Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 15, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201201
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8516201201.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: PM-

Investment, s.r.o., Hlavné námestie 96/45, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 816 264, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 47 236 876, proti žalovanému: ARCH_SPACE, s.r.o., Mierová 1101/76, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO:
44466331,právnezastúpenýJUDr.SlavomíromFirmentom,advokátomAKsosídlom17.novembra14,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986 v konaní o zaplatenie 4.500,- eur s príslušenstvom a vzájomná
žaloba žalovaného o zaplatenie 4.980,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 4.500,- eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od

01.01.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti.

II. Súd z a m i e t a vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie istiny 4.980,- eur s príslušenstvom.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s
tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 4.500,-
eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že strany sporu uzavreli medzi sebou ústne zmluvu

o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie čerpacej
stanice pohonných hmôt Lieskovská cesta Bratislava-Podunajské Biskupice. Žalovaný vyfakturoval
žalobcovi odmenu za vykonanie diela faktúrou č. 11/2014 zo dňa 14.05.2013 v sume 19.960,- eur.
Žalobca z tejto faktúry uhradil dňa 22.01.2014 sumu 4.500,- eur predstavujúcu zálohu, ďalej dňa
02.06.2014 sumu vo výške 3.960,- eur, dňa 17.06.2014 čiastku 7.000,- eur a dňa 29.07.2014 sumu
9.000,- eur, teda celkom žalobca zaplatil žalovanému sumu 24.460,- eur, hoci v skutočnosti mal zaplatiť
15.460,- eur + 4.500,- eur zálohu, čím na strane žalovaného vznikol preplatok vo výške 4.500,- eur, o

ktorý sa žalovaný obohatil bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 1 OZ a preto je povinný vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalobca pred podaním
žaloby vyzval žalovaného na vrátenie tohto preplatku listom z 22.12.2015, ale žalovaný napriek tejto
výzve záväzok vrátiť preplatok nesplnil.

2. Súd platobným rozkazom sp. zn. 3Cb/42/2016 zo dňa 07.06.2016 návrhu žalobcu v celom rozsahu
vyhovel.

3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým,
že žalovaný nepopiera, že uvedené sumy boli pripísané na jeho účet tak, ako to konštatuje žalujúca
strana, no pokiaľ ide o poslednú čiastku 9.000,- eur, tak táto predstavovala úhradu doplatku z faktúry č.11/2014 v rozsahu 4.500,- eur, ako aj dojednanú zálohovú platbu vo výške 4.500,- eur na ďalšie dielo,
ktoré si žalobca u žalovaného objednal a to projektovú dokumentáciu Čerpacej stanice PHM Trstená.
Realizácia tohto diela bola ústne dojednaná medzi konateľom žalobcu a žalovaného v júli 2014 v Hoteli

Hviezdoslav v čase, kedy už bola splatná faktúra č. 11/2014 za predchádzajúce odovzdané dielo -
projektová dokumentácia Lieskovská cesta Bratislava-Podunajské Biskupice. Dojednanie tejto zálohy
bolo v zmysle predchádzajúcich dohôd v iných veciach tak, ako to bolo medzi stranami sporu bežné.
V nadväznosti na túto dohodu vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. 03/2016 splatnú dňa 23.02.2016
na predmetné dielo - projektovú dokumentáciu Čerpacia stanica Trstená a v tejto faktúre odúčtoval

prijatú zálohovú platbu vo výške 4.500,- eur a ďalšou faktúrou 17/2014 z 15.08.204 požadoval doplatenie
zostatku fakturovanej sumy za projektovú dokumentáciu Trstená vo výške 4.980,- eur, ale túto doposiaľ
žalobca nezaplatil. Teda tento postoj žalobcu vo vzťahu k žalovanému možno považovať za výkon práva
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 ObZ.

4. Právny zástupca žalovaného písomným podaním doručeným súdu dňa 02.01.2017 označeným ako

vzájomná žaloba žiadal, aby súd zamietol návrh žalobcu z titulu započítania zálohy na ďalšie dielo vo
výške 4.500,- eur a uložil žalobcovi povinnosť žalovanému zaplatiť čiastku 4.980,- eur ako doplatok ceny
diela za projektovú dokumentáciu Trstená.

5. Súd po vykonaní dokazovania návrhu žalobcu vyhovel a vzájomný návrh žalovaného vylúčil na

samostatné konanie. Žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením
sp. zn. 2Cob/12/2017 zo dňa 31.08.2017 zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení veci bolo predovšetkým posúdiť dôvodnosť
kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným z pohľadu, či táto neprivodila stav zániku pohľadávky
žalobcom uplatnenej v tomto konaní. Poukázal na skutočnosť, že započítanie pohľadávky je právne

účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, preto súd sa
musí pred definitívnym vyhodnotením účinkov započítania prednostne zaoberať aj dôvodnosťou práva
žalovaného uplatneného v rámci kompenzačnej námietky. Vyriešenie základu tohto nároku má potom
vplyv aj na posúdenie účinkov započítania, či započítacou námietkou nezanikol aj nárok uplatnený
žalobcom v predmetnom konaní. Súd prvej inštancie viazaný v ďalšom konaní právnym názorom

odvolacieho súdu v prvom rade spojil toto prebiehajúce konanie s vylúčeným nárokom žalovaného
uznesením sp. zn. 3Cb/34/2017 zo dňa 25.10.2017 tak, že konanie vedené pod sp. zn. 3Cb/42/2016 a
sp. zn. 3Cb/34/2017 sa bude viesť pod sp. zn. 3Cb/42/2016 a v predmetnej veci doplnil dokazovanie
dôkazmi, ktoré navrhli sporové strany.

6. V konaní pred súdom pr. zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že v zmysle názoru odvolacieho
súdu je v ďalšom konaní potrebné zaoberať sa nárokom žalovaného, na ktorom je dôkazné bremeno
preukázať predovšetkým dohodu zmluvy o dielo, teda jej platné dojednanie pokiaľ ide o podstatné
náležitosti takejto zmluvy, predovšetkým obsah diela, aká bola dohodnutá cena diela, prípadné ďalšie
náležitosti, ako je splatnosť a iné, ak boli dohodnuté. Žalovaný je zaťažený dôkazným bremenom

preukázať obsah zmluvy o dielo, pokiaľ ide o predmet jej činnosti teda, aký mal byť výsledok zmluvne
dohodnutého diela. Je úplne bezvýznamné zaoberať sa výhradami žalovaného, či toto dielo, ak sa
preukáže, že existovalo, bolo použité niekým iným, prípadne na aký účel, ani to, či ku odovzdaniu
diela došlo alebo nedošlo. V závere poukázal na skutočnosť, že žalobca sa svojho nároku domáha
titulom bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume na tom skutkovom základe, že strany si dojednali

odmenu za vykonanie projektovej dokumentácie na stavbe Lieskovská cesta Bratislava-Podunajské
Biskupice. Strany sporu si dohodli cenu týchto prác vo výške 19.960,- eur a žalovaným bola vystavená
faktúra č. 11/2014 zo dňa 14.05.2014. Žalobca túto čiastku preplatil o žalovaný nárok, ktorý ani žalovaná
strana nepopiera a jeho obrana je postavená na tom, že žalovaná výška by mala byť spotrebovaná ako
odmena za vykonanie projektovej dokumentácie Trstená. Žalobca poskytol logický sled udalostí, že v júli

2014 sa strany sporu, resp. ich štatutári stretli a dojednali, že žalovaný pripraví pre žalobcu projektovú
dokumentáciu čerpacia stanica Trstená. Táto aj bola v nekvalitnej podobe žalovaným odovzdaná. Za jej
vykonanie žalovaný vystavil faktúru č. 17/2014 zo dňa 15.08.2014, ktorú žalobca uhradil. Sám konateľ
žalujúcej spoločnosti potvrdil, že po úhrade tejto faktúry v priebehu jesene 2014, resp. začiatkom 2015
sa domáhal od žalovaného, aby si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali zo vzájomnej dohody

najmä, aby odovzdal projektovú dokumentáciu v kvalite, na ktorej sa dohodli. V konaní pred súdom
túto skutočnosť aj potvrdil Ing. Holop, ale do dnešného dňa sa tak nestalo a bol povinný si to vybaviť
s iným dodávateľom, resp. inými dodávateľmi. Obrana žalovaného je zaťažená dôkazným bremenom
preukázať svoje tvrdenia, pokiaľ ide o zmluvu o dielo, a to v dohode o predmete a cene diela. Ak by ajžalobca ustálil, čo bolo predmetom, aký rozsah diela, z konania nevyplynulo, aby došlo medzi stranami
sporu ku dohode o cene diela. Vyjadrenia štatutárnych strán sporu sú protichodné a žalovaný svoj
žalobný návrh nepreukázal. Dôkazom o dojednaní ceny diela, mala byť svedecká výpoveď p. D., ktorý

sa k tejto otázke nevedel jednoznačne vyjadriť. Teda, ak chýba podstatná náležitosť a dojednanie o nej,
zmluva je neplatná a žalovaný nepreukázal, aby ku dojednaniu ceny tak, ako si to v konaní uplatňuje,
došlo. Taktiež žalovaný nepreukázal, aby malo dôjsť ku dohode ohľadom započítania 4.500,- eur ako
zálohy a konečná cena mala byť fakturovaná až po kolaudácii. Opak dáva logický sled udalostí, ktorý sa
uskutočnilvčaseadávazapravdužalobcovi,žekeďuhradilfaktúrudňa29.07.2014vovýške9.000,-eur

pod variabilným symbolom VS112014, tým dal jednoznačne najavo, že nemal v úmysle uhrádzať zálohu
na ďalšie dielo a žalovaný po prijatí tejto úhrady nijakým spôsobom nenamietal, že úhrada je určená
na takýto účel. Žalobca v čase úhrady nemal žiaden iný záväzok voči žalovanému okrem povinnosti
zaplatiť faktúru č. 11/2014. Žalovaný nevystavil žalobcovi zálohovú faktúru po prijatí tejto úhrady, táto
údajná záloha nebola zaúčtovaná ani pri najbližšej fakturácii, ktorú vystavil žalovaný č. 17/2014 zo
dňa 15.08.2014 a vyúčtoval ju až po uplynutí 18 mesiacov po zaslaní predžalobnej upomienky, ktorou

žalobca si uplatňuje nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Z toho dôvodu sa domáhal, aby súd
nároku žalobcu vyhovel a vzájomný žalovaného zamietol.

7. Konateľ žalujúcej spoločnosti Ing. D. T. doplnil svoju predchádzajúcu výpoveď v konaní pred súdom
o skutočnosť, že p. T. klame skoro vo všetkom, pretože cena za projektovú dokumentáciu Trstená

bola dohodnutá a vyfakturovaná v takej výške, na ktorej sa dohodli, t.j. 3.720,- eur. To, že bola
dodaná projektová dokumentácia žalovaným nepopiera, ale bola nekompletná a otázka je, že či vôbec
išlo o projekt, keď to bolo len pár výkresov. Dielo nebolo v takej kvalite a v rozsahu, na akom sa
dohodli. Projekty sa museli prerábať a objednávať nanovo, pretože sa toto nedalo realizovať a dôkazy
týkajúce sa nekvality, sú obsiahnuté v emailovej komunikácii a doručené žalovanému napr. emailom

zo dňa 18.01.2017. Dohodnutú čiastku žalovanému uhradil z dôvodu, aby dostal kompletnú projektovú
dokumentáciu, ktorú doposiaľ od žalovaného neobdržal. Opakovane zotrvával na stanovisku, že tak p.
T., ako aj svedok p. D. klamú ohľadom dohody o údajnej cene diela, pretože o žiadnej zálohe 4.500,-
eur nebola dohoda a pokiaľ tvrdia zhodne, že bola zjednaná aj dohoda ohľadom zálohy, prečo na túto
doposiaľ nevystavili zálohovú faktúru, čo on zásadne popiera.

8. Z doplňujúcej výpovede konateľky žalovanej spoločnosti Ing. T. vyplýva, že pri osobnom stretnutí
s konateľom žalujúcej spoločnosti p. T.om a p. D.om, jej spolupracovníkom sa dohodli, že urobí nový
projekt pre žalobcu za tých istých podmienok ako obvykle, že jej poskytne zálohu 4.500,- eur a ona
mu odovzdá projekt na stavebné povolenie. Projekt na stavebné povolenie bol odovzdaný elektronicky,

časť architektúry, voda, statika, elektroinštalácia a doprava. Dňa 15.08.2014 jej žalobca čiastku 3.720,-
eur, ktorú mu vyúčtovala, zaplatil. Po kontrolnom dni v mesiaci september bolo treba ešte doplniť do
projektovej dokumentácie, keďže už išlo o realizačný projekt, jednotlivé profesie podľa požiadaviek s
realizátorom stavby, žalobca ju však žiadal a dohodol sa s p. D.om, čo je potrebné. Pre ňu bol projekt na
stavebné povolenie v cene zálohy 4.500,- eur a dofakturácie 3.720,- eur koniec zákazky a fakturácie, ale

následne došlo ku ďalším požiadavkám zo strany žalobcu. Tak p. T., ako aj ďalší ľudia, ktorí sú uvedení v
emailovej komunikácii, zasielali požiadavky, čo treba ešte dodať a každú čiastkovú potrebu, napr. statiku,
tak statik to ohodnotil a dodal. Informáciu o cene dostal p. T. buď ústne, alebo to vyplýva z emailovej
komunikácie. Súčasťou ústnej dohody boli aj podmienky, že časť za architektúru bude vyfakturovaná
až po kolaudácii.

9. Zo svedeckej výpovede G. D.a vyplýva, že za jeho prítomnosti na osobnom stretnutí štatutárov
sporových strán p. T.u a p. T. bolo dohodnuté, že žalovaný vyhotoví projekt pre stavebné povolenie
za obvyklú cenu ako predchádzajúce a nijako zvlášť sa s cenou nezaoberalo, lebo p. T. povedal,
že potrebuje uhradiť ešte časť z predchádzajúcej faktúry. Pokiaľ ide o vykonanie novej projektovej

dokumentácie, k tomu sa nevedel vyjadriť, pretože na túto otázku by mohla zodpovedať stavebná firma,
ktorá práce priebežne realizovala. Konkrétne požiadavky, ktoré vznikali v priebehu výstavby, dojednával
on osobne so zástupcami stavebných firiem, o čom svedčí emailová komunikácia a p. T. dostával všetky
vyriešené problémy v kópii do emailu vrátane novej projektovej dokumentácie. Pokiaľ ide o odovzdanie
dva parte projektovej dokumentácie, telefonoval mu p. L. st., že ide o Bratislavy a vyzdvihne si ich, tak

mu povedal, že dobre, ale treba za ne zaplatiť a napokon ku ich vyzdvihnutiu nedošlo. Pre žalovaného
pracuje na základe dohody z roku 2012 doposiaľ a majú spolu uzavretú dohodu o spolupráci.10. Ing. M. H. vypočutý v konaní ako svedok poukázal na skutočnosť, že bol štatutárnym zástupcom
Cestných stavieb Žilina, ktorý bol dodávateľom prác, ktorá realizovala stavbu na základe zmluvy o
dielo Čerpacia stanica Trstená, teda celú stavbu a spevnené plochy. Investorom diela bol p. T. a v

priebehu realizácie ho upozorňoval, že výkresy nechodili na stavbu tak, ako mali, boli vadné, hrozila mu
penalizácia z dôvodu nedodržania diela a mnohé problémy riešili vlastnými kapacitami, o čom existujú
záznamy z kontrolných dní. Kontrolných dní za projektantov sa zúčastňoval p. D. a s ním riešil technické
problémy, ktoré v priebehu výstavby vznikli. Svedok mal na starosti výrobu ako takú a dodávateľské
vzťahy k tejto stavbe.

11.Pr.zástupcažalovanéhozotrvalnaskutkovýchokolnostiach,zaakýchmalodôjsťkuuzavretiuzmluvy
odielomedzistranamisporu,pričompredmetomdojednaniabolovyhotovenieprojektovejdokumentácie
pre účely stavebného konania. Rozsah dohodnutých prác bol zrealizovaný a odovzdaný v termíne
pred vystavením faktúry č. 17/2014. Za predpokladu, že by sa nič nebolo stalo, tak suma 3.720,- eur
zaplatená žalobcom a prijatá záloha 4.500,- eur na účet žalovanej spoločnosti po konečnej kolaudácii

by bola vyriešená, ale keďže prišli požiadavky na ďalšie práce zo strany žalobcu nad rámec pôvodného
dojednania a ďalších subjektov, tak žalovaný tieto operatívne plnil, dopĺňal, zasielal a na základe jej
podkladov bola stavba realizovaná. Dôkazom o dodaní prác žalovaným je postavenie čerpacej stanice
ako takej. Keď sa žalovaný domáhal doplatenia týchto prác naviac, tak jej p. L. povedal, že žiaden
doplatok nebude a preto ani ku odovzdaniu projektu nedošlo, pričom čiastkové projekty odovzdané boli.

Pokiaľ ide o námietku čiastočného zániku započítaním pohľadávky má za to, že ku zániku pohľadávky
započítaním vo výške 4.500,- eur došlo doručením faktúry č. 3/2016 vo februári 2016. V závere poukázal
na skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo ku dojednaniu o predmete a cene diela začiatkom júla
2014. Pokiaľ ide o vyplatenie čiastky 9.000,- eur, napriek tomu, že je uvedený variabilný symbol, ktorý
by štandardne dokazoval, že ide o doplatok nejakej faktúry, s poukazom na stretnutie a dojednanie strán

sporu a svedka p. D.a, došlo ku platnému dojednaniu poskytnutia zálohovej platby bez toho, aby ju
bolo zapotreby samostatne účtovať a preukazovať. Vystavením faktúry č. 3/2016 má zato, že došlo ku
riadnemu započítaniu čiastky 4.500,- eur, ktorej sa domáha žalobca v tomto konaní oproti jeho záväzku
na zaplatenie zálohy vo výške 4.500,- eur. Žalobca viac ako 1,5 roka nenamietal, že čiastka 4.500,- eur
je preplatkom. Odôvodnenie žalobcu, že došlo ku chybe pri účtovaní je podľa jeho názoru účelové. Od

augusta 2015 medzi stranami sporu neboli žiadne rozpory a tie vznikli, až keď sa žalovaný domáhal
doplatenia zvyšku ceny diela a p. L. odmietol prevziať dokumentáciu s poukazom, že od toho momentu
sa budú baviť ináč. Konateľka žalovanej spoločnosti dostatočne vysvetlila uzavretie zmluvy o dielo.
Pokiaľ ide o práce, ktoré vznikli následne, neuznáva, že ide o nedorobky a vady, tie presahujú rozsah
pôvodného dojednania, keďže ide o realizačnú dokumentáciu. Tvrdenie žalobcu, že dielo odovzdané

žalovaným bolo nekompletné a musel nájsť iné spoločnosti, aby ho dokončili, je účelové, lebo v auguste
2015 bolo hotové bez ohľadu na to, aké dôkazy predložil žalobca. Je zrejmé, že ide len o prekopírovanie
a formálne vymazanie hlavičky a toto dielo nového projektanta je zhruba 98 % dielom žalovaného. Z
toho dôvodu žiadal, aby súd vzájomnému žalovaného vyhovel a nárok žalobcu zamietol.

12. Zo svedeckej výpovede Q. L.a pred dožiadaným Okresným súdom Nitra nevyplýva nič podstatné,
čo by malo vplyv na objasnenie dôkaznej situácie, ktorejkoľvek zo strán sporu, pretože takmer na všetky
položené otázky nevedel zodpovedať.

13. Na návrh žalujúcej strany bola zo strany súdu vyžiadaná z Daňového úradu Prešov správa ohľadom

faktúry č. 03/2016. Z písomnej odpovede, ktorá bola doručená súdu dňa 21.11.2018 vyplýva, že po
nazretí do účtovnej a daňovej evidencie spoločnosti PM-Investment, s.r.o. bolo zistené, že faktúra č.
03/2016 od žalovaného sa nenachádza v účtovnej a daňovej evidencii tejto spoločnosti.

14. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je zákonný a

dôvodný.
Na druhej strane vzájomnej žalobe žalovaného nie je možné vyhovieť.

15. Aby súd mohol objektívne rozhodnúť aj o nárokoch žalovanej strany, bolo prioritne úlohou súdu
vysporiadať sa s otázkou platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu

týkajúcej sa zaplatenia ceny diela za projektovú dokumentáciu Čerpacej stanice PHM Trstená a až
následne posúdiť zákonnosť a existenciu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.16. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) v znení noviel, prejav vôle sa vykladá
podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav určený, známy alebo jej musel
byť známy.

17. Podľa § 266 ods. 2 ObZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa
prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav
vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktoré im spravidla v
tomto styku prikladá.

18. Podľa § 266 ods. 3 ObZ, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

19. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

20. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava

alebo úprava stavby alebo jej časti.

21. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

22. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú
v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

23. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

24. Podľa § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalovaný môže uplatniť svoje
právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

25. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;

inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

26. Podľa § 147 ods. 3 CSP, na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

27. Podľa § 147 ods. 4 CSP, vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie; ak nie sú

splnené podmienky na spojenie vecí.

28. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že po vzájomnom stretnutí malo dôjsť ku uzavretiu dohody zo
strany žalobcu, aby žalovaný vyhotovil pre jeho potreby projektovú dokumentáciu na Čerpaciu stanicu
PHMTrstená.Pr.zástupcoviastránsporu,akoajstranysporuodsaméhozačiatkuaždokoncazotrvávali

na svojich tvrdeniach, resp. skutkových okolnostiach, kedy, kde a za akých okolností k takejto dohode
malo dôjsť, keďže zmluva mala byť uzavretá ústne za prítomnosti konateľov sporných strán a svedka
p. D.a.

29. Ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter a pre platné

uzavretie takej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, teda pre platné uzavretie takého druhu postačuje,
ak ju zmluvné strany dohodnú ústne. K podstatným náležitostiam takej zmluvy patrí určenie zmluvných
strán, dostatočné vymedzenie predmetu diela a určenie odmeny za jeho vykonanie. Vôľa strán uzatvoriťzmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia, musí existovať v čase vzniku, nielen
počas príprav a rokovania o zmluve.
Spornou v predmetnej veci bola práve otázka, s ktorou sa súd musí vysporiadať v prvom rade, a to, či

ústne uzavretá zmluva o dielo medzi stranami, spĺňa všetky podstatné náležitosti a teda, či je platná a
nároky vyplývajúce z nej sú zákonné a dôvodné. Spornou je v danom prípade otázka dohody o cene
diela.Keďžeexistujúrozpornétvrdenia,kdekonateľkažalovanejspoločnostispolusosvojimobchodným
partnerom tvrdia, že cena bola dohodnutá vo forme zálohy 4.500,- eur, vyúčtovanej časti 3.720,- eur
a doplatku na základe faktúry č. 3. Na druhej strane konateľ žalujúcej spoločnosti popieral akúkoľvek

dohodu o cene a na poslednom pojednávaní uviedol, že cena bola dohodnutá v takej výške, ako je aj
zaplatená, teda 3.720,- eur.
Z poslednej výpovede svedka p. D.a na pojednávaní dňa 15.10.2019 prítomného pri dojednávaní je
zrejmé, že sa ani cenou zvlášť nezaoberali. Teda z týchto rozporných tvrdení možno vyvodiť záver, že
medzi stranami sporu nebola cena dohodnutá tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 536 ods. 1 ObZ,
a to nielen cena na zhotovenie projektovej dokumentácie pre účely stavebného konania, ale ani cena

za údajné práce naviac, ktoré mal žalovaný vyhotoviť.
V zmysle § 536 ods. 3 ObZ je dohoda o cene podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. K dohode o cene
môže dôjsť troma spôsobmi, a to tak, že zmluvné strany sa dohodnú na určitej cene, zmluvné strany sa
dohodnú na spôsobe určenia ceny alebo prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene.
Žalovaný, ktorý sa svojho nároku v tomto konaní domáha vzájomnou žalobou síce tvrdí, že medzi

stranami bola dohoda o cene diela ako takého, ale žiaden konkrétny dôkaz o svojom tvrdení súdu
nepreukázal okrem rozporného tvrdenia sporných strán. Podmienkou na vznik zmluvy je výslovný prejav
vôle účastníkov a nie opomenutie prejavu uviesť cenu alebo uzavrieť zmluvu bez dohody o cene. Ak
návrh zmluvy neobsahuje údaj o cene, tak aj v prípade, že bol v plnom rozsahu prijatý, nemožno zmluvu
považovať za platne uzavretú, lebo v nej nie je výslovný prejav vôle o cene alebo jej neuvedení v zmluve.

V zmysle § 536 ods. 3 ObZ, síce môže byť podmienka cenovej doložky v zmluve o dielo naplnená
aj výslovným prejavom zmluvných strán, že chcú uzatvoriť zmluvu bez dohody o cene. Na platnosť
takéhoprejavujealenevyhnutné,abyhozmluvnéstranyprejavilivýslovne.Podmienkounavznikzmluvy
je výslovný prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu nie opomenutie prejavu vôle uviesť cenu alebo
uzavrieť zmluvu bez dohody o cene. V súlade s rozhodnutím NS ČR sp. zn. 32Cdo/1745/2018 sa možno

stotožniť so závermi vyslovenými v tomto rozhodnutí, že medzi stranami dôjde k dohode o podstatných
častiach zmluvy len za predpokladu, že je súdu obsah takej dohody známy, pričom záver, že cena diela
bola určená dohodou strán, môže súd vysloviť len vtedy, ak je preukázaný obsah takejto dohody, vrátane
dojednanej výšky ceny. Ak súd nezistí výšku ceny diela, na ktorej sa strany sporu mali dohodnúť, a nejde
súčasne o prípad podľa § 536 ods. 3 ObZ, tak neprichádza do úvahy iný záver, ako ten, že dohoda o

takejto podstatnej časti nevznikla a teda nedošlo ani ku vzniku zmluvy o dielo pre absenciu dohody o
podstatnej časti zmluvy.
Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o dielo je vymedzenie jej predmetu. Žalovaný tvrdí, že žalobca
okrem pôvodnej objednávky na vyhotovenie projektovej dokumentácie na účel stavebného konania si
mal dodatočne objednávať ďalšie práce, ale aké konkrétne, v akej výške, kedy sa na týchto prácach

strany sporu dohodli, toto v konaní preukázané nebolo a žalovaný svoje tvrdenia nepredložil žiadnym
relevantným dôkazom a nedokázal ani to, čo má tvoriť zvyšok fakturovanej sumy na základe faktúry
č. 3/2016 vo výške 4.980,- eur. Emailová komunikácia medzi realizátorom stavby a ďalšími subjektmi
nemôže byť dôkazom o dohodnutom predmete diela.

30. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť, ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné

dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne
podporuje ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného článku
CSP, ale aj zásadami rovnosti strán sporu. Dokazovanie je v civilnom konaní založené na prejednacej
zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom článku 8 CSP. Sporové konanie je ovládané touto zásadou a
je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou strán sporu. Zistený skutkový stav je

tak predovšetkým výsledok dôkaznej aktivity strán sporu. Aby mohla strana sporu v konaní uspieť, musí
preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol pri ich vyhodnotení
dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu
súd v zásade vychádza len z takých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana sporupotrebné dôkazy nepredloží, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže
takému návrhu vyhovieť.

32. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáha voči žalobcovi započítania časti nároku vo výške 4.500,-
eur.
Započítanie je spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči
druhej prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.
Obchodný zákonník v ustanoveniach § 358 až 364 upravuje len niektoré ustanovenia o započítaní
pohľadávok. Pre obchodné záväzkové vzťahy sa teda použije úprava započítania v Občianskom
zákonníku § 580 a § 581 a zároveň odchylná úprava uvedená v Obchodnom zákonníku. Podľa §
358 a nasl. ObZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po tom, keď sa pohľadávky

stali spôsobilými na započítanie. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku,
ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. V obchodných
záväzkových vzťahoch možno započítať aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na
žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah. Ak pohľadávka
bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú

mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi. Na
základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
Posúdenie prejavu žalovaného má význam pre ďalší procesný postup súdu. Posúdenie námietky, ktorá
sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou
len v odôvodnení rozsudku.

Keďže započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej pohľadávke na plnenie
rovnakého druhu, musí sa súd prednostne zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby. Ak je žalobcom
uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí súd započítací nárok žalovaného z hľadiska jeho hmotnoprávnej
prípustnosti a právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. Súd
však za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej

žalovaným na započítanie.
V ďalšom sa preto súd už zaoberal iba kompenzačnou námietkou žalovaného vo výške 4.500,- eur a
tedatým,činastranežalovanéhoexistovalapohľadávkavtejtovýškevočižalobcoviačitátopohľadávka
môže byť predmetom započítacieho úkonu medzi stranami sporu.
Ak teda žalovaný uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania

podľa hmotného práva, a to:
- vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými subjektmi,
- musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach,
- spôsobilosť pohľadávky na započítanie (§ 581 OZ, prípadne § 358-364 ObZ),
- existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Týmto úkonom je práve

kompenzačná námietka, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou je účinná voči ostatným
účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Týmto momentom dochádza k stretu
uvedených pohľadávok, a teda k zániku záväzku žalobcu v rovnakej výške, ako je plnenie vyjadrené
v žalobe.
Žalovanýsaodpočiatkubránitým,žezálohusizmluvnéstranyúčtovaliajvpredchádzajúcichzmluvných

vzťahoch a ide o bežnú prax.
Súd však poukazuje na ust. § 275 ods. 4 ObZ, že nie je možné považovať za prax jeden záväzkový
vzťah, ktorý predchádzal spornému záväzkovému vzťahu (žiaden iný žalovaný nepreukázal) a takáto
skutočnosť nemôže byť rozhodujúca v súdenej veci. Práve opak tvrdenia žalovaného je pravdou.
Minimálne obchodný vzťah, ktorý predchádzal prejednávanej veci a to projektovú dokumentáciu, ktorú

vyhotovil žalovaný pre Čerpaciu stanicu PHM Lieskovská cesta, Bratislava-Podunajské Biskupice bola
záloha na dielo účtovaná samostatnou zálohovou faktúrou a ak by išlo o obchodnú prax medzi nimi ako
to tvrdí žalovaná, tak aj v tomto prípade mala byť vystavená samostatná zálohová faktúra ku vystaveniu
ktorej nedošlo.
Súd taktiež neuveril tvrdeniu žalovaného, že na poskytnutie zálohy sa dohodol so žalobcom začiatkom

júla, pretože v čase, keď žalovaný uhrádzal čiastku 9.000,- eur dňa 29.07.2014 a ak by bola časť tejto
úhrady vyplácaná ako záloha, tak by túto úhradu bol rozčlenil na časť doplatku a zvyšok ako zálohu na
ďalšie dielo, keďže o dohode už mali podľa tvrdenia žalovaného sporové strany vedieť, ale pri platenítejto čiastky dal žalobca dostatočne najavo žalovanému, že ju uhrádza ako doplatok za predchádzajúce
dielo a nie zálohu.
Žalovanému nič nebránilo v tom, aby si zálohu vyúčtoval vo faktúre č. 17/2014 dňa 15.08.2014 a tým by

došlo ku naplneniu údajnej dohody. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že po prijatí úhrady
9.000,- eur v júli 2014 predpokladal, že časť 4.500,- eur je záloha, ani s ďalšou jeho argumentáciou, že
pre žalobcu bolo výhodnejšie zálohu mu neúčtovať. Podnikatelia sú povinní pri výkone svojej činnosti
sa riadiť platnou právnou úpravou, v danom prípade Zákonom o účtovníctve a nie tým, že je pre koho
výhodnejšie.

Podkladom pre uplatnenie kompenzačnej námietky je faktúra č. 3/2016 doručená žalovaným, dňa
16.02.2016, ktorú žalobca neuznal a nevedie ju vo svojom účtovníctve, čoho dôkazom je potvrdenie
Daňového úradu Prešov.
Podľa právneho zástupcu žalovaného ku zániku pohľadávok malo dôjsť doručením faktúry (16.02.2016).
Toto jeho tvrdenie je v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 4MCdo/14/2011, v zmysle ktorého prejavom
smerujúcim k započítaniu (§ 580 Občianskeho zákonníka) nie je samo predloženie faktúry druhej strane

právneho vzťahu, a to ani v prípade, že táto strana uzná fakturovanú sumu čo do dôvodu a výšky. Pre
platnosť je nevyhnutný právny úkon, z ktorého prejav vôle započítania je zrejmý, čo v danom prípade
absentuje.

33. Vzájomnú žalobu žalovaný vo výške 4.980,- eur nijakým spôsobom nepreukázal, súd pripúšťa, že

mohli byť vykonané aj iné práce ako sú žalobcom zaplatené, ale bolo povinnosťou žalovaného ich
zmluvné dojednanie so žalobcom jednoznačne preukázať.

34. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo ku platne
uzavretej zmluve o dielo ústnou formou, pretože pre platnosť takejto dohody je nevyhnutné, aby strany

sporu sa dohodli na všetkých jej podstatných náležitostiach tak, ako to bolo vyššie konštatované, teda,
aby obom stranám sporu bol jasný predmet plnenia a cena, za ktorú je dielo nevyhnutné vyhotoviť.

35. Záverom možno konštatovať, že nárok žalobcu je zákonný a dôvodný v súlade s ust. § 451 ods. 1
a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd vykonaným dokazovaním a vyjadrením strán sporu má zato, že žalobca mal uhradiť celkovú cenu
diela za projektovú dokumentáciu Lieskovská cesta Bratislava-Podunajské Biskupice čiastku 19.960,-
eur na základe faktúry č. 11/2014, ale v skutočnosti zaplatil 24.460,- eur postupnými splátkami. Z toho
je zrejmé, že preplatil celkovú cenu prác o sumu 4.500,- eur. Toto medzi stranami sporu nie je sporné.
Rozpor spočíva v tvrdení žalovaného, že táto čiastka má tvoriť zálohu na ďalšie dielo, ktoré si medzitým

strany sporu dohodli. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k presvedčeniu, že tvrdenie žalovaného je
nepravdivé a nepreukázané žiadnym dôkazom. Žalovaný faktúru č. 11/2014 vystavil v máji 2014 a určil
deň splatnosti 21.05.2014. Teda v čase vystavenia faktúry nemohol ešte predpokladať, že žalobca bude
mať dôvod uhrádzať zálohu na ďalšie dielo. Z toho možno jednoznačne usúdiť, že v čase vystavenia
faktúry záväzok žalobcu neexistoval a jeho existenciu žalovaná strana nepreukázala ani v priebehu

konania. Tvrdenia prezentované žalovaným boli rozporné, nejednoznačné, podľa názoru súdu nedošlo
ku dohode ohľadom ceny diela a keďže neexistuje povinnosť doplatiť cenu diela, nemožno akceptovať
ani návrh žalovaného na započítanie, prípadne na vyhovenie vzájomnej žaloby, pretože faktúra, ktorá
má tvoriť podklad vzájomnej žaloby, bola vyhotovená ako reakcia na predžalobnú upomienku žalobcu
pred podaním tejto žaloby.

36. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

37. Žalobca sa okrem istiny domáhal zaplatenia úroku z omeškania.

38. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to aj do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

39. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

40. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.41. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov

z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba
úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

42. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania

pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto
omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetnom konaní za preukázané, žalovaný sa dostal do omeškania
s vrátením bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške a preto má žalobca nárok na úroky z omeškania
z dlžnej sumy. Tie neboli medzi zmluvnými stranami osobitne dojednané, preto žalobca má nárok na
úroky z omeškania, t.j. 9 % bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,05 %
a teda žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1

CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd mal za preukázané,
že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný je preto povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania
vo výške tak, ako o nej po právoplatnosti uznesenia rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.