Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203302
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1614203302.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: CHEMOSVIT CHEDOS,
s.r.o., Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 46 741 801, zastúpený: BERNÍK & partneri, s.r.o., Štúrova 101, 059
21 Svit, IČO: 47 256 451, proti žalovanému: LIBOR HABÁŇ AUTODOPRAVA s.r.o., Troubky č. 900, 751
02, Česká republika, IČO: 278 47 551, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky a trov konania, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 11Cb/1/2018-79 zo dňa 19.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 11Cb/1/2018-79 zo dňa 19.11.2018
zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.03.2014 domáhal
od žalovaného zaplatenia istiny 215 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania, titulom nezaplatenia
peňažného plnenia za poskytnuté služby, resp. titulom nezaplatenia faktúry číslo XXXXXXXXX zo dňa
11.11.2013. Žalobca žiadal, aby súd vo vzťahu k žalovanému vydal európsky platobný rozkaz, keďže
žalovaný je zahraničnou právnickou osobou.
Súd vo veci vydal európsky platobný rozkaz sp. zn. 18Rob/77/2014 zo dňa 20.11.2017, ktorým žalobe

žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal dňa 27.12.2017 odpor proti vydanému platobnému
rozkazu, uviedol, že vymáhaná faktúra mu nebola doručená, teda ju ani neevidoval, nikdy mu nebola
doručená žiadna upomienka, vymáhanú čiastku okamžite zaplatil po tom, čo sa dozvedel o tom, že
žalobcom tvrdená faktúra bola vystavená, ale bolo to až po podaní žaloby. Navrhol, aby súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Žalobcavpodanídoručenomsúdudňa29.05.2018uviedol,ženiejeschopnýpredložiťdokladodoručení

faktúry žalovanému, nakoľko faktúry posiela obyčajnou poštou bez doručenky. Vzhľadom k podanému
odporu a skutočnosti, že istina bola žalovaným uhradená po podaní žaloby, naďalej zotrval na žalobe a
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade príslušenstva a trov konania.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca so žalovaným uzatvorili
prepravnú zmluvu na základe Objednávky žalovaného č. D. B. zo dňa 06.11.2013 a Medzinárodného
nákladného listu číslo P. zo dňa 06.11.2013, predmetom ktorej bola preprava tovaru realizovaného

žalobcom v prospech žalovaného na trase L., Slovenská D. J. U. - B., Č. D.. Nakoľko žalobca si svoje
povinnosti z prepravnej zmluvy splnil, fakturoval za vykonanie prepravy tovaru žalovanému faktúru č.
XXXXXXXXX zo dňa 11.11.2013, so splatnosťou 12.01.2014 na sumu 215 eur. Keďže žalovaný uvedenú
faktúru nezaplatil riadne a včas v lehote splatnosti, žalovaný sa svojho práva domáhal na súde žalobou.
S ohľadom na skutočnosť, že strany výslovným vyhlásením súhlasili, aby súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. 31 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 5 ods. 1, čl.
6 ods. 1, 2, 3, čl. 9 ods. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnejcestnej nákladnej doprave (CMR), čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 1, 2, 3 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 1896/2005, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, čl. 12, § 177 ods.
2 písm. b), § 219 ods. 3, čl. 3, čl. 6, čl. 8, § 153 ods. 1, § 185 ods. 2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 261 ods. 1, § 264 ods. 1, 2, § 265, § 324
ods. 1, § 335, § 340 ods. 1, 2, § 340a, § 324 ods. 2, § 365 ods. 2, 4, § 365 ods. 4, § 369 ods. 1, 2 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 172 ods. 6, § 174a ods. 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, čl. 47 ods. 2, 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.
Súd záväzkový vzťah medzi stranami právne posúdil ako obchodnoprávny a uviedol, že prepravná

zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom. Keďže žalovaný záväzok dodatočne plnil a záväzok
medzitým nezanikol odstúpením od zmluvy súd konštatoval, že záväzok žalovaného zanikol jeho
splnením žalobcovi dňa 19.11.2014, t.j. po podaní žaloby na súd. Nakoľko žalobca v tejto časti netrval
na podanej žalobe a návrhom zo dňa 20.10.2017 vyslovil, že trvá na vydaní európskeho platobného
rozkazu len v rozsahu úrokov z omeškania a trov konania, súd konal v rozsahu zmenenej žaloby. Pri
rozhodovaní o žalobe v rozsahu úrokov z omeškania vychádzal predovšetkým z § 340 a ods. 1 veta

prvá OBZ a § 365 ods. 2 OBZ. Poukázal na § 340 ods. 1, 2 OBZ a konštatoval, že v konaní žalobca
neuniesol ani čiastočne bremeno dôkazu, kedy ani po výzve súdu nepreukázal, že by žalovaného o
plnenie peňažného záväzku požiadal, keďže zmluvné strany si plnenie nedohodli vopred v zmluve.
Nakoľko takýto prejav vôle v konaní žalobca nepreukázal, podľa súdu, nebolo možné objektívne a bez
pochybností vysloviť, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi neplnil riadne a včas. Poukázal aj na obchodné

zvyklosti, týkajúce sa obdobných právnych vzťahov, kedy veriteľ - dopravca po splnení zmluvných
povinností požaduje peňažné plnenie z poskytnutie služieb - prepravy od dlžníka - objednávateľa
prepravy, pričom takýmto prejavom na plnenie je obvykle doručenie daňového dokladu - faktúry. Podľa
názoru súdu, aj keby pripustil, že povinnosť plniť peňažný záväzok v danom prípade vznikla žalovanému
od okamihu, kedy žalobca plnil, bolo potrebné, aby súd mal preukázané, ktorý z okamihov zakladajúcich

povinnosť plniť nastal neskôr - či doručenie daňového dokladu žalovanému, alebo plnením veriteľa. Na
predloženej faktúre však absentuje obchodná pečiatka, či podpis zodpovedných osôb žalovaného, ktoré
by doručenie daňového dokladu žalovanému preukazovali, preto podľa neho nemožno ani objektívne
posúdiť začiatok plynutia povinnosti žalovaného na plnenie peňažného záväzku. Poznamenal, že
obvyklými obchodnými zvyklosťami je tiež, že veriteľ najskôr upozorní dlžníka na nesplnenie peňažného

záväzku, teda pokúsi sa ešte o zmierenie pred tým, než sa svojho práva bude domáhať na súde.
Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a keďže žalovaný bol v konaní úspešný len v rozsahu úrokov z
omeškania, súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie

odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Uviedol, že z odpovede na výzvu súdu zo dňa 25.06.2018 je zrejmé, že žalobca neposkytol súdu súhlas

s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania generálne, ale podmienil svoj súhlas rozhodnutím
vo veci v plnom rozsahu v jeho prospech (za nespornosti veci). Poukázal na to, že súhlas strán s
rozhodovaním bez nariadenia pojednávania, nemôže byť jediným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o
tom, že vo veci samej rozhodne bez nariadenia pojednávania, kedy nevyhnutným predpokladom pre
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania je zistenie toho, že skutkové tvrdenie strán nie je sporné,

čo, podľa neho, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Namietal, že súd týmto postupom
zaťažil konanie inou vadou a to, že nerešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti v civilnom procese.
Ďalej namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval § 340 OBZ, pričom na základe
tohto ustanovenia žalobcu bezdôvodne zaťažil dôkazným bremenom dokazovania doručenia vystavenej
faktúry. V tejto súvislosti poukázal na § 625 ods. 2 OBZ, z ktorého je nepochybné, že prepravcovi vzniká

nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia bez toho, aby dlžníka vyzýval na plnenie.
Podľa žalobcu mal súd vec posúdiť v zmysle § 365 ods. 2 OBZ, ktoré je lex specialis k lex generalis §
340 OBZ. Zdôraznil, že zákonná 30 dňová lehota na plnenie peňažného záväzku plynie od okamihu,
keď veriteľ poskytol dlžníkovi plnenie, alebo keď bol dlžníkovi doručený doklad na zaplatenie, pričom v
prípade existencie oboch týchto právnych skutočností lehota na plnenie plynie od toho okamihu, ktorý

nastal neskôr. Dodal, že súd opomenul aj skutočnosť, že v zmysle konštantnej judikatúry sa za výzvu na
plnenie peňažného záväzku považuje aj doručenie žaloby. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 215 eur od 13.01.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených suplatnením pohľadávky vo výške 40 eur alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

4.KrajskýsúdvBratislave,akosúdodvolacípodľa§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Podľa čl. 12 CSP, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 177 ods. 1 a 2 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a
bezprostrednosti konania. Obe tieto zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy

SR každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Účelom pojednávania je, aby
žalobca mal možnosť svoju žalobu vo veci samej predniesť ústne a bezprostredne súdu a obdobne, aby

žalovaný mohol rovnakým spôsobom súdu sprostredkovať svoje vyjadrenie. Pritom musí byť zachovaná
i možnosť strán bezprostredne na pojednávaní sa oboznámiť s vykonávanými dôkazmi a vyjadriť sa
k nim. Bez nariadenia pojednávania môže súd rozhodnúť v tom prípade, ak s tým súhlasia všetky
strany konania. Nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania je zistenie
toho, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, resp. v prípade sporných skutkových tvrdení a súhlasu

strán, ak strany napriek doručeniu všetkých podaní podľa § 167 CSP nenavrhnú vykonanie žiadneho
dôkazu. Súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania môže ktorákoľvek zo strán prejaviť podaním
urobeným písomne, a to buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe.

10. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nerešpektoval

v konaní zásadu bezprostrednosti a ústnosti, keď súd vo veci meritórne rozhodol bez nariadenia
pojednávania napriek tomu, že žalobca na to neposkytol svoj súhlas. Súd výzvou zo dňa 19.06.2018
vyzval strany konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania s poukazom na § 177 ods. 2 písm. b) CSP. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo
dňa 25.06.2018, v ktorom uviedol „Žalobca týmto oznamuje súdu, že ak súd na základe predloženého

vyjadrenia žalobcu žalobe v plnom rozsahu vyhovie, žalobca súhlasí s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) CSP, v opačnom prípade s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania nesúhlasí.“ Z uvedenej odpovede žalobcu nemožno podľa odvolacieho
súdu dospieť k záveru, že žalobca vyjadril súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, ako
nesprávne konštatoval súd prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Naopak,

takýto súhlas žalobcu nemožno považovať za súhlas sporovej strany v zmysle § 177 ods. 2 písm. b)
CSP. Súd prvej inštancie mal v danom prípade správne postupovať podľa § 177 ods. 1 CSP tak, že by
vo veci nariadil pojednávanie, čím by bola zachovaná ústnosť a bezprostrednosť súdneho konania ažalobca by mal možnosť svoju žalobu vo veci samej predniesť ústne a bezprostredne súdu a zároveň,
aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti.

11. Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd považuje za vhodné pre ďalší priebeh konania, vyjadriť
sa i k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Súd v bode 27. odôvodnenia napadnutého
rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní o žalobe v rozsahu úrokov z omeškania vychádzal predovšetkým
z § 340a ods. 1 prvá veta OBZ, ktoré upravuje čas plnenia pri zmluvne určenej lehote na splnenie
peňažného záväzku. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zmluvné strany

si plnenie nedohodli vopred v zmluve. Nakoľko súd prvej inštancie zistil, že sporové strany si čas plnenia
zmluvne nedohodli, nemohol aplikovať ustanovenie § 340a ods. 1 OBZ, ktoré sa vzťahuje práve na
prípady, kedy je lehota na splnenie peňažného záväzku zmluvne dohodnutá. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 340a Obchodného zákonníka.
Vo vzťahu k aplikácii § 340 OBZ odvolací súd uvádza, že podľa dôvodovej správy k zákonu ustanovenie
§ 340 Obchodného zákonníka obsahuje úpravu času plnenia len pre záväzky, ktorých predmetom je

nepeňažnéplnenie.Zosamotnéhoustanovenia§340tátoskutočnosťnevyplýva,avšakktakémuzáveru
možno prísť systematickým výkladom v spojitosti s § 340a, 340b Obchodného zákonníka. Vzhľadom
na uvedené je zrejmé, že ani aplikácia tohto ustanovenia nie je na mieste. Okrem toho, pozornosti
odvolacieho súdu neušlo nesprávne očíslovanie jednotlivých bodov napadnutého rozsudku (duplicitné
označenie rozličných bodov ako body 1 až 23).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky č.k.
11Cb/1/2018-79 zo dňa 19.11.2018 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného.
V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov

odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).