Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 3, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204752
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716204752.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: H.. P. O., Y.. Q., K..

X.XX.XXXX, O. B. XXX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom
Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, IČO: 37 900 170 proti žalovanému: H.. V. O., K..
XX.XX.XXXX, I. O. B. XXX, XXX XX B., V. O. G. XXX, XXX XX W., zastúpený JUDr. Vladimírom
Kašubom, advokátom, so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, IČO: 42 058 945 o určení vlastníctva k
nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2016 domáhala určenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam, a to k bytu č. X, nachádzajúceho sa vo vchode X, na prvom poschodí rodinného domu,
súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“, pod parcelným číslom XXX o výmere
XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, ďalej k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniachdomuvpodiele1038/24262-tín,kdenehnuteľnostisúevidovanéOkresnýmúradomMartin,
katastrálny odbor na LV č. XXXX v k. ú. B., ďalej pozemku parcely registra „C“, pod parcelným č. XXX,

o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcely registra „C“, pod
parcelným č. XXX o výmere X XXX Q.X, druh pozemku záhrady, ktoré sú evidované Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor na LV č. XXX, v k. ú. B.. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným
dňa 17.10.1998 manželstvo. Z manželstva sa narodili dve deti: dcéra J., K.. XX.X.XXXX a syn X., K..
XX.X.XXXX. Darovacou zmluvou zo dňa 30.9.2011, B., ktorej vklad bol Okresným úradom, katastrálnym
odborompovolenýdňaXX.XX.XXXX,žalobkyňaakodarkyňažalovanémuakoobdarovanémuvrozsahu
jednej polovice darovala predmetné nehnuteľností. Rodinný dom je evidovaný na LV č. XXXX a v

súčasnosti je v zmysle zápisu bytových jednotiek G., ktorý bol vykonaný po darovaní rodinného domu,
rozdelený na dve bytové jednotky z dôvodu, že po uzatvorení darovacej zmluvy došlo k postaveniu
nadstavby rodinného domu a tým k vytvoreniu novej bytovej jednotky - bytu č. X, ktorý bol nadobudnutý
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovaného. Predmetom darovacej v
zmysle súčasného stavu bola a teda je jedna polovica vyššie uvedených nehnuteľností.
Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 16P/162/2014 zo dňa 9.6.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina, sp. zn. XCop/XX/XXXX zo dňa 15.12.2015 bolo manželstvo žalobkyne a

žalovaného dňa 29.7.2015 právoplatne rozvedené. Listom zo dňa 19.4.2016 doručeným žalovanému
dňa 22.4.2016, zaslala žalobkyňa výzvu na vrátenie daru - k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré
tvoria predmet darovacej zmluvy zo dňa 30.9.2011, odvoláva v celom rozsahu poskytnutý dar a následne
žiada o vrátenie daru v lehote 5-tich pracovných dní odo dňa doručenia. Odo dňa doručenia predmetnejvýzvy na vrátenie daru žalovaný ku dňu podania tohto návrhu žiadnym spôsobom nereagoval. V ďalšom
žalobkyňa poukázala na to, že v zmysle zásad Zákona o rodine uvedených v článku 1, v článku 2 a v
článku 3, manželstvo je zväzkom muža a ženy s tým, že manžel a manželka sú si rovní v právach a

povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina založená
manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
Rodičovstvojespoločnosťoumimoriadneuznávanýmposlanímženyamuža.Spoločnosťuznáva,žepre
všestranný harmonicky vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou
dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä

hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Účelom manželstva
je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa § 18
Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostriedky.
Postupne, a to od začiatku r. 2013 manželstvo žalobkyne a žalovaného vyústilo do krízy, ktorá sa naplno

z dôvodov na strane žalovaného prejavila v máji a v júni r. 2013 a bola dôvodom úplného rozvratu
manželstva spočívajúceho v podaní návrhu na rozvod manželstva darkyňou dňa 10.9.2014 a v rozvode
manželstva rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa X.X.XXXX, právoplatný dňa 29.7.2015. Žalovaný
od začiatku r. 2013 trávil viac a viac času podľa svojho vyjadrenia v práci, neskoro chodil domov, resp.
uvádzal žalobkyni, že v práci prespáva. Odôvodňoval to potrebou vyššieho zárobku. Žalobkyňa si všimla

v danej dobe, že so vzájomným manželským spolužitím nie je všetko v poriadku. Mala podozrenie
o možnom stretávaní sa manžela s inou ženou, avšak zatiaľ bez dôkazov, nakoľko žalovaný všetko
popieral, avšak iba do určitej doby, keď žalobkyňa zistila, že žalovaný v mesiaci máj 2013 strávil
dovolenku so svojou priateľkou v A.. Od 3.5. do 10.5.2013 absolvoval dovolenku v A. s tým, že uviedol
žalobkyni, že sa jedná o jeho odmenu za vynikajúce pracovné výsledky v spoločnosti U. - W. V., a.s. v

pozícií finančného manažéra. Avšak v tom istom r. 2013 mu spoločnosť vypovedala zmluvu z dôvodu,
že bol viac ako tri mesiace neaktívny. Uvádzal, že dovolenky sa zúčastnil iba s kolegami z práce.
Bez toho, aby uvedenú situáciu žalovaný žalobkyni a jej rodine a dvom ich spoločným deťom ozrejmil,
dňa 2.6.2013 natrvalo opustil spoločnú domácnosť a bez slov odišiel bývať k svojej priateľke. Dcére
J. v ten deň uviedol, že odchádza kvôli tomu, že už takto nemôže žiť a žalobkyni neskôr uviedol, že

chce niečo zažiť. Ešte v mesiac január, a to 10.1.2013 žalovaný bez súhlasu a vedomia žalobkyne,
ako manželky kúpil v obci W. rodinný dom, do ktorého sa v lete v r. 2013 s priateľkou nasťahoval.
Rodinný dom je evidovaný na LV č. XXX, S.. Ú.. W.. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že žalovaný už
dlhšiu dobu počas manželstva so žalobkyňou žil a trávil čas s inou ženou a plánoval opustiť spoločnú
domácnosť. Žalovaný sám v konaní o rozvod manželstva uviedol, že vo vzťahu s inou ženou je od

1.11.2012, ako aj to, že deti jeho odchod zo spoločnej domácnosti neznášali veľmi dobre. Žalovaný
svojím konaním dlhodobo a sústavne najmenej od 1.11.2012, čo sa žalobkyňa dozvedela až v máji
2013, bol žalobkyne ako manželke neverný. Paralelne počas manželstva so žalobkyňou viedol dvojaký
život s inou ženou, čo vyústilo k opusteniu spoločnej domácnosti, a to najmä manželky a ich dvoch
maloletých detí. Sústavná a dlhodobá nevera žalovaného k žalobkyni počas ich manželstva, ako aj

trvalé opustenie žalobkyne ako manželky žalovaného počas manželstva a ich spoločných detí J. U.
X. považuje žalobkyňa za správanie odporcu ako obdarovaného, ktoré hrubo porušuje dobré mravy
svojim správaním k darkyni ako k žalobkyni a k členom jej rodiny, k deťom J. U. X.. Takéto správanie
žalovanéhoakoobdarovanéhokžalobkyniajejdeťomvzhľadomnavšetkyokolnostíuvedenéhoprípadu
objektívnych skutkových okolností je možné podľa jej názoru kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov, ide o sústavne porušovanie priečiace sa všeobecným pravidlám morálky našej spoločnosti.
Najvyšší súd SR v rozsudku z 21.8.1997, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX judikoval, že opustenie domácnosti
a dvoch maloletých detí s cieľom žiť spolu so svojím druhom treba považovať za konanie porušujúce
dobré mravy. Najmä z etického a morálneho hodnotenia správanie sa žalovaného - obdarovaného k
žalobkyni - darkyni a členom jej rodiny ako k manželke a vlastným maloletým deťom vôbec nezodpovedá

všeobecne uznávaným pravidlám vzťahu manželky - manžela, rodiča a otca maloletých detí, ako
aj základným pravidlám slušnosti a žitia našej spoločnosti a sú v rozpore s kultúrnymi mravnými
spoločenskými normami, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Manželstvo, jeho jedinečnosť a podstata je chránená aj Ústavou SR. Osobitosť tohto
konkrétneho zväzku spočíva aj v tom, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené pred orgánmi cirkvi.

Celý rad objektívnych skutkových okolností žalovaného, jeho správanie pred a po opustení spoločnej
domácnosti samotné dôvody opustenia, ako aj iné s tým súvisiace okolností mali neblahý vplyv na
žalobkyňu, ako aj na ich spoločné deti. Stav žalobkyne v danom období ju dohnal k tomu, že navštívilavšeobecnú lekárku, ktorá jej odporučila psychiatrické vyšetrenie. Situácia v domácnosti žalobkyne po
odchode žalovaného sa prejavil aj v správaní ich detí, ktoré uvedenú situáciu zvládali len veľmi ťažko.
Vzmyslejednotnéhostanoviskateórieasúdnejpraxidochádzakzánikudarovaciehovzťahupodľa§630

OZ, už na základe jednostranného úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenie daru.
Takýmto úkonom v uvedenej veci je výzva žalobkyne na vrátenie daru doručená odporcovi 22.4.2016.
Týmto okamihom zaniká právny vzťah medzi darcom a obdarovaným. Účinky nastávajú ex nunc, to
je s okamihom doručenia prejavu vôle darcu do sféry obdarovaného. Žalovaný však do dnešného
dňa neprejavil dobrovoľný záujem k nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy uzatvorenej

medzi žalobkyňou a žalovaným vydať, tzn. prepísať ich na príslušnom okresnom úrade, katastrálny
odbor. Naliehavý právny záujem daný je v tom, že v tomto štádiu žalobkyňa nemá inú možnosť len
podať žalobu na určenie vlastníckeho práva k daru podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,
pretože až samotný určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru
príslušným okresným úradom - katastrálnym odborom, ktorý vykoná záznamom.

2. Prvé vyjadrenie k podanej žalobe žalovaný predniesol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.6.2017
( č. l. 161 súdneho spisu ), uviedol, že nie je preukázané v celej žalobe ani zo žiadnych ďalších dôkazov
hrubé porušenie dobrých mravov. Navrhnutí svedkovia zo strany žalobkyne P. Q., B. Q., čo sú rodinní
príslušníci, J. O. ako dcéra, ani jeden z týchto ľudí nie je schopný podať svedectvo iné, len také,
aké uvádza žalobkyňa. Rodina po rozvode manželov sa rozdeľuje na dve strany s tým, že keby si

žalovaný zavolal svoju rodinu tak na vine bude žalobkyňa. Ďalej žalovaný poukázal na to, že maloletá
J. O. bola v čase rozvodu maloletá a je dôvodné predpokladať, že bude mať vplyv svojej matky. To
znamená, že ani títo svedkovia nie sú spôsobilí tieto skutočnosti preukázať. Zároveň žalovaný uviedol,
že nekorešponduje stav medzi darovacou zmluvou a stavom na LV, nakoľko na LV došlo k záznamom
k zmene zapísaných údajov o predmete daru, nakoľko predmetom daru bol rodinný dom s pozemkami.

Dnes sú na LV zapísané samostatné dve bytové jednotky, tieto boli vybudované po r. 1998, to je po
vzniku manželstva. Podľa názoru žalovaného nejde o darovaciu zmluvu takú ako ju pozná Občiansky
zákonník ako bezpodmienečné darovanie a že to bola vôľa darkyne. Ide len o vyjadrenie vkladu toho
druhého manžela. Je to otázka povahy, či je to darovacia zmluva a či to nie je nejaký zastretý právny
úkon s tým, ale že právny zástupca uviedol, že sa do toho starať nebude, darca,keď chce, nech

daruje. Toto je však vyjadrenie vkladu žalovaného do prestavby a to, že splácali vložené prostriedky.
V ďalšom žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie k samotnej výzve na vrátenie daru, išlo o odpoveď
na výzvu na vrátenie daru zo dňa 26.4.2016, v ktorej žalovaný, že za hrubé porušenie dobrých mravov
sa v zmysle judikatúry považuje najmä správanie, ktoré spočíva v hrubých, či hanlivých urážkach vo
fyzickom násilí, či v psychickom násilí. Avšak žalovaný má za to, že sa voči spoločným deťom takéhoto

konania nikdy nedopustil. Poukazuje na to, že nešlo o dlhodobú a sústavnú neveru ako je uvedené
vo výzve. Ustanovenia Zákona o rodine, na ktoré žalobkyňa poukázala vo výzve, upravujú iba vznik
manželstva a vzťahy medzi manželmi, pričom podľa nich sa vedie konanie o rozvode manželstva.
Žiadnym spôsobom neupravujú podmienky na vrátenie daru pre hrubé porušenie dobrých mravov, ani
majetkové vzťahy medzi manželmi. Skutočnosť, že si žalovaný za trvania manželstva našiel priateľku

a následne opustil spoločnú domácnosť nie je možné posúdiť v žiadnom prípade za porušenie dobrých
mravov. Ani skutočnosť, že manželstvo bolo rozvedené, nezakladá možnosť domáhať sa vrátenia daru.
Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že nakoľko si našiel priateľku, nebolo vhodné naďalej zotrvať v
spoločnej domácnosti a išlo o najprijateľnejšie riešenie pre neho, ako aj pre bývalú manželku a pre ich
deti. Od júna 2013 sa žalovaný nezdržiava v spoločných nehnuteľnostiach, ani ich neužíva. Predmetné

nehnuteľnosti zostali k užívaniu žalobkyne a ich spoločných detí Lenky a Janka, a to aj napriek tomu,
že na rozsiahlej rekonštrukcií ich rodinného domu vo Valči sa žalovaný značným spôsobom finančne
podieľal.Podľažalovanéhoneexistuježiadnyprávnydôvodvzmysle,ktoréhobybolonamiestedomáhať
sa vrátenia predmetného daru a z tohto dôvodu dar, ktorý žalovaný nadobudol darovacou zmluvou,
nevráti. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonu, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní vecí, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácií konania , ak by boli
v neprospech strany.Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať; ak vyplýva z osobitného predpisu.

4.Žalobkyňasavtomtokonanídomáhalaurčenia,žejevýlučnýmvlastníkomoznačenýchnehnuteľností,
na základe toho, že uplatnila svoje právo darcu voči obdarovanému ( žalovanému ) na vrátenie
daru, keďže sa domnieva, že sú splnené zákonné podmienky na vrátenie daru v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka, keď predmetom daru bola jedna polovica označených nehnuteľností. Dar

predstavoval ideálny podiel nehnuteľností a žalobkyňa rovnako vlastník ideálneho podielu sa nemôže
voči žalovanému domáhať vypratania celej nehnuteľnosti, ale rovnako tak ani vypratania ideálneho
podielu, pretože ideálny podiel nehnuteľností sa nedá fakticky reálne určiť. Podaním predmetného
návrhu na určenie sa žalobkyňa domáha dosiahnutia stavu pred darovaním, t. j. toho, aby bola v katastri
nehnuteľnosti opäť vedená ako výlučný vlastník celej darovanej nehnuteľností a takýto stav je možné
dosiahnuť len žalobou o určenie vlastníctva, ktoré odstráni stav neistoty v právnom vzťahu žalobkyne.

Žalovaný odmietol žalobkyni nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností.
Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam žalobkyňa teda v konaní
preukázala.Rozhodnutiesúdu priamonezakladávznikvlastníckehoprávadarcu.Jelenprávnymtitulom
pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý by sa vykonal záznamom.
V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 7.3.2001, sp.

zn. 22Cdo/1968/2000, že v prípade, že darca, ktorý previedol na obdarovaného jednu ideálnu polovicu
nehnuteľnosti, pričom druhá ideálna polovica zostala vo vlastníctve darcu, a ktorý sa domáha určenia
svojho práva obnoveného v dôsledku zrušenia darovacej zmluvy môže žiadať len o určenie, že je
vlastníkom celej veci.

5. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, ktorú vzniesol zástupca žalovaného v záverečnej
reči na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 3.12.2018, súd uvádza, že právo žiadať vrátenie daru sa
premlčuje ako každé majetkové právo s tým, že sa uplatní trojročná premlčacia lehota. Podľa názoru
súdu, ale z výpovede žalobkyne vyplynulo, že sa dozvedela o tom, že bol žalovaný na dovolenke s inou
ženou až máji r. 2013 a definitívne sa dozvedela o takzvanej nevere podľa jej názoru až odchodom

zo spoločnej domácnosti dňa 2.6.2013. Žaloba na súd bola podaná dňa 29.4.2016, to znamená,
že námietka premlčania, ktorá bola vznesená zástupcom žalovaného v rámci záverečnej reči, nie je
dôvodná.

6. V rámci predmetnej žaloby, súd ako predbežnú otázku musí vyhodnotiť, či boli pre vrátenie daru

splnené zákonné dôvody podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
K tomu, aby uplatnený nárok žalobkyne na vrátenie daru formou určovacej žaloby prostredníctvom súdu
podľa § 630 Občianskeho zákonníka bol úspešný, musia byť splnené tieto zákonné predpoklady. Jednak

je to
a) existencia darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným ohľadom predmetu darovania
b) správanie obdarovaného, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov
c) hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k darcovi alebo k členom jeho rodiny
d) darca sa formou jednostranného prejavu vôle domáhal vrátenia daru voči obdarovanému.

7. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do konania doložili strany sporu.
Vypočul svedkov navrhnutých žalobkyňou ako aj žalovaným a dospel k týmto skutkovým zisteniam a
právnemu posúdeniu veci.

8. Z listinného dôkazu, a to z Darovacej zmluvy doloženej žalobkyňou ( č. l. 13 súdneho spisu ), súd
zistil, že bola uzavretá medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným.
Predmet daru bol špecifikovaný v článku I. Išlo o ideálnu jednu polovicu z nehnuteľností zapísaných v
tom čase v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Martin , odbor katastrálny na LV č. XXX,

S.. Ú.. B., R. B., a to stavby: stavba súp. č. XXX - rodinný dom na parcele č. XXX, pozemku parcely
registra „C“ pod parcelným č. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a pozemok parcely registra
„C“ pod parcelným č. XXX - záhrada o výmere X XXX m2.V článku III., bod 3/ bolo upravené, že obdarovaný za súhlasu svojej manželky vyhlasuje, že
právny a technický stav rodinného domu, ktorého ideálny podiel sa postupuje, je mu dobre známy,
keďže tento spolu s darujúcou manželkou obývajú. Dom má sedlovú strechu, je murovaný. Pred

realizáciou nadstavby obsahoval jednu bytovú jednotku a bol jednopodlažný bez obytného podkrovia,
nepodpivničený so štyrmi obytnými miestnosťami - kuchyňou, špajzou, kúpeľnou a WC.
Podľa článku III. bod 4/ darovacej zmluvy, nadstavba uvedená v odseku 3 pozostáva z ďalšej 1b. j.
obsahujúcej samostatné schodisko so vstupom, chodbu, tri obytné miestnosti, kuchyňu, kúpeľňu, WC,
dva šatníky a balkón. Hodnota tejto nadstavby činila po jej dokončení X XXX XXX,XX Sk, čo je po

prepočte na euro XX XXX,XXX €.
Predmetná darovacia zmluva bola riadne podpísaná s tým, že bola odkladovaná Okresným úradom
Martin, odbor katastrálny pod B. XXXX/XX.

9. Z LV č. XXXX, ako aj listiny - čestného prehlásenia ( č. l. 11, 172 súdneho spisu ) má súd
za preukázané, že po uzavretí darovacej zmluvy bol vykonaný zápis bytových jednotiek na základe

Z XXX/XX, kde rodinný dom bol rozdelený na dve bytové jednotky z dôvodu, že malo dôjsť k
postaveniu nadstavby rodinného domu a k vytvoreniu novej bytovej jednotky ako bytu č. X, ktorý bol
nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda žalobkyne a žalovaného. V čestnom
prehlásení obidve strany sporu v tom čase manželia prehlásili, že realizácia novovytvorenej bytovej
jednotky s príslušenstvom v nadstavbe rodinného domu ( W.. Č.. XXX, W. K. V.. Č..XXX, J. Č..

XXX), realizovanej na základe právoplatného stavebného povolenia a skolaudovanej 5.9.2003, bola
financovaná z časti úverom zo ŠFRB a prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil jej vlastnícke právo nie k rodinnému domu ako celku, ale
k bytu č. X, nachádzajúcom sa vo vchode X, na prvom poschodí rodinného domu, súp. č. XXX a
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ohľadom tohto bytu, z toho

dôvodu, že v zmysle súčasného stavu predmetom darovacej zmluvy a podielovými spoluvlastníkmi
boli žalobkyňa a žalovaný v súvislosti s bytom č. X a pozemkami, kde išlo o nehnuteľností, ktoré
boli evidované na LV č. XXXX a na LV č. XXX. Podľa názoru súdu za súčasného stavu boli takto
označené nehnuteľnosti predmetom darovacej zmluvy, tak ako to navrhovala žalobkyňa. Výstavba
bytu č. X v nadstavbe rodinného domu bola realizovaná z prostriedkov patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného ako bývalých manželov, čo je zapísané aj na LV č. XXXX.
Takéto boli dohody medzi žalobkyňou a žalovaným, a nikto z nich predmetnú darovaciu zmluvu z dôvodu
jej neplatnosti na súde nenapadol. Súd v rámci tohto konania nie je oprávnený prejudiciálne riešiť
platnosť darovacej zmluvy, musí byť splnený predpoklad, že existuje darovacia zmluva, a tento splnený
bol.

10. Súd ďalej z listinného dôkazu zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 19.4.2016 na
vráteniedaru(č.l.38súdnehospisu),ktorúžalovanýprevzaldňa22.4.2016 (č.l.42súdnehospisu).
Vo výzve na vrátenie daru žalobkyňa žiadala vrátiť dar - vyššie popísané nehnuteľností, ktoré nadobudol
žalovaný na základe darovacej zmluvy podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a mala za

to, že žalovaný ako obdarovaný hrubo porušil dobré mravy. Vo výzve boli uvedené všetky skutočností,
ktoré sú popísané aj v podanej žalobe, a ktoré žalobkyňa považovala za konanie žalovaného ako
obdarovaného, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Žalovaný ako obdarovaný na predmetnú výzvu na
vrátenie daru odpovedal listom zo dňa 26.4.2016 doručeným žalobkyni ako darkyni dňa 22.4.2016 ( č. l.
170, 171 súdneho spisu) a uviedol, že sa nikdy voči žalobkyni, a ani deťom nedopustil konania, ktorým

by porušoval dobré mravy a nesúhlasil so skutočnosťami, ktoré uviedla žalobkyňa ako darkyňa vo výzve
na vrátenie daru.
Uvedeným bol splnený predoklad, že darca sa formou jednostranného prejavu vôle domáhal vrátenia
daru voči obdarovanému, a tento odmietol darcovi nehnuteľnosti dobrovoľne odovzdať a prepísať v
katastri nehnuteľnosti.

11. Ak darca vyzve obdarovaného na vrátenie daru, zaniká vlastnícke právo obdarovaného k darovanej
veci na základe dvoch právnych skutočností - kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a
členom jeho rodiny a jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha
vráteniedaru.Darcasatedamôžedomáhaťvráteniadaru,aksaobdarovanýsprávavočinemuačlenom

jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Judikatúra súdov ustálila, že predpokladom
úspešnéhouplatneniaprávadarcuniejeakékoľveknevhodnésprávanieobdarovanéhovočinemualebo
členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pojem dobré mravy je potrebné vykladať vnadväznosti na znenie ustanovenia § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Úvahy o aplikovateľnosti
ustanovenia § 630 OZ sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne
a závery v tom - ktorom konkrétnom prípade tak možno len veľmi ťažko zovšeobecniť a teda i použiť

na skutkovo odlišný prípad ( Rozsudok NS ČR, sp.zn. XXOdo XXXX/XXXX). Podľa judikatúry súdov
musí ísťo porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavne porušovanie, napr. vo forme
fyzického napádania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci.
Pri aplikácií ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, súdy niekedy prihliadajú aj na to, či uvedené
správanieobdarovanéhonebolovyprovokovanésamotnýmdarcom.Priposudzovaní,čiurčitékonkrétne

správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z
princípu vzájomnosti.

12. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je
nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie
dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny.

13. V rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný spolu uzavreli
manželstvo v roku XXXX U. v manželstve sa narodili dve deti - dcéra J. U. W. X.. Žalobkyňa žiadala
vrátenie daru od žalovaného a vo výzve na vrátenie daru poukázala na to, že postupne od začiatku
r. 2013 ich manželstvo vyúsťovalo do krízy, ktorá sa naplno mala prejaviť v máji a v júni r. 2013

a bola dôvodom úplného rozvratu spočívajúceho v podaní návrhu na rozvod manželstva darkyňou
dňa 10.9.2014, ako aj v rozvode manželstva rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 9.6.2015,
právoplatným dňa 29.7.2015. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný svojim konaním dlhodobo a
sústavne najmenej od januára roku 2013, čo sa darkyňa dozvedela až v máji r. 2013, mal byť jej ako
darkyni a manželke neverný s tým, že paralelne počas manželstva s darkyňou viedol dvojaký život s

inou ženou, čo vyústilo k opusteniu spoločnej domácnosti, a to najmä manželky a ich dvoch maloletých
detí. Poukázala na viaceré konania žalovaného, a to, že mal od začiatku r. 2013 viac času tráviť podľa
jeho tvrdenia v práci s tým, že v práci aj prespával, čo odôvodňoval aj potrebou vyššieho zárobku.
Žalobkyňa si všimla v danej dobe, že so vzájomným manželským spolužitím nie je všetko v poriadku.
Mala podozrenie o možnom stretávaní sa manžela s inou ženou, avšak zatiaľ bez dôkazov, ktoré

obdarovaný ako manžel popieral až do doby, keď mala zistiť, že obdarovaný v mesiaci máj 2013 strávil
dovolenku so svojou priateľkou B. A.. Následne bez toho, aby uvedenú situáciu obdarovaný darkyni a jej
rodine, dvom spoločným deťom ozrejmil, dňa 2.6.2013 natrvalo opustil spoločnú domácnosť a bez slov
odišiel bývať k svojej priateľke. Zároveň sa žalobkyňa dozvedela, že ešte v januári 10.1.2013 žalovaný
bez súhlasu a vedomia jej ako manželky kúpil v obci W. rodinný dom, do ktorého sa v lete roku 2013

s priateľkou nasťahovali. Aj z toho je teda zrejmé, že žalovaný ako obdarovaný už dlhšiu dobu počas
manželstva s darkyňou žil a trávil čas s inou ženou a plánoval opustiť spoločnú domácnosť. Sústavná
a dlhodobá nevera obdarovaného k darkyni počas ich manželstva, ako aj trvalé opustenie darkyne
ako manželky obdarovaným počas manželstva a ich spoločných detí J. U. X., považuje žalobkyňa ako
darkyňa za správanie obdarovaného, ktoré hrubo porušuje dobré mravy svojim správaním k darkyni a

k členom jeho rodiny - P. J. U. X..

14. Podmienkou pre vrátenie daru je, že správanie sa obdarovaného, ktorým hrubo porušuje dobré
mravy, nastalo po uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. To znamená, že darca
sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali

v čase pred darovaním, a za ktorých bol právny úkon urobený, a o ktorých obe strany pri uzavieraní
zmluvy vedeli.

15. Z výpovede žalobkyne ( č. l. 163) je zrejmé, že sa dozvedela o tom, že jej manžel bol v A. s nejakou
priateľkou na začiatku mája 2013 a k opusteniu spoločnej domácnosti zo strany žalovaného došlo dňa

2.6.2013. Žalobkyňa tvrdila, že prvé problémy pocítila od začiatku roka 2013, kedy teda žalovaný viac
času strávil v práci, prespával v práci, a tvrdil, že musí pracovať, aby zarobil peniaze. Žalobkyňa tvrdila,
že spôsob akým to žalovaný urobil, že odišiel od rodiny, od detí, považovala za zbúranie rodiny, zbúranie
istoty, zbúranie manželstva. Pokladá to za veľmi hrubé, nakoľko náhle odišiel zo dňa na deň z domu s
tým, že nikomu nič nepovedal, nevysvetlil jej dôvod prečo odchádza, prečo je s ňou nespokojný, hoci

dovtedy bola pre neho tá najlepšia manželka. Zároveň potvrdila, že nepovedal ani žiadnu vetu s čím
teda nie je nespokojný, nepovedal, že má priateľku, iba odišiel. Poukázala na to, že už od januára 2013
bolo jeho správanie chladné, neochotné a už vtedy začínala mať podozrenie, že je v tom iná priateľka.16. Žalovaný v rámci výpovede ( č. l. 164 súdneho spisu ) poukázal na to, že v r. 2011 a 2012 bol ich
vzťah chladný, že mu manželka neustále vyčítala, že málo zarába, že bola nespokojná, že iní chlapi inak
uživia svoje manželky, chodia na dovolenky, že nevie nič zariadiť a niekoľkokrát do mesiaca nezabudla

povedať, že ona od neho odíde, akonáhle bude finančne samostatná. Odišiel zo spoločnej domácnosti
v júni 2013 s tým, že uvedené oznámil dcére J., že sa tak rozhodol, ale nepovedal, že odchádza, že tu je
stále pre nich, ale nemôže žiť v spoločnej domácnosti s ich matkou. Na tvrdené skutočnosti, že mal byť
na dovolenke, resp. s kým bol na dovolenke v roku 2013 žalovaný uviedol, že bol so šéfkou Q. P. U. - V.
a bolo to za výsledky práce. Potvrdil, že v súčasnosti ide o jeho priateľku. Zároveň žalovaný ( č. l. 338 )

poukázal na to, že sa rozviesť nechcel a dôvodom, prečo odišiel, bolo to, že už nechcel žiť život, ktorý
žil, pretože ho nenapĺňal. Poukázal na to, že je nekonfliktný typ, v živote sa nehádal, a keď sa hádali
so žalobkyňou, bolo to len zvýšenie hlasu. Dôvodom, prečo odišiel, podľa neho nebola nevera. On sa
v ten deň rozhodol, že potrebuje odísť, nakoľko už nechcel žiť život, ktorý žil. V rámci svojej výpovede
tvrdil, že keď odišiel, nemal vzťah so žiadnou inou ženou ako pomer, nemal ani sexuálny vzťah. V tom
čase poznal jeho súčasnú priateľku, s ktorou sa stretáva od 1.11.2012 s tým, že ju spoznal mesiac pred

1.11.2012 na oslave. Odvtedy sa sporadicky stretávali a mal k nej istý vzťah, bola to jeho priateľka,
kamarátka, nebola to však podľa neho nevera. Až potom, keď odišiel z domácnosti, žil v dome v W.,
v zásade odvtedy tento vzťah postupne prerástol do toho, že je to osoba, s ktorou žije už 6 rokov a
momentálne je jeho priateľkou. Trval na tom, že v čase, keď odišiel z domu, neverný nebol. Ak za neveru
je potrebné považovať stretávanie sa v reštaurácií, tak áno, avšak so súčasnou priateľkou v tej dobe,

keď odišiel zo spoločnej domácnosti, nespával. Podľa jeho názoru dôvodom odchodu nebola iná žena,
dôvodom bol jeho život. Žalovaný tvrdil, že po odchode zo spoločnej domácnosti platil 1,5 roka všetky
náklady manželke, maloletým deťom, od mobilu cez stravu, náklady na dom, bývanie.

17. Tieto skutočnosti mal súd zistené aj z pripojeného rozsudku sp. zn. XXP/XXX/XXXX ( rozvodové

konanie, č. l. 16 spisu), v ktorom bolo konštatované, že žalovaný ( v predmetom konaní odporca a otec)
uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi rozvodu uvedenými žalobkyňou ( nevera, vzťah s inými ženami) a
podľa neho manželstvo prestalo fungovať, keď sa mu žalobkyňa ako matka začala vyhrážať, že vtedy ak
bude finančne samostatná, od neho odíde. Uviedol, že udržiava vzťah s inou ženou vo vzťahu, s ktorou
je od 1.11.2012. V rozsudku bolo konštatované, že žalobkyňa a žalovaný nežijú v spoločnej domácnosti

od 2.6.2013. Takisto tam bolo konštatované, že žalovaný ako otec maloletých detí prispieval do marca
2015 spolu výdavky vo výške XXX € mesačne vrátane sumy XXX € mesačne na stravu pre maloleté
deti ( č. l. 24 súdneho spisu ).

18. Súd vypočul svedkov navrhnutých žalovaným. Z výpovede otca žalovaného - H.. V. O. ( č. l. 331

súdneho spisu ) vyplynulo, že spočiatku vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako manželmi bol dobrý
a neskôr dochádzalo k nejakým nezhodám. O odchode zo spoločnej domácnosti sa otec žalovaného
dozvedel tak, že prišiel žalovaný k nim domov a povedal im, že odišiel z B. z domu, že už tam nebýva
a dôvod uviedol, že sa im so žalobkyňou pokazil vzťah, nemali k sebe už tak blízko ako predtým. Toto
uviedol ako dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti. Neskôr, keď sa s nim bavili, sa dozvedeli, že už

má aj vzťah s nejakou slečnou.
Rovnako aj matka žalovaného A. O. ( č. l. 384 spisu) uviedla, že jej syn odišiel od bývalej manželky z
dôvodu nefungovania manželského vzťahu a neprekonateľných názorových konfliktov, ale v žiadnom
prípade nie kvôli inej žene. Uviedla, že v rokoch 2010 až 2012, keď sa intenzívne starala o vnúčatá a
často prespávala v rodinnom dome vo B., si všimla, že sa vzťah jej syna s nevestou negatívne zmenil.

Práve v r. 2011 sa jej syn zdôveril, že už dlho s manželkou nežijú ako manželia a že jediné, čo jeho
manželku drží pri ňom, sú peniaze s tým, že posledné dva roky mali oddelené spálne.

19. Čo sa týka svedkov, ktorí boli navrhnutí na vypočutie zo strany žalobkyne, boli vypočutí jej bratia
a to H.. B. Q. ( č. l. 195 súdneho spisu ), P. Q. ( č. l. 325 spisu). Výpovede týchto svedkov v žiadnom

smere súdu neozrejmili skutočnosti alebo teda správanie sa, ktoré považuje žalobkyňa za správanie sa
hrubo porušujúce dobré mravy v nadväznosti na výzvu na vrátenie daru, ktorú realizovala vo vzťahu
k žalovanému. Títo svedkovia, keďže išlo o príbuzných žalobkyne, uviedli skutočnosti, ktoré mali z
počutia žalobkyne o nevere žalovaného, a k samotnej nevere obidvaja uviedli len to, že sa dozvedeli,
že žalovaný opustil spoločnú domácnosť. Vo výpovedi len prezentovali svoj negatívny postoj vo vzťahu

k žalovanému, nakoľko to ovplyvnilo život ich sestry, teda žalobkyne.20. Podľa § 18 Zákona o rodine sú manželia si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Ustanovenie § 18 sa často charakterizuje ako také, ktoré neumožňuje v ňom stanovené povinnosti
vymáhať, resp. ich porušenie sankcionovať. Uvedené zákonné ustanovenie je príkladom toho ako sa
navzájom prelínajú normy právne s normami morálnymi mravnými, ktoré je ťažko navzájom oddeliť. V
citovanom ustanovení § 18 Zákona o rodine je zakotvená povinnosť manželov okrem iného byť si verní.
Uvedenápovinnosťjepremietnutímzásadymonogamiemanželstva.Najčastejšiesajejporušeniechápe

ako nadviazanie sexuálneho vzťahu s iným než manželským partnerom. Nevera vnáša do intímneho
vzťahu medzi manželmi nedôveru a tým môže ohroziť ďalšie trvanie manželstva. Nevera jedného z
manželov nemusí pritom v každom prípade znamenať kvalifikované porušenie dobrých mravov v zmysle
§ 630 Občianskeho zákonníka. Správanie spočívajúce v nevere jedného z manželov je nutné skúmať v
každom prípade individuálne so zreteľom na všetky okolností konkrétneho prípadu.

21. Súd si vypočul už plnoletú dcéru J. aj z toho dôvodu, aby si urobil určitý obraz, či správanie sa
žalovaného pred a po opustení spoločnej domácnosti, či nebolo urobené ponižujúcim spôsobom, či
fyzicky alebo psychicky netýral žalobkyňu. Dcéra J. uviedla, že boli určité hádky prvý polrok r. 2013, ale
potvrdila, že nikdy žalovaný v tom období fyzicky nenapadol žalobkyňu. Dcéra J. na otázku súdu, či vie
popísať, ako sa správali k sebe rodičia v čase pred odchodom otca z domácnosti uviedla, že fyzicky

matke určite neubližoval a na to obdobie si moc nespomína, nakoľko žalovaný celé dni mal tráviť v práci
a chodil až večer domov. Pamätá si, že boli hádky kvôli nevere a s tým, že ešte kričal žalovaný na
žalobkyňu, že je lenivá a že nič nerobí. Ona to cítila tak, že v tom období bolo v rodine napätie, hoci
pri hádkach nebola, cítila, že keď okolo seba prechádzali, že nie je niečo v poriadku. Nebolo to pre ňu
príjemné obdobie.

22. Rodina po rozvode manželov sa rozdeľuje na dve strany. To znamená, že je strana, ktorá háji záujmy
žalobkyne a je strana, ktorá si háji záujmy žalovaného. Podľa názoru súdu zo žiadnych dôkazov, ktoré
boli vykonané, nebolo preukázané správanie sa žalovaného spočívajúce v jeho sústavnej a dlhodobej
nevere, ako aj opustení spoločnej domácnosti, ktoré by súd mohol posúdiť ako hrubé porušenie dobrých

mravov. Z výpovede žiadneho zo svedkov nebolo preukázané, že porušenie manželskej vernosti
urobil žalovaný spôsobom takým, že by znevážil dôstojnosť žalobkyne ako manželky a vystavil ju
neprijateľnému poníženiu. Takého správanie žalovaného v konaní preukázané nebolo. Z výpovede
žalovaného, aj z pripojeného rozsudku v konaní 16P, kde sa riešila otázka rozvodu je zrejmé, že
žalovaný opustil spoločnú domácnosť v júni 2013, dôvodom nebola nevera, ale naďalej platil na deti,

na domácnosť, na dom, na žalobkyne výdavky ako manželky a tak to robil vyše roka a pol. Rovnako
nemal záujem nestarať sa o deti, nestretávať sa s nimi. To, že došlo k zhoršeniu vzťahov medzi ním
a jeho deťmi po opustení spoločnej domácnosti, následne po rozvode manželstva k tomu súd uvádza,
že je vecou postoja obidvoch manželov, akým spôsobom budú prezentovať rozpad, teda rozvod ich
manželstva vo vzťahu k ich maloletým deťom. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalobkyňa ako

matka mala výrazný vplyv na svoje maloleté deti, keďže s nimi bývala v spoločnej domácnosti a uvedené
sa odrazilo potom následne aj na správaní ich dcéry J. vo vzťahu k jej otcovi. Ale to následne správanie
sa po rozvode manželstva nebolo predmetom tohto konania.
V konaní teda nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov spočívajúce v tom, že by žalovaný
znevažoval dôstojnosť žalobkyne ako jeho manželky. Je pravdou, že manželia sú povinní žiť spolu, byť

si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať im
zdravé rodinné prostredie, ale zase na druhej strane nie je možné niekoho nútiť zotrvať v manželskom
zväzku, ak je to pre neho nevyhovujúce, ak sa v tomto zväzku trápi, čiže nie je možné vyžadovať, aby
zotrval v tomto manželskom zväzku nasilu. Pre súd je veľmi ťažké posúdiť vzťahy medzi manželmi,
nakoľko nežije s nimi v ich spoločnej domácnosti. Nebolo preukázané, že by žalovaný fyzicky napadal

žalobkyňu z toho dôvodu, že má priateľku, že by jej nadával, že by ju psychicky ponižoval, práveže
žalovaný zvolil cestu odchodu zo spoločnej domácnosti, avšak nie kvôli vzťahu s inou ženou, ale pre
nesúlad v ich manželskom spolužití. Až po odchode zo spoločnej domácnosti ( keď začal bývať v dome
v W.) začal udržiavať aj intímny vzťah s jeho súčasnou priateľkou, dovtedy boli len priateľmi, ktorí sa
stretávali. Po odchode zo spoločnej domácnosti naďalej platil na túto domácnosť, t. j. všetky náklady ( 1

a 1 roka ), aj napriek tomu, že si musel zabezpečiť ďalšie bývanie. Zároveň je treba uviesť, že súd síce
v konaní vypočul viacerých svedkov, ani jeden však neuviedol, že by mal reálnu vedomosť o udržiavaní
mimomanželského vzťahu žalovaného koncom roka 2012 až do polovice roku 2013, t. j. v dobe, kedy
žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti so žalovaným.Súd právne uzatvára, že nebol splnený jeden z predpokladov pre vrátenie daru - a to správanie
žalovanéhoakoobdarovaného,ktorémožnokvalifikovaťakohrubéporušeniedobrýchmravovvovzťahu
k žalobkyni ako darcovi alebo k členom jej rodiny. Súd preto žalobu zamietol.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

24. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči
žalobkyni v celom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodovať súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.