Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7Cb/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200440
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6718200440.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: Fincentrum

a.s., so sídlom Mlynské Nivy 49/II. 16920, 821 09 Bratislava, IČO: 36 752 606, zast. advokátskou
kanceláriou GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti
žalovanému: Q. X., N.. XX.XX.XXXX, A. V.. T.. Š. XXX/XX, XXX XX F. - B., zast. AK Dlhopolec s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 6.155,77 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 141,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 8,5 % ročne zo sumy 4,83 € od 21.09.2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 0,65 € od 21.09.2013 do zaplatenia,

- 8,25 % ročne zo sumy 40,01 € od 21.11.2013 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 2,58 € od 21.11.2013 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 45,63 € od 21.01.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 4,97 € od 21.01.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 39,92 € od 21.03.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 2,41 € od 21.03.2014 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 95,44 % do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 26.01.2018 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 6.155,77 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je
obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je aj činnosť samostatného finančného agenta,

t. j. finančné sprostredkovanie. Dňa 20.05.2010 uzatvoril žalovaný so žalobcom podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka zmluvu o spolupráci. Na základe zmluvy uskutočňoval žalovaný pre žalobcu
činnosť spolupracujúceho obchodníka nezapísaného v príslušnej zákonom stanovenej evidencii, t. j.
spolupracoval so žalobcom ako tipér. Vykonával činnosti uvedené v čl. 2 bod. 2.1 ods. 8 a 9 zmluvy.
Mal teda vyvíjať činnosť smerujúcu k získaniu ďalších spolupracujúcich obchodníkov a činnosť' pri
vedení skupiny spolupracujúcich obchodníkov v zmysle príslušných interných predpisov. Podľa ods. 9
zmluvy bol žalovaný zaviazaný zhromažďovať informácie o potrebách potenciálnych zákazníkov a o ich

prípadnom záujme o produkty a spracovať a triediť tieto informácie za účelom ich využitia žalobcom.
V zmysle zmluvy mal žalovaný vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu predmetných zmlúv a následnú
starostlivosť o udržanie uzatvorených predmetných zmlúv, a to v rozsahu splnomocnenia a podľa
pokynov a interných predpisov žalobcu. Podľa čl. 2 bodu 2.1 odseku 9 zmluvy sa žalovaný zaviazalzískavať a poskytovať kontaktné údaje a informácii od zákazníkov alebo potenciálnych zákazníkov, o
ich potrebách v oblasti produktov na účely ich využitia žalobcom, zaznamenávať kontaktné údaje a
informácie získané činnosťou na pevný nosič dát podľa pokynov a stanoveným spôsobom ich odovzdať

žalobcovi, vyhodnocovať informácií a údaje získané súlade s pokynmi žalobcu. Pretože žalovaný
spolupracoval so žalobcom ako tipér, nemusel podpisovať žiadne uzatvárané zmluvy, pretože jeho
činnosť spočívala hlavne v poskytovaní tipov povereným spolupracujúcim obchodníkom, resp. priamo
žalobcovi. Za uvedenú činnosť v prospech žalobcu bola žalovanému vyplácaná odmena (provízia).
Neoddeliteľnou prílohou zmluvy je aj provízna smernica pre spolupracujúcich obchodníkov divízie

finančné poradenstvo spoločnosti žalobcu zo dňa 01.03.2009, ktorá je interným predpisom žalobcu,
a v ktorej sú presne špecifikované konkrétne podmienky odmeňovania. Žalobca poukázal na čl. 3.2
bod 20 zmluvy, podľa ktorej je spolupracujúci obchodník v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice
povinný vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u
ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej
časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení zmluvy. Na základe uvedeného sa žalovaný zaviazal podľa

províznej smernice vrátiť žalobcovi odmenu, ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti so sprostredkovanou
zmluvou, ak zo strany finančnej inštitúcie došlo voči žalobcovi, ako samostatnému finančnému agentovi,
k nárokovaniu storna celej provízie, či jej časti. Inými slovami, ak si finančná inštitúcia, pre ktorú bolo
sprostredkované uzatvorenie zmluvy s klientom, uplatnila voči žalobcovu nárok na vrátanie provízie
alebo jej časti, potom má aj žalobca nárok na vrátenie provízie alebo jej časti voči žalovanému. V

prípade, ak sprostredkovaná zmluva medzi klientom a finančnou inštitúciou bola ukončená predčasne,
t. j. pred uplynutím finančnou inštitúciou stanoveného obdobia, napr. v dôsledku toho, že klient prestal
platiť poistné, alebo vypovedal zmluvu a pod., žalovanému vznikla následne povinnosť vrátiť žalobcovi
odmenu, ktorú dostal za sprostredkovanie tejto zrušenej zmluvy, alebo jej časť, a to v súlade so zmluvou
o spolupráci a províznou smernicou. Trvanie tzv. storno obdobia bolo vždy stanovené príslušnou

finančnou inštitúciou a po jeho dobu bolo zo strany žalobcu garantované trvanie uzatvorených zmlúv.
Podľa čl. 4 bod 2 zmluvy žalovaný vyhlásil, že bol oboznámený so znením interných predpisov a
že s ich znením súhlasí a zaväzuje sa, že sa nimi bude riadiť a bude ich dodržiavať. Žalovanému
bola v súlade so zmluvou o spolupráci vyplatená v súvislosti so sprostredkovanými zmluvami odmena,
avšak vzhľadom k tomu, že niektoré sprostredkované zmluvy netrvali dostatočne dlho, má žalovaný

povinnosť' vyplatenú odmenu alebo jej časť vrátiť žalobcovi. Suma, ktorú je žalovaný povinný vrátiť
žalobcovi z titulu storna provízii, sa zvyšovala postupne tak, ako to vyplýva z výpisov z provízneho
účtu žalovaného s tým, že provízne výpisy sa vyhotovovali, a teda zúčtovanie kladných a záporných
odmien sa uskutočňovalo vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci. Presné podmienky vykonávania storna
odmeny spolupracujúcich obchodníkov sú určené v čl. IV. províznej smernice. Na základe ustanovenia

čl. 6.2.1 zmluvy žalobca vypovedal zmluvu o spolupráci listom, ktorý adresoval žalovanému dňa
24.09.2010 označeným ako Ukončenie zmluvy o exkluzívnej spolupráci a zmluvy o spolupráci. Výška
odmeny, ktorú je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi, je určená spôsobom uvedeným v províznej smernici.
Presnú výšku a popis dlžnej sumy dokladajú dokumenty: transakčná história, výpis z provízneho účtu
žalovaného, provízny výpis a celkový prehľad produkcie. Žalobcovi tak z titulu storna odmien vznikla

pohľadávka voči žalovanému vo výške 3.466,- € ku dňu 07.01.2011. Na túto skutočnosť žalobca
upozornil žalovaného, a to predžalobnou výzvou zo dňa 07.01.2011. V priebehu ďalšieho obdobia sa
dlh žalovaného z titulu storna provízií zvýšil na sumu 6.155,77 €, ako to vyplýva z výpisu z provízneho
účtu žalovaného. Dlh žalovaného vznikol za obdobie od januára 2011 do marca 2014. Zmluvné strany v
čl. 8 ods. 10 zmluvy o spolupráci dohodli, že právne vzťahy medzi stranami sporu sa riadia Obchodným

zákonníkom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalobca ďalej uviedol, že provízie vyplácal
žalovanému na jeho bankový účet. Žalovanému vyplatil dňa 21.06.2010 províziu vo výške 3.411,93
€ a dňa 20.07.2010 províziu vo výške 4.791,15 €. Túto skutočnosť v konaní preukázal výpisom z
účtu žalobcu, ktorý preukazuje zaslanie finančných prostriedkov na účet žalovanému. Provízie boli
vyplávané v čase platnosti uzatvorenej zmluvy. Žalovaný podľa čl. 3. bod 3.2. odseku 21 zmluvy sa

zaviazal chrániť prístupové práva do interného informačného systému žalobcu, pričom sa zaviazal
minimálne dvakrát mesačne vstúpiť cez svoj prístup do interného informačného systému a do svojho
osobného účtu elektronickej pošty spravovaného žalobcom, pričom táto povinnosť žalovaného trvá
aj po skončení spolupráce so žalobcom, a to po dobu nevyhnutnú podľa ustanovenia čl. 3. bod
3.1. odsek 7 zmluvy. Podľa čl. IV. bodu 3 províznej smernice každý spolupracujúci obchodník je

povinný vrátiť už vyplatenú odmenu za predpokladané alebo uskutočnené obchody, najneskôr do 15
dní po doručení výzvy žalobcom. Táto povinnosť sa vzťahuje rovnako na vyplatené odmeny, bonusy,
prémie, výhry a iné motivačné zložky. Súčasťou právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol aj
interný informačný systém a osobný účet elektronickej pošty, ku ktorým mal žalovaný povinnosť vstúpiťminimálne dvakrát za mesiac. Interný informačný systém obsahuje interný provízny účet jedinečný pre
každého spolupracujúceho obchodníka. Interný provízny účet obsahuje okrem iného aj informácie o
vzniknutých stornách odmien, a to vždy k 20. dňu mesiaca, t. j. ku dňu uzávierky vykonanej žalobcom.

Na základe výpisu z provízneho účtu žalovaného vyplýva, že žalovanému bolo vykonané vyúčtovanie
uzávierky za jednotlivé mesiace a zaslané výzvy na úhradu sumy nasledovne:
- vo výške 3.465,61 € za mesiac december 2010, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.01.2011 (deň doručenia
výzvy na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 04.02.2011,
- vo výške 1.641,88 € za mesiac január 2011, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.02.2011 (deň doručenia

výzvy na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 07.03.2011,
- vo výške 797,39 € za mesiac február 2011, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.03.2011 (deň doručenia
výzvy na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 04.04.2011,
- vo výške 61,96 € za mesiac marec 2011, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.04.2011 (deň doručenia výzvy
na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 05.05.2011,
- vo výške 47,93 € za mesiac jún 2011, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.07.2011 (deň doručenia výzvy

na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 05.08.2011,
- vo výške 4,83 € za mesiac august 2013, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.09.2013 (deň doručenia výzvy
na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 05.10.2013,
- vo výške 0,65 € za mesiac august 2013, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.09.2013 (deň doručenia výzvy
na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 05.10.2013,

- vo výške 40,01 € za mesiac október 2013, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.11.2013 (deň doručenia výzvy
na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 05.12.2013,
- vo výške 2,58 € za mesiac október 2013, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.11.2013 (deň doručenia výzvy
na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 05.12.2013,
- vo výške 45,63 € za mesiac december 2013, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.01.2014 (deň doručenia

výzvy na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 04.02.2014,
- vo výške 4,97 € za mesiac december 2013, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.01.2014 (deň doručenia
výzvy na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 04.02.2014,
- vo výške 39,92 € za mesiac február 2014, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.03.2014 (deň doručenia výzvy
na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 04.04.2014,

- vo výške 2,41 € za mesiac február 2014, ktorá sa zaúčtovala ku dňu 20.03.2014 (deň doručenia výzvy
na úhradu), so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy žalobcu, t. j. dňa 04.04.2014.
Žalobca si svoje právo uplatnil prostredníctvom rozhodcovského súdu - Stály rozhodcovský súd pri
IURO, z.z.p.o. podaním zo dňa 13.01.2015. Z dôvodu ukončenia činnosti Stáleho rozhodcovského súdu
žalobca bol nútený podať nový žalobný návrh na súd. Z uvedených dôvodov si žalobca voči žalovanému

vkonaníuplatnilzaplateniesumyvovýške6.155,77€spolusozákonnýmúrokomzomeškaniazdlžných
súm dňom nasledujúcim odo dňa splatnosti storna odmien.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7Cb/1/2018-45 zo dňa 15.02.2018. žalovaný voči
platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že poprel skutočnosť, že

by so žalobcom niekedy uzatvoril zmluvu o spolupráci, resp. že by s ním vstúpil do akéhokoľvek
záväzkového vzťahu. Uviedol, že zmluvu predloženú žalobcom nikdy nepodpísal a nikdy pre žalobcu
žiadnu činnosť nevykonával. Podpis na zmluve nie je jeho podpisom a zmluvu videl prvýkrát v živote, keď
mu bola doručená ešte v konaní pred rozhodcovským súdom. Nikdy nebol oprávnený vykonávať činnosť
finančného agenta alebo finančného poradcu a v čase tvrdeného uzatvorenia zmluvy, bol v štátnej

službe profesionálnym vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom profesionálny vojak nesmie
podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť. Za účelom preukázania jeho tvrdení o neexistencii
jeho podpisu na zmluve navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z grafológie, ktorý
by zistil, či podpis na zmluve a na sprievodnom formulári je podpisom žalovaného. Po preštudovaní
zmluvy, hoci sa v konaní necíti byť pasívne legitimovanou osobou, považuje nárok uplatnený

žalobcom za nedôvodný, nakoľko zodpovednosť za splnenie záväzku tretích osôb nebola zákonným
spôsobom dojednaná. Žalobcom uplatňovaný nárok spočíva v tvrdenej zodpovednosti žalovaného
za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou žalovaný navrhol žalobcovi uzatvorenie zmluvy. Z
obsahu zmluvy, resp. z obsahu províznej smernice je zrejmé, že táto neobsahuje žiadne ustanovenia
o vyplatení osobitnej odmeny. Účastníci zmluvy sa teda na vyplatení osobitnej odmeny za prevzatie

ručenia nedohodli. Žalovaný mal za to, že pravdepodobne došlo k zneužitiu jeho mena vo vzťahu k
žalobcovi. Z dôvodu právnej istoty taktiež vzniesol námietku premlčania v konaní uplatneného nároku.
Uviedol, že žalobca pôvodne žalobu podal na rozhodcovský súd dňa 14.01.2015, pričom rozhodcovské
konanie sa zo zákona zastavilo dňa 31.12.2016. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené,sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Žalobcovi teda doba na uplatnenie
jeho nárokov za rok 2011 postupne márne uplynula v priebehu roku 2017.

3. Žalobca v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 27.06.2018 uviedol, že
vykonávanie činnosti žalovaným podľa zmluvy potvrdzujú doklady predložené žalobcom, a to
transakčná história, výpis z provízneho účtu žalovaného a provízny výpis a celkový prehľad produkcie.
Žalovanýrealizovalnazákladezmluvyprežalobcučinnosťspolupracujúcehoobchodníkanezapísaného
v príslušnej zákonom stanovenej evidencii, tzn. spolupracoval so žalobcom ako tipér. Z uvedeného

dôvodu nemusel podpisovať žiadne uzatvárané zmluvy, nakoľko dával len tipy na prípadné uzatvorenie
zmluvy s klientom. Žalovaný pre žalobcu získaval a poskytoval kontaktné údaje a informácie
od zákazníkov alebo potenciálnych zákazníkov, o ich potrebách v oblasti produktov na účely ich
využitia žalobcom alebo inými spolupracujúcimi obchodníkmi žalobcu, zaznamenával kontaktné údaje
a informácie získané činnosťou na pevný nosič dát podľa pokynov a ich odovzdával stanoveným
spôsobom žalobcovi alebo inému spolupracujúcemu obchodníkovi, vyhodnocoval informácie a údaje

získané pri činnosti v súlade s pokynom žalobcu. Za uvedenú činnosť bola žalovaného vyplácaná
odmena (provízia). Presne špecifikované konkrétne podmienky odmeňovania sú uvedené v tzv.
províznej smernici pre spolupracujúcich obchodníkov divízie finančné poradenstvo spoločnosti žalobcu
zo dňa 01.03.2009. Žalobca poukázal na čl. 3.2 bod 20 zmluvy, podľa ktorého je spolupracujúci
obchodník povinný podľa príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá mu

bola poskytnutá v súlade s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči
žalobcovi k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení zmluvy.
Presné podmienky vykonávania storna odmeny spolupracujúcich obchodníkov sú určené v čl. IV. (storná
odmien) províznej smernice spolupracujúcich obchodníkov divízie finančné poradenstvo spoločnosti
žalobcu. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že nikdy neinkasoval žiadne provízie, žalobca predložil

výpis z účtu žalobcu, ktorý preukazuje vyplácanie viacerých provízií na účet žalovaného definovaný
v úvodných ustanoveniach zmluvy. Žalobca vyplatil žalovanému dňa 21.06.2010 províziu vo výške
3.411,93 € a dňa 20.07.2010 províziu vo výške 4.791,15 €. Účet žalovaného uvedený v zmluve sa
zhoduje s účtom, na ktorý žalobca zasielal žalovanému provízie vyplácané v čase platnosti uzatvorenej
zmluvy. Samotnýžalovanýpotvrdil,žeprijalfinančnéprostriedkyodžalobcu.Pretožesajednaloovyššiu

sumu, žalovaný musel mať vedomosť, z akého titulu mu boli tieto finančné prostriedky zasielané na účet.

4. Na pojednávaní dňa 19.07.2018 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe, ako aj na vyjadreniach
realizovaných v priebehu konania v celom rozsahu.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný neuzavrel so žalobcom zmluvu
o spolupráci, ani pre žalobcu nevykonával žiadnu činnosť. Nikoho zo spoločnosti žalobcu nepozná.
Nevykonával pre žalobcu činnosť tipéra, nepodpísal ani nespísal žiadny z dokumentov, ktoré sú prílohou
k podanej žalobe. Opätovne vzniesol námietku premlčania v konaní uplatneného nároku. Uviedol, že
žalobca si prvýkrát uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní dňa 05.02.2015, teda niekoľko dní predtým,

než by postupne začalo dochádzať ku premlčaniu žalovaného nároku, pričom toto konanie nebolo
skončené meritórnym rozhodnutím, ale bolo ukončené ex lege k 31.12.2016. Bez pochybností podstatná
časť žalovaného nároku je premlčaná. V priebehu r. 2010 bolo zo strany žalobcu na bankový účet
žalovaného poukázané určité plnenie, a to za okolností, že priateľ žalovaného požiadal žalovaného o
to, či môže byť prijatá určitá suma na jeho účet z dôvodu, že žalovaný mal bankové spojenie v B. B.,

pričom to malo zrýchliť transfer peňažných prostriedkov. V tom čase žalovaný nevedel o koho peňažné
prostriedky ide, pričom na základe dohody so spomínaným priateľom, peňažné prostriedky vybral a
vložil na označený bankový účet v inej banke. Zmluva ani sprievodný formulár, ktoré v konaní predložil
žalobca, nie sú podpísané žalovaným. Právny zástupca žalovaného navrhol vo veci vykonať znalecké
dokazovanie za účelom preukázania, či podpis na zmluve a listinných dôkazoch predložených v konaní

žalobcom, je pravým podpisom žalovaného.

6. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že vôbec nepozná spoločnosť žalobcu. Podpisy na dokumentoch,
ktoré v konaní predložil žalobca, nie sú jeho podpismi. Je pravda, že v tej dobe došli na jeho bankový
účet nejaké peňažné prostriedky, ale bolo to na základe žiadosti jeho kamaráta, ktorý ho poprosil, keďže

v tom čase bol odcestovaný v zahraničí, či môžu byť finančné prostriedky poslané na žalovaného účet,
aby mu následne peniaze vybral a vložil na účet v C. A., aby ich mal čo najskôr. Skutočnosti, prečo
mu boli finančné prostriedky posielané na účet nepreveroval. V r. 2011 býval a pracoval v Šamoríne,domov chodil iba na víkendy. Ľudí, ktorí sú spomínaní v predmetných zmluvách, nepozná, nemal s nimi
kontakt, nemá o nich žiadne informácie.

7. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca
má vedené bankové účty aj v C. A., teda pokiaľ by žalovaného kamarát chcel zaslať finančné prostriedky
do C. A., v tomto by nebol žiaden problém. Údajné odovzdávanie finančných prostriedkov na účet v B.
B. a následný výber a vklad do C. A. nemá žiadnu logiku. Žalovaný má možnosť označiť - identifikovať
kamaráta a navrhnúť jeho výsluch ako svedka v súdnom konaní, to sa však nestalo.

8. Uznesením č. k. 7Cb/1/2018-144 dňa 14.02.2019 súd vo veci na návrh žalovaného nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo a znalcovi uložil po
odbornom preskúmaní dôkazov určiť, či podpis žalovaného na zmluve o spolupráci pre spolupracujúcich
obchodníkovspoločnostižalobcuuzatvorenej medzižalobcomažalovaným anasprievodnomformulári
zo dňa 10.05.2010 je pravým podpisom žalovaného.

9. Ustanovený znalec vo veci vypracoval dňa 02.11.2019 znalecký posudok č. 15/2019, v ktorom
po odbornom preskúmaní dôkazov určil, že sporný podpis v znení „X.“ z 20.05.2010 na zmluve
o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je pravdepodobne pravým vlastnoručným
podpisom žalovaného. Rovnako určil, že sporný podpis v znení „X.“ z 10.05.2010 nachádzajúci sa na

sprievodnom formulári je pravdepodobne pravým vlastnoručným podpisom žalovaného. V dodatku k
znaleckému posudku uviedol, že záver vypracovaného znaleckého posudku v konaní znel v strednej
rovine pozitívnej pravdepodobnosti, tzn. že sporné dokumenty podpísal žalovaný. Písmoznalectvo
nepracuje len s kategorickými závermi. Asi 50 % záverov je celkom jednoznačných a ostatné sú v
rovinepravdepodobnosti.Existujúštandardyprestanoveniezáverovznaleckéhoskúmaniavypracované

Československou spoločnosťou pre písmoznalectvo, ktoré stanovujú 8 stupňov hladín presnosti v
záveru identifikačného skúmania, a to podľa množstva a identifikačných hodnôt zistených skutočností,
pričom pod číslom 1 je kategorický kladný záver s tým, že sporný a porovnávací materiál napísala
rovnaná osoba, číslo 3 stupňa presnosti je kladný záver v rovine strednej pravdepodobnosti a č. 9 je
kategorický záporný záver, že sporný a porovnávací materiál napísali rôzne osoby. V tomto prípade išlo

o pravé podpisy žalovaného, čo korešponduje na uvedenej stupnici s č. 3. Stanovuje sa v prípadoch,
keď dôkaz podporuje tvrdenie, že sporný a porovnávací materiál napísala rovnaná osoba. Zistené
skutočnosti ale nepostačujú k stanoveniu záveru v rovine vysokej pravdepodobnosti. Nepostačujú preto,
lebo hodnota znakov netvorí dostatočný komplex pre stanovenie záveru kategorického, a to preto,
lebo sporné podpisy sú svojou štruktúrou jednoduché a opatrnosť je plne na mieste. Je potrebné na

tomto miesto poznamenať, že na pravdepodobných záveroch nie je nič mimoriadne a aj také rozvinuté
krajine v odbore ako Nemecko, či Veľká Británia, dokonca ani nestanovujú závery jednoznačné, ale
iba pravdepodobnostné, čo vo foréznych disciplínach nie je vôbec nič výnimočné. Pravdepodobný
záver neznamená, že by sme pripúšťali jej opačnú možnosť, to je že by mohlo ísť o falzifikáty, teda
nepravé podpisy žalovaného. Skutočnosť je taká, že všetko nasvedčuje, že ide o pravé podpisy

žalovaného, avšak písmoznalecky pre jednoduchosť sporných podpisov, nemá znalec dosť hodnotných
identifikačných pozitívnych znakov, ktoré by to explicitne jednoznačne dokazovali. Pritom však ani v
rovine pravdepodobnosti nemožno preukázať, že pôjde o falzifikáty. I keď záver ohľadom pravosti
sporných podpisov žalovaného nie je kategorický, ale pravdepodobný, tak v žiadnom prípade sa nemôže
jednať o falzifikáty. Koniec koncov v dôkaznej pasáži posudku boli detekované jedine zhody a ani jediný

signifikantný rozdiel.

10. Na pojednávaní dňa 06.08.2020 žalovaný uviedol, že naďalej namieta skutočnosť, že predmetné
zmluvy a papiere podpísal. Má pocit, že tie podpisy sa ani nezhodujú. Keby mal vedomosť, že predmetné
zmluvy a papiere podpisoval, nenavrhoval by vo veci znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti

jehopodpisu.Trovynaznaleckédokazovaniehostálicelúvýplatuaneviesiskutočnosťohľadnezáverov
znaleckého dokazovania vo veci vysvetliť.

11. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.

12. Zo zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 20.05.2010 medzi žalobcom a žalovaným v pozícii
spolupracujúceho obchodníka. súd zistil, že predmetom zmluvy bol záväzok spolupracujúceho
obchodníka vyvíjať činnosť smerujúcu k získaniu ďalších spolupracujúcich obchodníkov a činnosť privedení skupiny spolupracujúcich obchodníkov v zmysle príslušných interných predpisov, zhromažďovať
informácie o potrebách potenciálnych zákazníkov a o ich prípadnom záujme o produkty a spracovať
a triediť tieto informácie za účelom ich využitia žalobcom, vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu

predmetných zmlúv a následnú starostlivosť o udržanie uzatvorených predmetných zmlúv v rozsahu
splnomocnenia a podľa pokynov a interných predpisov žalobcu, poskytovať odbornú pomoc, informácie
a odporúčania potenciálnym zákazníkom a zákazníkom na účely uzavretia alebo zmeny predmetných
zmlúv v rozsahu splnomocnenia podľa pokynov a interných predpisov žalobcu, spolupracovať pri
správe predmetných zmlúv, vybavovaní nárokov a plnení plynúcich zákazníkovi z predmetných zmlúv

na základe splnomocnenia v rozsahu splnomocnenia podľa pokynov a interných predpisov žalobcu.
Žalobca sa zmluvne okrem iného zaviazal zaplatiť žalovanému za vykonanú činnosť odmenu podľa
zmluvy a príslušných interných predpisov. V článku 2. bode 2.3 odseku 1 zmluvy sa žalobca zaviazal
zaplatiť spolupracujúcemu obchodníkovi za vykonanú činnosť odmenu podľa zmluvy a príslušných
interných predpisov. V článku 3. v bode. 3.1. odsek 7 zmluvné strany dohodli, že žalobca sa zaviazal v
súlade s internými predpismi zriadiť spolupracujúcemu obchodníkovi prístup do interného informačného

systému a zriadiť pre spolupracujúceho obchodníka e-mailovú adresu, ktorej prevádzku bude žalobca
zabezpečovať v súlade s internými predpismi, a to po dobu spolupráce na základe zmluvy a tiež po
dobu nevyhnutnú po ukončení vzájomnej spolupráce. V článku 3. v bode 3.2 v odseku 20 zmluvné
strany dohodli, že spolupracujúci obchodník sa zaväzuje podľa príslušnej odmeňovacej smernice
vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej

došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti.
Táto povinnosť platí aj po ukončení zmluvy. V článku 3. v bode 3.2 v odseku 21 sa spolupracujúci
obchodník zaviazal chrániť prístupové práva do interného informačného systému, ktoré mu žalobca
pridelil, neposkytnúť prístupové práva tretej osobe a nakladať s týmito údajmi podľa príslušných pokynov
a interných predpisov. Spolupracujúci obchodník sa zaviazal minimálne dvakrát mesačne vstúpiť

cez svoj prístup do interného informačného systému a do svojho osobného účtu elektronickej pošty
spravovaného žalobcom, pričom táto povinnosť trvá aj po ukončení spolupráce medzi spolupracujúcim
obchodníkom a žalobcom, a to po dobu nevyhnutnú podľa ustanovenia čl. 3. bod 3.1. odsek 7. zmluvy.
Podľa čl. 4. bod 2. zmluvy spolupracujúci obchodník vyhlásil, že bol oboznámený so znením interných
predpisov a že s ich znením súhlasí a zaväzuje sa, že sa nimi bude riadiť a bude ich dodržiavať.

V čl. 5 bode 1. zmluvné strany dohodli, že spolupracujúci obchodník má právo na odmenu, ktorej
výška a splatnosť je upravená v príslušnej odmeňovacej smernici v aktuálnom znení. Platnosť a trvanie
zmluvy zmluvné strany dohodli na dobu neurčitú s tým, že ktorákoľvek zo zmluvných strán je oprávnená
túto zmluvu vypovedať bez udania dôvodu písomnou výpoveďou adresovanou druhej zmluvnej strane.
Výpovedná lehota je 1 mesiac a začína plynúť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom

bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.

13. Zo sprievodného formulára, ktorý je prílohou zmluvy o exkluzívnej spolupráci zo dňa 10.05.2010
súd zistil, že žalovanému ako spolupracujúcemu obchodníkovi bolo pridelené evidenčné číslo zo
strany žalobcu 1404 so začiatočnou pozíciou oblastný riaditeľ s oblasťou pôsobenia poradcu Zvolen.

Sprievodný formulár je podpísaný stranami sporu a obsahuje identifikačné a registračné údaje
žalovaného.

14. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz výpis z provízneho účtu žalovaného za časové obdobie
od mája 2010 do februára 2014 s informáciami o klientoch a realizovaných zmluvných vzťahoch s nimi,

názvu sprostredkovaného produktu, odmien a stornách odmien (č. l. 8 až 17 súdneho spisu).

15. Z províznej smernice žalobcu s platnosťou k 01.03.2009 súd zistil, že v čl. IV. ods. 3. je upravená
povinnosť spolupracujúceho obchodníka vrátiť už vyplatenú odmenu či jej časť za stornovanú
predmetnú zmluvu či jej časť určenú podľa uvedených vzorcov, zníženú o záväzok žalobcu vyplatiť

nárokovanú odmenu za predpokladané alebo uskutočnené firemné obchody alebo uskutočnené platené
firemné obchody, najneskôr do 15 dní po doručení výzvy žalobcu.

16. Z písomného oznámenia žalobcu žalovanému, predmetom ktorého bolo ukončenie zmluvy o
exkluzívnej spolupráci a zmluvy o spolupráci, zo dňa 24.09.2010 súd zistil, že žalobca vypovedal zmluvu

o exkluzívnej spolupráci a zároveň vyzval žalovaného na vrátenie všetkých materiálov, ktoré v priebehu
spolupráce žalovaný obdržal.17. Z písomnej výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 07.01.2011, ktorú adresoval žalobca žalovanému súd
zistil, že žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie záväzku najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy
vo výške 3.4669,- € z dôvodu vyporiadania záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci uzatvorenej

medzi žalobcom a žalovaným. Aj keď k ukončeniu zmluvy došlo dňa 24.09.2010, táto skutočnosť nič
nemení na platnosti a záväznosti niektorých ustanovení zmluvy a na povinnostiach, ktoré žalovanému
zo zmluvy vznikli.
Z fotokópie poštovej doručenky súd zistil, že výzva k úhrade pohľadávky bola žalovanému doručená
do vlastných rúk dňa 07.09.2011.

18. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010, účastníci
môžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravenáakotypzmluvy.Akvšakúčastnícidostatočneneurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

19. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010, strany

si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje
týmto zákonom.

20. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010, právo sa
premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

21. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010, premlčaniu
podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu
neurčitú.

22. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010, premlčaním
právonaplneniepovinnostidruhejstranynezaniká,nemôžehovšakpriznaťalebouznaťsúd,akpovinná
osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

23. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010 pri právach

vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde,
ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

24. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010, ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

25. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010, premlčacia doba
prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny
úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie
práva v už začatom konaní.

26. Podľa § 403 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010, premlčacia
doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie
spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie
spravuje.

27. Podľa § 54c ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konania podľa
tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016
nespĺňapodmienkypodľaprávnychpredpisovúčinnýchod1.januára2017,ktorézačaliavktorýchnebol
rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016

zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov
účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do
troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré
vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského
konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného

predpisu.20) Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa
tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia
a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez
možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.12.2010, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy

úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie vyplatenej odmeny z dôvodu

storna sprostredkovaných zmlúv. Žalovaný v konaní popieral existenciu záväzkovo-právneho vzťahu
medzi stranami sporu z dôvodu, že zmluvu so žalobcom nikdy neuzavrel. Tvrdil, že podpisy na
zmluve a sprievodnom formulári nie sú jeho vlastnoručné podpisy. Navrhol vo veci vykonať znalecké
dokazovanie z dôvodu preukázania pravosti podpisov žalovaného na predmetných listinách. Zo
záveru znaleckého posudku je zrejmé, že podpisy na predmetných dokumentoch sú pravé podpisy

žalovaného, pričom znalec jednoznačne vylúčil, že by išlo o falzifikáty. Žalovaný aj po vykonaní
znaleckého dokazovania zotrval na tvrdení, že so žalobcom žiaden záväzkovo-právny vzťah neuzavrel,
dokumenty nepodpisoval. Súd konštatuje, že znalecký posudok vypracovaný v konaní je napísaný
odborne, fundovane, je preskúmateľný a dopodrobna zdôvodnený. Z uvedeného dôvodu súd zo záverov
znaleckého dokazovania vychádzal a mal preukázanú skutočnosť, že strany sporu platne uzatvorili

zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že v zmluve je dostatočne určený predmet
záväzkov (práv a povinností) zmluvných strán. Nejde o zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného
zákonníka tak, ako tvrdil v konaní žalobca, pretože tento typ zmluvy sa použije pri obstaraní príležitosti
na uzatvorenie jednej konkrétnej zmluvy, prípadne sprostredkované zmluvy musia byť dostatočne
individualizované, t. j. nie sú len druhovo určené, čo v tomto prípade splnené nebolo. Rovnako nejde o

zmluvu o obchodnom zastúpení ako tvrdil v konaní žalovaný, pretože obchodný zástupca má postavenie
podnikateľa, ktorý vyvíja činnosť pre zastúpeného, čo v tomto prípade rovnako splnené nebolo. Z
uvedených dôvodov súd posúdil zmluvu, ktorú uzatvorili strany sporu ako nepomenovaný typ zmluvy
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

31. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zmluvne zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby
žalobca mal príležitosť uzavrieť zmluvy s treťou osobou, za čo sa žalobca zaviazal žalovanému zaplatiť
odplatu. Neoddeliteľnou prílohou zmluvy bola provízna smernica pre spolupracujúcich obchodníkov
zo dňa 01.03.2009, ktorá špecifikuje podmienky odmeňovania. Žalobca výpisom z účtu preukázal, že
provízie vyplácal žalovanému na jeho bankový účet a to dňa 21.06.2010 províziu vo výške 3.411,93 €

a dňa 20.07.2010 províziu vo výške 4.791,15 €. Žalovaný tvrdenú skutočnosť nerozporoval.

32. Žalobca si v konaní s odkazom na článok 3 bod 3.2 odsek 20 zmluvy o spolupráci voči žalovanému
uplatnil nárok na vrátenie sumy titulom storna provízií (odmien) z dôvodu, že niektoré sprostredkované
zmluvynetrvalidostatočnedlho.Zoznačenéhoustanoveniazmluvyvyplývapovinnosťspolupracujúceho

obchodníka v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá mu
bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči
žalobcovi k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení
zmluvy. Vychádzajúc z obsahu platne uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu potom z čl. 4 bodu
2 zmluvy vyplýva, že žalovaný bol oboznámený so znením interných predpisov a že s ich znením

súhlasil a zaviazal sa nimi riadiť a dodržiavať ich. Žalovanému bola v súlade so zmluvou o spolupráci
vyplatená v súvislosti so sprostredkovanými zmluvami odmena, avšak vzhľadom k tomu, že niektoré
sprostredkované zmluvy netrvali dostatočne dlho, žalovanému v súlade s vyššie citovaným ustanovením
zmluvy vznikla povinnosť vyplatenú odmenu alebo jej časť vrátiť žalobcovi. Suma z titulu storna provízii,
sa zvyšovala postupne tak, ako to vyplýva z výpisov z provízneho účtu žalovaného s tým, že provízne

výpisy žalobca vyhotovoval vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci. Presné podmienky vykonávania storna
odmeny spolupracujúcich obchodníkov sú určené v čl. IV. províznej smernice. Povinnosť žalovaného
vrátiť žalobcovi vyplatenú odmenu alebo jej časť trvá aj po ukončení zmluvy o spolupráci (čl. 3 ods.2 bod20. Zmluvy). Žalobca v konaní preukázal ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu písomnou
výpoveďou zmluvy zo strany žalobcu dňa 24.09.2010 s odkazom na čl. 6 ods. 2 bod 1 Zmluvy.

33. Výšku a popis žalovanej sumy žalobca v konaní preukázal výpisom z provízneho účtu žalovaného
a transakčnou históriou s celkovým prehľadom produkcie. Žalobcovi tak z titulu storna odmien vznikla
pohľadávka voči žalovanému vo výške 3.466,- € ku dňu 07.01.2011, pričom na túto skutočnosť žalobca
upozornil žalovaného písomnou výzvou zo dňa 07.01.2011. V priebehu ďalšieho obdobia sa dlh
žalovaného z titulu storna provízií zvýšil na sumu 6.155,77 €, ako to vyplýva z výpisu z provízneho účtu

žalovaného. Dlh žalovaného vznikol za obdobie od januára 2011 do marca 2014. Súčasťou právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol interný informačný systém a osobný účet elektronickej pošty,
ku ktorým mal žalovaný povinnosť vstúpiť minimálne dvakrát za mesiac a oboznámiť sa s informáciami
o vzniknutých stornách odmien, a to aj na dobu nevyhnutnú po skončení platnosti zmluvy z dôvodu
vyrovnania záväzkov zmluvných strán.

34. S odkazom na čl. IV. bod 3 províznej smernice si žalobca v konaní uplatnil nárok na vrátenie odmien
v sumách špecifikovaných v žalobe so splatnosťou 15 dní od doručenia výzvy žalobcu na úhradu. Výšku
jednotlivých súm, ani dátum ich splatnosti žalovaný v konaní nerozporoval. Vzniesol však námietku
premlčania uplatneného nároku. Pretože strany sporu v čl. 8 bode 10 zmluvy o spolupráci dohodli, že
ich zmluvný vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom, potom podľa § 397 Obchodného zákonníka je

premlčacia doba uplatneného nároku štvorročná a v tomto prípade začala plynúť dňom nasledujúcim
po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy žalobcu na zaplatenie (vrátenie) storna odmien formou interného
informačného systému a osobného účtu elektronickej pošty žalovaného.

35. Strany sporu v konaní zhodne uviedli, že v čase od 13.01.2015 do 31.12.2016 vo veci uplatneného

nároku prebiehalo konanie na rozhodcovskom súde, pričom rozhodcovský súd vo veci právoplatne
nerozhodol. Konanie bolo zo zákona zastavené z dôvodu, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu po 31.
decembri 2016 nespĺňal podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017. Podľa
§ 54c zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, sa doba rozhodcovského konania, ktoré
bolo zastavené podľa § 54c nezapočítava do premlčacej doby. Zohľadňujúc uvedenú skutočnosť, ako

aj námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným, súd konštatuje, že nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 6.014,77 € je premlčaný (nárok vyúčtovania storna odmien za jednotlivé mesiace od decembra
2010 počnúc sumou zúčtovanou ku 20.01.2011 so splatnosťou do 15 dní od doručenia výzvy dňom
04.02.2011 do júna 2011 sumou zúčtovanou k 20.07.2011 so splatnosťou 15 dní od doručenia výzvy
dňom 05.08.2011). Súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

36. Vo zvyšnej časti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 141,- € spolu so zákonným
úrokom z omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti storna odmien realizovaných žalobcom
na základe vyúčtovania uzávierky za jednotlivé mesiace formou interného informačného systému a
osobného účtu elektronickej pošty, ku ktorým mal žalovaný povinnosť v zmysle zmluvy vstúpiť minimálne

dvakrát za mesiac s tým, že žalobca uzávierku realizoval k 20. dňu kalendárneho mesiaca.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní, keď
žalobca bol úspešný v pomere 2,28 % k úspechu žalovaného 97,72 %, preto žalobcovi uložil súd
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 95,44 %. O konkrétnej výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).