Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415214070
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415214070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej

a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského, v právnej veci žalobcu:
Diners Club CS, s.r.o., Námestie Slobody č. 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpený advokátom:
JUDr. Július Brichta, Grösslingová ul. č. 6-8, Bratislava, proti žalovanému: S. Ž., I.. XX.XX.XXXX, G.
Z. K. U.. Č.. XX, Z., adresa na doručovanie: X. U.. Č.. XX, Z., o zaplatenie istiny 3.616,38 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája
2017, č. k. 40C/557/2015 - 79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
3.008,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.008,44 eur od 24.08.2015
do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume 25 eur, splatných vždy do 25. dňa

príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,16 %.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2 písm. f), i), k)
a § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 40 ods. 1, 4, § 43a
ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 2, § 457 a § 517 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z potvrdenia žalobcu o prijatí žiadosti žalovaného zo dňa
04.08.2014, ktoré by bolo možné považovať za akceptáciu žiadosti žalovaného (návrhu na uzatvorenie
zmluvy) o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že okrem údaja o revolvingovom limite 2.000
eur, obsahuje aj iné údaje týkajúce sa revolvingového úveru, ako sú obsahom žiadosti žalovaného,
preto takéto prijatie žiadosti treba považovať za odmietnutie žiadosti žalovaného a považuje sa za nový
návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý však žalovaný neprijal zákonom požadovanou formou a samotné

čerpanie úveru žalovaným nie je možné považovať za akceptáciu návrhu písomnou formou, a preto
dospel k záveru, že medzi stranami nebola uzatvorená platná zmluva o revolvingovom úvere, pričom
poukázal na rovnaké právne závery iných okresných súdov v obdobných spotrebiteľských sporoch, keď
zistili, že návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a akceptácia tohto návrhu neobsahovalirovnaké náležitosti. Uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti vznikla žalovanému povinnosť vrátiť
žalobcovi iba vyčerpané prostriedky úverového rámca po odpočítaní úhrad vykonaných žalovaným s
tým, že žalovaný vyčerpal z revolvingového rámca sumu 3.008,44 eur, pričom nevykonal žiadne úhrady.

Zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie istiny 607,94 eur s úrokom vo výške 13,9 % ročne zo sumy
3.000 eur od 24.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05,% ročne zo sumy 47,50
eur od 24.08.2015 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 13,9 % ročne zo sumy 55,94 eur od
24.08.2015 do dňa vydania rozhodnutia odôvodnil vecne tým, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
nemohol byť dôvodný, nakoľko nebola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute, a poukázal

na neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu absencie písomného prijatia návrhu žalobcu zo
strany žalovaného, keďže aj v prípade platného uzatvorenia zmluvy, by neobsahovala všetky zákonné
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žiadosť žalovaného o vydanie
kreditnej karty Diners Club Pure+ zo dňa 23.07.2014, ani potvrdenie žalobcu o prijatí žiadosti zo dňa
04.08.2014 neobsahujú údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ani údaj o výške,
počte, termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky, keď údaj o úrokovej sadzbe je v

potvrdení žalobcu o prijatí žiadosti zo dňa 04.08.2014 uvedený iba ťažko čitateľným, drobným písmom
a takéto konanie žalobcu s prihliadnutím na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, je nutné považovať za
nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej
uviedol, že vychádzajúc z neprehľadnosti a nečitateľnosti aj ostatných častí potvrdenia žalobcu o prijatí
žiadostí žalovaného (ale aj žiadosti o zmenu limitu na karte Diners Club zo dňa 29.09.2014) dospel k

záveru, že aj prípadný odkaz na všeobecné obchodné podmienky, v ktorých by mali byť podrobnejšie
upravené práva a povinnosti zmluvných strán, ako aj náležitosti zmluvného vzťahu, neobstojí jednak z
dôvodu uvedenej nečitateľnosti, ale aj z dôvodu, že všeobecné obchodné podmienky by nemali slúžiť
k tomu, aby v nich dodávateľ v zložitej forme skryl dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú a vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí

skonštatoval, že revolvingový úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaný by
rovnako bol povinný vrátiť žalobcovi iba vyčerpané peňažné prostriedky z úverového rámca. Povolenie
zaplatiť dlžnú istinu s príslušenstvom mesačnými splátkami odôvodnil vecne nepriaznivou finančnou,
majetkovou a sociálnou situáciou žalovaného, ktorú v konaní svojou výpoveďou na pojednávaní dňa
23.05.2017 náležite preukázal s tým, že vyššia suma splátok by bola pre žalovaného neprimerane

prísna až nesplniteľná, keď žalobca nebude na svojich právach výraznejším spôsobom dotknutý, keďže
nezaplatením čo i len jednej splátky žalovaným nastane splatnosť celej časti dlžnej sumy. Rozhodnutie o
trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1
C. s. p. a vecne čiastočným úspechom žalobcu s tým, že po odpočítaní čiastočného úspechu žalovaného
v konaní (28,42 %) od čiastočného úspechu žalobcu v konaní (71,58 % - vypočítaný ako rozdiel medzi

uplatneným nárokom a priznaným nárokom), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
43,16 % s tým, že o výške ich náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol, podal
žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,

že zmluvu považuje za riadne a platne uzatvorenú a vo vzťahu k dodržaniu písomnej formy zmluvy o
spotrebiteľskom úvere dal do pozornosti samotnú žiadosť o vydanie karty Diners Club PURE+ zo dňa
23.07.2014 podpísanú žalovaným, v ktorej sa okrem iného uvádza, že obsah zmluvy o vydaní Karty
je tvorený Žiadosťou, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie platobných
kariet Diners Club (ďalej len „VOP“), Revolvingovými obchodnými podmienkami (ďalej len „ROP“),

Potvrdením o prijatí žiadosti a príslušným Sadzobníkom poplatkov s tým, že Potvrdenie o prijatí žiadosti
žalovaného, je vzhľadom na jeho obsah riadnym prijatím návrhu, keď v súlade s ust. § 44 ods. 2
veta druhá Občianskeho zákonníka prijatím návrhu je odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej
zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Uviedol, že
listina označená ako Potvrdenie o prijatí žiadosti zo dňa 04.08.2014 je riadnym prijatím návrhu, hoci

vymedzujúcim obsah navrhovanej zmluvy inými slovami s tým, že takýto spôsob vymedzenia pozná
zákon o spotrebiteľských úveroch, ak je zmluva uzatvorená prostriedkami diaľkovej komunikácie, pričom
dáva spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní, čo v danom prípade žalobca
(zrejme žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) mal, a nevyužil ho. Žalobca vo svojom odvolaní poukázalna formuláciu VOP pre vydanie a používanie platobných kariet Diners Club, platných od 01.05.2011 a
ROP platných od 01.02.2012 s tým, že v zmysle zákona o platobných službách je ako platobná inštitúcia
povinný mať vydané VOP, ktoré sú pre účely zákona nazývané rámcovou zmluvou a sú automaticky

súčasťou zmluvy, čo platí aj pre Zoznam poplatkov, a preto považoval za nemiestne konštatovanie súdu
prvej inštancie týkajúce sa absencie podpisu listín - VOP, ROP a Sadzobníka poplatkov, a to aj vzhľadom
na ním zdôrazňované ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. K náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), i) a k)

zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
predmetný spotrebiteľský úver možno alternatívne považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu,
že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 242/2007 zo dňa 03.07.2008, základným
princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom,
ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady a poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 5Co/164/2016-95 zo dňa 06.12.2016, z ktorého vyplýva, že v zmluve nie je nevyhnutné

uvádzať napríklad presný počet splátok, nakoľko pri revolvingovom spotrebiteľskom úvere to ani nie je
reálnemožné,lebojelennadržiteľoviplatobnejkarty,čibudečerpaťúveravakejvýškehobudesplácať.
Poukázal na konkrétne ustanovenia ROP a VOP, platné v čase uzatvorenia zmluvy s tým, že z listinných
dôkazov je zrejmá napr. výška revolvingového limitu (výška úveru) - 2.000 eur, resp. neskôr 3.000 eur,
výška minimálnej splátky - 5 % z revolvingovej sumy/najmenej 20 eur, výška úrokovej sadzby - 13,9 %

p. a., výška sankčného úroku - 5,25 % p. a. (viď Sadzobník poplatkov, ktorý tvorí obsah zmluvy), pričom
vzhľadomnašpecifikápredmetnejzmluvyoúveremalzato,ženemožnokonštatovať,ževnejabsentuje
informácia o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, či informácia o poradí, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom na účely jeho splatenia, ako
to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko považoval

za dôležitý fakt, že pri revolvingovom úvere, ktorý žalovanému poskytol, nebol vopred známy konkrétny
rozsah čerpania úveru žalovaným, periodicita čerpania úveru žalovaným a ani konkrétna výška splátok
úveru žalovaným, ako aj ich samotný počet, pretože uvedené bolo v zmysle zmluvy ponechané na
vôli žalovaného, pričom zmluvne bol stanovený rámec, v ktorom sa môže žalovaný rozhodovať, ako
bude úver čerpať a splácať, resp. do akej výšky môže žalovaný čerpať úver a aká bude minimálna

mesačná splátka čerpaného úveru. Namietol, že súd prvej inštancie považoval za potrebné poskytnúť
spotrebiteľovi až takú mieru ochrany, že mu umožnil splácať istinu dlhu v sume 3.008,44 eur vyše desať
rokov, t. j. v splátkach v sume 25 eur mesačne s tým, že zo samotného výsluchu žalovaného vyplynulo,
že bez akýchkoľvek pochybností vedome, nezodpovedne a zrejme dlhodobo žil na dlh, pričom sociálno-
ekonomickú situáciu žalovaného mal za dôveryhodne preukázanú len jeho výsluchom bez potreby

doloženia čo i len jedného listinného dôkazu preukazujúceho žalovaným tvrdené exekúcie a iné dlhy,
príjmy a majetkové pomery, a preto mal súd prvej inštancie žalovanému uložiť povinnosť uhradiť celú
dlžnú sumu spolu s riadne uplatneným úrokom a ostatným príslušenstvom pohľadávky a jeho sankčnými
nárokmi.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie s tým, že svoju možnosť splácať dlh v mesačných splátkach v sume 25 eur a svoju nepriaznivú
finančnú situáciu preukázal dôkazmi, z ktorých vyplýva, že jeho finančné problémy, výška úverov a

splátok sú skutočné. K svojej aktuálnej situácii žalovaný uviedol, že od 01.08.2017 je nezamestnaný,
nárok na podporu nemá a momentálne si hľadá novú prácu, má štyri aktívne exekúcie, celkové záväzky
činia sumu 40.000 eur a nevlastní žiadny majetok, pričom v priebehu ostatného roka (pokiaľ mal prácu)
znížil svoje úverové zaťaženie cca o sumu 4.000 eur a prejavil ochotu naďalej platiť splátky svojho dlhu
po 25 eur mesačne, a k svojmu písomnému vyjadreniu doložil výpis z účtu, podľa ktorého žalobcovi už

zaplatil prvú splátku.

4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že vzhľadom na obsah

podania žalovaného nepovažuje za potrebné a hospodárne bližšie sa k nemu vyjadrovať a právo na
odvolaciu repliku podľa § 374 ods. 1 C. s. p. nevyužíva s tým, že v plnom rozsahu zotrváva na obsahu
svojho odvolania s tým, že výšku splátok žalovaného považuje za neprimerane nízku.5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods.

l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. mája 2018 podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.
s. p.).

9.

K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10.

Podľa § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak
dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

11.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

12.

V posudzovanej veci bola spornou otázka právnej kvalifikácie Potvrdenia o prijatí žiadosti žalovaného
zo dňa 04.08.2014, a to, či dané Potvrdenie žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club Pure+ spolu

so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru je možné považovať za prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, alebo vzhľadom na dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny treba prijatie návrhu považovať za odmietnutie návrhu podľa § 44 ods. 2 veta prváObčianskeho zákonníka a tým nadobúda povahu nového návrhu, ktoré za účelom uzavretia zmluvy
písomnou formou vyžaduje jeho písomné prijatie (akceptáciu) žalovaným.

13.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť žalovaného) a prijatie návrhu (potvrdenie
žalobcu o prijatí žiadosti) nie sú totožné, nakoľko sa líšia v tom, že žiadosť zo dňa 23.07.2014 a
29.09.2014 obsahujú iba údaj o štandardnom, resp. nadštandardnom revolvingovom limite (2000 eur,

resp.3.000eur)aPotvrdeniežiadostizodňa04.08.2014a08.10.2014obsahujeokremprijatianávrhuna
uzavretie zmluvy aj iné údaje, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), aktuálnu výšku
priemernej RPMN pre kreditné karty, údaj o súhrnnom prehľade lehôt splácania úrokov a pravidelných
poplatkov, údaje o reklamácii transakcií a údaj o aktuálnych poplatkoch za využívanie služieb súvisiacich
s revolvingovou (úverovou) funkciou karty, z čoho vyplýva, že prijatie návrhu s vyššie uvedeným
obsahom nie je spôsobilou akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy, a preto je odmietnutím návrhu a

je nutné ho kvalifikovať ako nový návrh tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Vychádzajúc zo
súdom prvej inštancie správne zistenej skutočnosti, že potvrdenie žalobcu o prijatí žiadosti žalovaného
je novým návrhom, stal sa nepochybným a nesporným fakt, že žalovaný nereagoval žiadnym písomným
podaním na potvrdenie prijatia jeho žiadosti, a teda žalovaný písomne neprijal nový návrh žalobcu,
a preto nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na zrejmú obsahovú

rozdielnosť medzi Žiadosťou a Potvrdením o jej prijatí, sa nebolo možné stotožniť s názorom žalobcu, že
Potvrdenie o prijatí žiadosti zo dňa 04.08.2014 vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy iba inými slovami.
Námietka žalobcu, ktorou sa odvolával na rámcovú zmluvu vo forme jasne formulovaných VOP a ROP,
platných v čase uzavretia zmluvy, je v posudzovanom spore irelevantná, nakoľko podstatným dôvodom,
pre ktorý i prípadný odkaz na VOP a ROP, by nemohol zakladať hmotnoprávne účinky zmluvného vzťahu

strán, je skutočnosť porušenia zásady poctivého obchodného styku, nakoľko text Potvrdenia o prijatí
žiadosti je napísaný takým drobným písmom, že je nečitateľný a pre spotrebiteľa neprehľadný.

14.

K námietke žalobcu, že žalovaný svoje právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní nevyužil, odvolací
súd uvádza, že právne účinky odstúpenia od zmluvy môžu nastať iba v prípade, ak strany zmluvu platne
uzatvorili, ak však zmluva nebola uzavretá z dôvodu absencie prijatia návrhu na jej uzavretie, nie je
daný predpoklad pre odstúpenie od zmluvy, keďže táto neexistuje. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy,
podľa ktorej sa plnilo, súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi všetko,

čo podľa nej dostal (vyčerpané prostriedky úverového rámca) titulom bezdôvodného obohatenia.

15.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sú v posudzovanom
spore bez významu a odvolací súd nemá povinnosť sa nimi zaoberať, nakoľko súd prvej inštancie
čiastočne nevyhovel žalobe primárne z dôvodu, že nedošlo k jej uzavretiu a splnenie zákonných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval iba hypoteticky za predpokladu, ak by zmluva
bola platne uzatvorená v stanovenej forme, pričom svojím konštatovaním o absencií zákonných

náležitostí zmluvy, iba podporil svoj právny záver, že i v prípade platne uzatvorenej zmluvy žalobca nemá
nárok na plnenie v rozsahu žalobného návrhu, nakoľko nesplnenie zákonom vyžadovaných náležitostí
zmluvyospotrebiteľskomúvere(§9ods.2písm.a/žk/,r/ay/)mázanásledok,žespotrebiteľskýúversa
považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní namietol

iba jednu z kumulatívnych zákonných náležitostí, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere,
a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nečitateľnosť údajov o úrokovej
sadzbe a chýbajúci termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9
ods. 2 písm. f) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca nenamietal.

16.

V súvislosti s ústavným súdom deklarovaným princípom priority výkladu zmluvy, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, odvolací súd považuje za potrebnéuviesť, že tento argument žalobcu nesúvisí s nedostatkom zákonných náležitostí zmluvy vyžadovaných
ust. § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r), y), nakoľko nedostatok týchto zákonných náležitostí spôsobuje, že
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a nie neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17.

K námietke žalobcu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniam o svojej
sociálno-ekonomickej situácii, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v priebehu

konania pred súdom prvej inštancie nespochybňoval nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, práve
naopak, na pojednávaní dňa 23.05.2017 uviedol, že by sa vedel dohodnúť so žalovaným na určitých
splátkach, avšak v jeho situácii to asi nie je možné, z čoho vyplýva, že žalobca bol s finančnou situáciou
žalovaného uzrozumený.

18.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutej časti rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu sčasti zamietol a vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie
vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a nakoľko
žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými sa nebol súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový

stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce
zákonné ustanovenia, odvolací súd sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozsudku, ktorým rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok v napadnutej časti
potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

20.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).