Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/300/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216219
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7616216219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.
XXX, zast. Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.r.o. so sídlom Radničné námestie 4, Spišská Nová
Ves, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o
určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 16Csp/83/2016-138 zo dňa 13.5.2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom určil, že
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 708300652 zo dňa
5.10.2015, uzatvorenej medzi stranami sporu, je bezúročný a bez poplatkov (I.) a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca po čiastočnom späťvzatí návrhu (o určenie neplatnosti

zmluvy a v časti sumy 200,- € primeraného finančného zadosťučinenia), domáhal určenia, že úver
poskytnutý žalobcovi podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 70830052 zo dňa 5.10.2015 uzatvorenej
medzi stranami sporu, je bezúročný a bez poplatkov. Skutkovo žalobu žalobca odôvodnil tým, že
uzatvoril so žalovanou dňa 5.10.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 708300652 (ďalej tiež len
„úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- € žalobcovi, ktorý sa
zaviazal poskytnutý úver splatiť v termíne do 5.10.2016, teda do jedného roka od uzatvorenia úverovej
zmluvy, v celkovej čiastke 396,- € pozostávajúcej z istiny 200,- €, odplaty pri poskytnutí finančných

prostriedkov a úroku spojeného so spotrebiteľským úverom v prípade riadneho splatenia úveru vo
výške 196,- € (56 € odplata a 140 € úrok vo výške 70 % ročne zo sumy poskytnutého úveru) s
tým, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške 28 %. Žalobca
mal za to, že RPMN nie je uvedená v správnej výške, nakoľko je zrejmé, že žalovaná ju vypočítala
tak, že vydelila hodnotu odplaty s hodnotou poskytnutého úveru a následne výsledok vynásobila 100
% (56 : 200 = 0,28 x 100 = 28 %). Predmetná úverová zmluva, ktorou bol založený právny vzťah
medzi stranami vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, keďže zmluvu uzatvoril dodávateľ - žalovaná ako právnická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so
spotrebiteľom - žalobcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení úverovej
zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca tvrdil, žeúverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to najmä neprimeranú výšku úrokovej
sadzby 70 % a odplaty vo výške 56,- €, ktorá predstavuje 28 % z hodnoty poskytnutého úveru, úver
považoval za úžernícky, nakoľko pri poskytnutí finančnej čiastky vo výške 200,- € bol zaviazaný na

vrátenie sumy 396,- € v lehote do 12 mesiacov od uzatvorenia zmluvy, čo predstavuje navýšenie
úveru o takmer 100 %. Poukázal tiež na Smernicu Rady (ES) č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá poskytuje komunitárnu ochranu spotrebiteľa,
na skutočnosť, že v zmluve chýbajú základné náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších

zmien a doplnkov, keďže nie je špecifikovaný agent ako sprostredkovateľ žalovanej, taktiež absentuje
dátum narodenia spotrebiteľa, zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom neuvedenie týchto obligatórnych náležitostí je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., a preto poskytnutý spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná pritom v rozpore s ust. § 53a ods. 1 OZ aj naďalej poskytuje úvery
spotrebiteľom na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré boli súdom určené za neplatné.

3. Súd prvej inštancie po zrušení predchádzajúceho rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby
uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/54/2018-100 zo dňa 20.3.2019 a vrátení veci v
zrušenom rozsahu na ďalšie konanie, zistil skutkový stav a právne spor posúdil podľa ustanovení § 3
ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3, 5, 6, 9, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 565 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 499, § 2 ods. 3
až 5 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g), h) a i), § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, 2 a 9,
§ 11 ods. 1, 2 a 6, § 19 ods. 1 až 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 137
Civilného sporového poriadku, § 10c ods. 1 a 2, § 1a ods. 1, § 1 ods. 1, 2, 3 písm. b) nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z.., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vychádzal
tiež z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení 11Co/54/2018-100 zo
dňa 20.3.2019, podanú určovaciu žalobu posúdil ako procesne prípustnú podľa ust. § 137 písm. c)
CSP, ktorá priamo vyplýva z ust. § 11 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje predpísané náležitosti podľa ust. § 9

ods.2zákonač.129/2010Z.z.,atopríslušnéidentifikačnéúdajezmluvnýchstránasprávnyúdajovýške
ročne percentuálnej miery nákladov (RPMN), poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák.
č. 129/2010 Z.z. je preto bezúročný a bez poplatkov. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) preto
žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom
na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP plným procesným úspechom žalobcu.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania,
ktoré vznikli vrátane trov odvolacieho konania. V odvolaní žalovaná nesúhlasila predovšetkým so
záverom súdu prvej inštancie o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu strán, svoj nesúhlas však

nepodoprela žiadnou argumentáciou. Poukázala na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli
aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), pričom podpisom zmluvy žalobca ako
dlžník jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Skonštatovala, že predložením zmluvy o úvere,
ako aj VPPÚ si splnila na jednej strane svoju informačnú povinnosť voči žalobcovi ako dlžníkovi a na
stranedruhejpodmienkupísomnejformyzmluvyoúvere.Vyslovilanázor,žežalobcaniejespotrebiteľom

a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných
podmienok. V ďalšej časti odvolania sa zaoberala rozhodcovskou doložkou, ktorá bola dojednaná v
bode 17. VPPÚ a nesúhlasila so záverom, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná
podmienka. Uviedla, že je písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad
vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom

alebo pred všeobecným súdom. Pokiaľ by súd prvej inštancie nevyhovel jej argumentácii, znamenalo by
to znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pričom z Občianskeho zákonníka v čase uzavretia
zmluvyoúverevžiadnomprípadenevyplývaúmyselzákonodarcuzakázaťrozhodcovskékonanieúplne,
ale ho iba obmedziť. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná
podmienka,ktorávneprospechspotrebiteľafaktickyvyžaduje,abysapodriadilvýlučnerozhodcovskému

konaniu. Argumentovala tým, že žalobca ako dlžník má právo sa kedykoľvek rozhodnúť, na ktorom
orgáne uplatní svoje právo. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a
rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, znamená to teda preukážku litispendencie
pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení (§ 19 ZoRK).Svojuargumentáciukzásadnejprípustnostirozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskýchsporochpodporila
vybranou judikatúrou súdov.

5. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi napadnutému rozsudku nesprávnosť právneho
posúdenia veci, podľa úvahy odvolacieho súdu žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1
písm. h) CSP. V odvolaní žalovanou formálne označené a i citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), d) a f) CSP neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré
by poukazovali na vady v procesnom postupe súdu prvej inštancie, na prítomnosť inej vady konania

alebo na nesprávnosť skutkových zistení na podklade vykonaných dôkazov, a tak podľa posúdenia
odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľkou materiálne, a preto ani procesne
účinne uplatnené.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie. V súvislosti s odvolacím návrhom poukázal na ust. § 390 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd

sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec
bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti
novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalovanej odmietol, príp. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním účinne uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods.

1 písm. h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust.
§ 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, z ktorého
dôvodu odvolanie žalovanej z hľadiska ňou uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za
opodstatnené, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako
vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach č. dv.

215/2.p. dňa 22.7.2020 o 10.10 hod. po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného
úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní zákonnej lehoty podľa
ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

8. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami v intenciách ňou vymedzeného odvolacieho dôvodu podľa

ust.§365ods.1písm.h)CSPučinilapredmetomodvolaciehoprieskumusprávnosťprávnehoposúdenia
veci, ktorý vyústil do záveru súdu prvej inštancie o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu strán a
záveru, že spotrebiteľský úver podľa zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu pre absenciu
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, je nevyhnutné považovať za

bezúročný a bez poplatkov.

9. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy
na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potrebné rozumieť omyl v tomto postupe,

a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu
nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil
nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetného úveru ako bezúročného a bezpoplatkového
správne vychádzal zo spotrebiteľskej povahy záväzkového právneho vzťahu sporových strán z úverovej
zmluvy, v ktorom žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a
žalobca ako fyzická osoba nesporne v takomto postavení pri uzatvorení zmluvy nevystupoval, treba ho

považovať za spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 a 4 OZ) a v danom právnom vzťahu poskytnúť mu spotrebiteľskú
ochranu. V prejednávanom spore vznikol záväzok žalobcu zo zmluvy o úvere uzavretej podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto správne súd aplikoval na zistený skutkový stav
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a odvolací súd sa stotožňuje s jeho správnym
záverom,žeposkytnutýspotrebiteľskýúverpodľazmluvyoúvereuzavretejmedzižalobcomažalovanou
už pre uvedený nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v neprospech spotrebiteľa, teda

pre absenciu náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, je
nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) cit. zákona, ktoré
zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne vyložil a aj náležite aplikoval na posudzovaný prípad.

11. V súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného

rozsudku v celom rozsahu a odkazuje na rozsiahle, podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktoré je v úplnom súlade so zákonom a závermi ustálenej právnej praxe.

12. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uvádza v odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku, nespochybňujú spôsob právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie, neodôvodňujú záver o nedostatku podmienky konania (prekážke litispendencie) ani prijatie

iného rozhodnutia o podanej žalobe v prospech žalovanej. K odvolacím námietkam žalovanej týkajúcim
sa platnosti dojednania rozhodcovskej doložky v bode 17. VPPÚ, odvolací súd pripomína, že neplatná
rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu (porov. IV.ÚS 55/2011-19 z
24.2.2011, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 237/2013 z 30.9.2015), čo bolo už
opakovane konštatované aj exekučnými súdmi v exekučných konaniach, v ktorých žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom v prospech žalovanej ako oprávnenej z tohto
dôvodu boli právoplatne zamietnuté. Tvrdenie žalovanej, že rozhodcovská doložka v bode 17. VPPÚ
bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi, s tým súvisiace námietky a jej argumentácia v odvolaní
polemizujúce s týmito právnymi závermi, sú nenáležité, v celom rozsahu nedôvodné a nerešpektujúce
právoplatné súdne rozhodnutia i ustálenú rozhodovaciu prax, a preto odvolací súd nepovažuje za

potrebné k týmto námietkam sa bližšie vyjadrovať.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil napadnutý
rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania majúcom
správny základ v plnom procesnom úspechu žalobcu v spore, ako zákonný a vecne správny.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, a
preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný,
preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že

o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti konečného
rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je

prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo
saneprihliada,c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b), pričom na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP),
môže ho podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané

na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).