Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 6, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 39Csp/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203597
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118203597.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: H. F., F..

XX.XX.XXXX, T. F. XXX, zastúpený: JUDr. Roman Cibulka, advokát, so sídlom Hlavná 13, Trnava,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, a.s., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 2.235,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo
sumy 2.235,60 eur od 23.04.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške náhrady súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.04.2018 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 2 235,60 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ako aj trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem
iného i poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. V predmetnej
činnosti žalovaný podnikal do 14.2.2008 pod obchodným názvom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.
a od 15.2.2008 došlo k zmene jeho obchodného názvu, ktorý je v súčasnej dobe PROFI CREDIT

SLOVAKIA s.r.o. Žalobca uzatvoril dňa 15.12.2003 so žalovaným Zmluvu o revolvingovej pôžičke č.
XXXXX-XXXXX („spotrebiteľská zmluva“), na základe ktorej mu žalovaný poskytol pôžičku vo výške
162 000,- Sk (5 377,41 €). Žalobca sa mu požičanú sumu vrátane jej príslušenstva zaviazal splatiť v
36 mesačných splátkach po 4 500,- Sk (149,37 €) podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu
uvedenej zmluvy. Nakoľko sa žalobca dostal v súvislosti so splácaním uvedenej pôžičky do problémov,
požiadal žalovaného o odklad splátok a žalovaný mu na základe jeho žiadosti predložil a dal k
podpisu tzv. „Dodatok k zmluve o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX o odklade splátok č. 9

až 12 ( „dodatok“), ktorý dodatok žalobca dňa 28.10.2004 podpísal. Prílohou uvedeného dodatku bol
nový splátkový kalendár a v zmysle ČI. I. dodatku bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému ako
veriteľovi zmluvnú odmenu za vykonanie odkladu zmluvných splátok vo výške 18 000,- Sk (597,49
€), ktorá odmena bola splatná podľa nového splátkového kalendára, pričom ročná percentuálna miera
nákladov pôžičky po vykonaní odkladu splátok predstavovala v zmysle dodatku 19,71 %. Žalobca od
uzavretia uvedenej spotrebiteľskej zmluvy do doby, kým mu jeho zamestnávateľ nezačal na úhradu
pohľadávky žalovaného vykonávať na výzvu žalovaného z jeho mzdy zrážky, tomuto na úhradu jeho

pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy a jej dodatku uhradil čiastku 6 970,09 € (do 7.5.2009).
Zamestnávateľ žalobcu JOHNS MANVILLE SLOVAKIA a.s. mu na základe žalovaným doručenej
žiadosti o vykonávanie zrážok z jeho mzdy a predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú dohodu
žalobca na základe výzvy žalovaného podpísal, vykonal na úhradu pohľadávky žalovaného ku dňu14.2.2018 zrážky zo mzdy v celkovej výške 7 478,12 € (225 286,- Sk). Ku dňu 14.2.2018 tak bola
žalovanému na úhradu jeho pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy a jej dodatku, ktorou
zmluvou bola žalobcovi poskytnutá pôžička vo výške 162 000,-Sk (5 377,40 €), celkove zaplatená suma

14 448,21 € (435 266,80Sk), čo je o 9070,81€ (273 267,20 Sk) viac ako si žalobca od žalovaného
požičal.Zamestnávateľžalobcupritomnazákladeužspomínanejvýzvyžalovanéhovovýkonezrážokzo
mzdy žalobcu naďalej pokračuje, a preto žalobca dňa 13.3.2018 podal na tunajší súd návrh na vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa ďalšieho
výkonu práva na zrážky z jeho mzdy. Okresný súd svojim uznesením sp.zn. 32 Csp/38/2018 zo dňa

14.3.2018 návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel. Žalobca sa voči žalovanému
domáha z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zaplatenia (vrátenia) finančnej čiastky v celkovej
výške 2 235,60 €, ktoré čiastky mu boli na úhradu pohľadávok žalovaného vyplývajúcich z vyššie
uvádzanej spotrebiteľskej zmluvy zrazené jeho zamestnávateľom za obdobie posledných dvoch rokov,
t.j. za obdobie, čo tento jeho nárok nie je premlčaný. Za vyššie uvedené obdobie posledných dvoch rokov
(od marca 2016 do marca 2018) bola podľa priloženého potvrdenia zamestnávateľa žalobcu tomuto

na úhradu spomínaných pohľadávok žalovaného zrazená celkom čiastka 2235,60 €. Z priloženého
obsahu spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je možné zistiť, že jej podstatný
obsah s výnimkou prvej strany je napísaný tak drobným písmom, ktoré žalobca a jeho manželka, ktorí
mali Spotrebiteľskú zmluvu dňa 15.12.2003 podpísať, neboli schopní bez použitia zväčšovacieho skla
prečítať a z obsahu textu uvedenej zmluvy sa tak oboznámiť. Z obsahu uvedenej spotrebiteľskej zmluvy

je možné dospieť k záveru, že táto zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky t.j. také podmienky,
ktoré spôsobujú značenú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech
žalobcu - spotrebiteľa. Je pritom evidentné, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia, teda také, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť už pred podpisom zmluvy a
mohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Žalobca má tiež za to, že niektoré ustanovenia

uvedenej spotrebiteľskej zmluvy odporujú ako zákonu na ochranu spotrebiteľa, tak i zákonu č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný v čase uzatvárania predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
Žalobca v rámci procesného útoku na preukázanie svojich tvrdení označil a súdu predložil tieto dôkazy:
výpis z OR žalovaného, zmluva o revolvingovej pôžičke, dodatok k zmluve k revolvingovej pôžičke,
potvrdenie zamestnávateľa žalobcu zo dňa 14.2.2018 o výške vykonaných zrážkach zo mzdy, žiadosť o

vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu zaslanú žalovaným zamestnávateľovi žalobcu, dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným 31.3.2007, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy
zo dňa 17.6.2009 zaslanou žalovaným zamestnávateľovi žalobcu, výpis o platbách vykonaných na
úhradu pohľadávky žalovaného od 19.12.2003 do 11.5.2015, ktorý výpis zaslal žalovaný žalobcovi,
list žalovaného zaslaného zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 5.9.2017, potvrdenie spoločnosti Johns

Manville Slovakia a.s.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že poprel dôvody uvádzané žalobcom v podanej žalobe zo
dňa 17.04.2018. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitny´m nárokom, ktory´ nie je
upraveny´ spotrebiteľsky´m právnym režimom, teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je

potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa uznesenia Krajského súdu
v Žiline, č. k. 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015 „Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je
osobitny´m, nie spotrebiteľsky´m vzťahom.“ Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. V predmetnom
uznesenísakonštatuje,ženejdeopovahouspotrebiteľsky´nárokzpohľaduvecnejstránky.Bezdôvodné
obohatenie pritom ani nie je osobitne regulované pre oblasť spotrebiteľsky´ch vzťahov. Jeho právna

úprava je spoločná pre všetky súkromnoprávne vzťahy. Ak je v zákone určity´ inštitút upraveny´
nielen všeobecne, ale aj s určity´m špecifikami (napríklad pre oblasť spotrebiteľsky´ch vzťahov), potom
práve len v rozsahu tejto špecifickej úpravy je možné hovoriť o „spotrebiteľskej“ povahe tej časti
vzťahu, ktory´ je takouto špecifickou úpravou regulovany´. Zmluva medzi žalobcom a žalovany´m bola
uzatvorená dňa 15.12.2003, je nevyhnutné na predmetny´ právny vzťah aplikovať ustanovenia právnych

predpisov účinny´ch v čase jej uzatvorenia. Je nevyhnutné uviesť, že ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neobsahovali ustanovenia o neprijateľny´ch zmluvny´ch
podmienkach používany´ch v spotrebiteľsky´ch zmluvách. Tento inštitút bol do nášho právneho poriadku
vneseny´ až novelou zákona č. 150/2004 Z.z. Občiansky zákonník, v čase uzavretia zmluvy takéto
ustanovenia nemal. Jedny´m zo základny´ch princípov právneho štátu je aj princíp právnej istoty, ktory´

v sebe zahrňuje viacero atribútov, ako sú najmä príkaz určitosti zákona, resp. iny´ch všeobecne záväzny
´ch právnych predpisov, zákaz spätnej časovej pôsobnosti zákonov (zákaz retroaktivity), ako aj príkaz
ochrany dôvery občanov (resp. fyzicky´ch osôb a právnicky´ch osôb) v právny poriadok. Aj z ustálenej
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyply´va, že zákaz spätnej účinnosti (zákaz retroaktivity)právnych noriem tvorí integrálnu súčasť princípu právnej istoty, a možno ho preto považovať aj za
definičny´ znak právneho štátu, ktory´ tvorí vy´znamnú demokratickú záruku ochrany práv občanov
(m. m. PL. ÚS 16/95). Zákaz retroaktivity je založeny´ na tom, že právna norma nepôsobí spätne, ale

pôsobí do budúcnosti. Žalovany´ poukazuje aj na skutočnosť, že nemožno na tento prípad ani aplikovať
smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekaly´ch podmienkach v spotrebiteľsky´ch zmluvách z 5. apríla, ktorá
bola prvy´krát transponovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktory´
nadobudol účinnosť dňom pristúpenia Slovenskej republiky do EÚ. Smernica nie je priamo vykonateľny
´m aktom práva Európskych spoločenstiev. Naopak, judikatúra Európskeho súdneho dvora pripúšťa

iba nepriame použitie smernice ako vy´kladovej pomôcky pri aplikácii národného práva (C-17/83 von
Colson and Komman), za podmienky dostatočnej určitosti právnej normy v nej obsiahnutej. To však platí
len za predpokladu prednosti komunitárneho práva pred národny´m právom. Princíp prednosti práva
Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike má svoje vyjadrenie v článku 7 ods. 2 ústavy, druhá
veta: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky.“ Zmluva o pristúpení k EÚ nadobudla platnosť dňa 01.05.2004 a bola vyhlásená

v zbierke zákonov pod č. 185/2004 Z.z. Ty´mto dátumom, teda od 1. mája 2004 sa začal na území
SR uplatňovať aj princíp prednosti práva Európskych spoločenstiev, princíp priameho a nepriameho
účinku. Na vzťahy vzniknuté do 01.05.2004 nebolo a nie je možné aplikovať ustanovenia smernice
93/13/EHS ani ako interpretačné pravidlo pretože taky´to postup by bol retroaktívny a v právnom štáte
neprípustny´, v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Právna úprava v čase uzavretia zmluvy neobsahovala

ustanovenia o neprijateľny´ch podmienkach v spotrebiteľsky´ch zmluvách. V čase uzavretia zmluvy tak
nielen že neexistoval vnútroštátny zákon transponujúci smernicu 93/13/EHS, ale ani iné vnútroštátne
právo, ktoré by bolo možné eurokonformne vykladať tak, že zmluvné podmienky v predmetnej zmluve
sú neprijateľnou podmienkou. Prípadná aplikácia smernice bez poukazu na relevantné ustanovenia
vnútroštátneho práva by bola priamou aplikáciou smernice na súkromnoprávne vzťahy, čo je podľa

ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora neprípustné, ba o to viac, že v čase vzniku zmluvného
vzťahu Slovenská republika ešte nebola členom EÚ. Neboli porušené ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (t.j. 15.12.2003). Podľa § 4 ods. 4 písmeno a)
uvedeného zákona v zmysle, ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná ak spotrebiteľ úver
čerpal. Z podania žalobcu je tento fakt jednoznačne preukázateľny´. Zmluvné dojednania sú vyhotovene

veľkosťou písma, ktorá je rovnaká ako v prípade bežnej tlače, letákov, alebo príbalovy´ch letákov liekov,
zložení potravín a podobne, čiže veľkosť písma je primeraná a čitateľná.

3. Žalobca v replike uviedol, že argumentácia žalovaného o tom, že nejde o spotrebiteľský spor, nemá
oporu v zákone, keďže v predmetnej veci ide jednoznačne o tzv. spotrebiteľsky´ spor v zmysle ust. §

290 CSP. Definícia dodávateľa a spotrebiteľa je pritom upravená v platnom Občianskom zákonníku. Za
spotrebiteľskú zmluvu sa tak považuje akákoľvek zmluva uzatvorená medzi menovany´mi subjektami
bez ohľadu na to, či je upravená v občianskom alebo obchodnom zákonníku. V predmetnej veci ide o
spor medzi dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom, pričom uvedeny´ spor jednoznačne súvisí so
spotrebiteľskou Zmluvou o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX a jej Dodatkom zo dňa 28.10.2004,

keďže žalobca si v predmetnej veci uplatňuje svoj nárok na vrátenie finančnej čiastky, ktorú nad rámec
zákona uhradil žalovanému na základe už spomínanej spotrebiteľskej zmluvy a jej dodatku. I z vy´kladu
ustanovenia § 290 CSP obsiahnutého vo Veľkom komentári Civilného sporového poriadku vydaného
nakladateľskom C.H. Beck v roku 2016 kolektívom autorov vyply´va, že „za spotrebiteľsky´ spor možno
považovať spor o akejkoľvek otázke ty´kajúcej sa (vyply´vajúcej zo) spotrebiteľskej zmluvy. Za spory

súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou môžu byť považované aj nároky z bezdôvodného obohatenia,
nároky z mimozmluvnej zodpovednosti, nároky z nekalej súťaže a nekaly´ch obchodny´ch praktík,
nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnou vecou a iné.“ (viď. str. 1020 veľkého komentára
CSP). Na právny vzťah vyply´vajúci zo spomínanej spotrebiteľskej zmluvy a jednotlivy´ch nárokov s ňu
súvisiacich treba aplikovať ustanovenia právnych predpisov platny´ch v čase jej uzatvorenia. Žalobca

vo svojej žalobe odkazuje na v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy platné ust. Zákona č. 258/2001
Z.z., pričom žalovany´m uvádzané ust. § 4 ods. 4 uvedeného zákona neobsahuje to, čo žalovany´ vo
svojom vyjadrení k žalobe uvádza. Otázku platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, že bol
taky´to spotrebiteľsky´ úver poskytnuty´ a spotrebiteľ ho začal čerpať, rieši ods. 3 § 4 spomínaného
zákona. Súčasne je však v uvedenom ustanovení uvedené, že „ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. c/, b/, d/ až j/, k/, l/ poskytnuty´ úver sa považuje za bezúročny
´ a bez poplatkov“.4. Žalovaný v duplike zotrval na vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti a neexistencii
spotrebiteľského vzťahu. Žalovany´ nepoukazuje na právny režim uzatvorenej zmluvy, ale na žalobcom
uplatneny´ nárok (bezdôvodné obohatenie), ktory´ je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Žalobcom uplatneny´ nárok nie je riadne podloženy´ dôkazmi preukazujúcimi
uplatneny´ nárok. Dôkazné bremeno ohľadne určity´ch skutočností zaťažuje tú sporovú stranu, ktorá
tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania
bezdôvodného obohatenia, je na ňom, aby preukázal vznik a vy´šku tohto bezdôvodného obohatenia.
Preto v danom prípade je na žalobcovi dôkazné bremeno, aby preukázal v akej vy´ške sa mal žalovany

´ bezdôvodne obohatiť.

5.Žalobcadoplnilsvojužalobuoargumentáciu,žezobsahužalobyjezrejmé,žesaňoužalobcadomáha
toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 235,60 € s 5 % úrokom z omeškania
a to od podania žaloby z titulu tzv. bezdôvodného obohatenia žalovaného (v zmysle § 457 a nasl. OZ),
ku ktorému obohateniu došlo v súvislosti s plnením záväzku žalobcu vyply´vajúceho zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktorú žalobca so žalovany´m uzatvoril 15.12.2003, a ktorej predmetom bolo poskytnutie tzv.
revolvingovej pôžičky žalovany´m žalobcovi. K spomínanému bezdôvodnému obohateniu žalovaného
došlo v dôsledku skutočnosti, že mu žalobca v súvislosti so splácaním poskytnutej pôžičky zaplatil
podstatne viac, než na čo by mal žalovany´ v zmysle platny´ch právnych predpisov nárok. V čase
uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy upravoval vzťahy ty´kajúce sa spotrebiteľsky´ch úverov

Zák.č.258/2001Z.z.,ďalejvtomčaseplatnéustanoveniaObčianskehozákonníkaakonečneipríslušné
ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. V čase od 1.04.2002 do 30.06.2006,teda v čase keď sa
spotrebiteľská zmluva a jej Dodatok uzatvárali (19.12.2003 a 27.10.2004) platilo ustanovenie § 4 ods.4
v znení, že „Pri nesplnení podmienok podľa ods.2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnuty´ spotrebiteľsky´ úver a spotrebiteľ ho začal čerpať ...“.

Rovnako zodpovedá skutočnosti i to, že ustanovenia §§ 53 a nasl. OZ o tzv. neprijateľny´ch zmluvny´ch
podmienkach boli do občianskeho zákonníka včlenené až 1.4.2004, kedy nadobudla účinnosť novela
OZ a to Zák.č. 150/2004 Z.z., ktorej zmyslom bolo zabezpečiť súlad slovenského zmluvného práva s
európskym spotrebiteľsky´m právom. Právna úprava spotrebiteľsky´ch zmlúv prevedená spomínanou
novelou má však dopad i na zmluvy, ktoré uzatvorili dodávatelia so spotrebiteľmi pred účinnosťou novely,

t.j. pred 1.4.2004. Režim ty´chto zmlúv upravuje ust. § 879f v odsekoch 3 a 4 OZ. Ide v danom prípade
o tzv. nepravú spätnú pôsobnosť uvedenej novely podobne ako ust. § 879j OZ upravuje takúto nepravú
retroaktivitu pokiaľ ide o Zákon č. 250/2007 Z.z., ktory´ nahradil ust. § 52 OZ novy´m znením a to
s účinnosťou od 1.1.2008. Podľa § 879f ods. 3 a 4 OZ, spotrebiteľské zmluvy uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona (myslí sa ty´m Zákon č. 150/2004 Z.z.) sa musia dať do súladu s

ustanoveniami § 53 a §54 OZ a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časovy´ch
úsekoch aj s ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 OZ, do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľsky´ch zmlúv, ktoré nie sú dané do súlade
s ust. § 53, § 54 a § 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nakoľko potom žalovany´ v hore uvedenej lehote nedal do súladu

text predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru žalobcovi s ustanoveniami
§ 53 a § 54 OZ, stali sa zo zákona neplatny´mi tie ustanovenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré boli v rozpore s vyššie uvedeny´mi ustanoveniami obsahujúcimi aj tzv. neprijateľné podmienky.
V tomto smere má žalobca za to, že sa stali neplatny´mi najmä ustanovenia uvedené v tzv. zmluvny
´ch dojednaniach v bode 5 (zabezpečenie pôžičky) vrátane prílohy uvedenej v bode 6 a označenej

ako Dohoda o zrážkach zo mzdy ako i ustanovenia uvedené pod bodom 12 zmluvného dojednania
označeného ako Sankcie. Žalovany´ vo svojom písomnom vyjadrení tvrdí, že predmetné zmluvné
dojednania sú vraj vyhotovené veľkosťou písma, ktorá je rovnaká ako v prípade bežnej tlače, letákov
alebo príbalovy´ch letákov liekov, zložení potravín a pod. čiže veľkosť písma je vraj primeraná a
čitateľná.Obsahty´chtozmluvny´chdojednaníjenaviacprenormálnehospotrebiteľaťažkozrozumiteľny

´ a veľmi komplikovany´, takže je zrejmé, že žalobca a jeho manželka tieto zmluvné dojednania (v
snahe dosiahnuť zapožičanie čiastky 5 377,- €) nečítali a v prípade, že ich čítali, neboli schopní im
porozumieť. Pritom práve obsah zmluvny´ch dojednaní obsahuje pre žalobcu už spomínané neprijateľné
podmienky a oproti žalovanému tohto hrubo znevy´hodňuje. Je pritom zrejmé, že predmetné zmluvné
dojednania neboli medzi žalovany´m a žalobcom individuálne dojednané, že v danom prípade išlo o tzv.

formulárovúzmluvu,ktorejobsahspôsobilveľkúnerovnováhuvzmluvnompostavenístránvneprospech
spotrebiteľa, teda žalobcu. Žalobca považuje za evidentné, že ako použitie malého drobného písma
v tzv. Zmluvny´ch dojednaniach, tak i zložitosť a komplikovanosť z hľadiska postavenia žalobcu zistiť
presnú vy´šku nákladov, ktoré bude musieť v súvislosti so získaním úveru žalovanému zaplatiť vrátanedohody o zrážkach zo mzdy žalobcu, smerovalo k tomu, aby sa žalovany´ na úkor žalobcu - spotrebiteľa,
neodôvodnene obohatil. I keď bola predmetná spotrebiteľská zmluva medzi žalobcom a žalovany´m
uzatvorená koncom roku 2003 (dodatok predmetnej zmluvy potom v októbri 2004), pričom v ty´chto

obdobiach ešte neplatili také ustanovenia OZ, aky´m je napríklad ust. § 53c ty´kajúce sa písma v
spotrebiteľskej zmluve, ako i ďalšie, dodatočny´mi novelizáciami prijaté ustanovenia, v dôsledku ktory
´ch by bola posudzovaná spotrebiteľská zmluva ako celok absolútne neplatná a bolo a je potrebné
posudzovať otázku platnosti predmetnej zmluvy i z hľadiska ustanovenia § 39 OZ, a to z hľadiska,
či ustanovenia predmetnej zmluvy vrátane spomínaného zámeru žalovaného nie sú také, ktoré by

spôsobovali neplatnosť predmetnej zmluvy prípadne aspoň jej časti pre jej rozpor s dobry´mi mravmi.
Žalobca zastáva názor, že predmetnú spotrebiteľskú zmluvu by bolo potrebné považovať za neplatnú i s
poukazom na ust. § 39 OZ t.j. pre jej rozpor s dobry´mi mravmi a to práve s poukazom na tie skutočnosti,
ktoré vyššie uviedol. Z uvedeného dôvodu je preto jeho žaloba, ktorou sa voči žalovanému domáha,
aby mu vrátil aspoň časť z toho, čo mu nad rámec zákona v súvislosti so splácaním pôžičky zaplatil a
to tú časť, ktorá ešte nie je premlčaná, dôvodná. Iba na okraj žalobca poukazuje na to, že dokonca ani

žalovany´ zrejme nemá presné údaje o tom, čo žalobcovi poskytol a koľko a z akého dôvodu mu žalobca
na jeho údajnú pohľadávku do doby rozhodnutia súdu, ktory´m bolo nariadené neodkladné opatrenie,
celkovo zaplatil. Z posledného podania žalovaného, ktoré zaslal súdu, tento totiž uvádza, že žalobca
mu po podpise zmluvy uhradil na jeho účet celkom čiastku 11 817,14 € (356 003,- Sk) a že žalobcovi
bol vraj poskytnuty´ úver vo vy´ške 2 903,80 € (87 479,90 Sk), vo svojej žalobe, ktorú žalovany´ podal

v roku 2006 (spísaná 12.9.2006) na rozhodcovsky´ súd uvádza vy´šku dlžnej istiny pôžičky (zrejme ku
dňu 12.9.2006) 112 495,- Sk (3734,- €) a vy´šku zmluvny´ch pokút podľa Zmluvy o revolvingovej pôžičke
90 420,- Sk (3000,- €) a touto svojou žalobou uplatňuje voči žalobcovi nárok na zaplatenie celkom 202
915,- Sk (6735,50 €). V žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobcu
zase žalovany´ uvádza, že ku dňu 14.5.2009 predstavoval dlh žalobcu 6 567,70 € (197 858,50 Sk) a

v podaní žalovaného zo dňa 5.9.2017 zaslaného zamestnávateľovi žalobcu tento uvádza, že na istine
žalobca žalovanému už nedlhuje nič, avšak vzhľadom na to, že tento bol v omeškaní v splátkach, bola
mu vystavená na základe zmluvny´ch podmienok zmluvná pokuta, čím sa vraj celková dlžná suma navy
´šila a je vraj potrebné dozrážať ešte čiastku 1 982,92 € (59 737,- Sk). S poukazom na vyššie uvedené je
zrejmé, že sám žalovany´ nemá celkom jasno v tom, koľko a na aky´ účel vlastne žalobca žalovanému

z titulu poskytnutej pôžičky zaplatil (koľko na istine, koľko na úrokoch z omeškania, koľko na zmluvny
´ch pokutách) a evidentné je len to, že nebyť vydania neodkladného opatrenia zo strany súdu, ktory´m
bolo zakázané žalovanému vykonávať naďalej zrážky zo mzdy žalobcu, by žalovany´ vo vykonávaní
predmetny´ch zrážok naďalej pokračoval.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podľa prípisu žalovaného bol poskytnutý úver
iba 2 903,80 eur, čo je podstatne menej ako je uvedené v revolvingovej zmluve a s prehľadu ním
zaslaný, nie je možné zistiť na čo tá ktorá splátka bola poukázaná, teda či išlo o splátku istiny, riadneho
úroku, úroku z omeškania prípadne zmluvnej pokuty. Tvrdíme, že predmetná revolvingová zmluva je
neplatná aj z dôvodu jej nezrozumiteľnosti, prípadne neurčitosti, keďže z nej žalobca ako spotrebiteľ

nemohol zistiť koľko bude musieť na predmetnú pôžičku zaplatiť vrátane prípadných sankcií, a z obsahu
podaní žalovaného je zrejmé, že to nevie ani sám žalovaný. Zmluva by bola teda neplatná, v zmysle §
39 OZ pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Keďže žalobca v súvislosti s predmetnou zmluvou poskytol
žalovanému plnenia mnohonásobne prevyšujúcu čiastku a žalobca sa voči žalovanému domáha z titulu
bezdôvodného obohatenia iba vrátenia tej čiastky, ktorú nepovažuje za premlčanú. Je podľa nášho

názoru žaloba opodstatnená, pre prípad úspechu navrhol žalobcovi priznať náklady v rozsahu 100%.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými stranami a vychádzal z
nasledovných dôkazov: zmluva o pôžičke zo dňa 15.12.2013, zmluvné dojednania zo dňa 15.12.2013,
splátkový kalendár zo dňa 15.12.2013, dodatok k zmluve zo dňa 28.10.2004, splátkový kalendár zo
dňa 27.10.2004, dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 31.03.2007, prehľad platieb č. l. 14, odpoveď

zamestnávateľa zo dňa 21.02.2018, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 17.06.2009, žiadosť
žalovaného zo dňa 05.09.2017, uznesenie OS Trnava zo dňa 14.03.2018, žiadosť zamestnávateľa zo
dňa 19.04.2018, informácie o novo poskytnutých úveroch, prehľad splátok č. l. 62-63.

8. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané tieto skutočnosti: Žalobca uzatvoril dňa

15.12.2003 so žalovaným Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX, dňa 28.10.2004 podpísal
Dodatok k zmluve o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX o odklade splátok č. 9 až 12. Prílohou
uvedeného dodatku bol nový splátkový kalendár a v zmysle ČI. I. dodatku bol žalobca zaviazaný zaplatiť
žalovanému ako veriteľovi zmluvnú odmenu za vykonanie odkladu zmluvných splátok vo výške 18000,- Sk (597,49 €), ktorá odmena bola splatná podľa nového splátkového kalendára, pričom ročná
percentuálna miera nákladov pôžičky po vykonaní odkladu splátok predstavovala v zmysle dodatku
19,71 %. Žalobca od uzavretia uvedenej spotrebiteľskej zmluvy do doby, kým mu jeho zamestnávateľ

nezačal na úhradu pohľadávky žalovaného vykonávať na výzvu žalovaného z jeho mzdy zrážky, tomuto
na úhradu jeho pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy a jej dodatku uhradil čiastku 6 970,09
€ (do 7.5.2009). Zamestnávateľ žalobcu JOHNS MANVILLE SLOVAKIA a.s. mu na základe žalovaným
doručenej žiadosti o vykonávanie zrážok z jeho mzdy a predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú
dohodu žalobca na základe výzvy žalovaného podpísal, vykonal na úhradu pohľadávky žalovaného ku

dňu 14.2.2018 zrážky zo mzdy v celkovej výške 7 478,12 € (225 286,- Sk). Ku dňu 14.2.2018 tak bola
žalovanému na úhradu jeho pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy a jej dodatku, ktorou
zmluvou bola žalobcovi poskytnutá pôžička vo výške 162 000,-Sk (5 377,40 €), celkove zaplatená suma
14 448,21 € (435 266,80Sk), čo je o 9070,81€ (273 267,20 Sk) viac ako si žalobca od žalovaného
požičal.Okresnýsúduznesenímsp.zn.32Csp/38/2018zodňa14.3.2018nariadilneodkladnéopatrenie,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa ďalšieho výkonu práva na zrážky z jeho mzdy.

Za obdobie od marca 2016 do marca 2018 bola žalobcovi na úhradu pohľadávok žalovaného zrazená
celkom čiastka 2235,60 €.

9. Súd posudzoval skutkové tvrdenia a právne argumenty strán ohľadom neplatnosti napadnutej zmluvy
a dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

10. Podľa § 290 CSP: Spotrebiteľsky´ spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyply´vajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa § 298 ods. 2 CSP: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch: Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch: Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré

sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka: Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodnéhoobohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

17. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka: Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

21. Pokiaľ žalovaný namietal, že vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitny´m, nie
spotrebiteľsky´m vzťahom a tunajší súd nie je miestne príslušný, súd uvádza, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s argumentáciou žalobcu o tom, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a podporne

poukazuje na ustanovenie § 298 ods. 2 CSP, ktoré výslovne uvádza slovné spojenie „uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie“, keď v praxi táto otázka bola už jednoznačne vyriešená, aj
pokiaľideosúdnepoplatkyzažalobyspotrebiteľovzbezdôvodnéhoobohatenia(RozhodnutieKrajského
súdu v Prešove z 13. septembra 2011 č. k. 20 Co 119/2011, Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 30.
mája 2011 č. k. 9Co 132 2011).

22. Ak žalovaný tvrdí, že nemožno na tento prípad aplikovať smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekaly
´ch podmienkach v spotrebiteľsky´ch zmluvách z 5. apríla, ktorá bola prvy´krát transponovaná do
slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktory´ nadobudol účinnosť dňom pristúpenia
Slovenskej republiky do EÚ, súd uvádza, že v súčasnosti ešte stále prebiehajú na všeobecny´ch

súdoch konania aj z taky´ch právnych vzťahov, ktoré vznikli pred pristúpením SR k EÚ, pričom v
danom prípade je nutné vziať do úvahy skutočnosť, že vnútroštátne právne predpisy boli pred vstupom
Slovenskej republiky do EÚ zosúlaďované s právom EÚ v dlhšom časovom horizonte. Ustanovenia Aktu
o podmienkach pristúpenia SR a ostatny´ch štátov a o úpravách zmlúv, na ktory´ch je EÚ založená,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pristúpení SR a ostatny´ch štátov k EÚ a spolu s príslušnou

judikatúrou Súdneho dvora reflektujú tzv. „teóriu okamžitého účinku práva EÚ“ na území pristúpeny´ch
člensky´ch štátov. Táto skutočnosť znamená, že ak nie je uvedené inak, okamihom pristúpenia k EÚ sa
na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli pred pristúpením SR k EÚ a nezanikli, vzťahujú ustanovenia práva
EÚ. Ústavny´ súd Českej republiky v odôvodnení rozhodnutia II. ÚS 3/06 v bode 43 a 44 konštatoval:„43.
V rozsudku z 10. 1. 2006, C-302/04 Ynos dospel Európsky súdny dvor k záveru, že má právomoc k vy

´kladu smernice Spoločenstva, pokiaľ ide o jej použitie v novom členskom štáte, iba odo dňa pristúpenia
tohto členského štátu k Európskej únii. Iny´mi slovami, v prípadoch, v ktory´ch skutkové okolnosti nastali
pred pristúpením štátu k EÚ, nie je daná jeho jurisdikcia, pokiaľ ide o konania o vznesenej predbežnej
otázke. 44. Tento záver ESD však vnútroštátne orgány nezbavuje povinnosti eurokonformného vy´kladu
domáceho práva implementujúceho príslušny´ komunitárny predpis pred vlastny´m pristúpením štátu

do EÚ. Napokon taky´to prístup k vy´kladu domáceho práva si už osvojili aj české všeobecné súdy.
V rozsudku zo dňa 30. 8. 2006, sp. zn. 29 Odo 242/2006, Najvyšší súd ČR odkázal, pokiaľ ide o
povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, na nedostatok právomoci ESD vyply´vajúci práve z rozhodnutia
Ynos, avšak súčasne uviedol, že pri vy´klade domáceho práva implementujúceho smernicu z obsahu
tejto smernice vychádzal. Rovnako Najvyšší správny súd už v rozhodnutí zo dňa 29. 9. 2005, sp. zn.

2 Afs 92/2005, uviedol, že „i v prípadoch, kedy sa posudzujú skutkové okolnosti, ku ktory´m došlo
pred vstupom ČR do EÚ, a rozhodny´m právom je právo vtedy účinné, je nutné ustanovenia českého
právneho predpisu, prijatého nepochybne za účelom zbližovania českého práva s právom Európskych
spoločenstiev, vykladať konformne s touto normou“. Iny´mi slovami, české všeobecné súdy už vosvojej judikatúre akceptovali, že aj v prípadoch skutkovy´ch okolností, ktoré nastali pred pristúpením
ČR do EÚ je potrebné pri aplikácii domáceho práva implementujúceho komunitárne právo prihliadať k
normám komunitárneho práva.“ V súvislosti s časovou pôsobnosťou práva EÚ je vhodné poukázať na

závery nálezu Ústavného súdu Českej republiky v rozhodnutí vo veci sp. zn. I. ÚS 342/09, v ktorom
okrem iného uviedol: „Ústavny´ súd poukazuje na obiter dictum vyslovené v náleze sp. zn. II. ÚS 3/06,
podľa ktorého okrem ústavnoprávnych dôvodov pre poskytnutie ochrany sťažovateľovi, a to vyššie
naznačenou cestou vy´kladu podústavného, je dôvod ochrany treba vidieť tiež v doktrinálnom pôsobení
komunitárneho práva. Ústavny´ súd v citovanom náleze (v rámci arbiter dicta) konštatoval povinnosť

eurokonformného vy´kladu domáceho práva implementujúceho príslušny´ komunitárny predpis (aj) pred
vlastny´m pristúpením štátu do EÚ. Napokon taky´to prístup vy´kladu domáceho práva si už osvojili
českévšeobecnésúdy.Inakpovedané,českévšeobecnésúdyužvosvojejjudikatúreakceptovali,žeajv
prípadochskutkovy´chokolností,ktorénastalipredpristúpenímČRdoEÚjetrebapriaplikáciidomáceho
práva implementujúceho komunitárne právo prihliadať na normy komunitárneho práva. Ústavny´ súd v
závereobiteractacitovanéhonálezukonštatoval,ževšeobecnésúdymalinájsťtaky´vy´kladustanovení

občianskeho zákonníka v znení účinnom v dobe uzavretia zmluvy (...), ktory´ by reflektoval nielen z
hora uvedené ústavnoprávne princípy, ale tiež obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej
v príslušny´ch smerniciach, hoci v okamihu vzniku daného zmluvného vzťahu neexistovala v českom
právnomporiadkuvy´slovnáúpravaimplementujúcatietosmerniceaČRnebolačlenomEÚ.“Vsúvislosti
s temporálnymi účinkami práva EÚ v SR je právne zaujímavy´m fakt, že ústavná norma článku 7 ods.

2 Ústavy SR o prednosti právne záväzny´ch aktov EÚ sa stala účinnou 1. júla 2001. t.j. takmer tri roky
pred vstupom SR do EÚ. Z takto koncipovanej časovej pôsobnosti zmeny ústavy vykonanej ústavny´m
zákonom č. 90/2001 Z.z. však vyply´valo, že účastníci konaní pred všeobecny´mi súdmi sa mohli od 1.
júla 2001 domáhať prednosti právne záväzny´ch aktov ES a dokonca EÚ.

23. Súd však vec v danom prípade právne posúdil tak, že napadnutá zmluva je absolútne neplatná podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobca tak má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka.

24. Právny úkon musí byť urobený predovšetkým určite a zrozumiteľne. Ak uvedené predpoklady nie

sú splnené, resp. ak právny úkon týmto náležitostiam nevyhovuje, ide o vadný právny úkon. V dôsledku
tejto vadnosti sa právny úkon považuje za absolútne neplatný. Podmienka určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu sa týka prejavu konajúcej osoby. Zákon okrem toho kladie určité požiadavky aj na formu
právneho úkonu (§ 40 OZ). Vôľa účastníka právneho úkonu vtelená do právneho úkonu je prejavená
určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t. j. ak typický účastník v postavení jej

adresáta môže túto vôľu adekvátne vnímať bez rozumných pochybností o jej obsahu.

25. Nezrozumiteľnosť možno označiť za neurčitosť prejavu po výrazovej stránke; naproti tomu sa
neurčitosť prejavu týka jeho obsahovej stránky, lebo spočíva v tom, že prejav nevyjadruje určitú vôľu
buď preto, že určitej vôle vôbec nebolo, alebo preto, že určitá daná vôľa nie je prejavom vyjadrená určito.

Neurčitý prejav je teda zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý.

26. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu; právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcemu
nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno
odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel. Zrozumiteľnosť potom vyjadruje kvalitu

spôsobu (formy) prejavu vôle; právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke
nedosiahol v dôsledku chybného slovného či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne
nemožno ani výkladom právneho úkonu zistiť, čo chcel účastník právneho úkonu prejaviť (Švestka, J.,
Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol.: Občanský zákoník I. § 1-459. Komentář. Praha: C. H. Beck,
2008, s. 314).

27. Uvedené náležitosti predložená zmluva nespĺňa a ani neobsahuje. K náležitostiam podľa § 4 ods. 2
zák. č. 258/2001 Z.z. je možné dopracovať sa až po zložitom štúdiu Zmluvných dojednaní.

28.NáležitostizmluvyvčastiB-Revolvingovápôžičkaniesúvymedzenéakovýškaúveru,početsplátok,

výška splátky, RPMN, ale ako odsek 1., 2., 3., 4, čo je (aj pre súd) v spojení so zmluvnými dojednaniami
nepreskúmateľné, k čomu prispieva aj veľmi malé písmo v porovnaní s zo zmluvou o pôžičke. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že ak je prieskum náležitostí nezrozumiteľný pre súd, o to
viac pre typického účastníka - spotrebiteľa v postavení adresáta, ktorý nemôže jednotlivé náležitostizmluvy vnímať bez rozumných pochybností o jej obsahu (porovnaj najmä rozsudok Najvyššieho
súdu ČR uverejnený ako Rc 5/2001). Žalovaný by sa nemohol obhájiť prípadnou ani (pre neho)
subjektívnou zrozumiteľnosťou. Samotná proklamácia jedného z účastníkov zmluvy o jeho vedomosti o

určitosti právneho úkonu nemôže eliminovať objektívne hodnotenie určitosti zmluvy, ako to má na mysli
ustanovenie § 37 ods. 1 OZ (Ro NS ČR z 13. 3. 2007, sp. zn. 28 Cdo 2888/2005).

29. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, je určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na
ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich

práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou
kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích
osôb.

30. Mätúca je aj časť E - Zmluvá odmena: Odsek 1: 74 520, Odsek 2: 50 760 a Časť F. Poplatok Odsek
1. 1500, nie je zrozumiteľné, ktorá suma alebo sumy predstavujú cenu poskytnutej služby (§ 4 ods. 2

písm. c) zák. č. 258/2001 Z.z). Hoci nesplnenie podmienok podľa § 4 ods. 2 nespôsobuje neplatnosť
zmluvy (§ 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z), túto neplatnosť spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Určitosť právneho úkonu sa musí týkať určenia podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a

predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny
úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné,
a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani
výkladom v zmysle ustanovenia § 35 OZ. Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho hľadiska,
či sa týka tých častí právneho úkonu, bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť.

32. Ústavný súd zdôrazňuje, že v súkromnoprávnej sfére je vždy potrebné posudzovať určitosť
právneho úkonu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu
záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa oboch zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy (Na
ÚS ČR z 28. 2. 2013, sp. zn. III. ÚS 3900/12). Je otázne, akú vôľu mal žalovaný pri takomto nejasnom

koncipovaní zmluvy, pričom bolo nesporné, že žalobca si požičal sumu 162 000,- Sk (5 377,41 €) a
žalovanému celkovo zaplatil 453 266,80 Sk (14 448,21 €), čo je o 9 070,81 € viac, ako si žalobca od
žalovaného požičal. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný účinne nepoprel (§ 151 ods. 1 CSP).

33. Pre posúdenie určitosti spotrebiteľskej zmluvy je významný prejav vôle vyjadrený v písomnej forme.

Ak je preto takáto zmluva neurčitá alebo nezrozumiteľná, je podľa § 37 ods. 1 OZ neplatná, v takýchto
prípadoch totiž prevažuje záujem na ochrane slabšej zmluvnej strany, osobitne v prípade v ktorom
odplata dvojnásobne prevyšovala požičanú sumu.

34. Neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) vyjadrená v § 37 OZ je neplatnosťou absolútnou,

ktorá pôsobí od počiatku (ex tunc), a to bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal a je
nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný.

35. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a

pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal.
Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani
dodatočnýmschválením(ratihabíciou),aniodpadnutímvadyprejavuvôle(konvalidáciou).Akjeneplatná
hlavná zmluva, sú neplatné aj dodatky k nej.

36. Na základe uvedeného súd v súlade s ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka, zaviazal
žalovaného vrátiť žalovanú časť bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v zaplatení sumy 2 235,60 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2 235,60 eur od 23.04.2018 do zaplatenia, t.j. odo dňa
podania žaloby na súd.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne
úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Zároveň súd dodáva, ženeboli tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nemal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).