Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 21, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 62C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202587
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1319202587.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudcomJUDr.MarošomMaškovičom,vprávnomsporežalobcu:

Rozhlas a televízia Slovenska so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej:
E.. L. Q. E.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. P. Č.. XXX/XX, T. - F. E. (P. I.: H.. H. Č.. XXXX/XXA, Š.), o zaplatenie
221,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny 139,20 € z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi pokutu v sume 17,- € do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti istiny v sume 64,96 € a v časti poštových sadzieb spojených s
vymáhaním pohľadávky v sume 1,45 € z a m i e t a .

IV. Žalovanej sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 09.05.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
221,16 € a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 1,45 € titulom

porušenia platobnej povinnosti žalovanou, vyplývajúcej jej zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobu odôvodnil vecne a právne tým, že žalobca ako zákonom
zriadená verejnoprávna inštitúcia, ktorá je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, kontrolou
úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaná nezaplatila úhradu v zmysle zákona za kontrolované
obdobie 01.10.2013 - 30.09.2018. Výzvou zo dňa 18.09.2018 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
omeškanej úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila

úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je povinná v zmysle § 10
ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovanej tak predstavuje sumu 204,16 €, ktorá pozostáva zo
44 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.10.2013 - 30.09.2018. Žalobca si
uplatnil pohľadávku v sume 221,16 € (z toho istina 204,16 €, pokuta v sume 17,- €) a nárok na náhradu
zaplatenýchpoštovýchsadziebvsume1,45€.Žalobcasvojeskutkovétvrdeniapodporildôkaznevýzvou
na zaplatenie nedoplatku zo dňa 18.09.2018, prehľadom predpisov a platieb ku dňu 18.09.2018 a
potvrdením tarifnej ceny úradnej zásielky Slovenskou poštou, a.s. zo dňa 27.10.2016

2.Súdvovecivydalplatobnýrozkazč.k.62C/26/2019-21zodňa22.07.2019,protiktorémuvčaspodala
žalovaná odpor s vecným odôvodnením, preto uznesením č. k. 62C/26/2019 - 29 zo dňa 02.09.2019
súd platobný rozkaz zrušil.3. Žalovaná, poukazujúc na spotrebiteľský charakter sporu a trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101
Občianskeho zákonníka, uplatnila v odpore námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku v časti

týkajúcej sa obdobia 10/2013 - 04/2016, t. j. v sume 143,84 € (31 mesiacov x 4,64 €). Ďalej namietla,
že z prehľadu platieb je zrejmé, že za obdobie 06/2017 - 08/2018 žalovaná platby uhradila, preto reálne
si žalobca uplatňuje nárok len za obdobie 10/2013 - 05/2017. Žalovaná tak považovala za dôvodnú iba
časť žaloby za obdobie 05/2016 - 05/2017 v sume 60,32 € (13 mesiacov x 4,64 €) a nárok na poštovné
v sume 1,45 €, t. j. v celkovej sume 61,77 €. Napokon žalovaná namietla i premlčanie nároku na pokutu

v sume 17,- €, nakoľko žalobca podľa ust. § 10 ods. 2 zákona bol povinný vyzvať žalovanú na úhradu
do 60 dní odo dňa vzniku omeškania, čo v danom prípade bolo dňom 01.01.2014, keďže žalovaná bola
v omeškaní s úhradou za 10/2013, splatnou 30.10.2013 a 60 dňová lehota uplynula dňom 31.12.2013,
z čoho vyplýva, že žalobca bol povinný realizovať výzvu dňa 01.01.2014, kedy mu vznikol nárok na
pokutu. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiadala žalobu v sume 160,84 € (222,61 € - 61,77)
zamietnuť.

4. K odporu žalovanej sa dňa 03.10.2019 písomne vyjadril žalobca, zastávajúc presvedčenie, že nejde
o spotrebiteľský spor, nakoľko zákon o RTVS dôsledne rozlišuje medzi vyberaním úhrady za služby
verejnosti a podnikateľskou činnosťou žalobcu, a preto je nepochybné, že žalobca pri výbere úhrad
za služby verejnosti nepôsobí v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti a nemožno

ho považovať za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na žalovanou
vznesenú námietku premlčania však vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu 139,20 € a v konaní si tak
naďalej uplatňoval istinu v sume 64,96 €, pokutu v sume 17,- €, argumentujúc ustanovením § 10 ods. 1 a
3 zákona o úhradách a náhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 1,45 €.

5. V podaní zo dňa 03.08.2020 žalovaná uviedla, že sumu 61,77 € (ako nepremlčané platby za 05/2016
- 05/2017 v sume 13 mesiacov x 4,64 €, t. j. 60,32 € a poštovné v sume 1,45 €) uhradila žalobcovi dňa
30.07.2020 s tým, že akýkoľvek iný nárok žalobcu odmieta.

6. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 21.09.2020 v neprítomnosti procesných strán podľa §

180 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca i žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní vopred
písomne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím sporu v ich neprítomnosti, súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z prehľadu predpisov a platieb VS: 7703200494 je nepochybné, že žalovaná vykazovala za obdobie

október 2013 - september 2018 (60 mesiacov) nedoplatok na úhradách za služby verejnosti v sume
210,25 €. Podľa prehľadu platieb v Sumári predpisov a platieb je zrejmé, že v období, za ktoré si žalobca
svoj nárok pôvodne uplatnil (01.10.2013 - 30.09.2018), žalovaná uhradila predpísanú pravidelnú platbu
v sume 4,64 € iba v období jún 2017 - august 2018.

8. Výzvou zo dňa 18.09.2018 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby
verejnosti, ktorý jej vznikol ku dňu 30.09.2018 v sume 210,25 €. Žalovaná prevzala výzvu dňa
28.09.2018.

9. Z potvrdenia o platbe - detailu platby (č. l. 52 spisu) vyplýva, že žalovaná dňa 30.07.2020 uhradila

žalobcovi sumu 61,77 €.

10.Podľa§2zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“), účelom úhrady
je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania

poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

11. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a
televízia Slovenska.13. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

14. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.

15. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je
v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením
úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa
§ 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2,

platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.

16. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v
omeškaní,pokutypodľaodsekov3a4apoštovýchsadziebjepovinnývyberateľúhradyuplatniťnasúde.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, zameniteľná poštová služba je poštová služba, ktorá je z hľadiska užívateľa poštovej služby
zameniteľná s poštovou službou z rozsahu univerzálnej služby podľa § 3 ods. 2. Na účely posúdenia
zameniteľnosti sa berie do úvahy najmä obsah poštovej služby, jej účel a využitie pre užívateľa poštovej
služby, pridaná hodnota poštovej služby a cena za poskytnutie poštovej služby (ďalej len „poštová

sadzba“). Poštová služba môže byť v odôvodnených prípadoch posúdená ako zameniteľná aj vtedy, ak
sa nevyznačuje všetkými vlastnosťami poštovej služby z rozsahu univerzálnej služby podľa § 3 ods. 2,
akými sú najmä frekvencia dodania či územný rozsah poskytovania.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Súd uvádza, že žalobca riadne preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda subjektívne
právo na podanie žaloby vyplývajúce mu z vyššie citovaných ustanovení § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5
zákona č. 340/2012 Z. z. titulom jeho právneho postavenia vyberateľa a súčasne príjemcu úhrad,
ktorých účelom je zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných žalobcom v oblasti televízneho a

rozhlasového vysielania.

21. Vzhľadom na žalovanou uplatnenú námietku premlčania súd z úradnej povinnosti skúmal premlčanie
nároku žalobcu s tým, že súd posúdil predmetnú právnu vec nie ako spotrebiteľský spor, nakoľko medzi
stranami nevznikol právny vzťah založený zmluvou, ktorá by mala spotrebiteľský charakter. Povinnosť

žalovanej platiť úhradu za služby verejnosti poskytované žalobcom jej vyplýva priamo zo zákona, a
nie zo zmluvy, preto posudzovanie daného prípadu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, ani neprichádza do úvahy. Z uvedeného dôvodu súd
skúmal premlčanie časti žalobného nároku výlučne z titulu žalovanou uplatnenej námietky premlčania a
zistil, že táto je dôvodná; navyše žalobca nepoprel a nespochybnil skutočnosť, že ním uplatnená istina

za obdobie október 2013 - apríl 2016 je premlčaná, teda uplatnená po uplynutí trojročnej premlčacej
doby, keďže žalobu podal na súd až dňa 09.05.2019, a preto je nepochybné, že pohľadávku za mesiac
apríl 2016, splatnú 30.04.2016, mohol žalobca uplatniť najneskôr 01.05.2019. Uznávajúc premlčanie
časti žalovanej istiny, žalobca vzal žalobu späť v časti istiny 139,20 €. V tejto súvislosti súd uvádza,
že medzi stranami nastal rozpor v tom, či dlh žalovanej na úhradách za premlčané obdobie činí sumu

139,20 € alebo sumu 143,84 €, ako tvrdila žalovaná. Vzhľadom na to, že premlčané obdobie október
2013 - apríl 2016 predstavuje 31 mesiacov, súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že žalobca mal vziať
žalobu späť v časti 143,84 €, nakoľko súčin 31 mesiacov a výšky zákonom stanovenej mesačnej úhradyv sume 4,64 € sa rovná sume 143,84 €, preto v prevyšujúcej čiastke 4,64 € je žalobcom uplatnený nárok
neopodstatnený.

22.Vzhľadomnačiastočnéspäťvzatiežalobyvčastiistinyvsume139,20€,ktoréžalobcaučinilskôr,než
sa začalo pojednávanie, a teda nebolo potrebné prihliadať na prípadný nesúhlas žalovanej s čiastočným
späťvzatím žaloby, súd konanie v tejto časti postupom podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku
zastavil.

23. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal nárok žalobcu uplatnený za obdobie máj
2016 - september 2018, avšak súd konštatuje, že žalovaná správne namietla, že úhrady za obdobie jún
2017-august2018zaplatilatak,akotovyplývaizprehľaduplatiebpodľaSumárupredpisovaplatiebVS:
7703200494, preto súd zhodne s názorom žalovanej dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie
dlžnej istiny je dôvodný iba v časti týkajúcej sa obdobia máj 2016 - máj 2017, za ktoré jej vznikol dlh na

úhradách za služby verejnosti v sume 60,32 € (13 mesiacov x 4,64 €). Vzhľadom na výšku istiny, ktorú
si žalobca ďalej v konaní uplatňoval (64,96 €) súd má za to, že žalobca zrejme uznal skutočnosť, že
obdobie nasledujúce po mesiaci máj 2017 je vzhľadom na žalovanou preukázateľne zaplatené úhrady
neopodstatnene zahrnuté v rámci žalobného nároku, avšak suma naďalej žalovanej istiny zostala medzi
stranami sporná, keďže žalobca si popri pohľadávke za obdobie máj 2016 - máj 2017 nárokoval i úhradu

4,64 € za mesiac september 2018.

24. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. a dátumu
vyhotovenia výzvy na zaplatenie nedoplatku (18.09.2018), súd zastáva názor, že žalobca vyúčtoval
žalovanej nedoplatok za mesiac september 2018 na úhradách za služby verejnosti predčasne. Žalovaná

dňa 18.09.2018 a dokonca ani v čase prevzatia výzvy dňa 28.09.2018 nebola ešte v omeškaní s úhradou
za mesiac september 2018, keďže úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do
posledného dňa príslušného kalendárneho mesiac, teda v danom prípade do 30.09.2018. Z uvedeného
dôvodu žalobca dňa 18.09.2018 nebol oprávnený účtovať žalovanej úhradu za mesiac september 2018
a nedoplatok ku dňu 30.09.2018. S prihliadnutím na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca i

v nepremlčanej časti žalovanej istiny si nedôvodne uplatnil čiastku 4,64 € za mesiac september 2018
a správnym bolo vyčíslenie istiny zo strany žalovanej, a to v sume 60,32 € spolu s medzi stranami
nesporným poštovným v sume 1,45 €, t. j. v celkovej sume 61,77 €.

25. V priebehu konania žalovaná potvrdením z Československej obchodnej banky o transakcii

preukázala, že dňa 30.07.2020 svoj dlh na úhradách a poštovnom v sume 61,77 € žalobcovi zaplatila.
Napriek tomu, že súd riadne doručil žalobcovi vyjadrenie žalovanej zo dňa 03.08.2020, v ktorom
deklarovala a dokladovala úhradu v sume 61,77 €, žalobca na uvedené vyjadrenie nereagoval
dispozičným procesným úkonom vo forme späťvzatia žaloby a čiastku 61,77 € si naďalej v konaní
uplatňoval, preto súd žalobu v časti sumy 61,77 € (60,32 € istina + 1,45 € poštovné) ako nedôvodnú

zamietol a rovnako postupoval aj vo vzťahu k čiastke 4,64 €, ktorú si za mesiac september 2018 žalobca
neoprávnene započítal do nedoplatku na úhradách ku dňu 30.09.2018.

26. Pokiaľ ide o nárok na zákonnú pokutu, ktorý si žalobca uplatnil v sume 17,- € a ktorý žalovaná
spochybnila z dôvodu jeho premlčania, súd aplikujúc ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. uvádza,

že vznik povinnosti vyberateľa úhrady (žalobcu) písomne vyzvať platiteľa (žalovanú) na zaplatenie
omeškanej úhrady sa neviaže na objektívnu skutočnosť vzniku omeškania platiteľa, ale závisí od
subjektívnej skutočnosti, teda od okamihu, kedy žalobca zistil, nadobudol vedomosť o omeškaní
žalovanej so zaplatením úhrady. Z prehľadu predpisov a platieb VS: 7703200494 za kontrolované
obdobie je zrejmý dátum generovania tohto prehľadu, a to 18. september 2018, z ktorého dátumu

možno vyvodiť záver, že žalobca zistil omeškanie žalovanej so zaplatením úhrady dňa 18.09.2018,
odkedy mu začala plynúť zákonná 60 dňová lehota k realizovaniu výzvy na zaplatenie omeškanej
úhrady a zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalobca bezprostredne po
generovaní aktuálneho prehľadu predpisov a platieb za obdobie október 2013 - september 2018 v ten
istý deň (18.09.2018) písomne vyzval žalovanú na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb, a preto je

nepochybné, že si svoju vyzývaciu povinnosť splnil voči žalovanej riadne a včas v súlade s ust. § 10 ods.
2 zákona č. 340/2012 Z. z. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že žalovaná napriek jej riadne doručenej
výzve dňa 28.09.2018 si svoju platobnú povinnosť v zákonnej 30 dňovej lehote nesplnila, žalobcovi dňa
28.10.2018 vznikol nárok na pokutu v sume 17,- € v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z.,ktorý nárok si uplatnil na súde dňa 09.05.2019, teda počas plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby. Na základe takto zistených skutočností súd považoval žalovanou uplatnenú námietku premlčania
nároku na zákonnú pokutu za nedôvodnú, nakoľko žalovaná nesprávne interpretovala ustanovenie § 10

ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., v dôsledku čoho nesprávne ustálila okamih začiatku plynutia lehoty, v
rámci ktorej bol žalobca povinný vyzvať žalovanú na zaplatenie úhrady.

27. Z vyššie uvedených dôvodov, subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod vyššie citované zákonné
ustanovenia, súd dospel k záveru, že v priebehu konania s prihliadnutím aj na plnenie žalovanej možno

priznať žalobcovi iba nárok na zákonnú pokutu v sume 17,- €, a preto žalobe v tejto časti vyhovel a vo
zvyšnej časti nároku žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnejšej žalovanej priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %, nakoľko zo žalovanej pohľadávky v celkovej

sume 222,61 € bol žalobca procesne úspešný iba v sume 17,- € s tým, že zastavenie konania v sume
139,20 € zavinil žalobca, nakoľko žalobu vzal čiastočne späť z dôvodu premlčania jeho práva, a teda
žalobu podal v premlčanej časti nároku nedôvodne. Percentuálny úspech žalobcu v sume 17,- € tak
predstavuje 8 %, čomu zodpovedá úspech žalovanej v rozsahu 92 % a rozdiel medzi nimi činí celkový
procesný úspech žalovanej v rozsahu 84 % (92% - 8%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.