Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 15, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010751
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0018010751.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 4T/144/2018 zo dňa 28. 1. 2020, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach
dňa 15. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 4T/144/2018 zo dňa 28. 1. 2020 uznal obžalovaného
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 16.11.2015 v čase cca o 10,50 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda- Octavia, EČV:

SO 502AO v Sobranciach v smere od ul. Michalovskej po ul. Štefánikova kde v rozpore s ust. § 3
ods. 1, ods. 2 písm. a, § 4 ods. 1 písm. c, písm. e, ods. 2 písm. h, § 19 ods. 1, ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov odbočoval s vozidlom vľavo na
parkovisko pred obytným blokom Štefánikova 30 kde pri odbočovaní sa plne nevenoval vedeniu vozidla
a situácii v cestnej premávke, nepostrehol chodkyňu prechádzajúcu cez vozovku, ktorú ľavým predným
kolesom uvedeného motorového vozidla zachytil, čím došlo k nárazu ľavého predného kolesa vozidla

do pravej nohy chodkyne, následkom ktorého poškodená A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X
v S. utrpela podľa znaleckého posudku MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia- traumatológia pod č. 95/2015 otvorenú zlomeninu pravého členkového
kĺbu zahŕňajúcu zlomeninu pravého vonkajšieho členka súčasne so zlomeninou pravého vnútorného
členka a zlomeninou zadnej rany píšťaly s posunom úlomkov, tržnozmliaždenú ranu v oblasti pravého
vnútorného členka veľkosti 15 cm, tržnozmliaždenú ranu v oblasti chrbta pravej nohy veľkosti 25 cm,

ťažké pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého členkového kĺbu a pravej nohy, zlomenie pravej
členkovej kosti bez posunu úlomkov, odlomenie z bázy základného článku palca pravej nohy, ktoré
si vyžadujú dobu liečenia v trvaní šiestich mesiacov, počas ktorej bol závažným spôsobom narušený
obvyklý spôsob života.

Súd mu za to uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, 2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák.

peňažný trest vo výške 2500 €. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad úmyselného nezaplatenia
peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodených W. E., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., D. X a U..
A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., ul. S. XX, XXX XX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa
28.1.2020.Vpísomnýchdôvodochodvolaniaprostredníctvomsvojhoobhajcuuviedol,ženapadnutémurozsudku prvostupňového súdu predchádzali podstatné chyby konania, boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, zároveň sú skutkové zistenia nejasné alebo neúplné. Súd
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a sú pochybnosti o správnosti

skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať
ďalšie dôkazy. Poukázal na znalecký posudok znalca z odboru doprava cestná Ing. Jána Mandelíka,
PhD., z ktorého vyplýva, že za nesprávny prvok možno považovať skutočnosť, že chodkyňa vstúpila do
vozovky v čase, kedy to nebolo vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla bezpečné,
teda nemožno uvažovať o príčine zrážky nesprávnou technikou vedenia osobného motorového vozidla

obžalovaným. Poukázal na ustanovenia § 157 ods. 1, § 16 písm. a/, b/ Tr. zák., § 119 ods. 1 písm. a/
Tr. por., IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04), ktoré podrobne rozoberá a uviedol, že v prípade napadnutého
rozsudku nejde o úplné a vyčerpávajúce vysporiadanie sa s problematikou zavinenia oboch účastníkov
cestnej premávky. Ani zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu totiž nevyplývajú také okolnosti,
ktoré by vylučovali zodpovednosť poškodeného za spôsobenie následku, prípadne by jednoznačne
preukazovali výlučné zavinenie obžalovaného.

Má zato, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nejednoznačné a rozporuplné, prvostupňový súd
síce konštatuje porušenia Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na strane obžalovaného i
poškodenej, avšak už sa nezaoberá konkrétnym zavinením vodiča motorového vozidla a v priamej
súvislosti aj prípadným zavinením poškodeného, ako to uložil odvolací súd. Z hľadiska obhajoby takáto

úloha súdu po vrátení veci odvolacím orgánom spočíva v konkrétnom vymedzení zavinenia založenom
na konkrétnych skutkových okolnostiach.
Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v
intenciách § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. v spojení s ustanovením § 322 ods. 1 Tr. por. zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu.

Krajský súd už v tejto veci raz konal, keď uznesením sp. zn. 8To/70/2019 zo dňa 14. októbra 2019 podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods.
1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Citovaným uznesením krajský súd zrušil oslobodzujúci rozsudok zo dňa 2. 4. 2019 pre skutok, pre
ktorý bola podaná obžaloba a v svojom uznesení vyslovil právny názor, že obžalovaný ako vodič
motorového vozidla tak, ako na to poukazoval prokurátor pri podaní obžaloby, ako aj v priebehu súdneho
konania a aj v podanom odvolaní, obžalovaný vozidlo viedol nesprávnou technikou jazdy a to najmä,keď prechádzal pri odbočovaní vľavo v podstate jazdil v ľavom jazdnom pruhu a nedokončoval tak
prechod cez križovatku pri odbočovaní vľavo v smere jazdy v pravom jazdnom pruhu, čo bolo bez
akýchkoľvek pochybností preukázané z grafických analýz, ako aj z pripojenej dokumentácie. Tieto

preukázané skutočnosti odvolací súd v citovanom uznesení vyhodnotil v tom smere, že nebolo možné
akceptovať vedenie motorového vozidla pri odbočovaní vľavo tak, ako to bolo zistené až do ľavej časti
vozovky v blízkosti chodníka, po ktorom sa pohybovala poškodená.

Odvolací súd ďalej vyslovil právny názor, že v rámci posudzovania vzniku dopravnej nehody, ako aj

prípadného spôsobenia ujmy na zdraví je potrebné v prvom rade vždy skúmať konkrétne zavinenie
vodiča motorového vozidla a v priamej súvislosti aj prípadné spoluzavinenie poškodeného, t. j. aký
konkrétny podiel na vzniku dopravnej nehody pri dodržaní všetkých pravidiel cestnej premávky mal v
prvom rade vodič motorového vozidla a v tejto súvislosti aké prípadné zavinenie bolo zistené u ďalšieho
účastníka cestnej premávky, konkrétne chodca v tejto trestnej veci.

Okresný súd na základe tohto zrušujúceho uznesenia vykonal hlavné pojednávanie dňa 28. 1. 2020, na
ktorom oboznámil citované uznesenie krajského súdu, ako aj obsah doterajšieho dokazovania a vo veci
rozhodol rozsudkom tak, ako to odvolací súd vyššie uviedol.

S týmto procesným postupom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, pretože okresný súd po

zrušujúcom uznesení sa dôsledne vysporiadal s vykonaným dokazovaním, ako aj s právnym názorom
odvolacieho súdu a vo veci zákonne a správne rozhodol.

V napadnutom rozsudku okresný súd veľmi dôsledne poukázal na konkrétne ustanovenia Zákona č.
8/2009 Z. z., ktoré na č.l. 5 napadnutého rozsudku veľmi podrobne aj zdôvodnil.

Záver okresného súdu, že obžalovaný nevenoval náležitú pozornosť vedeniu motorového vozidla, keď
pri vchádzaní na križovatku viedol motorové vozidlo v podstate v ľavom jazdnom pruhu a neviedol
motorové vozidlo v pravom jazdnom pruhu je správny, pretože pokiaľ by obžalovaný viedol motorové
vozidlo vždy v pravom jazdnom pruhu, k dopravnej nehode by nemuselo dôjsť.

Odvolací súd tu neakceptoval obhajobné námietky obžalovaného, že on zmenil smer jazdy, keď
vybočoval z pravého jazdného pruhu, ktorý bol vyznačený v cestnej premávke plnou čiarou len preto,
lebo mu v jazdnom pruhu hrozila prekážka neznámeho chodca, resp. obchádzal výmoľ neobstojí, lebo
za týchto okolností by obžalovaný ako vodič motorového vozidla mal, podľa názoru odvolacieho súdu

zastaviť alebo opatrnejším spôsobom pri znížení rýchlosti viesť motorové vozidlo a v žiadnom prípade
neprechádzať do ľavého jazdného pruhu v blízkosti chodníka, kde sa pohybovala poškodená.

Okresný súd tieto náležitosti vo vzťahu k miere zavinenia obžalovaného, ako aj poškodenej náležitým
spôsobom po zrušení veci v napadnutom rozsudku zo dňa 28. 1. 2020 odôvodnil a k správnemu a

zákonnému odôvodneniu odvolací súd nemá čo dodať, pretože si ho v celom rozsahu osvojuje.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku obžalovaného o vytvorení
náhlej prekážky zo strany poškodenej, pretože on motorové vozidlo viedol v rozpore s príslušnými
ustanoveniami, na ktoré poukázal okresný súd Zákonom č. 8/2009 Z. z.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu okresný súd poukázal na ustanovenie § 34, § 36, § 37, § 38 Tr. zák. a
uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 2500 eur a pre prípad úmyselného nezaplatenia peňažného
trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Súd neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, vzhľadom na spoluzavinenie poškodenej pri
dopravnej nehode, ktoré zistil s tým, že pokiaľ by poškodená venovala väčšiu pozornosť pri prechádzaní
cez cestu, tak by zrážke mohla zabrániť.

Odvolanie podal len obžalovaný, prokurátor nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného do

uloženého peňažného trestu, ani do neuloženia trestu zákazu činnosti, preto odvolací súd
nepreskúmaval druh a výmeru trestu, ako ani neuložený trest zákazu činnosti do jeho neprimeranosti,
pretože v neprospech môže preskúmavať uložený trest len na podklade podaného odvolania zo strany
prokurátora.Záver okresného súdu o splnení účelu trestu z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie
je naplnený, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest bude výchovne pôsobiť na

obžalovaného, aby viedol riadny život a aby sa nedopúšťal takejto alebo podobnej trestnej činnosti.

Okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú W. E. a poškodeného U.. A. K. s nárokom
na náhradu škody na civilný proces a tento výrok odôvodnil s tým, že uplatnené nároky na bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia sú osobného charakteru, ktoré si môže uplatniť len osoba, ktorej

sa tieto nároky týkajú a v súvislosti s ďalším nárokom na náhradu škody je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje rámec potrebného dokazovania na hlavnom pojednávaní pre rozhodnutie
súdu o vine a treste.

Výrok o náhrade škody nebol napadnutý oprávnenou osobou, t. j. poškodenými a ani prokurátorom,
preto krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti nemal základné podklady na preskúmavanie tohto

výroku a stotožnil sa s právnym názorom okresného súdu.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.