. dostalo pokutu od Rady pre vysielanie a retransmisiu sa svedok dozvedel iba z
médií, pokuta mu zosobnená nebola. Z vyjadrenia riaditeľa rádia S. v médiách má vedomosť, že rádio

zatiaľ pokutu nezaplatilo a z toho vydedukoval, že zrejme proti rozhodnutiu o pokute bol podaný opravný
prostriedok.Nevedelsavyjadriťzačokonkrétnebolapokutauložená.Predreláciouaninemalvedomosť,
že sa budú riešiť etnické a rómske problémy, žiadnu prípravu si neurobil.

Svedok Y. S., bývalý priateľ obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2018 (zv. 3 č.l. 501-505)

uviedol, že obžalovaného Y. Y. pozná od detstva, bývali spolu na jednej ulici asi štyri domy od seba. K
relácii „Debata na telefón“ sa vyjadril tak, že ju naživo nepočul, ale pred výsluchom v prípravnom konaní
si ju vypočul na internete. Vie, že obžalovaný tam svojimi výrokmi, za ktoré je stíhaný hanobil rasu a
menšinu na Slovensku.
Svedok na otázky prokurátora uviedol, že v minulosti bol s obžalovaným najviac v kontakte na základnej

škole a potom asi tri roky na strednej škole. Bol svedkom toho, keď obžalovaný hovoril, že cigáni sú
špiny, keď cigánky chodili vyberať odpadkové koše, tak na ne hovoril, že sú špiny a robia bordel a
všetko dostávajú zadarmo. Okrem Rómov sa obžalovaný vyjadroval aj k holokaustu tak, že podľa neho
nebol, že nemohli byť ani plynové komory, lebo za taký krátky čas by to ani nemohli stihnúť, myslel ten
Osvienčim. O Hitlerovi sa obžalovaný vyjadril tak, že to, čo sa o ňom učí sú všetko lži a že to bol práve

on, ktorý zaviedol nápisy na cigaretových krabičkách, že fajčenie je škodlivé.
Svedok sa s obžalovaným už ako politikom nestýkal. K vlakovým hliadkam sa vyjadril, že to bol práve
obžalovaný, ktorý to po zvolení do parlamentu zaviedol. Vie, že obžalovaný do tých hliadok aj chodil a
to do spoja medzi Popradom a Starou Ľubovňou. Asistentovi poslanca Y. Y. povedal, nech sa Y. príde
pozrieť ako sa plytvá štátnymi prostriedkami, ale on neprišiel.

K diskusii v Kežmarku, ktorú organizoval Denník N sa vyjadril tak, že tam prišiel ako verejnosť, pričom v
prvých piatich radoch sedeli zástupcovia strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Obžalovaný
tam vystúpil. Svedok tam položil Y. otázku, či nikdy holokaust nepopieral, pričom mu neodpovedal, iba sa
otočil. Potom sa obžalovaný k svedkovi vyjadroval tak, že v detstve hajloval na Mierovej ulici v SpišskejBelej, kde sú paneláky a že nosil bomberku. Po tej diskusii v Kežmarku, ktorá sa uskutočnila na jar v
roku 2017 mu obžalovaný poslal SMS zhruba v znení, že sa môže hanbiť, na čo mu on odpovedal, že
sa nemá za čo. Mesiac po tej diskusii robil so svedkom redaktor Denníka N H. U. rozhovor. Niekedy

v októbri roku 2017 mu obžalovaný oznámil, že mu bude doručené predvolanie a za týždeň mu prišlo
vyrozumenie, že sa má Y. ospravedlniť. On to neurobil, lebo sa nemal za čo.
Na otázky obhajcu svedok uviedol, že to s tými cigánkami a odpadkovými košmi nebolo mierené proti
skupine iba proti konkrétnej cigánke. K súčasnému vzťahu k obžalovanému sa vyjadril tak, že teraz s
ním nie je v žiadnom vzťahu. Už sa nekamarátia od incidentu v Ždiari. Ten svedok opísal tak, že sa

udial štyri až päť rokov dozadu, keď s Y. a spoločným kamarátom Y. Q., ktorý si kúpil vozidlo značky
Audi sa išli previezť do Ždiaru. Y. Q. nevedel ako sa na vozidle radia rýchlosti, kde sa zapínajú svetlá,
tak mu svedok poradil a keď zastavili na parkovisku Ždiar - Strednica tak sa Q. asi zahanbil a fyzicky
ho napadol. Svedok bol silnejší, tak ho premohol, a zakľakol. V tom mu Y. nasadil gilotínu a stiahol ho
dozadu. Potom ho pustil a všetci si nadávali. Svedok sa nahneval a odišiel s tým, že do Spišskej Belej
sa vráti peši. Asi po kilometri ho vozidlom dobehli s tým, že ho zoberú, on však odmietol. Potom dva až

tri týždne sa s Y. Q. nerozprával, ale pomaly si našli cestu k sebe a uzavreli to tak, že to bola mladícka
nerozvážnosť. To sa však nestalo s obžalovaným Y., ktorý sa mu neodzdravoval.
Osobu menom E. Q. pozná je to ďalší sused z ulice v Spišskej Belej a pochádza z rómskeho etnika.
Spolu vyrastali s tým, že on potom chodil do Levoče na Strednú pedagogickú školu.
Ten rozhovor, ktorý mal s redaktorom Denníka N bol celý o Y.. Hovoril o ňom tak ako ho pozná, o jeho

názoroch na rómske etnikum a druhú svetovú vojnu. Nevedel vyhodnotiť, či o obžalovanom hovoril
pozitívne alebo negatívne. Svedok nie je sympatizantom žiadnej politickej strany ani hnutia.

Svedok T.. U. L., Z.., súčasný asistent poslanca Národnej rady SR obžalovaného Y. Y., na hlavnom
pojednávaní dňa 26.02.2018 (zv. 3 č.l. 505-507), v zhode s výpoveďou z prípravného konania zo dňa

15.06.2017 (zv. 1 č.l. 43-46) dokazoval, že obžalovaného pozná dva a pol roka a pozná ho veľmi dobre.
Pozná jeho názory a aj to, ako ich prezentuje v parlamente. Jeho vzťah k nemu je veľmi pozitívny. Vie,
že obžalovaný je stíhaný za názory prezentované v rádiu S.. Podľa neho obžalovaný povedal iba to
s čím mnohí občania Slovenska súhlasia. Jeho vyjadrenia korešpondujú so stavom rómskej komunity
a podľa neho svojimi výrokmi sa nijako neprevinil, lebo ústava a medzinárodné zmluvy mu dovoľujú

vyjadriť svoj názor.
Na otázky prokurátora svedok uviedol, že je členom politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše
Slovensko. Svedok je odborníkom na problematiku rómskej komunity, dlhé roky pôsobil ako odborný
asistent na Fakulte verejnej správy, potom na Inštitúte politológie a tejto téme sa venoval dlhé roky.
Napísal o nej aj publikáciu. S obžalovaným o téme rómskej komunity diskutovali aj pred reláciou v rádiu

S. a aj po nej. Reláciu naživo nepočul, vypočul si ju až následne.
K iniciatíve obžalovaného v parlamente svedok uviedol, že obžalovaný poukazuje na negatíva, s ktorými
sa bežní občania stretávajú v reálnom živote s tým, že cigánska otázka je od roku 1989 veľmi zlá.
Na otázky obhajcu uviedol, že svoju publikáciu s názvom „Pravdivý obraz o živote a postavení
cigánskych komunít na (východnom) Slovensku“ vydal už v druhom vydaní v roku 2015. Prvé vydanie

bolo už v roku 2013. Publikácia bola zaradená do knižnice Prešovskej univerzity a keď svedok v roku
2016 kandidoval za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana naše Slovensko, tak na príkaz dekana
fakulty bola publikácia z vedeckej knižnice stiahnutá.
Obžalovanýnikdynevystupovalprotikonkrétnympredstaviteľomcigánskehohnutia,neútočilnanich,ani
na to nevyzýval iných, práve naopak, hľadal riešenia ako im pomôcť a poukazoval pri tom na negatíva.

Svedok L. L., súčasný asistent poslanca Národnej rady SR obžalovaného Y. Y., na hlavnom pojednávaní
dňa 26.02.2018 (zv. 3 č.l. 508-509) vypovedal, že s obžalovaným sa pozná, sú kamaráti a pochádzajú
z jedného mesta zo Spišskej Belej. Ku skutku uviedol iba to, že čo povedal obžalovaný v tom rádiu si
myslí 80 % Slovákov. S obžalovaným sa zoznámil v posilňovni pred šiestimi rokmi. Svedok je členom

politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. V zmluve má uvedené, že ako asistent
poslanca má poskytovať ekonomické, poradenské a asistenčné služby. Na otázku, či sa vie vyjadriť o
zákonodarnej činnosti obžalovaného na zlepšenie života členov rómskych komunít sa svedok vyjadril
tak, že k týmto informáciám sa nedostal. V jeho prítomnosti sa obžalovaný nikdy hanlivo nevyjadroval
na členov rómskych komunít. Obžalovaný nemá profil na sociálnych sieťach. Y. S. pozná, boli spolu na

brigáde v Taliansku oberať jablká, boli tam asi pred štyrmi rokmi spolu s obžalovaným. V jeho prítomnosti
sa obžalovaný nikdy nevyjadroval o holokauste a plynových komorách. Tiež sa obžalovaný pred ním
nikdy nevyjadril na členov cigánskej komunity, že sú paraziti, zberba, že s nimi treba urobiť poriadky, že
je to špinavá osada plná incestných a zaostalých poloopíc, degenerovaných a špinavých parazitov. Zajeho prítomnosti obžalovaný ani neprednášal rasovo motivované výroky, aby sa snažil niekoho získať
pre extrémistické hnutie.
Pozná aj osobu menom E. Q., je to cigán a s obžalovaným sú dobrí kamaráti.

Pri odstraňovaní rozporu prokurátorom svedok uviedol, že pokiaľ sa v prípravnom konaní vyjadroval k
facebookovému profilu s názvom Y. Y. a pred súdom povedal, že obžalovaný nemá profil na sociálnych
sieťach, tak to ustálil tak, že profil Y. Y. je fejkový, ktorý mohol založiť ktokoľvek a napísať tam čokoľvek.

Svedok E. Q., priateľ obžalovaného, na hlavnom pojednávaní 16.04.2018 (zv. 4 č.l. 660-662) v zhode

s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 30.06.2017 (zv. 1 č.l. 53-56) dokazoval, že obžalovaného
pozná od detstva, lebo vyrastali na jednej ulici a stále majú kamarátsky vzťah. Svedok je príslušníkom
rómskeho etnika. Vyšetrovateľom bol vypočutý jedenkrát a vie čo je predmetom trestného stíhania.
Tie výroky, ktoré obžalovaný povedal v rádiu S. sa ho nedotýkajú, nie sú hanlivé. Podľa neho sa
kultivovaných Rómov nedotýkajú a dotýkajú sa iba Rómov žijúcich v sociálnej skupine v osadách.
Každý človek má svoju fantáziu a vlastnú predstavivosť. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že v jeho

prítomnosti sa obžalovaný nikdy hanlivo nevyjadroval na rómske etnikum, lebo by bolo blbé keby to
robil, lebo vie, že svedok je Róm. Práve naopak, na rómske etnikum sa obžalovaný vyjadroval pozitívne,
lebo keď pre obžalovaného prišiel autom, ten chcel počúvať pesničky K. V.. Obžalovaný pozná celú jeho
rodinu a jeho blízki sú tiež z rómskeho etnika.
Svedok charakterizoval obžalovaného ako človeka, ktorý ho v minulosti usmerňoval aby športoval, majú

spoločné záľuby, nabádal ho ísť študovať na vysokú školu a snažiť sa vždy o niečo viac.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola na
hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2018 (zv. 4 č.l. 662-663) prečítaná výpoveď svedka U. L. z prípravného
konania zo dňa 30.06.2017 (zv. 1 č.l. 49-52). Svedok pred vyšetrovateľom uviedol, že je príslušníkom

rómskeho etnika a pracuje ako pomocný stavebný robotník. Žije u svojej matky v rómskej komunite
v Žiline, ide o rómsku osadu s počtom obyvateľov 200. Na konkrétne otázky obhajcu, ako vníma tri
citované výroky obžalovaného v rádiu S. svedok uviedol, že im nerozumie a nevie sa k nim vyjadriť.
V priebehu prípravného konania vyšetrovateľ postupom podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku
zabezpečil znalecký posudok zo dňa 05.04.2017 vypracovaný znalcom Y. L. (zv. 1 č.l. 65-72). Úlohou

znalca bolo zodpovedať na tri otázky, a síce aby
1. analyzoval myšlienky a idey (aj z historického hľadiska), ktoré boli šírené v rámci živého vysielania
relácie „Debata na telefón“ rádia S. dňa 02.10.2016, a to vo vzťahu k skupine ľudí určitého etnického
pôvodu (v danom prípade rómskeho),
2. sa vyjadril, či daný prejav, resp. ktorá jeho časť - vo vzťahu k skupine ľudí určitého etnického pôvodu

(v danom prípade rómskeho), bol spôsobilý u poslucháčov vyvolať určitú náladu, príp. rozhodnutie, v
kladnom prípade aby to konkretizoval,
3. analyzoval obsah prejavu a zvolenú formu jeho uskutočnenia, s poukazom na právo „debatujúceho“
na slobodu prejavu (podľa článku 10 Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd),
4. prípadne uviedol iné skutočnosti zistené skúmaním.

Znalec k otázke 1. konštatoval, že v relácii vystupujúci hosť predstavený ako poslanec Národnej rady
SR zdôraznil svoje pôsobenie vo Výbore pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
NárodnejradySRstým,žesavenujeoblastimenšínajehoprioritnoutémouvsúčasnostijeproblematika
„cigánskeho teroru na východnom Slovensku“. Pomenovania „Cigán, cigánsky“ v súvislosti s trestnou

alebo spoločensky neprijateľnou činnosťou obžalovaný využíval v ďalších vyjadreniach v celej relácií,
kde napr. hovoril o „dospelých cigánoch, ktorí nahovoria maloletých, povedzme do trinásť rokov, ktorí
nepodliehajú trestnej zodpovednosti, aby páchali rôznu trestnú činnosť, prepadli nejakú dôchodkyňu,
dôchodcu a tým pádom, že sa tí dospelí môžu vyhovoriť na tých maloletých, tých mladých Cigánov,
povedzme do dvanásť, jedenásť ročných, ktorí už túto trestnú činnosť páchajú, tak je v podstate tento

skutok beztrestný“. Obžalovaný podporil aj pokračovanie segregácie žiakov a žiačok, keď spomenul „že
Cigáni, ktorí chodia do špeciálnych škôl, možno väčšia časť z nich, možno polovica, neviem presne,
aké percentuálne sadzby tam majú nastavené, mala chodiť do školy s deťmi z normálnych, slušných
rodín“. Údajný zážitok s deťmi z osobitnej školy prirovnal k tomu, že „vyleteli, bolo to, jednoducho, akoby
sme boli v zoologickej záhrade“. O žiačkach, žiakoch osobitných škôl konkrétneho etnického pôvodu

sa zmienil, že sú klasifikovaní ako mentálne retardovaní. Na etnickej báze sa zmienil aj o investícií „na
domy pre ľudí z týchto cigánskych komunít, cigánskych osád, to zn. ľudí, ktorí nikdy pre náš národ,
pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru neurobili nič, práve naopak, rozhodli sa žiť týmto asociálnym
spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém... do ľudí, ktorí nám v budúcnosti neprinesú nič“.Zároveň povedal, že my nepotrebujeme nalievať 300 miliónov Eur za nejakých 7 až 8 rokov do jednej
komunity, stavať im v cigánskych osadách ihriská, ktoré rozbijú, škôlky, ktoré rozbijú, nepotrebujeme ich
učiť narábať s počítačom, tancovať, potrebujeme im dať prácu.

Prvou závažnou skutočnosťou vzťahujúcou sa na vyššie uvedené výroky je ich rasistický charakter,
pretože konkrétne úkony zakázané zákonom a považované za nemorálne v spoločnosti prepájal
s príslušníkmi konkrétneho rómskeho etnika, ktoré nazýval „cigánskym“. Už toto označenie je z
etymologického hľadiska problematické, pretože označenie „Cigán“ sa vo viacerých možných jazykoch
stalo pojmom, ktorý automaticky navodzuje predsudok, stereotyp a odmietavé, záporné pomenovanie.

Pritom je zjavné, že obžalovaný pojem nepoužíval v tomto kontexte, ale v kontexte etnickom, keď sa
niekoľkokrát odvolal na konkrétne regióny s vyšším pomerným zastúpením občanov rómskej národnosti.
Druhou skutočnosťou je podobnosť týchto výrokov s prejavmi z minulosti, osobitne z obdobia 30.
a 40. rokov dvadsiateho storočia, nielen v strednej Európe, pri ktorých dochádzalo k cielenému
prehlbovaniu existujúcich spoločenských predsudkov voči rómskej menšine prostredníctvom viac či
menej explicitného poukazovania na ich rasovú podriadenosť. Tento element je mimoriadne viditeľný

v dvoch z vyššie uvedených výrokov. Po prvé vo výroku, kde obžalovaný prirovnával svoj údajný
osobný zážitok s deťmi rómskeho pôvodu z osobitnej školy v Spišskej Belej k „zoologickej záhrade“.
Po druhé vo výroku, kde hovorí o klasifikácií žiačok a žiakov osobitných škôl konkrétneho etnického
pôvodu ako „mentálne retardovaných“, čím prepája konkrétny etnický pôvod s pravdepodobnosťou
výskytu duševných chorôb. Tieto výroky v danom kontexte zdôrazňujúcom oddelenosť jednej etnickej

menšiny „Rómov“ od majoritnej populácie, zapadajú do rámca jedného prúdu rasistického uvažovania,
tzv. zoopolitiky.
Tretia skutočnosť zvýrazňuje element vylúčenia, rozlišovania medzi „nami“ (us) a „nimi“ (them, the
others), osobitne pri výrokoch, ktoré stavajú do protikladu „slovenský národ“ a „ľudí z cigánskych
komunít, z cigánskych osád, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru neurobili

nič“. Vytvára sa tak dichotómia medzi poriadnymi, právny poriadok dodržiavajúcimi občanmi a tými,
ktorí nespĺňajú tieto požiadavky, pričom kategória „tých druhých“ je definovaná na etnickom základe.
Fenomén konštrukcie iného na báze vylúčenia zo spoločnosti je v existujúcich spoločenskovedných
výskumoch dobre známy a bol analyzovaný vo viacerých prípadoch vyslovene vo vzťahu k rómskej
menšine vo viacerých európskych štátoch.

Znalec k otázke 2. znalec uviedol, že pre posúdenie možných účinkov prejavu je vždy potrebné zohľadniť
nielen jeho obsah, ale aj kontext v ktorom odznel. Toto osobitne platí k efektom na psychologickej úrovni,
akými sú nenávisť či podnecovanie k násiliu. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je „nenávisť“
silný citový odpor, nepriateľský vzťah, nevraživosť. Ide teda o pocitovú rovinu, ktorú treba vyhodnotiť vo

vzťahu k celkovej situácií subjektu a objektu prejavu, rovnako ako jeho obsahu.
Z takéhoto posúdenia vychádza okrem iného to, že subjektom prejavu bol poslanec Národnej rady
SR, teda osoba verejného záujmu, ktorá reprezentuje politickú stranu s dlhou históriou xenofóbnych
a znevažujúcich vyjadrení na adresu rómskej menšiny. Objektom prejavu boli občania Slovenskej
republiky, ktorí mohli byť poslucháčmi príslušnej relácie, vrátane občanov rómskej národnosti. Je známe,

že na Slovensku existuje všeobecný konsenzus o tom, že doteraz sa vládnucim politickým elitám v
zásade nepodarilo zabezpečiť dostatok príležitostí pre inklúziu rómskej menšiny do spoločnosti, čo
zároveň neznamená, že občania tohto etnického zázemia sú akokoľvek menejcenní v porovnaní s
väčšinovým obyvateľstvom slovenskej národnosti. Táto situácia je zdrojom nespokojnosti a frustrácie
spoločnosti.

V takejto atmosfére sa prejavy, ktoré vylučujú jednu skupinu občanov spomedzi „nás“, ako k tomu došlo
v jednom z výrokov obžalovaného predstavujúcim občanov rómskej národnosti ako „ľudí z cigánskych
komunít, z cigánskych osád, ktorí nikdy pre náš národ ... neurobili nič, práve naopak, rozhodli sa žiť týmto
asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém“, sa môžu stať zdrojom psychických a
fyzických aktov násilia ako vyústenia tejto frustrácie. Minimálne však prehlbujú spomenutú nevraživosť a

nepriateľský vzťah k príslušníkom rómskej menšiny ako definičné znaky nenávisti, a to popri zásahu do
ľudskej dôstojnosti predstaviteľov tejto menšiny. Ak je konkrétna etnická skupina zobrazená ako žijúca
v lepších pomeroch na úkor „pracovitých, sociálnych občanov“ ľahko sa môže stať terčom verejného
odsúdenia, až nenávisti bez ohľadu na analýzu faktickej situácie, vrátane napr. dôvodov existencie
sociálneho vylúčenia a znevýhodnených pomerov. Preto prejav obžalovaného osobitne vo výrokoch, v

ktorých vytváral túto dichotómiu, mohol podnietiť k nenávisti voči príslušníkom rómskej menšiny.

K otázke 3. znalec konštatoval, že v analyzovanom prípade dochádza ku konfliktu medzi právom na
slobodu prejavu rečníka, verejného činiteľa a poslanca Národnej rady SR (čl. 26 Ústavy SR, čl. 10 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - ďalej len „Dohovor“) a právom
na ochranu ľudskej dôstojnosti (čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 14 Dohovoru).
Relevantným medzinárodným referenčným rámcom pre riešenie konfliktu medzi týmito právami je

judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Ten rozhodoval viacero prípadov, v
ktorých sťažovateľom boli jednotlivci odsúdení za podnecovanie k národnostnej, rasovej alebo etnickej
nenávisti. Vyššie naznačený konflikt medzi ich právom na slobodu prejavu a právami na ochranu
ľudskej dôstojnosti cielenej skupiny definovanej na národnostnom, rasovom alebo etnickom základe v
prevažnej väčšine prípadov riešil testom proporcionality obmedzenia slobody prejavu, ktorého kľúčovou

časťou v tomto kontexte je posúdenie, či je obmedzenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na
ochranu práv a slobôd iných. Zároveň možno prihliadnuť aj na prístup Ústavného súdu SR k testu
proporcionality, ktorý síce uplatnil v prípadoch občianskoprávnych sporov o ochranu osobnosti, ale
primerane sa dá aplikovať aj pri trestnoprávnej regulácií. Analýza obsahu a formy prejavu obžalovaného
v skúmanej relácií vychádza teda z týchto otázok: kto? (autor prejavu), o kom? (cielená skupina), čo?
(obsah výpovede), kde? (médium v ktorom bol prejav sprostredkovaný), kedy? (v akom čase bol prejav

sprostredkovaný), ako? (spôsob ktorým bol obsah prejavu komunikovaný).
Pri otázke kto?, bol autorom prejavu poslanec Národnej rady SR, ktorý z titulu svojej funkcie dokáže
jednoduchšie prilákať pozornosť publika než radový občan. V demokratickej spoločnosti je kľúčové, aby
boli politické prejavy verejných činiteľov chránené, a títo nemohli byť za politické názory prenasledovaní.
Zároveň však platí, že verejní činitelia majú väčšiu mieru zodpovednosti než súkromné osoby, a preto ak

vykonajúzásahdoľudskejdôstojnosti,napr.podnecovanímknenávistinanárodnostnomaleboetnickom
základe, tento je závažnejší, než ak rovnaký zásah vykoná súkromná osoba.
Pri otázke o kom?, smerovali výroky obžalovaného jednoznačne proti konkrétnej rómskej menšine,
ktorú niektoré z nich predstavili ako príťaž pre spoločnosť bez akejkoľvek pozitívnej perspektívy hoci
aj v budúcnosti. Niektoré z výrokov, osobitne ten o zaoberaní sa cigánskym terorom na východnom

Slovensku, prepojil trestnú činnosť s etnickým zázemím. Iný výrok vo vzťahu k osobitným školám
prepojil nízku inteligenciu a vrodené biologické vady s týmto zázemím. Rómske etnikum pritom možno
považovať za zraniteľné v tom, že nemá inštitucionalizované možnosti na takéto výroky reagovať v
podobných médiách s garanciou rovnakej miery verejnej pozornosti. V tomto vzťahu preto obžalovaný
vystupoval ako privilegovaná strana s potenciálom zacieliť nenávisť na etnickú skupinu bez efektívnej

možnosti alternatívneho prejavu k rovnakému publiku.
K otázke čo?, ktorá sa týkala obsahu výpovede možno čiastkovo vyvodiť napr. nesúhlas so spôsobom
financovania integračných politík vo vzťahu k rómskej menšine, alebo minimálnej vekovej hranice pre
trestnúzodpovednosť.Uvedenéargumentyvšakbolomožnépredstaviťajnediskriminačnýmspôsobom,
bez kriminalizácie všeobecnej skupiny osôb na etnickom základe. Vyššie uvedené výroky naznačujú

cielené úsilie o posilnenie vnímania všetkých predstaviteľov rómskej menšiny ako tých, ktorí vedome
zneužívajú sociálny systém, žijú asociálnym spôsobom života a nemajú záujem akokoľvek prispieť k
rozvoju spoločnosti.
K otázke kde?, znalec uviedol, že výroky obžalovaného zazneli nielen v mainstreamovom médiu
patriacom medzi tie s najvyššou mierou sledovanosti, ale aj boli zverejnené online na sieti Youtube, kde

mali k dátumu zhotovenia znaleckého posudku viac než 23 tisíc vzhliadnutí. V tom treba poukázať na
masovosť komunikačného prostriedku, ktorý tak nemá len miestny alebo regionálny dosah, ale dosah
celoštátny s prístupnosťou aj v zahraničí.
K otázke kedy?, uviedol, že spomenuté výroky odzneli v období, kedy v spoločnosti prevláda dlhodobá
frustrácia z politických elít, ktorá môže rezonovať v podobe zacielenia na konkrétne menšinové skupiny

za účelom ich obvinenia existujúceho stavu. Zároveň v situácií, kedy sa prejavy šíria bezprostredne a s
minimálnou mierou kontroly aj na sociálnych sieťach, narastá závažnosť verejnej prezentácie výrokov s
potenciálom prehĺbiť nenávisť voči konkrétnej rasovo, resp. etnicky definovanej skupine.
K otázke ako?, znalec uviedol, že výroky odzneli v dialógu s moderátorom, ktorý sa neusiloval rečníkovi
oponovať a zároveň v diskusii nevystupoval ani politický oponent rečníka.

K otázke 4. znalec doplnil, že pri výroku obžalovaného: „ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štátny
rozpočet, pre našu kultúru neurobili nič, práve naopak, rozhodli sa žiť týmto asociálnym spôsobom
života a vyciciavať náš sociálny systém“, sa odvoláva na publikáciu T.. U. L., Z.. Tu znalec zdôraznil,
že tento výrok nemožno vnímať ako „neutrálne citovanie alebo parafrázovanie z akademickej publikácie

len za účelom informovania verejnosti o názoroch prezentovaných v tejto publikácií“. Ide jednoznačne
o autentický výrok autora prejavu, teda obžalovaného v predmetnej relácií a nie o reprodukciu tvrdenia
z iného zdroja.V doplnení znaleckého posudku zo dňa 26.06.2017 (zv. 1 č.l. 74-78) znalec reagoval na obhajobou
deklarované „metodické chyby“ pri vypracovaní posudku a „chyby“ v odpovediach znalca v pôvodnom
znaleckom posudku. Úlohou pôvodného znaleckého posudku podľa znalca nebolo posudzovanie

právnych otázok, preto ich ani neposudzoval. K odpovediam na zadané otázky vyšetrovateľa pristúpil
medziodborovo, ako je tomu v štandardnej medzinárodnej akademickej i vedeckej praxi,
s využitím poznatkov z rôznych odborov. Pri úvahách obhajoby, že znalec riešil právne otázky znalec
konštatoval, že táto námietka by mohla vyvstať iba vo vzťahu k 3. otázke (analyzujte obsah prejavu
a zvolenú formu jeho uskutočnenia, s poukazom na právo „debatujúceho“ na slobodu prejavu, napr.

podľa čl. 10 Dohovoru), avšak pri jej dôslednom skúmaní sa tá výčitka javí tiež ako neopodstatnená.
Úlohou znalca v tejto otázke bolo analyzovať obsah a formu predmetného prejavu a nie posúdiť,
či spadá pod konkrétne ustanovenie Trestného zákona. Analýza obsahu a formy prejavu si vždy
vyžaduje medziodborový a kontextuálny prístup a práve ten bol uplatnený aj pri odpovedi na otázku
3. Samozrejme, tento prístup neumožňuje ignorovať také typy prameňov, akými sú judikatúra a právne
predpisy, pretože aj tie dotvárajú spoločenský kontext, v ktorom dochádza k realizácií akýchkoľvek

prejavov a majú spoločenské účinky.

Uvedené závery znaleckého posudku potvrdil znalec Y. L. na hlavnom pojednávaní dňa 27.02.2018 (zv.
3 č.l. 511-524). V tej súvislosti dokazoval, že pri vypracovaní znaleckého posudku zvolil štandardný
postup, ktorý je uznávaný v medzinárodnom akademickom prostredí, pričom všetky znalecké posudky

podobného typu sú analyzované týmto spôsobom. Použil obsahovú aj lingvistickú analýzu.
Na otázky prokurátora uviedol, že z hľadiska jeho odbornosti na vypracovanie tohto znaleckého
posudku aplikoval medziodborový prístup, lebo skúmaný fenomén sa dotýkal okruhov problémov
pokrytých viacerými odbormi. Vo svojom výskume sa špecializoval aj na skúmanie práva a slobodu
prejavu. Medziodborový prístup využíva zdroje z etnológie a sociálnej psychológie. Znalec ich

použil pri najlepšom vedomí a znalostí bez akéhokoľvek úmyselného vynechania nejakých zdrojov,
ktoré by mohli viesť k iným záverom. Pri analýze nahrávky rádia S., ktorú znalecky vyhodnocoval,
zaregistroval niekoľko názorov, ktoré považoval za náčrty riešení. Išlo o nesúhlas so spôsobom
financovania integračných politík vo vzťahu k rómskej menšine a zmeny minimálnej vekovej hranice
pre trestnú zodpovednosť. Spôsobom, akým boli tieto riešenia prezentované však prehlboval podtext

konštrukcie nepriateľa a navádzanie negatívnych spoločenských fenoménov na konkrétnu skupinu
definovanú na etnickom základe. Argumenty tohto typu však bolo možné predstaviť aj nediskriminačným
spôsobom. O konštruktívnosti týchto riešení možno mať pochybnosti pri porovnávaní politík inkluzívnosti
v medzinárodnom kontexte etablovaných demokracií. Samotná diskusia, v ktorej nevystupoval ani
politický oponent a oponentúru nepredstavoval ani jej moderátor, výrazne znížila potenciál na hľadanie

konštruktívnych riešení podložených argumentmi z medzinárodnej akademickej ale i politickej praxe.
Na otázky obhajcu znalec uviedol, že absolvoval magisterské štúdium v odbore medzinárodné vzťahy
a európske štúdiá na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Absolvoval aj bakalárske štúdium v
odboroch politológia a právo na Univerzite Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako doktorand
na katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave. Sľub znalca skladal na začiatku konania,

keď odsúhlasil vyšetrovateľovi, že obsahovo bude spracovávať tento posudok. Sľub mu bol doručený
v písomnej forme vyšetrovateľom, ktorý podpísal a vo viacerých exemplároch odoslal vyšetrovateľovi.
Znalec sa nenachádza v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Vyšetrovateľ ho neinformoval
o dôvodoch, pre ktoré bol ním vybratý práve on. Na znalcovom verejnom profile na akademickej webovej
stránke sú uvedené informácie o jeho špecializácií. Za svoju prax vypracoval tri ďalšie znalecké posudky,

ktoré by sa dali považovať za posudky obdobného charakteru. Na Slovensku fungujú viacerí experti a
expertky, ktorí majú obdobnú špecializáciu a z tohto hľadiska by ich znalec považoval za spôsobilých
vypracovať takýto znalecký posudok.
Znalec mal vedomosť o tom, že obžalovaný je poslancom Národnej rady SR a členom politickej strany
Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Na otázku obhajcu, či v minulosti publikoval nejaký článok

týkajúci sa osoby Y. V., osoby obžalovaného alebo ich politickej strany znalec uviedol, že vzhľadom
na jeho špecializáciu publikoval viacero odborných výstupov, ktoré analyzovali aj niektoré z prejavov
prezentovaných členmi tejto politickej strany, ale vo všetkých prípadoch išlo o odborné analýzy. Presný
zoznam znalcovej odbornej publikačnej činnosti je dostupný na jeho univerzitnej webovej stránke.
Cieľom jeho analýz bolo zodpovedať isté výskumné otázky a tieto zodpovedal podľa jeho najlepšieho

vedomia s transparentným metodologickým prístupom s využitím dostupných dát, zdrojov, literatúry,
pričom závery boli vyvodené pomocou týchto zdrojov.
Privypracovaníznaleckéhoposudkumalznaleckdispozíciíobsahsamotnejrelácienazvukovomnosiči.
Pracoval len so zvukovým nosičom, prepis k dispozícií nemal. K dispozícií od vyšetrovateľa mal ešteuznesenie o začatí trestného stíhania. V znaleckom posudku použil znalec tzv. kontextuálny princíp,
čo znamená, že jeho východiskom bolo zachytenie celého prejavu, celej relácie a nielen izolovaných
výrokov bez ich prepojenia s ostatnými výrokmi. Pokiaľ by bol skúmal iba izolovaný výrok, v určitých

prípadoch by nemusel nastať žiadny vedľajší efekt. Pokiaľ sa tie výroky ale posudzujú v kontexte
celého prejavu, ten efekt, ktorý majú, môže byť odlišný aj s dôrazom na výkladový význam konkrétnych
slov. Účelom posudku bolo preskúmať len zvukový záznam z relácie a znalec neanalyzoval výroky
obžalovaného mimo tejto relácie.
Záverom výsluchu pred súdom znalec dodal, že v minulosti v 30. a 40. rokoch dvadsiateho storočia bola

voči rómskej komunite vykonaná genocída na úrovni holokaustu, išlo o tzv. rómsky holokaust. Týkal
sa aj stredoeurópskych rozmerov a obeťami boli Rómovia v Českej aj Slovenskej republike. Holokaust
bol dielom nacistického Nemecka a satelitných štátov toho režimu. Na vypracovanie znaleckého
posudku znalcovi postačila zvuková nahrávka relácie a uznesenie o začatí trestného stíhania s tým, že
nepožadoval od vyšetrovateľa doložiť ďalšie listiny zo spisu. Ďalšie zdroje si znalec sám vyhľadal a sú
uvedené na začiatku znaleckého posudku. Tieto zdroje si našiel prostredníctvom štandardnej rešerše,

ktorá sa používa v akademickom výskume. Nie si je vedomý, že by v hľadaní vynechal relevantné zdroje.

Obžalovaný Y. Y. prostredníctvom svojho obhajcu predložil súdu posudok C.. Y. U., T.. zo dňa 04.04.2018
(zv. 4 č.l. 635-646), ktorého obsahom bolo zodpovedanie tých istých otázok, ktoré boli predmetom
znaleckého posudku Y. L. zo dňa 05.04.2017, ako aj jeho doplnenia znaleckého posudku zo dňa

26.06.2017. Posudok C.. Y. U., T.. bol na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2018 postupom podľa §
268 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku prečítaný (zv. 4 č.l. 665-666). Sumárne možno konštatovať, že
tento posudok vyznel diametrálne opačne ako posudok zabezpečený vyšetrovateľom, pričom k obsahu
rozhlasovejdiskusiezaujalzáver,žeideopomernebežnúpolitickúprezentáciu,ktorejobsahipreberané
témy zodpovedali zameraniu hosťa diskusie. V diskusii preberané spoločenské problémy boli už neraz

nastolené i politikmi z iných politických strán. V súvislosti s rómskou minoritou C.. Y. U., T.. ustálil,
že problémy tejto skupiny obyvateľov by nemali byť zamlčiavané. Aj z tohto dôvodu nevnímal kriticky
skutočnosť, že hosť predmetnej diskusie sa čiastočne venoval aj tomuto tematickému okruhu. Záverom
C.. Y. U., T.. uviedol, že výroky, ktoré odzneli v predmetnej relácií nie je možné označiť za romofóbne,
či dokonca rasistické. Podľa neho znalec Y. L. diskusnú reláciu neposúdil objektívne a pri zodpovedaní

otázok viaceré podstatné veci zamlčal, resp. ich do značnej miery dezinpretoval, čo malo znížiť váhu
ním vyhotoveného znaleckého posudku.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 27.02.2018 (zv. 3 č.l.
526-527) súd na technickom zariadení vykonal dôkaz - prehratie zvukového záznamu z CD-R nosiča

nachádzajúceho sa vo zv. 1 č.l. 98 z relácie „Debata na telefón“ rádia S., a to v celej dĺžke záznamu
1:30:50.

Na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2018 boli postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítané
listinné dôkazy, a to zo zv. 1 č.l. 150 výrok rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa

25.04.2017 č. RP/26/2017, č.l. 171 žalobu generálneho prokurátora SR podľa § 17 ods. 1 Zákona č.
85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v zmene neskorších predpisov, č.l. 183 správu
o povesti obžalovaného z mesta Spišská Belá, odbor vnútornej správy zo dňa 02.06.2017, č.l. 186-187
výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 10.07.2017, zo zv. 3 č.l. 476 odpis z registra
trestov na obžalovaného zo dňa 12.01.2018, č.l. 534-535, 596-604, 605-611, 612-616, 617-619 z návrhu

obžalovaného zo dňa 26.02.2018 časť b) nové návrhy na dokazovanie písm. c/, d/, e/, f/ - prílohy 14,
15, 16 a 17, č.l. 534, 596-604 - príloha 14 - žaloba na ochranu osobnosti proti Y. S., č.l. 534, 605-611
- príloha 15 - predžalobná výzva na ochranu osobností od obžalovaného proti Y. S., č.l. 534, 612-616
- príloha 16 - článok s titulkom „Y. kamarát z detstva: chválil Hitlera, Wehrmacht boli podľa neho super
chlapi“, č.l. 535, 617-619 - príloha 17 - článok „strach z V. živí jeho kampaň“, resp. zv. 4 č.l. 633,

656-658 z návrhu obžalovaného zo dňa 04.04.2018 bod b).

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2018 (zv. 4 č.l. 664) podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku
odmietol vykonať dôkazy:
- zo zv. 2 č.l. 245-474 návrh obžalovaného zo dňa 26.12.2017 v celom rozsahu

- zo zv. 3 č.l. 482-490 návrh obžalovaného zo dňa 07.02.2018 v celom rozsahu
- zo zv. 3 č.l. 527, 529-531 návrh prokurátora predložený na hlavnom pojednávaní dňa 27.02.2018
- zo zv. 3 č.l. 532-625 návrh obžalovaného zo dňa 26.02.2018, časť A, B s výnimkou bodov c/, d/, e/,
f/ - príloh 14, 15, 16, 17- zo zv. 4 č.l. 632-658 návrh obžalovaného zo dňa 04.04.2018 s výnimkou bodu a/ - oboznámenie sa s
posudkom T.. Y. U., T.. - príloha 19 a bodu b/ - oboznámenie sa s článkom „strach z V. živiť jeho kampaň“.
Tento postup súd odôvodnil tým, že tieto dôkazy nepovažoval pre svoje rozhodnutie za potrebné a boli

nahradené inými dostupnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Ich vykonávaním by sa
súdne konanie zbytočne predĺžilo a nijako by neobjasnilo skutkové okolnosti obžalovaného. Sumárne
možno povedať, že predmetom tohto súdneho konania nebolo dokazovaním preverovať vyjadrenia
iných osôb - politikov k rómskej otázke, či už na pôde Národnej rady SR, resp. v elektronických
alebo printových médiách, alebo vyjadrenia obžalovaného v iných miestnych a časových súvislostiach

(návrh prokurátora). Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť výlučne o skutku obžalovaného Y. Y. z obžaloby
prokurátora zo dňa 04.12.2017 č.k. VII/2 Gv 24/17-1000-30, ktorý sa týkal jeho vyjadrení v živom
vysielaní diskusnej relácie „Debata na telefón“ rádia S. dňa 02.10.2016 od 09.34 h do 11.04 h.
V rámci celého súdneho konania obhajoba namietala samotné podanie obžaloby a z nej najmä znalecký
posudok znalca Y. L., vykonanie dôkazu prehratím CD-R nosiča so zvukovým záznamom z relácie,
prečítanie rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, žaloby generálneho prokurátora a listín zo

zv. 1 č.l. 99-146.
Podľa obhajoby skutok uvedený v obžalobe nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu uvedeného v
Trestnom zákone. K znaleckému posudku znalca Y. L. obhajoba uviedla, že je v rozpore s § 145
ods. 1 veta druhá Trestného poriadku, lebo znalec nesmie riešiť právne otázky a robiť právne závery.
Položené otázky mal riešiť znalec psychológ alebo psychiater, aby bolo jasné, aký dosah mali vyjadrenia

obžalovaného. K návrhu prokurátora na prehratie zvukového CD-R nosiča z relácie „Debata na telefón“,
ktorý predložil K.. C. T., konateľ spoločnosti S., s.r.o. Žilina, ktorá prevádzkuje rádio S., sa vyjadrila,
že záznam nie je vierohodný, lebo konateľ predložil 2 ks CD nosiča so záznamom MP3 a v spisovom
materiáli sa nachádza len 1 ks nosiča. Navyše, na str. 16 obžaloby je uvedené, že vyšetrovateľ doložil
do spisu verejne dostupnú nahrávku z vysielania rádia S., ktorej obsah bol zachytený na CD-R nosiči,

formáte MP3 a z trestného spisu nevyplýva, akým spôsobom vyšetrovateľ túto nahrávku zabezpečil. V
tej súvislosti obhajoba namietala aj odborné vyjadrenie na preskúmanie zmieneného zvukového CD-
R nosiča, ktoré vypracoval znalec R. T. s tým, že odborné vyjadrenie vyžaduje vyriešenie odborných
otázok, čo nebol tento prípad, lebo išlo len o vyhotovenie obyčajného prepisu zvukovej nahrávky. K
rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu obhajoba uviedla, že ide o správny orgán a obžalovaný

nemal možnosť napadnúť takéto rozhodnutie na správnom súde, pričom takéto rozhodnutie nie je
pre trestné konanie záväzné. Žaloba generálneho prokurátora na zrušenie politickej strany Kotleba -
Ľudová strana Naše Slovensko nemá podľa obhajoby charakter listinného dôkazu. Navyše, keď jej
autor - generálny prokurátor, je nadriadeným prokurátorovi, ktorý podal obžalobu. Namietanie prečítania
listinných dôkazov zo zv. 1 č.l. 91-146 obhajoba zdôvodnila skutočnosťou, že ide o články uverejnené

v rôznych médiách, ktoré nemajú nič spoločné s predmetom tohto trestného konania a obžalovaný nie
je majiteľom žiadneho profilu na sociálnej sieti.

K obhajobou namietaným skutočnostiam súd udáva nasledovné. Súd nezdieľa názor obhajoby, že
znalecký posudok znalca Y. L. je nezákonný a tým nepoužiteľný, lebo v ňom znalec namiesto odborných

odpovedí riešil právne otázky. Práve naopak, súd uveril znalcovi, že pri analýze vyjadrení obžalovaného
zo zvukovej nahrávky pristupoval medziodborovo, čo je bežné v medzinárodnej i vedeckej praxi.
Teda pristupoval k vyhodnoteniu z poznatkov z rôznych odborov. Súdu je zrejmé, že kvalifikácia
na medziodborovú problematiku sa nemôže posudzovať zjednodušene podľa názvu odboru, ktorý
znalec vyštudoval, ale podľa jeho špecializácie, ktorú potom možno vyhodnotiť na základe projektovej,

vedeckej a publikačnej činnosti, ktoré sú verejne dostupné. Z vyjadrenia znalca na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti absolvoval magisterské štúdium v odbore
medzinárodnévzťahyaeurópskeštúdiáanaUniverziteKomenskéhovBratislaveabsolvovalbakalárske
štúdium v odboroch politológia a právo. Súdu je úplne jasné a nemá o tom žiadne pochybnosti, že to, či
skutkové vyjadrenia obžalovaného napĺňajú znaky niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom

zákone, patrí v tomto štádiu konania výlučne súdu a nie znalcovi. To potom viedlo súd k záveru o
relevantnosti zákonného použitia znaleckého posudku Y. L. ako dôkazu.
Súd nemal pochybnosti ani o tom, akým spôsobom sa zvuková nahrávka z predmetnej relácie rádia
S. dostala do trestného spisu. Vo zv. 1 na č.l. 98 je list konateľa spoločnosti S., s.r.o. Žilina K.. C. T.
zo dňa 07.02.2017, ktorý vyšetrovateľovi k číslu konania PPZ-36/NKA-PZ-ST-2017 poskytol záznam z

relácie „Debata na telefón“ zo dňa 02.10.2016, ako aj poskytol kontaktné údaje na moderátora relácie
Y. T.. Z uvedeného listu pre súd vyplýva záver, že vyšetrovateľovi bola doručená zvuková nahrávka
priamo zo zdroja jej uskutočnenia, teda priamo z rádia S., v ktorom spomínaná relácia vznikla a odznela.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v prílohe listu je uvedené: „2x CD - záznam MP3“, hoci narube listu je prilepená obálka len s 1 ks CD. Z odpovede KEÚ PZ Bratislava zo dňa 09.03.2017
vyplýva, že na skúmanie im bol doručený len „1 ks CD-R nosiča značky Verbatim výrobného čísla
B3110RA14104821LH s popisom „Debata na telefón“ z 02.10.2016 rádia S. k ČVS:PPZ-36/NKA-PZ-

ST-2017“. Na CD-R nosiči sa nachádza súbor s názvom „Y..mp3“, obsahujúci zvukovú nahrávku relácie
„Debata na telefón“ rádia S.. Zvuková nahrávka má dĺžku 1 hodina 30 minút a 49 sekúnd, obsahuje hlasy
redaktora rádia S., poslanca NR SR Y. Y. a od času cca 0:26:00 aj hlasy volajúcich poslucháčov rádia.
Jedná sa pravdepodobne o štúdiovú nahrávku. Žiadaný prepis zvukového záznamu KEÚ PZ Bratislava
nevyhotovil, lebo takéto požiadavky spĺňajú iba v prípade zvukového záznamu o dĺžke cca 8 minút. To

bol potom dôvod, že vyšetrovateľ zabezpečil prepis zvukového záznamu z relácie formou odborného
vyjadrenia vyhotoveného R. T. (zv. 1 č.l. 79-93). Z uvedeného potom pre súd vyplynul jasný záver, že
v trestnom spise sa nachádza originálna zvuková nahrávka z predmetnej relácie, je kompletná od jej
začiatku až do konca a navyše a to treba zdôrazniť, po jej kompletnom prehratí na hlavnom pojednávaní
dňa 28.02.2018 k jej autentickosti a obsahu obžalovaný, ako priamo zúčastnený na relácii, nemal žiadne
námietky (zv. 3 č.l. 526-527).

K listinám - k rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 25.04.2017 o uložení sankcie rádiu
S. (zv. 1 č.l. 149-170) a k žalobe generálneho prokurátora SR na rozpustenie politickej strany Kotleba -
Ľudová strana Naše Slovensko (zv. 1 č.l. 171-181) súd udáva, že bezpochyby ide o listiny týkajúce sa
danej trestnej veci a súvisiacich skutočností a to bol dôvod, že ich súd považoval ako listinné dôkazy a
postupom podľa § 269 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní zákonne vykonal.

Naostatok k listinám nachádzajúcim sa vo zv. 1 č.l. 99-146, ktoré obsahujú výber článkov z internetových
zdrojov dostupných k osobe obžalovaného Y. Y. súd udáva, že tejto námietke obhajoby vyhovel a takýto
návrhprokurátoraodmietolstým,želistinnédôkazynahlavnompojednávanínevykonal,lebosanetýkali
predmetu konania.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní jednotlivo a v ich súhrne dospel
súd k nasledovným skutkovým záverom.
Súd mal za preukázané, že obžalovaný Y. Y. dňa 02.10.2016 v čase od 09.34 do 11.04 h sa zúčastnil ako
hosť živého vysielania relácie „Debata na telefón“ rádia S. spolu s moderátorom relácie Y. T.. Obžalovaný
vystupoval ako poslanec Národnej rady SR a ako člen Výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a

rodovú rovnosť Národnej rady SR za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. V relácií
okrem iného uviedol, že
„...prioritná téma v súčasnosti pre mňa je ... tá problematika cigánskeho teroru na východnom
Slovensku“, „... poznáme tie prípady z východného Slovenska, kedy dospelí cigáni nahovoria maloletých
- povedzme do trinásť rokov, ktorí nepodliehajú trestnej zodpovednosti, aby páchali rôznu trestnú

činnosť...“
„...v Spišskej Belej je tá osobitná škola asi z 95 % tvorená týmto etnikom, keď sa tam otvorili dvere,
vyleteli - bolo to jednoducho - ako keby sme boli v zoologickej záhrade...“
a tiež uviedol,
„...keď hovoríme o ... európskych fondoch... jedna z najbláznivejších čiastok, aké C. S. za svoju kariéru

dokázal vytvoriť... budem čerpať zo zdroja knihy prof. L. z Prešovskej univerzity, ktorý je môj asistent
a jasne sa tam uvádza, že C. S. schválil na roky 2013 až rok 2020 nejaký Akčný plán rozvoja rómskej
komunity, a na tento plán bolo použitých 300 mil. Eur! Opakujem - 300 mil. Eur z Eurofondov, ale aj
čiastka nejakých 10 alebo 20 % je zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, z toho 150 mil. Eur sa
použije iba na domy pre ľudí z týchto cigánskych komunít, z cigánskych osád, to zn. ľudí, ktorí nikdy pre

náš národ, pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru neurobili nič; práve naopak - rozhodli sa žiť týmto
asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém, tak týmto ľuďom vláda daruje 150 mil.
Eur iba na ich bývanie ... my to investujeme do ľudí, ktorí nám v budúcnosti neprinesú nič“,
ktoré výroky v kontexte celého vystúpenia v rozhlasovej relácii spĺňajú definičné znaky znevažujúcich
prejavov z hľadiska príslušnosti ku konkrétnemu - rómskemu etniku, majú rasistický charakter a z ich

obsahu vyplýva zámer vyvolať nenávisť voči príslušníkom tejto etnickej skupiny.
Vyplýva to z vykonaného dokazovania, a to z prehratia originálu zvukovej nahrávky z predmetnej relácie
na technickom zariadení na hlavnom pojednávaní, z výpovede svedka Y. T., zo znaleckého posudku Y.
L., z výpovede svedka Y. S., z listinného dôkazu - rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo
dňa 25.04.2017 a v neposlednom rade aj z vyjadrení obžalovaného k týmto dôkazom.

Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, ako sa zvukový záznam z predmetnej relácie dostal do trestného
spisu. Na inom mieste rozsudku je už konštatované, že ho vyšetrovateľovi predložil konateľ spoločnosti
S., s.r.o. Žilina K.. C. T. (zv. 1 č.l. 98). Nešlo teda o prípad procesného úkonu vydania a odňatia veci vzmysle § 89, resp. 91 Trestného poriadku ako to namietala obhajoba. Preto napriek námietkam zo strany
obhajoby, súd tento dôkaz vykonal jeho prehratím na hlavnom pojednávaní na technickom zariadení od
samého začiatku do konca.

Svedok Y. T. pred súdom v zhode s výpoveďou z prípravného konania podrobne popísal celý priebeh
relácie, pričom z jeho výpovede vyplynul záver, že do vyjadrení obžalovaného nijako nezasahoval, nijako
ich nekomentoval a ani obžalovanému neoponoval. Obžalovaný len odpovedal na jeho otázky a potom v
ďalšej fáze relácie odpovedal na otázky poslucháčov. Súd nemal dôvod neveriť tomuto svedectvu, lebo
plne korešpondovalo so zvukovým záznamom z predmetnej relácie.

I napriek ďalším námietkam obhajoby súd nemal pochybnosti ani o záveroch znaleckého posudku Y.
L.. Pri analýze vyjadrení obžalovaného zo zvukovej nahrávky pristupoval znalec medziodborovo, čo
je bežné v medzinárodnej i vedeckej praxi. Znalec odborne a zdatne zodpovedal na všetky otázky
položené vyšetrovateľom a vysoko kvalifikovane svoj znalecký posudok rekapituloval aj na hlavnom
pojednávaní. Znalecký posudok sprehľadňuje celý kontext relácie, v ktorej odzneli verbálne výroky
obžalovaného. Aj súdu je jasné, že verejní činitelia, resp. ústavní činitelia, akým je obžalovaný, majú za

svoje výroky väčšiu mieru zodpovednosti než súkromné osoby, a preto ak vykonajú zásah do ľudskej
dôstojnosti, napr. hanobením a podnecovaním k nenávisti na národnom alebo etnickom základe, tento
je závažnejší, než ak rovnaký zásah vykoná súkromná osoba. Výroky obžalovaného jednoznačne
smerovali proti konkrétnej rómskej menšine, ktorú predstavil ako príťaž pre spoločnosť bez akejkoľvek
pozitívnej perspektívy, hoci aj v budúcnosti.

K výberu znalca Y. L., ako znalca pribratého ad hoc na podanie znaleckého posudku súd poznamenáva,
že v období, keď bol znalec do konania vyšetrovateľom pribratý, neboli do zoznamu znalcov zapísaní
znalci z odboru politického extrémizmu. S poukazom na vzdelanie znalca, jeho profesionálne zameranie
a skúsenosti považoval súd Y. L. za odborne zdatného v danej oblasti a jeho posudok za zákonný a
právne relevantný. Nič na tom nemenia ani jeho odborné stanoviská prezentované v minulosti, pretože

znalec sa kriticky vyjadril na hlavnom pojednávaní aj k extrémistickým hrozbám nielen z pravého
politického spektra, ale aj z ľavého. Znamená to, že súd nepovažoval znalca Y. L. za zaujatého voči
politickej strane Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko a voči obžalovanému, ako to prezentoval
obžalovaný Y. Y..
Súd zvýrazňuje, že znalecký posudok nie je jediným dôkazom, z ktorého možno vyvodiť skutočnosť,

že výroky obžalovaného majú rasistický charakter. Z gramatického výkladu a významu vyjadrení
obžalovaného si vedel urobiť úsudok aj sám. Súd je názoru, že uvedené výroky obžalovaného
naznačujú cielené úsilie o posilnenie vnímania všetkých predstaviteľov rómskej menšiny ako menšiny,
ktorá vedome zneužíva sociálny systém, jej predstavitelia žijú asociálnym spôsobom života a nemajú
akýkoľvek záujem prispieť k rozvoju spoločnosti, teda ľudí, ktorí pre náš národ, pre náš štátny rozpočet,

pre našu kultúru nikdy nič neurobili, práve naopak rozhodli sa žiť týmto asociálnym spôsobom života a
vyciciavať náš sociálny systém. Podľa tvrdení obžalovaného ide teda o ľudí, ktorí pre našu spoločnosť
neprinesú nič.
Súd prízvukuje, že výroky obžalovaného odzneli v období, kedy v spoločnosti prevláda dlhodobá
frustrácia z politických elít, ktorá môže rezonovať v podobe zacielenia na konkrétne menšinové skupiny

za účelom ich obvinenia z existujúceho stavu. Toto zvyšuje nebezpečnosť výrokov obžalovaného Y. Y..
Výroky odzneli v dialógu s moderátorom, ktorý sa zjavne neusiloval rečníkovi oponovať uvedením alebo
aspoň požadovaním empirických dôkazov v prospech takýchto tvrdení. Obžalovaný bol hosťom relácie
sám bez politického oponenta. Konkrétny predmet rozhovoru s obžalovaným nebol vopred dohodnutý a
moderátor relácie svedok Y. T. nevedel ako sa v minulosti obžalovaný vyjadroval k otázkam rómskeho

etnika. Prednes obžalovaného, ktorý je predmetom skutkovej vety, bol spontánny, bez predchádzajúcich
položených poslucháčskych otázok.
Súd dospel k záveru, že z vyjadrení obžalovaného vyplýva, že nerozdeľuje ľudí na slušných a
neslušných, ale na ľudí čistých pracovitých (bielych) a tých ostatných. Členenie ľudí na asociálov a
tzv. slušných Rómov je len klasický koncept skrytého, resp. maskovaného rasizmu a s poukazom na

obhajobu obžalovaného to súd považuje len za jeho snahu vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti.
Cieľom obžalovaného v rámci rozhlasového vysielania nebolo jednoznačne a konštruktívne zhodnotiť
situáciu rómskej komunity v Slovenskej republike, ktorá vo všeobecnosti nie je dobrá, ale z
prezentovaných výrokov obžalovaného súd ustálil, že jeho cieľom bolo rómsku komunitu hanobiť a
podnecovať k jej znevažovaniu.

K namietnutiu znaleckého posudku Y. L. obžalovaným na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že má
byť ovplyvnený svojou príslušnosťou k židovskej komunite, súd uvádza, že už len tento postoj
obžalovaného usvedčuje z rasisticko motivovaných útokov. Súd je názoru, že rasistické postoje sú v
mysli obžalovaného zakorenené tak hlboko, že im nechá voľný priebeh aj na hlavnom pojednávaní predsúdom, nevynímajúc výroky v predmetnom rozhlasovom vysielaní. Tým dal obžalovaný jasne najavo, čo
si myslí aj o slušných príslušníkoch menšín na náboženskom, resp. rasovom základe. U obžalovaného
sa potom uplatňuje prípad rasistického konceptu spočívajúceho v tom, že nemá rád Rómov, Židov, to

znamená skupiny ľudí, ktoré boli pre ich pôvod v minulosti postihnuté genocídami, ako boli židovský a
rómsky holokaust.
Predloženie tzv. kontra posudku obhajobou v podobe posudku C.. Y. U., T.. považuje súd za legitímny
spôsob obhajoby. Posudok bol na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 ods. 2, ods. 3 Trestného
poriadku obhajcom prečítaný. Vyhodnotením tohto dôkazu dospel súd k záveru, že tomuto posudku

neuveril. I napriek tomu, že C.. Y. U., T.. odpovedal na rovnaké otázky aké vyšetrovateľ položil znalcovi Y.
L.,natietoodpovedaldiametrálneopačne,strohoasvojezáveryzdôvodnillenvovšeobecnejrovine.Súd
v tejto súvislosti netvrdí, že ciele smerujúce k inklúzii rómskej komunity do spoločnosti nie sú jednoducho
dosiahnuteľné. Určite však stojí za to sa pokúsiť ich zrealizovať. Nie je však schodná cesta na to taká,
pri ktorej sa tejto skupine ľudí budú jednotlivci vyhrážať, vulgárne ich prirovnávať k zoologickej záhrade
a upierať im finančnú podporu smerujúcu na zveľadenie.

Súd uveril výpovedi svedka Y. S., hoci ho obžalovaný namietal, že ako dlhoročný bývalý kamarát teraz
vystupuje proti nemu. O podstatných okolnostiach tento svedok vypovedal rovnako pred súdom ako v
prípravnom konaní. O obžalovanom uviedol, že tento sa v minulosti hanlivo vyjadroval o Rómoch tak,
že sú špiny, spochybňoval existenciu holokaustu a plynových komôr, teda že obžalovaný už v mladosti
mal rasistický spôsob uvažovania a verbálne útoky. Obžalovaný už ako poslanec Národnej rady SR

nereagoval na výzvu svedka tlmočenú prostredníctvom asistenta, aby riešil problémy s príspevkami
úradu práce pri využívaní finančných prostriedkov v prospech rómskej menšiny.
Výpovede svedkov T.. U. L., Z.. a L. L. vyhodnotil súd ako neutrálne, keďže u obidvoch ide o
asistentovposlancaNárodnejradySRobžalovanéhoY.Y..Zichvýpovedílenvovšeobecnostivyplynulo,
že obžalovaný v predmetných výrokoch rozhlasovej relácie povedal len to, s čím mnoho občanov

Slovenskej republiky súhlasí a nijako sa neprevinil a apelovali na právo slobody prejavu. Ich výpovede
sú z vyššie uvedeného dôvodu pochopiteľné, keďže s obžalovaným zdieľajú rovnaké postoje. Navyše
svedok L. L. nebol relevantným na poskytnutie konkrétnej a odborne spôsobilej výpovede vo vzťahu
obžalovaného k rómskej komunite.
Aj výpoveď svedka E. Q. súd vyhodnotil ako neutrálnu, lebo svedok tiež len vo všeobecnosti konštatoval,

že výroky obžalovaného v predmetnej relácii sa ho ako jeho dlhoročného kamaráta nedotýkajú hoci je
Róm a toto svoje vyjadrenie nijako bližšie nekonkretizoval.
Za dôkaz, ktorý je v spojitosti s vyššie spomínanými usvedčujúcimi dôkazmi tiež dôkazom usvedčujúcim,
považoval súd aj rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 25.04.2017. Z tohto listinného
dôkazu, ktorý i napriek námietkam obhajoby súd vykonal na hlavnom pojednávaní jeho prečítaním podľa

§ 269 Trestného poriadku vyplynulo, že rádiu S. bola za odvysielanie predmetnej rozhlasovej relácie
„Debata na telefón“ zo dňa 02.10.2016 cca od 09.34 do 11.04 h a tým porušenia povinnosti ustanovenej
v § 19 ods. 1 písm. b) Zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii uložená pokuta vo výmere
15.000 Eur, a to preto, že vo vysielaní boli obžalovaným prezentované vyhranené názory smerujúce k
hanobeniu a podnecovaniu k znevažovaniu rómskej menšiny na základe príslušnosti k tejto národnosti,

resp. etnickej skupine. Išlo o dôkaz, ktorý má priamy súvis so skutkovými okolnosťami tejto trestnej veci.
Naostatok, kľúčovou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bola pozitívno právna rovina, t.j. zohľadňujúca
existujúce obmedzenia práva na slobodu prejavu v právnom poriadku Slovenskej republiky (v tomto
prípade v predpisoch účinných do 31.12.2016) a nie normatívne a filozofické preferencie o statuse
práva na slobodu prejavu v spoločnosti. Sloboda prejavu je nepochybne kľúčovým a východiskovým

právom v akejkoľvek demokracii, avšak jej hranice sú určované demokratickými právnymi poriadkami,
vrátane toho Slovenského. Slovenský právny poriadok pripúšťa obsahovú reguláciu prejavov na základe
pomerene extenzívnych dôvodov vrátane prípadov podnecovania k nenávisti a nielen k násiliu a
hanobenia pre príslušnosť ku konkrétnemu etniku alebo národnosti. Súd dospel k záveru, že uvedené
výroky obžalovaného, ktoré odzneli v predmetnej relácií spĺňajú definičné znaky znevažujúcich prejavov

z hľadiska príslušnosti ku konkrétnemu rómskemu etniku. Ide o výroky, ktoré majú rasistický charakter.
V tejto súvislosti súd prízvukuje, že sú známe príklady z minulosti, ktoré viedli k násilným aktom
voči príslušníkom najrôznejších menšín, obhajujú vylúčenie určitej skupiny spomedzi „štandardnej
spoločnosti“, ktorou v tomto prípade má byť „slovenský národ“. Tiež zobrazovaním konkrétnej rómskej
etnickej skupiny ako čerpajúcej z výhod na úkor „pracovitých, sociálnych“ občanov sa môže stať zdrojom

nenávisti voči nim zo strany iných jednotlivcov a skupín. Prejavy s týmto obsahom boli už v minulosti
sankcionované, resp. sťažnosti voči ich sankcionovaniu zamietnuté Ústavným súdom ČSFR, Ústavným
súdom ČR, resp. Európskym súdom pre ľudské práva. Zásah do práva na slobodu prejavu prechádza
testom proporcionality, ktorý v sporoch týkajúcich sa konfliktu slobody prejavu s iným právom uplatňujeÚstavný súd SR. Prvostupňový súd preto uzatvára, že právo slobody prejavu má určité mantinely, určité
hranice, ktoré však v tomto prípade obžalovaný Y. Y. svojimi výrokmi dňa 02.10.2016 v čase od 09.34
do 11.04 h v rámci živého vysielania relácie „Debata na telefón“ rádia S., vystupujúc ako poslanec W.

rady SR a ako člen Výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť NR SR za politickú
stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko výrazne prekročil.

Po takomto vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v súhrne potom vzal súd za dokázané, že obžalovaný Y.
Y. sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol stíhaný, v konkrétnom rozsahu a takou mierou zavinenia,

ako je to podrobne rozšpecifikované v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku. Jeho trestná činnosť
mu bola preukázaná zvukovým záznamom z relácie, výpoveďami svedkov Y. T., Y. S., znaleckým
posudkom znalca Y. L. a listinnými dôkazmi zažurnalizovanými v trestnom spise. V nadväznosti na to, že
vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný Y. Y., bolo namieste
zaoberať sa príčetnosťou jeho konania v čase spáchania trestných činov, ako jednou zo základných
podmienoktrestnejzodpovednosti.Nezistilosanič,čobyhozbavilotrestnejzodpovednosti.Jehotrestná

činnosť mu bola jednoznačne dokázaná, ako to vyplýva z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto
rozsudku. Nič teda nebránilo uznať ho za vinného zo spáchania prečinu hanobenia národa, rasy a
presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2016
v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť
k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a

ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2016, teda tak ako to právne posúdil v obžalobe
prokurátor.

Prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného
zákona účinného do 31.12.2016 a prečin podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich

príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa
§ 424a ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2016 sú trestné činy, ktorých skutkové
podstaty sú naplnené iba v prípade úmyselného zavinenia páchateľa. Trestný zákon rozoznáva dve
formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamy úmysel (§ 15 písm. a), písm. b) Trestného zákona).
Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo

ohroziť chránený záujem. V prípade nepriameho úmyslu páchateľ vie, že svojim konaním môže také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený.

Prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného
do 31.12.2016 spácha o. i. ten, kto verejne hanobí niektorú etnickú skupinu. V konkrétnej trestnej veci z

výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný dňa 02.10.2016 v čase od
09.34 do 11.04 h v rámci živého vysielania relácie „Debata na telefón“ rádia S., vystupujúc ako poslanec
W. rady SR a ako člen Výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť NR SR za
politickústranuKotleba-ĽudovástranaNašeSlovenskosaprezentovalvýrokmiuvedenýmivovýrokovej
časti tohto rozsudku, ktoré v kontexte celého vystúpenia spĺňali definičné znaky znevažujúcich prejavov

z hľadiska príslušnosti ku konkrétnemu rómskemu etniku a majú rasistický charakter. Súd dospel k
záveru, že z vyjadrení obžalovaného vyplýva, že nerozdeľuje ľudí na slušných a neslušných, ale na ľudí
čistých pracovitých (bielych) a tých ostatných. Členenie ľudí na asociálov a tzv. slušných Rómov je len
klasický koncept skrytého, resp. maskovaného rasizmu a s poukazom na obhajobu obžalovaného to
súd považuje len za jeho snahu vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Keďže výroky obžalovaného

odzneli v živom vysielaní rádia S., šíriaceho signál prostredníctvom vysielačov v Žiline, Čadci a Martine a
prostredníctvom mainstreamového vysielania na území celej Slovenskej republiky a v zahraničí, nemal
súd žiadne pochybnosti o tom, že takéto výroky obžalovaný vyjadril verejne. Z dokazovania pre súd
vyplynul záver, že zmieneného prečinu sa obžalovaný dopustil v priamom úmysle v zmysle § 15 písm.
a) Trestného zákona.

Spáchanie trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia verejným činiteľom je kvalifikovaným
znakom skutkovej podstaty tohto prečinu podľa ods. 2 písm. c), § 423 Trestného zákona účinného
do 31.12.2016. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný Y. Y. citované
vyjadrenia v rámci živého vysielania relácie „Debata na telefón“ rádia S. predniesol ako poslanec W.
rady SR a ako člen Výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť NR SR za

politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Bezpochyby to vyplýva z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v trestnom spise. Jeho vyjadrenia boli prednesené v súvislosti s jeho právomocou
a zodpovednosťou. Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona sa na účely Trestného zákona verejným
činiteľom rozumie o. i. aj poslanec W. rady SR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemal súdžiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný Y. Y. bol v čase spáchania trestného činu hanobenia národa,
rasy a presvedčenia verejným činiteľom v zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona. Za týchto okolností
potom súdu nič nebránilo jeho konanie právne posúdiť i podľa ustanovenia ods. 2 písm. c), § 423

Trestného zákona účinného do 31.12.2016.

Spáchanie skutku súd u obžalovaného Y. Y. právne kvalifikoval aj ako prečin podnecovania, hanobenia a
vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine
alebo pôvodu rodu podľa § 424a ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2016. Totiž tým,

že obžalovaný výroky predniesol v rámci živého vysielania relácie „Debata na telefón“ rádia S. šíriaceho
signál prostredníctvom vysielačov v Žiline, Čadci a Martine a prostredníctvom mainstreamového
vysielanianaúzemícelejSlovenskejrepublikyavzahraničí,verejnepodnecovalknenávistivočiskupine
osôb pre ich príslušnosť k etnickej skupine - rómskej a zámienkou pre podnecovanie bol tento dôvod. To
treba vidieť v kontexte celého prejavu, v ktorom odznel. Toto osobitne platí k efektom na psychologickej
úrovni, akými sú transformácia predsudkov na nenávisť, prípadne až na podnecovanie násilia. Z

tohto posúdenia potom vyplýva, že objektom prejavu obžalovaného boli všetci občania Slovenskej
republiky, ktorí mohli byť poslucháčmi relácie, samozrejme vrátane občanov rómskej národnosti. Je
známe a výskumami všeobecne preukázané, že doteraz sa na Slovensku vládnucim politickým elitám
nepodarilo zabezpečiť príležitosti pre inklúziu rómskej menšiny do spoločnosti. Táto situácia prehlbuje
existujúce predsudky voči rómskej menšine v spoločnosti a je zdrojom nespokojnosti a frustrácie. V

tomto kontexte výroky, ktoré vylučujú jednu skupinu občanov spomedzi nás - spomedzi slovenského
národa, sa môžu stať zdrojom psychických a fyzických aktov násilia ako vyústenia tejto frustrácie.
Minimálne však prehlbujú nevraživosť a nepriateľský vzťah k príslušníkom rómskej menšiny ako
definičné znaky nenávisti. Preto prejav obžalovaného osobitne vo výrokoch, u ktorých vznikala táto
dichotómiamoholpodnietiťknenávistivočipríslušníkomrómskejmenšiny.Aniutohtoprečinunemalsúd

žiadne pochybnosti, že sa ho obžalovaný dopustil v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného
zákona.

V rámci úvah o postihu obžalovaného mal súd na zreteli predovšetkým účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Trestného zákona, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť

obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým
výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, najmä na ďalších možných páchateľov podobnej
trestnej činnosti a zároveň ich odradiť od páchania trestných činov.
Druh trestu tu bol daný zo zákona, teda odňatie slobody podľa § 423 ods. 2 Trestného zákona účinného
do 31.12.2016. Pri určení výmery trestu súd na základe § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol

najmä na spôsob spáchania trestných činov a ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Útoky obžalovaného smerovali voči dôležitým zákonom chráneným záujmom, ktorým sú záujmy
spoločnosti na riadnom spoločenskom fungovaní národa, rasy, presvedčenia a to jednotlivcov alebo
skupín na základe demokratických princípov štátu s rovnocenným postavením s majoritnou populáciou

a ich ochrana pred verejným podnecovaním z dôvodov národnostnej, rasovej a etnickej
nenávisti.
Ostatné kritériá určenia druhu trestu a jeho výmery vyplynuli konkrétne z vyššie uvedených skutkových
zistení. Súd u obžalovaného vzal do úvahy skutočnosť, že citované vyjadrenia predniesol v rámci
živého vysielania relácie „Debata na telefón“ rádia S. ako poslanec W. rady SR a ako člen Výboru pre

ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť W. rady SR. Ďalej tu súd prihliadol na okolnosti
týkajúce sa miesta a času spáchania prečinov, tiež na okolnosti, čo pôsobili na obžalovaného a na rôzne
sprievodné okolnosti. Obžalovaný spáchal trestnú činnosť výraznejšou formou zavinenia - v priamom
úmysle. Dôležitým kritériom určenia výmery trestu je následok trestnej činnosti. Ten v danom prípade
spočíval v hanobení rómskej etnickej skupiny a v podnecovaní k nenávisti voči tejto skupine pre tento

dôvod.
O obžalovanom Y. Y. je v mieste bydliska známe, že je slobodný, bez záväzkov a trvalý pobyt má v
meste L.. V priestupkovom konaní riešený nebol. V katastrálnom území L. nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti (zv. 1 č.l. 183).
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 10.07.2017 je zrejmé, že

obžalovaný má päť záznamov a všetky sa týkajú priestupkov v cestnej doprave (zv. 1 č.l. 186-187).
Obžalovaný Y. Y. doposiaľ nebol súdom potrestaný (zv. 1 č.l. 188).
V úzkej súvislosti s týmito hodnoteniami a osobnými pomermi obžalovaného súd posudzoval možnosť
jeho nápravy. Tu prihliadol najmä na jeho správy o povesti z miesta bydliska a prihliadol aj navšetky skutočnosti, ktoré vyplývali o osobe obžalovaného z trestného spisu. V nadväznosti na to treba
povedať, že v osobnostnej skladbe obžalovaného neboli zistené žiadne negatívne známky, a preto bolo
možné pripustiť záver, že prognóza nápravy a prevýchovy obžalovaného Y. Y. je priaznivá, najmä ak

sa na neho bude pôsobiť primeraným výchovným trestom. Vzhľadom na skladbu jeho osobnosti je
primeraný výchovný trest najúčinnejším prostriedkom nápravy. U takých jedincov, ako je obžalovaný
práveprimeranývýchovnýpostihvytvoríúčinnézábranypredzopakovanímpodobnýchdeliktovavezme
si z trestu dostatočné ponaučenie.
Ďalej súd zistil, že obžalovanému Y. Y. poľahčovalo, že pred spáchaním trestných činov viedol riadny

život (§ 36 písm. j) Trestného zákona účinného do 31.12.2016).
Naopak, priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona účinného do
31.12.2016).
Za spáchanie prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 2 Trestného zákona
účinného do 31.12.2016, ktorý je z dvoch zbiehajúcich sa deliktov prísnejšie sankcionovaný, umožňuje
Trestný zákon dospelému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov. T. určovaní

druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2016). U obžalovaného
Y. Y. vzhliadol súd jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť, čo potom znamená, že u
neho v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2016 existuje rovnováha poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, čo potom ďalej znamená, že vyššie uvedená trestná sadzba sa nemení

prospech obžalovaného a ani v jeho neprospech. Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo
aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému
i proti nemu, došiel súd k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných
zákonných hľadísk je sankcia bez uloženia trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti súd došiel k záveru,
že vzhľadom na povahu spáchaných prečinov a možnosť nápravy obžalovaného trest odňatia slobody

neuložil. V zmysle § 56 ods. 2 Trestného zákona uložil len peňažný trest vo výmere päťtisíc Eur (z
celkovej výmery tohto trestu, ktorá je v rozpätí od 160 Eur do 331 930 Eur). Podľa § 57 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 31.12.2016 vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Takýto trest súd uložil
podľa § 423 ods. 2 a s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h) a § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného
do 31.12.2016. Tento trest je úhrnný podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2016. Podľa

tohto ustanovenia ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich prísnejšie trestný. V danom
konkrétnom prípade bol prísnejším z dvoch zbiehajúcich sa deliktov prečin hanobenia národa, rasy a
presvedčenia podľa § 423 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2016. Takéto úvahy súdu majú
oporu v dobrých, nádejných možnostiach nápravy obžalovaného, v skutočnosti, že ide iba o prečiny a v

jeho predchádzajúcej beztrestnosti. Preto obžalovanému neuložil podmienečný trest odňatia slobody a
ani v rámci skúšobnej doby povinnosť zúčastniť sa vzdelávacej aktivity o rómskom holokauste na vlastné
náklady, ako to v záverečnej reči navrhol prokurátor.

V nadväznosti na uloženie peňažného trestu bol súd povinný v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona

účinného do 31.12.2016 ustanoviť obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody. Jeho rozpätie je zákonom stanovené vo výmere až
na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom
dovolenú hranicu trestnej sadzby. Po posúdení všetkých súvisiacich okolností a zákonných hľadísk v
konkrétnom prípade mal súd za to, že ich objektívnym vyjadrením je náhradný trest odňatia slobody

vymeraný obžalovanému Y. Y. vo výmere šesť mesiacov.

Naostatok k tomu, že samosudca vyhlásil rozsudok ihneď po skončení záverečných rečí súd udáva,
že sa tak stalo preto, lebo ani dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa skutkový stav v porovnaní s
dokazovaním v prípravnom konaní nijako nezmenil, čoho dôsledkom bol totožný rozsudok s pôvodným

trestným rozkazom zo dňa 14.12.2017 č.k. BB-4T/36/2017-236 a navyše súd nerozhodoval v senáte,
ale zákonným samosudcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho
oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý

sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom,jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva
prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.