Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 9, 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/106/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204565
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bérešová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8812204565.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Evou Bérešovou v právnej veci žalobkyne R.

Š., E.. L., O.. X.XX.XXXX, V. Z. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, AK Štefánikova
17, Humenné p r o t i žalovaným 1/ U. Y., O.. XX.X.XXXX, V. Z. XX, 2/ R. Y., E. L., O.. XX.X.XXXX, V. Z.
XX, 3/ F. N., E.. Y., O.. X.X.XXXX 4/ I. Y., O.. X.X.XXXX, X. V. Z. XX, 5/ R. N., E.. Y., O.. XX.XX.XXXX,
V. Z. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka U. Š., O.. XX.X.XXXX, V. Z. XXX, všetci žalovaní a vedľajší
účastník zastúpení advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, AK M.R.Štefánika 171, Vranov nad Topľou, o
určenie nehnuteľnosti patriacich do dedičstva, t a k t o

r o z h o d o l :

U r č u j e , že parcela C-KN č. 226/3 - záhrada o výmere 632 m2 k.ú. Z., ktorá je súčasťou pôvodnej

parcely C-KN 226/1 - záhrada o výmere 1173 m2, zapísanej na LV č. XXX k.ú. Z.E., a ktorá je vytvorená
geometrickým plánom znalca Ing. Z. č. 12/2011 zo dňa 3.11.2011, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, p
a t r í do dedičstva po neb. L. Š., zomrelom 6.11.2005.

Určuje ,žeparcelaC-KNč.226/1-záhradaovýmere671m2,tak,akojezakreslenánageometrickom
pláne znalca Ing. Z. č. 12/2011, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, a ktorá parcela bola vytvorená z
časti pôvodnej parcely č. 226/1 zapísanej na LV č. XXX k.ú. Z., p a t r í v 1/ 2 žalovanému v 1/ rade,

U. Y., a v druhej polovici do dedičstva po neb. I. Y., zomrelom 9.2.2012.

Trovy konania účastníkom, vrátane vedľajšieho účastníka, n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že parcela č. 226/1 - záhrada vo výmere
1173 m2 a parcela č. 227- záhrada vo výmere 41 m2, obidve zapísané na LV č. XXX k.ú. Z., patria
v 1/ 2 do dedičstva po neb. L. Š., zomrelom 6.11.2005. Právny záujem na podanej žalobe odôvodnila
tým, že na predmetnom LV sú vedení ako podieloví spoluvlastníci žalovaní, každý v podiele 1/ 2,
a to titulom osvedčenia o vydržaní vlastníctva N 55/99, Nz 345/99, vyhotoveného formou notárskej

zápisnice. Podľa obsahu osvedčenia, žalovaní tvrdili, že obidve parcely užívali v celosti, pričom malo ísť
o pokojnú a nerušenú, dobromyseľnú a nepretržitú držbu od roku 1962, do ktorej držby vstúpili po svojich
rodičoch. V osvedčení sa neuvádzalo akým spôsobom nadobudli právni predchodcovia žalovaných
predmetné nehnuteľnosti do držby. Tvrdenie žalovaných o držbe bolo nepravdivé, lebo nikdy neužívali
nimi označené nehnuteľnosti, ani ich právni predchodcovia. Pôvodnými vlastníkmi obidvoch parciel boli
L. Š. a jeho manželka R. Š., E.. V.. L. Š. bol spoluvlastníkom týchto parciel sám v podiele 69/180 a spolu
s manželkou mali zapísané bezpodielové spoluvlastníctvo na podiel vo veľkosti 111/170. Takýto zápis

existoval v KN do doby, kým si osvedčením na základe nepravdivých údajov vybavili žalovaní vlastníctvo
k predmetným parcelám. L. Š.Ň. spolu s manželkou po I. svetovej vojne odišli do USA. Rozhodli sa, že
sanaSlovenskonevrátiaavroku1938L.Š.zaslallistsvojmubratoviL.Š.,ktorýbol svokromžalobkyne,
v ktorom mu oznámil, že sa na Slovensko už nevráti a obidve parcely prenechal jemu a sestre K. Y.,E.. Š., matke obidvoch žalovaných. Na základe tohto listu si brat so sestrou rozdelili nehnuteľnosti na
polovicu po dĺžke a v prírode užívali každý svoju časť. Matka žalovaných svoju polovicu užívala od roku
1938 až do svojej smrti v roku 2002. Po jej smrti ju užívali obidvaja žalovaní. Druhú polovicu sporných

nehnuteľnosti nadobudol v roku 1938 svokor žalobkyne a užíval ju do roku 1949, kedy zomrel. Po jeho
smrti v užívaní pokračovala jeho manželka R. Š., E.. Y., ktorá užívaný pozemok v roku 1959 darovala
synovi, neb. manželovi žalobkyne. Ten v užívaní pokračoval až do smrti, t.j. do 6.11.2005. V užívaní
pokračovala potom žalobkyňa vediac, že ide o majetkoprávne neusporiadaný pozemok. V roku 2009 sa
dozvedela, že žalovaní si vybavili osvedčením pre seba vlastnícke právo k obidvom parcelám v celosti,

i keď dobre vedeli, že im patrí iba jedna polovica po matke. Pokúsila sa s nimi dohodnúť mimosúdne
a vyzvala ich prípisom z 10.3.2009 na mimosúdnu pokonávku, na ktorú nereagovali. Bola preto nútená
domáhať sa svojich práv podanou žalobou. K žalobe pripojila písomnú výzvu na mimosúdnu pokonávku,
ktorú doručila obidvom žalovaným, úmrtný list neb. manžela a fotografiu terénu.

Žalovaní sa k doručenej žalobe vyjadrili spoločným podaním z 18.10.2010. Súhlasili s ňou s

odôvodnením, že spoluvlastníctvo je formálne, lebo k jeho zrušeniu došlo dlhodobým nerušeným
užívaním. Polovicu parcely 226/1 užíval L. Š. a druhú žalovaní. Parcelu č. 227 užívala tretia osoba.
Potvrdili, že v roku 1999 cestou osvedčenia o vydržaní chceli usporiadať vlastníctvo k parcelám, ale
pri jeho vydaní došlo k chybe. V osvedčení sa uviedli obidve parcely v celosti, nie podľa skutočného
užívacieho stavu. Navrhovali vypracovanie geometrického plánu, ktorý by bol podkladom pre súdne

rozhodnutie.

Do konania vstúpil vedľajší účastník s odôvodnením, že mal záujem na výsledku konania, lebo
prichádzal do úvahy ako dedič po neb. otcovi L. Š., zomrelom 7.7.1949. Súhlasil s tým, aby predmetné
parcely patrili do dedičstva po neb. otcovi L. Š. a nie po nebohom bratovi L. Š., neb. manželovi

žalobkyne.
Považoval za nepravdivé tvrdenie, že matka darovala v roku 1959 predmetné nehnuteľnosti nebohému
bratovi Jozefovi, lebo o takom darovaní neexistoval žiaden dôkaz. Nehnuteľnosti užívali obidvaja bratia
rovnako a vedeli, že patria do dedičstva po neb. otcovi L. Š.. Do konania vstúpil v záujme riadneho a
spravodlivého vyporiadania predmetných nehnuteľnosti.

Právny zástupca žalobkyne predložil list vlastníctva (LV) č. XXX k.ú.Z. so stavom 19.3.1993, na ktorom
bola poznámka - pozemno-knižná vložka( pkv) č. 102, čím osvedčil stav pozemno-knižný na stav v
katastri nehnuteľnosti. Ako vlastníci boli v pkv č. 102 i na LV č. XXX vedení L. Š., manželka R., E.. V..

Žalovaný v 1/ rade uviedol, že brat matky L. Š. s manželkou R. E.. V. odišli do USA, odkiaľ sa už nevrátil.
Predložil odpis darovacej zmluvy vyhotovenej v USA v júni 1948, podľa ktorej L. Š., jeho manželka R.V.,
E.. V. darovali nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 19 a 102 pre L. Š., manželka R.,
E.. Y. a pre K. Y., E.. Š., ktorej manžel bol L. Y.. Podľa obsahu darovacej zmluvy sa vlastnícke právo
malo zapísať v prospech obdarovaných. Predložený odpis nie je vkladuschopnou listinou, ale ozrejmuje

oprávnenie L. Š. R. K. Y., E.. Š. na držbu označených nehnuteľnosti. L. Š. zomrel v roku 1949 a jeho
manželka R. bola sestrou manžela K. Y. E.. Š. - L. Y.. Súrodenci Š. uzavreli manželstvo so súrodencami
Y.. Darované nehnuteľnosti po kolektivizácií obdarovaní aktívne neužívali. Išlo o pozemok zarastený
nielen trávou, ale aj kríkmi. K rekultivácií došlo v rokoch 1986 - 1988, ktoré práce vykonal jeho otec s
neb. manželom žalobkyne, ktorá začala takto upravený pozemok užívať ešte za života jeho otca L. Y..

Išlo o príbuzných a nechceli sa hádať, preto vec nechali tak. Otec zomrel v r. 1989 a matka mala záujem,
aby sa vlastníctvo vysporiadalo. Realizovalo sa to vydaním osvedčenia o vydržaní v roku 1999. Dovtedy
boli darované nehnuteľnosti v užívaní rodičov a oni s bratom vstúpili do užívania po vydaní osvedčenia.
o vydržaní. Pozemok bol zanedbaný a zarastený. Keďže jeho otec a manžel žalobkyne pracovali na
JRD, dohodli sa na rekultivácií pozemkov, ale nevedel, ako sa rok 1962 do osvedčenia dostal. Jeho

matka K. Y., E.. Š., zomrela v roku 2002. Súhlasil, aby geometrickým plánom bola vymeraná polovičná
výmera z obidvoch parciel, a to spolu pre neho s bratom i pre žalobkyňu.

Vedľajší účastník vo svojej výpovedi na pojednávaní 9.7.2012 uviedol, že keď mu v roku 1966 zomrela
matka, bol na základnej vojenskej službe (ZVS). Po návrate býval spolu s bratom a nevlastnou sestrou

v rodičovskom dome. Potom sa brat oženil a žalobkyňa prišla za nevestu. On sa oženil v roku 1975 a
býval v štátnej bytovke v obci. Mal záujem postaviť si rodinný dom na pozemku, ktorý je teraz predmetom
sporu. Išlo o pozemok, vedľa ktorého tiekol potok. Bol mokrý, zanedbaný a zarastený a ešte mal vyplatiť
žalovaných, preto od zámeru upustil. Vtedajší predseda MNV mu ponúkol iný stavebný pozemok, naktorom si postavil rodinný dom. V katastri nehnuteľnosti zistil, že vlastníctvo bolo v roku 1999 zapísané v
prospech žalovaných, ale ničoho sa nedomáhal. So žalobkyňou sa hneval a nerozprávali sa, lebo viedli
dlhú dobu majetkové spory. Preto do užívania uvedených parciel nevstupoval Účasťou v konaní chcel

získať dedičský podiel z predmetných parciel.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri uzavretí manželstva s L. Š. v roku 1967 ten bol už
obojstrannou sirotou. Otec mu zomrel v roku 1949 a matka v roku 1966. Manžel žil spolu s bratom -
vedľajším účastníkom a v dome bola aj nemanželská dcéra, o ktorú sa s manželom starali. Informácie

o majetkových vzťahoch vedela iba od príbuzných, a tak sa ústnym podaním dozvedela, ako to bolo
s majetkom L. Š., ktorého manželkou bola R., E.. V.. S úpravou predmetných parciel sa začalo v roku
1989. Otec žalovaných začal ryľovať a jej neb. manžel vyťahal stromy bagrom, lebo bol bagristom. Medzi
nimi spory neboli a ani nie sú. Vedľajší účastník sa za dobu od roku 1967 ničím nepričinil o zveľadenie
predmetných parciel. Pri predbežnom vyšetrení majetku po smrti manžela upriamila pozornosť na tieto
parcely a dozvedela sa, že boli osvedčené v prospech žalovaných.

Právny zástupca žalovaných vzniesol námietku premlčania, ale právny zástupca žalobkyne upozornil,
že podľa zápisu na LV č. XXX k.ú. Z. oprávnená držba trvá od 20.6.2000. Desaťročná vydržacia doba
uplynula až 20.6.2010, pričom žaloba bola podaná 7.6.2010, teda včas.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol znalecký posudok č.12/2011,
vypracovaný znalcom Ing. R. Z. z odboru geodézia a kartografia. Súčasťou posudku bol i geometrický
plán, ktorým boli vytvorené samostatné parcely 226/1 o výmere 671 m2 a 226/3 vo výmere 632 m2.
Po doručení znaleckého posudku upravil právny zástupca žalobkyne žalobný petit tak, že žiadal, aby
súd určil, že parcela „C“ KN č. 226/3 - záhrada o výmere 632 m2 patrila do dedičstva po neb. L. Š.Á.,

zomrelom 6.11.2005.

Právny zástupca žalovaných a vedľajšieho účastníka vo vyjadrení k doručenému znaleckému posudku
vzniesol protinávrh na určenie vlastníckeho práva k parcele č. 226/1 -záhrada o výmere 671 m2, a
to tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne súdneho znalca Ing. R. Z. č. 12/2011, pričom táto

parcela by mala v 1/ 2 patriť žalovanému v 1/ rade, U. Y. a v 1/ 2 do dedičstva po neb. žalovanom
v 2/ rade, I. Y., ktorý zomrel počas konania - 9.2.2012. Vo vzťahu k nemu súd konanie zastavil a
pokračoval pod novou spisovou značkou už s jeho dedičmi. Právny zástupca žalovaných potvrdil, že
medzi sporovými stranami niet nedorozumení ohľadom predmetných nehnuteľnosti. Navrhol rozhodnúť
o protinávrhu žalovaných s tým, aby pôvodný žalobný návrh bol vylúčený na samostatné konanie a

upravilo sa postavenie vedľajšieho účastníka.

Súd oboznámil s dedičskými spismi po

- neb. L. Š. zomrelom 7.7.1949, po ktorom ostali ako dedičia dvaja maloletí synovia - L., nar. v roku 1938

a U., nar. v roku 1945. Dedičské konanie sa viedlo na OS vo Vranove nad Topľou pod sp.zn. D 330/1949
a bolo vyporiadané tak, že každý z maloletých dostal do výlučného vlastníctva konkrétne nehnuteľnosti.

- jeho manželke neb. R. Š., E.. Y., nar. v roku 1913 a zomrelej v roku 1966, po ktorej boli traja dedičia
- synovia L. R. U. a maloletá dcéra U., ktorá sa narodila po smrti manžela v roku 1954. Dedičské

konanie sa viedlo
Štátnym notárstvom v Michalovciach pod sp.zn. D 530/66 a dedili všetky tri deti
rovným dielom. V tom čase bol syn Jozef traktoristom na miestom JRD, syn
U. bol na ZVS a dcéra U. bola žiačkou. Zastupoval ju brat L..

- neb. manželovi žalobkyne L. Š., nar. v roku 1938, zomrelom
6.11.2005. Dedičské konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn . 4D 426/2005.

- neb. K. Y., E.. Š., nar. v roku 1910 a zomrelej v roku 2002.
Dedičské konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 4D 579/2002,

- jej manželovi neb. L. Y.C., nar. v roku 1904 a zomrelom v roku 1989.
Dedičské konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. D 42/90 a 2D 258/98.
Obaja boli rodičmi žalovaného v 1/ rade.Podľa §132 ods. 1 Obč., zák. ( zák.č.40/1964 Zb. z aktuálnom znení ), vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na

základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa §134 ods. 1 citovaného zákona, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb (§ 125).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa §868 citovaného zákona, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto

zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa §870 citovaného zákona, podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú
lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa §872 ods. 6 citovaného zákona, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto
zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemku, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, v konaní bolo preukázané, že 19.3.1993 na LV č. XXX k.ú.
Z. bol pod A1.a/ vedený ako vlastník Š. L. R. R. E.. V. v podiele 111/180 a pod A1.b/ Š. L. v podiele
69/180. Podľa poznámky uvedenej v časti D šlo o pkv č. 102. List vlastníctva bol založený v druhej etape
zakladania právnych vzťahov.

Z úplného výpisu pkv č.102 k.ú. Z. bolo zistené, že L. Š., ktorého manželkou bola R., E.. V.Č., nadobudol
vlastnícke podiely od pozemno-knižných spoluvlastníkov spravidla kúpou. Manželia sa stali výlučnými
vlastníkmi pozemno-knižnej nehnuteľnosti zapísanej v tejto pkv a boli oprávnení nakladať so svojím
vlastníctvom, čo urobili darovacou zmluvou z roku 1948. Listina však nebola zapísaná v pozemkovej

knihe. Od 1.1.1951 zápis v pozemkovej knihe nebol povinný a následne pri druhej etape zakladania
právnych vzťahov v evidencií nehnuteľnosti boli zapísaní ako výluční vlastníci na LV č. XXX k.ú. Z.. Ani
pri tejto druhej etape sa obdarovaní súrodenci vlastníckeho práva nedomáhali. L. Š., ktorého manželkou
bola R., E.. Y., zomrel v roku 1949 a v roku 1993 už bola nebohá aj jeho manželka. Sestra K. Y., E.. Š.
sa takisto nedomáhala vlastníckeho práva v čase zakladania týchto právnych vzťahov.

Možno usudzovať, že dôvodom bola spoločenská situácia a právny poriadok, ktorý neumožňoval
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pokiaľ nadobúdateľ nemal vkladuschopnú listinu.
Darovacia zmluva, aj keď nie perfektná, znamenala oprávnenú držbu darovaných nehnuteľnosti. Po
nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka - zák.č.509/1991 Zb., bolo možné vlastnícke

právo k nehnuteľnosti, a teda aj k pozemkom vydržať, pričom toto právo muselo svedčať osobám, ktoré
si ho uplatnili. Žalovaní riešili vydržanie formou osvedčenia bez toho, aby mali stanovisko právnych
nástupcov po neb. L. Š., bratovi ich matky. Obišli ich a osvedčením nadobudli darované nehnuteľnosti
vo svoj prospech v celosti, čo sa nezakladalo na pravde. Tento nedostatok priznali, preto súhlasili
so znaleckým dokazovaním a následne protinávrhom sa domáhali určenia vlastníckeho práva iba ku

konkrétne vyčlenenej parcele, zodpovedajúcej veľkosti im prináležiaceho podielu po neb. matke K. Y.,
E.. Š.. U nej boli splnené zákonne podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, tak ako je
to upravené v §134 Občianskeho zákonníka. Brat L. Š. sa zákonnej možnosti vydržať vlastnícke právo
k pozemku získanému od brata L. nedožil, ale jeho vstup do držby bol oprávnený.Súd prihliadol na skutočnosť, že po účinnosti zák. č. 509/1991 Zb.. t.j. po 1.1.1992. sa K. Y., E.. Š.
nedomáhala vydržania vlastníckeho práva vo svoj prospech, hoci u nej boli splnené zákonné podmienky,

a to oprávnená držba a potrebná vydržacia doba. Konali tak jej synovia vo svoj prospech v roku 1999,
pričom začiatok oprávnenej držby svedčal v prospech ich matky. Mohla nakladať s týmto oprávnením
v ich prospech v čase, keď u nej zo zákona boli splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Nedomáhala sa ho, ale oprávnenú držbu postúpila synom, ktorí uplatnili nárok na určenie
vlastníckeho práva vo svoj prospech formou osvedčenia o vydržaní. Súd protinávrhu vyhovel, lebo

žalovaní preukázali, že ich nebohá matka im postúpila oprávnenie domáhať sa vlastníckeho práva k
podielu na nehnuteľnostiach, ktoré získala darom od brata L. s manž. R.V. E.. V.. V čase nadobudnutia
účinnosti zák.č.509/1991 Zb. mala vyčlenený podiel na darovanej nehnuteľnosti v oprávnenej držbe,
ktorá začala ešte v roku 1938 podľa tvrdenia o liste od brata L., resp. v roku 1948 podľa vtedy
vyhotovenej
darovacej zmluvy, ktorej existencia bola preukázaná. Bola tak oprávnená prenechať toto oprávnenie

synom, aby formou vkladuschopnej listiny zabezpečili zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti
( KN ) vo svoj prospech.

L. Š., brat L. Š., mal v oprávnenej držbe vyčlenený podiel na darovanej nehnuteľnosti krátko, lebo
zomrel rok po vyhotovení darovacej zmluvy, ktorá osvedčovala v jeho prospech oprávnenú držbu. Táto

oprávnená držba trvala naďalej v prospech jeho dedičov i pozostalej manželky. Nadobudnutím účinnosti
zák.č. 509/1991 Zb. bola splnená i ďalšia zákonná podmienka vydržania vlastníckeho práva v prospech
vtedy oprávneného držiteľa.

Vedľajší účastník, ako jeden z právnych nástupcov nebohého otca vypovedal, že sa užívania

vyčleneného podielu po neb. otcovi nedomáhal. Nehnuteľnosť bola zanedbaná a s rekultiváciou sa
začalo až koncom 90-tych rokov, ktorú robil otec žalovaných a manžel žalobkyne vo vedomí, že ide
o pozemky, ku ktorým majú vlastnícke oprávnenie. Bez toho, aby bolo došlo k majetko-právnemu
vysporiadaniu v ich prospech, žalovaní si vysporiadali vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti v roku
1999, pričom manžel žalobkyne zomrel v roku 2005. V čase jeho smrti boli žalovaní výlučnými vlastníkmi

celej darovanej nehnuteľnosti. Uznali pochybenie pri vydaní osvedčenia o vydržaní, preto mali záujem
na vyhotovení geom. plánu so zameraním celého pozemku a jeho rozdelení na dve samostatné časti
s pridelením samostatného parcelného čísla a príslušnej výmery. Keďže žalovaní boli už vedení ako
vlastníci dotknutej nehnuteľnosti, geom. plánom došlo k identifikovaniu tej časti z nej, ktorú mala ich
matka v oprávnenej držbe. Pôvodne žalovaný v 2/ rade počas konania zomrel a jeho dedičia sa stotožnili

so stanoviskom jeho brata - žalovaného v 1/ rade.

Žalobkyňa vychádzajúc z informácií získaných od príbuzných začala venovať pozornosť vydržaniu
parciel žalovanými, výsledkom čoho bolo podanie žaloby. Súd jej dal za pravdu, že podmienky na
vydržanie vlastníckeho práva k vyčlenenej časti z nehnuteľnosti, ktorú mal v oprávnenej držbe jej neb.

svokor L. Š. od r.1938, resp. od roku 1948 svedčali jej neb. manželovi a nie svokrovi, u ktorého nebol
splnený zákonný predpoklad - zákonom stanovená doby držby. Po smrti otca oprávnená držba svedčala
jeho maloletým deťom a pozostalej manželke. Po dovŕšení plnoletosti sa vedľaj účastník nevenoval
predmetnej nehnuteľnosti a ustúpil od zámeru postaviť si na nej rodinný dom, lebo vedel, že ide o
majetoprávne neusporiadaný pozemok. Oprávnenú držbu prenechal v celom rozsahu staršiemu bratovi

L.. U neho došlo k splneniu zákonných podmienok vydržania, lebo išlo o oprávnenú držbu, odvodiac
ju od darovacej zmluvy z r.1948 v prospech jeho nebohého otca. Išlo o pokojnú a nerušenú držbu,
lebo nebolo v konaní preukázané, aby si bol niekto iný činil nárok na predmetnú nehnuteľnosť a ani
medzi sporovým stranami nezhody neboli, čo účastníci potvrdili. Desaťročná vydržacia doba uplynula
ešte za života manžela žalobkyne, resp. bola splnená k 1.1.1992 a naďalej trvala až do jeho smrti. Súd

s prihliadnutím na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a výsledky vykonaného dokazovania
považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.

O trovách konania rozhodol súd podľa §142 ods.1 Obč. súd. por. ( zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
právnych predpisov; Občiansky súdny poriadok). Rozhodoval o žalobnom návrhu i protinávrhu, ale

sporové strany si trovy priznať nežiadali.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Prešove,
podaním na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať údaj, v akom rozsahu sa rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( §205 Obč.
súd. por.).