Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/107/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218929
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4215218929.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Ing. P. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom V., Y. 21, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 11. februára 2020 č. k. 5C/356/2015-183 vo výroku o náhrade trov

konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
p o t v r d z u j e s upresnením, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v konaniach vedených na OS Komárno pod sp. zn.
6C/132/99 a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 9Co/155/2011, 9Co/156/2011 a 9Co/333/2012 zastavil
pre späťvzatie žaloby v súlade s ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa §
256 CSP, pričom vychádzal aj z uznesenia NS SR sp. zn. 7MCdo 4/2010 zo 14. 09. 2011. Dospel k
záveru, že žalovaný si uplatnil náhradu trov konania a žalobca zavinil, že konanie bolo zastavené, súd

žalovanému náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý svoje odvolanie
podávaldovýrokuopriznanejnáhradetrovkonaniažalovanému,pričomsadomáhalzrušeniauznesenia

súdu prvej inštancie a zastavenia konania, alternatívne postúpenia veci orgánu, do právomoci ktorého
patrí. Namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je nesprávne, nezákonné,
nepreskúmateľné a arbitrárne, ktoré nedodržiava zákonné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na konkrétnu
vec. Namietal, že súd podanie žalovaného zo dňa 04. 04. 2019, v ktorom vyčíslil trovy konania v sume
18,08 eura nezaslal strane žaloby v rozpore s článkom 9 CSP a porušil tak rovnosť v konaní a rovnosť
zbraní. Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2017 zo dňa 07. 08.

2018, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 392/2018 zo dňa 16. 10. 2018.

2.1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nekvalifikuje, z čoho pozostáva priznaná suma 18,08
eura, teda v tejto časti je rozhodnutie nejasné a nepreskúmateľné. Súdom aplikované ust. § 256 nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, čo dokazuje aj to, že uznesenie NS SR sp. zn. 7 MCdo 4/2010 zo dňa
14. 09. 2011 je nesprávne aplikované na predmetný prípad. Ďalej namietal, že napadnutý výrok súdu

prvej inštancie, podľa ktorého súd priznáva žalovanému plnú výšku náhrady trov konania, je nezákonný
a odporuje aj § 255 ods. 1 CSP. Napadnutá časť uznesenia nemá náležité odôvodnenie v zmyslepožiadaviek kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Záverom
svojho odvolania poukázal na nálezy ÚS SR I. ÚS 629/2016 z 18. 02. 2017, I. ÚS 457/2017 z 08. 11.
2017 týkajúce sa rozhodovania o nároku na náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej
inštancie v jeho výroku (II.) ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na znenie napadnutého výroku,
ako aj odôvodnenie uznesenia považuje odvolacie dôvody prezentované žalobcom za neopodstatnené.
K tvrdeniu žalobcu, že podanie, ktorým si vyčíslil náhradu trov konania mu nebolo zaslané na vyjadrenie,

čím malo dôjsť k porušeniu rovnosti strán v konaní, uvádza, že súd prvej inštancie nemá povinnosť
zasielať vyčíslenie náhrady trov konania protistrane na vyjadrenie. V zmysle právnej úpravy súd pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhoduje v dvoch fázach. V prvej fáze súd rozhodnutím,
ktorýmsakonaniekončí,rozhodneotom,komusapriznánároknanáhradutrovkonaniaprirozhodovaní
o nepriznaní nároku na náhradu trov konania posudzuje výlučne mieru úspechu strán v konaní (§ 255
CSP), resp. zavinenie strany v konaní na zastavení konania (§ 256 CSP) a to bez ohľadu na existenciu

prípadnéhovyčísleniajednotlivýchúkonov.Sprihliadnutímnato,žežalobcavzalžalobuvcelomrozsahu
späť (bez preukázania, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného) súd správne
pristúpil k aplikácii znenia § 256 CSP a priznal mu náhradu trov konania v plnej výške. Následne súd
prvej inštancie v odôvodnení uznesenia správne poukázal na § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, a to samostatným uznesením. Nesprávna je preto argumentácia žalobcu obsiahnutá v bode 3.
odvolania, že súd nekvalifikoval, z čoho pozostáva suma 18,08 eura, pretože súd prvej inštancie v tejto
fázerozhodovallenonárokunanáhradutrovkonania,anieoichvýške.Súdprvejinštanciepredmetným
uznesením mu nepriznal náhradu trov konania vo výške 18,08 eura. Až v druhej fáze rozhodovania
o trovách konania vyšší súdny úradník pristúpi k posúdeniu opodstatnenosti a účelnosti jednotlivých

úkonov, ktoré mu vznikli uplatňovaním alebo bránením práva, pričom proti uzneseniu o výške náhrady
trov konania je prípustná sťažnosť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na podanom odvolaní v
plnom rozsahu trvá. Namietal, že vyjadrovateľka J.. D. X. nemá vo veci vecnú legitimáciu, pretože

žiadnym spôsobom nepreukázala súdu, ani jemu, že je splnomocnená vystupovať v konaní vedenom
na OS Komárno pod sp. zn. 5C/356/2015. Vyjadrenie žalovaného neuznáva v celom rozsahu. Zároveň
ho prekvapuje, že pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie, ani žalovaný neprihliadli na
nespornú existenciu aj dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť s
upresnením, že žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 02. 11.
2015 domáhal náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu nesprávneho úradného
postupu v občianskom súdnom konaní vedenom na OS Komárno pod sp. zn. 6C/132/1999 Zb., ako
aj rozhodnutiami KS v Nitre sp. zn. 9Co/155/2011, 9Co/156/2011, 9Co/333/2012-915 zo dňa 29. 11.

2012-915 zo dňa 29. 11. 2012. Uznesením zo dňa 28. 03. 2019 č. k. 5C/356/2015-123 súd návrh žalobcu
na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zamietol (I.), návrh na spojenie konaní
pod sp. zn. 5C/356/2015 a sp. zn. 9C/12/2013 na spoločné konanie zamietol (II.), súd konanie v časti o
zaplatenie33.567,56euraztitulunáhradyškodyzanesprávnyúradnýpostupvsúdnomkonanívedenom
na OS Komárno pod sp. zn. 6C/132/1999 a v časti o zaplatenie 33.567,56 eura z titulu náhrady škody za

nezákonné rozhodnutia vydané v súdnom konaní vedenom na OS Komárno pod sp. zn. 6C/132/1999
zastavil (III.), vo zvyšnej časti súd podanie žalobcu zo dňa 28. 10. 2015, doručené súdu dňa 02. 11.
2015 odmietol (IV.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (V.). V dôsledku
podaného odvolania žalobcu uvedené uznesenie preskúmal Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením zo dňa
31. júla 2019 č. k. 9Co/163/2019-152 uznesenie OS Komárno zo dňa 28. 03. 2019 č. k. 5C/356/2015-123

v napadnutom výroku týkajúcom sa odmietnutia podania žalobcu zo dňa 28. 10. 2015, doručené súdu
prvej inštancie dňa 02. 11. 2015 (IV.) a vo výroku o náhrade trov konania (V.) zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne listom zo dňa 06. 02. 2020, ktorý bol doručený súdu
prvej inštancie dňa 07. 02. 2020 žalobca oznámil, že žalobu berie v celom rozsahu späť, žiada konaniezastaviť a termín vytýčeného pojednávania na deň 11. 02. 2020 o 9.00 hod. na OS Komárno zrušiť.
Zároveň žiadal, aby súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Na výzvu
súdu žalovaný oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcom a uplatňuje si náhradu trov konania,

ktoré vyčíslila na sumu 18,08 eura titulom cestovných nákladov. Následne súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým uznesením tak, že konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil a žalovanému priznal plnú
výšku náhrady trov konania. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo napadnuté zo strany žalobcu len v II.
výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanému.

7. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie

(pôvodne ust. § 146 ods. 2 a § 147 OSP) bola pretransformovaná po prijatí Civilného sporového poriadku
do podoby vyjadrenie v ust. § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá
zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
riadnom priebehu nevznikli uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov
sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

Pojem „procesné zavinenie“ použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada
zodpovednosti za zavinenie inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konanie môže byť zastavené
z rôznych procesných dôvodov, najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia

žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené,akužvznikolprocesno-právnyvzťahmedzisúdomaobomastranamisporuamedzistranami
sporunavzájom.Zavineniemôžeexistovaťtaknastranežalobcu,akoajnastranežalovaného.Nastrane
žalobcu existuje procesné zavinenie napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu,

alebo podal žalobu, hoci existovala res iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal
žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným
a pod.

Aj za účinnosti Civilného sporového poriadku naďalej platí, že ak pre správanie žalovaného bola vzatá

žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne
zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, kedy žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v
dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to,
aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný
plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

Aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy.
Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou
ich vynakladania pri posudzovaní práva na súdnu ochranu.

Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že
je splnený predpoklad na náhradu trov nevylučuje, aby súčasne dospel k záveru, že sú splnené
predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Aj v zmysle stále platnejjudikatúry platí, že zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného
práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci
samej. Preto, ak zobral žalobca návrh späť, zásadne platí /ak nejde o pôvodne uvedený dôvod uvedený

v § 146 ods. 2 vety druhej OSP (teraz § 256 ods. 1 CSP)/, že zavinil zastavenie konania, a preto
je povinný uhradiť odporcovi jeho trovy (uznesenie NS SR sp. zn. 5 MCdo 12/2008). Aj v zmysle
rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Obdo 4/2010 zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na
procesnom zavinení zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a
bez vecného rozhodnutia súdu zobral svoj návrh na začatie konania späť (napr. bez udania dôvodu),

pokiaľ podanie účastníka konania výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania,
nemožno bez ďalšieho usudzovať z prejavu súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania vzdanie
sa práva na náhradu trov konania.

13. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody za nesprávny
úradný postup, ako aj nezákonné rozhodnutia súdov v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, majúc za to, že nesprávnym
úradným postupom, ako aj nezákonným rozhodnutím mu bola spôsobená škoda v občianskom súdnom
konaní 6C/132/1999 vedenej na OS Komárno. Uznesením zo dňa 28. 03. 2019 č. k. 5C/356/2015-123
súd konanie v časti o zaplatenie 33.567,56 eura z titulu náhrady škody za nesprávny úradný postup
a v časti o zaplatenie 33.567,56 eura z titulu náhrady škody za nezákonné rozhodnutie zastavil pre

späťvzatie žaloby žalobcom. Tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 05. 2019. Vo zvyšnej časti,
v ktorej súd prvej inštancie žalobu odmietol, rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý svojím uznesením zo
dňa 31. 07. 2019 č. k. 9Co/163/2019-152 napadnutý výrok týkajúci sa odmietnutia podania žalobcu zo
dňa 28. 10. 2015, ako aj vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 11. 02. 2020, pred uskutočnením

ktorého listom zo dňa 06. 02. 2020 (č. l. 164) žalobca oznámil súdu, že žalobu berie v celom rozsahu
späť, žiada konanie zastaviť a zrušiť vytýčený termín pojednávania na deň 11. 02. 2020.

14. Následne súd prvej inštancie, ktorý v dôsledku späťvzatia žaloby, so späťvzatím ktorej žalovaný
súhlasil, konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keď posudzoval

procesné zavinenie na zastavení konania. Je nesporné, že žalobca zobral svoju žalobu späť bez udania
dôvodu, pričom k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného. Nie je preto možné konštatovať,
že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, keď k zastaveniu konania
došlo pre späťvzatie žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu. Za danej situácie, pokiaľ súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby, dôvodnosť žaloby

sa v takomto štádiu konania posudzuje už len procesne, bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania,
keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodujúcou je iba skutočnosť, či žalovaný plnil, čoho sa žalobca
domáhal a či len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Keďže žalobca zobral žalobu späť bez udania
dôvodu, v zásade platí, že zavinil zastavenie konania, a preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP je potrebné
priznať druhej strane (žalovanému) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

15. Záver súdu prvej inštancie v procesnom zavinení žalobcu na zastavení konania je síce správny,
avšak formulácia napadnutého výroku súdu prvej inštancie (II.) nie je úplne konformná s ustanoveniami
Civilného sporového poriadku, predovšetkým s ust. 262 ods. 1, 2 CSP, pretože súd prvej inštancie
rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, a nie o jej výške, pretože ust. § 262 ods. 1 CSP

predpokladá, že o trovách konania sa rozhoduje v dvoch fázach: v prvej fáze v rozhodnutí súdu, ktorým
sa konanie končí, musí súd rozhodnúť komu sa prizná nárok na náhradu trov konania. O samotnej výške
náhrady trov konania sa bude rozhodovať až v druhej fáze, a to až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí. Výška náhrady účelne vynaložených trov konania bude posudzovaná samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ako vecne správny potvrdil

výrok II. o priznaní náhrady trov konania žalovanému, avšak v zmysle ust. § 256 ods. 1 precizoval v
zmysle CSP výrok tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Z uvedených dôvodov nie je dôvodná ani námietka uvádzaná žalobcom v podanom odvolaní, keď
namietal, že súd prvej inštancie mu nezaslal podanie žalovaného, ktorým si vyčíslil trovy konania v sume
18,08 eura, pretože v prvom štádiu o rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nerozhoduje

o výške trov konania, iba o tom, či tej-ktorej strane priznáva, resp. nepriznáva nárok na náhradu trov
konania.16.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniapodľa§256ods.1CSPjesúdvždypovinnýskúmať,
či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, avšak zároveň skúma, či v danom prípade
neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa (ako reakcia odvolacieho súdu na námietku žalobcu vo

vyjadrení k vyjadreniu žalovaného), z ktorého dôvodu by bolo potom potrebné aplikovať na danú vec ust.
§ 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255
CSP)aodzásadyzodpovednostizazavinenie(§256ods.1CSP).Súdvýnimočnenepriznánáhradutrov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím

zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie NS
SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

16.1.Odvolací súd však v danej veci nezistil, že by vo veci existovali výnimočné okolnosti prípadu, ktoré
by umožňovali súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. V danej veci sa žalobca
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom, resp.
nezákonnými rozhodnutiami v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Sám žalobca pri podaní žaloby musel zvážiť

aj prípadné následky v podobe trov konania, pokiaľ by vo veci nebol úspešný. K prvému späťvzatiu
žaloby došlo dňa 18. 01. 2019 a následne po rozhodnutí odvolacieho súdu, kedy odvolací súd zrušil
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo jeho podanie zo dňa 28. 10. 2015 odmietnuté
a vrátil na ďalšie konanie, žalobca následne reagoval tak, že zobral žalobu v celom rozsahu späť bez
toho, aby uviedol dôvody späťvzatia. V podanej žalobe, ale ani v samotnom odvolaní žalobca neuvádza

bližšie také dôvody, ktoré by bolo možné pomenovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, či už ide
o majetkové, sociálne, osobné, zárobkové alebo iné pomery, ktoré by odôvodňovali v danom prípade
použitie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Žalobca dal do pozornosti ust. § 257 CSP
ani nie v podanom odvolaní, ale až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného na podané odvolanie žalobcu.
Ani v tomto však bližšie nešpecifikoval také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úvahu súdu o tom, či v

danom prípade nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania strane, ktorej v
zmysle § 256 ods. 1 CSP patria.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP
tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mal v odvolacom

konaní úspech.

18.Záveromodvolacísúdkvyjadreniužalobcu,pokiaľnamietal,ževyjadrovateľkaJ..D.X.(zažalovanú)
nemá vo veci vecnú legitimáciu, uvádza, že J.. D. X. (za slobodna H.) bola poverená ministrom
spravodlivosti SR zo dňa 20. 01. 2016 (č. l. 29) na zastupovanie v uvedenej veci vedenej na OS Komárno

v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).