Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312219684
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4312219684.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávnenej:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141,
v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej: C. O., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko: W., F. T. XXXX/XX/B, o vymoženie pohľadávky vo výške 420 eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 31. októbra 2012 pod č. k.

16Er/1258/2012 - 11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého doručenú súdu prvého stupňa dňa 29.10.2012 o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, § 44
ods. 2, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“); § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, 2, 4 a 5, § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); § 4 ods. 2, § 35, § 45 ods. 1 až ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“); čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“)
ako aj zisteným skutkovým stavom. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah

medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere. Exekučný súd na základe citovaných ustanovení
z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože
vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré
sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že
exekučný titul má vady z materiálnej stránky. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy

o úvere zo dňa 06.10.2010, na základe ktorej poskytla oprávnená povinnej úver vo výške 200 eur,
ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, aj napriek tomu, že sa zmluva uzavrela podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Súd dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou
(vzhľadom na všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52,
konkrétne § 52 ods. 2 OZ), pretože ju uzavrela dodávateľka - veriteľka, vyplýva to z obsahu zmluvy a
z výpisu z obchodného registra veriteľky- poskytovateľky úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľkou

- dlžníčkou, ktorá nemohla individuálne ovplyvniť obsah dodávateľkou vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Zmluva o úvere predstavuje predtlačený formulár, ktorý je určený veľkému počtu
dlžníkov. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou túto
charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet

spotrebiteľov.Oprávnenásaodvolávalanaustanovenie§52ods.4OZapodporne§ 2písm.a/zákonač.
129/2010Z.z.,týmtedatvrdila,žepovinnápriuzatváraníaplnenízmluvykonalavrámcipredmetusvojejpodnikateľskej alebo obchodnej činnosti, čo chcela oprávnená zvýrazniť v zmluve prehlásením dlžníčky,
že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon povolania. Podľa názoru súdu, pojem povolanie
v sebe zahŕňa tak nepodnikateľskú ako aj podnikateľskú činnosť a tým, že veriteľ v zmluve bližšie

nešpecifikoval povolanie, nie je možné jednoznačne určiť o akú činnosť ide. V prípade pochybností,
dôkazné bremeno znáša dodávateľ. Súd poukazuje na to, že dlžník uzavrel zmluvu ako fyzická osoba a
nieakopodnikateľatiežnato,žezákonospotrebiteľskýchúverochješpeciálnymprávnympredpisomvo
vzťahu k Občianskemu zákonníku. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
majú kogentnú povahu. Iné odlišné dojednania o tom, že vzťahy z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami

Obchodného zákonníka sú neplatné. Ak by boli pochybnosti o obsahu tejto zmluvy, tak platí zák. ust.
§ 54 ods. 2 OZ, že v prípade pochybností platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa, teda povinnú osobu
priaznivejší. Povaha zmluvy je teda adhézna, tzn. spotrebiteľka ju mohla prijať buď ako celok resp.
odmietnuť. Rozhodcovská zmluva v danom prípade nemala predpísanú písomnú formu. Uviedol, že aj
okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský
subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom

podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnená zmluvy o úvere uzatvára rovnako v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatila
rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby
bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých
bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd

ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd
veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa
ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu
nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale

priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto
výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane
spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre
oblasť súkromného práva určujúcou. Vzhľadom k tomu súd preskúmal rozhodcovský rozsudok spolu

s návrhom na vykonanie exekúcie a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko
zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná v predpísanej forme a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,

ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Konanie pred rozhodcovským súdom viedlo vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS.

Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia

veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mala za to,
že prejednávacej veci súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na
ustanovenie § 44 ods. 2 EP a 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 ZoRK a uviedla, že súd na správne zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Uviedla, že formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, preskúmavaním

materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu.
Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu. Postupom súdu prvého stupňa v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Mala za to, že v konaní došlo k inej

vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v tomto prípade bolo inou vadou
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup súdu
prvého stupňa, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Na
uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 OZ. Súd musí mať pri posúdení vzťahuako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu n apredtlačenom
formulári je v skutočnosti spotrebiteľom, súd v tomto smere však dokazovanie nevykonával. Súd prvého
stupňa nevykonával dokazovanie ohľadom súladnosti exekučného titulu so zákonom a zjednodušene

konštatoval jeho rozpor so zákonom. Týmto ju pozbavil možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade
so zákonom.

Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko ho mala za vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti

preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil

s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená,musíbyťvkaždomštádiukonaniaibeznávrhuzastavená.VrozhodnutiachNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky č.k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č.k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012
Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,
so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ OSP bol
už niekoľkokrát predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR a judikatúra v danej veci je
ustálená a konštantná. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v exekučnom konaní,
v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené nie jeopodstatnenétvrdenieoprávnenejoexistenciivadykonaniavzmysle§205ods.2písm.b)OSP,nakoľko
súd rozhodoval vo veci ktorá patrí do jeho právomoci.

K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne
právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na
ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že Okresnému súdu Levice bola dňa 29.10.2012
doručená žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn.
16Er/1258/2012 a u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex 19489/12, na podklade exekučného titulu,

ktorýmjerozhodcovskýrozsudokč.SR05644/11vydanýdňa13.07.2011Stálymrozhodcovskýmsúdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2011 a vykonateľnosť dňa 29.09.2011, pre vymoženie istiny
420 eur s príslušenstvom. V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť sumu 420
eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 420 eura od 20.2.2011 do

zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 420 eura od 6.5.2011 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 166,12 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrela oprávnená s povinnou a ktorá bola
podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa
veriteľka (oprávnená), ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazala poskytnúť

dlžníčke (povinnej), ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, úver v celkovej výške 200 eur a dlžníčka sa zaviazala celkovo zaplatiť čiastku 396 eur v 12
mesačných splátkach po 33 eur. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v článku 14 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa nej sa zmluvné strany dohodli, že
pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť

mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľskéhovyhlásenia,dohodyovyplnenízmeniekvrátanesporuoich platnosť,výkladalebozrušenie.
Mediačná dohoda: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o
vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené pred
Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a

vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karlové rameno 8, 841 04 Bratislava
I, IČO: 35 922 761.

Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver
poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č.
258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah
použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd preskúmaním napadnutého
rozhodnutia, spisového materiálu a tvrdení odvolateľky konštatuje, že okresný súd preukázaný skutkovýstav správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje a s
ktorým sa stotožňuje. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
ani v jednej z odvolateľkou namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci

dôsledne aplikoval ust. § 44 ods. 2 EP ako aj ust. § 45 ods. 1, 2 ZoRK a vykonal aj správny výklad
citovaných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzatvorenú
medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože medzi účastníkmi ide o
spotrebiteľský právny vzťah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
vo forme úveru. Veriteľka - dodávateľka je podnikateľka, pričom medzi predmety jej činnosti patrí aj

poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a ako veriteľka zo zmluvy mala preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 14. v znení vyššie citovanom súd prvého
stupňa správne právne posúdil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 OZ a tým absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Podstatnou z

hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľkouindividuálnedojednanávzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami
v zmluve, ktorá je typizovanou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľka obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť či ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Spotrebiteľkamallenmožnosťzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmúverovým

podmienkam a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka ponecháva spôsob riešenia prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľky, t. j. oprávnenej.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.
r/ OZ a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná a bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľky mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia

pre exekútora. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľky, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo
je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský
rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na

základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať. Vzhľadom na tieto skutočnosti má odvolací súd za to, že boli splnené podmienky
pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 EP a § 45 ods.
1 písm. c/, ods. 2 ZoRK.

Odvolací súd na záver konštatuje, že súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovský súd veľmi
starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávnenej, avšak ochrane spotrebiteľky ako v
zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu nielenže
neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal
oprávnenej aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo

predstavuje 91,25 % ročne.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bola v odvolacom konaní
úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.