Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/597/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610201262
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1610201262.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M. Ž., trvale bytom F. XXXX/XX, K., zast.
advokátom JUDr. Miroslavom Repkom, so sídlom Francisciho 1, Bratislava, proti odporcovi: P.. Z.
Ž., trvale bytom F. XXXX/XX, K., zast. advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, so sídlom Miletičova 3/
A, Bratislava, o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia,
na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 7. februára 2013, č.k. 6C

47/2010-316, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na zrušenie predbežného
opatrenia nariadeného uznesením tohto súdu zo dňa 01.03.1010. č.k. 6C 47/2010-31, ktoré nadobudlo
právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2010, č.k. 5Co

198/2010-60,dňa06.07.2010.Uvedenýmuznesenímsúdprvéhostupňa(vspojenísozhodnýmnázorom
súdu odvolacieho) uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu, súp.č. XXXX,
postaveného na pozemku parc.č. XXX/XX o výmere 126m2, ako zastavané plochy a nádvoria, garáže
postavanej na pozemku parc.č. XXX/XX o výmere 819m2 ako zastavané plochy a nádvoria, na pozemok
parc.č.XXX/Xovýmere819m2akozáhrady,napozemokparc.č.XXX/XXovýmere30m2akozastavané
plochy a nádvoria, na pozemok parc.č. XXX/XX o výmere 47m2 ako zastavané plochy a nádvoria a

pozemok parc.č. XXX/XX o výmere 86m2 ako zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX,
k.ú. K., až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci č.k. 6C 47/2010, ktorej predmetom je vylúčenie odporcu
zužívaniauvedenýchnehnuteľností.Onariadenípredbežnéhoopatreniarozhodolsúdprvéhostupňapo
zistení, že navrhovateľka osvedčila dostatočným spôsobom hrozbu násilia zo strany odporcu vo vzťahu
k nej a k obom jej deťom bývajúcim s ňou v spoločnej domácnosti v rodinnom dome tvoriacom časť
uvedených nehnuteľností a že spolužitie s odporcom je pre nich neznesiteľné. Odvolací súd uznesenie

o nariadení predbežného opatrenia potvrdil s poukazom na skutočnosť, že
navrhovateľka osvedčila nárok vo veci samej doložením listinných dôkazov, podľa ktorých odporca na
vstupnej bráne inštaloval reťaz zo zámkom a neotváral s úmyslom navrhovateľku s deťmi nevpustiť do
domu vyhrážajúc sa fyzickým násilím po vstupe do domu, doložením rozvodového rozsudku účastníkov,
lekárskych potvrdení o trestnom oznámení a zápisnice o trestnom oznámení, doložením potvrdenia o
jej dočasnej práceneschopnosti, pričom na zásah súdu považoval za postačujúce dôvodné podozrenia

z násilia . Poukázal na to, že naopak odporca svoje tvrdenia o klamstvách navrhovateľky
žiadnym spôsobom nepodložil a preto sa javili odvolaciemu súdu za účelové.

Súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia s poukazom na ust.
§ 77 ods. 2 OSP majúc za to, že dôvody pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov trvajú naďalej. Za
účelom rozhodovania o tomto návrhu odporcu sa oboznámil s výsledkami dokazovania vo veci samej, s

rozhodnutiami v priestupkovom konaní a vypočul deti účastníkov. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia,
že podľa dcéry účastníkov B. Ž. problémy s otcom nastali po tom, ako prestal pracovať, odkedy všetkozabezpečovala ich matka, on nerobil nič, ale vyžadoval absolútny poriadok. Zakazoval im
variť na sporáku, prať veci, uzamkol si vo svojej izbe mikrovlnnú rúru a hriankovač, preto si jedlo varili
u starej mamy a nosili ho domov. Podľa súdu prvého stupňa z výpovede dcéry účastníkov vyplynulo,

že táto mala s odporcom konflikt, počas ktorého odporca vyhadzoval z domu jej papuče s dodatkom,
nech si ich zoberie a viac sa nevráti, následne po tom ako si ich ukladala, chcel ju udrieť, vytlačil ju
z domu, sotil zo schodíka na zem, následne brat zavolal políciu, bola ošetrená lekárkou. Poukázal na
výpoveď dcéry účastníkov, podľa ktorej odporca páchal násilie i na matke (navrhovateľke), ktorá po
incidente s odporcom mala na lakťoch červené pásy a preliačeniny po udieraní tyčou. V

súvislosti s predbežnými opatreniami vymenil podľa výpovede dcéry na dome zámok a nepustil deti s
matkou do domu. Po nariadení predbežného opatrenia sa odporca z domu odsťahoval,
dal však odpojiť všetky energie, vodu, plyn. Súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že podľa výpovede
dcéry účastníkov táto si nevie spolužitie s odporcom predstaviť, pretože by to bola katastrofa a museli
by s matkou odísť. Podľa dcéry táto študovala na vysokej škole od roku 2008, avšak štúdium musela
zanechať v roku 2009, keďže v dome sa nedalo učiť.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal i na svedeckú výpoveď syna
účastníkov konania, podľa ktorého odporca nervozitu súvisiacu s ukončením jeho zamestnania prenášal
postupne na všetkých členov rodiny až do tej miery, že to vyústilo do fyzických útokov a okrem toho ich
predovšetkým psychicky deptal, vyvolával hádky, čo sa snažili riešiť zatváraním sa do svojich izieb. Bol

prítomný pri fyzickom konflikte odporcu, kedy sa sestre snažil pomáhať a odporca mu za to nadával,
sestra bola v šoku a on odvtedy s odporcom nekomunikuje. Podľa syna účastníkov odporca mal úchylku,
keď ukladal papuče v poradí od najmenších po najväčšie a podobne upratoval i riad v kuchyni, všetko
v dome považoval len za svoje, nepúšťal ich večer do kúpeľne a pod. So sestrou a matkou sa báli
odporcu, aby ich znovu nenapadol, pretože aj matku napadol kovovou tyčou. V súvislosti s nariadeným

predbežným opatrením odporca podľa syna dom opustil, avšak odhlásil elektrinu aj plyn, a bol odobratý
aj plynomer v mesiaci december, z ktorého dôvodu sa v decembri 2009 v dome nedalo
kúriť. Po odvolaní sa proti nariadenému predbežnému opatreniu podľa tvrdenia syna odporca vymenil
na dome zámky a nevpustil ich dnu, na bránu dal reťaz, incident riešili prostredníctvom polície. Syn
účastníkov si nevie predstaviť, že by sa odporca opätovne vrátil a spoločne s ním by bývali, nakoľko

podľa jeho názoru by odporca pokračoval vo fyzickom a psychickom násilí, ktoré on so sestrou a
matkou nezvládajú. Prvostupňový súd poukázal i na časť výpovede syna účastníkov, podľa ktorej má
zdravotné problémy v súvislosti s konfliktným vzťahom s odporcom (žlčníkové záchvaty od septembra
2011, operácia žlčníka v novembri 2011),ďalej že odporca má guľovú zbraň, ktorú mu syn schoval z
dôvodu stupňujúcich sa hádok a z dôvodu obavy z jej použitia odporcom, v súvislosti s čím odporca

podal na syna trestné oznámenie za odcudzenie zbrane, avšak syn má zbrojný preukaz. Súd prvého
stupňa uviedol, že odporca od nariadenia predbežného opatrenia o zákaze vstupu do nehnuteľnosti
býva u svoje sestry. Mal za to, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené,
naďalej trvajú, keďže priestupkové konanie vo veci fyzických útokov voči dcére a manželke bolo
síce zastavené (čo bolo dôvodom návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia), a to z dôvodu,

že spáchanie týchto skutkov nebolo odporcovi preukázané, čo však súd prvého stupňa nevyhodnotil
ako podstatnú okolnosť pre ďalšie trvanie predbežného opatrenia, pretože naďalej je podľa jeho názoru
dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke a deťom. Poukázal na to, že
z odôvodnenia samotného priestupkového spisu vyplýva, že pri objasňovaní priestupkov neboli zistení
žiadni priami svedkovia, ktorí by potvrdili tvrdenia strán a prípadne odstránili rozpory v jednotlivých

výpovediach a správny orgán rešpektujúc zásadu „in dubio pro reo“ priestupkové konanie zastavil, na
základe čoho sa však súd prvého stupňa domnieva, že nemožno z uvedeného vyvodiť
jednoznačný záver, že odporca sa predmetných priestupkov nedopostil a nekonal v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázal na výpovede účastníkov, ktorí spolu nekomunikujú a deti účastníkov spolužitie v dome
s odporcom označujú za neznesiteľné. Prihliadol na to, že od nariadenia predbežného

opatrenia nedochádza medzi účastníkmi k žiadnym konfliktom a mal za to, že bude vecou odporcu, aby
si svoje nároky k domu vyriešil v rámci prebiehajúceho súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Protiuvedenémuuzneseniusúduprvéhostupňapodalriadneavčasodvolanieodporca,ktorýžiadal,aby

odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil a návrhu na zrušenie predbežného opatrenia
vyhovel, majúc za to, že vo veciach trestných oznámení k udalostiam, ktoré odôvodňovali potrebu
vydania predbežného opatrenia, medzičasom prebehlo riadne konanie, pričom Obvodné oddelenie PZ
v K. vyhodnotilo veci tak, že u odporcu sa nejedná o trestný čin a všetky postúpilo Obvodnémuúradu Z. na vybavenie veci priestupku voči občianskemu spolunažívaniu. Uviedol, že po prešetrení
všetkých skutkov za vykonania dokazovania správnym orgánom výsluchom všetkých zúčastnených
osôb a preštudovaním listinných dôkazov, ako i vyhodnotením lekárskych správ, konanie zastavil s

právoplatnosťoukudňu20.05.2011zdôvodu,žespáchanieskutkov,oktorýchsakoná,neboloodporcovi
preukázané.Poukázalnavyjadreniaznalca,podľaktoréhozranenianavrhovateľkynapredlaktínenastali
pravdepodobne spôsobom opísaným navrhovateľkou (udretie kovovou tyčou) a taktiež ohľadom zranení
dcéry nemôže vylúčiť konanie ďalších osôb. Svedecké výpovede detí označil za nevieryhodné a účelové
so záujmom privodiť navrhovateľke priaznivé rozhodnutie v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Poukázal na nepravdivosť ich tvrdení uvedených v svedeckých výpovediach
ohľadom neumožňovania varenia na sporáku a prania v práčke, ohľadom odpojenia energií, keď k
odpojeniu došlo po jeho opustení domu v súvislosti s neprehlásením užívateľov a odberateľov energií na
navrhovateľku. Taktiež namietal pravdivosť svedeckej výpovede syna o úchylnom udržiavaní poriadku
v domácnosti (topánky a riad). Uviedol, že podľa jeho názoru inštitút dočasného vylúčenia z užívania
je možné použiť najmä vtedy, keď intenzita nevhodného správania účastníkov je nad rámec bežných

nedorozumení a keď skutočne dochádza k porušeniu morálnych zásad spolužitia a to najmä k fyzickému
či psychickému násiliu a mal za to, že účelom predmetného meritórneho konania je opäť dosiahnuť
priaznivý výsledok navrhovateľky v konaní o vyporiadanie BSM. Poukázal na skutočnosť, že pred
rozhodnutím o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia neboli vypočuté osoby iné , ako vo veci
zaujaté deti účastníkov konania a nejde o dôkazy, ktoré by odôvodňovali jeho vylúčenie z užívania

nehnuteľnosti a v danom prípade zanikol právoplatným rozhodnutím o zastavení priestupkových konaní
dôvod na trvanie predbežného opatrenia, v zmysle ktorého mu súd zakázal vstúpiť do predmetnej
nehnuteľnosti.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že podľa jej názoru súd prvého stupňa

správne a úplne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie považuje za spravodlivé. Poukázala
na detailné a rozsiahle výsluchy detí účastníkov, ktorými došlo k preukázaniu, že v domácnosti
účastníkov dochádzalo k hádkam a schválnostiam vrcholiacim do fyzických konfliktov a jednalo sa o
vyvrcholenie dlhodobého psychického tlaku na všetkých členov domácnosti. Tvrdenia odporcu označila
za vymyslené. Uviedla, že vzájomné konflikty boli vždy vyvolané odporcom a namietla

spochybňovanie pravdivosti svedeckých výpovedí detí účastníkov., pretože v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebiehajúcom pred Okresným súdom Malacky sa snažila
viackrát o mimosúdnu dohodu s odporcom a ponúkla mu viac recipročných návrhov dohody. Mala
za to, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené , trvajú i po zastavení priestupkového
konania a poukázal na skutočnosť, že odporca do veci zainteresoval médiá (R. A.), čo predstavovalo

ďalší psychický tlak na navrhovateľku. Vyzdvihla skutočnosť, že súd prvého stupňa o návrhu
odporcu na zrušenie predbežného opatrenia rozhodol na základe správneho procesného
postupu, pretože o ňom rozhodol nie predčasne, ale až po náležite a detailne vykonanom dokazovaní.
Poukázala na dikciu ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 76 ods. 1, písm. g/ OSP, podľa ktorých
je k veci postačujúce dôvodné podozrenie z páchania násilia, keď podľa jej názoru minimálne takéto

podozrenie preukázané v konaní bolo a boli osvedčené aj konkrétne spôsoby správania sa odporcu
preukazujúce násilie, v dôsledku čoho vzniká ujma na zdraví navrhovateľky a hrozí ujma na
zdraví blízkych osôb.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov

podaného odvolania podľa §212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo

byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, nevstupoval

dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý
z násilia.

Podľa § 77 ods. 2 OSP, predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.Vzhľadom na dikciu vyššie uvedených právnych ustanovení odvolací súd uvádza, že osvedčenie
nároku navrhovateľky vo veci samej je zachované i po právoplatnom zastavení konania o priestupkoch

odporcu, keďže podľa §146 ods. 2 Občianskeho zákonníka v § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nárok na
obmedzenie či vylúčenie druhého spoluvlastníka z užívania nehnuteľnosti nemusí nastať len po tom, ako
jehosprávaniesakčlenomdomácnostinaberierozsahtrestnéhočinu,čiaspoňpriestupku,alepostačuje
taká intenzita vzájomného správania sa, že ďalšie spolužitie sa stane pre niektorého z osôb taxatívne
uvedených v danom hmotnoprávnom ustanovení neznesiteľné. Takýmito osobami sú okrem manželky

alebo manžela i blízke osoby bývajúce v spoločnom byte alebo dome. Správne preto postupoval súd
prvého stupňa, ak pred rozhodnutím o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vypočul podrobne
deti účastníkov konania, nakoľko tieto sú v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka osobami blízkymi
a v predmetnom dome bývajú. Títo svedkovia sa pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyjadrili,
že ďalšie spolužitie s odporcom v dome by bolo pre nich a pre navrhovateľku neznesiteľné a boli by
nútení dom, v ktorom majú trvalé bydlisko a spoločnú domácnosť, opustiť. Správne preto súd prvého

stupňa ustálil, že i napriek zastaveniu priestupkových konaní odporcu dôvody, pre ktoré bolo nariadené
predbežné opatrenie stále trvajú, pretože nedošlo zo strany odporcu k osvedčeniu tej pre úspech návrhu
na zrušenie predbežného opatrenia nevyhnutnej skutočnosti, že aktuálne neexistuje vo vzťahoch medzi
ním a navrhovateľkou, resp. ním a deťmi ako osobami blízkymi hrozba násilia, a to fyzického alebo
aj psychického. Násilie je vo všeobecnosti možné definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo

moci proti určitej osobe alebo skupine alebo spoločenstvu, ktoré má za následok alebo za vysoko
pravdepodobný následok buď zranenie alebo smrť, či psychickú škodu. Ide o jednorázový fyzický akt,
alebo iný postup, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Môže ísť o akékoľvek akty, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho
osobnosti. Násilie je zdrojom bezmocnosti obete. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády,

vyhrážania sa, prejavu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce,
alebo sa jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Nemusí ísť len o fyzický
kontakt, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.

Z obsahu spisu prvostupňového súdu, najmä z výpovedí účastníkov konania a svedeckých výpovedí
ich detí potom jednoznačne vyplýva, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, dosiaľ
nepominuli. Od rozhodnutia, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, by totiž pre úspech návrhu
na jeho zrušenie muselo dôjsť k zmene na strane navrhovateľky alebo osôb blízkych
vo vzťahu k ponímaniu hrozby násilia od odporcu. Odporca v návrhu na zrušenie

predbežného opatrenia neosvedčil ani existenciu takých právnych skutočností viažucich sa k ust. § 146
ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých by bolo možné prijať záver, že dôvody
nariadenia predbežnéhoopatreniazačasodjehovydaniaaždorozhodovaniaonávrhunajehozrušenie
pominuli .Dôvodom na zrušenie predbežného opatrenia môže byť len tá skutočnosť, že pominuli
dôvody, pre ktoré boli nariadené. Táto formulácia postihuje prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má

za následok, že predbežné opatrenie už nie je nutné a ani účelné. V danej veci však k žiadnej zmene
v pomeroch účastníkov konania a v pomeroch vzťahov s deťmi účastníkov ako osobami
blízkymi nedošlo. Nemožno teda konštatovať, že odpadol právny záujem na nariadenom
dočasnom zabezpečení, pretože nevznikla nová hmotnoprávna situácia vo vzťahoch medzi účastníkmi
konania, v dôsledku ktorej by bolo predbežné opatrenie nadbytočné.

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne v súlade s § 219 ods. 1 OSP potvrdil, majúc za to, že dôvodnosť trvania
predbežného opatrenia je daná, pretože je možné od odporcu za daného stavu v osvedčení skutkových
okolností požadovať obmedzenie v rozsahu, aby sa zdržal vstupovania do predmetnej nehnuteľnosti, a

to za účelom predídenia hrozby prípadnej ujme na zdraví navrhovateľky a detí účastníkov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.