Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by Mgr. Vladimír Gurka
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/52/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200545
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515200545.1
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti povinnému K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX N. Y. o vymoženie
839,23 eur s prísl. o žiadosti exekútora o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie takto
r o z h o d o l :
Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava zo
dňa 21.1.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 839,23 eur, úroku z
omeškania vo výške 50,62 eur, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne - zo sumy 400,79 eur od
20.3.2013 do 24.4.2013 vo výške 3,56 eur, zo sumy 395,79 eur od 25.4.2013 do 23.5.2013 vo výške 2,83
eur, zo sumy 390,79 eur od 24.5.2013 do 25.6.2013 vo výške 3,18 eur, zo sumy 385,79 eur od 26.6.2013
do 25.11.2013 vo výške 14,55 eur, zo sumy 380,79 eur od 26.11.2013 do zaplatenia, nákladov inkasného
konania vo výške 137,92 eur, trov oprávneného v základnom konaní za rozhodcovské konanie vo výške
62,87 eur, trov právneho zastúpenia v základnom konaní vo výške 213,33 eur a trov oprávneného
v exekučnom konaní na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave spisová
značka SR 05672/13 zo dňa 22.1.2014. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej
dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zistil, že právny predchodca oprávneného,
spol. Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrel s povinným dňa 10.9.2007 zmluvu č. XXXXXXX (ďalej len
„zmluva“), na základe na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému finančné
prostriedky. Dňa 19.3.2012 uzavrel povinný s oprávneným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní dlhu (ďalej len dohoda), ktorým povinný uznal čo do dôvodu a výšky záväzok zo zmluvy, ktorý
pozostáva z istiny vo výške 461 eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 137,92 eur a príslušenstva
pohľadávky podľa zmluvy (bez bližšej špecifikácie).
Súčasťou tejto dohody boli aj body upravujúce splatenie záväzku v splátkach a rozhodcovskú doložku,
v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice jediným rozhodcom ustanoveným
predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského
súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z predmetnej Dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
doložky. Ustanovenie tejto vety sa však nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Keďže povinný uhradil oprávnenému z dlžnej sumy iba 60,21 eur, oprávnený sa obrátil na Stály
rozhodcovský súd zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave s návrhom,
aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 859,23 eur, úroku z omeškania vo výške 50,62 eur, úroku z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 400,79 eur od 20.3.2013 do zaplatenia, nákladov inkasného
konania vo výške 137,92 eur a trov konania. Uvedený súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.
Po vydaní rozhodcovského rozsudku uhradil povinný spolu sumu 20 eur.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a
d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44
ods. 2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,
okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený
doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke
formálnej, ako aj materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie
a z exekučného titulu.
Je nepochybné, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ
zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane
je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením
zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ (čo vyplýva jednak z označenia povinného,
ako aj z posúdenia vzťahu rozhodcovským súdom), kým oprávnený pri poskytovaní bankových služieb
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Vzhľadom na túto skutočnosť
a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Uzavretá zmluva,
podobne ako aj rozhodcovská zmluva, sú pritom formulárové zmluvy, ktorých obsah druhá strana
nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že
mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané
aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané
nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika
má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme
zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich
rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť. Súd sa preto zameral na
kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského
súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či
rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(§ 53 ods. l OZ).
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát (ako tomu bolo
aj v tomto prípade) sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä
v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), pričom v znení účinnom od 1.1.2008 v § 53 ods. 4 písm.
r) za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.
V tomto smere súd poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS
v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
uzavretej do 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“
V danom prípade rozhodcovská doložka bola súčasťou dohody o uznaní záväzku, ktorá podľa názoru
súdu napĺňa neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmysle citovaného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove, a to jednak pre jej obsah, ktorý v prípade podania návrhu
na rozhodcovský súd núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a jednak pre absenciu jej
individuálneho dojednania.
Predložená dohoda o uznaní záväzku je formulárovou dohodou, ktorej obsah druhá strana nemá
možnosť meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania
dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Z tejto dohody nevyplýva, že povinnému sa poskytla
možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a zrozumiteľnými informáciami
- predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky.
Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že
povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú v nej tiež akékoľvek informácie o skutočne
podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj
slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku,
voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je
tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže
na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu
o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša
na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského
súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si
predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp.
nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí,
že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa
zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru
súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania
rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných
podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
Súd pritom poukazuje na § 53 ods. 2 OZ účinného v čase podpisu dohody o uznaní záväzku, v
zmysle ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Je zrejmé,
že rozhodcovská doložka bola súčasťou dohody o uznaní záväzku a povinný mohol len dohodu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upravených v dohode, teda aj rozhodcovskej
doložke.
Takéto dojednanie nemožno považovať za individuálne dojednanú podmienku a podľa názoru súdu
dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s
príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za
takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných
podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd musí prihliadať, a to počas
celého priebehu exekúcie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade
s § 44 ods. 2 zák. č. 233/95 Z.z. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dňa odo dňa jeho doručenia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.