Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202851
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7815202851.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Petra Tutka a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne V.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, O. S., E.
XX, zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, Košice, Mlynská 28, proti žalovanej Slovenská
kanceláriapoisťovateľov,Bratislava,Trnavskácesta82,IČO:36062235,zastúpenejAllianz-Slovenská
poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku č.k. 5C/93/2015 -97 z 18.02.2019 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal ju nahradiť žalovanej trovy
konania vo výške 100 % s tým, že o ich výške rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 38.640,- eur s
príslušenstvom titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, čo odôvodnila tým, že dňa 23.07.2000 ako
spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle A. Č. S.-XXX U. pri dopravnej nehode zavinenej MVDr W.
W. T. G. a to zlomeninu ľavej pätnej kosti, pomliaždenie pravého ramena, zlomeniu tela pravej ramennej
kosti, vytknutie krčnej chrbtice bez poškodenia miechy a roztrhnutie pečene s následkom plochej nohy,

obmedzenia pohyblivosti pravého ramena, poúrazové obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice, poruchy
funkcie zažívacích orgánov a respiračné komplikácie pri roztrhnutí bránice, obmedzenie hybnosti
hrudníkasozrastamipľúc,pričomzdôvodunovozvniknutýchproblémovsdýchanímazažívanímboldňa
30.10.2013 Q.. Q. S. vypracovaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, podľa ktorého
jej bodové hodnotenie bolo stanovené vo výške 2400 bodov. Vzal do úvahy stanovisko žalovanej,
ktorá navrhla žalobu zamietnuť, keďže v predchádzajúcom konaní 10C/474/2002 boli už vypracované

znalecképosudkyavyšetreniaminebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedziporaneniamipridopravnej
nehode a problémami žalobkyne popisovanými v období 13 rokov od nehody, keď podľa nej žalobkyňa
ani nepreukázala príčinnú súvislosť následkov popisovaných ako porušenie funkcie zažívacích orgánov
pri roztrhnutí bránice a obmedzenie hybnosti hrudníka s úrazom, ktorý utrpela pri predmetnej dopravnej
nehode. Podrobne popísal zistenia vyplývajúce z výpovedí žalobkyne, ako aj svedkov Q.F.. W.B. P., H..
G. V. U. H.. Š. X.. Popísal ďalej podstatné zistenia vyplývajúce zo znaleckých posudkov vypracovaných

Q.. X. S. U. Q.. V. S., S. S. B. V. V. U. S. Q.. X. F. U. Q.. Ľ. S. a tiež závery znaleckého posudku č.
199/2018 vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk. Zaoberal sa aj výsluchom znalca Q.. V.
F., člena týmu znaleckej organizácie forensic.sk. Zhrnul, že žalobkyňa si v konaní uplatnila náhradu
škody podľa § 444 Občianskeho zákonníka za sťaženia spoločenského uplatnenia a žiadala priznať
sumu 38.640,- eur podľa lekárskeho posudku zo dňa 30.10.2013, v ktorom bolo ohodnotené porušenie
funkcie zažívacích orgánov pri roztrhnutí bránice a obmedzenie hybnosti hrudníka so zrastami pľúc.

Uviedol, že v konaní sp.zn. 10C/474/2002 bol vypracovaný znalecký posudok spoločnosťou E..W. O. a
znalecká organizácia neosvedčila správnosť posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vystavenéhodňa 30.10.2013 Q.. Q. S. a tak žalobkyňa nepreukázal existenciu trvalých následkov a tým existenciu
sťaženia spoločenského uplatnenia. Obsiahlo tiež citoval závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia
vydaného v konaní sp.zn. 10C/474/2002. Stotožnil sa s týmto odôvodnením ohľadom zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia a keďže v tomto konaní už bolo sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšené
o 10-násobok, pričom boli posúdené okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, považoval
ešte aj ďalšie zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za nedôvodné. O trovách konania rozhodol
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 %.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a priznať jej sumu
38.640,- eur s príslušenstvom a to s použitím odvolacieho dôvodu upraveného v § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Za zásadnú chybu rozsudku okresného súdu považovala nesprávne právne posúdenie a výklad
zákonného pojmu sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré následne viedlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie podľa nej zjednodušene stotožnil sťaženie
spoločenského uplatnenia s trvalými následkami, čo je v rozpore s jednotlivými právnymi predpismi, keď

ďalej citovala zo zákona č. 437/2004 Z.z. Tento zákon nedefinuje sťaženie spoločenského uplatnenia
ako trvalé následky, ale ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví bez určenia jeho presného trvania.
Sťaženie spoločenského uplatnenia teda nepredstavuje absolútne trvalé následky poškodenia zdravia,
ako to mienil okresný súd, ale predstavuje určité obdobie dlhšieho trvania, nie však nevyhnutne obdobie
trvalé a nemenné, počas ktorého sa u poškodeného prejavujú nepriaznivé následky poškodenia zdravia.

V zmysle toho nie je podstatné, či sa u poškodeného vyskytujú trvalé následky poškodenia zdravia, ktoré
súabsolútnetrvaléanemenné,alepodstatnýmjezisťovanietoho,čisaupoškodenéhominimálnepočas
určitého dlhšieho časového obdobia prejavovali nepriaznivé následky poškodenia zdravia a sťažovali
jeho uplatnenie v živote a v spoločnosti. Náhrada preto musí byť primeraná všetkým následkom aj tým,
ktoré síce už odzneli resp. sa ich podarilo odstrániť, ale trvali u poškodeného dlhú dobu a sťažovali jeho

uplatnenie v živote a v spoločnosti. Z predložených a vykonaných dôkazov je podľa nej zrejmé, že pri
dopravnej nehode dňa 23.07.2000 utrpela okrem iného aj poúrazovú bráničnú prietrž, ktorá však bola u
nej zistená až pri vyšetrení dňa 14.02.2013. Uvedené poškodenie zdravia bolo príčinou jej zdravotných
problémov, ktoré sa prejavovali už od dopravnej nehody tráviacimi ťažkosťami, bolesťami v pravom boku
a na hrudníku, pocitmi plnosti v bruchu, nafukovaním, zlým trávením a bolesťami v chrbte a ramene.

Až po neskorej diagnostike v roku 2013 podstúpila následne veľmi náročný operačný zákrok v roku
2016, ktorým bol u nej tento zdravotný problém odstránený. Nič to však nemení na tom, že od dopravnej
nehody v roku 2000 až do operácie v roku 2016, teda približne 16 rokov trpela nepriaznivými následkami
tohtopoškodeniazdravia,čonespornemalovplyvasťažovalojejživotnéúkonyaplneniespoločenských
úloh. Je tak zrejmé, že počas vyššie uvedeného 16 ročného obdobia utrpela ujmu, ktorá nebola doteraz

odškodnená a ktorej náhrady sa v konaní domáha. Uvedená ujma jednoznačne v zmysle zákonnej
definície upravenej v § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. zodpovedá pojmu sťaženie spoločenského
uplatnenia a za túto patrí náhrada. Tieto následky neboli predmetom konania vedeného pod sp.zn.
10C/474/2002, o čom svedčí samotný fakt, že tieto následky neboli bodovo ohodnotené v rámci už
prejednaného sťaženia spoločenského uplatnenia.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov
konania. Uviedla, že pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na zákon č. 434/2004 Z.z., tak je na mieste poukázať
na to, že tento právny predpis v ust. § 2 ods. 2 pri vymedzení základného pojmu sťaženie spoločenského
uplatnenia presne a jasne formuluje, že sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s

poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. V
zmysle ust. § 215 a § 217 CSP súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. To znamená, že skutkový stav, na základe ktorého súd
rozhoduje, musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku a teda súd nemôže rozhodnúť na základe takého

stavu, ktorý už neexistuje. Pokiaľ sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením
zdravia, tak z gramatického ako aj logického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že toto
presne určuje jeho trvanie a to, že nepriaznivé dôsledky musia existovať v prítomnom čase, teda v čase
rozhodovania súdu o tomto nároku, ale v prípade, ak v čase rozhodovania súdu o tomto nároku tento
neexistuje, nemôže byť priznaná náhrada. Keďže v súdenej veci bez akýchkoľvek pochybností bola

preukázaná neexistencia sťaženia spoločenského uplatnenia, rozhodol konajúci súd správne.

5. Žalobkyňa v odvolacej replike trvala na podanom odvolaní a názor prezentovaný žalovanou
nepovažovala za správny. Ustanovenie § 217 CSP podľa nej neznamená v prípade konania o náhradeškody to, že ak má byť priznaná náhrada škody, tak musí v čase rozhodnutia súdu táto škoda, či
poškodenie existovať, ale podstatnou je skôr skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu musí existovať
stav, kedy predmetná škoda ešte nebola nahradená. Tak napríklad pri náhrade za bolesť nie je

podmienkou pre jej priznanie, aby v čase rozhodovania súdu o tomto nároku boli u poškodenej osoby
stále prítomné bolesti, či iné dôsledky spôsobené samotným poškodením zdravia, jeho liečením, či
odstraňovaním jeho následkov, ale podstatné je len to, že v čase rozhodovania súdu ešte nebola táto
nemateriálna škoda poškodenému nahradená. Rovnaký prístup je potrebné zvoliť aj v prípade náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní podľa nej preukázala, že od dopravnej nehody v roku

2000 až do operácie v roku 2016, teda približne 16 rokov trpela nepriaznivými následkami poškodenia
zdravia, čo malo u nej nesporný vplyv a sťažovalo jej životné úkony, keď v tej dobe išlo o vrcholné
obdobie jej produktívneho života a za túto ujmu nebola doposiaľ odškodnená.

6. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že bolesť v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 434/2004 Z.z.
je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov a preto o

tomto nároku je možné rozhodovať v čase, keď bolesti odzneli a liečenie bolo ukončené. Oproti tomu
sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktorý má preukázateľne
nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného a je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne v čase
rozhodovania o uplatnenom nároku spĺňa predpoklady na to, aby viedla naplnený súkromný, rodinný a
spoločenský život a je vylúčené aby jej takto mohla byť priznaná náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

7.KrajskýsúdvKošiciachnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§385ods.1CSPprejednalbez
nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania,
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie, pretože neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.

8. Žalobkyňa podané odvolanie podľa jeho obsahu odôvodnila tým, že súd nesprávne vec právne
posúdil, keď zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd poukazuje na to, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a
aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný

právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

10. Nová úprava (CSP) prepracovala odvolacie dôvody vzťahujúce sa na procesné vady konania v
dôsledkuzmenykoncepciecivilnéhoprocesu,pričomvzákladnýchrysochbolaprebratápredchádzajúca

úprava, došlo však k jej formulačnej úprave. Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku
môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ CSP
ktorý zahŕňa odlišne rozšpecifikované a formulačne upravené dôvody pôvodne obsiahnuté v § 205 ods.
2 písm. a/, b/ O.s.p.

11. V zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno vždy odôvodniť tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo

porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu

rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa článku
46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom
(§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

12. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

13. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. § 220 ods. 2 CSP, pretože povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení
sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v
ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom
kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať
v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepreskúmateľný je rozsudok vtedy, ak dôvody neobsahuje,

alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

16. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný

súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

17. Žalobkyňa vytkla súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci a namietala zjednodušené
stotožňovanie sťaženia spoločenského uplatnenia s trvalými následkami. Preskúmavaný rozsudok sa
odvolaciemu súdu javí ako nepreskúmateľný, neobsahujúci dostatočné dôvody zamietnutia žaloby a
aj vnútorne rozporný.

18. Súd prvej inštancie po konštatovaní, že „u žalobkyne sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa,
aby súd mohol odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť“,
obsiahlo cituje (v bode 55. odôvodnenia) závery prijaté v konaní sp.zn. 10C/474/2002 Okresného
súdu Rožňava a komentuje tam vypracovaný znalecký posudok spoločnosti forensic.sk Bratislava a
hodnotí diagnózu vážne duševné poruchy, avšak minimálne reaguje na nároky uplatnené žalobkyňou

v prebiehajúcom konaní a je zrejmé, že si takto nedostatočne ujasnil predmet konania. Zjednodušený
záver, v zmysle ktorého v konaní Okresného súdu Rožňava sp.zn. 10C/474/2002 už bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšené o 10-násobok, pričom boli posúdené okolnosti hodné osobitného
zreteľa na strane žalobkyne, kvôli čomu považoval ešte aj ďalšie zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia za nedôvodné, neumožňuje odvolaciemu súdu dostatočne preskúmať postup súdu prvej

inštancie v prejednávanej veci.

19. Je nepochybné, že žalobkyňa sa domáha z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia
zaplatenia sumy 38.640,- eur a to na podklade lekárskeho posudku o bolestnom a o sťaženíspoločenského uplatnenia vyhotoveného Q.. Q.J. S.Q., ktorý pri hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia za diagnózy - porušenie funkcie zažívacích orgánov pri roztrhnutí bránice a obmedzenie
hybnosti hrudníka so zrastami pľúc stanovil 2.400 bodov.

20. Je nesporné, že žalobkyňa voči žalovanej viedla pred Okresným súdom Rožňava pod sp.zn.
10C/474/2002 aj iný súdny spor, kde sa tiež domáhala náhrady škody na zdraví, ktorú utrpela pri totožnej
dopravnej nehode z 23.07.2000. V tomto konaní rozsudkami prvoinštančného súdu z 18.01.2019 a

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/173/2019 - 768 zo 4.02.2020 jej bola priznaná suma 40.933,05
eur, keď súdy za základ svojho rozhodnutia vzali znalecký posudok č. 199/2018 vyhotovený znaleckou
organizáciu forensic.sk z 10.08.2018, pričom pri bolestnom vychádzali z hodnoty 876,25 bodov a pri
sťažení spoločenského uplatnenia z hodnoty 818,50 bodov a náhradu za bolesť zvýšili 15-násobne a
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšili o 10-násobok.

21. Žalobkyňa tvrdí, že okrem následkov odškodnených v konaní sp.zn. 10C/474/2002 pri dopravnej
nehode dňa 23.07.2000 utrpela aj poúrazovú bráničnú prietrž, ktorá však u nej bola zistená až pri
vyšetrení dňa 14.02.2013.

22. Podľa § 444 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. Ak sa prejavia nové nepriznané následky súvisiace s pôvodným úrazom, vzniká v dôsledku pôvodnej
škodovej udalosti ďalší - nový nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, u ktorého sa
zväčša porovnáva stav pred zhoršením zdravotného stavu so stavom terajším. Aj keď pri hodnotení

trvalých následkov na zdraví je nutné prihliadať aj k ich predpokladanému vývoju, nie je vylúčený vznik
nového nároku, pokiaľ sa výrazne zhoršil už ustálený zdravotný stav, prípadne ak sa prejavili ďalšie
následky v takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne ani nemohli byť predvídané. Ide pritom
spravidla o výnimočné prípady, pri ktorých platí, že musí byť zachovaná príčinná súvislosť s pôvodnou
udalosťou. Vtedy je potrebné pri stanovení výšky nového nároku na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia porovnať existujúci stav so stavom pred zhoršením, nie so stavom pred úrazom.

24. Vzhľadom na uvedené bude potrebné, aby si súd prvej inštancie starostlivo ustálil, aký nárok
na náhradu škody je predmetom konania a urobil si záver, či uplatňovaný nárok už nebol predmetom
konania sp.zn. 10C/474/2002 pred Okresným súdom Rožňava a či tento už nebol zahrnutý do už

priznaného odškodnenia s prihliadnutím na to, že nie je vylúčené, aby na podklade tej istej škodovej
udalosti vznikol nový, samostatný nárok (podľa odôvodnenia rozsudku v konaní sp.zn. 10C/474/2002:
„Zo záverov ZP č. 199/2018 vyplýva, že najkomplexnejšie posúdil zdravotný stav žalobkyne a ohodnotil
všetky jej doteraz zistené zdravotné poškodenia súvisiace s úrazom, vrátane operácie z 10.05.2016“).
Pritom práve pomocou žalobného petitu a základu, ktorý tvoria právne relevantné skutočnosti, na

ktorých žalobkyňa zakladá svoj nárok (skutkové okolnosti) vymedzujú nárok, ktorý je predmetom
sporu. Medzi skutočnosti predstavujúce základ, ktoré sa musia už v žalobe vymedziť, patrí v prípade
uplatnenia nového nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia konkrétny popis zhoršenia
zdravotného stavu, ku ktorému došlo v porovnaní so stavom, za ktorého bola už skôr priznaná náhrada.
Žalobkyňa pre úspech v spore musí dostatočne určite vymedziť, v čom toto zhoršenie zdravotného stavu

spočíva, aby súd mohol posúdiť, či naozaj došlo k vzniku ďalšieho - nového nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, prípadne aká je jeho výška. Tieto požiadavky kladené na obsah
žaloby a prednesy žalobkyne sú odôvodnené tým, že hrozí potenciálne nebezpečenstvo, že by súd
rozhodol o nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Aj s ohľadom na to, že pri stanovení
novej náhrady je nutné vychádzať z terajšieho stavu a stavu pred zhoršením je dôležité, aby žalobkyňa

čo najpresnejšie popísala predchádzajúci zdravotný stav a ujmu, o ktorej na jeho základe už bolo
rozhodnuté a stav nový, teda konkrétne zdravotné problémy, od ktorých odvodzuje nárok a o ktorých
skôr rozhodované nebolo. Musí tak bez pochybností byť zdokladovaný aktuálny zdravotný stav a tento
porovnaný so stavom predchádzajúcim.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť uplatnený nárok, ujasniť si, či už o ňom nebolo
rozhodnuté, vysporiadať sa so všetkými námietkami žalovanej, prezentovanými aj v odvolacom konaní
a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám na rozhodnutie, aby bolo
presvedčivé a úplné.26. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2,
prvá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).