Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 22, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620010158
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2620010158.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovanému L.

Č., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 22.6.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
L. Č., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom B. XXXX/XX, Z. W., t.č. v ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

odpresnenezistenéhodňaroku2019aždo6.11.2019savM.opakovane,osobneajtelefonickyvyhrážal
svojej družke V. N., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom M., že ju doláme tak, že nebude chodiť, že ju
poleje kyselinou, že ju niekde počká a zabije ju a že ak ho opustí, alebo ak ho nepustí k sebe domov,
tak ju zabije, pričom svojim konaním vzbudzoval u poškodenej V. N. strach o život a zdravie, pretože
sa obávala, vzhľadom na charakter ich spolužitia, v ktorom sa už v minulosti vyskytovali fyzické útoky,
že svoje vyhrážky splní,

t e d a

- vyhrážal sa inému smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Za to sa

Odsudzuje

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica podala na Okresný súd Senica dňa 2.4.2020 obžalobu sp.
zn. B. XXX/XX/XXXX-XX, ktorou kládla obžalovanému L. Č. za vinu spáchanie prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,

ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa roku 2019
až do 6.11.2019 sa v M. opakovane, osobne aj telefonicky vyhrážal svojej družke V. N., nar. XX.X.XXXX
v W., trvale bytom M., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, že ju doláme tak, že nebude chodiť, že ju
poleje kyselinou, že ju niekde počká a zabije ju a že ak ho opustí, alebo ak ho nepustí k sebe domov,
tak ju zabije, pričom svojim konaním vzbudzoval u poškodenej V. N. strach o život a zdravie, pretože

sa obávala, vzhľadom na charakter ich spolužitia, v ktorom sa už v minulosti vyskytovali fyzické útoky,
že svoje vyhrážky splní.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej V.
N., výsluchom svedkyne N. G., prečítaním svedeckých výpovedí Z. Č., V. W., W. W., L. J., K. O., N. Y. z
prípravného konania, prečítaním vypracovaných znaleckých posudkov, ako aj oboznámením listinných

dôkazov, ktoré sú uvedené nižšie a sú súčasťou spisového materiálu, a vypočutím zvukového záznamu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný uviedol, že poškodenej nikdy nepovedal, že ju zabije, alebo poleje kyselinou a považuje
to za úplný nezmysel a výplod jej fantázie. Naopak poškodená sa mala vyhrážať jemu tým, že ho dá

zavrieť do basy, alebo ho dá zbiť jej kamarátom v prípade, ak jej nebude dávať peniaze.
Obžalovaný označil vzťah s poškodenou zo začiatku ako dobrý, pričom si rozumeli a mali sa radi. S
poškodenou sa mal zoznámiť 17. apríla 2019. Postupom času však podľa jeho vyjadrenia začala byť
poškodená nepríjemná a veľmi na neho žiarlila, napr. aj z dôvodu, ak si on písal cez telefón so svojimi
kamarátkami.

Obžalovaný uviedol, že medzi nimi došlo v podstate iba ku dvom hádkam. Prvá sa odohrala na rybačke
dňa 13.7.2019 v Z. W., kedy ju pri hádke sotil do ramena („lebo mu išla na nervy“). Situáciu, pri ktorej
došlo k tomuto incidentu a následnému zraneniu poškodenej, obžalovaný opísal tak, že v kabelke
poškodenejmalodloženúpowerbanku,zktorejsichcelnabiťsvojmobilnýtelefón.Keďsipowerbankuod
poškodenej pýtal, tá mu povedala, že powerbanka je vybitá. Nato jej obžalovaný povedal, že ju nechce

vidieť a má ísť do „piče“. Následne poškodená išla k autu a keď chcela obžalovaného objať, ten ju od
seba odsotil. Od tohto incidentu spolu neboli až asi do polovice augusta.
Druhá hádka medzi nimi vznikla kvôli peniazom, ktoré obžalovaný minul v herni, kde poškodená
pracovala. Podľa vyjadrenia obžalovaného, mu poškodená povedala, že potrebuje peniaze, lebo nemá
na byt a na exekútora. Následne mu mala poškodená navrhnúť, aby skúsil nejaké peniaze vyhrať v

automatoch v herni. Poškodená si mala vedľa neho sadnúť a radiť mu, ako má hrať. Peniaze, ktoré v
automatoch prehrali však boli peniaze z tržby v herni, čo však obžalovaný pri hraní nevedel.
Po incidente, ktorý sa odohral 13.7.2019 v Z. W. si obžalovaný vytvoril v aplikácii messenger profil pod
menom X. O. a začal si písať s poškodenou. Následne sa jej ospravedlnil zato, čo sa medzi nimi stalo.
Keď poškodená zistila, že si v skutočnosti píše s obžalovaným, tak si ho zablokovala. Asi v polovici

augusta si ho však poškodená odblokovala a začali si znovu písať. Vtedy sa dohodli, že sa spolu
stretnú. Obžalovaný uviedol, že sa poškodenej ospravedlnil a kúpil jej kyticu. Ich vzťah už bol ale „iný“
a poškodená ho stále z niečoho podozrievala.
Obžalovaný vo svojej výpovedi spochybňoval zranenia, ktoré jej boli spôsobené pri sotení poškodenej
dňa 13.7.2019 a poukazoval na lekársku správu MUDr. H. z NsP M., podľa ktorej bolo vykonané CT

mozgu a chrbtice, avšak bez ložiskových zmien, preto nevie, odkiaľ polícia, resp. Okresný úrad M. došli
nato, že poškodená utrpela aj otras mozgu.
Na otázky prokurátorky, či obžalovaný chodieval za poškodenou do práce, teda do herne, obžalovaný
uviedol, že chodil. Zastavil sa hocikedy cestou do práce, priniesol poškodenej obed, dali si spolu kávu
a pod. Pokiaľ nemal zákaz vstupu do herne, tak aj chodil zahrať automaty za sumu nejakých 10 - 15

eur. Zákaz vstupu do herne dostal od vedúcej p. Y. z dôvodu, že poškodená zobrala z terminálu herne
celkovo 2.400,- eur, ktoré minuli v automatoch.
Obžalovaný uviedol, že kolegyne z práce poškodenej pozná iba z videnia a boli mu ukradnuté. To, čo
v konaní vypovedajú proti nemu ale nie je pravda a všetko im to narozprávala poškodená. V herni s
poškodenou podľa obžalovaného nedošlo k žiadnemu konfliktu.

Čo sa týka hádok cez telefón, obžalovaný priznal, že sa niekedy hádali, ale to bolo iba kvôli tomu, že
poškodená chcela byť stále s ním a on nemohol byť ani chvíľu sám.Keď mu poškodená povedala, že sa chce zabiť, obžalovaný jej mal nato povedať, že je „jeblá“ keď sa
takto správa. Obžalovaný vypovedal, že poškodenú mal rád, ale zároveň ju nenávidel a v podstate mu
bolo jedno, čo si poškodená robí.

Čo sa týka miest, na ktorých obžalovaný býval, k tomu vypovedal tak, že od začiatku septembra do
konca septembra býval v byte na G.Á. U.. Následne išiel bývať na ubytovňu L. v M.. Obžalovaný uviedol,
že asi od 1.10. do 15.10. s poškodenou vôbec nebol v kontakte. Asi v polovici októbra sa s poškodenou
náhodne stretol a následne sa s poškodenou dohodli, že pôjde bývať k poškodenej s tým, že jej bude
platiť nájom. Preto 15.10. z ubytovne odišiel a išiel k poškodenej, u ktorej bol do 18.10.2019, kedy

poškodená znovu začala „vystrájať“, kvôli tomu, že obžalovanému písali k narodeninám jeho kamarátky
správy na telefón. Následne preto od 18.10. do 26.10. s poškodenou nebol v žiadnou kontakte. Dňa
26.10. sa nachádzal u svojej sestry Z. Č. a poškodená mu volala, že jej obžalovaný chýba a že jej je ľúto
ako sa správala a volala ho naspäť k nej. Keď sa k nej vrátil, tak spolu normálne trávili čas a večer okolo
20.00 hod. išli vyvenčiť psa a keď sa vracali do bytu, tak sa poškodená na schodoch potkla a spadla na
koleno. Obžalovaný uviedol, že to nevidel, nakoľko išiel po schodoch rýchlejšie a keď poškodená spadla,

on sa nachádzal o poschodie vyššie ako ona. On sa mal po ňu vrátiť a zobrať ju do bytu. Poškodená
odmietlaísťdonemocniceapovedala,žesajejničnestalo.Následnesimalapoškodenáodsvojejbabky
zobrať peniaze, za ktoré si mala dať spraviť nechty. Obžalovaný išiel s poškodenou niekam k Tescu
a kým ona bola na nechtoch, on išiel spraviť nákup do Tesca, čo bolo okolo 21-22.00 hod. Následne
sa mali vrátiť naspäť na byt, kam za ním prišla polícia a pýtali sa ho, čo tam robí. Obžalovaný polícii

povedal, že je priateľom poškodenej, no oni mu povedali, aby odtiaľ odišiel preč. Poškodená vtedy iba
plakala na posteli a povedala mu, že nevie čo sa stalo. On odišiel a odvtedy ho poškodená nezaujímala.
Obžalovaný uviedol, že s poškodenou býval v jej byte iba niekoľko dní, pričom tam s nimi bývala aj babka
poškodenej, s ktorou mal obžalovaný podľa jeho vyjadrenia dobrý vzťah.
Poškodená mu mala následne asi dňa 3.11.2019 napísať správu, že potrebuje peniaze, lebo v herni W.

prehrala 400,- eur, načo jej obžalovaný povedal, že nech si peniaze zoženie inde, lebo on ju v tomto
nebude podporovať. Poškodená ho mala stále kontaktovať, aby prišiel ku nej domov, čo on spravil a
5.11. sa s ňou stretol a prespal u nej. Keď sa ráno zobudil, poškodená išla na nejaký výsluch na políciu a
potom už s poškodenou nebol v kontakte nakoľko bol vzatý do väzby. Z väzby jej telefonoval asi 6 krát.
Obžalovaný takisto vypovedal, že poškodenú niekoľko krát podviedol s inou ženou lebo vedel, že jeho

vzťah s poškodenou nemá budúcnosť a nie je to pre neho vhodná partnerka.
Konanie poškodenej, t.j. skutočnosť, že proti nemu vypovedá si obžalovaný nevie vysvetliť - „nevidí
poškodenej do hlavy“, no asi je na neho nahnevaná a myslí si, že ju k tomu viedli kamaráti poškodenej,
ktorí sú narkomani a babka poškodenej.

Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstate zhodne s obžalovaným, že sa spoznali
niekedy v apríli, v herni kde poškodená pracovala a obžalovaný si tam prišiel zahrať automaty. Koncom
apríla sa išli spolu prejsť na cyklotrasu, kde jej obžalovaný povedal, že má syna, s nejakou W. a že
kým bol v base, tak ho ona podvádzala. Potom sa spolu začali stretávať a chodiť spolu. Na začiatku
ich vzťahu býval obžalovaný na N.R. ulici a poškodená bývala v byte spolu so svojou babkou, ktorá

je psychiatrický pacient, ale v čase keď brala lieky a vedela normálne fungovať, tak mohla poškodená
niekedy prespať aj na byte u obžalovaného. Poškodená vypovedala, že spočiatku mali spolu iba bežné
hádky, hlavne kvôli žiarlivosti, ale ona bola nato celkom zvyknutá, lebo pracuje v pohostinstve, alebo
herni. Obžalovaný však bol žiarlivý až extrémne.
Ďalej poškodená vypovedala o problémoch, ktoré nastali v súvislosti s požičaním hotovosti, ktorú

obžalovaný minul na automaty. Celkovo sa jednalo o sumu 2.400,- eur, ktorú jej potom v práci stŕhali
po 300,- eurách mesačne z jej výplaty. Peniaze mala obžalovanému požičať po nátlakom a vyhrážkami,
aby ju obžalovaný nezbil. Aby mala poškodená na splácanie tohto dlhu, musela pracovať aj 18 hodinové
smeny, pričom počas tejto doby sa o babku nemal kto starať a tá musela byť doma sama.
Poškodená uviedla, že prvú bitku od obžalovaného dostala u neho na byte na N. ulici, pričom svedkom

toho bol aj maloletý G. - syn obžalovaného sestry, ktorý s nimi v ten víkend bol. Bitku dostala z dôvodu, že
večer povedala obžalovanému, že sa musí ísť postarať o svoju babku, načo však obžalovaný reagoval
tak, že jej vynadal, že sa ide určite „kurviť“.
Druhý krát čo ju mal obžalovaný uderil bolo na rybačke z dôvodu, že obžalovaný si od nej pýtal
powerbanku ale ona mu povedala, že je vybitá. Najprv jej mal obžalovaný vynadať, no potom išli ďalej od

vody smerom k autu a keď ich už nikto nevidel, tak ju obžalovaný uderil. Následne niekoľko krát vracala
a išla na pohotovosť, ktorá ale bola zavretá. Preto išla do práce - do herne a odtiaľ si zavolala sanitku,
pričom prišli aj policajti. Poškodená uviedla, že ráno išla znovu do práce na smenu, ale nebolo jej dobre,
vracala, a preto išla na pohotovosť do M. a tam bola na vyšetreniach asi 4 - 5 hodín. Po tejto udalostis obžalovaným ukončila kontakt asi na 3 týždne alebo mesiac. Potom jej začal písať nejaký kontakt s
menom X. O., ale podľa gramatiky vedela, že sa jedná o obžalovaného. Písal aj jej kamarátkam K. O.
a N. G..

Poškodená vypovedala, že asi po mesiaci jej obžalovaný napísal, že jej chce vrátiť peniaze, preto sa
stretli a znovu spolu začali fungovať.
Najhoršie obdobie bolo podľa poškodenej v septembri, keď sa obžalovaný presťahoval na G. ulicu. V
septembri ju mal obžalovaný zamknúť na 12 hodín do bytu, pričom nemala kľúče ani mobil, kričala o
pomoc, ale on jej zapchával ústa, ťahal ju po zemi a búchal ju päsťami. Vtedy jej obžalovaný hovoril, že

keď ešte cekne, tak ju zabije. Poškodená uviedla, že jej syn vtedy odchádzal do školy do G., ale ona ho
ani nemohla ísť odprevadiť na stanicu lebo bola celá dobitá.
Poškodená vypovedala, že obžalovaný mal stále nejaké paranoje, sledoval ju. Raz sa jej stalo, že keď
nastúpila do auta, tak obžalovaný bol schovaný vnútri v aute - v kufri a keď nastúpila, tak ju v aute
prekvapil.
Podľa vyjadrenia poškodenej začali problémy hlavne potom, ako sa zadlžili kvôli prehratým peniazom

v herni. Obžalovaný ju stále obviňoval, že sa chodí niekam „kurviť“. Ako príklad poškodená uviedla, že
obžalovaný ju pohladkal po tvári, povedal jej aká je pekná, ale že to nemusí byť dlho, lebo ju môže poliať
kyselinou. Vyhrážky jej adresoval osobne ale aj cez telefón, pričom svedkom telefonických vyhrážok
bola aj jej kolegyňa z práce N. G., ktorá to počula, lebo telefón vtedy zosilnila na reproduktor.
Poškodená uviedla, že obžalovaného nechcela udať aj keď vedela, že by si to zaslúžil, ale ona vedela, že

by potom išiel sedieť do basy. Takisto to neurobila z dôvodu, že sa bála a nedôverovala polícii, nakoľko
za incident na rybačke, keď ona skončila na pohotovosti, dostal obžalovaný iba 30,- eurovú pokutu. Keď
obžalovanému niekedy povedala, že ho opustí, vyhrážal sa jej.
K spoločnému spolunažívaniu sa poškodená vyjadrila tak, že s obžalovaným nebývala v spoločnej
domácnosti. Obžalovaný u nej (spolu s jej babkou) býval iba asi necelý týždeň, pretože obžalovaného

vyhodili z jeho bytu, nakoľko majiteľke neplatil nájom.
Poškodená priznala, že je invalidná dôchodkyňa, má astmu a berie lieky na psychiku - stabilizátor nálady
(orfilir) aby jej nekolísala nálada, je si vedomá svojich depresií, lieči sa dlhoročne už asi 15 rokov a lieky
užíva pravidelne.
Poškodená uviedla, že drogy neužíva. Iba niekoľko krát užila drogu - asi pervitín, keď bola s

obžalovaným, ktorý jej to ponúkol, pričom zároveň, že sa zato hanbí.
Na otázku, či už poškodená niekedy podala na nejakého svojho partnera trestné oznámenie, poškodená
priznala, že už na dvoch partnerov podala trestné oznámenie - na prvého lebo za ňou prišiel opitý a
začal sa jej vyhrážať, a na druhého z rovnakého dôvodu, lebo sa jej opitý vyhrážal s nožom. Poškodená
uviedla, že vtedy sa trestné oznámenia nebála podať z dôvodu, že títo partneri ju na rozdiel od

obžalovaného nebili.

Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede svedkov Z. Č., V. W., W. W., L. J., K. O.
F. N. Y. z prípravného konania.

Z výpovede svedkyne Z. Č. (sestry obžalovaného) zo dňa 13.12.2019 (č.l. 161) vyplynulo, že podľa nej
sa obžalovaný s poškodenou dali dokopy asi niekedy v lete 2019, pričom dva krát ju aj navštívili u nej v
byte. Chovanie obžalovaného označila za kľudné, naopak poškodená mala podľa vyjadrenia svedkyne
obžalovaného „provokovať“ a vyčítať mu, že si vypisuje s inými ženami. Svedkyňa uviedla, že raz za

ňou obžalovaný prišiel vystrašený, pričom jej povedal, že poškodená sa mu vyhrážala, že ho dá zavrieť
lebo vedela, že má podmienku. Potom ako sa mal obžalovaný presťahovať na G. ulicu sa svedkyňa o
neho už nezaujímala, obžalovaný ku nej už často nechodil, pričom nevie, čo sa medzi obžalovaným a
poškodenou ďalej dialo. Ďalej však svedkyňa uviedla, že obžalovaný aj potom ako sa presťahoval na
G., ku nej chodil aj 3krát do týždňa. Ďalej uviedla, že za ňou chodil a požičiaval si peniaze (vo výške 5,

10, 15 eur), pričom nechodil často - asi raz za mesiac. Svedkyňa nevedela uviesť, či mal obžalovaný s
poškodenou nejaké nezhody, nevedela o žiadnom fyzickom konflikte medzi nimi, ani si nevšimla žiadne
zmeny v správaní obžalovaného.

Z výpovede svedka V. W. zo dňa 13.12.2019 (č.l. 164) vyplynulo, že do kontaktu s obžalovaným a

poškodenou prišiel iba raz - asi 3 - 4 dni predtým, ako bol obžalovaný zadržaný, keď obžalovaný spolu s
poškodenou za ním prišli na aute do Z. W. k domu č. XXXX. Obžalovaný sa ho mal na dvore rodinného
domu opýtať, či sa ho môže spýtať niečo ohľadne veci, v ktorej vypovedala babka poškodenej na
polícii, pričom poškodená mu ukázala predvolanie k výsluchu ako svedkyne vo veci priestupku protiobčianskemu spolunažívaniu. Svedok uviedol, že mu poškodená vtedy povedala, že keď plakala tak
svojej babke povedala, že mala s obžalovaným nejaké problémy a že ten ju zbil a teda, že babka
poškodenej bola zrejme na polícii ohľadne tohto skutku. Keď sa svedok opýtal poškodenej, prečo sa

hádajúaprečojuobžalovanýnapadol,obžalovanýmunatopovedal,žeježiarlivý.Poškodenámalaďalej
svedkovi povedať, že s obžalovaným mali medzi sebou veľa hádok, že obžalovaný je žiarlivý, že napr.
raz dobehol za ňou do herne a začal prehľadávať WC, lebo si myslel, že tam s niekým súloží a takisto
poškodená uviedla, že jej dal obžalovaný facku. Svedok uviedol, že mu obžalovaný povedal, že sa bojí
že by išiel kvôli týmto priestupkom do basy. Poškodená mu ďalej povedala, že to nechce riešiť na polícii

a že keď bude musieť ísť na výsluch, tak povie, že sa nič nestalo. Svedok obžalovanému a poškodenej
povedal, že on nič zisťovať nebude a keď je obžalovaný z niečoho podozrivý, tak bude určite predvolaný
a potom sa dozvie, čo sa deje. Na otázku, ako obžalovaný reagoval na vyjadrenia poškodenej, keď
spomínala, že ju obžalovaný bije, resp. že dostala facku, svedok uviedol, že obžalovaný na tieto tvrdenia
vôbec nereagoval, iba sa bál čo narozprávala babka poškodenej na polícii a že pôjde do basy.

Z výpovede svedkyne W. W. zo dňa 20.1.2020 (č.l. 166) vyplynulo, že na základe odporúčaní p. O. sa s
obžalovaným dohodla na prenájme bytu na G.j ulici č. XXXX, číslo bytu X. Nájom začal dňa 1.9.2019 no
nakoľko obžalovaný nezaplatil dohodnuté nájomné, tak nájom bol ukončený, pričom v predmetnom byte
býval iba do 30.9.2019. Svedkyňa uviedla, že nakoľko ona býva hneď vo vedľajšom byte, tak iba raz sa
stalo, že počula krik z bytu kde býval obžalovaný, ale to skôr počula kričať nejakú ženu (asi priateľka,

asi 30 rokov, blond vlasy pod ramená), nie obžalovaného.

Z výpovede svedka L. J. zo dňa 20.1.2020 (č.l. 168) vyplynulo, že obžalovaného v podstate nepozná.
Svedok uviedol, že obžalovaného prichýlili v decembri 2018 keď bol prepustený z výkonu trestu a býval
u nich asi do marca alebo apríla 2019. Svedok tiež uviedol, že iba raz sa stalo, že mu obžalovaný

povedal(asivoktóbrialebonovembri2019),žehopoškodenánavádzahraťautomatyažekvôlinejpôjde
do basy. Inak svedok nebol svedkom žiadnych fyzických alebo slovných útokov medzi obžalovaným a
poškodenou.

Z výpovede svedkyne K. O. zo dňa 18.12.2019 (č.l. 133) vyplynulo, že poškodenú pozná asi od roku

2018, kedy spolu začali pracovať v herni. Svedkyňa popísala situáciu asi z augusta 2019, kedy bola
v práci - v herni, pričom tam bola poškodená aj obžalovaný. Poškodená vtedy končila so smenou
a svedkyňa práve začínala svoju smenu. Svedkyňa uviedla, že keď sa išla poškodená prezliecť, tak
obžalovaný zostal v herni a čakal ju tam. Dali sa vtedy spolu s obžalovaným do reči. Pri téme ohľadne
sociálnych sietí, jej obžalovaný povedal, že sociálne siete podľa neho robia zle vzťahom a že by ich

zrušil. Ďalšiu situáciu svedkyňa popísala asi z konca augusta 2019, kedy mala v herni nočnú a prišli tam
obžalovaný s poškodenou a ešte nejakým kamarátom. Vtedy svedkyňa povedala obžalovanému, že si
nepraje, aby ju kontaktoval a písal jej, nakoľko chodí s poškodenou, ktorá je jej kamarátka. (Obžalovaný
jej mal predtým písať na facebook, že ako sa má a pod.) Svedkyňa uviedla, že obžalovaný sa nato
nahneval a poškodená začala plakať a vypytovať sa obžalovaného, či ju ľúbi. Poškodená bola podľa

svedkyne nešťastná, že obžalovaný vypisuje aj iným ženám. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný začal
poškodenej nadávať, že je „stará piča“ , mal strašné nervy, správal sa agresívne, kričal, pričom sa na
poškodenú zahnal, ale neudrel ju. Keď nad poškodenou zdvihol ruku, svedkyňa mu povedala, aby sa
tam nezaháňal, lebo inak zavolá políciu. Obžalovaný potom na jej upozornenie z herne odišiel preč.
Svedkyňa uviedla, že si myslí, že obžalovaný bral drogy, lebo sa tak správal - mala taký pocit z jeho

prejavu, z jeho mimiky a pohybov, pričom pozná aj iných ľudí čo berú drogy a obžalovaný sa mal správať
podobne.
Ďalej svedkyňa opísala situáciu, kedy poškodená mala nočnú smenu a pri vynášaní smetí sa jej zabuchli
dvere a nemohla sa dostať naspäť dovnútra do herne. Vtedy poškodená nemala kľúče ani mobil a tak
si zobrala taxi a išla za svedkyňou domov do Č., aby jej herňu otvorila ona. Keď spoločne prišli k herni,

tak tam už poškodenú čakal obžalovaný, ktorý jej vyčítal, že kde bola, že ho určite podvádzala a pod.
Svedkyňa uviedla, že sa aj ona snažila obžalovanému vysvetliť, čo sa stalo, ale on ich nepočúval a stále
si hovoril len svoje, pričom zo správania a z toho ako vyzeral, mala o poškodenú strach.
Svedkyňa vypovedala, že raz počas ich vzťahu jej poškodená ukazovala modrinu na ľavom stehne nad
kolenom a tiež opuchnuté koleno, čo jej mal spôsobiť obžalovaný. Ďalší krát jej poškodená ukazovala

(asi v auguste) nejaké stopy na krku - niečo ako odtlačky od toho, ako ju obžalovaný škrtil. Svedkyňa
uviedla, že poškodená sa jej viackrát sťažovala, ako jej obžalovaný ubližuje, že jej hovoril ako jej vybije
zuby alebo ju poleje kyselinou, pričom ako dôvod, prečo poškodená obžalovaného nechcela udať, resp.prečo sa s ním vždy dala dokopy bol strach poškodenej z obžalovaného a aj to, že ho poškodená mala
rada.
Svedkyňa uviedla, že počula, že obžalovaný užíval pervitín, a že obžalovaného videla viackrát hrať

automaty počas toho ako mala poškodená smenu. Poškodená niekedy automaty hrávala, avšak v
práci to mali zakázané a preto počas smeny poškodenú nikdy nevidela hrať. Svedkyňa uviedla, že
od poškodenej viac krát počula, že obžalovaného prosila, aby mali normálny vzťah, aby bol dobrý a
dôveroval jej. Od augusta 2019 sa jej poškodená javila smutnejšia, utrápená a schudnutá, pričom jej
hovorila, že to v práci nezvláda, že obžalovaný stále za ňou chodí a že ju obťažuje, že sa nemôže

venovať zákazníkom a že je nervózna či obžalovaný za ňou príde a čo bude.

Z výpovede svedkyne N. Y. zo dňa 29.1.2020 (č.l. 173) vyplynulo, že do 31.12.2019 bola prevádzkarkou
herne W., kde poškodená pracovala, pričom poškodená musela v herni skončiť, nakoľko nerešpektovala
nariadenia nadriadeného tým, že požičiavala obžalovanému finančnú hotovosť z kapitálu herne. Prvý

krát sa malo jednať o sumu 1800,- eur a druhý krát o sumu 700,- eur. Poškodená svedkyni povedala,
že tieto peniaze musela požičať obžalovanému pod hrozbou násilia a pretože jej obžalovaný povedal,
že ju zbije, alebo zmláti, ak mu tie peniaze nedá. Peniaze, ktoré boli zobraté z kapitálu herne boli potom
následne stŕhané z výplaty poškodenej a dlh je už vyrovnaný.
Svedkyňa uviedla, že z rozprávania poškodenej vie, že ju mal obžalovaný počas ich vzťahu fyzicky

napádať, že ju bil, čoho dôkazom boli modriny, ktoré na poškodenej viackrát videla. Podľa vyjadrenia
svedkyne, začala poškodená do práce chodiť s modrinami asi od začiatku vzťahu s obžalovaným -
od júna alebo júla 2019, pričom konkrétne poškodenej videla modriny na rukách - na predlaktiach,
na ramene, raz jej videla rozťatú peru a ako posledné videla veľkú modrinu, ktorá zasahovala celé
stehno (asi ľavé). Svedkyňa poškodenej poradila, aby na obžalovaného podala trestné oznámenie a

obžalovanému dala zákaz vstupu do herne, pričom poškodená mala zavolať hliadku polície, ak by
obžalovaný do herne prišiel. Toto však poškodená takisto neposlúchla a svedkyňa bola informovaná od
zákazníkov, že obžalovaný v herni poškodenej nadával do „kuriev“ a „píč“.
Svedkyňa vypovedala, že zamestnankyne herne nemohli hrávať automaty a že nikdy nevidela
poškodenú hrať automaty - či už osobne, alebo aj na kamerových záznamoch. Keď sa od poškodenej

dozvedelaotom,žepeniazezkasydalaobžalovanémunaautomaty,videlaotomajkamerovézáznamy,
na ktorých bolo vidno, ako obžalovaný hrá a poškodená vyberá peniaze z kasy a následne ich dáva
obžalovanému.Tietokamerovézáznamyaleužnemákdispozícii,nakoľkosaautomatickypremazávajú.
Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný jej viac krát písal SMS správy a zavádzal ju, že jej dlžné peniaze
vráti, pričom ho trikrát čakala ale obžalovaný ani raz za ňou neprišiel. Preto potom vydala zákaz vstupu

obžalovanému do herne, aby si znovu od poškodenej pod nátlakom nepýtal peniaze na automaty.

Z výsluchu svedkyne N. G. na hlavnom pojednávaní dňa 22.6.2020 vyplynulo, že poškodenú spoznala
v práci v herni asi pred dvoma rokmi a stali sa z nich priateľky. Svedkyňa uviedla, že poškodená sa jej
zdôverovala zo svojím súkromím a s problémami, ktoré mala počas vzťahu s obžalovaným. Nikdy síce

nebola očitým svedkom toho, keď obžalovaný poškodenú bil alebo sa jej vyhráža, iba viackrát počula
ako sa jej obžalovaný vyhráža cez telefón, kedy poškodená dala mobil „na reproduktor“ aby to počula
aj ona. Mohlo to byť asi 3 - 4 krát, asi niekedy cez leto. V telefóne počula, ako obžalovaný poškodenej
hovoril, aby ihneď za ním prišla, lebo ju zabije, poleje kyselinou, že jej spraví zo života peklo a podobne.
Podľa vyjadrenia svedkyne, znel obžalovaný pri týchto vyhrážkach agresívne a poškodená sa ho bála.

Viac krát videla na poškodenej modriny, uviedla, že poškodená „bola ako bez duše“, „nebola to ani ona“,
alebo že „ona ani nežila“. Svedkyňa vedela o incidente, pri ktorom poškodená utrpela otras mozgu.
Poškodená sa jej to bála povedať a viac krát jej povedala, že modriny má z toho, že sa ona udrela. Ona
však vedela, že sa niečo deje a potom sa jej poškodená priznala, že ju obžalovaný bije, vyhráža sa jej
a obťažuje ju. Svedkyňa uviedla, že poškodená chcela obžalovaného opustiť, ale sa ho bála a vedela,

že polícia nič nespraví s tým, keď ju obžalovaný bije.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Č.: B.-N.-Z.-S.-XXXX/XXXXX,
vypracovaného dňa 2.12.2019 (č.l. 192) vyplýva, že bolo vykonané toxikologické vyšetrenie vzorky

krvi a vzorky moču obžalovaného so zameraním na prítomnosť omamných a psychotropných látok,
pričom v predložených vzorkách nebola zistená prítomnosť omamnej a psychotropnej látky zo skupiny
kanabinoidov, amfetamínov, 3,4-metyléndioxymetamfetamínu (MDMA), opiátov, metabolitov kokaínu,
benzodoazepínov, barbiturátov, metadónu, buprenorfínu a liečiv zo skupiny tricyklických antidepresív.(Krv a moč boli v zmysle Záznamu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti obžalovanému odobraté dňa
7.11.2019, č.l. 187)

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Č.: B.-N.-Z.-S.-XXXX/XXX,
vypracovaného dňa 5.2.2020 (č.l. 198) vyplýva, že bolo vykonané toxikologické vyšetrenie vzorky krvi
a vzorky moču poškodenej so zameraním na prítomnosť omamných a psychotropných látok, pričom v
predloženej vzorke krvi poškodenej bola skríningovým vyšetrením zistená prítomnosť metamfetamínu
v hraničnej koncentrácii 60ng/ml krvi, pričom následne bola metódou GC/MS potvrdená prítomnosť

metamfetamínu a jeho metabolitu amfetamínu, čo nasvedčuje, že poškodená bola v čase odberu
biologického materiálu pod vplyvom metamfetamínu.
V predloženej vzorke moču poškodenej bola skríningovým vyšetrením zistená prítomnosť
metamfetamínu v koncentrácii viac ako 1000bg/ml moču a prítomnosť amfetamínu v koncentrácii viac
ako 1000 ng/ml moču, pričom následne bola metódou GC/MS potvrdená prítomnosť metamfetamínu a
jeho metabolitu amfetamínu, čo nasvedčuje, že poškodená užila metamfetamín.

Prítomnosť omamnej a psychotropnej látky zo skupiny kanabinoidov, 3,4-metyléndioxymetamfetamínu
(MDMA), opiátov, metabolitov kokaínu, benzodoazepínov, barbiturátov, metadónu, buprenorfínu a liečiv
zo skupiny tricyklických antidepresív v predložených vzorkách zistená nebola.
Ďalej zo znaleckého posudku vyplynulo, že metamfetamín sa obvykle aplikuje perorálne, intravenózne
ale sa môže aj fajčiť. Maximálne plazmatické koncetrácie dosahuje bezprostredne po intravenóznej

aplikácii, rádovo niekoľko minút pri fajčení a približne 3 hodiny po perorálnej aplikácii. Metamfetamín
po aplikácii relatívne rýchlo prechádza z krvi do moču. V moči sú metamfetamín a jeho metabolity
detegovateľné 2 - 4 dni po aplikácii.
V predloženej vzorke moču poškodenej bola ďalej zistená prítomnosť venlafaxínu a jeho metabolitu
norvenlafaxínu, pričom venlafaxín je liečibo zo skupiny antidepresív a terapeuticky sa indikuje na liečbu

epizód veľkej depresie vrátane prevencie relapsu epizód veľkej depresie, na liečbu generalizovanej
úzkostnej poruchy a panickej poruchy.

Zo znaleckého posudku č. S. - XX/XXXX Mgr. Y. M. Z., B.., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia dospelých, vypracovaného dňa 8.2.2020 (č.l. 204) okrem iného vyplýva, že
rozumové schopnosti poškodenej možno považovať za ľahko nadpriemerné, intelektové schopnosti
sa nachádzali v pásme lepšieho populačného priemeru až ľahkého nadpriemeru (IQ 119 - fluidná
inteligencia) a možno ich hodnotiť ako neporušené. Pamäťové schopnosti s ohľadom na celkové testové
výsledky boli bez alterácie.

Osobnosť poškodenej bola vyhodnotená ako nezrelej organizácie, neurotická, úzkostlivá, afektívne
labilne reagujúca.. Prejavuje sa emočne impulzívne a nadmerne intenzívne; má sklony k depresívnemu
prežívaniu, úzkostlivosti a náladovosti, citlivo reaguje na kritiku. Prejavuje sa ako ustráchaná, skľúčená,
často prežívajúca pocity osamelosti, viny a prázdnoty a menej si dôveruje. Vo všeobecnosti zaujíma
pasívnejšiu rolu. Agresivitu vo vzťahoch vníma ako prirodzenú súčasť a častejšie volí agresívny spôsob

správania, pričom ide prevažne o obrannú agresivitu. Vzťahovo sa obáva opustenia, odmietania či
nepochopenia, má sklon reagovať žiarlivo a nedôverčivo.
Vzhľadom na štruktúru osobnosti poškodenej zhodnotila znalkyňa úroveň všeobecnej vierohodnosti
poškodenej ako čiastočne zníženú. Špecifickú vierohodnosť poškodenej vo vzťahu k predmetnému
skutku (vzhľadom k zistenej tendencii spracovávať podnety ľahostajne, povrchne, interpretovať vnímané

udalosti pozmenene, skreslene pod vplyvom prežívaných emócií, vzhľadom na slabšiu argumentáciu,
vágnosť popisu a pod.) zhodnotila znalkyňa ako forenzne významne zníženú.
U poškodenej neboli zistené poruchy vnímania či myslenia (halucinácie, bludné spracovávanie reality),
testovanie reality je vo všeobecnosti zachované, skreslenia pri interpretácii udalostí sa objavujú len
v miernej incidencii a to na základe afektívnych vplyvov prežívaných emócií a na základe menej

zreléhousudzovania.Upoškodenejbolizistenéťažkostisreprodukcioudejovejlínie,povrchneregistruje
informácie, čo má vplyv na mierny nárast konfabulovaných prvkov. Bola u nej čiastočne znížená
schopnosť spoľahlivo poskytovať informácie.
Psychologickým vyšetrením u poškodenej nebola zistená prítomnosť viktimizačného syndrómu týranej
osoby, na základe čoho možno konštatovať, že jej nebolo spôsobované psychické ani fyzické utrpenie

v zmysle týrania. U poškodenej nebola potvrdená prítomnosť viktimizačného syndrómu týranej osoby.
Znalkyňa tiež uviedla, že poškodená sa na afektívnu poruchu lieči od roku 2005 a súčasná nepriaznivá
situácia a partnerské problémy sa podieľajú na zhoršení jej subjektívneho, úzkostno-depresívneho
emocionálneho prežívania.Zo znaleckého posudku č. S. - XX/XXXX Mgr. Y. M. Z., B.., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia dospelých, vypracovaného dňa 15.2.2020 (č.l. 275) okrem iného vyplynulo, že
intelektové schopnosti obžalovaného sa nachádzajú v hraničnom pásme medzi duševnou zaostalosťou
a normou (CIQ - 72 - pásmo subnormy, hraničné pásmo mentálnej retardácie.) Obe zložky intelektu,
verbálna aj performačná zložka sa nachádzajú v hraničnom pásme medzi duševnou zaostalosťou a
normou, pričom o niečo lepšie narába s verbálnym materiálom. Osobnosť obžalovaného je nezrelá,

neurotická, štrukturovaná v smere introverzie, emócie prežíva plytko, nevytvára si silné emociolnálne
väzby a emotivita je skôr egocentrická. Pri konfrontácii so zložitejšími emočnými situáciami resp.
kumulácii záťaže, vnútorného napätia sa zvyšuje pravdepodobnosť výskytu problémov v správaní
(stredné riziko), impulzívnejšieho reagovania, schopnosť tolerovať záťaž je deficitná. Svoje potreby a ich
uspokojovanie vie len ťažšie odložiť a zvyčajne na ne reaguje prudšie. Agresivita sa ale znalkyni nejavila
ako dominantná črta osobnosti obžalovaného. U obžalovaného sa prejavujú sklony jednať disociálne a

ťažšie sa prispôsobuje spoločenským normám.
Hodnotový systém obžalovaného je nekvalitne vybudovaný, deformovaný, sociálne hodnoty a normy
nemá dostatočne zvnútornené, je orientovaný hedonisticky, pudovo a konzumne. K fyzickej agresii sa
uchýli pri pocite ohrozenia, agresívne prejavy orientované navonok sa objavujú tiež v zmysle reakcie
na opätovnú frustráciu, po kumulácii vnútorného napätia po opakovanom prežívaní stresu a frustrácie

vlastných potrieb, na ktoré má tendenciu reagovať prudšie, impulzívnejšie.
Znalkyňa uviedla, že obžalovaný nedisponuje kvalitnými sebaregulačnými, brzdnými mechanizmami,
jehoschopnosťznášaťzáťažjedeficitná.Vovzťahukautoritám,sociálnymočakávaniamsamôžestavať
negativisticky, čo môže viesť až po otvorené porušovanie pravidiel. Pri uspokojovaní vlastných potrieb,
ktoré uprednostňuje má tendenciu reagovať náhlivo, impulzívne, nezvažuje následky, netaktizuje. Za

významné motívy determinujúce jeho správanie možno označiť pocity frustrácie, potrebuje redukovať
prítomné emocionálne a vzťahové napätia, pôsobiace iritácie, ktoré u neho zvyšujú tendencie k
dráždivému reagovaniu. Nevie adaptívne, konštruktívne reagovať. Pri pôsobení frustrácie má potrebu
rýchlo sa zbaviť pôsobiacich iritácií, reaguje impulzívne, kontrola správania sa vplyvom prežívaného
stresu znižuje. Boli preukázané sklony až k chronickej dezorganizácii pri pôsobení každodenných

stresov. Svoje problémové správanie bagatelizuje, reálne nepreberá zodpovednosť za svoje skutky, ich
príčiny hľadá mimo seba.
Znalkyňa označila osobnosť obžalovaného za nezrelú, naivne a subjektivisticky percipujúcu realitu, so
sklonom k menej presnému pretlmočeniu vnímaných informácií, podáva menej presné údaje a môže
teda dochádzať k nevedomým skresleniam.

Tendencie vyhýbať sa odpovediam, maskovať ich, zabudnúť, vedome klamať sa aktivujú v situáciách, v
ktorých obžalovaný vníma pre seba ohrozenie a v snahe vyhnúť sa mu. Vtedy môže dôjsť k podávaniu
takých informácií, ktoré by ho neohrozovali aj za cenu, že by boli nepravdivé a účelovo skreslené.
Znalkyňa u obžalovaného skonštatovala signifikantne menej priaznivú resocializačnú prognózu a
zvýšené riziko recidívy.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z odpisu Registra trestov na obžalovaného (č.l. 635) vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti 2 krát

súdne trestaný, pričom naposledy sa jednalo o odsúdenie Okresným súdom M. sp. zn. XT/XX/XXXX zo
dňa 30.6.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v G. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 3.3.2015 na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pričom z výkonu tohto trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený uznesením Okresného
súdu G. sp. zn. XPP/XXX/XXXX zo dňa 19.12.2018 so skúšobnou dobou vo výmere 4 roky. Tento trest

bol uložený ako súhrnný a bol zrušený výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu M. sp. zn.
XT/X/XXXX zo dňa 19.2.2014.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 468) vyplýva, že obžalovaný sa v roku 2019
dopustil dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, za ktoré bol pokutovaný pokutami vo

výške 10,- eur a 30,- eur.

Rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu M. sp. zn. T.-M.-T.-XXXX/XXXXXX/P-XXX/
XX/SK zo dňa 17.10.2019, právoplatným dňa 11.11.2019 (č.l. 362) bol obžalovaný uznaný za vinnéhozo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (vo vzťahu k poškodenej) podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 13.7.2019 v k.ú. obce Z. W., pri rybníku
sotil poškodenú do oblasti ľavého ramena, čím jej spôsobil podľa vyjadrenia W.. H. zranenie otras mozgu

a následne poškodenej nadával, aby išla „do piče“, začo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur.

RozsudkomOkresnéhosúduM.sp.zn.XT/XX/XXXXzodňa30.6.2014vspojenísuznesenímKrajského
súdu v Trnave sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 3.3.2015 bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., začo mu

bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd na tomto mieste poznamenáva, že tohto konania
sa obžalovaný dopustil dňa 23.1.2014 vo vzťahu k svojej vtedajšej partnerke, ktorá bola navyše v tom
čase v 8. mesiaci tehotenstva.

Zo Záznamu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti zo dňa 6.11.2019 (č.l. 185) vyplýva, že poškodená

sa dostavila do ambulancie pohotovostnej služby v sprievode s vyšetrovateľom PZ Senica, pričom
uvádzala, že ju bolí noha a že sa jedná asi o 2-3 týždňovú záležitosť, kedy ju mal priateľ kopnúť do
nohy. Lekárka zhodnotila zranenie poškodenej ako - na laterálnej strane pravého predkolenia v hornej
1/3, hematóm o veľkosti 9 x 5 cm s nepravidelnými okrajmi.

Zo správy W.. L. N. zo dňa 7.11.2019 (č.l. 344) vyplýva, že poškodená prišla prvý krát do ambulancie
menovanej lekárky v roku 2009 pre poruchy spánku a depresívnu náladu a bola jej nadstavená liečba.
V apríli 2010 bola liečba ukončená. Od januára 2012 do konca roku 2017 chodila poškodená k W..
W., kde sa liečila pre depresívnu poruchu stredného stupňa a závislosť na liekoch opiátového typu. Od
6.3.2018 prešla znovu do ambulancie W.. N. a pokračovala v nasadenej liečbe. Lekárka uviedla, že

počas návštev sa u poškodenej neprejavovali poruchy správania alebo iné prejavy, pričom posledná
kontrola bola 17.9.2019.

Z Histórie hovorov Ústavu na výkon väzby Leopoldov (č.l. 479a) vyplýva, že obžalovaný sa počas
svojho pobytu vo výkone väzby od 13.11.2019 do 2.1.2020 celkovo 39 krát pokúšal dovolať na mobilné

číslo poškodenej, pričom uskutočnených telefonátov bolo napokon iba osem - a to dňa 13.11.2019,
14.11.2019, 15.11.2019, 16.11.2019, 17.11.2019, 19.11.2019, 26.11.2019 a 26.11.2019.

Na hlavnom pojednávaní boli riadne oboznámené aj zvukové nahrávky z CD nosiča predloženého z
Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, ktoré v konaní navrhol ako

dôkaz vykonať obžalovaný. Jednalo sa celkovo o 8 nahrávok telefonických hovorov medzi obžalovaným
a poškodenou, počas pobytu obžalovaného vo výkone väzby Leopoldov, v dátumoch vyššie uvedených
v zmysle histórie hovorov z č.l. 479a a nasl.

Zoboznámenýchzvukovýchzáznamovsúdzistil,žeobžalovanýpoškodenúneustálenavádzalnato,aby

zmenila svoju výpoveď a nesvedčila proti nemu. Obžalovaný bol v podstate presvedčený, že v prípade,
ak by poškodená svoju výpoveď v prípravnom konaní zmenila, tak by bol prepustený na slobodu.
Obžalovaný sa vyslovene vyjadril, že poškodená musí zmeniť svoju výpoveď kým je to u vyšetrovateľa
a že žiadny súd on nebude mať.
Z nahrávok telefonátov má súd za preukázané, že poškodenej je veľmi ľúto, ako dopadol ich vzťah

s obžalovaným a že musí byť zatvorený vo väzbe. Poškodená počas telefonátov často plače a
obžalovaného ľutuje, zaujíma sa o to čo robí, ako sa má, či niečo nepotrebuje atď. Viackrát mu s
plačom vyčítala, že za všetko si obžalovaný môže sám tým, ako sa ku nej správal, viac krát uvádza, že
obžalovaný ju bil, správal sa „ako prepatý“, že mala z neho strach, že sa bála udať ho na políciu lebo by
ju už asi naozaj zabil. Poškodená viac krát obžalovanému prisahá, že ona ho neudala, lebo ho milovala,

že na polícii ho udala jej babka.
To, že poškodená musela mať z obžalovaného skutočne strach, vyplýva aj z jej vyjadrenia, že ak by sa
obžalovaný dostal von z väzby, tak ona musí odísť zo Slovenska, čo mu opakuje niekoľko krát.
Na naliehanie obžalovaného, aby poškodená išla zmeniť svoju výpoveď, poškodená v istom momente
súhlasí, avšak nevie si predstaviť, ako to má spraviť a pripomína obžalovanému, že v spise sú

zadokumentované aj jej zranenia (modriny) v lekárskych správach.
Z nahrávok telefonátov má súd ďalej zato, že obžalovanému je úplne jedno, ako sa poškodená má, ako
zvláda celú situáciu a aké má aj z toho psychické problémy, naopak jediné čo obžalovaného zaujíma ao čo mu počas telefonátov ide, je to, aby poškodená zmenila svoju výpoveď a povedala, že nič z toho
z čoho je obvinený sa nestalo.
Obžalovaný poškodenej neustále opakoval, že mu hrozí 10 ročný trest a že z basy sa dostane von ako

starý chlap.
Počas telefonátov sa takisto prejavila obžalovaného agresivita a totálny nezáujem o poškodenú - napr.
keďmupoškodenásplačomhovorí,žestálekrívananohu,doktorejjukopol,obžalovanýnatoagresívne
reaguje, že čo sa poškodená sťažuje na nohu, veď aj jeho bolí noha a hrozí mu 10 ročný trest.
Obžalovaný podľa názoru súdu poškodenú manipuloval, využíval jej psychické problémy a to, že ju ľúbi

jej hovoril iba v súvislosti s jeho neustálym naliehaním nato, aby poškodená zmenila svoju výpoveď v
jeho prospech.

Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania:

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté
obžalovaným, keďže boli nedôvodné, či nevykonateľné. Konkrétne sa jednalo o tieto dôkazy:
- vyžiadanie telefónnych hovorov medzi obžalovaným a poškodenou, v ktorých sa jej mal obžalovaný
vyhrážať (navrhnutý obžalovaným na hlavnom pojednávaní dňa 11.6.2020). Tento návrh považoval súd
za nevykonateľný a neurčitý, nakoľko v konaní neboli vykonávané záznamy telekomunikačnej prevádzky

a ani nebolo zrejmé, kedy mali byť takéto telefonáty realizované.
- vykonanie testov u poškodenej na zistenie prítomnosti drog (navrhnutý obžalovaným na hlavnom
pojednávaní dňa 11.6.2020). Tento návrh súd považoval za nedôvodný a týkal sa okolnosti nepodstatnej
pre rozhodnutie súdu, nakoľko súd riadne zhodnotí výpoveď poškodenej v odôvodnení rozhodnutia aj
bez vykonania takéhoto dôkazu.

- vyžiadanie telefónnych hovorov a SMS správ (navrhnutý obžalovaným v návrhu zo dňa 17.4.2020).
Jedná sa v podstate o zhodný návrh s návrhom uvedeným vyššie, ktorý súd vyhodnotil ako
nevykonateľný a neurčitý.
-predvolaťznalcazodvetviapsychológianahlavnépojednávanie,zaúčelomprevereniadôveryhodnosti
svedeckých výpovedí (navrhnutý obžalovaným v návrhu zo dňa 17.4.2020). Tento návrh bol nedôvodný

a týkal sa okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu, nakoľko súd sám zhodnotí svedecké výpovede
pri odôvodňovaní rozhodnutia a znalec by sa mohol vyjadrovať k vierohodnosti svedeckých výpovedí iba
v prípade, ak by bol súdom vydaný príkaz na vyšetrenie duševného stavu svedka, načo však v konaní
nebol žiaden dôvod. Súd uvádza, že v prípade svedeckej výpovede poškodenej, pribratá znalkyňa na
túto skutočnosť (otázku) vo svojom znaleckom posudku vo vzťahu k poškodenej odpovedala.

- vyžiadanie kamerových záznamov z herne W., (navrhnutý obžalovaným v návrhu zo dňa 20.4.2020).
Súd považoval tento návrh za nedôvodný a týkajúci sa okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu.
Navyše je tento dôkaz aj nevykonateľný, nakoľko prevádzkarka menovanej herne N.I. Y. vo svojom
výsluchu dňa 29.1.2020 uviedla, že takýmito záznamami nedisponuje, nakoľko sa kamerové záznamy
z herne automaticky premazávajú.

- preverenie priestupku zo dňa 17.10.2019 (navrhnutý obžalovaným v návrhu zo dňa 20.4.2020). Návrh
súd považoval za nedôvodný a týka sa okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu. Súd v tomto konaní
nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia iných štátnych orgánov.
- predloženie mobilného telefónu obžalovaného zn. Huawei P20 lite na expertízne skúmanie, navrhnutý
obžalovaným v návrhu zo dňa 20.4.2020. Aj tento návrh súd vyhodnotil ako nedôvodný a týkajúci

sa okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu. Súd v tomto konaní neskúma, ako mala poškodená
komunikovať s obžalovaným, ale skúma, či sa obžalovaný dopustil žalovaného trestného činu.

Na konfrontácii so svedkami v zmysle písomného vyhotovenia zo dňa 17.4.2020 obžalovaný netrval a
súhlasil s čítaním svedeckých výpovedí v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. a rovnako netrval ani na vypočutí

znalca k znaleckým posudkom vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom a súhlasil s ich
prečítaním v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por.

Súd tak napokon z obžalovaným navrhnutých dôkazov zabezpečil a vykonal iba dôkaz - vyžiadanie
nahrávok telefónnych hovorov medzi ním a poškodenou, počas jeho pobytu vo výkone väzby.

K výroku o vineV konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo

vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, s jej miernou modifikáciou stal a že tento spáchal
obžalovaný L. Č..

Súd pozmenil skutok uvedený v obžalobe v tom smere, že vyňal v obžalobe uvedené slovné spojenie „s

ktorou žil v spoločnej domácnosti“, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spolu s
poškodenou v spoločnej domácnosti nikdy nežili a keď spolu bývali, tak sa jednalo o krátkodobé bývanie,
trvajúce iba niekoľko dní, čo súd nemôže považovať za súžitie v spoločnej domácnosti.

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že poškodenú nikdy nebil a nikdy sa jej
nevyhrážal, že by ju zabil alebo polial kyselinou, pričom všetky tieto tvrdenia poškodenej označil za

absolútne nezmysly a výplody fantázie poškodenej, pričom naopak poškodená sa mala vyhrážať jemu,
že skončí v base alebo ho dá zbiť svojim kamarátom, keď jej nebude dávať peniaze. Obžalovaný v
podstate priznal iba to, že poškodenej vulgárne nadával a že jediný fyzický konflikt medzi nimi sa odohral
dňa 13.7.2019 v Z. W.Š. na rybačke, začo bol obžalovaný aj potrestaný rozhodnutím o priestupku a
pokutou vo výške 30,- eur.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,
ktorého výsledky boli jednoznačne v neprospech obžalovaného.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje najmä výpoveď poškodenej, ktorá je podporená

výpoveďami svedkýň - N. G., N. Y., K. O., svedka V. W., lekárskou správou ale najmä zvukovými
nahrávkami telefonátov medzi obžalovaným a poškodenou.

Svedkyne N. G. aj N. Y. zhodne uviedli, že poškodenú videli viac krát s modrinami na rôznych častiach
tela. Svedkyňa N. G. na poškodenej videla, ako sa poškodená zmenila, ako sa zmenilo jej správanie,

že bola smutná a utrápená. Svedkyňa K. O. uviedla, že bola svedkom toho, ako sa obžalovaný zahnal
v herni na poškodenú, ako jej nadával a aký bol obžalovaný agresívny. Svedok V. W. rovnako uviedol,
že pritom ako ho navštívil obžalovaný s poškodenou, tak obžalovaný sa žiadnym spôsobom nebránil
tvrdeniam, že poškodenú zbil alebo udrel, nijako nato nereagoval a iba sa bál, že pôjde do väzenia. Zo
Záznamu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti zo dňa 6.11.2019 vyplýva, že poškodená mala na pravej

nohe modrinu o veľkosti 9 x 5 cm, čo poškodená spomínala obžalovanému aj v jednom z telefonátov,
pričom uviedla, že na nohu stále kríva (obžalovaný nato žiadnym spôsobom nereagoval, nebránil sa,
že to nespôsobil on).
Napokon súd poukazuje na nahrávky telefonických hovorov, ktoré podľa názoru súdu jednoznačne
preukazujú, že obžalovaný je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný, ktorý na hlavnom

pojednávaní tvrdí svoju nevinu, na výčitky a obvinenia poškodenej z toho, že ju bil, že sa jej vyhrážal
a že sa ho poškodená bála, žiadnym spôsobom v telefonátoch nereaguje, nebráni sa týmto tvrdeniam
poškodenej, vôbec ich nespochybňuje, naopak uviedol, že keď vyjde von (z väzby), tak už bude
„normálny“. Túto skutočnosť, súd vníma v podstate ako doznanie sa obžalovaného ku konaniu, ktoré
mu poškodená v telefonátoch a prokurátorka v obžalobe kladie za vinu.

Aj keď vypracované znalecké posudky sa na prvý pohľad môžu javiť, že skôr svedčia v prospech
obžalovaného, súd na tomto mieste uvádza nasledovné.

Aj keď znalkyňa z odboru psychológia W.. Z., B.. zhodnotila špecifickú vierohodnosť poškodenej vo

vzťahu k predmetnému skutku ako forenzne významne zníženú, súd vierohodnosť poškodenej určite
nepovažuje za nulovú a v súhrne s ostatnými produkovanými dôkazmi uvedenými vyššie ju považuje za
dostatočnú nato, aby uznal obžalovaného za vinného z predmetného skutku.

Ďalej čo sa obžalovaného týka, súd poukazuje nato, že aj keď menovaná znalkyňa uviedla, že agresivita

sa nejaví ako dominantná črta obžalovaného, tak túto mal súd možnosť jasne sledovať v nahrávkach
telefonátov, kedy obžalovaný jednoznačne reaguje agresívne keď poškodená napríklad hovorí niečo,
čo obžalovaný nechcel počuť, alebo keď poškodená neodpovedá alebo nekoná podľa predstáv
obžalovaného. To potvrdzuje aj znalkyňa, ktorá uviedla, že kontrola správania obžalovaného sa znižujepod vplyvom prežívaného stresu, ak nie sú napĺňané jeho potreby, uchyľuje sa k dráždivým reakciám,
svoje problémové správanie bagatelizuje, reaguje impulzívne. Obžalovaný poškodenú vedome klame a
zavádza, keď jej viackrát počas telefonátov opakuje, že mu hrozí 10 ročný trest, čo je takisto v súlade s

konštatovaním znalkyne, podľa ktorého tendencie k vedomému klamstvu sa aktivujú v situáciách, kedy
obžalovaný pre seba vníma ohrozenie.

Námietkyobhajobytýkajúcesaužívaniadrogpoškodenou(vzhľadomnavypracovanýznaleckýposudok
KEU PZ, ktorý u nej potvrdil prítomnosť stôp metamfetamínu..) súd nepovažuje za významné v tom

smere,žebymalispochybniťkonanie,ktoréjeobžalovanémukladenézavinu.Poškodenáajnahlavnom
pojednávanípriznala,žedrogyniekoľkokrátužila,avšakmalaichodobžalovaného,ktorýjejichponúkal.
Skutočnosť, že obžalovaná pravdepodobne drogu užila aj po zadržaní obžalovaného, ktorý sa v čase
užitia drog poškodenou už nachádzal vo väzbe, podľa názoru súdu nemožno vyhodnotiť v tom zmysle,
že by si poškodená musela protiprávne konanie obžalovaného vymýšľať. Aj v prípade, ak by poškodená
bola skutočne užívateľkou drog, nemení to podľa názoru súdu nič na tom, že je tu celý rad dôkazov, ktoré

nasvedčujú, že obžalovaný je vinný v zmysle obžaloby. Aj z výpovede sestry obžalovaného Z. Č. aj z
vyjadrení obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný mal vedomosť o psychických problémoch, na ktoré sa
poškodená dlhoročne liečila. Obžalovaný chcel túto skutočnosť podľa názoru súdu využiť, resp. zneužiť
vo svoj prospech, nakoľko výpoveď poškodenej vzhľadom na jej psychické problémy a v spojitosti s
vypracovaným znaleckým posudkom KEU PZ vyznievajú skôr v jej neprospech.

Obhajoba namieta aj skutočnosť, že nikto nebol nikdy priamym svedkom toho, že by obžalovaný
poškodenú bil alebo sa jej vyhrážal, pričom vyhrážky cez telefón potvrdzuje iba svedkyňa N. G., ktorá je
kamarátkou poškodenej a jej výpoveď obhajoba zhodnotila ako účelovú a vymyslenú. Na tomto mieste
však súd poukazuje aj na ďalšie tvrdenia menovanej svedkyne, ktorá uvádzala, ako sa poškodená
zmenila, že bola smutná, utrápená a že poškodená sa jej najprv bála zdôveriť a povedať, aké má s

obžalovaným problémy. Aj ďalšia svedkyňa - K. O., ktorá bola kolegyňou poškodenej v práci, pritom
potvrdila a opísala agresívne správanie a vulgárne vyjadrovanie obžalovaného k poškodenej, kedy sa
mal na poškodenú v herni zahnať rukou a vynadať jej, že je „stará piča.“ Rovnako táto svedkyňa zhodne
s N. G. opísala zmeny v správaní poškodenej.
Ak sa obžalovaný bol schopný takto správať k poškodenej na mieste verejnosti prístupnom (v herni), kde

sa nachádzali viacerí svedkovia, súd nemá dôvod neveriť poškodenej, že sa k nej obžalovaný správal
spôsobom, ktorým tvrdí ona.

Zo správania obžalovaného na hlavnom pojednávaní a jeho celkového vystupovania, z toho akým
spôsobom komunikoval (najmä vo vzťahu k poškodenej, ktorej od začiatku pojednávania vykal a

otázky jej kládol s úplným pokojom, až chladnokrvne, pričom viac krát sa usmial, či vyškieral aj počas
prehrávania telefonických nahrávok kedy napr. poškodená plakala), súdu jednoznačne vyplynulo, že
obžalovanýosoboupoškodenejvpodstatepohŕdal,pristupovalknejabsolútnenecitlivo,nieakokosobe,
s ktorou mal mať vzťah založený na láske či citoch, pričom rečiam o tom, ako ju ľúbi (čo uvádzal v
telefonátoch) súd vôbec neuveril. Obžalovaný sa k poškodenej správal láskavo a milo iba vtedy, keď

od nej potreboval, aby zmenila svoju výpoveď a toto jeho správanie sa zmenilo akonáhle poškodená
nekonala (nerozprávala) podľa predstáv alebo požiadaviek obžalovaného. Posledný uskutočnený
telefonát je toho dôkazom, kedy obžalovaný poškodenej povedal, že je „piča“ a že má ísť „do piče“.

Vzhľadom na správanie sa obžalovaného aj počas počúvania telefonických nahrávok na hlavnom

pojednávaní, má súd zato, že obžalovaný si neprípustnosť svojho konania (počas telefonátov vo väzbe)
buď vôbec neuvedomuje, alebo tak ako uviedla znalkyňa v znaleckom posudku, toto svoje konanie
jednoducho bagatelizuje. Ak by si obžalovaný uvedomoval neprípustnosť svojho konania počas svojho
pobytu vo väzbe (kedy manipuluje a ovplyvňuje poškodenú) a vedel by správne zhodnotiť toho svoje
konanie, nikdy by nemohol navrhnúť ako dôkaz vyžiadanie telefonických nahrávok s poškodenou.

Naopak - obžalovaný si jednoznačne bol vedomý toho, ako sa k poškodenej správal a čo mu za
takého správanie hrozí, čo vyplynulo jednak z výpovede svedka V. W. (ktorý uviedol, že obžalovaný
na vyjadrenia o bitke, alebo facke poškodenej žiadnym spôsobom nereagoval a nebránil sa im), a
jednoznačne to vyplynulo aj z telefonických nahrávok, v ktorých sa proti tvrdeniam poškodenej takisto

žiadnym spôsobom nebráni.

Súd popieranie spáchania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávani vníma, iba ako účelovú
obranu, nakoľko obžalovaný si je dobre vedomý, že sa predmetného skutku dopustil v skúšobnejdobe podmienečného prepustenia za predchádzajúce súdne odsúdenie. Na tomto mieste súd dáva do
pozornostitotopredchádzajúceodsúdenieobžalovaného,kedysadopustilzločinuporušovaniadomovej
slobody - rovnako voči svojej vtedajšej partnerke, ktorá bola v tom čase navyše v 8. mesiaci tehotenstva.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený na 4 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého
bol podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe tohto podmienečného prepustenia, sa dopustil znovu
trestnej činnosti voči svojej ďalšej partnerke - poškodenej v tomto trestnom konaní. Súd vzhľadom nato
a v súlade so závermi psychologického znaleckého posudku na obžalovaného, konštatuje nepriaznivú
resocializačnú prognózu obžalovaného a zvýšené riziko recidívy, čo sa jednoznačne prejavuje, nakoľko

na obžalovaného už bolo v minulosti pôsobené najprísnejším spomedzi trestov (nepodmienečným
trestom odňatia slobody), no ani takýto trest nemal na obžalovaného želaný efekt a výchovný účinok, a
nezabránil obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Vzhľadom nato a v súlade s vyššie uvedeným súd preto neuveril výpovedi obžalovaného, pričom ju
považuje za účelovú a nepravdivú.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal teda súd za nepochybne a
bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný zavineným úmyselným
protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty
uvedeného trestného činu.

K druhu a výške trestu:

Obžalovaný doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný (č.l. 635). Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV
SR vo vzťahu k obžalovanému má súd za preukázané, že bol doposiaľ dvakrát priestupkovo potrestaný

iba za spáchanie priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu (č.l. 468).

Predmetného skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
prepustenia z trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu M. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa
30.6.2014.

Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred kriminalitou tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, pričom sa zároveň vytvoria podmienky na jeho prevýchovu k tomu aby viedol riadny
život a súčasne trest iných odradí od páchania trestných činov.

Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v
zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred kriminalitou.

S poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol súd u obžalovaného na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko obžalovaný už bol odsúdený za trestný čin.

S poukazom na prevahu priťažujúcich okolností súd postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil trestnú
sadzbu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. na 16 mesiacov až 3 roky.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov

a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
V súlade s vyššie uvedeným a vychádzajúc z trestnej sadzby (16 mesiacov až 3 roky), so zreteľom
na výsledky dokazovania, považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý je recidivistom za
adekvátne uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky. Súhrnom všetkých zistených skutočností

možno považovať trest odňatia slobody vo výmere 2 roky za dostatočný a plne reflektujúci požiadavku
tak generálnej ako i individuálnej prevencie a zohľadňujúci represívnu, výchovnú a ochrannú funkciu
trestu. Súd vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti, osobu obžalovaného, jeho postoj
k spáchanej trestnej činnosti a skutočnosť, že sa trestnej činnosti dopustil počas skúšobnej dobypodmienečného prepustenia neukladal trest pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, ale považoval
za potrebné uložiť prísnejší trest.

Vzhľadom nato, že obžalovaný sa v posledných 10tich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu
nachádzalvovýkonetrestuodňatiaslobody,súdhozaradilobligatórnedoústavunavýkontrestuodňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre

porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je
výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.