Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204536
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8816204536.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. Q.Á., V..
X.XX.XXXX, B. P. O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 3.493,35 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1162,07 eur, úrok 181,65 eur, úrok z omeškania vo
výške 3,16 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1162,07 eur od 13.2.2016 do zaplatenia,
a to všetko jej povoľuje uhradiť v 36,20 eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 25-teho
dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami
straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3493,35 eur spolu s
nezaplatenými úrokmi v sume 181,65 eur, úrokmi z omeškania vo výške 3,16 eur, úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3493,35 eur od 3.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov v sume 181,65 eur od 3.2.2016 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.4.2014 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu
č. 115229 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky
vo výške 4200,- eur. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy aj Všeobecné
obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s., a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle
právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a

ďalšie náležitosti sú v uvedených všeobecných obchodných podmienkach. Náležitosti zmluvy v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje Zmluva v bode 1.2. v spojení s
VOP, z ktorých vyplýva tiež anuitné splácanie úveru, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú
rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a
termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje
a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú teda uvedené v samotnom texte

Zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nie je zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené v
Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a tým aj súčasťou
Zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát
bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danúslužbu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú
súčasťou Sadzobníka poplatkov, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s úrokovými sadzbami spotrebiteľského

úveru na účely jeho splatenia Zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú
nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil
svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe
Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 2.2.2016 v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka, v súlade s Úverovou zmluvou a VOP a to po zaslaní upozornenia na

omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou zo dňa 2.11.2015. Pohľadávka
žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 2.2.2016) predstavovala 3738,16 eur a pozostávala
z istiny poskytnutého úveru vo výške 3493,35 eur, úrokov 181,65 eur, úrokov z omeškania 3,16 eur,
poplatkov 60,00 eur, ktoré si žaloba v súdnom konaní neuplatňuje. Žalovaný po zosplatnení úveru do
dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.

2. Žalovaná k žalobe uviedla, že túto žiada zamietnuť v celom rozsahu. Namietala neprijateľné zmluvné
podmienky, kumuláciu úrokov a úrokov z omeškania, započítanie úhrad na plnenie dlhu, namietala
bezúročnosť úveru ako aj platnosť zmluvy. Zároveň žiadala o možnosť uhradiť dlh v splátkach po 34,20
eur.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to úverovou zmluvou č. 115229
zo dňa 1.4.2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.2.2014, Druhou upomienkou
z 2.11.2015, Výzvou zo dňa 15.3.2016, Prehľadom splácania, stavom omeškaných splátok na úvere,
prepočtom zmluvných úrokov, prepočtom úrokov z omeškania, Sadzobníkom poplatkov, Všeobecnými
obchodnými podmienkami účinnými od 1.4.2016. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa

s vyjadrením žalovanej zo 16.10.2016, Stanoviskom k vyjadreniu žalovanej z 10.11.2016, písomným
podaním žalobcu z 21.3.2018, špecifikáciou žalobcu z 29.3.2018 s prílohami, písomným podaním
žalovanej z 5.4.2018 spolu s výpisom z účtu o platbách žalobcovi, písomným podaním žalobcu z
2.5.2018 s prílohami, a to výzvou na predčasné splatenie úveru z 2.2.2016, prehľadom splácania,
Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 7.12.2013, písomným podaním žalovanej z

16.5.2018 spolu s tlačivom pre priznanie oslobodenia os súdnych poplatkov a zistil nasledovný skutkový
stav:

4. Žalobca ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 1.4.2014 Úverovú zmluvu č. 115229 podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa článku 1., bodu 1.2. Zmluvy, banka sa zaviazala poskytnúť

dlžníkovi peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru vo výške 4200,- eur. Úver sa
dlžník zaviazal splatiť 72 anuitnými splátkami vo výške 91,27 eur mesačne, pričom termín splatnosti
prvej splátky bol 28.4.2014 a poslednej dňa 27.3.2020. Každá ďalšia splátka bola splatná k 27. dňu
v kalendárnom mesiaci. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 15,90 % ročne a to až do splatnosti
celého úveru. Výška RPMN bola 19,78 %, priemerná hodnota RPMN bola 18,87 %. Celkovo sa žalovaná

zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 6781,44 eur.

5. Podľa článku 3., bod. 1.1. Zmluvy, klient sa zaväzuje riadne a včas splniť si všetky svoje záväzky
vyplývajúce z úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom
uvedené v úverovej zmluve, VOP a sadzobníku poplatkov.

6. Žalobca ďalej súdu predložil „Druhú upomienku“ zo dňa 2.11.2015 adresovanú žalovanej, ktorou ju
vyzval k úhrade sumy 181,98 eur najneskôr do 7.11.2015 s upozornením na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru.

7. Žalobca tiež súdu predložil „Výzvu na predčasné splatenie úveru“ zo dňa 2.2.2016, ktorou ju vyzval
na úhradu dlhu 3738,16 eur do 12.2.2016. Výzva bola žalovanej doručená dňa 5.2.2016.

8. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu a výpisu z interného bankového systému je zrejmé, že
žalovanej bol dňa 1.4.2014 poskytnutý úver 2193,36 eur.

9. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 16.10.2016 namietala neprijateľné zmluvné podmienky,
kumuláciu úrokov a úrokov z omeškania, započítanie úhrad na plnenie dlhu. Namietala ustanovenie čl.2
ods. 2.4 zmluvy, podľa ktorého žalobca je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky z právnych úkonovz platieb prijímaných na účet žalovaného, ktoré mu žalobca vedie alebo bude viesť. Taktiež namietala
ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré umožňuje účtovať paušálne poplatky za zaslanie upomienok.
Zároveň žiadala o možnosť uhradiť dlh v splátkach po 34,20 eur z dôvodu, že jej príjmom jej iba starobný

a invalidný dôchodok, pričom je opatrovníčkou mentálne postihnutej dcéry.

10. Zo staviska žalobcu k tomuto vyjadreniu zo dňa 10.11.2016 je zrejmé, že ustanovenie čl. 2 ods.
2. 4 Úverovej zmluvy žalobca nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko predmetné
ustanovenie je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a v prípade započítania pohľadávok na účte klienta

sa dlhy klienta znižujú, teda ani samotné ustanovenie nemožno označiť za neprospech v klienta. Strany
si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky za dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o
úvere dojednať odchylne. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď
v dvoch rovinách: vrátiť poskytnutá peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť
požadovanéúroky.Akdlžníkvobochprípadochnesplnísvojupovinnosťvčas,dostanesadoomeškania.
Vzhľadom na to, že Ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami,

všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok
jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku z omeškania,
ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme, rozhodujúce,
ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov
v konkrétnom prípade. Po zosplatnení úveru veriteľ má nárok na odplatu za poskytnuté peňažné

prostriedky. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných
prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak
by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak
učinil. V zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie") odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo

iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Podľa § 3a ods. 2
nariadenia za sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov sa považujú
úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov. Úroky z omeškania však treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením

celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník
dostane ak neplní riadne a včas. Poukázal na bod 1.1. zmluvy. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné obchodné podmienky banky (VOP) a teda
niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať,
sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Z uvedeného teda vyplýva, že

počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky.
Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnespotrebiteľovivýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,ktorá
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že
rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje
už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy
obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to

neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti
zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatností 9 rokov, by splnenie
tejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo 108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu
na istinu a časť pripadajúcu na úroky. Žalobca neuzatvára so žalovanými mimosúdne dohody, pretože
neuzatvára už ďalšie dohody s klientmi, ktorí porušili svoje zmluvné povinnosti a ich záväzky sa stali

predčasne splatnými. Žalobca má za to, že ak by súd priznal možnosť plnenia dlhu v splátkach,
postupoval by podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý súdu dával nasledovné tot oprávnenie. V aktuálne platnej a účinnej právnej úprave však takéto
splnomocňovacie ustanovenie chýba. Ust. § 232 ods 3 Civilného sporového poriadku, na ktoré súd
odkazuje totiž stanovuje nasledovné: „Lehota na plnenie je bi dni a plynie od právoplatností rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu." Posúdenie finančných možností žalovaného
pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu
súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe
najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbuvhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia
povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že by nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu

lehotu na plnenie a tiež by súd pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v
priamom rozpore a ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR.

11. V špecifikácii pohľadávky zo dňa 29.3.2018 žalobca uviedol, že žalovanému bol na základe úverovej
zmluvy poskytnutý úver vo výške 4.200 eur. Úver bol čerpaný dňa 01 . 04. 2014 vo výške 4 . 200

eur, z ktorého časť finančných prostriedkov vo výške 1796, 64 eur použil na splatenie úveru v Prima
banke a časť finančných prostriedkov vo výške 210 eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru
započítaním na poskytnutý úver v deň jeho poskytnutia v zmysle bodu 3.5 Obchodných podmienok
pre úvery občanom účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (účinné od 1.2.2014) so žalovaným,
Poplatok za poskytnutie úveru je dohodnutý v súlade s právnymi predpismi a nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou s odkazom na § 53 ods. 1 OZ, nakoľko sa týka hlavného predmetu plnenia -

odplatyajedohodnutýurčito,jasneazrozumiteľnevprehľadnejtabuľkevbode1.2.zmluvy.Žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 4.200 eur, ktorý mal splácať k 27. kalendárnemu dňu v mesiaci od
28.4.2014 do 27.3.2020 vo výške 91,27 eur ako to vyplýva z bodu 1.2. zmluvy. Pred predčasným
zosplatnením úveru uskutočnil žalovaný úhrady v celkovej výške 1.658,72 eur, ako je zrejmé z doloženej
tabuľky Prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia - v prílohe. Po predčasnom zosplatnení úveru

žalovaný uskutočnil úhrady v celkovej výške 478,80 eur, ako je zrejmé z doloženej tabuľky Prehľad
splácania - po predčasnom zosplatnení - v prílohe. Celkovo uhradil žalovaný žalobcovi sumu 2137,52
eur (úhrady pred zosplatnením a úhrady po zosplatnení úveru). Vzhľadom na úhrady žalovaného
po predčasnom zosplatnení úveru (prehl'ad splácania žalovaného po predčasnom zosplatnení úveru
doložené v prílohe), žalobca žalobu vzal späť v časti o zaplatenie 478,80 eur s príslušenstvom.

12. Žalovaná v podaní zo dňa 5.4.2018 poukázala na to, že zmluva je písaná drobným nečitateľným
písmom. Takéto konanie považuje za nekalú obchodnú praktiku. Poukázala na článok 3 odsek 1,2,3,
článok 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že
všetky poplatky bolí jasne a zreteľne uvedené jednak v úverovej zmluve a jednak sa s nimi mala

možnosť oboznámiť aj prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere.
Aj keď si žalobca od žalovanej v súdnom konaní pokuty neuplatňuje, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Nemala žiadnu možnosť vyjednávania a buď podmienky zmluvy prijala tak, ako si ich
žalobca sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo by zmluvný vzťah nevznikol. Nie
sú žiadne pochybnosti o tom, že za takého stavuje spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej

pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Žalovaná je toho názoru, že zmluva o úvere je v celom
rozsahu pre rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná, t.j. neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a
úrokmi. Zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ani termín konečnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázala aj na judikatúru súdov. Žalovaná je

tojo názoru, že pri započítaní plnení dlhu žalovanej by došlo zo strany žalobcu k porušeniu príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, teda v prípade, ak by bol poskytnutý úver považovaný za úver
s úrokom a s poplatkami, tak veriteľ je povinný započítavať čiastočné plnenia peňažného dlhu najprv
na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Žalobca v podanej žalobe nepreukázal, že žalovaná
započítavanie čiastočného plnenia určili inak. Z prehľadu splácania, ktoré žalobca súdu predložil, je

evidentné, že žalobca všetky prijaté úhrady splátok v omeškaní započítal prednostne na úhradu úroku.

13. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 2.5.2018 uviedol, že poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22. februára 2018 č.k. 3 Cdo 146/2017, vo veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., v ktorej
posudzoval obdobnú úverovú zmluvu ako je zmluva, z ktorej vyplýva nárok uplatnený v tomto konaní.

V bode 1.2. zmluvy je uvedené, že splácanie úveru sa uskutočňuje anuitnými splátkami, pričom výška
anuitnej splátky bola 91,27 eur. Anuita a anuitné splácanie je definované vo VOP (žalobca predkladá v
prílohe)vČI.V.Splácanieanuitnýmspôsobom(formoukonštantnejanuity)znamená,žeúverjesplácaný
v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou
poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na

platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru
mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť
ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na
najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený vzmluve o úvere. Vzhľadom na to, že zo strany žalovanej došlo k ďalšej opätovnej úhrade dňa 13.4.2018
vo výške 34,20 eur, ktorá bola započítaná na istinu, žalobca vzal žalobu čiastočne späť aj vo výške tejto
úhrady a žiada súd, aby konanie aj v tejto časti zastavil.

14. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 18.6.2018 č.k. 5C/165/2016-140, ktorým konanie
zastavil v časti o zaplatenie sumy 513,- eur, žalovanú zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 1818,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2331,28 eur od 12.2.2016
do 28.9.2016, zo sumy 2297,08 eur od 29.9.2016 do 2.1.2017, zo sumy 2262,88 eur od 3.1.2017 do

27.2.2017, zo sumy 2228,68 eur od 28.2.2017 do 13.4.2017, zo sumy 2194,48 eur od 14.4.2017 do
15.5.2017, zo sumy 2160,28 eur od 16.5.2017 do 23.6.2017, zo sumy 2126,08 eur od 24.6.2017 do
17.8.2017, zo sumy 2091,88 eur od 18.8.2017 do 21.9.2017, zo sumy 2057,68 eur od 22.9.2017 do
23.10.2017, zo sumy 2023,48 eur od 24.10.2017 do 9.11.2017, zo sumy 1989,28 eur od 10.11.2017
do 14.12.2017, zo sumy 1955,08 eur od 15.12.2017 do 15.1.2018, zo sumy 1920,88 eur od 16.1.2018
do 1.2.2018, zo sumy 1886,68 eur od 2.2.2018 do 13.3.2018, zo sumy 1852,48 eur od 14.3.2018

do 13.4.2018, zo sumy 1818,28 eur od 14.4.2018 do zaplatenia, a to všetko jej povoľuje uhradiť v
36,20 eurových mesačných splátkach splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k
rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok. V
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v
rozsahu 27% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

15. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach, proti výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca.

16. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30.7.2019 č.k. 17Co/50/2019-225 potvrdil rozsudok vo
vyhovujúcom výroku v rozsahu splatnosti dlhu žalovanou a zrušil rozsudok v zamietavom výroku v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí

konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalobcom žalovanej v dôsledku
absencie obligatórnych náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanej nárok len na zaplatenie
istiny úveru. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady
pre výpočet RPMN, teda absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súdprvejinštancievšaknijakonešpecifikoval,ktorékonkrétnepredpokladyprevýpočetRPMNpovažuje
za absentujúce. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Rozhodovanie v
súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej
istoty vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku. Ak súd dospeje k
záveru,ževprejednávanejvecinastalatypickásituáciariešenáužvjudikatúresúdovurčitýmspôsobom,

má možnosť v odôvodnení rozsudku jednoducho odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Pokiaľ sa
však chce od takejto praxe odkloniť, je jeho zákonnou povinnosťou vyplývajúcou mu z ust. § 220 ods.
3 CSP dôkladne vysvetliť, z akých dôvodov nemožno v prejednávanej veci akceptovať súdnu prax.
Odklon od ustálenej praxe pritom môže byť odôvodnený rozdielnosťou skutkového stavu, ale aj vývojom
právneho názoru. Bezvýnimočne však platí, že odôvodnenie odklonu musí byť dôkladné a presvedčivé.

NSSRužvoviacerýchrozhodnutiachtak,akonatopoukazuježalobca,zaujalstanovisko,ževzmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky) a pri ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je za použitia eurokonformného výkladu
nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Vychádzajúc z

uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní odklonil od rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenej v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2017, 4Cdo/211/2017
3Cdo/56/2018 4Cdo/187/2017, 4Cdo/65/2018. Tento odklon od ustálenej rozhodovacej praxe žiadnym
spôsobom neodôvodnil, t. j. neuviedol, z akých dôvodov neakceptoval v prejednávanej veci súdnu prax.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého

súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám
sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahuzodpovedajúcemu zrušeniu rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám
stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Súd následne doplnil dokazovanie oboznámením tlačivami pre dokladovanie pomerov žalovanej
z 21.1.2020 a 17.9.2020, písomnými vyjadreniami žalovanej z 30.1.2020, z 8.4.2020, z 22.7.2020,
z 10.9.2020, odpoveďami na lustrácie z registra bánk ohľadne žalovanej, lustráciami z registra Soc.
poisťovne ohľadne žalovanej, písomnými vyjadreniami žalobcu z 10.1.2020, z 13.1.2020, z 19.3.2020,

z 23.3.2020, z 9.7.2020, z 27.8.2020, z 28.8.2020.

18. Žalobca v podaní z 13.1.2020 odkázal na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu SR ohľadne
splnenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne vo
veciach žalobcu, v ktorých posudzoval obdobné úverové zmluvy, a to uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 z 22.2.2018, sp.zn. 4Cdo 211/2017 z 23.4.2018, sp.zn.3Cdo/56/2018 z

17.4.2018, sp.zn. 4Cdo/65/2018 z 26.9.2018, sp.zn 5Cdo/132/2017 z 29.10.2018, sp.zn 2Cdo/235/2017
z21.12.2018,sp.zn3Cdo/45/2018z22.11.2018,sp.zn.7Cdo/98/2018z30.1.2019,sp.zn.1Cdo/59/2019
z 30.10.2019. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu vo veci iného žalobe u, ktoré sa
tak isto týka splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a to uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/ 187/2017 z 23.4.2018. K úprave predpokladov použitých na výpočet

RPMN žalobca uviedol, že všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú, a
ide o nasledovné výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky,
úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon nepožadoval a
ani v súčasnosti nepožaduje, uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval
ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet

RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo banka, ako vyplýva
z vyššie uvedeného, splnila. Žalobca podotýka, že zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus
alebo vynucovanie náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť
zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, a máme
zato, že všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné. Žalobca poukazuje aj na uznesenie

Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/237/2017-124 zo dňa 26.9.2018, v ktorom sa krajský súd nestotožnil
s právnym posúdením súdu prvej inštancie, keď podľa názoru odvolacieho súdu zákon nepožaduje
uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a ani nepožaduje predpoklady pre výpočet
RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovil, že tieto
predpoklady sa majú v zmluve uviesť, čo žalobca v zmluve jednoznačne uviedol, keď uviedol, aká je

výška RPMN ako aj priemerná RPMN ako aj celková čiastka, ktorú musí žalovaný uhradiť.

19. V písomnom podaní z 28.8.2020 žalobca uviedol, že žalovaný neuhradil sumu, ktorá by presahovala
už právoplatne priznaný nárok rozhodnutím zo dňa 18.6.2020. Žalobca predložil tabuľku, z ktorej sú
zrejmé všetky úhrady žalovaného po predčasnom zosplatnení úveru. Žalovaný po vyhlásení rozsudku

zo dňa 18.6.2018 spláca úver v mesačných splátkach vo výške 36,20 eur mesačne od 17.7.2018 do
24.7.2020. Žalovaný uhradil ešte pred vyhlásením rozsudku dve splátky - a to dňa 3.5.2018 a 19.6.2018,
každú vo výške 34,20 eur, ktoré neboli zohľadnené v rozsudku. V rozsudku boli zohľadnené úhrady
žalovaného za obdobie od 28.9.2016 do 13.4.2018, spolu vo výške 513 eur a v teda v časti o zaplatenie
sumy 513 eur bolo konanie zastavené. Následne ďalšími úhradami, ktoré neboli v rozsudku zohľadnené

a to úhradami od 3.5.2018 do 24.7.2020 zaplatil žalovaný spolu sumu 792,40 eur, ktorá bola započítaná
na istinu. Žalovaný bol povinný v zmysle rozsudku súdu zaplatiť žalobcovi sumu 1818,- eur s prísl. a z
uvedeného teda vyplýva, že žalovaná zatiaľ uhradila iba časť priznanej sumy.

20. V ďalších podaniach žalobca poukazoval na ostatné tvrdenia a dôkazy. Žalovaná sa v písomných

podaniach pridržiaval tvrdení uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.23. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

29. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

31. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

32. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

33. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávacípredpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

36. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez
možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol
použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa

v danom právnom vzťahu.

37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná ako dlžník dňa 1.4.2014
uzatvorili úverovú zmluvu, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 4200,- eur. Úver sa žalovaná
zaviazala splatiť 72 splátkami vo výške 91,27 eur mesačne, pričom termín splatnosti prvej splátky
bol 28.4.2014 a poslednej dňa 27.3.2020. Každá ďalšia splátka bola splatná k 27. dňu v kalendárnom

mesiaci. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 15,90 % ročne a to až do splatnosti celého úveru. Výška
RPMN bola 19,78 %, priemerná hodnota RPMN bola 18,87 %. Celkovo sa žalovaná zaviazala žalobcovi
zaplatiť sumu 6781,44 eur.40. Žalovaná uhradila k predmetnej zmluve pred podaním žaloby sumu 1658,72 eur a sumu 513,- eur
po podaní žaloby do vyhlásenia rozhodnutia vo veci, spolu 2170,92 eur. Následne uhradila žalovaná
splátkami sumu 792,40 eur.

41. Nakoľko rozsudkom z 18.6.2018 č.k. 5C/165/2016-140, bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie
sumy 513,- eur a žalovanú súd zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1818,28
eur spolu s úrokom z omeškania z konkrétnych súm po zohľadnení splácania dlžnej sumy zo strany
žalovanej, predmetom ďalšieho konania je nárok na zaplatenie istiny 1162,07 eur, úroku v sume 181,65

eur, úroku z omeškania v sume 3,16 eur, úroku z omeškania zo sumy úroku 181,65 eur od 3.2.2016
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3493,35 eur od 3.2.2016 do 11.2.2016
(zamietnutá časť v pôvodnom rozsudku, pričom v zamietavej časti bol rozsudok zrušený), úroku z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1162,07 eur od 12.2.2016 do zaplatenia.

42. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

43. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,

a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

44. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

45. Súd je toho názoru, že ust. bodu 5.6 zmluvy v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovanej
ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust.
Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov
nepriaznivénásledkyhraničiaceažsneprístupnosťou k občianskymprávam,ktoré priznávaObčiansky
zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

46. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči

dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

47. Uvedené ustanovenie zmluvy (bod 5.6.) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom
v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

48. Vzhľadom na ust. § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

49. V danom prípade je tak súd viazaný názorom odvolacieho súdu ohľadne názoru, že v zmluvách

uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky) a pri ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je za použitia eurokonformného výkladu
nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Súd vzhľadomna uvedené akceptoval prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenú v rozhodnutiach sp.
zn. 3Cdo/146/2017, 4Cdo/211/2017 3Cdo/56/2018 4Cdo/187/2017, 4Cdo/65/2018, na ktoré poukazoval
odvolací súd.

50. Žalobcovi tak súd priznal nárok na zvyšnú časť istiny a úroku z úveru v sume 1162,07 eur (po
zohľadnení platieb uhradených na úrok z úveru nepriznaný pôvodným rozsudkom, ktoré platby boli
pôvodne zarátané na dlžnú istinu), nárok na úrok z úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti (do
2.2.2016) v sume 181,65 eur, nárok na úrok z omeškania v sume 3,16 eur vyčíslených pri sadzbe 5%
ročne z dlžnej istiny.

51. S ohľadom na to, že úrok z úveru, v danom prípade vo výške 181,65 eur, nemožno úročiť ďalším
úrokom z omeškania (zákaz anatocizmu, s poukazom na rozsudok Veľkého senátu obchodného kolégia
NS ČR zodňa 24.3.2004 pod sp. zn. Odo 101/2002, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 689/2006, sp. zn.
31Cdo2036/2009, sp. zn. 35Odo 101/2002, ako aj uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 1893/08

zodňa 13.11.2008), súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania z kapitalizovaného zmluvného
úroku odo dňa 3.2.2016 z nezaplatených úrokov 181,65 eur do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

52. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že „Dohoda o platení úrokov z omeškania zo zmluvných
úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom“. Preto treba

konštatovať neplatnosť takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom
(§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka).

53. Úroky z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky
pričom zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka nie je možné

vyvodiť právo veriteľa na príslušenstvo z príslušenstva. Nezaplatením úrokov z istiny sa dlžník dostáva
do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od
dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, v konkrétnom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov,
veriteľ nemá preto, že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neupravujú majetkovú sankciu
pre prípad omeškania s plnením príslušenstva pohľadávky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že

branie úrokov z úrokov, anatocizmus, nebolo prípustné už v rímskom práve. Z uvedených záverov
konštantnevychádzarozhodovaciapraxsúdovČeskejrepublikypričomniejedôvodsaňouneinšpirovať
vzhľadom na totožnosť právnej úpravy v Českej a Slovenskej republike v období, z ktorého rozhodovacia
prax pochádza. V rozsudku z 24.03.2004 sp.zn. 35Odo/101/2002, ktorý bol publikovaný v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R/5/2006, Veľký senát obchodného kolégia Najvyššieho súdu

Českej republiky prijal záver, že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi
požadovať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/126/2019 z 25. 06. 2020.

54. V týchto súvislostiach súd poukazuje napríklad aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn.

21Co/102/2018 z 13. 12. 2018, sp.zn. 14Co/20/2017 zo 14. 06. 2018.

55. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu

možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

56. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným

právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sas obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

57. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

58. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na
zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorá výška je
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo sumy
istiny úveru po zohľadnení jednotlivých úhrad žalovanej po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Do
sféry dispozície žalovanej sa výzva na predčasné splatenie úveru dostala dňa 5.2.2016, ako to vyplýva
z kópie doručenky predloženej žalobcom. Žalobca poskytol vo výzve žalovanej lehotu na plnenie do

12.2.2016. Žalovaná sa do omeškania dostala najskôr dňa 13.2.2016, súd preto žalobcovi priznal nárok
na úrok z omeškania od uvedeného dňa a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

59. Súd preto nemohol priznať žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % z požadovanej istiny
za obdobie od 3.2.2016 do 12.2.2016, keďže v tom čase žalovaná ešte nebola v omeškaní s úhradou

zosplatneného úveru.

60. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

61. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Príjem žalovanej predstavuje starobný dôchodok v sume 374,70 eur a vdovský dôchodok v

sume 111,90 eur, pričom žalovaná tiež poberá opatrovateľský príspevok v sume 223,- eur. Súd zároveň
zohľadnil skutočnosť, že žalovaná sa stará o dcéru, ktorá je mentálne postihnutá a potrebuje neustálu
opateru. Zároveň súd zohľadnil, že žalovaná spláca aj ďalších päť úverov v mesačných splátkach po
50,80 eur, po 29,70 eur, po 80,- eur, po 37,30 eur, po 45,40 eur a zároveň právoplatne priznanú sumu v
tomto konaní po 36,20 eur. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné

pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa.
Od pôvodného rozhodnutia, ktorým bola žalovaná právoplatne zaviazaná na úhradu sumy 1818,28
eur spolu s ďalším príslušenstvom žalobcovi, nedošlo k výraznej pozitívnej zmene jej sociálnych a
majetkových pomerov. Súd preto povolil žalovanej aj zvyšnú časť dlžnej sumy splácať v splátkach po
36,20 eur.

62. Povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nie je spôsobilé žalobcovi spôsobiť ekonomické
problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne
neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu ako spoločnosti ktorá má v predmete svojej obchodnej
činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov. Žalovaná ako spotrebiteľ si zaslúži ochranu, keď

sa objektívne ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
bolo pre ňu devastujúce. Žalovaná riadne spláca žalobcovi aj dlh už právoplatne v tejto veci žalobcovi
priznaný.

63. Súd, ktorý rozhoduje o čase plnenia žalobou uplatneného nároku nie je viazaný pôvodne

dojednanými splátkami, môže však pri stanovení výšky splátok zohľadniť situáciu existujúcu v čase
rozhodovania. Ak žalovaný svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej
zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu.. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu
negatívnydopad,keďžemupatrínároknaúrokyzomeškaniazdlžnejsumyaždočasuúplnéhosplnenia
dlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej

úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by
bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu (v súvislosti
s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/130/2018 z 17. 12. 2018).64. Stanovená výška splátky neúmerne nepredĺži dobu splácania oproti pôvodnej zmluve a zároveň
existenčne neohrozí žalovanú (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 25Co/101/2018 z 30. 04. 2019).

65. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

68. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

69. Žalobca požadoval istinu a sumu vyčísleného príslušenstva v sume 3678,16 eur spolu s ďalším
nevyčísleným príslušenstvom. Z uplatnenej sumy 3165,16 eur žalobcovi bolo priznaných 3165,16 eur
spolu s ďalším príslušenstvom a konanie bolo zastavené ohľadne sumy 513,- eur, avšak zastavenie
procesne zavinila žalovaná úhradami po podaní žaloby.

70. Žalobcov úspech tak predstavoval 100%. Uvedenú náhradu trov v plnom rozsahu proti žalovanej mu
súd aj priznal. Žalobca uviedol úroky z omeškania, ktorý nárok súd čiastočne zamietol, ako príslušenstvo
pohľadávky bez toho, aby ich špecifikoval v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by predstavovala
v istom slova zmysle uplatňovanú istinu. Za týchto okolností by nebolo dôvodné, aby súd tieto úroky
kapitalizoval, takýmto spôsobom z nich vlastne vytváral istinu a bral ju do úvahy aj ako základ pre

posúdenie miery úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať
nepriznané a nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi
ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje
na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/141/2018

zo 4.4.2019. V súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na
názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017,
ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

71. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.