Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010506
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118010506.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov
JUDr.IvetyZelenayovejaJUDr.PetraŠamka,vtrestnejveciobžalovanéhoZ.O.,preprečinnedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 ods. 1Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 3T/41/2018 zo dňa 19.12.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. mája 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/41/2018 zo dňa 19.12.2018 bol obžalovaný Z. O.
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo
dňa 11.07.2018 sp. zn. 4Pv 87/1 8/1101 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich1 držania a obchodovania s nimi podľa

§ 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
od presne nezisteného času do 23.30 hod. dňa 10.02.2018 na Jedlíkovej ulici v Bratislave pri kontrole
hliadkou Obvodného oddelenia Policajného Zboru Bratislava Staré Mesto - stred s volacím znakom
Atlas 333 po predchádzajúcom zákonnom poučení vydal 2 ks plastové vrecká s tlakovým uzáverom s
obsahom zelenej sušenej látky rastlinného pôvodu, ktoré mal pri sebe, pričom z následne vyhotoveného
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave č. PPZ-

KEÚ-BA-EXP-2018/1946, odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistickej toxikológie zo dňa 27.03.2018
vyšlo najavo, že v predložených plastových vreckách sa nachádzalo konope s celkovou hmotnosťou
1186 mg, s priemernou koncentráciou 17,5 % hmotnostných účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC),
pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a toto množstvo zodpovedá 2,372 obvykle

jednorazovej dávke drogy,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal okresný prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s vysloveným názorom súdu, že v danej trestnej veci nebola
naplnená materiálna stránka - materiálny znak uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym
znakom trestného činu - prečinu v podobe Trestným zákonom požadovaného stupňa závažnosti prečinu

(závažnosťvyššianežnepatrná)posudzovanéhocezkritériáupravenév§10odsek2Trestnéhozákona,
ktorý súd bližšie rozoberá na stranách 6 a 7 napádaného rozsudku. Pokiaľ súd argumentuje tým, že
obžalovaný Z. O. mal v držbe stíhané množstvo drogy iba krátku dobu, tu je potrebné uviesť, že bolo
tomu tak nie zo subjektívnych príčin na strane obžalovaného, t.j. z jeho vlastnej vôle, ale na základe
tej skutočnosti, že obžalovaný bol pristihnutý pri páchaní trestného činu (pri prechovávaní drogy), na
základe čoho mu bola predmetná droga zaistená políciou s využitím zaisťovacích inštitútov Trestného

poriadku. Protiprávny stav v podobe neoprávneného prechovávania marihuany nebol teda ukončený
vlastným, dobrovoľným konaním obžalovaného (napr. zahodením, zničením drogy obžalovaným apod.), ale až na základe zákroku polície po výzve adresovanej obžalovanému smerujúcej k vydaniu
drogy v zmysle § 89 Trestného poriadku. Obžalovaný navyše na hlavnom pojednávaní tvrdil, že si
sám zakúpil marihuanu od jemu neznámej osoby, čím sa prakticky priznáva ku konaniu, ktoré by

mohlo zakladať trestnú zodpovednosť za spáchanie závažnejšej skutkovej podstaty zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorá postihuje neoprávnenú kúpu akéhokoľvek
množstva drog. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že obžalovaný Z. O. sa sám, dobrovoľne, bez
akéhokoľvek nátlaku rozhodol predmetnú drogu zakúpiť, čo nepochybne zvyšuje závažnosť stíhaného

prečinu. Keď už obžalovaný na hlavnom pojednávaní tvrdil, že marihuanu zakúpil podľa jeho slov len
zo zvedavosti, pretože to chcel vyskúšať, nie je zrejmé, z akého dôvodu si potom zaobstaral až 2
plastové vrecká s obsahom konope, zodpovedajúce z hľadiska množstva minimálne dvom obvykle
jednorazovým dávkam drogy na použitie. Zo zaobstaraného množstva konope o celkovej hmotnosti
1186 mg je evidentné, že v danom prípade nejde vôbec o hraničné množstvo drogy. To je okolnosť, ktorá
nijakým spôsobom neznižuje závažnosť stíhaného prečinu, práve naopak.

Rovnako podľa prokurátora nemôže obstáť argumentácia súdu, že sa obžalovaný pred nikým
nevyjadroval, že má pri sebe marihuanu, že túto chcel vyskúšať sám bez prítomnosti ďalších osôb,
čo má mať podľa súdu taktiež význam z hľadiska posudzovania závažnosti stíhaného trestného
činu. Uvedená skutočnosť podľa názoru prokurátora nemá relevanciu k stíhanému skutku, ktorý je v
tomto prípade právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.
Konanie obžalovaného, ktoré tu súd popisuje, stojí mimo zákonných znakov predmetnej skutkovej
podstaty a samo o sebe by za splnenia ďalších skutočností mohlo zakladať spáchanie aj ďalšieho
trestného činu - trestného činu šírenia toxikománie podľa § 174 Trestného zákona, ktorého skutková
podstata práve postihuje popísaný druh konania, t.j. akékoľvek formy podnecovania zneužívania iných

návykových látok než alkoholu. So zreteľom na to je z hľadiska naplnenia zákonných znakov stíhaného
prečinu a skúmania závažnosti spôsobu spáchania tohto prečinu irelevantné, že obžalovaný skúšal
drogu sám, bez prítomnosti ďalších osôb, a teda že nebol zlým príkladom pre iné osoby alebo že
nevzbudzoval pohoršenie. Z hľadiska systematiky osobitnej časti Trestného zákona je zrejmé, že trestný
čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 171 Trestného zákona je zaradený v Prvej hlave, nesúcej názov „Trestné
činy proti životu a zdraviu“. Primárny objektom tohto trestného činu je tak ľudské zdravie a sekundárne
aj záujem spoločnosti na kontrole nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi alebo
prekurzormi. ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť či poškodiť zdravie alebo život človeka. Práve s poukazom
na objekt zasiahnutý týmto trestným činom (primáme ochrana ľudského života a zdravia) je podľa názoru

prokurátora bezvýznamné rozlišovať to konanie obžalovaného, či tento skúšal marihuanu sám alebo v
prítomnosti iných osôb.
Prokurátor nesúhlasí ani s argumentáciou súdu, v rámci ktorej súd poukazuje na samotný druh omamnej
látky, t.j. že ide o tzv. mäkkú drogu, a teda v tomto smere pripomína rôzne tendencie smerujúce k
čiastočnej dekriminalizácii marihuany. Táto tendencia je prinajmenšom diskutabilná, keďže v otázke

tolerancie, resp. netolerancie užívania drog, a to aj mäkkých, spoločnosť bola, je a bude vždy rozpoltená.
Nemožno sa stotožniť ani s tým, že súd v napádanom rozsudku hodnotí závažnosť stíhaného prečinu
cez kritérium osoby obžalovaného, keď ho hodnotí ako mladého človeka, ktorý mal v čase skutku 19
rokov, pričom doposiaľ nemá záznam v registri trestov a má jeden záznam v registri priestupkov. V
kontexte argumentácie súdu pri posudzovaní materiálnej stránky k tejto otázke je na mieste uviesť, že

osoba páchateľa nie je zahrnutá medzi kritériami obsiahnutými v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného
zákona. Osobu páchateľa preto možno posudzovať len z hľadiska kritérií významných pre určenie druhu
a výmery trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona. Skutočnosť, že obžalovaný mal v čase skutku
19 rokov a že doposiaľ nebol súdne trestaný môže nájsť svoj odraz práve v poľahčujúcich okolnostiach,
in concreto v § 36 písmeno j) a v § 36 písmeno d) čo má význam z hľadiska určovania druhu a výmery

trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona. Je zrejmé, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku
v takom veku, v ktorom si s plným vedomím mohol uvedomiť dôsledky svojho škodlivého protiprávneho
konania, vrátane tých trestnoprávnych.
Záverom prokurátor navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine obžalovaného Z. O. a podľa § 322 odsek

1 Trestného poriadku vrátil predmetnú trestnú vec Okresnému súdu Bratislava I na jej opätovné
prejednanie v potrebnom rozsahu a na následné rozhodnutie.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry sa stotožnil s odvolacími
argumentmi odvolania a navrhol, aby krajský súd podľa § 322 ods. 1 Tr. por. a vec vrátil okresnému súdu
na opätovné prejednanie za súčasného zrušenia výroku o vine v napadnutom rozsudku.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ako aj argumentáciou
obsiahnutým v odôvodnení tohto rozsudku a navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté.

Obžalovaný Z. O. na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania prokurátora ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.

Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že obžalovaný Z. O. mal vedome v neoprávnenej držbe

omamnú látku, ktorej celkové množstvo a množstvo účinnej látky (THC) v zmysle záverov znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave ČES: PPZ-KEU-BA-EXP- 2018/1946
zo dňa 27.03.2018 je spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo
rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, a ktorej množstvo omamnej látky zodpovedá
dvojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu , boli naplnené všetky

formálne znaky trestného činu - prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.
V danom prípade však podľa názoru okresného súdu nebola naplnená materiálna stránka - mate-
riálny znak uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom trestného činu - prečinu v
podobe Trestným zákonom požadovaného stupňa závažnosti prečinu (závažnosť vyššia než nepatrná)

posudzovaného cez kritériá upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Na tomto základe niet dôvodu
pre vyvodzovanie trestnej zodpovednosti, nakoľko pre absenciu požadovaného stupňa závažnosti
nemôže ísť o trestný čin - prečin. Okresný súd svoj záver o nepatrnej závažnosti činu považuje za opod-
statnený so zreteľom na to, že obžalovaný Z. Jakubík mal v držbe predmetné množstvo marihuany iba
krátku dobu, keďže v nijakom smere nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, že si marihuanu kúpil od jemu

neznámej osoby, ktorá ho zastavila s ponukou na kúpu tejto omamnej látky, a to na Obchodnej ulici
práve v deň skutku. Pritom sám súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že si tzv.
dealeri skutočne aj takýmto spôsobom zabezpečujú odbyt rôznych omamných a psychotropných látok
(ponukou na kúpu náhodne okoloidúcej osobe). Súd taktiež nemal dôvod neveriť obžalovanému, že siuvedenú marihuanu kúpil zo zvedavosti a za účelom ju iba vyskúšať, pričom to bol jeho prvý prípad, kedy
mal pri sebe marihuanu, nikdy predtým ani potom už marihuanu nefajčil. Z tohto hľadiska tak možno
uzavrieť, že u obžalovaného išlo o ojedinelý prípad snahy vyskúšať marihuanu, ktorú si cielene nesnažil

zabezpečiť, keďže sa k nej dostal v podstate náhodou na základe iniciatívneho konania inej osoby. Z
hľadiska posudzovania závažnosti považoval okresný súd za významnú aj tú skutočnosť, že obžalovaný
sa pred nikým nevyjadroval, že má pri sebe marihuanu, túto chcel vyskúšať sám bez prítomnosti ďalších
osôb (obžalovaný síce uviedol, že pred podnik vyšiel aj s ďalšou osobou, avšak zasahujúci príslušník PZ
výslovne uviedol, že obžalovaný bol na danom mieste sám), teda na mieste, kde sa v rozhodnom čase

nenachádzala žiadna iná osoba, pričom tak konal v nočných hodinách. Teda aj z hľadiska eventuálnych
sekundárnychnásledkovjezrejmé,žeskutoknebolpáchanýzaokolností,vrámciktorýchbyobžalovaný
mohol byť negatívnym príkladom pre iné osoby (najmä mladých ľudí), alebo by mohol u niekoho vzbudiť
pohoršenie.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti vzťahujúce sa na spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, ako aj pohnútku páchateľa odôvodňujú podľa okresného súdu záver, že

závažnosť činu (skutku v procesnom význame slova) je nepatrná. V súvislosti s týmto záverom okresný
súd poukázal aj na samotný druh omamnej látky, ktorú mal obžalovaný v držbe, ktorá sa radí medzi tzv.
„mäkké drogy”. Uvedené neznamená nejakú formu akceptácie konania obžalovaného zo strany súdu,
ale iba a výlučne len hodnotenie z toho hľadiska, že vyvodzovanie trestnej zodpovednosti v prípade
obžalovaného nie je nevyhnutné pre nižšiu závažnosť činu.

Okresný súd ďalej uviedol, že aj keď oproti právnej úprave obsiahnutej v Trestnom zákone č. 140/1961
Zb. osoba páchateľa už nie je medzi kritériami obsiahnutými v § 10 odsek 2 Trestného zákona zahrnutá
(rovnako, ako tam nie je zahrnutý ani význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý), nemožno
osobu páchateľ opomenúť úplne ani pri posudzovaní závažnosti činu. V danom prípade je tomu tak

preto,ženapríkladpohnútkuobžalovanéhobynebolomožnédostatočneposúdiťbezzreteľanato,oakú
osobu páchateľa (obžalovaného) v tomto konkrétnom prípade ide. Preto v spojitosti s pohnútkou činu
spočívajúcou vo zvedavosti a vyskúšaní marihuany považuje okresný súd za významné aj to, že v osobe
obžalovaného ide o mladého človeka, ktorý mal v čase skutku iba devätnásť rokov, pričom doposiaľ
nemá žiaden záznam v registri trestov a v registri priestupkov má iba jeden záznam (priestupok na úseku

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky). Na tomto mieste sa žiada uviesť aj to, že obžalovaný sám
oznámil príslušníkom PZ. že má pri sebe uvedenú látku, ktorú im následne sám iniciatívne a dobrovoľne
vydal.

Záverom okresný súd konštatoval, že závažnosť činu z hľadiska všetkých Trestným zákonom

stanovených kritérií nedosahuje vyšší než nepatrný stupeň, na základe čoho nemôže ísť o prečin, a teda
ani k žiadnemu vyvodzovaniu trestnej zodpovednosti, ktoré by v opačnom prípade mohlo mať zjavne
nezmyselné negatívne dôsledky z hľadiska budúceho života obžalovaného a jeho možného pracovného
uplatnenia (v porovnaní s negatívnym rozmerom takého konania, akého sa v tomto prípade dopustil).

Odvolací súd poukazuje na to, že medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Tr. zák. nepatria len znaky
uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle ods. 2 tohto
ustanovenia. Preto, ak je podaná obžaloba pre prečin, súd je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív). Ústavný súd v tejto

súvislosti vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôraznil, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je
základným kritériom rozčlenenia (klasifikácie) protiprávnych činov na priestupky a trestné činy (prečiny
a zločiny) intenzita ich závažnosti, resp. škodlivosti (z hľadiska ich účinkov). Závažnosť protiprávneho
činu predstavuje pritom materiálny korektív, ktorý umožňuje diferencovať protiprávne činy na priestupky
a trestné činy, resp. tieto v rámci ďalšieho rozčlenenia na prečiny a zločiny.

Trestný zákon účinný do 01.01.2006 zachoval pri prečinoch materiálny korektív, pri ktorých vyžaduje
nielen naplnenie formálnych znakov určitej skutkovej podstaty prečinu, ale aj aby bola naplnená určitá
závažnosť spáchaného prečinu. Výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov je zakotvená
v § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.Krajský súd dospel k záveru, že správne a zákonne okresný súd rozhodol, keď z vyššie podrobne
uvedených dôvodov rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora
správne a zákonne zhodnotiac následky konania obžalovaného, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

mieru zavinenia, pohnútku obžalovaného a aj jeho osobu, ktorá súvisí tak s okolnosťami ako aj
pohnútkou jeho konania.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokuratúry ohľadne skutočnosti, že okresný súd pri uplatňovaní
materiálneho korektívu nesprávne prihliadal na osobu obžalovaného, krajský súd sa v tomto stotožňuje s

dôvodmi, ktoré v tejto súvislosti okresný súd uviedol. Pokiaľ prokurátor argumentuje tým, že obžalovaný
si kúpil omamnú látku dobrovoľne, túto skutočnosť nespochybňuje ani okresný súd, navyše, ide o
zákonný znak žalovanej trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora
ako nedôvodné zamietol, keďže je toho názoru, že v danej veci nebola naplnená materiálna stránka t.j.

materiálny znak uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom trestného činu v zmysle §
10 ods. 2 Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.