Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 6, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/332/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228781
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8114228781.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: B.-X., K.. Q.. X..,

P.: XX XXX XXX, S. XX/XXX, K., v konaní právne zastúpený A.. S. Č., B. K. K. N. S., D. XX, proti
žalovaným: 1. N. T., H.. XX.XX.XXXX, C. S., U.R. XXXX/XX, 2. Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XXX, 3. Z.
F., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XXX, 4. R., K.. Q.. X.., P.Č.: XX XXX XXX, K. XXX, K., v konaní o neplatnosť
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu žalobcu voči žalovaným v 1. až 4. rade zamieta,

II. žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške,

ktorá bude presne špecifikovaná v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia,

III. náhradu trov konania žalovanému v 4. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca M. XX.XX.XXXX podal na tunajšom súde žalobný návrh, ktorým sa domáhal, aby súd určil,
že :
- zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 3. rade ako veriteľom a
žalovaným v 4. rade ako dlžníkom, je neplatná,

- zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 3. rade ako
postupcom a žalovaným v 2. rade ako postupníkom, je neplatná,
- zmluva o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade ako
záložným veriteľom a žalovaným v 4. rade ako záložcom a záložným dlžníkom, je neplatná,
- žalovaný v 1. rade je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosť - stavbu kravína, číslo súpisné XXX,
zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. E., do 3dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade je na LV č. XXXX, kat. úz. E., vedený ako
výlučný vlastník nehnuteľnosti - kravína, číslo súpisné XXX, stojaceho na parcele č. C KN XXXX, kat. úz.
E.. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Prešov, katastrálnym odborom, pod č. N. XXXX/XXXX.

3. Žalovaná v 3. rade ako jediný spoločník a jediný konateľ obchodnej spoločnosti žalovaného v 4. rade

dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným v 4. rade zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaná v
3. rade ako veriteľ prenechala dňom uzatvorenia tejto zmluvy žalovanému v 4. rade ako dlžníkovi v
hotovosti XX XXX Eur, pričom žalovaný v 4. rade ako dlžník sa jej zaviazal ako veriteľovi vrátiť predmetnúpeňažnú pôžičku do XX.XX.XXXX. Zmluvné strany pre prípad omeškania so splnením záväzku dojednali
úrok z omeškania vo výške X,X% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

4. Žalovaná v 3. rade následne dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným v 2. rade zmluvu o
postúpení pohľadávky, na základe ktorej ako postupca postúpila žalovanému v 2. rade ako postupníkovi
pohľadávku proti žalovanému v 4. rade ako dlžníkovi, vzniknutú na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXX,predmetomktorejbolzáväzokžalovanéhov4.radevrátiťžalovanejv3.radeakoveriteľovi
sumu XX XXX Eur.

5. V uvedený deň zároveň žalovaná v 3. rade ako záložný veriteľ uzatvorila so žalovaným v 4. rade ako
záložcom, ktorého zastupovala práve žalovaná v 3. rade ako konateľka obchodnej spoločnosti, záložnú
zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie povinnosti záložného
dlžníka vrátiť pôžičku poskytnutú veriteľom za podmienok dohodnutých v zmluve o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXX, pričom zabezpečovaná pohľadávka zo zmluvy o pôžičke bola zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX postúpená práve žalovanému v 2. rade.

6. Zmluvné strany zriadili záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu (v tom čase) zapísanú
na LV č. XXXX, kat. úz. E., ako nehnuteľnosť, číslo súpisné XXX, stojacu na parcele č. C KN XXXX.

7. Žalovaný v 2. rade dňa XX.XX.XXXX oznámil Okresnému úradu Prešov, katastrálnemu odboru, pod č.
S.-XXX/XXXX výkon záložného práva s poukazom na záložnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, vklad ktorej
bol Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, povolený pod č. N. XXXX/XXXX. Na základe
realizácie výkonu záložného práva nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpy žalovaný v 1.
rade.

8. V tom čase bola nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti,
zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. E. - stavby - kravín, číslo súpisné XXX, nadobudol žalobca na základe
kúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX,vkladktorejbolpovolenýSprávoukatastraPrešov,atorozhodnutím
zo dňa XX.XX.XXXX č. N. XX/XXXX.

9. Samotná zmluva o pôžičke má charakter reálnej, teda nie konsenzuálnej zmluvy, čo znamená, že
k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi, v konkrétnom prípade
odovzdanie finančnej hotovosti. Žalobca má za to, že sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
ktorá pôsobí od počiatku, a teda pokiaľ je táto zmluva od počiatku neplatná, je samozrejme neplatné

aj zmluvné dojednanie o výkone záložného práva podľa záložnej zmluvy. Teda akákoľvek realizácia
uspokojenia neexistujúcej pohľadávky záložného veriteľa spôsobom predaja zálohu je v rozpore s
platnou právnou úpravou a bola by od počiatku neplatná. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal žalobca
za to, že na základe neplatnej Zmluvy o pôžičke ako hlavného záväzku nemohol platne vzniknúť ani
vedľajší záväzok, teda zmluva o zriadení záložného práva.

10. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil na základe
kúpnej zmluvy a je jej výhradným vlastníkom. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť kúpil dňa XX.XX.XXXX
s vkladom do katastra XX.XX.XXXX, pričom neprejavil záujem nehnuteľnosť užívať a ani riešiť to, že
na nehnuteľnosti viazne ťarcha. Uviedol, že žalobca nehnuteľnosť nijako neužíval, pričom on po kúpe

začal do nehnuteľnosti investovať.

11. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil.

12. Žalovaná v 3. rade taktiež so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že po tom, čo spoločnosť žalobcu

uskutočnila rekonštrukciu časti spornej budovy, ako konateľka žalovaného v 4. rade ponúkla budovu
za vykonané práce žalobcovi. Jeho konateľ však o nehnuteľnosť nemal záujem. Súhlasila s tým, aby
žalobca začal hľadať kupca na predmetnú budovu. Keď sa našiel záujemca, bola na neho prevedená
firma - žalovaný v 4. rade. Zároveň žalobkyňa v 3. rade na zabezpečenie svojej pohľadávky voči firme,
do ktorej vložila po častiach svoje peniaze, nechala spísať zmluvu o zabezpečení svojej pohľadávky.

Záujemca o kúpu nehnuteľnosti Š. A. odkontroloval stav firmy a súhlasil s prebratím firmy, s tým, že
sa stane jej konateľom. V predmetnej nehnuteľnosti chcel prevádzkovať diskotéku. Žalovaná v 3. rade
uviedla, že to, že zabezpečila svoju pohľadávku záložným právom, sa ukázalo ako správny krok, keďže
nový konateľ firmy - žalovaného v 4. rade s ňou prestal komunikovať, neprišiel podpísať ani preberacieprotokoly k účtovníčke a gastro zariadenie, ktoré bolo v budove na leasing, zmizlo. Žalovaná v 3.
rade ďalej uviedla, že bola prekvapená, že budovu, ktorú ponúkala žalobcovi za vykonané práce, kúpil
od nového konateľa dobrovoľne už XX.XX.XXXX, teda asi mesiac po zmene konateľa. Vôbec však

neprejavil záujem nehnuteľnosť užívať a ťarchu riešiť. Hoci žalobca mohol nadobudnúť nehnuteľnosť za
cenu rekonštrukcie, podľa informácií žalovanej v 3. rade ju nadobudol za sumu XXX XXX Eur. Žalovaná
poukázala na to, že hoci nový konateľ chcel v budove prevádzkovať diskotéku, predal ju hneď o mesiac.

13. Žalovaný v 4. rade sa k žalobe nevyjadril.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, záložnou zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, spisom tunajšieho
súdu č. k. XT/XX/XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z obchodného registra
žalovaného v 4. rade, výsluchom svedkov, oboznámením so znaleckým posudkom P.. R. č. X/XXXX,
daňovým priznaním žalovaného 4. rade, súvahou žalovaného v 4. rade za roky 2005, 2006, 2007, 2008,

2009, 2010 a 2011, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

15. Nehnuteľnosť - stavba - kravín, číslo súpisné XXX, zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. E., nadobudol
žalovaný v 4. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX od svojho právneho predchodcu S.
M. E. S. S..

16. Žalovaná v 3. rade bola v období od XX.XX.XXXX, teda od vzniku obchodnej spoločnosti žalovaného
v 4. rade, až do XX.XX.XXXX jediným spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti a v uvedenom období
taktiež jediným konateľom. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol konateľom žalovaného v 4. rade Š. A..

17. Žalovaná v 3. rade ako jediný spoločník a jediný konateľ obchodnej spoločnosti žalovaného v 4. rade
dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným v 4. rade zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaná v 3.
rade ako veriteľ požičala dňom uzatvorenia tejto zmluvy žalovanému v 4. rade ako dlžníkovi v hotovosti
XX XXX Eur, pričom žalovaný v 4. rade ako dlžník sa jej zaviazal ako veriteľovi vrátiť predmetnú peňažnú
pôžičku do XX.XX.XXXX. Zmluvné strany pre prípad omeškania so splnením záväzku dojednali úrok z

omeškania vo výške X,X% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

18. Žalovaná v 3. rade následne dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným v 2. rade zmluvu o
postúpení pohľadávky, na základe ktorej ako postupca postúpila žalovanému v 2. rade ako postupníkovi
pohľadávku voči žalovanému v 4. rade ako dlžníkovi, vzniknutú na základe zmluvy o pôžičke zo dňa

XX.XX.XXXX,predmetomktorejbolzáväzokžalovanéhov4.radevrátiťžalovanejv3.radeakoveriteľovi
sumu XX XXX Eur.

19. Zároveň v rovnaký deň žalovaná v 3. rade ako záložný veriteľ uzatvorila so žalovaným v 4. rade ako
záložcom, ktorého zastupovala práve žalovaná v 3. rade ako konateľka obchodnej spoločnosti, záložnú

zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie povinnosti záložného
dlžníka vrátiť pôžičku poskytnutú veriteľom za podmienok dohodnutých v zmluve o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXX, pričom zabezpečovaná pohľadávka zo zmluvy o pôžičke bola zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX postúpená práve žalovanému v 2. rade.

20. Zmluvné strany zriadili záložné právo k nehnuteľnosti, v tom čase vo vlastníctve záložcu, zapísanej
na LV č. XXXX, kat. úz. E. ako nehnuteľnosť č. súpisné XXX, stojacu na parcele č. C KN XXXX. Záložná
zmluva medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 4. rade bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX.

21. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. E. - stavby - kravín,

č. súpisné XXX, na ktorej viazlo záložné právo, nadobudol žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Prešov, a to rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX,
č. N. XX/XXXX. O existencii záložného práva na danej nehnuteľnosti mal kupujúci, teda žalobca, v čase,
kedy bol povoľovaný vklad v katastri, vedomosť.

22. Žalovaný v 2. rade oznámil dňa XX.XX.XXXX Okresnému úradu Prešov, katastrálnemu odboru pod
č. S.-XXX/XXXX výkon záložného práva s poukazom na záložnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, vklad
ktorej bol Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom povolený pod č. N. XXXX/XXXX. V tom čase
bola nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu.23. Na základe realizácie výkonu záložného práva nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe
kúpnej zmluvy žalovaný v 1. rade. Vklad predmetnej nehnuteľnosti bol Okresným úradom Prešov,

katastrálny odbor, povolený pod č. N. XXXX/XXXX.

24. Žalobca vo svojich vyjadreniach poukázal na vyjadrenie žalovanej v 3. rade v trestnom konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod č. k. XT/XX/XXXX, z ktorých vyplýva, napriek tomu, čo je
uvedené v písomnej zmluve, že v deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke nedošlo k reálnemu odovzdaniu

finančnej hotovosti žalovanému v 4. rade. Práve v uvedenom videl žalobca absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu. Ak je neplatný hlavný záväzok založený zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX,
potom aj vedľajší záväzok je ex lege neplatný. Žalobca potvrdil, že žalovaná v 3. rade mu ponúkla
nehnuteľnosť na odkúpenie, pričom tvrdil, že časť nehnuteľnosti, ktorá bola zrekonštruovaná. Kúpu za
účelom splatenia pohľadávky žalovaného v 4. rade voči žalobcovi za rekonštrukciu odmietol. Dôvodom
odmietnutia bola aj skutočnosť, že nebude vlastníkom pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí. Žalobca

neskôr nehnuteľnosť odkúpil od žalovaného v 4. rade, aj keď nebol vlastníkom pozemku.

25. Na Okresnom súde Prešov bola pod č. k. XT/XX/XXXX vedená trestná vec obžalovaného Š. A.,
trestne stíhaného za zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v Prešove na Správe

katastra ako nový konateľ spoločnosti R., K.. Q.. X.., podal za spoločnosť R., K.. Q.. X.. (žalovaný v 4.
rade), ako aj záložného veriteľa Z. E. (žalovaný v 2. rade) späťvzatie návrhu na vklad záložného práva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. E., vyplývajúceho zo záložnej zmluvy uzatvorenej
dňa XX.XX.XXXX medzi Z. E. (žalovaný v 2. rade) a spoločnosťou R., K.. Q.. X.. (žalovaný v 4. rade) v
zastúpení vtedajšou konateľkou Z. F. (žalovaná v 3. rade) na zabezpečenie pôžičky v sume XX XXX Eur

napriek tomu, že Z. E. (žalovaný v 2.rade) takéto späťvzatie návrhu nepodpísal a nedal k nemu súhlas,
čím svojím konaním spôsobil Z. E. (žalovaný v 2. rade) škodu vo výške XX XXX Eur. Po vykonanom
dokazovaní bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

26. P.. A. R. na základe objednávky obžalovaného vyhotovil znalecký posudok, pričom zistil, že suma
XX XXX Eur sa v účtovníctve nachádza na účte XXX, a to sú Ostatné záväzky voči spoločníkom. Táto
suma dňa XX.XX.XXXX nebola reálne vložená do uvedenej spoločnosti, o čom svedčí zápis a banková
kniha. Táto suma však bola vložená v priebehu rokov, tak ako je to uvedené v účtovných dokladoch .

27. Podľa súvahy žalovaného v 4. rade za rok XXXX boli záväzky voči spoločníkom a združeniu vo
výške XXX Eur, v roku XXXX vo výške XXX Eur, v roku XXXX vo výške X XXX Eur, v roku XXXX vo
výške X XXX Eur, v roku XXXX vo výške XX XXX Eur, v roku XXXX vo výške XX XXX Eur a v roku
XXXX vo výške XX XXX Eur.

28. Z knihy analytickej evidencie súd zistil, že na začiatku roka XXXX bol prechod z minulého roka na
účte XXX - ostatné záväzky voči spoločníkom XX XXX Eur. Súd taktiež zistil, že boli prijaté pôžičky, a to
dňa XX.XX.XXXX vo výške XX XXX Eur, dňa XX.XX. vo výške X XXX Eur, dňa XX.XX. vo výške XX XXX
Eur a dňa XX.XX. vo výške XX XXX Eur. Dňa XX.XX.XXXX bola vrátená pôžička vo výške XX XXX Eur
a dňa XX.XX. pôžičky vo výške XX XXX Eur. Celkovo bolo v roku XXXX, spolu s prechodom z minulého

roka, prijatých ako pôžička XXX XXX Eur a vrátených XX XXX Eur. Ku dňu XX.XX.XXXX bol rozdiel
medzi prijatými a vrátenými pôžičkami - XX XXX Eur.

29. V konaní bola vypočutá svedkyňa K. K., ktorá robila účtovníctvo pre žalovaného v 4. rade a ktorá
uviedla, že má vedomosť o tom, že konateľka spoločnosti, žalovaná v 3. rade, priebežne dotovala

spoločnosť od jej vzniku, v prípade, že firma nemala peniaze. Všetky tieto vklady boli vedené v
knihe analytickej evidencie. Svedkyňa nemala vedomosť ako boli vracané finančné prostriedky, či bol
dohodnutý úrok a podobne. Svedkyňa uviedla, že je možné, že majiteľ firmy vložil do firmy peniaze a
tieto si nezoberie späť, avšak za 11 rokov, počas ktorých robí účtovníctvo pre firmy, sa nestretla s tým,
aby si majiteľ nezobral naspäť peniaze, ak takýmto spôsobom dotoval svoju firmu. Žalovaná v 3. rade

vkladala peniaze buď na účet alebo do pokladne. Pokiaľ došlo k vráteniu nejakej sumy, je to vedené v
knihách analytickej evidencie.30. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu..

31. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32. Podľa § 570 ods. 1 OZ, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým

záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

33. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

34. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

35. Podľa § 516 ods. 1 OZ, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti..

36. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

37. Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

38. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pojmovými
znakmi zmluvy sú:

a) prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie,
b) druhovo určené veci,
c) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu,
d) určenie času vrátenia.

40. Žalobca má v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti (povinnosť
tvrdenia). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo
vyjadreniach žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťstranykonaniazato,žepočaskonanianeboli

preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

41. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), nie konsenzuálnou, čo znamená, že na
uzatvorenie takejto zmluvy je potrebné nielen dojednanie zmluvných strán, ale aj to, aby bol odovzdaný
predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi, a to či už fyzickým prenechaním peňazí alebo napr.

bezhotovostným spôsobom.

42. Žalobca tvrdil, že dôvodom neplatnosti zmluvy má byť skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy neboli
fyzicky odovzdané peňažné prostriedky žalovanému v 4. rade. Právny úkon je tak podľa žalobcu
neplatný, pretože svojim obsahom odporuje zákonu, alebo ho obchádza.

43. Čo sa týka samotnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi žalovanou v 3. rade a
žalovaným v 4. Rade, táto bola uzatvorená písomne. Žalovaný v 4. rade v konaní nespochybnil
poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sú uvedené v zmluve. Žalovaná v 3. rade tvrdila, že síce
je pravdou, že dňa XX.XX.XXXX neboli žalovanému fyzicky odovzdané peniaze v takejto výške, tieto

finančné prostriedky však dala žalovanému 4. Rade ako pôžičky v priebehu niekoľkých rokov, či už
na účet alebo vkladom do pokladne. Jednotlivé vklady žalovanej, ktoré nezvyšovali základné imanie
žalovaného v 4. rade, slúžili na dotáciu žalovaného v 4. rade a boli riadne zaevidované v účtovníctve,
o čom žalovaná v 3. rade predložila listinné dôkazy, či už účtovné súvahy od roku XXXX po rok XXXX,alebo výpis z knihy analytickej evidencie. Existenciu týchto vkladov - dotácií potvrdil aj P.. R., ktorý
vyhotovil znalecký posudok na objednávku obžalovaného A., bývalého konateľa žalovaného v 4. rade,
v trestnom konaní a tiež svedkyňa K., účtovníčka žalovaného v 4. rade.

44. Súd teda vychádzal z toho, že poskytnuté finančné prostriedky pre žalovaného v 4. rade boli na
základnej ústnej zmluvy o pôžičke s lehotou splatnosti ponechanou na žalovanom. O tomto svedčí aj to,
že napr. v roku XXXX bolo žalovanej v 3. rade vrátených XX XXX Eur. Túto skutočnosť preukazuje kniha
analytickej evidencie, ktorú predložila žalovaná v 3. rade. Je teda zrejmé, že žalovaná v 3. rade peniaze,

ktoré vložila do firmy, aj priebežne podľa vôle dlžníka dostávala späť. O takomto spôsobe poskytovania
pôžičiekanáslednomvracanípeňazímajiteľovifirmy,konateľovialebospoločníkovi,tedaakozvyčajnom
spôsobe dotovania firmy v čase horších hospodárskych výsledkov hovorila aj svedkyňa K. - účtovníčka.

45. Následne si dňa XX.XX.XXXX zmluvné strany, žalovaný 4. rade a žalovaná v 3. rade, uzatvorili
písomnú zmluvu o pôžičke. Zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX si strany nahradili dovtedajšie záväzky, teda

pohľadávky žalovanej v 3. rade voči žalovanému v 4. rade z titulu poskytnutých pôžičiek v súlade s §
570 Občianskeho zákonníka, novým záväzkom uskutočneným v písomnej forme. Dovtedajšie záväzky
žalovaného v 4. rade zanikli, teda povinnosť plnenia nebola daná na vôli žalovaného, ale vytvoril sa nový
záväzok na základe písomnej zmluvy, s presne určenou lehotou splatnosti.

46. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. XXOdo/XXX/
XXXX zo dňa XX. X. XXXX, ktorý mimo iného v odôvodnení uvádza:
Žalobkyně v dovolání argumentuje tím, že soudy nesprávně posoudily platnost smlouvy o půjčce, neboť
ignorovaly její obsahové a formální vady a „nesprávně vyložily ustanovení § 570 občanského zákoníku“,
když dosavadní (tj. nahrazované) závazky žalované „nebyly jednoznačně identifikovány“, chyběla její

vůle k nahrazení dosavadních závazků závazkem novým a dohoda o privativní novaci nebyla písemná,
ačkoli „podle účastnické výpovědi žalobce měly být veškeré závazky zřízeny písemnou formou“.

„Obsahové a formální vady“ smlouvy o půjčce spatřuje dovolatelka v tom, že ve smlouvě je uvedeno
datum, které nekoresponduje s tím, kdy byla účastníky ve skutečnosti signována, dále pak v tom, že

žalobce je na smlouvě podepsán dvakrát, a to zcela odlišným způsobem, a v tom, že listina obsahující
text smlouvy, kterou žalobci předložili k důkazu, byla úředně ověřena v době, kdy měla tvořit přílohu
notářského zápisu. Zmíněnými výhradami dovolatelka ve skutečnosti nezpochybňuje právní posouzení
věci, tedy jí zmiňovanou platnost smlouvy. Snaží se jimi zpochybnit zjištění soudu, že k uzavření smlouvy
o půjčce částky 14,814.575,- Kč ve skutečnosti vůbec došlo. Jinak řečeno, uvedenými výhradami

žalovaná zpochybňuje logický úsudek soudce, výsledek jeho myšlenkového postupu, promítnutý do
dílčích a komplexních závěrů o věrohodnosti zpráv získaných provedením důkazů, jež byly podkladem
pro závěr o tom, které skutečnosti účastníky tvrzené má za prokázané, a jež tak tvoří zjištěný skutkový
stav. K takovým výhradám se dovolací soud vyjádřil již shora.

Na neplatnost závazku ze smlouvy o půjčce usuzuje dovolatelka z toho, že od žalobců v době uzavření
smlouvy žádné peníze jako půjčku nepřevzala.

Podle§657obč.zák.smlouvouopůjčcepřenechávávěřiteldlužníkovivěciurčenépodledruhu,zejména
peníze a dlužník se zavazuje vrátit po uplynutí dohodnuté doby věci stejného druhu.

Lze přisvědčit dovolací námitce, že smlouva o půjčce má reálnou (nikoliv jen konsenzuální) povahu.
Vznik půjčky předpokládá nejen dohodu stran, ale i skutečné odevzdání předmětu půjčky. Nelze s ní
ovšem souhlasit v tom, že ke skutečnému odevzdání předmětu půjčky (v dané věci peněz) musí nutně
dojít pouze v době uzavření smlouvy o půjčce. K předání peněz může dojít i bezhotovostním převodem

na účet dlužníka a nelze ani vyloučit, aby se smluvní strany dohodly - tak jak tomu bylo v posuzovaném
případě - že peníze, které již byly dlužníkovi předány z jiného důvodu a které je povinen věřiteli vrátit,
budou nadále (od uzavření smlouvy o půjčce) tvořit předmět půjčky.

47. Súd mal za nepochybne preukázané, že peniaze vo výške XX XXX Eur žalovaná v 3. rade

poskytla žalovanému 4. rade. Tak ako je uvedené vyššie, nutnosť prenechania veci neznamená, že toto
prenechanie má byť uskutočnené v presne formulovaný čas, o to viac za situácie, aká nastala medzi
žalovanou v 3. rade a žalovaným 4. rade.48. Súd mal za to že zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX je platná, nakoľko spĺňa všetky podstatné
náležitosti. Dlžníkovi boli prenechané druhovo určené veci, bolo dojednané vrátenie veci rovnakého
druhu, bola preukázaná dočasnosť prenechania, ako aj faktické odovzdanie veci dlžníkovi. V konaní

bolonepochybnepreukázané,najmäúčtovníctvomžalovaného4.rade,akoajpríjmovýmipokladničnými
dokladmi, že k prenechaniu finančných prostriedkov žalovanej v 3. rade žalovanému 4. rade došlo. V
tomto prípade nejde o vklad spoločníka do spoločnosti, pretože v takomto prípade by muselo dôjsť k
navýšeniu základného imania spoločnosti, ale o riadnu pôžičku, ktorá mala byť v zmysle dohodnutých
podmienok vrátená veriteľovi.

49. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd nezistil žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mala
byť zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX neplatná. Súd nezistil ani dôvody neplatnosti ďalších úkonov,
či už ide o zmluvu o postúpení pohľadávky, alebo záložnej zmluvy. Išlo o legálne spôsoby usporiadania
vzájomných vzťahov zmluvných strán. Keďže súd vychádzal z toho, že zmluva o pôžičke je platná,
platné boli aj nadväzujúce zmluva o postúpení pohľadávky, prípadne zmluva o zriadení záložného práva.

Zároveň nebol dôvod vyhovieť ani požiadavke žalobcu, aby mu žalovaný v 1. rade vydal nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území E.. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

50. Na záver súd už len opätovne dáva do pozornosti, že pôvodný konateľ žalovaného v 4. rade Š.
A.Š. preberal spoločnosť - žalovaného 4. rade za jedno euro od žalovanej v 3. rade, za situácie kedy

jediný majetok tejto spoločnosti, sporná nehnuteľnosť, bola založená v prospech žalovaného v 2. rade.
Konateľ žalovaného v 4. rade dňa XX.XX.XXXX previedol kúpnou zmluvou túto založenú nehnuteľnosť
na žalobcu. Žalobca pri povolení vkladu tejto zmluvy do katastra mal vedomosť, že kupuje nehnuteľnosť,
ktoré je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného v 2. rade. Žalobca teda mal vedomosť, že
o predmetnú nehnuteľnosť môže prísť, pokiaľ žalovaný v 2. rade uskutoční výkon záložného práva, čo

aj urobil. Sanovať touto žalobou takéto svoje konanie a takto sa domáhať vrátenia nehnuteľnosti je však
podľa súdu nedôvodné.

51. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Keďže žalovaní boli v konaní úspešní, súd im priznal právo na náhradu trov konania, okrem
žalovaného 4. rade, ktorý bol síce taktiež úspešný, ale trovy konania mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.