Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Pc/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418202557
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8418202557.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci manželky

B. Y., Q.. R., H.. XX.XX.XXXX, C. A. XX, Ľ. a manžela A. Y., H.. XX.XX.XXXX, R. C. X. Ľ., na návrh
manželky o určenie manželského výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.11.2018 sa manželka (ďalej aj ako ,,navrhovateľka“)
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jej manžela povinnosťou prispievať jej na výživu
sumou 40 Eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k jej rukám odo dňa podania návrhu.

2. Podaný návrh navrhovateľka odôvodnila tvrdeniami, že s manželom uzavrela manželstvo dňa
XX.XX.XXXX v Rímsko-katolíckom kostole v obci Ľ.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu E., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XX. U obidvoch účastníkov
ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dve deti a to dcéra F. Y., H.. XX.XX.XXXX a R. Y.,
H.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, manžel štátnym občanom
Poľskejrepubliky.Manželoduzavretiamanželstvaneprispievalžiadnymspôsobomnachoddomácnosti.
Všetky platby spojené s bývaním uhrádzala matka navrhovateľky a otčim, u ktorého navrhovateľka aj s

maloletými bývajú nepretržite na adrese A. XX N. Ľ.. Manžel po celú dobu manželstva nemal záujem
žiť usporiadaným životom. Po večeroch nebol doma, chodil sa zabávať s kamarátmi do spoločnosti.
Dlhšiu dobu nepracoval a ich jediným príjmom bol rodičovský príspevok navrhovateľky. Postupom času
manžel začal manželku ponižovať, fyzicky napádať, urážať a správať sa k nej pohŕdavo. V lete roku 2016
po hádke manžela s matkou navrhovateľky odišla celá rodina do Poľska, kde sa manžel o nich vôbec
nestaral. Späť na Slovensko opäť prišli dňa 15.12.2016 prostredníctvom konzulátu v Poľskej republike.
Odvtedy navrhovateľka s manželom nie je v žiadnom kontakte. Manžel žiadnym spôsobom neprispieva

na domácnosť. Navrhovateľka je toho času na rodičovskej dovolenke bez akéhokoľvek príjmu.

3. Uznesením zo dňa 18.06.2020, č.k. 3Pc/48/2018 - 88, súd pripustil rozšírenie návrhu tak, že v zmysle
upraveného petitu návrhu manžel je povinný prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 250
Eur splatnú vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a to odo dňa podania návrhu.

4. Manžel sa k návrhu na určenie manželského výživného nijako nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými
dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav:6. Manželka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že manžel jej neprispieval nijakými
peniazmi. Chcela aspoň takýmto spôsobom nejaké peniaze získať. Nemá žiaden majetok, býva u svojej
matky a u otčima. Jej príjem je v sume 136 Eur mesačne. Je to zo sociálnej poisťovne, ide o invalidný

dôchodok. Navrhovateľka prídavky na deti nedostáva. Musí to vybaviť cez Poľsko. Má dve deti. Výživné
na tieto deti od ich otca nedostáva. Iný príjem nemá. Nie je v evidencií uchádzačov o zamestnanie.
Tým že je na invalidnom dôchodku ju vyradili z evidencie. Manžel v Poľsku zdedil 1/5 domu. Manžel je
zamestnaný v Skanskej v rámci údržby ciest. Manžel pracuje v Poľsku. S manželom nie sú v žiadnom
kontakte. V období od novembra 2018 do januára 2019, v tom čase sa manžel nachádzal v Poľsku,

manžel bol zamestnaný už aj vtedy. Na otázku odkiaľ má navrhovateľka vedomosť o tom, že kde je
manžel zamestnaný v Poľsku, navrhovateľka uviedla, že ona tam bola s ním 4 mesiace, predtým ako
som odišla. Bolo to v roku 2016. Počas toho ako boli na Slovensku, tak manžel bol zamestnaný vo
Whirpoole a potom ako odišli do Poľska, tak tam bol tiež zamestnaný. Manžel má stále exekúcie a
neuhrádza ich. O maloleté deti sa v súčasnosti stará otčim a matka navrhovateľky, pretože ona má 136
Eur na mesiac a to pre maloleté deti nestačí.

7. Z kópie sobášneho listu súd zistil, že manželia uzavreli dňa XX.XX.XXXX v Ľ. manželstvo, ktoré je
zapásané v knihe manželstiev matričného úradu E. vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XX. Z rodných listov predložených súdu vyplýva, že manželom sa dňa XX.XX.XXXX
narodila dcéra F. Y. a dňa XX.XX.XXXX dcéra R. Y..

8. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 86550193400 bolo zistené, že od 31.05.2018 bol navrhovateľke
priznaný invalidný dôchodok v sume 128,30 Eur mesačne. Tento dôchodok sa od 01.01.2019 zvyšuje na
sumu 132,50 Eur mesačne a od 01.01.2020 na sumu 136,80 Eur mesačne. Listom zo dňa 14.01.2020
Sociálna poisťovňa navrhovateľke oznámila, že jej budú poukazovať dôchodok v sume 136,80 Eur

mesačne. Invalidný dôchodok za obdobie od 31.05.2018 do 01.02.2020 patrí navrhovateľke v sume
2.633,73 Eur. Z celkovej sumy invalidného dôchodku Sociálna poisťovňa v súlade s § 115 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zúčtovala sumu 1.033,40 Eur vyplatenú na dávke v hmotnej núdzi a
príspevkoch k dávke v hmotnej núdzi a zvyšok sumy 1.600,33 Eur poukázala navrhovateľke na výplatu.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok, súd zistil, že rozsudkom uvedeného súdu zo
dňa 11.04.2017, č.k.3P/196/2016, bolo manželstvo manželov rozvedené, maloleté deti boli zverené do
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí, na každé z nich sumou
minimálneho zákonného výživného. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 22.01.2019.

10.Podľa§71ods.1zákonač.36/2005Z.z.Zákonaorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonovv
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen,,Zákonorodine“)manželiamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby
životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vzájomná vyživovacia povinnosť medzi
manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené

rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Vzájomná vyživovacia
povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na jeho existenciu a zaniká spolu s
jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne
neplní, môže sa druhý z nich obrátiť návrhom na určenie výživného na súd. Aktívne vecne legitimovaným
na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela.

Pasívne vecne legitimovaným je potom druhý manžel.

13. Prostredníctvom inštitútu manželského výživného sa okrem uspokojenia osobných potrieb manželov
sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.Uplatňovanie tohto inštitútu prichádza do úvahy v prípade vzniku nepomeru celkovej životnej úrovni
manželov.

14. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch
manželov bola v zásade rovnaká, pričom nejde len o rovnosť zárobku jednotlivých manželov, ale je
potrebné zobrať do úvahy tiež osobné a majetkové pomery manželov ako aj ostatné skutočnosti, ktoré
majú vplyv na životnú úroveň manželov. Pri určení výšky manželského výživného sa pritom prihliada
na starostlivosť o domácnosť ako aj na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného.

15. V danej veci mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že uloženie povinnosti
manžela prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 250 Eur nie je dôvodné. Navrhovateľka
svoj návrh na určenie manželského výživného podala na súd dňa 21.11.2018, teda rok aj 4 mesiace
potom, čo súd rozsudkom manželstvo manželov rozviedol a 2 mesiace pred tým ako tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť. Nakoľko navrhovateľka žiadala výživné priznať odo dňa podania návrhu, v
rámci stanovenia rozsahu vyživovacej povinnosti by do úvahy prichádzalo výživné za 2 mesiace, do
22.01.2019, kedy nadobudol rozvodový rozsudok právoplatnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že manželka je nemajetná, poberá len invalidný dôchodok v sume cca 137 Eur na mesiac. Má dve
vyživovacie povinnosti. Iný príjem nemá. Manžel je rovnako nemajetný, bez stáleho príjmu, pričom sú

voči nemu vedené viaceré exekučné konania. Rovnako má dve vyživovacie povinnosti voči maloletým
deťom. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že manžel je v Poľsku zamestnaný neboli súdu preukázané.
Rovnako ako v tejto veci boli majetkové pomery manžela ustálené aj v rozvodovom konaní a súd
nemal preukázané, že ku dňu vyhlásenia rozsudku by sa tieto nejakým spôsobom zmenili. Vzhľadom
na uvedené tak možno skonštatovať, že obaja manželia sú nemajetný, s minimálnymi či nepravidelnými

príjmami a preto možno ich životnú úroveň hodnotiť ako v zásade rovnakú. Rovnako tak je potrebné
uviesť, že priznanie manželského výživného by v tomto prípade odporovalo dobrým mravom, pretože
jeho určenie by ohrozilo platenie výživného zo strany manžela na maloleté deti, ktoré aj pre majetkové
pomery manžela bolo určené v minimálnom zákonnom rozsahu. Z týchto dôvodov súd návrh manželky
na určenie manželského výživného zamietol.

16. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

18. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach. /§ 355 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)/
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
súdneho výkonu rozhodnutia.