Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Chmelanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/133/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813220358
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3813220358.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobcu: S.. E. I., nar. X.X.XXXX,
bytom E., S. XXX/XX, proti žalovanému: HALO reality s.r.o., so sídlom v Prievidzi, T. Vansovej 509/15,
IČO: 46 565 701, zastúpenému: JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Falešníka
10, o ochranu osobnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie sčasti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zo svojej internetovej stránky
uverejnený článok a zároveň uverejniť na svojej internetovej stránke www.haoreality.sk článok s
ospravedlnením: ,,Spoločnosť HALO reality s.r.o. sa týmto verejne ospravedlňuje S.. E. I. za nepravdivé
tvrdenia, ktoré sme uviedli na jej adresu v článku: Upozornenie pre našich klientov v lokalite N., E., N.
a okolie“ z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou podanou dňa 19.09.2013 žiadal rozhodnúť o povinnosti žalovaného do troch dní
od právoplatnosti rozsudku 1) odstrániť zo svojej internetovej stránky uverejnený článok a zároveň 2)
uverejniť na svojej internetovej stránke www.E..sk článok s ospravedlnením: ,,Spoločnosť HALO reality
s.r.o. sa týmto verejne ospravedlňuje S.. E. I. za nepravdivé tvrdenia, ktoré sme uviedli na jej adresu v
článku:UpozornenieprenašichklientovvlokaliteN.,E.,N.aokolie“a3)opovinnostižalovanéhozaplatiť
žalobkyni z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 30.000,- eur a nahradiť jej trovy konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný sa dopúšťa takého konania, ktorým spôsobuje neoprávnený zásah do práva
naochranuosobnostižalobcu,pretožalobcatoutožaloboužiada vzmysle§13Občianskehozákonníka,
aby sa žalovaný zdržal ohovárania, osočovania a rozširovania akýchkoľvek nepravdivých tvrdení na
adresu žalobcu a súčasne žiada, aby žalovaný odstránil zo svojej internetovej stránky článok, ktorý
obsahuje nepravdivé výroky ohľadom osoby žalobcu a zároveň uverejnil v prospech žalobcu na tejto
internetovej stránke článok s ospravedlnením. Podľa žalobcu všetky výroky a tvrdenia, ktoré uverejnil
a rozširoval žalovaný, porušujú právo žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca tiež žiada primerané
finančné zadosťučinenie, nakoľko v tomto prípade nie je len morálna satisfakcia postačujúca. V žalobe
ďalej uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 14.04.2012 Zmluvu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej
bolo vykonávanie realitnej činnosti, t.j. sprostredkovanie najmä predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností
pre žalovaného. Žalobca tieto činnosti vykonával na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení
na vykonávanie živnosti. Vzhľadom k nezhodám pri vzájomnej spolupráci strán sa strany dohodli
na jej ukončení. Po skončení spolupráce žalobca vedome ani nevedome nevykonával žiadne také
činnosti, ktoré by mali za následok poškodzovanie mena, resp. podnikateľských aktivít žalovaného.
Žalobca po ukončení spolupráce so žalovaným pokračoval vo vykonávaní realitnej činnosti v rámcipredmetu svojho podnikania zapísaného v živnostenskom registri. Dňa 21.02.2013 žalovaný uverejnil
na svojej internetovej stránke článok ,,Upozornenie pre našich klientov v lokalite N., E., N. a okolie?.
Žalobca bol na existenciu tohto článku upozornený zo strany klientov. Existencia takéhoto článku
potvrdzuje Notárska zápisnica zo dňa 04.03.2013. Podľa žalobcu obsahom tohto článku sú osobné
útoky na jeho adresu, pričom informácie v článku uvedené sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný
uverejnením takéhoto článku s nepravdivými výrokmi neoprávnene zasiahol do práva na ochranu
osobnosti žalobcu. Dôsledkom uverejnenia takéhoto článku bolo, že na žalobcu sa obracali jeho klienti
a známi s požiadavkou vysvetlenia zverejnených informácií, nakoľko pred uverejnením článku bol
žalobca považovaný za váženú a čestnú osobu, ktorá sa vždy snažila aj svoje podnikateľské aktivity
vykonávať zodpovedne a nikdy nemala v úmysle obohacovať sa na úkor svojich klientov, ani nikoho
iného. Uverejnené nepravdivé tvrdenia žalovaného a následné reakcie jeho okolia na takéto tvrdenia
veľmi osobne zasiahli do mravnej integrity žalobcu ako fyzickej osoby. Žalobca v žalobe ďalej uviedol,
že žalovaný okrem uverejnenia článku s nepravdivými informáciami na svojej internetovej stránke ďalej
pokračoval a pokračuje v ohováraní a osočovaní žalobcu pred jeho klientmi a známymi. Žalovaný tvrdil
a stále tvrdí, že žalobca je nedôveryhodná osoba, ktorá klame a zavádza, ohovára žalovaného a posiela
žalovanému kontroly z rôznych úradov. Skutočnosť, že žalovaný toto tvrdí, preukazuje aj list, ktorý
žalovaný zaslal všetkým klientom žalobcu, ktorých evidoval v databáze, medzi inými aj bratovi žalobcu.
Žalovaný takýmto svojím konaním opäť neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu.
Tento jeho zásah bol ešte závažnejší, ako uverejnenie článku na internetovej stránke žalovaného,
nakoľko list bol presne adresovaný osobám, s ktorými prišiel žalobca do osobného kontaktu a s ktorými
si budoval obchodné, no hlavne medziľudské vzťahy. Žalovaný svojím správaním sťažuje žalobcovi
nielen jeho ďalšie uplatnenie na trhu práce, ale aj znižuje jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.
Takéto konanie žalovaného voči žalobcovi je o to závažnejšie, že ide o osobu verejne známu, riadneho
občana SR, ktorá sa svojou umeleckou činnosťou snaží prispieť a rozvíjať kultúrne dedičstvo SR a
žalobcajeriadnymčlenomUmeleckejbesedyslovenskejazúčastňujesanarôznychumeleckýchainých
podujatiach. Konaním žalovaného, t.j. uverejnením článku a tiež jeho slovným a písomným ohováraním
pred tretími osobami sa značne znížila vážnosť žalobcu nielen v umeleckej oblasti, ale tiež v osobnom
a pracovnom živote. Takéto zníženie vážnosti v spoločnosti žalobca pociťuje veľmi citlivo a osobne. V
pracovnej oblasti má žalobkyňa problém opäť nadviazať dobré osobné vzťahy s klientmi, ktoré dlhodobo
svedomito budovala, v umeleckej oblasti utrpela jej dôstojnosť a vážnosť ako umelca a tiež ako člena
Umeleckej besedy slovenskej. V osobnom živote má žalobkyňa problém očistiť svoje dobré meno,
nakoľko nepravdivé informácie sa rozšírili veľmi rýchlo medzi široký okruh osôb. Žalobkyňa sa teraz
stretáva s nedôverou aj medzi svojimi známymi, medzi ktorými bola považovaná za morálneho človeka s
určitými zásadami. Tento stav nedôvery a nevraživosti medzi okruhom svojich známych žalobkyňa veľmi
intenzívne vníma a prežíva. Notárska zápisnica zo dňa 04.09.2013 preukazuje, že žalovaný pokračuje
v činnosti spôsobilej vyvolať ujmu žalobcovi. Táto skutočnosť jednoznačne dokazuje, že žalovaný
dlhodobo narúša osobnosť žalobcu, jeho zásah pretrváva už mesiace. Podľa žalobkyne vzniknutú
nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, dĺžke jej trvania a k dĺžke trvania nepriaznivého následku
spočívajúceho v znížení vážnosti navrhovateľky v spoločnosti a v sťažení jej ďalšieho uplatnenia
by pociťovala ako závažnú každá fyzická osoba. Žalobkyňa k žalobe priložila listiny: list žalovaného
(Oznámenie) zo dňa 8.4.2013, preukaz žalobkyne ako riadneho člena Umeleckej besedy slovenskej,
Notárska zápisnica č. N 152/2013, NZ 7002/2013 napísaná na Notárskom úrade v Banskej Bystrici dňa
04.03.2013, Notárska zápisnica č. N 671/2013, NZ 29879/2013 napísaná na Notárskom úrade v Banskej
Bystrici dňa 4.9.2013.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na obsah Zmluvy o poskytovaní
služieb uzavretej medzi stranami dňa 14.04.2012, konkrétne na článok IV. bod C, v ktorom sa žalobkyňa
zaviazala, že po skončení spolupráce na základe zmluvy nebude sa snažiť využiť alebo využívať
kontakty, informácie, ani iné výhody, s ktorými sa stretla, alebo ku ktorým sa dostala v priebehu trvania
tejto zmluvy, ani nadväzovať spoluprácu či uzatvárať pracovný či obdobný pomer so zamestnancami či
spolupracovníkmiodporcu,atopodobudvochrokovododňaukončeniaspoluprácepodľazmluvy.Podľa
článku IV. bod D si žalobkyňa bola vedomá tej skutočnosti, že všetky kontakty a nabraté nehnuteľnosti
ňou sprostredkované a zaradené do firemného programu ADMIN sa stávajú majetkom žalovaného.
V tomto článku sa zaviazala, že tieto nebude využívať po skončení spolupráce v ďalšej realitnej
činnosti. V článku VIII. bod F sa zaviazala, že po ukončení spolupráce so žalovaným po dobu jedného
roka nebude nadväzovať žiadne pracovné kontakty s ostatnými zamestnancami a spolupracovníkmi
žalovaného, a že nebude klamať a zavádzať klientov o spolupráci so žalovaným. Nakoľko žalobkyňa
porušovala svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, žalovaný v zmysle článku VIII. bod D túto zmluvuokamžite vypovedal, a to dňa 01.02.2013. Porušovanie povinnosti žalovanej spočívalo napr. v tom,
že odmietala plniť pokyny vedúceho regionálnej pobočky žalovaného v L. pána Z. N.. Po ukončení
Zmluvy o poskytovaní služieb začala žalobkyňa vykonávať obdobnú činnosť pre spoločnosť MAXA
REALITY s.r.o., kde sa dokonca stala oblastnou riaditeľkou pre E.Po ukončení spolupráce so žalovaným
začali žalovanému nespokojní klienti zasielať výpovede zmlúv o sprostredkovaní predaja nehnuteľností
z dôvodu, že tieto úkony smerujúce ku kúpe, resp. predaju nehnuteľností začali vykonávať iní makléri
spolupracujúci so žalovaným. Žalobkyňa týchto klientov zavádzala tvrdeniami, že iba ona môže ich
nehnuteľnosti ponúkať, hoci dobre vedela, že na to je oprávnený jedine žalovaný prostredníctvom
svojich maklérov, nakoľko zmluvný vzťah vznikol medzi klientom a spoločnosťou HALO reality s.r.o.
Dňa 25.02.2013 žalovaný zistil, že nimi ponúkané nehnuteľnosti sú už ponúkané spoločnosťou MAXA
REALITY s.r.o., hoci sa žalobkyňa v zmluve so žalovaným zaviazala, že všetky kontakty a nabraté
nehnuteľnosti ňou sprostredkované a zaradené do firemného programu ADMIN sa stávajú majetkom
žalovaného, a že tieto nebude využívať po skončení spolupráce v ďalšej realitnej činnosti. Predtým
dňa 20.02.2013 žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie - predžalobnú výzvu, kde ju upozornil na jej
protiprávne konanie a tiež ju vyzval, aby od svojho konania upustila. Predmetný list žalobkyňa
prevzala dňa 25.02.2013. Dňa 21.02.2013 uverejnil žalovaný na svojej webovej stránke oznámenie, v
ktorom upozornil súčasných ako aj potenciálnych klientov na protiprávne konanie žalobkyne. Uvedené
oznámenie obsahuje pravdivé skutočnosti, ktoré nemohli zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti. K
písomnému vyjadreniu žaloby zo dňa 17.1.2014 žalovaný pripojil listiny: Zmluva o poskytovaní služieb
zo dňa 14.4.2012, ponuky MAXAREALITY vytvorené 21.2.2013 z www maxareality. sk (35 ponúk),
výpoveďzodňa21.2.2013,výpoveďzodňa8.3.2013,oznámenie-predžalobnávýzvazodňa20.2.2013,
doručenka, text článku z 21.2.2013.
3. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 4C/133/2013
- 174 dňa 09.02.2016 tak, že žalobu žalobkyne zamietol a súčasne rozhodol, že žalobkyňa je povinná
nahradiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že
uverejnenie článku dňa 21.02.2013 na webovej stránke žalovaného nebolo neoprávneným zásahom
do osobnostných práv žalobkyne, že predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie
alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne, keďže súd nemal za preukázané, že by
došlo zverejnením tohto článku k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, keď vychádzal z toho,
že predmetný článok bol uverejnený žalovaným, že sa týkal žalobkyne ako bývalej spolupracovníčky
žalovaného ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia a spolupracujúcej
so žalovaným na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.04.2012, že predmetný článok bol
zverejnený na webovej stránke žalovaného v časti Aktuality, teda bol určený klientom žalovaného a že sa
tak stalo po skončení spolupráce so žalobkyňou po 01.02.2013, t.j. dňa 21.02.2013 s tým, že informácie,
údaje uvedené v predmetnom článku, nie sú nepravdivými informáciami. Na odvolanie žalobkyne
Krajský súd v Trenčíne ako súd druhej inštancie svojím uznesením č. k. 4Co/230/2016 - 192 zo dňa
30.03.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z
odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že právny záver súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania vyvodil záver, že predmetný článok bol uverejnený žalovaným, že sa
týkal žalobkyne ako bývalej spolupracovníčky žalovaného ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe
živnostenskéhooprávneniaaspolupracujúcejsožalovanýmnazákladeZmluvyoposkytovaníslužiebzo
14.04.2012, že predmetný článok bol zverejnený na webovej stránke žalovaného v časti Aktuality, a teda
bol určený klientom žalovaného, že sa tak stalo po skončení spolupráce so žalobkyňou po 01.02.2013,
t. j. 21.02.2013, že informácie, údaje uvedené v predmetnom článku nie sú nepravdivými informáciami a
že uverejnenie predmetného článku nebolo neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobkyne,
keď predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených
osobnostných práv žalobkyne, a preto žalobu žalobkyne zamietol, za predčasný. V rozhodnutí ďalej
uviedol, že súd prvej inštancie v danej veci vzal do úvahy len tú skutočnosť, že žalobkyňa po ukončení
svojej činnosti podľa Zmluvy o poskytovaní služieb žalovanému porušila svoje zmluvné povinnosti
vyplývajúce z tejto zmluvy, na čo žalovaný reagoval uvedeným článkom zverejneným na svojej webovej
stránke.Vychádzalztvrdeniažalobkyne,žeposkončeníspoluprácesožalovanýmpokračovalavosvojej
činnosti predaja nehnuteľností pre realitnú kanceláriu MAXA REALITY a ňou vytvorené ponuky počas
spolupráce so žalovaným ponúkala pod hlavičkou realitnej kancelárie MAXA REALITY. Uverejnenie
predmetného článku súd prvej inštancie nepovažoval za neoprávnený zásah do osobnostných práv
žalobkyne, nakoľko predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie
chránenýchosobnostnýchprávžalobkyne.Podľaodvolaciehosúdutentomázato,žesúdprvejinštancie
síce dostatočne vo svojom odôvodnení vysvetlil existenciu podkladov pre tvrdenia žalovaného v tomtočlánku, avšak vôbec sa nezaoberal aj ďalšími skutkovými tvrdeniami žalobkyne v žalobe, že do jej
osobnostných práv bolo zasiahnuté žalovaným aj písomným listom adresovaným všetkým klientom
žalobkyne, v ktorom ju žalovaný osočuje, vykresľuje ako nedôveryhodnú osobu, ktorá klame, zavádza,
ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly z rôznych úradov. Žalobkyňa pritom tento zásah
zo strany žalovaného považovala ešte za závažnejší ako uverejnenie článku na internetovej stránke
žalovaného, nakoľko list bol adresovaný osobám, s ktorými prišla do osobného kontaktu a budovala
si s nimi obchodné, no hlavne medziľudské vzťahy. Súd prvej inštancie túto okolnosť vysvetlil tým, že
hoci žalobkyňa v žalobe uviedla viaceré skutkové tvrdenia, ktoré by podľa jej názory mali svedčiť o
zásahužalovanéhodojejosobnostnýchpráv,faktomje,ževpetitežalobyžiadalarozhodnúťopovinnosti
žalovaného odstrániť zo svojej internetovej stránky predmetný článok, zároveň uverejniť na internetovej
stránke žalovaného článok s ospravedlnením s textom uvedeným v petite žaloby a ďalej o povinnosti
žalovaného zaplatiť jej sumu 30.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa odvolacieho súdu
z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie sa vecne zaoberal zásahom do osobnostných práv
žalobkyne, ktorý nastal len v súvislosti s článkom žalovaného uverejneným na jeho webovej stránke a
nezaoberal sa žalobkyňou tvrdením aj ďalším zásahom a to písomným listom žalovaného adresovaným
klientom žalobkyne. Takýto výklad odvolací súd nezdieľa, a preto je odvolacia námietka žalobkyne
v tomto smere dôvodná. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na
tvrdenia žalobkyne, že do jej osobnostných práv bolo zasiahnuté aj ďalším neoprávneným konaním
žalovaného a to písomným listom, ktorý žalovaný adresoval všetkým klientom žalobkyne, v ktorom ju
žalovaný osočoval, vykresľoval ako nedôveryhodnú osobu, ktorá klame, zavádza, ohovára žalovaného
a posiela žalovanému kontroly z rôznych úradov. Súd prvej inštancie sa preto ani s touto otázkou
nevyporiadal. Odvolací súd sa nestotožňuje s vysvetlením súdu prvého stupňa, že žalobným petitom
žalobkyňa vymedzila rozsah a rozsah právnej ochrany tak, že žiadala zadosťučinenie len za zásah
článkom uverejneným žalovaným na jeho webovej stránke. Z obsahu žaloby, ale aj zo žalobného petitu
je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha aj nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- eur, a to nie len za zásah
do jej osobnostných práv spôsobeným článkom žalovaného na jeho webovej stránke, ale aj za zásah
spôsobený do týchto práv písomným listom zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom
žalobkyne a ktorý bol ako dôkaz priložený k žalobe. Žalobkyňa tento zásah listom žalovaného dokonca
považuje za závažnejší ako zásah článkom zverejneným na webovej stránke žalovaného. Súd prvej
inštancie v danom spore pochybil, keď nevykonal dokazovanie aj na ďalšie skutkové tvrdenia žalobkyne,
v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil. Súd prvej inštancie je povinný vo veci ďalej konať tak, že
vykoná dokazovanie na okolnosti písomného listu zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom
žalobkyne a na základe vykonaného dokazovania opätovne vec právne posúdi, či došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobkyne a vo veci rozhodne.
4. Žalobkyňa po začatí pojednávania, po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom podaním zo dňa
27.6.2019 doručeným súdu dňa 2.7.2019 vzala žalobu späť v časti, aby žalovaný odstránil zo svojej
internetovej stránky uverejnený článok a zároveň uverejnil na svojej internetovej stránke www.E..sk
článok s ospravedlnením: ,,Spoločnosť HALO reality s.r.o. sa týmto verejne
ospravedlňuje Mgr. E. I. za nepravdivé tvrdenia, ktoré sme uviedli na jej adresu v článku: Upozornenie
pre našich klientov v lokalite K. a okolie“ s odôvodnením, že žalovaný odstránil zo svojej internetovej
stránky uverejnený článok a nepožaduje ospravedlnenie na za tento článok (viď čl. 286, 295). Žalovaný
so späťvzatím žaloby vo vyššie uvedenej časti súhlasil. Vzhľadom na späťvzatie žaloby sčasti a súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby v jej späťvzatej časti, súd konanie zastavil, rozhodol tak podľa § 145
ods. 2 CSP v tomto rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej. Predmetom žaloby zostal uplatnený nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
30.000 eur.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, vyjadrením štatutárneho zástupcu
žalovaného, výsluchom svedkov K.. M. V., S. S., oboznámením listinami - preukazom žalobkyne ako
riadneho člena Umeleckej besedy slovenskej, Notárskou zápisnicou č. N 152/2013, NZ 7002/2013
napísanou na Notárskom úrade v Banskej Bystrici dňa 04.03.2013, Notárskou zápisnicou č. N
671/2013, NZ 29879/2013 napísanou na Notárskom úrade v Banskej Bystrici dňa 4.9.2013, článkom
v týždenníku Záhorák zo dňa 5.2.2007, Zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 14.4.2012, ponukami
MAXAREALITY vytvorenými 21.2.2013 z www maxareality. sk (35 ponúk), listom - výpoveďou Z. Y. zo
dňa 21.2.2013, listom - výpoveďou Z. H. a Q. I. zo dňa 8.3.2013, Predžalobnou výzvou zo dňa 20.2.2013,
doručenkou, obsahom článku z 21.2.2013, listom žalovaného zo dňa 12.3.2013, listom žalovaného -výpoveďou zo dňa 31.1.2013, listom žalovaného (Oznámením) zo dňa 8.4.2013, Splnomocnením zo
dňa 14.2.2012, tlačový portrétomN. vydaným Mestom XX.XX.XXXX.a, výpisom z Obchodného registra
Okresného súdu Trenčín týkajúcim sa žalovaného, Osvedčením o živnostenskom oprávnení týkajúcom
sa žalobkyne, inzertnými listinami - ponuky nehnuteľností a listinami predloženými žalovaným (čl.
55-75), Spoločenskou zmluvou o založení s.r.o. zo dňa 14.4.2012 so Splnomocnením zo dňa 14.4.2012,
mailovou komunikáciou medzi PhDr. M. V. a žalovaným, príslušnými stranami publikácií predložených
žalobkyňou, písomným vyjadrením Z. H. z 02.03.2015.
6. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil vo veci dokazovanie na okolnosti písomného
listu zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom žalobkyne, a to písomnou výpoveďou
žalobkyne zo dňa 22.2.2019, písomnou výpoveďou svedka Z. K. zo dňa 1.4.2019, listom Q. z 25.11.2014
s prílohou, e-mailom z 2.2.2015, doplnením výsluchu žalobkyne, doplnením vyjadrenia štatutárnym
zástupcom, e-mailom F. K. z 27.11.2012 a správou Y. H. z 2.12.2012. Na základe vyššie uvedeného
dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
7.PodľaOsvedčeniaoživnostenskomoprávnenívydanomObvodnýmúradomN.Odborživnostenského
podnikania zo 16.01.2012 má žalobkyňa osvedčenie na vykonávanie živnosti - sprostredkovanie
predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) so vznikom živnostenského oprávnenia
01.02.2012.
8. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín (k 25.9.2014) sú štatutárnym orgánom
žalovaného konatelia žalovaného, a to XX.XX.XXXX,r S. od 07.03.2012 a F.. S. H. od 07.03.2012, v
menespoločnostikonajúapodpisujúkonateliaspoločne.ŽalovanýbolzapísanýdoObchodnéhoregistra
07.03.2012. Do predmetu jeho činnosti okrem iného patrí sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy
nehnuteľností (realitná činnosť).
9. S. ako splnomocniteľ udelil špeciálnu plnú moc Y. S., aby ho zastupoval vo veci uzatvárania
všetkých obchodov súvisiacich so sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností - realitnej
činnosti s klientmi HALO reality s.r.o. a na podpisovaní zmlúv o poskytovaní služieb s maklérmi a
vedúcimi pobočiek - poskytovateľmi služieb pre HALO reality s.r.o. v plnom rozsahu, ako riaditeľ
spoločnosti. Udelenie špeciálnej plnej moci na zastupovanie je datované 14.02.2012 a je podpísané
splnomocniteľom,N. splnomocnenie prijal a splnomocnenie obsahuje i jeho podpis s pečiatkou HALO
reality s.r.o. , IČO: 46 565 701. Udelenie špeciálnej plnej moci zo 14.02.2012 je neoddeliteľnou
súčasťou Spoločenskej zmluvy o založení s.r.o. zo dňa 14.02.2012, čo vyplýva z predloženého originálu
Spoločenskej zmluvy o založení s.r.o. zo dňa 14.02.2012.
10. Notárskou zápisnicou č. N 152/2013, NZ 7002/2013 napísanou na Notárskom úrade v Banskej
Bystrici dňa 04.03.2013 bolo osvedčené, že spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý,
spol. s.r.o., IČO: 47 234 148 týmto vyhlasuje, že dňa 27.02.2013 pri prehliadaní internetovej
stránky http://www.E.y.sk/ si prečítala údaje prezentované na www stránke: , http://www.E..sk/https://www.E.y.sk/aktualitynajmä príspevok v časti ostatné zo
dňa 21.02.2013 s názvom ,,Upozornenie pre našich klientov v lokalite N., E., N. a okolie? v znení, v akom
tvorí prílohu č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice. V prílohe č. 1 je uvedený
text s nadpisom Upozornenie pre našich klientov v lokalite X./A a okolie zo dňa 21.02.2013 v obsahu,
ktorý je nižšie uvedený. Rovnaká skutočnosť bola osvedčená aj Notárskou zápisnicou napísanou na
Notárskom úrade v Banskej Bystrici dňa 04.09.2013 N 671/2013, NZ 29879/2013.
11. Dňa 21.02.2013 bol na webovej stránke žalovaného uverejnený článok s názvom Upozornenie pre
našich klientov v lokalite N., E., N. a okolie s týmto textom: ,,
Upozorňujeme našich klientov, na konanie našej bývalej spolupracovníčky. K. S.. E. I. zavádza a podáva
nepravdivé informácie o predaji vašich nehnuteľností cez našu spoločnosť, ktoré u nás zaradila do
ponuky počas spolupráce s našou realitnou kanceláriou. Jej tvrdenie, že o vaše ponuky sa neoprávnene
starajú iní naši makléri je klamlivé. Všetci naši klienti dávali nehnuteľnosti na predaj a prenájom našej
spoločnosti, nie p.I.. Naopak ona hrubo porušila zmluvu, ktorú podpísala s našou spoločnosťou, tým
že ich opätovne zaradila do inzercie inej konkurenčnej realitnej kancelárie - jednala protiprávne. Všetky
ponuky, ktoré menovaná nabrala sú podľa zmluvy majetkom realitnej kancelárie HALO reality“.12. Dňa 14.04.2012 bola uzatvorená medzi žalovaným a S.. E. I. ako poskytovateľom Zmluva o
poskytovaní služieb. V tejto predmetnej je žalobkyňa identifikovaná menom, priezviskom, označením
svojho bydliska, dátumom narodenia, IČO: 30094283 a žalovaný údajmi o jeho sídle, IČO. V článku
I. (Predmet poskytovaných služieb), bod 1./A sa zmluvné strany dohodli, že poskytovateľ pre HALO
reality s.r.o. na základe pokynov HALO reality s.r.o. v mene HALO reality s.r.o. a na účet HALO reality
s.r.o. zariadi požadované obchodné záležitosti. Podľa článku I. bod 1./B poskytovateľ sa predovšetkým
zaväzuje konať na základe pokynov HALO reality s.r.o. úkony smerujúce k vyhľadávaniu vhodných
záujemcov o kúpu, predaj a prenájom či inú transakciu týkajúcu sa nehnuteľností, či práv a povinností
v bytovom družstve. V článku II. v bode 2./A bola dohodnutá odmena poskytovateľa formou provízie.
V článku IV. bod 4./C sa poskytovateľ zaviazal, že po skončení spolupráce na základe tejto zmluvy
nebude sa snažiť využiť alebo využívať kontakty, informácie, ani iné výhody, s ktorými sa stretol, alebo
ku ktorým sa dostal v priebehu trvania tejto zmluvy ani nadviazať spoluprácu, či uzatvárať pracovný
či obdobný pomer so zamestnancami či spolupracovníkmi HALO reality s.r.o., a to po dobu dvoch
rokov odo dňa ukončenia spolupráce podľa tejto zmluvy. Podľa článku IV. bod 4./D všetky kontakty
nabraté nehnuteľnosti sprostredkované poskytovateľom a zaradené do firemného programu ADMIN sa
stávajú majetkom HALO reality s.r.o.. Poskytovateľ sa zaväzuje, že tieto nebude využívať po skončení
spolupráce s poskytovateľom v ďalšej realitnej praxi. Podľa článku VIII. bod 8./F poskytovateľ sa
zaväzuje, že po ukončení spolupráce po dobu jedného roka nebude nadväzovať žiadne pracovné
kontakty s ostatnými zamestnancami a spolupracovníkmi HALO reality s.r.o. a nebude klamať a
zavádzať klientov o spolupráci s HALO reality s.r.o..
13. V liste žalovaného zo dňa 31.01.2013 označenom: Ukončenie Zmluvy o poskytovaní služieb -
výpoveď adresovanom žalobkyni je obsiahnuté oznámenie, že dňom 01.02.2013 žalovaný ukončuje
so žalobkyňou spoluprácu na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.04.2012 z dôvodu
nerešpektovania vedúceho pobočky.
14. Z výsluchu žalobkyne bolo zistené, že dňa 14.04.2012 uzavrela Zmluvu o poskytovaní služieb.
Žalobkyňa potvrdila, že činnosť pre žalovaného ukončila 01.02.2013. Za obdobie výkonu činnosti pre
žalovaného od 14.04.2012 do 01.02.2013 nevedela o tom, že by táto zmluva mala byť neplatná.
Činnosť pre žalovaného vykonávala prostredníctvom živnostenskej činnosti, t.j. ako fyzická osoba mala
oprávnenie na predaj nehnuteľností. Vedela, že žalovaný má svoju webovú stránku. O uverejnení
predmetného článku z 21.02.2013 sa prvý krát dozvedela od PhDrE. vo februári 2013, ktorá jej túto
skutočnosť oznámila telefonicky. Na webovej stránke žalovaného tento článok v danom čase i našla.
Nevie si vysvetliť, v čom mala podľa obsahu predmetného článku zavádzať alebo podávať nepravdivé
informácie o predaji nehnuteľností klientov cez žalovaného. Tvrdila, že ona nezavádzala klientov,
ani nepodávala nepravdivé informácie o predaji ich nehnuteľností. Po 01.02.2013 pokračovala vo
svojej činnosti predaja nehnuteľností, na ktoré mala naďalej oprávnenie na základe živnostenského
oprávnenia. V čase výkonu činnosti na základe Zmluvy o poskytovaní služieb vykonávala činnosť pre
žalovaného v lokalitáchF.E., N. a okolie. Po skončení činnosti pre žalovaného len klientom oznámila, že
už nevykonáva činnosť pre HALO reality s.r.o.. Išlo o klientov - jej známych, brata, z lokality Z., N., E. a
okolie. Od 14.04.2012 si vyhľadala svojich klientov, ktorí boli jej známymi, brat, tiež iné osoby, ktorým po
skončení práce pre žalovaného oznámila, že pre žalovaného už nepracuje. Doložená fotografia môže
byť len z obdobia, kedy pre žalovaného pracovala. K obrane žalovaného, že ponúkané nehnuteľnosti
patrili do ponuky realitnej kancelárie ako takej, uviedla, že na začiatku spolupráce so žalovaným bola
zaškolená tak, že realitný maklér, ktorý vytvorí ponuku určitej nehnuteľnosti, je táto ponuka jeho ponukou
a výlučne on s touto ponukou pracuje, rovnako tak s príslušným klientom a jedine so súhlasom realitného
makléra by s takouto ponukou mohol pracovať iný realitný maklér žalovaného. Pre lokalitu L. L.L.
pre žalovaného vykonávali činnosť súbežne s jej pôsobením aj iní, viacerí realitní makléri. Žalovaná
poprela, že by svojim klientom tvrdila, že o ich ponuky sa neoprávnene starajú iní makléri žalovaného.
Potvrdila, že klienti dávali nehnuteľnosti na predaj a prenájom žalovanému, a nie jej, ale podľa názoru
žalobkyne z pohľadu klienta nebolo tomuto jedno, ktorý realitný maklér predáva ich nehnuteľnosti,
pretože medzi klientom a príslušným realitným maklérom bola vytvorená nejaká dôvera, na základe
ktorej príslušný klient zveril svoju nehnuteľnosť na predaj príslušnému realitnému maklérovi. Jedinou
zmluvou, ktorú uzavrela so žalovaným, bola Zmluva o poskytovaní služieb. Žalovaná potvrdila, že
po skončení spolupráce so žalovaným podpísala Zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou MAXA
REALITY, potvrdila, že ponuky, ktoré vytvorila, zaradila do inzercie pod hlavičkou MAXA REALITY.
Nemyslí si, že by konala protiprávne, pretože vytvorenie ponúk bolo jej výlučnou činnosťou. Takto
získala asi 50 klientov, s ktorými pracovala v čase skončenia spolupráce pre žalovaného. Potvrdila,že žalovaným doložené listiny na č.l. 28-45 súdneho spisu s označením a fotografiou príslušných
nehnuteľností sú ponuky, ktoré vytvorila ona, platilo, že súbežne s tým, keď ona ponúkala na predaj
tieto nehnuteľnosti pod hlavičkou MAXA REALITY, tieto nehnuteľnosti súčasne ponúkal žalovaný pod
hlavičkou svojej realitnej kancelárie. K listu zo dňa 08.04.2013 uviedla, žeL.o I. je jej bratom a list získala
od neho. Má informácie aj od ďalších jej klientov, a to od pána H. a tiež Y., že dostali listy od žalovaného.
Žalobkyňa si nie je vedomá toho, že by neseriózne jednala voči klientom alebo vedeniu spoločnosti.
Potvrdila, že jej bola daná výpoveď zo Zmluvy o sprostredkovaní služieb, čo doložila príslušnou listinou.
Poprela, že by nerešpektovala vedúceho pobočky. Medzi ňou a vedúcim pobočky bol vytvorený vzťah
nadriadenosti a podriadenosti, ale žalovaný sa vyjadril tak, že všetci realitní makléri pracujú samostatne
a napokon všetci realitní makléri pracovali na vlastnú živnosť. Žalobkyňa poprela, že by ohovárala
žalovaného. Poprela, že by posielala na žalovaného kontroly z rôznych úradov. Podala len žiadosť
o prešetrenie činnosti pána N., a to v súvislosti s jeho živnostenským oprávnením na Živnostenský
úrad v N.. Nevie, aké jej konanie považuje žalovaný za neprofesionálne a zavádzajúce. Jedinou jej
činnosťou po skončení Zmluvy o sprostredkovaní služieb bolo, že ňou vytvorené ponuky ponúkala
na predaj pod hlavičkou MAXA REALITY, a že napísala žiadosť o prešetrenie činnosti pána N. na
živnostenský úrad. Potvrdila, že pokiaľ uzatvorila s klientom zmluvu na predaj, táto bola uzatvorená
medzi klientom a žalovaným a ona konala za žalovaného v jeho zastúpení. Nemyslí si, že podanie
výpovede Z. Y. by bolo dôkazom toho, že mala ohovárať žalovaného. Podľa nej má klient právo dať
výpoveď zo zmluvy na predaj nehnuteľnosti a tiež má právo vedieť, že sa zmenila osoba makléra. Ak
sa teda zmení maklér, nový maklér by mal oznámiť klientovi, že do budúcna bude jeho maklérom on.
Nehnuteľnosť pána S.ala v ponuke na predaj pod hlavičkou MAXA REALITY už pred uzavretím Zmluvy
o sprostredkovaní služieb so žalovaným. Nemyslí si, že by porušovala Zmluvu o sprostredkovaní služieb
uzavretú so žalovaným, a to ani napriek dojednaniam, na ktoré žalovaný poukazuje. Neporušovala bod
8./F v článku VIII., pretože nenadväzovala žiadne pracovné kontakty s ostatnými zamestnancami a
spolupracovníkmi odporcu, neklamala a nezavádzala klientov, že spolupracuje so žalovaným, naopak,
klientov informovala, že už ponúka ich nehnuteľnosti na predaj pod hlavičkou MAXA REALITY. K
predmetnej Zmluve o sprostredkovaní služieb uviedla, že podľa nej táto zmluva je neplatná, pretože nie
je podpísaná druhým konateľom žalovaného, že dojednaný záväzok jej osobou ju nijako nezaväzuje,
a teda že môže po skončení práce pre žalovaného vykonávať činnosť pre inú realitnú kanceláriu. Ako
dôsledky predmetného článku na jej osobu uviedla, že dňa 10.06.2013 jej telefonovala pani K. zo N.,
jej klientka, ktorá ju vyzvala, aby robila niečo s článkom uverejnenom na internete, pretože jej otec z
článku pochopil, že je podvodníčka, že podvádza a že nie je normálne, aby niekto o nej takto písal.
Následne maklérka F.. K. jej povedala, že mala telefonát od otca pani K., že nech mu povie pravdu, čo je
za klamárku. Táto situácia bola pre ňu (žalobkyňu) trápna. Ďalej mala klientku pani XX.XX.XXXX. ktorej
pán N. i pán S. tvrdili, že ju vyhodili, lebo klamala klientov. Táto klientka jej telefonovala 22.03.2013.
Telefonoval jej tiež pán K. že mu volal pán N., že ten ju ohováral a on tomu nerozumel. Žalobkyňa
mu odpovedala, že už pre žalovaného nepracuje. Táto udalosť sa stala 28.02.2013. Ponuku tohto
klienta si žalobkyňa ponechala, v neskoršom období jej už pán L.nezdvíhal telefón. Ďalšia klientka
žalobkyne pani S. nezdvíhala žalobkyni telefón. Pri osobnom stretnutí jej povedala, že nechce mať s
ňou nič spoločné, že nechce ísť na súd a že o súde bola informovaná žalovaným. So žalobkyňou sa
nechcela vôbec rozprávať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že keď volala asi polovici klientov z počtu 50, asi
polovica jej nezdvíhala telefón, hoci predtým nemala problém sa s nimi skontaktovať. Po zverejnení
predmetného článku na webovej stránke žalovaného a po doručení listov od žalovaného sa stretla s
tým, že ani po troch razoch jej klienti nezdvihli telefón. V dôsledku toho bola v roku 2013 v strate. Uviedla
ďalej, že kolegyňa jej oznámila, že dňa 19.02.2013 volal pán N., vedúci pobočky I.v tom zmysle, aký
odpad si žalovaný zobral k sebe, pričom myslel na žalobkyňu. S realitnými maklérmi v predmetnom
okolí a vedúcimi pobočiek žalovaného mala dobré vzťahy, po článku sa situácia zmenila, viac ju už
nekontaktovali. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žije v malom Meste E., ktoré má 10.000 obyvateľov, v tomto
meste pôsobí roky, učila na umeleckej škole, veľa ľudí ju v E. pozná. Poznajú ju tiež z umeleckej činnosti,
pretože vystavuje v danom regióne, vychádzajú o nej články. Reprezentuje Slovensko v zahraničí, v
Rakúsku, vo Francúzsku, absolvovala rôzne študijné pobyty v zahraničí. Umelecká beseda slovenská
je združením umelcov Slovenska z profesie architektov, maliarov, spisovateľov. Členkou tejto besedy
je ako architektka od roku 2006. Má pedagogické vzdelanie, aprobácia výtvarná výchova, slovenský
jazyk. Vystavuje v Záhorskej galérii F.. Má za to, že jej osoba je známa nielen v regióne E. ale aj v rámci
Slovenska, Českej republiky a ďalšieho zahraničia. Uviedla, že jej rodina ju podržala. Jej povesť bola
dobrá, nikdy sa nestretla s tým, že by ju niekto označil za podvodníčku, klamárku. Nič podobné, ako
tento prípad, sa jej v živote nestalo. Nebola účastná priestupkového alebo trestného konania. Známi z
osobnéhoživota,tiežzumeleckejbesedyjuoslovovali,pýtalisanaúdajeuvedenévpredmetnomčlánku,musela im vysvetľovať ako to bolo. Informácie získali z webovej stránky. Pre žalobkyňu bolo nepríjemné,
že ju známi a priatelia oslovovali, čo vedeli a čo sa o nej dopočuli. V prípade členov Umeleckej besedy
slovenskej vzťah medzi ňou a členmi umeleckej besedy zostal v rovine vysvetľovania toho, čo sa stalo.
Na článok ona sama reagovala tak, že sa skôr uzavrela a hanbila sa a bolo jej to nepríjemné. Konanie
žalovaného bolo zásahom do jej osobného života, bola dotknutá jej česť a dôstojnosť. Nemajetkovú
ujmu vo výške 30.000,- eur vyčíslila tak, aby sa jej vrátilo to, na čom žalovaný na nej zarobil, pretože
ňou vytvorené ponuky žalovaný mohol využiť a na nich zarobiť. Žalobkyňa potvrdila, že uzatvárala
zmluvy o predaji nehnuteľností obsahu predpísaného žalovaným a ďalšie dojednania do nich ako maklér
nevsúvala a zmluvy s klientmi uzatvárala v zastúpení žalovaného.
15.ZvyjadreniaštatutárnehozástupcužalovanéhoY.S.bolozistené,žežalovanýnepopierazverejnenie
predmetného článku dňa 21.02.2013 na jeho webovej stránke. Žalovaný má svoju webovú stránku
zriadenú asi mesiac od svojho založenia. Tento článok bol už z webovej stránky žalovaným stiahnutý, a
to od času, keď bola žalovanému doručená žaloba v tejto veci. Žalovaný na tento článok zabudol. Spolu
s ďalším konateľom v záujme obrany ostatných klientov sa žalovaný rozhodol zverejniť tento článok a
obsah článku vyšiel od žalovaného. Zotrvával na tom, že údaje uvedené v tomto článku sú pravdivé, sú
na mieste, a že zodpovedajú skutočnosti. Ak je v predmetnom článku uvedené, že žalobkyňa zavádza a
podáva nepravdivé informácie o predaji nehnuteľností klientov, vysvetlil, že žalovaný mal informácie od
klientov, že žalobkyňa im telefonovala, že ponuky na predaj nehnuteľností nie sú ponukami žalovaného,
ale jej ponukami. Žalovanému totiž telefonovali klienti z regiónu N., takýchto telefonátov mohlo byť
päť až sedem, v tom zmysle, že žalobkyňa im telefonovala hore uvedené skutočnosti, a teda klienti
nevedeli, či svoje nehnuteľnosti predávajú cez žalovaného alebo MAXA REALITY. Článok bol obranou
žalovaného v tom zmysle, aby boli klienti informovaní, že ich nehnuteľnosti predáva žalovaný. Takto bol
usmernený aj pán XX.XX.XXXX, aby rovnako informoval telefonujúcich klientov. Štatutárny zástupca
žalovaného tiež zotrval na tvrdení uvedenom v článku, že žalobkyňa tvrdila, že o ponuky klientov sa
neoprávnene starajú iní makléri žalovaného. Takúto informáciu o konaní žalobkyne v tomto zmysle sa
žalovaný dozvedel jednak z telefonátov klientov a jednak z listov, z výpovede Z. Y. z 21.02.2013 a
Z. H. a Q. I. zo dňa 08.03.2013. Niektorí klienti telefonovali pánovi N., niektorí osobne štatutárnemu
zástupcovi, telefonátov mohlo byť päť až desať. K listu adresovanému Q. I. z 08.04.2013 štatutárny
zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný z vlastnej iniciatívy neposielal žiadne listy svojim klientom,
listy žalovaného boli len reakciou na doručenie výpovedí zo strany klientov. Žalovanému boli doručené
len tri výpovede, na ktoré žalovaný reagoval. Aj oznámenie pánovi I., bratovi žalobkyne je reakciou na
jeho výpoveď. Jedinými listami žalovaného sú oznámenie adresované pánovi I. z 08.04.2013 a pánovi
Y. z 12.03.2013 ako reakcia na ich predchádzajúce listy. Žalovaný má vedomosť o jednej kontrole, a
to v súvislosti s pánom N. a podanou žiadosťou žalobkyne na živnostenský úrad. Podľa žalovaného
konanie žalobkyne bolo neprofesionálne z hľadiska činnosti realitného makléra a zavádzajúce. Zmluvu
o sprostredkovaní predaja zo dňa 14.04.2012 považuje za platnú. Na uzavretie tejto zmluvy mal už v tom
čase splnomocnenie od druhého konateľa F.. H.. K realitnej činnosti žalovaného uviedol, že žalovaný je
s.r.o. a spolupracuje s osobami, ktoré vykonávajú pre žalovaného činnosť na základe obdobných zmlúv
o sprostredkovaní predaja, ako bola uzavretá so žalobkyňou v rámci svojej živnostenskej podnikateľskej
činnosti. Realitní makléri uzatvárali s klientmi zmluvu tak, že jej zmluvnými stranami bol príslušný
klient a žalovaný a v zmluve bol uvedený realitný maklér, ako osoba konajúca na základe plnej
moci za žalovaného. K. N. pôsobil ako vedúci pobočky vD. S týmto vedúcim pobočky mal žalovaný
uzavretú exkluzívnu zmluvu o sprostredkovaní iného obsahu ako v prípade žalobkyne. Existoval tu vzťah
nadriadenosti a podriadenosti medzi vedúcim pobočky a realitným maklérom. Dôvodom výpovede danej
žalobkyne z predmetnej zmluvy bolo, že žalobkyňa neplnila pokyny vedúceho pobočky.
16. Podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa informovala svojich klientov o tom, že o ich nehnuteľnosti sa
stará iný maklér a dôkazom tohto jeho tvrdenia podľa neho sú listy - výpovede podané klientmi a tiež
telefonáty klientov.Podľa žalovaného ponuky, ktoré nabralmaklér, zostali naďalej ponukami žalovaného,
a teda ak sa zmení realitný maklér, nejde o neoprávnené staranie sa iných maklérov o nehnuteľnosti
klientov. Realitný maklér v prípade klientov má k dispozícii ich databázu, informácie o nich a kontakty na
nich, ich adresy bydliska, údaje o predávaných nehnuteľnostiach. Tvrdil, že žalobkyňa porušila zmluvu
uzavretú so žalovaným, pretože napriek svojmu záväzku predmetné nehnuteľnosti získaných klientov
ponúkala prostredníctvom MAXA REALITY, a teda žalobkyňa získané kontakty a informácie použila
po skončení spolupráce so žalovaným cez MAXA REALITY. Ak by žalobkyňa neobvolávala klientov,
neinformovala ich v tom zmysle, že len ona sa môže starať o ich nehnuteľnosti, a že ponuky klientov
nie sú ponukami žalovaného a v prípade, že by tu neboli početné telefonáty zo strany klientov, žalovanýby nebol vydal príslušný článok. Článok bol teda reakciou na správanie žalobkyne. Ak žalobkyňa
tvrdí, že uviedla svojim klientom len, že pre žalovaného nepracuje, toto vyjadrenie by žalovaného
nepoškodilo, žalobkyňa však musela svojim klientom oznámiť aj iné, keď nasledovali početné telefonáty
a listy a keď žalobkyňa ponuky žalovaného presunula do ponuky MAXA REALITY. Výpoveď pána Y.
dal do súvisu s konaním žalobkyne, keď nehnuteľnosť pána Tomečka bola daná do ponuky MAXA
REALITY. V liste zo dňa 21.02.2013 nevidí žiadne poškodenie osobnostných práv žalobkyne. Hrubé
porušenie zmluvy žalobkyňou žalovaný vidí v tom, že nehnuteľnosti zostávajú majetkom HALO reality
s.r.o.. Skutočnosť, že žalobkyňa ohovára žalovaného, zistil žalovaný z výpovedí klientov a telefonátov
klientov. Za neprofesionálne a zavádzajúce správanie žalobkyne považuje také správanie, kedy by
maklér nemal ohovárať svoju spoločnosť, konkurenciu. Ponuka klienta bola predmetom obchodného
vzťahu so žalovaným.
17. Podľa tvrdenia žalovaného ním doložené inzertné listiny - ponuky nehnuteľností svedčia o tom,
že žalobkyňa ponúkala príslušné nehnuteľnosti, ktoré boli nehnuteľnosťami v ponuke žalovaného, aj
po skončení Zmluvy o poskytovaní služieb so žalovaný a ďalej, že žalobkyňa pôsobila pod hlavičkou
realitnej kancelárie žalovaného počas trvania Zmluvy o poskytovaní služieb v rozpore s touto zmluvou,
pretože priestor, v ktorom pôsobila, mala označený Realitná kancelária - Dizajn.
18. Štatutárny zástupca žalovaného dodal, že v podmienkach žalovaného nie je upravený postup
pôvodného alebo nového realitného makléra. Žalovaný nekontaktoval klientov odchádzajúceho
realitného makléra, aby mu oznámil zmenu realitného makléra, odchádzajúcemu maklérovi nevyplynula
žiadna povinnosť informovať klientov, to mal na starosti nový maklér, ktorý po odchádzajúcom maklérovi
dostal pridelených klientov. Žalobkyňa po skončení spolupráce, po daní výpovede neodovzdala
žalovanému materiály. Po skončení spolupráce so žalobkyňou bolo vecou vedúceho pobočky, v tomto
prípade Z. N., či si ponuky po žalobkyni nechá alebo ich rozdelí medzi ostatných realitných maklérov
žalovaného.
19. Podľa listu (Výpovede) I. z 21.02.2013 adresovaného žalovanému J.Y., bytom P., dal žalovanému
výpoveď zo zmluvy na predaj jeho domu v N. zo dňa 16.05.2012. Z. I.k zdôvodnil svoju výpoveď tým,
že zistil, že jeho dom predáva úplne iný maklér, nejaký I.a on dal dôveru pani Mgr.I., že žalovaný hrubo
porušil zmluvu tým, že mu nedal o týchto zmenách vedieť a on si nepraje takéto jednanie a samozrejme
nechce, aby žalovaný ponúkal jeho nehnuteľnosť. Žalovaný odpovedal Z.I., bytom FI. na jeho list zo
dňa 21.02.2013 svojím listom zo dňa 12.3.2013 označenom: „Odpoveď na list zo dňa 21.2.2013“ takto:
„Zmluvu na predaj Vašej nehnuteľnosti ste uzatvorili nie s p. Veselou, ale s našou spoločnosťou. Pani
I. zastupovala našu spoločnosť, ale nakoľko sme s jej prácou neboli spokojní, spoluprácu s ňou sme
ukončili. Z Vašej strany nie je možné od zmlúv jednostranne odstúpiť, iba ak zaplatíte našej spoločnosti
dohodnutú zmluvnú pokutu. Naša spoločnosť a nie p. Veselá hradí a hradila všetky finančné náklady
spojené s inzerovaním Vašej nehnuteľnosti. Váš list je dôkazom ohovárania našej spoločnosti p. XX.u,
čím hrubo porušuje zmluvu, ktorú mala podpísanú s našou spoločnosťou. Vašu nehnuteľnosť opätovne
predáva bez nášho súhlasu (čím porušuje exkluzivitu) cez ďalšiu spoločnosť MAXA reality, v ktorej
momentálne pracuje. V prípade súdneho sporu s p. I. vás predvoláme ako svedka“.
20. Podľa listu (výpovede) XX.a Q.o z 08.03.2013 adresovaného žalovanému JM.n, bytom E. a Q. I.,
bytom E. dali žalovanému okamžitú výpoveď zo všetkých zmlúv na predaj a prenájom ich nehnuteľností
v E., nakoľko žalovaný ich neinformoval o tom, že ich nehnuteľnosti dali predávať iným maklérom s
dodatkom vety: „Ako môžu predávať naše nehnuteľnosti, ktoré ani nevideli“.
21. V liste žalovaného označenom ako „Oznámenie“ zo dňa 08.04.2013 adresovaného Q. I. je text v
tomto znení: ,,Vaše nehnuteľnosti nemáme záujem ďalej ponúkať cez našu RK, nakoľko ich nabrala
do ponuky S.. H. I. (a ponúka ju cez inú RK). K. I. z našej realitnej kancelárie dostala výpoveď pre
jej neseriózne jednanie voči klientom a aj vedeniu spoločnosti. Nakoľko, ale aj naďalej predáva naše
ponuky cez inú realitnú kanceláriu (aj Vašu), ohovára našu spoločnosť, posiela nám kontroly z rôznych
úradov a jej správanie pokladáme za neprofesionálne a zavádzajúce, vstupujeme s ňou do súdneho
sporu, kde Vás radi predvoláme ako svedka. ?
22. V regionálnom týždenníku Záhorák, v jeho vydaní z 05.02.2007 vyšiel článok s názvom „Prvá E.
v Umeleckej besede slovenskej - E. I.“, s podnadpisom „Keramiku miesi a vypaľuje vo svojom srdci“.
Článok obsahuje popis umeleckej činnosti žalobkyne, jej životopis i fotografiu žalobkyne. Mesto XX,Záhorská galéria N. vydala tlačový portrét E. I. s podtitulom Maľba - plastika - reliéfy, v ktorom je
uvedená fotografia žalobkyne, jej členstvo vo výtvarných spolkoch, priebeh štúdia, študijných pobytov,
aktivít, kontaktu, prehľad výstav (výber). Podľa preukazu riadneho člena Umeleckej besedy slovenskej
je žalobkyňa členom Umeleckej besedy slovenskej. V publikácii Umeleckej besedy slovenskej pre roky
1990 - 2010 je na strane 22 zobrazené dielo žalobkyne, pri diele je uvedené meno XX.XX.XX.XXXXa
údaje o dátume narodenia, mieste narodenia, absolvovania príslušných škôl a údaje o tom, že sa
venuje grafike, maľbe, voľnej i monumentálnej plastike. Ako pedagóg pôsobí na ZUŠ v E., kde aj žije. V
publikácii Partitúra, Súzvuk múz Umeleckej besedy slovenskej a Štátnej filharmónie Košice je na strane
25 publikované dielo žalobkyne s uvedením jej mena a priezviska a kontaktom na ňu.
23. Z doložených listín žalovaným vyplýva, že dňa 21.02.2013 boli vytvorené ponuky žalobkyne na
stránke MAXA reality sk., spwww.maxareality.skolu 35 ponúk týkajúcich sa nehnuteľností.
24.Predžalobnouvýzvoužalovanývyzvalžalobkyňu,abyokamžitestiahlaponukyžalovanéhozrealitnej
kancelárie MAXA reality s.r.o. s poukazom na porušovanie článku VIII. bod 8./F Zmluvy o poskytovaní
služieb uzatvorenej dňa 14.04.2012. Táto výzva bola doručená žalobkyni dňa 25.02.2013, o čom svedčí
doložená doručenka.
25. Z mailovej komunikácie medzi svedkyňou PhDr. M. V. a žalovaným vyplýva, že PhDr. M. V. sa
mailom z 25.03.2013 o 10.40 hod. obrátila na žalovaného s dotazom vysvetliť právne nároky žalovaného
na inzerciu a predaj jej nehnuteľnosti, keď výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti
uzatvorila s MAXA REALITY, keď v roku 2012 prišlo k rozdeleniu spoločnosti a vznikla zrejme nová
realitná kancelária - HALO reality s.r.o., s ktorou však nemá uzavretú zmluvu a ktorá jej nehnuteľnosť má
v inzercii. Zmluvu s MAXA REALITY nikto nezrušil a ani nová zmluva s ňou uzavretá nebola. Odpoveďou
natentomailbolmailžalovanéhosobsahom,abyklientkavypovedalazmluvusMAXAREALITY,pretože
pani I. sedem mesiacov predávala nehnuteľnosť cez žalovaného, že ponuky boli z MAXA REALITY
legálne prevzaté pani Veselou do HALO reality s.r.o. po prerozdelení firmy. Po ukončení spolupráce pani
I. neoprávnene ponúka jej nehnuteľnosť späť cez HALO reality s.r.o., nakoľko ich v HALO reality s.r.o.
dostal na starosti pán N., preto sa s jej osobou idú súdiť, nakoľko nepochopila do dnešného dňa, že
ponuky nie sú jej majetkom a ona nie je majiteľkou HALO reality s.r.o. a ani MAXA REALITY, ale bola
iba spolupracovníkom žalovaného, že hrubo porušila zmluvu, ktorú mala uzavretú so žalovaným.
26. Z výsluchu svedkyne J., bez pomeru a záujmu k stranám, bolo zistené, že v roku 2011 sa rozhodla
predať svoju nehnuteľnosť. Navštívila priestory označené MAXA REALITY, konala so žalobkyňou
konajúcou v zastúpení MAXA REALITY a uzatvorila výhradnú zmluvu o predaji nehnuteľnosti. Priestory
žalobkyne sa nachádzali na rovnakom mieste ako sú v súčasnosti priestory žalovaného HALO reality
s.r.o.. V čase, kedy ona uzatvárala horeuvedenú zmluvu, ešte žalovaný vI.nebol. Vzťah medzi ňou a
žalobkyňou bol vyslovene obchodný. Neskôr sa dozvedela, že namiesto MAXA REALITY vznikli dve
spoločnosti vrátane HALO reality s.r.o. a zistila, že jej nehnuteľnosť je v ponuke nielen MAXA REALITY,
ale aj HALO reality s.r.o.. Preto navštívila priestory už pod hlavičkou HALO reality s.r.o. a príslušné osoby
pani E. a páS. jej povedali, že žalobkyňa bola z roboty vyhodená, že klamala klientov a že prevzali
právo predávať jej nehnuteľnosť. V MAXA REALITY jej povedali, že patrí tam. Napokon s ňou žalovaný
ukončil spoluprácu. V súvislosti so zistením, či je klientom u MAXA REALITY alebo u HALO reality s.r.o.,
kontaktovala telefonicky žalobkyňu, ktorej sa pýtala, kde je klientkou, odpoveďou žalobkyne bolo, že je
klientkou MAXA REALITY, a aby tomu nevenovala viac pozornosť. Žiadne iné vyjadrenie jej žalobkyňa
vo vzťahu k žalovanému nepovedala. Zašla na webovú stránku HALO reality s.r.o., kde našla predmetný
článok. Žalobkyňu telefonicky kontaktovala, oznámila jej, že sa dočítala na webovej stránke HALO reality
s.r.o. o upozornení, nepamätá si na reakciu žalobkyne. Ani po horeuvedenej korešpondencii ani po
zverejnení článku na webovej stránke žalovaného vzťah svedkyne k žalobkyni nebol nijako ovplyvnený,
t.j. jej vzťah k žalobkyni sa nijako nezmenil. Žalobkyňa nijako nekomentovala skutočnosť, že zistila
existenciu článku na webovej stránke žalovaného. Žalobkyňa jej povedala, že ide výlučne o predaj jej
osobou, vyjadrila sa tak, že ide o predaj MAXOU REALITY. K práci žalobkyne nemala žiadne výhrady,
žalobkyňa bola ústretová, správala sa profesionálne a bola ochotná. Nemala pocit, že by jej podávala
klamlivé informácie, alebo že by ju zavádzala. Po prečítaní článku bola zarazená, pomyslela si, že to
nemôže byť pravda podľa toho, ako poznala žalobkyňu. Na webovú stránku žalovaného nešla cielene,
nepamätá si, kto jej o článku povedal, článok našla tak, že išla na webovú stránku HALO reality s.r.o.,
jednoducho hľadala informácie o HALO reality s.r.o.. Svoju nehnuteľnosť napokon predala cez MAXA
REALITY. Žalobkyňa ju nijako neinformovala, že jej nehnuteľnosť preberá HALO reality s.r.o..27. Z výsluchu svedkyne S., bývalej kolegyne žalobkyne, bez vzťahu k nej, zamestnanca žalovaného,
bolo zistené, že svedkyňa pracuje u žalovaného od apríla 2012, od začiatku založenia žalovaného,
najskôr ako realitný maklér a v súčasnosti tiež zástupca riaditeľa. Ako realitný maklér má rovnaké
postavenie ako mala žalobkyňa u žalovaného. Ako realitný maklér má uzavretú dohodu o spolupráci a
ako vedúca pobočky má navyše so žalovaným uzavretú ďalšiu dohodu o spolupráci. Z pozície vedúceho
pobočky pracuje so zmluvami, preto vie, že rovnakého obsahu ako jej zmluva ako realitného makléra,
bola uzavretá rovnaká zmluva aj medzi ostatnými realitnými maklérmi a žalovaným. Ako žalobkyňa, aj
ona začala vykonávať činnosť v rovnakom čase, preto jej Zmluva o poskytovaní služieb je rovnakého
obsahu ako zmluva uzavretá so žalobkyňou. Realitní makléri by mali konzultovať problémy s vedúcimi
pobočiek, tí by mali vo vzťahu k realitným maklérom vyvíjať poradenskú činnosť. Realitný maklér by mal
informovať o svojich výkonoch vedúceho pobočky. Vzťah medzi realitným maklérom a vedúcim pobočky
nie je celkom rovnocenný, vedúci pobočky rozhodne ako má realitný maklér postupovať. Realitný maklér
by to mal dodržať. Je priamy vzťah medzi vedením žalovaného a vedúcimi pobočky. U žalovaného
realitný maklér vykonáva činnosť v každom prípade na základe dohody o spolupráci na živnosť, týka sa
to i vedúcich pobočiek. Svedkyňa bola v pracovnom i v osobnom kontakte so žalobkyňou, telefonicky,
na stretnutiach, ktoré žalovaný organizoval. Po skončení činnosti žalobkyne pre žalovaného s ňou už
viac v kontakte nebola. Vysvetlila, že pôvodne existovala realitná kancelária MAXA REALITY so sídlom
v Prievidzi, v danej spoločnosti pôsobila aj ona ako realitný maklér, ako živnostník. Vo vedení MAXA
REALITYbolištyriosobyaodtohtovedeniasaodčlenilipánH.apánS.azaložiliHALOrealitys.r.o..Bola
tu dohoda medzi MAXA REALITY a HALO reality s.r.o., že realitní makléri pôvodnej MAXA REALITY
sa môžu rozhodnúť, či prejdú k žalovanému alebo ostanú v MAXA REALITY. Ona sa rozhodla pre
žalovaného a so žalovaným uzavrela dohodu o spolupráci. Zvyšné vedenie MAXA REALITY pôsobí
pod obchodným menom MAXA REALITY naďalej. Na základe dohody medzi MAXA REALITY a HALO
reality s.r.o. si mohli makléri, ak sa rozhodli pracovať pre HALO reality s.r.o., svoje ponuky vziať
so sebou, MAXA REALITY však túto dohodu nedodržiavala a ponuky odídených realitných maklérov
nechala vo svojej inzercii. Aj žalobkyňa bola osobou, ktorá pôvodne pracovala v MAXA REALITY a
prešla spolupracovať k žalovanému. Svedkyňa informovala svojich klientov o rozdelení spoločnosti a
že prešla pod žalovaného a nechala na klientoch, ako sa rozhodnú, či zostanú pri nej, alebo nechajú
nehnuteľnosti v ponuke MAXA REALITY. V čase, keď prechádzala k žalovanému, nemala uzavreté
zmluvy medzi ňou ako osobou zastupujúcou MAXA REALITY a príslušným klientom, takže nemusela
uzatvárať nové zmluvy pod hlavičkou HALO reality s.r.o.. Bola dohoda medzi MAXA REALITY a HALO
reality s.r.o., že rozrobené obchody sa dokončia pod hlavičkou MAXA EALITY. Za rozrobený obchod
sa považoval stav, keď už mala byť uzavretá kúpna zmluva medzi realitnou kanceláriou a záujemcom.
Žalobkyňa mala podľa svedkyne nejaké obchody rozrobené, takže si ich musela dokončiť v MAXA
REALITY. Potvrdila, že vnímala nezhody medzi žalobkyňou a vedúcim pobočky pánom E. čo vyvodila z
početných telefonátov zo strany žalobkyne, ale i pána SI.. Má sprostredkované informácie z vypočutých
odpovedí pána S. na telefonáty klientov, ktorý volaným uvádzal, že vlastníkom ich nehnuteľností nie je
pani I., ale HALO reality s.r.o., že klienti nie sú viazaní pani Veselou, lebo majú zmluvu s HALO reality.
Vnímala desať takýchto telefonátov za svojej prítomnosti v období, kedy žalobkyňa od žalovaného odišla
s tým, že ľudia telefonovali, obávali sa, čo sa deje. O týchto telefonátoch vie aj z pozície zástupcu
riaditeľa, ktorú v danom čase vykonávala. Klienti sa informovali v súvislosti s tým, že chcú stiahnuť
ponuku a dať ju žalobkyni, aby nemali pokutu, z čoho vyrozumela, akoby klienti mali zlé informácie, alebo
zle pochopili, že zmluvu uzavreli s HALO reality s.r.o., a nie so žalobkyňou. Svedkyňa nevedela uviesť
mená telefonujúcich klientov, počula len odpovede vedenia žalovaného. Informácia o žalovanom sa na
internetovejstránkedázistiťtak,žesazadáHALOreality,s.r.o.,otvorísastránkažalovaného,naktorejje
viac informácií, medzi nimi i Aktuality, okrem iného poďakovania, posedenia, stretnutia a podobne a pod
titulom Aktuality bolo možné nájsť predmetný článok. Aktuality boli zverejňované chronologicky s tým,
že nová aktualita vždy vytlačila predchádzajúcu. V prípade odchodu realitného makléra od žalovaného
žalovaný informuje klientov, že jeho nehnuteľnosť bude predávať iný realitný maklér, túto informáciu
zväčša robí nový realitný maklér, ktorý prevezme po odídenom realitnom maklérovi jeho klientov. Ak
klient nesúhlasí s novým maklérom, žalovaný nenúti klientov do ďalšej spolupráce. Rovnako to tak
bolo i v prípade žalobkyne. V prípade uzavretia obchodu, odvkladovania zmluvy realitný maklér musí
príslušné písomnosti odovzdať vedúcemu pobočky, ktorý ju odovzdá vedeniu žalovaného, ktorý zložky
archivuje. V prípade žalobkyne neboli ňou žalovanému predložené výhradné zmluvy, svedkyňa má za
to, že žalobkyňa v tom čase mala výhradné zmluvy. Podľa svedkyne mala žalobkyňa informovať svojich
klientov, že prechádza k HALO reality s.r.o. a pokiaľ sa klient rozhodol pre ňu, mala uzavrieť s ním pod
hlavičkou žalovaného zmluvu, žalobkyňa však takto nepostupovala. Takéto usmernenie dostali realitnímaklériodvedeniažalovanéhoabolotovsúladesdohodoumedziMAXAREALITYaHALOrealitys.r.o..
Nehnuteľnosti,ktorémalavponukežalobkyňa,bolivedenéužalovaného,boliponukamižalovaného,ale
zmluvy s klientmi boli uzavreté pod hlavičkou MAXA REALITY. Ak teda boli uzavreté výhradné zmluvy
medziMAXAREALITYaklientomamaklérodišielzMAXAREALITY,malrealitnýmakléruzavrieťzmluvy
medzi klientom a HALO reality s.r.o..
28. Podľa písomného vyjadrenia XX.XX.XXXX 02.03.2015 sa k predmetu konania vôbec nevie vyjadriť,
nakoľko žalobkyňou nebol ani oslovený, ani vyzvaný, nemá vedomosť, ani znalosti o jej praktikách v jej
firme. V jej firme boli aj s jej bratom Q. I. vedení len ako radoví klienti pred dvoma rokmi.
29. Z doplneného dokazovania na okolnosti písomného listu zo dňa 08.04.2013 súd zistil tento skutkový
stav:
30. Súd na začiatok uvádza, že k listu žalovaného zo dňa 08.04.2013 adresovanémuXX.XX.XXXX I. a
pripojenému na č.l. 10 súdneho spisu, k listu žalovaného zo dňa 12.03.2013 adresovanému Z. Y. a k
výpovedi zo dňa 31.03.2013 pripojených na č.l. 52 súdneho spisu vykonal výsluch oboch strán (viď č.l.
79 pv - 83 - výsluch žalobkyne a č.l. 83 pv., 84, 89 pv, 90, 90 pv. - vyjadrenie štatutárneho zástupcu
žalovaného), pričom výpovede a vyjadrenia strán sú uvedené vyššie. List žalovaného adresovaný Q. I.
zo dňa 08.04.2013 i list žalovaného adresovaný K. zo dňa 12.03.2013 predložila do konania žalobkyňa.
31. Pôvodný splnomocnený zástupca žalobkyne doplnil, že žalobkyňa trvá na existencii zásahu do
práva na jej ochranu osobnosti, a to nielen listom zo dňa 08.04.2013, ale aj ďalšími listami, ktoré
adresoval žalovaný klientom, o čom má žalobkyňa vedomosť z telefonátov s týmito klientmi. Žalobkyňa
nemá k dispozícii iný list ako list adresovaný Q. I. zo dňa 08.04.2013, nemá k dispozícii ďalšie listy
adresované iným klientom, nevie počet týchto listov a nevie uviesť ktorým klientom bol list adresovaný
a aký bol obsah týchto listov a očakáva, že tieto ďalšie listy predloží žalovaný tak, aby sa žalobkyňa
k nim mohla vyjadriť. Na otázku, či žalobkyňa vie uviesť mená klientov, ktorým žalovaný zaslal list a
ktorým listom malo byť zasiahnuté do práve na ochranu osobnosti, zástupca žalobkyne uviedol, že ide
o klientov, s ktorými žalovaný ukončil spoluprácu, zoznam týchto klientov žalobkyňa nemá. Žalobkyňa
navrhuje, aby žalovaný predložil predmetné listy adresované ďalším klientom a až po doložení týchto
listov žalovaným žalobkyňa navrhuje doplniť svoj výsluch k týmto doloženým listom, ďalšie návrhy na
dokazovanie nemala. Doplnil, že reakcia klientov, o ktorej vypovedala žalobkyňa, svedčí o zásahu do
osobnostných práv žalobkyne.
32. Štatutárny zástupca žalovaného reagoval tvrdením, že žalovaný poslal len dva listy, a to Q. I. a Z.
Y.. Ide o reakcie žalovaného na ich listy. Všetky listiny si archivuje a v nich sa nenachádza žiaden ďalší
list okrem už predložených. Podľa neho žalobkyňa klame, ak tvrdí, že žalovaný posielal listy všetkým
klientom, ktorí boli v databáze. Okrem pána Y. a Q. I. žalobkyňa pracovala aj s inými klientmi, mohlo ísť
asi o 15 ponúk a ktoré prevzala do realitnej kancelárie MAXA REALITY. Štatutárny zástupca žalovaného
doplnil, že ak podľa výpovede zo dňa 8.3.2013 (viď č.l. 27 súdneho spisu) Z. H. a Q. I. podali výpoveď
žalovanému jedným listom, žalovaný neposlal žiadny list ako reakciu na výpoveď Z. H.. Z. H. mal
spoločnú ponuku s Q. I., pretože boli spoluvlastníci.
33. V písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 12.09.2018 žalobkyňa uvádza, že znalosť o tom, že
žalovaným boli zasielané obdobné listy ako pánovi I. viacerým ľudom, má od pána H., ktorý jej však
fyzicky spomínaný list nedal k dispozícii, a preto ho nemôže doložiť na podporu svojich tvrdení.
PánL. však žalobkyňu informoval o obsahu tohto listu a konfrontoval ju so skutočnosťami v ňom
uvedenými a práve informácia od neho bola jedným z dôležitých podnetov na podanie žaloby na
ochranu osobnosti. Žalobkyňa na preukázanie dôvodnosti svojho nároku už od začiatku konania
preukazuje nemorálne konanie žalovaného listom, ktorý žalovaný zaslal Q. I., bratovi žalobkyne.
Žalobkyňa nemá ako zabezpečiť viac listov z dôvodu, že po rozoslaní daných listov s ňou odmietli
dané osoby viac komunikovať a v súčasnosti je pre ňu nemožné nadviazať s nimi telefonický alebo
iný kontakt (ako v prípade pána H.). Dôvodom prerušenia dovtedy dobrých obchodných vzťahov je
nepochybne kontakt žalovaného s danými osobami. Žalobca má za to, že neoprávnený zásah do
žalobcovho práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka je preukázaný tým,
že s ňou osoby, s ktorými predtým intenzívne obchodne komunikovala, náhle prerušili kontakt a to
práve v období po zaslaní listu pánovi I.. Žalovaný sa po skončení spolupráce so žalobcom nezdržal
ohovárania, osočovania a rozširovania nepravdivých tvrdení na adresu žalobcu, čím sa jednoznačne
dopustil porušenia príslušného ustanovenia na ochranu osobnosti. Z konania žalovaného je zrejmé,že jedným listom alebo telefonickým kontaktom ohrozil, resp. zničil kompletne celú kariéru žalobcu na
realitnom trhu, ktorú si roky budovala. Tým, že žalobca zasiahol do jej práva na ochranu osobnosti,
poškodil jej obchodné vzťahy natoľko, že to zničilo aj jej medziľudské vzťahy, čím jej znemožnil ďalšie
uplatnenie na trhu práce. Žalobkyňa od času konania od žalovaného nemá šancu obnoviť svoju
reputáciu a dobré meno aspoň ako súkromnej osoby, nie to ako realitnej maklérky, nakoľko ľudia s ňou
odmietajú komunikovať a predchádzajúce dobré vzťahy sú minulosťou. Žalobkyňa má za to, že žalovaný
zavádza, keď uvádza, že iným osobám ako pánovi I., pánovi Y. listy týkajúce sa žalobcu nezaslal, v
opačnom prípade by nepochybne nedošlo k takému následku, ktorým je poškodenie osobnostných
práv žalobkyne. Žalobkyňa vychádza z tohto, že z výpovedí a dôkazov do dnešného dňa predložených
v konaní je zrejmé, že to bolo práve konanie žalovaného, ktorým zasiahol do jej práva na ochranu
osobnosti.
34. Žalovaný reagoval listom zo dňa 24.10.2018, v ktorom uviedol, že si nevedie žiadnu evidenciu
klientov v rozsahu ich osobných údajov, že disponuje jedine údajmi, ktoré je povinný uchovávať z
hľadiska účtovníctva a daňových povinností po dobu 5 rokov od uzavretia obchodných prípadov a
činností, ktoré sú predmetom jeho podnikania. Nemá vedomosť o žiadnych ďalších osobách, s ktorými
mala žalobkyňa počas trvania zmluvného vzťahu spolupracovať ako o tých, ktoré ona sama uviedla v
priebehu súdneho sporu. Zotrval na tvrdení, že okrem listov zaslaných pánovi I. a pánovi Y. neexistujú
žiadneďalšielistyadresovanéinýmosobámaajtietolistybolizaslanélenakoodpovedenaichvýpovede
zmlúv, ktoré s nimi uzavrela žalobkyňa. Je na žalobkyni, aby uniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení,
keďže v danom prípade ide o sporové konanie. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobkyňa porušila podmienky
Zmluvy o poskytovaní služieb, keď po ukončení spolupráce žalovanému neodovzdala žiadne písomné
doklady týkajúce sa uzatvorených dohôd a zmlúv s klientmi, ktoré by obsahovali ich údaje, a preto ich
žalovaný nemohol písomne oslovovať. Žalovaný odpovedal iba na tie listy, ktoré mu boli adresované.
Naopak databázu klientov žalovaného zneužila žalobkyňa pre vlastnú potrebu sprostredkovania predaja
ich nehnuteľnosti cez inú realitnú spoločnosť.
35. V písomnej výpovedi žalobkyne zo dňa 22.02.2019 podanej pred dožiadaným Okresným súdom N.
(označenej žalobkyňou za takú, ktorá by zodpovedala jej výsluchu ako strany pred súdom a za takú,
v ktorej uviedla skutkové okolnosti pravdivo, po poučení strany uvádzať skutkové okolnosti pravdivo)
žalobkyňa uviedla, že v liste zo dňa 08.04.2013 adresovanému Q. I., jej bratovi, ju žalovaný vykresľuje
ako nedôveryhodnú osobu, ktorá má neseriózne jednanie voči klientom a aj vedeniu spoločnosti a
že preto jej dali výpoveď. Podľa žalobkyne sú tieto tvrdenia nepravdivé, o čom svedčí výpoveď zo
dňa 31.01.2013, v ktorej sa uvádza, že žalovaný s ňou ukončil spoluprácu z dôvodu nerešpektovania
vedúceho pobočky. Teda žalovaný klamal klientom a zámerne poškodzoval jej meno. V liste zo dňa
08.04.2013 žalovaný uvádza, že žalobkyňa ohovára ich spoločnosť, posiela im kontroly z rozličných
úradov. Podľa žalobkyne tieto tvrdenia nie sú pravdivé a nie sú ničím podložené. Proti spoločnosti
nič nemala, s konateľmi vychádzala dobre, ani jednu kontrolu neposlala na žalovaného. Rešpektovala
vedúceho pobočky, ktorému vadilo, že po pol roku práce u žalovaného ju vyhlásili za najlepšieho makléra
firmy (10/2012) a že má vyššie vzdelanie ako on, preto sa ju snažil neustále zhadzovať pred vedením
firmy. Potvrdila, že poslala len jeden podnet na prešetrenie vykonávania realitnej činnosti vedúceho
pobočky pána Z. N. a jeho priateľky, ktorý pracoval bez osvedčenia na vykonávanie viazanej živnosti
- sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Vedúci pobočky pán N. nesplnil ani jednu
požiadavku na túto činnosť, nemal požadovanú prax ani vzdelanie. Podnet bol ňou zaslaný len na
živnostenský úrad. V liste zo dňa 08.04.2013 žalovaný ďalej uvádza, že jej správanie pokladajú za
neprofesionálneazavádzajúce.Podľažalobkyne,akbytototvrdeniebolopravdou,nebolabyodmenená
pozvaním na vianočné posedenie top maklérov firmy 17.12.2012. Je zvláštne, keď v decembri 2012 bola
žalovaným odmenená a v januári 2013, teda o mesiac, už bola nedôveryhodná osoba len preto, že sa
rozhodla spolupracovať s inou firmou - MAXA REALITY. Od doručenia listu zo dňa 08.04.2013 sa narušili
jej vzťahy aj k bratovi aj preto, že takýto list bol zaslaný aj jeho spolupodnikateľovi Z. H.. List vzbudil veľkú
nedôveru v jej osobu u obidvoch. Postupne sa stretali menej a menej a kým celých 56 rokov s bratom
dobre vychádzali a po smrti rodičov pred 20 rokmi zostali dvaja, nestalo sa, že by sa spolu nerozprávali.
S pánom H. sa poznala dlhé roky, dobre spolu vychádzali. Ich vzťahy zrazu ochladli natoľko, že svoje
nehnuteľnosti dali obaja predať inému maklérovi. K. H. jej nadradene a s opovrhnutím oznámil, aby si
jeho telefónne číslo vymazala z telefónu. S bratom sa 22 mesiacov nestretávajú a nerozprávajú. V liste
zo dňa 12.03.2013 adresovanom pánovi Z. Y. žalovaný uvádza, že nakoľko s jej prácou neboli spokojní,
spoluprácu s ňou ukončili. Podľa žalobkyne je toto tvrdenie nepravdivé, čo preukazuje výpoveď zo dňa
31.01.2013, kde je uvedený dôvod výpovede - nerešpektovanie vedúceho pobočky. Ďalšími dôkazmi súvyhlásenie za najlepšieho makléra firmy 01.10.2012 a pozvanie na vianočné posedenie top maklérov
firmy dňa 17.12.2012. Ani raz nebola upozornená vedením na zlú prácu, naopak vždy bola odmeňovaná.
Keďže pán Y. býva vo P., ale dlhé roky žil v N. a má tu veľa známych i v E. informácie o nepravdivých
údajoch sa dozvedelo veľa ľudí. List žalovaného tiež spôsobil nedôveru pána Y.. Ukončil s ňou všetky
vzťahy a dal si predať svoju nehnuteľnosť inej maklérke. Po všetkých ohováraniach žalovaného mala
žalobkyňa problém nadviazať dobré osobné vzťahy s klientmi, ktoré si dlhú dobu budovala a ktoré boli
kľúčové pre podnikanie v realitnej oblasti. Stretávala sa s nedôverou aj medzi svojimi známymi. Tento
stav nedôvery a opovrhnutia veľmi intenzívne prežívala deň čo deň, čo sa prejavilo i na jej zdravotnom
stave. Realitnú činnosť mala veľmi rada, avšak ju musela ukončiť k 30.12.2017, nakoľko bolo ťažké
obnoviť dôveru klientov po klamlivých výrokoch žalovaného na jej osobu. Nepodarilo sa jej očistiť svoje
dobré meno, nakoľko nepravdivé informácie sa rozšírili veľmi rýchlo medzi široký okruh ľudí. Žalovaný
jej svojím správaním neoprávnene a zámerne poškodil jej meno, znížil jej dôstojnosť, poškodil vzťahy
nie len so známymi, ale i s rodinou, sťažil ďalšie uplatnenie v realitnej práci, v konečnom dôsledku zničil
život jej aj jej partnerovi, ktorý tieto útrapy prežíva spolu s ňou. Toto všetko veľmi ťažko nesie už 6 rokov,
vplýva to negatívne na ich psychiku. Z týchto dôvodov nežijú ani spoločensky. Sú v situácii, kedy riešia
otázku odsťahovania sa z rodného mesta, aby mali konečne kľud. Tu už nepomôže ani ospravedlnenie
od žalovaného.
36. Podľa písomnej odpovede svedka Z. zo dňa 01.04.2019, po poučení jeho osoby ako svedka súdom,
na otázky súdu vyplývajúce z návrhu na vykonanie dôkazu žalobkyňou, či A) bol J.H. doručený v roku
2013 (apríl 2013) list od HALO reality s.r.o., so sídlom v Prievidzi a ak áno, nech ho predloží a tiež nech
odpovie na otázku žalobkyne, či B) si vymyslel, že v apríli 2013 mu prišiel list z firmy HALO reality a či C)
žalobkyni v apríli 2013 oznámil, že mu prišiel podobný list od žalovaného ako bol poslaný žalovaným jej
bratovi, odpovedal Z. takto: „odpovedám rovnako aj v bode A) aj B). Nakoľko od vtedy ubehlo už skoro
6 rokov, nespomínam si, že by som dostal akýkoľvek list od HALLO reality s.r.o. Prievidza“.
37. Z listuM. výpovede z Výhradnej zmluvy zo dňa 25.11.2014 a k nemu pripojenej listiny predloženej
žalovaným vyplýva, že je adresovaná MAXA REALITY s.r.o. Prievidza, konateľovi F.. K. O.. Z. P. v liste
uvádza: „vzhľadom k tomu, že som mal v minulosti uzatvorenú zmluvu v HALO reality - cez p. I., ktorá
si následne túto ponuku, neviem AKO preniesla /do MAXA reality/ a ponúkala na predaj môj rodinný
dom v Gbeloch na ulici Naftárska 1031 v cene 20.000,- eur + provízia RK, ponúkala ďalej cez vlastne
inú Rk, teda toto je celé neplatné! Z uvedeného dôvodu a najmä preto, že som telefonicky upozornil
p. I., aby ponuku zrušila asi pred 4 mesiacmi, že už to cez ňu predávať nebudem - nakoľko jedného
dňa zobrala na dome umiestnenú plachtu HALO reality a dala si tam plachtu len so svojim telefónnym
číslom. Toto do dnešného dňa, t.j. 25.11.2014 nespravila a ďalej ponúka môj dom v MAXA reality. Ja
som mal na nehnuteľnosť záujemcu a keď som s p. Y.u telefonoval, táto mi povedala, že si to predať
sám nemôžem, že jedine „cez ňu“. Týmto ma vlastne zavádzala, nakoľko ja žiadnu zmluvu s MAXA
reality nemám. Vzhľadom k tomu, že ste konateľom f. MAXA a p. I. je Vaša maklérka, žiadam Vás týmto
o okamžitú nápravu, „zrušenie a stiahnutie“ ponuky z vášho webu a internetových stránok“. K listu je
pripojený popis nehnuteľnosti v okrese N. a fotografie nehnuteľnosti na ulici Naftárskej s tabuľkou HALO
reality na predaj s číslom telefónu.
38. Z e-mailu z 02.02.2015 predloženým žalovaným vyplýva, že e-mailová správa bola odosielaná
z adresy I.. E-mail je
adresovaný pani N.j, jeho pisateľom je JN.z FS.a. V e-maili sa uvádza: „Som s vašim postupom
sklamaný!!! nakoľko v decembri 2014 ste mne emailom odpísali, že moja nehnuteľnosť vJ.je z Vašej
strany podaná na kataster do I. ako na odblokovanie to ste mne na moje naliehanie odpísali. Mal som
kupujúceho cez realitnú kanceláriu, ktorý dúfali v dobrej viere, že ste si svoju povinnosť splnili, tak sme
čakali mesiac UPLYNUL a tak som neveril na katastri a ja zťp som cestoval osobným autom do N. t.j.
290 km. jedna cesta spolu približne 600 km. Moje zistenie mňa dojalo ako klamete !!!!!! Nič ste neposlali
lebo bol som svedkom prichádzajúcej pošty a Vášho úradu tam moja nehnuteľnosť nenachádza. Prosím
konajte a NEKLAMTE. Veď ja nie som nadšený takého cestovania a naviac ste mňa poškodili !!!!!!!“.
39. E-mailová komunikácia z 16.11.2018 a 27.11.2018 bola medzi F. K. a pánom N. a týkala sa sťažnosti
F. K. že inzerát na top reality nebol stále vymazaný napriek jeho predchádzajúcim žiadostiam. Správa Y.
H. z 2.12.2012 sa týka pokynu na okamžité stiahnutie ponuky p.XX.X.XXXX top realít. K týmto listinám
sa žalovaný nevyjadril.40. Z doplneného vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 14.5.2019 k
písomnej výpovedi žalobkyne zo dňa 22.2.2019 vyplýva, že žalovaný nemá k dispozícii žiaden písomný
doklad o vykonaní kontroly u žalovaného na základe podnetu žalobkyne, má len informáciu od pána L.,
že do pobočky vXXXX, prišla námatková kontrola zo živnostenského úradu, že kontrola bola vykonaná
na popud žalobkyne, že kontrola prišla s tým, že pán N. podniká neoprávnene, že nemá živnosť.
Kontrolou bolo zistené, že pán I. zastupuje Halo reality, ktorá toto oprávnenie má. Výsledok tejto kontroly
nepozná, žalovanému nebol výsledok kontroly zo strany kontrolného orgánu doručený. V čase dátumu
listu z 08.04.2013 tu z podnetu žalobkyne bola len kontrola zo živnostenského úradu vo vzťahu k
pánovi XX.XX.XXXX, v súvislosti s jeho podnikaním, ktorý v danom čase pracoval pre žalovaného a
ktorý pracoval v pobočke žalovaného, kde bola kontrola vykonaná. Žiadna iná kontrola u žalovaného
z podnetu žalobkyne v danom čase nebola. Štatutárny zástupca zotrval na tvrdení, že žalovaný písal
list len Q. I. a Z. Y.. Štatutárny zástupca ďalej uviedol, že žalovaný nemá spísaný žiaden záznam do
31.01.2013,vktorombyboloriešenéneserióznejednaniežalobkynevočiklientomavedeniuspoločnosti
- žalovaného. Zopakoval, že žalovaný len odpovedal pánovi I. a pánovi Y. na jeho listy a že dôvodom
týchto odpovedí bolo, že žalobkyňa porušila zmluvu, ktorú uzatvorila so žalovaným. Žalovaný nemal
databázu klientov žalobkyne, keď túto databázu žalobkyňa neodovzdala žalovanému. Žalovaný nemal k
dispozícii osobné údaje a adresy bydliska týchto klientov, a teda nemohol písať listy klientom žalobkyne.
Ak by pán I. s pánom H. a pán Y. nepísali listy žalovanému, žalovaný by sám od seba žiadne listy
týmto osobám neposielal. Pani XX.XX.XXXX, žalovaný neposlal žiaden list. Ak by bol žalovaný spokojný
so žalobkyňou, nebola by jej daná výpoveď. Za hlavný dôvod výpovede danej žalovaným žalobkyni
bolo nerešpektovanie vedúceho pobočky. Faktom je a žalobkyňa to aj potvrdila, že tu boli nezhody
medzi ňou a pánom XX.XXXX, ako vedúcim pobočky. Okrem toho mal žalovaný informácie od pána N. -
vedúceho pobočky, že klienti sa sťažovali na žalobkyňu, či už pre vysoké provízie, nedochvíľnosť, ďalej
že žalobkyňa nerešpektovala vedúceho pobočky pána K. v tom zmysle, že ho ohovára, že nechodí na
porady, že nie je v sídle pobočky. Keďže žalovaný musel riešiť nezhody medzi žalobkyňou a vedúcim
pobočky zaujal stanovisko, že si ponechal vedúceho pobočky a dal výpoveď žalobkyni. Na otázku sudcu,
že vo výpovedi adresovanej žalobkyni je ako dôvod výpovede uvádzaný „ nerešpektovanie vedúceho
pobočky“, ale v liste Q. I. z 08.04.2013 sa uvádza, že žalobkyňa dostala výpoveď pre jej neseriózne
jednanie voči klientom a spoločnosti, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že bola tu situácia, keď
mu raz telefonoval pán N., potom zase žalobkyňa, z týchto telefonátov bolo zrejmé, že sú tu nezhody
medzi oboma. Žalovaný musel stále riešiť tieto nezhody a napokon sa rozhodol túto situáciu riešiť
radikálne s tým, že podržal manažéra a výpoveď dal žalobkyni. Keď písal list pánovi I. z 08.04.2013,
nevytiahol si z archívu výpoveď žalobkyne, dôvod výpovede v tomto liste uviedol tak, ako to cítil. Za
neseriózne jednanie voči klientom a vedeniu spoločnosti považoval informácie, ktoré mal od pána F.a
a tiež od žalobkyne. Pod vedením spoločnosti žalovaný mal na mysli vedúceho pobočky pána O., nie
vedenie žalovaného ako také. Štatutárny zástupca žalovaného na svoje tvrdenia predložil výpoveď Z. P.
z Výhradnej zmluvy zo dňa 25.11.2014 adresovanú I.i, konateľovi MAXA reality, ktorým chce poukázať
na spôsob práce žalobkyne a na jej neseriózne konanie ku klientom. Táto výpoveď podľa štatutárneho
zástupcu žalovaného preukazuje, že žalobkyňa ponuky žalovaného ponúkala cez MAXA reality. Ján Z.
bol klientom žalovaného a aj zostal u žalovaného, táto výpoveď potvrdzuje porušenie zmluvy zo strany
žalobkyne, ktorú uzavrela so žalovaným, že bez súhlasu žalovaného si nemôže preniesť nehnuteľnosti
do inej spoločnosti, resp. že ponuky žalovaného sú výhradne ponukami žalovaného. Pripojené listiny
k výpovedi svedčia o tom, že nehnuteľnosti pána P. boli predávané po výpovedi danej žalobkyni cez
MAXA reality. Skutočnosť, že nehnuteľnosť patrila do ponuky žalovaného, vyplýva priamo z listu Z.
Štatutárny zástupca nevie, od koho list získal, či od XX.XX.XXXX.a alebo od Ing. XX.X.XXXXa, skôr asi
od Q.a P. prostredníctvom pána I., pretože on predával P. nehnuteľnosť. Na otázku sudcu, že doložená
výpoveď pánaY.e z 25.11.2014, ale výpoveď žalobkyni bola žalovaným daná už dňa 31.1.2013 a listy
adresované XX.u a Z. Y. sú z 08.04.2013 a z 12.03.2013, štatutárny zástupca žalovaného uviedol,
že túto listinu žalovaný predkladá z dôvodu, že táto potvrdzuje jeho tvrdenie o telefonátoch klientov
žalovanému a o tom, že sa žalobkyňa s týmito klientmi rozprávala v tom zmysle, že ide o jej ponuky,
a nie o ponuky žalovaného, čo potvrdzuje jeho tvrdenie, že žalobkyňa porušila zmluvu uzavretú so
žalovaným. K e-mailu Z. Y. z 02.02. 2015 žalovaný uviedol, že ním chce potvrdiť, že žalobkyňou tvrdené
narušenie jej vzťahov a profesionálnej kariéry, nie sú dôsledkom zásahu do jej osobnostných práv, ale jej
prístupom k vykonávaniu realitnej činnosti jej osobou. Štatutárny zástupca žalovaného ďalej poprel, že
by v predmetných listoch adresátov zámerne klamal. Žalovaný vyzval žalobkyňu na vrátenie písomných
dokumentov týkajúcich sa klientov žalovaného a to listom z 20.02.2013.41. Z doplneného výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 14.5.2019 bolo zistené, že žalobkyňa nevie
o ďalších listoch, okrem listov adresovaných K., pánovi TX a pánovi H., doručených žalovaným iným
jej klientom. List žalovaného adresovaný pánovi H.ovi nevidela. Pán O. jej v apríli 2013 v jej kancelárii
tvrdil, že dostal obdobný list ako Q. I.. Ak výpoveď z 08.03.2013 podávali Z. H. Q. I. jedným listom, je
podľa nej nelogické, že by žalovaný odpovedal len Q. I.. Potvrdila, že poslala kontrolu na pána XXXXen
vo vzťahu k jeho osobe, nie vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný mal k dispozícii osobné údaje klientov
z M.. X. - zmluvy odovzdávala vedúcemu pobočky. Pre seba vyhotovené listiny - zmluvy neodovzdala
žalovanému, pretože to od nej nikto nevyžadoval. Dodala, že v januári 2013 už nenaberala ponuky do
42. HALO reality, chcela odísť, nebola spokojná u žalovaného, pretože žalovaný nechal vedúceho
pobočky pána N., aby si svojvoľne bral jej ponuky a obchodoval s nimi. Preto jej výpoveď zo strany
žalovaného prišla vhod a nenamietala voči nej nič. V januári 2013 prestala chodiť na pracovné porady,
jednala s MAXA reality. O úmysle odísť od žalovaného povedala pánovi N. i pánovi S..
43. Žalobkyňa sa k e-mailu pána X.XX.XXXX. z 2.2.2015 písomne vyjadrila tak, že pre zablokovaný
prístup do adminu sa nemohla dostať k pracovnému mailu, na adresu ktorého bol e-mail p. Y. odoslaný,
teda majitelia žalovaného a pán U. mohli v jej mne písať p. XX.i čokoľvek. Nevie, na základe čoho vznikol
daný e-mail. V prípade výpovede Pána P. má pochybnosti, či list písal on. Žalobkyňa doložila e-mail F.
K. a správu Y. H. z 2.12.2012.
44. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
45. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
46. Konanie v tejto veci začalo dňa 19.9.2013, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016. Súd postupoval
v konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 CSP.
47. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
48. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
49. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods.1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
50. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
51. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný.
52. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 19.09.2013 žiadala podľa petitu žaloby rozhodnúť o povinnosti
žalovanéhodotrochdníodprávoplatnostirozsudku1)odstrániťzosvojejinternetovejstránkyuverejnený
článok a zároveň 2) uverejniť na svojej internetovej stránke www.halloreality.sk ospravedlňujúci článok
s textom, ktorý uviedla v petite žaloby a 3) o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy sumu 30.000,- eur a nahradiť jej trovy konania.53. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 4C/133/2013 -
174 dňa 09.02.2016 tak, že žalobu žalobkyne zamietol a súčasne rozhodol, že žalobkyňa je povinná
nahradiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že
uverejnenie článku dňa 21.02.2013 na webovej stránke žalovaného nebolo neoprávneným zásahom
do osobnostných práv žalobkyne, že predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie
alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne, keďže súd nemal za preukázané, že by
došlo zverejnením tohto článku k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, keď vychádzal z toho,
že predmetný článok bol uverejnený žalovaným, že sa týkal žalobkyne ako bývalej spolupracovníčky
žalovaného ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia a spolupracujúcej
so žalovaným na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.04.2012, že predmetný článok bol
zverejnený na webovej stránke žalovaného v časti Aktuality, teda bol určený klientom žalovaného a že sa
tak stalo po skončení spolupráce so žalobkyňou po 01.02.2013, t.j. dňa 21.02.2013 s tým, že informácie,
údajeuvedenévpredmetnomčlánku,niesúnepravdivýmiinformáciami.NaodvolaniežalobkyneKrajský
súd v Trenčíne ako súd druhej inštancie svojím uznesením č. k. 4Co/230/2016 - 192 zo dňa 30.03.2017
tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z
odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že právny záver súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania vyvodil záver, že predmetný článok bol uverejnený žalovaným, že sa
týkal žalobkyne ako bývalej spolupracovníčky žalovaného ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe
živnostenskéhooprávneniaaspolupracujúcejsožalovanýmnazákladeZmluvyoposkytovaníslužiebzo
14.04.2012, že predmetný článok bol zverejnený na webovej stránke žalovaného v časti Aktuality, a teda
bol určený klientom žalovaného, že sa tak stalo po skončení spolupráce so žalobkyňou po 01.02.2013,
t. j. 21.02.2013, že informácie, údaje uvedené v predmetnom článku nie sú nepravdivými informáciami a
že uverejnenie predmetného článku nebolo neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobkyne,
keď predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených
osobnostných práv žalobkyne, a preto žalobu žalobkyne zamietol, za predčasný. V rozhodnutí ďalej
uviedol, že súd prvej inštancie v danej veci vzal do úvahy len tú skutočnosť, že žalobkyňa po ukončení
svojej činnosti podľa Zmluvy o poskytovaní služieb žalovanému porušila svoje zmluvné povinnosti
vyplývajúce z tejto zmluvy, na čo žalovaný reagoval uvedeným článkom zverejneným na svojej webovej
stránke.Vychádzalztvrdeniažalobkyne,žeposkončeníspoluprácesožalovanýmpokračovalavosvojej
činnosti predaja nehnuteľností pre realitnú kanceláriu MAXA REALITY a ňou vytvorené ponuky počas
spolupráce so žalovaným ponúkala pod hlavičkou realitnej kancelárie MAXA REALITY. Uverejnenie
predmetného článku súd prvej inštancie nepovažoval za neoprávnený zásah do osobnostných práv
žalobkyne, nakoľko predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie
chránených osobnostných práv žalobkyne. Podľa odvolacieho súdu odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie síce dostatočne vo svojom odôvodnení vysvetlil existenciu podkladov pre tvrdenia žalovaného
v tomto článku, avšak vôbec sa nezaoberal aj ďalšími skutkovými tvrdeniami žalobkyne v žalobe,
že do jej osobnostných práv bolo zasiahnuté žalovaným aj písomným listom adresovaným všetkým
klientom žalobkyne, v ktorom ju žalovaný osočuje, vykresľuje ako nedôveryhodnú osobu, ktorá klame,
zavádza, ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly z rôznych úradov. Žalobkyňa pritom tento
zásah zo strany žalovaného považovala ešte za závažnejší ako uverejnenie článku na internetovej
stránke žalovaného, nakoľko list bol adresovaný osobám, s ktorými prišla do osobného kontaktu a
budovala si s nimi obchodné, no hlavne medziľudské vzťahy. Odvolací súd sa nestotožnil s vysvetlením
súdu prvého stupňa, že žalobným petitom žalobkyňa vymedzila rozsah a rozsah právnej ochrany tak,
že žiadala zadosťučinenie len za zásah článkom uverejneným žalovaným na jeho webovej stránke.
Podľa odvolacieho súdu z obsahu žaloby, ale aj zo žalobného petitu je zrejmé, že žalobkyňa sa
domáha aj nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- eur, a to nie len za zásah do jej osobnostných práv
spôsobeným článkom žalovaného na jeho webovej stránke, ale aj za zásah spôsobený do týchto práv
písomným listom zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom žalobkyne a ktorý bol ako dôkaz
priloženýkžalobe.Žalobkyňatentozásahlistomžalovanéhodokoncapovažujezazávažnejšíakozásah
článkom zverejneným na webovej stránke žalovaného. Súd prvej inštancie v danom spore pochybil,
keď nevykonal dokazovanie aj na ďalšie skutkové tvrdenia žalobkyne, že do jej osobnostných práv
bolo zasiahnuté aj ďalším neoprávneným konaním žalovaného a to písomným listom, ktorý žalovaný
adresoval všetkým klientom žalobkyne, v ktorom ju žalovaný osočoval, vykresľoval ako nedôveryhodnú
osobu, ktorá klame, zavádza, ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly z rôznych úradov. S
touto otázkou sa súd prvej inštancie nevyporiadal, v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil. Súd
prvej inštancie je povinný vo veci ďalej konať tak, že vykoná dokazovanie na okolnosti písomného listu
zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom žalobkyne a na základe vykonaného dokazovania
opätovne vec právne posúdi, či došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne a vo veci rozhodne.54. Žalobkyňa po začatí pojednávania, po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom podaním zo dňa
27.6.2019 doručeným súdu dňa 2.7.2019 vzala žalobu späť v časti, aby žalovaný odstránil zo svojej
internetovej stránky uverejnený článok a zároveň uverejnil na svojej internetovej stránke www.E..sk
článok s ospravedlňujúcim textom. Po zastavení konania sčasti podľa výroku I.
tohto rozsudku predmetom žaloby zostal uplatnený nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 30.000 eur, vo vzťahu ku ktorému žalobkyňa uviedla, že predmetný článok bol z internetovej
stránky žalovaného odstránený, ale následky zásahu do jej osobnostných práv zostali a že náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur sa viaže k odstráneniu článku z internetovej stránky žalovaného,
uverejnenia ospravedlnenia, ale aj listov, ktoré zaslal žalovaný klientom žalobkyne. Všetky činnosti
žalovaného - predmetný článok na internetovej stránke žalovaného i listy zasielané žalovaným jej
klientom zasiahli do jej osobnostných práv.
55. Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Toto právo je dané vtedy, ak došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ak tento zásah je objektívne spôsobilý
negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby a ak je daná príčinná súvislosť medzi určitým
správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Je bez významu, či neoprávnený zásah
bol spôsobený zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie
následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie
osobnostných práv fyzickej osoby chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Právnymi
prostriedkami ochrany osobnosti je upustenie od neoprávnených zásahov, odstránenie následkov týchto
zásahov a primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Občiansky zákonník poskytuje ochranu
osobnostných práv len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti osoby tým, že znižujú
jej dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jej postavenie a
uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne
spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
chránia osobu aj proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení. Či a ako došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv fyzickej osoby a príčinnú súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv, musí preukázať osoba, ktorá sa práva na ochranu svojej osobnosti
dovoláva, teda v tomto prípade žalobkyňa.
56. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom súdu vyššej inštancie (tu odvolacieho súdu) a
podľa pokynu odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie je povinný vo veci ďalej konať tak, že vykoná
dokazovanie na okolnosti písomného listu zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom
žalobkyne a na základe vykonaného dokazovania opätovne vec právne posúdi, či došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobkyne a vo veci rozhodne, doplnil dokazovanie na okolnosti písomného listu zo
dňa 08.04.2013, resp. iných listov, ktoré adresoval žalovaný klientom žalobkyne.
57. Žalobkyňa v žalobe okrem iného uviedla, že žalovaný okrem uverejnenia článku s nepravdivými
informáciami na svojej internetovej stránke ďalej pokračoval a pokračuje v ohováraní a osočovaní
žalobcu pred jeho klientmi a známymi. Podľa žalobkyne žalovaný tvrdil a stále tvrdí, že žalobca je
nedôveryhodná osoba, ktorá klame a zavádza, ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly z
rôznych úradov. Skutočnosť, že žalovaný toto tvrdí, podľa žalobkyne preukazuje aj list, ktorý žalovaný
zaslal všetkým klientom žalobcu, ktorých evidoval v databáze, medzi inými aj bratovi žalobkyne. Podľa
žalobkyne žalovaný takýmto svojím konaním opäť neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti
žalobcu. Tento jeho zásah bol podľa žalobkyne ešte závažnejší, ako uverejnenie článku na internetovej
stránke žalovaného, nakoľko list bol presne adresovaný osobám, s ktorými prišiel žalobca do osobného
kontaktu a s ktorými si budoval obchodné, no hlavne medziľudské vzťahy. Žalovaný podľa žalobkyne
svojím správaním sťažuje žalobcovi nielen jeho ďalšie uplatnenie na trhu práce, ale aj znižuje jeho
dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Takéto konanie žalovaného voči žalobcovi je podľa žalobkyne
o to závažnejšie, že ide o osobu verejne známu, riadneho občana SR, ktorá sa svojou umeleckou
činnosťousnažíprispieťarozvíjaťkultúrnededičstvoSRažalobcajeriadnymčlenomUmeleckejbesedy
slovenskej a zúčastňuje sa na rôznych umeleckých a iných podujatiach. Podľa žalobkyne konaním
žalovaného, t.j. uverejnením článku a tiež jeho slovným a písomným ohováraním pred tretími osobami
sa značne znížila vážnosť žalobcu nielen v umeleckej oblasti, ale tiež v osobnom a pracovnom živote.
Žalobkyňa doplnila, že žalovaný do práva na jej ochranu osobnosti zasiahol nielen listom zo dňa08.04.2013,aleajďalšímilistami,ktoréadresovalžalovanýklientom,očommávedomosťztelefonátovs
týmitoklientmi.ŽalobkyňanemákdispozíciiinýlistakolistadresovanýXX.XX.XXXX,zodňa08.04.2013,
nemá k dispozícii ďalšie listy adresované iným klientom, nevie počet týchto listov a nevie uviesť, ktorým
klientom bol list adresovaný a aký bol obsah týchto listov a očakáva, že tieto ďalšie listy predloží žalovaný
tak, aby sa žalobkyňa k nim mohla vyjadriť.
58. Aj keď žalobkyňa tvrdí, že do jej osobnostných práv bolo zasiahnuté žalovaným aj písomným listom
adresovanýmvšetkýmklientomžalobkyne,vktoromjužalovanýosočuje,vykresľujeakonedôveryhodnú
osobu, ktorá klame, zavádza, ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly z rôznych úradov,
skutočnosťou je, že v prejednávanej veci žalobkyňa predložila ako dôkaz na svoje tvrdenia len dva listy
žalovaného, a to list žalovaného adresovaný Z. Y. zo dňa 12.3.2013 a list žalovaného adresovaný Q. I.
zo dňa 8.4.2013, pričom oba listy sú rôzneho obsahu. Žalovaný od začiatku tvrdil, že poslal len dva
listy, a to Q. I. a Z. Y.. V oboch prípadoch ide podľa žalovaného o reakcie žalovaného na ich listy.
59. Na tvrdenia žalobkyne o existencii aj iných listov žalovaného adresovaných klientom žalobkyne
(okrem ňou predložených), ktorými malo byť zasiahnuté do jej osobnostných práv, súd vykonal všetky
žalobkyňou navrhnuté a označené dôkazy. Na základe vykonaného dokazovania v tejto veci bola
preukázaná existencia len dvoch listov žalovaného, a to listu žalovaného adresovaného Z. Y. zo dňa
12.3.2013 a listu žalovaného adresovaného Q. I. zo dňa 8.4.2013. Ak žalobkyňa tvrdila, že existuje
aj list žalovaného adresovaný Z. H., toto jej tvrdenie zostalo len jej tvrdením a iným dôkazom ako jej
tvrdením preukazované nebolo. Žalovaný existenciu listu adresovaného Z. H.ovi poprel. Z. Klein vo
svojom písomnom vyjadrení z 02.03.2015 uviedol, že sa k predmetu konania vôbec nevie vyjadriť,
nakoľko žalobkyňou nebol ani oslovený ani vyzvaný, nemá vedomosť, ani znalosti o jej praktikách v
jej firme, že v jej firme boli aj s jej bratom Q. I. vedení len ako radoví klienti pred dvoma rokmi. Podľa
písomnej odpovede svedka Z. H. zo dňa 01.04.2019, po poučení jeho osoby ako svedka súdom, na
otázky súdu vyplývajúce z návrhu na vykonanie dôkazu žalobkyňou, či A) bol Z. H. doručený v roku
2013 (apríl 2013) list od HALO reality s.r.o., so sídlom v Prievidzi a ak áno, nech ho predloží a tiež nech
odpovie na otázku žalobkyne, či B) si vymyslel, že v apríli 2013 mu prišiel list z firmy HALO reality a či
C) žalobkyni v apríli 2013 oznámil, že mu prišiel podobný list od žalovaného ako bol poslaný žalovaným
jej bratovi, odpovedal Z. H. takto: „odpovedám rovnako aj v bode A) aj B). Nakoľko od vtedy ubehlo už
skoro 6 rokov, nespomínam si, že by som dostal akýkoľvek list od HALLO reality s.r.o. Prievidza“.
60. Podľa súdu úvahy žalobkyne, že žalovaný zavádza, keď uvádza, že listy týkajúce sa žalobcu iným
osobám ako pánovi I. a pánovi Y. nezaslal, pretože v opačnom prípade by nepochybne nedošlo k takému
následku, ktorým je poškodenie osobnostných práv žalobkyne, nie sú žiadnymi dôkazmi preukázané.
61. Po spätvzatí žaloby v späťvzatej časti súd posudzoval oprávnenosť uplatneného nároku žalobkyne
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur v súvislosti so žalobkyňou tvrdeným zásahom do jej
práva na ochranu osobnosti listami žalovaného adresovaným Z.o dňa 12.3.2013 a Q.u zo dňa 8.4.2013,
ktorých existencia bola preukázaná.
62. Pre zistenie, či v tomto prípade došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne,
je dôležité zistenie a preukázanie, či prejav vykonaný listami žalovaného zo dňa 12.3.2013 (adresovaný
Z. Y.) a zo dňa 8.4.2013 (adresovaný Q. I.) bol urobený oprávnene. Pre posúdenie tohto prejavu je
významné posúdenie tohto prejavu z hľadiska jeho pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa
prejavom sledoval. Ochranu osobnostných práv treba poskytnúť takej fyzickej osobe a v takom prípade,
ak prejavy voči nej sú zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Navyše treba rozlišovať medzi
kritikou alebo prejavom, ktorý smeruje ku kritike, a neoprávneným zásahom. Pri strete práva na ochranu
osobnosti so slobodou prejavu, ktorú vykonal žalovaný predmetnými listami, je nutné v zásade skúmať,
kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí a na základe odpovedí na tieto otázky možno pomocou testu
proporcionalityurčiť,ktoráslobodamábyťuprednostnená.Kritikaniejeoprávnená,akniesúprekročené
medze vecnej kritiky (opierajúce sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce závery, ktoré tieto
skutočnosti odôvodňujú) a ak je primeraná obsahom a formou.
63. Z vykonaného dokazovania pri zohľadnení chronologickej časovej postupnosti bolo preukázané, že
po vzniku žalovaného jeho zápisom do Obchodného registra od 07.03.2012, bola medzi žalovaným
a žalobkyňou ako fyzickou osobou - živnostníkom uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb datovaná
14.04.2012. Vychádzajúc z tejto Zmluvy o poskytovaní služieb túto zmluvu neuzatvorila žalobkyňa(ako poskytovateľ služieb) ako fyzická osoba, ale ako fyzická osoba podnikajúca na základe
živnostenského oprávnenia, o čom svedčí doložené Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, podľa
ktorého má žalobkyňa oprávnenie na vykonávanie živnosti v predmete živnostenského oprávnenia:
sprostredkovaniepredaja,prenájmuakúpynehnuteľností(realitnáčinnosť)od01.02.2012.Toznamená,
že ak Zmluva o poskytovaní služieb bola uzavretá 14.04.2012, v danom čase mala žalobkyňa
vydané Osvedčenie o živnostenskom oprávnení súvisiacim s realitnou činnosťou. Predmetom Zmluvy
o poskytovaní služieb bola dohoda zmluvných strán, že poskytovateľ, t.j. fyzická osoba - žalobkyňa
ako živnostník pre HALO reality, s.r.o., t.j. pre žalovaného, na základe pokynov žalovaného, v mene
žalovaného a na účet žalovaného zariadi požadované obchodné záležitosti a záväzok poskytovateľa
(žalobkyne) konať na základe pokynov žalovaného úkony smerujúce k vyhľadávaniu vhodných
záujemcov o kúpu, predaj a prenájom, či inú transakciu týkajúcu sa nehnuteľností, či práv a povinností v
bytovom družstve. Faktom je, že touto zmluvou bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami i odmena pre
poskytovateľa, t.j. pre žalobkyňu ako fyzickú osobu - živnostníka formou provízie. Zmluva tiež obsahuje
okrem iného i záväzok poskytovateľa, že po skončení spolupráce na základe tejto zmluvy nebude sa
snažiť využiť alebo využívať kontakty, informácie, ani iné výhody, s ktorými sa stretol, alebo ku ktorým
sa dostal v priebehu trvania tejto zmluvy, že všetky kontakty a nabraté nehnuteľnosti sprostredkované
poskytovateľom a zaradené do firemného programu ADMIN sa stávajú majetkom žalovaného, a že
poskytovateľ sa zaväzuje, že tieto nebude využívať po skončení spolupráce s poskytovateľom v ďalšej
realitnej praxi. Tiež sa zaviazal, že po ukončení spolupráce po dobu jedného roka okrem iného nebude
klamať a zavádzať klientov o spolupráci so žalovaným. V konaní bolo preukázané a nesporné, že
strany sporu ukončili spoluprácu, keď žalovaný dal žalobkyni ako fyzickej osobe podnikajúcej na
základe živnostenského oprávnenia výpoveď dňom 01.02.2013 „z dôvodu nerešpektovania vedúceho
pobočky“. Následne chronologicky nasledovala predžalobná výzva žalovaného datovaná žalobkyni zo
dňa 20.02.2013, ktorá bola doručená žalobkyni 25.02.2013. Touto výzvou žalovaný vyzval žalobkyňu,
aby do konca februára 2013 zjednala nápravu v súvislosti so Zmluvou o poskytovaní služieb článok IV.
bod 4./C, bod 4./D, keď podľa vyjadrenia žalovaného žalobkyňa začala inzerovať v MAXA REALITY
ponuky žalovaného. Táto predžalobná výzva bola len formálnou výzvou z dôvodu, že je datovaná
20.02.2013, pričom pred uplynutím mesiaca február 2013 už hneď v nasledujúci deň 21.02.2013
žalovaný uverejnil na svojej webovej stránke predmetný článok. Po uverejnení predmetného článku
vychádzajúc z doložených listín chronologicky nasleduje list - Výpoveď zo zmluvy daná pánom
XX.XX.XXXX, Y. a adresovaná žalovanému, ktorá je datovaná 21.02.2013, ďalej list - Výpoveď pána
XX.XX.XXXX, H. a Q. I. zo všetkých zmlúv na predaj a prenájom ich nehnuteľností adresovaná
žalovanému, ktorá je datovaná 08.03.2013, t.j. už po uverejnení predmetného článku, a následne listy
žalovaného adresované XX.i Y. a Q. I., prvý zo dňa 12.03.2013 a druhý zo dňa 08.04.2013.
64. Súd vo veci doplnil dokazovanie na zistenie, či listami žalovaného zo dňa 12.3.2013 (adresovaný
Z. Y.) a zo dňa 8.4.2013 (adresovaný Q. I.) bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne. V danom
prípade vychádzajúc z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka by prichádzal do úvahy zásah do
občianskej cti, dôstojnosti a vážnosti žalobkyne.
65. Na základe vykonaného dokazovania pri zisťovaní, či predmetnými listami žalovaného došlo k
zásahu do osobnostných práv žalobkyne, a to z hľadiska pravdivosti, vecnosti, objektívnosti prejavu
uvedeného v listoch a tiež cieľa tohto prejavu, ktorý sa údajmi uvedenými v listoch sledoval, či prejavy
žalovanéhovočižalobkynisúvtýchtolistochzásadnenepravdivéalebopravduskresľujúce,súddospelk
záveru, že list žalovaného zo dňa 12.3.2013 (adresovaný Z. Y.) a sčasti list zo dňa 8.4.2013 (adresovaný
Q. I.) neboli spôsobilé vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne, a
to ani objektívne, a to z týchto dôvodov:
66. V konaní bolo preukázané, že žalovaný zaslal Z. Y. list datovaný dňom 12.3.2013. Tento list sa
dostal do dispozície žalobkyne od Z. Y., o čom svedčí žalobkyňou priložená obálka k tomuto listu.
Žalovaný v liste označil, že ide o vec: „Odpoveď na list zo dňa 21.2.2013“. Táto skutočnosť nasvedčuje
tvrdenou žalovaného, že žalovaný zaslal list Z. Y. ako reakciu na jeho predchádzajúci list. Takýto
predchádzajúci list Z. Y. zo dňa 21.2.2013 existuje (bol predložený žalovaným) a týmto listom zo dňa
21.2.2013 je list Z.L. adresovaný žalovanému označený ako „Výpoveď. V tomto liste Ján Y. uvádza:
„Dávam Vám“ (poznámka súdu: žalovanému) „výpoveď zo zmluvy na predaj môjho domu v N., zo
dňa 16.05.2012, pretože som zistil, že môj dom predáva úplne iný maklér nejaký Stanislav a ja som
dal dôveru p. XX.X.XXXXj. Hrubo ste porušili našu zmluvu tým, že ste mi nedali o týchto zmenách
vedieť a ja si neprajem takéto jednanie a samozrejme nechcem, aby ste ponúkali moju nehnuteľnosť“.Faktom je, že táto výpoveď bola daná (je zo dňa 21.2.2013) I. žalovanému až po ukončení zmluvného
vzťahu založeného medzi žalobkyňou a žalovaným Zmluvou o poskytovaní služieb uzatvorenou dňa
14.4.2012 a po daní výpovede žalobkyni žalovaným z tejto zmluvy listom zo dňa 31.1.2013 doručeným
žalobkyni dňa 4.2.2013. Žalovaný odpovedal Z. Y. na jeho list zo dňa 21.02.2013 svojím listom zo dňa
12.3.2013 označenom: „Odpoveď na list zo dňa 21.2.2013“ takto: „Zmluvu na predaj Vašej nehnuteľnosti
ste uzatvorili nie s p. I., ale s našou spoločnosťou. Pani I. zastupovala našu spoločnosť, ale nakoľko
sme s jej prácou neboli spokojní, spoluprácu s ňou sme ukončili. Z Vašej strany nie je možné od zmlúv
jednostranne odstúpiť, iba ak zaplatíte našej spoločnosti dohodnutú zmluvnú pokutu. Naša spoločnosť
a nie p. Veselá hradí a hradila všetky finančné náklady spojené s inzerovaním Vašej nehnuteľnosti. Váš
list je dôkazom ohovárania našej spoločnosti p. I., čím hrubo porušuje zmluvu, ktorú mala podpísanú s
našouspoločnosťou.Vašunehnuteľnosťopätovnepredávabeznášhosúhlasu(čímporušujeexkluzivitu)
cez ďalšiu spoločnosť MAXA reality, v ktorej momentálne pracuje. V prípade súdneho sporu s p. Veselou
vás predvoláme ako svedka“. Súd uvádza, že z obsahu listu - Výpovede Z. Y. vyplýva jeho nespokojnosť
s konaním žalovaného, keď zistil, že jeho dom predáva iný maklér ako p. Mgr. I. a že žalovaný mu
o týchto zmenách nedal vedieť, čím hrubo porušil zmluvu. K listu žalovaného zo dňa 12.3.2013 súd
uvádza: veta žalovaného v tomto liste ako jeho odpovedi na list Z. Y. v znení: „Zmluvu na predaj
Vašej nehnuteľnosti ste uzatvorili nie s p. I., ale s našou spoločnosťou“, je pravdivá a jej pravdivosť
vyplýva zo zmluvného vzťahu založeného stranami Zmluvou o poskytovaní služieb uzatvorenou dňa
14.4.2012. Veta žalovaného „Pani I. zastupovala našu spoločnosť, ale nakoľko sme s jej prácou neboli
spokojní, spoluprácu s ňou sme ukončili“ zodpovedá skutočnosti, keď žalovaný dal žalobkyni výpoveď
zo Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenou dňa 14.4.2012 dňom 1.2.2013. Žalovaný síce vo svojej
výpovedi danej žalobkyni zo dňa 31.1.2013 ako dôvod výpovede uviedol „nerešpektovanie vedúceho
pobočky“, ale slovné spojenie, ktoré žalovaný použil v liste zo dňa 12.3.2013 adresovanom Z. Y., že
žalovaný nebol s prácou žalobkyne spokojný a že spoluprácu s ňou ukončili, súvisí s výkonom činnosti
žalobkyne pre žalovaného a s nespokojnosťou žalovaného s nezhodami medzi žalobkyňou a vedúcim
pobočky pánom N. vyplývajúcimi z výkonu práce. Sám žalovaný uviedol, že ak by so žalobkyňou bol
spokojný, nebol by jej dal výpoveď. Napokon samotná žalobkyňa uviedla, že výpoveď žalovaného jej
prišla vhod a nenamietala voči nej nič a že od januára 2013 prestala chodiť na pracovné porady.
Veta žalovaného: „Z Vašej strany nie je možné od zmlúv jednostranne odstúpiť, iba ak zaplatíte našej
spoločnosti dohodnutú zmluvnú pokutu. Naša spoločnosť a nie p. I. hradí a hradila všetky finančné
náklady spojené s inzerovaním Vašej nehnuteľnosti“ je len vysvetlením (konštatovaním) žalovaného a
nie je zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Veta žalovaného: „Váš list je dôkazom ohovárania
našej spoločnosti p. L. čím hrubo porušuje zmluvu, ktorú mala podpísanú s našou spoločnosťou. Vašu
nehnuteľnosť opätovne predáva bez nášho súhlasu (čím porušuje exkluzivitu) cez ďalšiu spoločnosť
MAXA reality, v ktorej momentálne pracuje“ nadväzuje na predchádzajúci text odpovede žalovaného v
súvislosti s označením osoby, ktorá je v zmluvnom vzťahu s E.týkajúcom sa predaja jeho nehnuteľnosti v
tomzmysle,žetoutoosobouniejeS..I.,ale žalovaný. Žalobkyňasícevsporetvrdila,ženiesijevedomá
toho, že by zavádzala alebo podávala nejaké nepravdivé informácie o predaji nehnuteľností zaradených
do ponuky žalovaného, a že po skončení činnosti pre žalovaného len klientom oznámila, že nevykonáva
činnosť pre HALO reality, t.j. pre žalovaného, na druhej strane však potvrdila, že po 01.02.2013, t.j.
po skončení spolupráce so žalovaným pokračovala vo svojej činnosti predaja nehnuteľností, na ktoré
mala naďalej oprávnenie na základe živnostenského oprávnenia, a že ňou vytvorené ponuky, s ktorými
pracovala v čase Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so žalovaným, ponúkala pod hlavičkou
MAXA REALITY. Potvrdila tiež, že klientov informovala, že ponúka ich nehnuteľnosti na predaj pod
hlavičkou MAXA REALITY. Posledná veta listu žalovaného s textom: „V prípade súdneho sporu s p.
Y. vás predvoláme ako svedka“ je konštatovaním žalovaného a nie je zásahom do osobnostných práv
žalobkyne. Súd dodáva, že obsah listu ako celok sa týka výkonu činnosti žalobkyne pre žalovaného,
ktorá mala základ v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi nimi dňa 14.4.2012. V čase trvania
Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.04.2012 žalobkyňa neuvažovala o jej prípadnej neplatnosti. Jej
platnosť prvý krát spochybnila v tomto súdnom konaní, pričom zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi, ale tiež z dôvodu, že nie je podpísaná druhým konateľom žalovaného. Z
toho vyvodila, že záväzok uvedený v Zmluve o poskytovaní služieb zo 14.04.2012 ju nijako nezaväzuje,
a že po skončení práce u žalovaného môže vykonávať činnosť pre inú realitnú kanceláriu. Z výpisu z
Obchodného registra Okresného súdu Trenčín týkajúceho sa odporcu vyplýva, že štatutárnym orgánom
tejto spoločnosti sú konatelia Ľubor S. a F.. S. H., obaja od 07.03.2012, a že v mene spoločnosti
konajú a podpisujú konatelia spoločne. Skutočnosťou ale je, že podľa doloženej Spoločenskej zmluvy
o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 14.02.2012, jej neoddeliteľnou súčasťou je
splnomocnenie udelené konateľom F.. S. H. pre druhého konateľa Y. S. spočívajúce v zastupovanívo veci uzatvárania všetkých obchodov súvisiacich so sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy
nehnuteľností - realitnej činnosti s klientmi HALO reality, s.r.o. a na podpisovanie zmlúv o poskytovaní
služiebsmaklérmiavedúcimipobočiek-poskytovateľmislužiebpreHALOreality,s.r.o.vplnomrozsahu.
Z tohto pohľadu predmetná Zmluva o poskytovaní služieb nie je neplatnou zmluvou. Sama žalobkyňa
potvrdila, že ponuky, ktoré vytvorila, zaradila po ukončení spolupráce so žalovaným do inzercie pod
hlavičkou inej realitnej kancelárie - MAXA REALITY. Takto v čase skončenia spolupráce pre žalovaného
pracovala asi s päťdesiatimi klientmi. Svedkyňa K.. M. V., klientka žalobkyne ako poskytovateľa služieb
pre žalovaného uviedla, že na jej otázku adresovanú žalobkyni, kde je klientkou, či v MAXA REALITY
alebo v HALO reality, jej žalobkyňa odpovedala, že je klientkou MAXA REALITY, a aby viac tomu
nevenovala pozornosť. Slová žalovaného v liste zo dňa 12.3.2013 o hrubom porušení zmluvy, ktorú
mala žalobkyňa podpísanú so žalovaným a o predaji nehnuteľností (rozumej v ponuke) žalovaného
bez súhlasu žalovaného cez ďalšiu spoločnosť MAXA reality, v ktorej momentálne žalobkyňa pracuje,
zodpovedajú výpovedi svedkyne S. S., ktorá potvrdila, že medzi žalovaným a realitnými maklérmi boli
uzatvárané dohody obdobného obsahu ako v prípade žalobkyne, ale aj samotnej Zmluve o poskytovaní
služieb zo dňa 14.04.2012, a to konkrétne článku I. bod 1./A, t.j. dohode medzi zmluvnými stranami, že
poskytovateľ(žalobkyňaakofyzickáosoba-podnikateľ,živnostník)prežalovaného,nazákladepokynov
žalovaného, v mene žalovaného a na účet žalovaného zariadi požadované obchodné záležitosti, a
tiež záväzok poskytovateľa konať na základe pokynov žalovaného úkony smerujúce k vyhľadávaniu
vhodných záujemcov o kúpu, predaj a prenájom, či inú transakciu týkajúce sa nehnuteľností, či práv a
povinností v bytovom družstve a tiež článku IV. bod 4./C, t.j. záväzku poskytovateľa, že po skončení
spolupráce na základe tejto zmluvy nebude sa snažiť využiť alebo využívať kontakty, informácie, ani iné
výhody, s ktorými sa stretol alebo ku ktorým sa dostal v priebehu trvania tejto zmluvy, tiež článku IV.
bod 4./D, t.j. že všetky kontakty a nabraté nehnuteľnosti sprostredkované poskytovateľom a zaradené
do firemného programu ADMIN sa stávajú majetkom žalovaného, a že poskytovateľ sa zaväzuje, že
tieto nebude využívať po skončení spolupráce s poskytovateľom v ďalšej realitnej praxi, tiež článku
VIII. bod 8./F, t.j. záväzku poskytovateľa, že po ukončení spolupráce po dobu jedného roka (okrem
iného) nebude klamať a zavádzať klientov o spolupráci so žalovaným. Ďalším dôkazom je predložená
vzorová výhradná zmluva k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností zo dňa 17.07.2012, v ktorej sa
uvádza ako jedna zo zmluvných strán žalovaný, zastúpený S. ako sprostredkovateľom a ako druhá
zo zmluvných strán konkrétna fyzická osoba ako vlastník. Napokon aj žalobkyňa uviedla, že pokiaľ
uzatvárala s klientom zmluvu na predaj nehnuteľností, tá bola uzavretá medzi klientom a žalovaným a
ona konala za žalovaného v jeho zastúpení.
67. Aj keď súd posudzoval obsah predmetného listu z hľadiska existencie alebo neexistencie
neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne posudzujúc vetu po vete, v konečnom
dôsledku list posúdil obsahovo ako celok tak ako jednotlivé vety na seba nadväzujú vrátane žalovaným
v ňom zvolených pojmov a slov. Vychádzajúc teda z textu nielen jednotlivých viet uvedených v
predmetnom liste, ale aj vychádzajúc z obsahu listu ako celku, teda z hľadiska jeho celkového obsahu,
súd dospel k záveru, že týmto listom žalovaného nebolo žalovaným zasiahnuté do osobnostných práv
žalobkyne, teda tento list nebol objektívne spôsobilým zásahom do osobnostných práv žalobkyne,
pretože v liste nie sú uvedené nepravdivé informácie, údaje, skutkové tvrdenia alebo pravdu skresľujúce
informácie, údaje, či skutkové tvrdenia. Súd dodáva, že predmetný list žalovaného zo dňa 12.3.2013
je adresovaný len jednej osobe - Z. Y. ako odpoveď na jeho list zo dňa 21.2.2013 a je reakciou na
konanie žalobkyne po ukončení spolupráce so žalovaným, t.j. po 01.02.2013. Ak ako dôkazy existujú
inzertné listiny s ponukami nehnuteľností, ktoré žalobkyňa ponúkala po skončení Zmluvy o poskytovaní
služieb uzatvorenej so žalovaným, (pričom nehnuteľnosti boli nehnuteľnosťami pôvodne v ponuke
žalovaného), už pod hlavičkou MAXA REALITY a ak existujú dôkazy o inzerovaných ponukách pod
hlavičkou MAXA REALITY k 21.02.2013 (dátum listu - Výpovede Z. Y. a k 12.3.2013 (dátum listu
žalovaného), ktoré boli pôvodne ponukami žalovaného a ak sama žalobkyňa potvrdila, že ponuky ňou
vytvorené po skončení spolupráce so žalovaným boli inzerovanými už pod hlavičkou MAXA REALITY,
tak z pohľadu záväzku žalobkyne zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo 14.04.2012 možno žalovaným
zvolený obsah listu žalovaného zo dňa 12.3.2013 adresovaný Jánovi Tomečkovi ako odpoveď na jeho
listzodňa21.2.2013považovaťzaprimeranúreakciužalovanéhonapredchádzajúcekonaniežalobkyne
po ukončení spolupráce so žalovaným v súvislosti s narábaním s ponukami žalovaného prostredníctvom
inej RK.
68. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný zaslal Otovi Veselému list datovaný dňom 8.4.2013.
Tento list sa dostal do dispozície tejto osobe, o čom svedčí žalobkyňou priložená obálka k tomuto listu.Žalovaný v liste označil, že ide o vec: „Oznámenie“. Ak žalovaný tvrdí, že aj tento list je len reakciou na
predchádzajúci list Q. I., súd uvádza, že z tohto listu žalovaného toto tvrdenie žalovaného nevyplýva, ale
treba tiež uviesť, že žalovaný predložil spoločný list Z. H. a Q. I. adresovaný jeho osobe datovaný dňa
8.3.2013 a označený ako „Výpoveď“. V tomto liste (Výpovedi) zo dňa 8.3.2013 Z. H. a Q. I. uvádzajú:
„ Týmto Vám dávame okamžitú výpoveď zo všetkých zmlúv na predaj a prenájom našich nehnuteľností
v E., ktoré vediete pod ID číslami: SI-140 21 a SI-14110, nakoľko ste nás neinformovali o tom, že
naše nehnuteľnosti ste dali predávať iným maklérom. Ako môžu predávať naše nehnuteľnosti, ktoré ani
nevideli“. Ak táto výpoveď je datovaná 8.3.2013 a list žalovaného adresovaný Q. I. je datovaný dňom
8.4.2013, je z časového hľadiska výpoveď v časovom poradí prvá a list žalovaného druhý v poradí,
teda list žalovaného zo dňa 8.4.2013 by logicky mohol byť reakciou žalovaného na skorší list Q. I. zo
dňa 8.3.2013, čo napokon nepriamo vyplýva aj z obsahu tohto listu. V liste žalovaného označenom
ako „Oznámenie“ zo dňa 08.04.2013 adresovaného Q. I. je text v tomto znení: ,,Vaše nehnuteľnosti
nemáme záujem ďalej ponúkať cez našu RK, nakoľko ich nabrala do ponuky S.. H. I. (a ponúka ju cez
inú RK). Pani I. z našej realitnej kancelárie dostala výpoveď pre jej neseriózne jednanie voči klientom
a aj vedeniu spoločnosti. Nakoľko, ale aj naďalej predáva naše ponuky cez inú realitnú kanceláriu (aj
Vašu), ohovára našu spoločnosť, posiela nám kontroly z rôznych úradov a jej správanie pokladáme za
neprofesionálne a zavádzajúce, vstupujeme s ňou do súdneho sporu, kde Vás radi predvoláme ako
svedka? . K listu žalovaného zo dňa 8.4.2013 súd uvádza: veta žalovaného v tomto liste v znení: „Vaše
nehnuteľnosti nemáme záujem ďalej ponúkať cez našu RK, nakoľko ich nabrala do ponuky Mgr. H.S. (a
ponúka ju cez inú RK) je pravdivá a jej pravdivosť vyplýva zo zmluvného vzťahu založeného stranami
Zmluvou o poskytovaní služieb uzatvorenou dňa 14.4.2012. Súd ďalej odkazuje na vyššie uvedené
zdôvodnenie tohto rozhodnutia týkajúce sa záväzku vyplývajúceho žalobkyni z tejto zmluvy. Ďalšia veta
žalovaného v znení „Pani I. z našej realitnej kancelárie dostala výpoveď pre jej neseriózne jednanie voči
klientom a aj vedeniu spoločnosti“ je pravdivá v tom, že žalobkyňa „dostala výpoveď“. Žalovaný uviedol,
že pod slovom „vedenie spoločnosti“ mal na mysli vedúceho pobočky žalovaného pána N.. Faktom je,
že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z dôvodu „nerešpektovania vedúceho pobočky“. Žalobkyni nebola
daná výpoveď (vychádzajúc z obsahu výpovede zo dňa 31.1.2013) „pre jej neseriózne jednanie voči
klientom a aj vedeniu spoločnosti“ (rozumej vedenie v zmysle napr. konateľ, konatelia). Podľa názoru
súdu v kontexte celého obsahu listu tento text je spôsobilým zásahom do osobnostných práv žalobkyne
v tom zmysle, že obsah listu žalovaného mohol byť vecný a odpoveďou na pripomienku pisateľa o
neinformovaní, že nehnuteľnosti dal predávať iným maklérom, ktoré ich nehnuteľnosti ani nevideli. Údaj
o dôvode výpovede súd považuje pre adresáta Q. I. ako klienta žalovaného za nadbytočný. Ďalšia
veta „Nakoľko, ale aj naďalej predáva naše ponuky cez inú realitnú kanceláriu (aj Vašu), ohovára našu
spoločnosť, posiela nám kontroly z rôznych úradov a jej správanie pokladáme za neprofesionálne a
zavádzajúce, vstupujeme s ňou do súdneho sporu, kde Vás radi predvoláme ako svedka“ je v časti, v
ktorej sa uvádza, že žalobkyňa naďalej predáva ponuky žalovaného cez inú realitnú kanceláriu, pravdivá
a jej pravdivosť vyplýva zo zmluvného vzťahu založeného stranami Zmluvou o poskytovaní služieb
uzatvorenou dňa 14.4.2012. Súd v ďalšom odkazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie tohto rozhodnutia
týkajúce sa záväzku vyplývajúceho žalobkyni z tejto zmluvy. Tvrdenie žalovaného o „ohováraní“
žalovaného žalobkyňou v zmysle významu tohto slova „úmyselne šíriť nepravdu, lož, osočovať“, nebolo
v konaní preukázané. Žalobkyňou potvrdenou skutočnosťou je, že „poslala kontrolu“ len v jednej veci,
a to na pána N., vedúceho pobočky žalovaného, a to na živnostenský úrad v I.za účelom prešetrenia
jeho činnosti v súvislosti s jeho živnostenským oprávnením. Pán N. bol v obdobnom v zmluvnom vzťahu
so žalovaným ako žalobkyňa. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nemožno upierať právo osôb obracať sa
na príslušné kontrolné orgány za účelom preverenia konania či nekonania osôb v súlade so zákonom.
V tomto kontexte tento údaj súd nepovažuje za zásah do osobnostných prv žalobkyne. Záver vety
v druhom odseku listu žalovaného („jej správanie pokladáme za neprofesionálne a zavádzajúce“) je
hodnotiacim úsudkom žalovaného vyplývajúcim z celého predchádzajúceho obsahu predmetného listu,
resp. („vstupujeme s ňou do súdneho sporu, kde Vás radi predvoláme ako svedka ?) konštatovaním
žalovaného a nie je zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Aj v tomto prípade súd dodáva, že
obsah listu ako celok sa týka výkonu činnosti žalobkyne pre žalovaného, ktorá mala základ v Zmluve o
poskytovaní služieb uzatvorenej medzi nimi dňa 14.4.2012 a odkazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie
tohto rozhodnutia týkajúce sa záväzku vyplývajúceho žalobkyni z tejto zmluvy. Aj keď súd aj v tomto
prípade posudzoval obsah predmetného listu z hľadiska existencie alebo neexistencie neoprávneného
zásahu do osobnostných práv žalobkyne posudzujúc vetu po vete, v konečnom dôsledku list posúdil
obsahovo ako celok tak ako jednotlivé vety na seba nadväzujú vrátane žalovaným v ňom zvolených
pojmov a slov. Vychádzajúc teda z textu nielen jednotlivých viet uvedených v predmetnom liste, ale aj
vychádzajúc z obsahu listu ako celku, teda z hľadiska jeho celkového obsahu, súd dospel k záveru,že týmto listom žalovaného nebolo žalovaným zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, teda tento
list nebol spôsobilým zásahom do osobnostných práv žalobkyne neprimeranej intenzity, pretože v liste
nie sú všetky informácie uvedené nepravdivo. Žalovaný v liste neuvádza, čo konkrétne považuje za
„neseriózne jednanie voči klientom a aj vedeniu spoločnosti“ zo strany žalobkyne, v čom žalobkyňa
„ohovára“ žalovaného a v čom „jej správanie pokladá za neprofesionálne a zavádzajúce“, ale na druhej
stranevlisteuvádza,ženemázáujemďalejponúkaťnehnuteľnostiQ.I.cezjehoRK,nakoľkoichnabrala
do ponuky S.. H. I. a ponúka ju cez inú RK a tiež, že pani I. naďalej predáva ponuky žalovaného cez inú
RK, teda tieto vyjadrenia žalovaného sú poukazom na konanie žalobkyne po ukončení spolupráce so
žalovaným v súvislosti s narábaním s ponukami žalovaného prostredníctvom inej RK. Súd dodáva, že
predmetný list žalovaného zo dňa 8.4.2013 je adresovaný len jednej osobe - Q. I. - bratovi žalobkyne
ako odpoveď na jeho list zo dňa 8.3.2013 a je reakciou na konanie žalobkyne po ukončení spolupráce
so žalovaným, t.j. po 01.02.2013. Ak ako dôkazy existujú inzertné listiny s ponukami nehnuteľností,
ktoré žalobkyňa ponúkala po skončení Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so žalovaným, (pričom
nehnuteľnosti boli nehnuteľnosťami pôvodne v ponuke žalovaného), už pod hlavičkou MAXA REALITY
a ak existujú dôkazy o inzerovaných ponukách pod hlavičkou MAXA REALITY k 21.02.2013 (dátum
listu - výpovede Z. Y. a k 12.3.2013 (dátum listu žalovaného), ktoré boli pôvodne ponukami žalovaného
a ak sama žalobkyňa potvrdila, že ponuky ňou vytvorené po skončení spolupráce so žalovaným
boli inzerovanými už pod hlavičkou MAXA REALITY, tak z pohľadu záväzku žalobkyne zo Zmluvy o
poskytovaní služieb zo 14.04.2012 možno žalovaným zvolený obsah listu žalovaného zo dňa 8.4.2013
adresovaný Q. I. ako odpoveď na jeho list zo dňa 8.3.2013 považovať za reakciu žalovaného na
predchádzajúce konanie žalobkyne po ukončení spolupráce so žalovaným v súvislosti s narábaním s
ponukami žalovaného prostredníctvom inej RK.
69. Na základe vykonaného dokazovania možno zhrnúť, že oba predmetné listy, a to list žalovaného
adresovaný Z. Y. zo dňa 12.3.2013 a list žalovaného adresovaný Q. I. zo dňa 8.4.2013 boli žalovaným
zaslané a doručené ich adresátom - konkrétnej fyzickej osobe k ich rukám, a to F.i a Q. (bratovi
žalobkyne), že oba listy boli reakciou žalovaného na predchádzajúce listy označené ako Výpovede
týchto osôb zo zmlúv uzatvorených so žalovaným, že obaja adresáti boli klientmi žalovaného. Oba
listy sa týkajú žalobkyne ako bývalej spolupracovníčky žalovaného ako fyzickej osoby podnikajúcej na
základe živnostenského oprávnenia a spolupracujúcej so žalovaným na základe Zmluvy o poskytovaní
služieb zo 14.04.2012. Oba listy boli určené len ich adresátom a oba boli doručované po skončení
spolupráce žalovaného so žalobkyňou po výpovedi danej žalovaným žalobkyni, t.j. po 01.02.2013.
Informácie,údajeuvedenévlisteadresovanomZ.Y.niesúnepravdivýmiinformáciami.Informácie,údaje
uvedené v liste adresovanom OXX.X.XXXX nie sú nepravdivými informáciami v časti tak ako je
súdom uvedené vyššie.
70. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zaslanie predmetného listu zo
dňa 12.3.2013 žalovaným s daným obsahom nebolo neoprávneným zásahom do osobnostných práv
žalobkyne, že tento list nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených
osobnostných práv žalobkyne, resp. že zaslanie predmetného listu zo dňa 8.4.2013 žalovaným s
daným obsahom nebol neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobkyne, že tento list nebol
objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne takej
intenzity, že by bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobkyne alebo jej vážnosť v spoločnosti,
tak, že by bolo dané právo žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a preto žalobu žalobkyne zamietol. Oba predmetné listy podľa názoru súdu neboli objektívne
spôsobilé znížiť dôstojnosť a vážnosť žalobkyne v osobnom, pracovnom živote a v umeleckej oblasti,
pretože išlo o dva listy adresované len dvom osobám, klientom žalovaného, z toho jeden blízkemu
príbuznému žalobkyne - jej bratovi. V konaní nebolo žalobkyňou preukázané jej tvrdenie, že písomným
listom adresovaným všetkým klientom žalobkyne ju žalovaný osočuje, vykresľuje ako nedôveryhodnú
osobu, ktorá klame, zavádza, ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly z rôznych úradov,
tiež že „dôvodom prerušenia dovtedy dobrých obchodných vzťahov je nepochybne kontakt žalovaného
s danými osobami“, že „s ňou osoby, s ktorými predtým intenzívne obchodne komunikovala, náhle
prerušili kontakt a to práve v období po zaslaní listu pánovi I.“, že „žalovaný sa po skončení spolupráce
so žalobcom nezdržal ohovárania, osočovania a rozširovania nepravdivých tvrdení na adresu žalobcu,
čím sa jednoznačne dopustil porušenia príslušného ustanovenia na ochranu osobnosti“, že žalovaný
jedným listom alebo telefonickým kontaktom ohrozil, resp. zničil kompletne celú kariéru žalobcu na
realitnom trhu, ktorú si roky budovala“, že žalovaný poškodil jej obchodné vzťahy natoľko, že to zničilo
aj jej medziľudské vzťahy, čím jej znemožnil ďalšie uplatnenie na trhu práce, že „od času konania odžalovaného nemá šancu obnoviť svoju reputáciu a dobré meno aspoň ako súkromnej osoby, nie to
ako realitnej maklérky, nakoľko ľudia s ňou odmietajú komunikovať a predchádzajúce dobré vzťahy
sú minulosťou“. Súd dodáva, že žalobkyňou vyššie uvádzané následky nemohli (neboli spôsobilé)
objektívne vyvolať predmetné dva listy žalovaného a to ani jednotlivo ani oba súčasne. Ak žalobkyňa v
podaní z 14.6.2019 tvrdí, že s bratom sa nestretávajú a nerozprávajú 26 mesiacov, potom je namieste
otázka, či táto skutočnosť súvisí s predmetnými listami, ak doba 26 mesiacov pred 14.6.2019 spadá do
obdobia apríl 2017, pričom k zásahu do osobnostných práv žalobkyne malo dôjsť ešte v apríli 2013 (list
žalovaného je datovaný 8.4.2013).
71. Žalobkyňa pôvodne navrhla vo veci vypočuť svedkov F.. K., Z. H., od výsluchu týchto svedkov
napokon upustila. Na návrh žalobkyne napokon Z. H. podal ako svedok písomnú výpoveď. Žalovaný
navrholvovecivypočuťsvedkaZ.N.,odvýsluchutohtosvedkaupustil.Dôkaz-VýpoveďN.z25.11.2014
súd nepovažuje za relevantný, lebo sa týka činnosti žalobkyne v roku 2014, t.j. z obdobia po písaní
predmetných listov z 12.3.2013 a 8.4.2013, pričom skutkové tvrdenia o „prenesení ponuky nehnuteľnosti
z HALO reality do Maxa reality žalobkyňou po zániku Zmluvy o poskytovaní služieb k 1.2.2013 v daných
prípadoch, v ktorých bola žalobkyňa realitnou maklérkou, neboli medzi stranami sporné. Mailovú správu
z 2.2.2015 žalobkyňa spochybnila, tento dôkaz súd tiež nepovažuje za relevantný, lebo sa týka činnosti
žalobkyne v roku 2014, t.j. z obdobia po písaní predmetných listov z 12.3.2013 a 8.4.2013. Súd pre toto
konanie nepovažuje za relevantný ani dôkaz - mailové správy medzi JUDr. K. a p. N. a správu p. H.,
pretože sa netýkajú žalobkyne a ňou uplatneného nároku, ale konania p. XX.72. O nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania i odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 262 od. 1 v spojitosti s 255
ods. 1 CSP (s odkazom na § 396 ods. 3 CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci, v konaní ako celku, úspech v celom rozsahu,
v rozsahu 100%, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.