Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117218419
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117218419.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: I. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H., D. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom Piešťany,
Vajanského 1A, proti žalovaným: X/Milan M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., A. XX, 2/ D. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J., R. XXX/XX a 3/ P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., H. XXX/XX, zastúpenými JUDr.

Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o zaplatenie 2.518,05 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 9. novembra 2017, č.k.
15C/50/2017-40, vo výroku o náhrade trov strán sporu, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov strán sporu z r u š u j e a
vec mu vracia v tejto časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovaným v 1 až 3. rade (ďalej aj
„žalovaní“) nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň vrátil žalobkyni súdny poplatok vo výške
144,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia § 145
ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejaj„CSP“),akceptujúcspäťvzatiežaloby
žalobkyňou, ku ktorej došlo pred začatím pojednávania. Výrok o náhrade trov strán sporu odôvodnil ust.

§ 257 CSP, zohľadňujúc dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v neprimeranej tvrdosti, povahe
a okolnosti sporu.

2. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o náhrade trov strán sporu, podali odvolanie žalovaní tvrdiac,
že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadali ho v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalovaným v l. - 3. rade priznať
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nesprávnym procesným postupom prvoinštančný
súd znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, a preto je povinná
nahradiť žalovaným trovy konania. V takom prípade je správne aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd

prvej inštancie aplikoval výnimočne ust. § 257 CSP, avšak neuviedol žiadne dôvody a ani konkrétne
okolnosti skutkového stavu, odôvodňujúce jeho aplikáciu, medzi ktoré patria kumulatívne dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia
je arbitrárne, všeobecné a nepreskúmateľné, pretože uviedol v napadnutom uznesení iba neprimeranú
tvrdosť, povahu a okolnosti sporu, avšak nič konkrétne k týmto slovným spojeniam, vzhľadom na
konkrétny prípad neuviedol. Pritom aj podľa ustálenej súdnej praxe musí byť výnimočnosť aplikácie

ust. § 257 CSP, vrátane toho, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, náležite
odôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať tiež nedostatokriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Uznesenie v napadnutej časti je
nepreskúmateľné, absentuje riadne odôvodnenie, je nesprávne a nebol daný ani priestor žalovaným
vyjadriť sa k aplikácii ust. § 257 CSP, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.

b/ CSP. V uznesení neskúmal otázku zavinenia vo vzťahu k zastaveniu konania. Preto je uznesenie
nesprávne, nakoľko skúmanie otázky zavinenia vyplýva priamo z ust. § 256 ods. 1 CSP a posudzuje
sa výlučne z procesného hľadiska.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaných písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej

časti je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené
a vrátený súdny poplatok, nadobudol právoplatnosť pre nedostatok podaného odvolania.

5. Úvodom odôvodnenia je potrebné uviesť, že vo veci samej sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala

zaplatenia sumy 2.518,05 eura. Pred začatím pojednávania žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť a
žiadala konanie zastaviť. Predmetom odvolacieho konania je uznesenie, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o trovách konania strán sporu tak, že žalovaným nepriznal nárok na ich náhradu.

6. Odvolatelia vo svojom odvolaní namietali nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane

uskutočniť jej patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie
je arbitrárne, všeobecné a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie pokiaľ ide o zdôvodnenie
náhrady trov konania iba uviedol, že žalovaným nepriznal náhradu trov, pretože by tým došlo k
neprimeranej tvrdosti, povahou a okolnosťou sporu.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je

vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných
práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj
vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho

nepresvedčivosť. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasnéhovyjadrovaniaamusíspĺňaťzákladnégramatické,lexikálneaštylistickéhľadiská.Každýúčastník
súdneho konania má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, pričom
limitom pre dôvody je samotný výrok rozhodnutia. Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť

v súlade s výrokom rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie
je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie. Odôvodnenie rozhodnutia preto musí nadväzovať
na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou
obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť strany sporu
o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných

pravidiel konania posilňovanie dôvery účastníka súdneho konania v správnosť rozhodovania, ktoré
následne vedie k tomu, aby fyzické resp., právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce
z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že
každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnémuuplatňovaniu opravných prostriedkov. Pokiaľ absentuje logická nadväznosť výroku a odôvodnenia
rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia sa nezaoberá skutkovými zisteniami je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné.

9. Odvolateľ vo svojom odvolaní napádal aj nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1
písm. h/ CSP.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

16. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých
procesných úkonov počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za
neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením

sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky,
ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania,
ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.
17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať

procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne.
Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami

na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú náhradu trov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu, (teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je

vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o
veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
18. Odchýlku od vyššie uvedenej zásady predstavuje ust. § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa

sú tak generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nové ust. § 257 CSP je
formulované všeobecne a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Keďže použitie tohto ustanovenia
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, jeho aplikácia
musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania preto vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienokatodôvodyhodnéosobitnéhozreteľaavýnimočnéokolnosti,ktorévšakbližšienešpecifikuje.
Napriek tomu ho nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie a

nemožno ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a teda bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Súd tak musí skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania
výnimočne prihliadať a to s ohľadom na okolnosti danej veci. Toto ustanovenie slúži na riešenie situácie,
v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo

právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil, avšak neslúži na
zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje
ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková, majetková situácia strany, ktorá v spore
zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. V princípe má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti a
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo

odôvodniť, pričom nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníkov konania
bez toho, aby z neho bolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre
následný záver o odôvodnenosti aplikácie ust. § 257 CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia aj v tomto prípade patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako to
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

19. V medziach citovaných zákonných ustanovení a právneho výkladu, za dôsledného rešpektovania
ústavného princípu spravodlivého procesu, ktoré je chránené nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj
článkom6ods.1Dohovoru,odvolacísúdmuselprihliadnuťnatvrdeniauvádzanéžalovanýmivodvolaní,
keď prvýkrát mohli využiť svoje procesné právo vyjadriť sa k rozhodnutiu o trovách konania až pri

tomto procesnom úkone. Nakoľko skutočnosti uvádzané odvolateľmi môžu byť zásadného významu pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, bolo nutné napadnuté uznesenie zrušiť. Odvolací súd je
toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné sa vysporiadať s námietkami žalovaných
tvrdenými v odvolaní, vykonať zodpovedajúce dokazovanie ohľadom ním tvrdených skutočností a
následnenazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniavrozhodnúťonárokunanáhradutrovkonania.

Odvolací súd záverom dodáva, že za situácie, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov
konania posudzoval vec z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP, pričom odvolací súd by svoje prípadné
rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch, než súd prvej inštancie, v skutočnosti by
tým stranám sporu odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde.
Tým by porušil právo strán sporu na spravodlivý proces, keďže až z rozhodnutia odvolacieho súdu

by sa strany sporu dozvedeli, že odvolací súd vyvodil svoj prípadný iný právny záver zo skutočností,
ktoré dosiaľ neboli súdom prvej inštancie hodnotené. K novým právnym záverom by sa tak strany sporu
nemali možnosť vyjadriť, keďže z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie sa nejavili
významnými. K požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu spravodlivého procesu preto
odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V
ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania, pričom svoje
rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní vyporiadajúc sa v ňom so všetkými námietkami žalovaných

uplatnenými v ich odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).