Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207116
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114207116.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: X/ Y. F.,
nar. X.X.XXXX, bytom J., O. X, X/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. X. XX, právne zastúpená JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, X/ U. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXX, v konaní o zaplatenie 6.089,64 Eur s príslušenstvom za účasti intervenienta: Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42343828, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, právne
zastúpené JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho

1651, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 4.911 Eur, pričom žalovaní v 1. a 2. rade
sú povinní tak urobiť spoločne a nerozdielne a vo vzťahu medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovanou
v 3. rade platí, že plnením jedného z dlžníkov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných dlžníkov,

II. žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa povoľuje suma uvedená vo výroku č. I tohto rozsudku splácať v
mesačných splátkach vo výške 100 Eur splatných vždy do 25-teho toho ktorého kalendárneho mesiaca

počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť a to tak, že pri nezaplatení čo len jednej splátky stáva sa splatným celé dlžné
plnenie,

III. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,

IV. žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 12.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných k zaplateniu

istiny vo výške 6.089,64 Eur.

2. Žalovaní s návrhom nesúhlasili.

3. Do konania vstúpil intervenient, ktorý vzniesol námietku premlčania a navrhoval žalobu zamietnuť.

4. Súd svojim rozsudkom zo dňa 16.2.2015 žalobu zamietol. Ako dôvod poukazoval na ustanovenia §

92 ods. 8 Zákona o bankách a vyslovil právny názor a zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu s poukazom na to, že predmetom postúpenej pohľadávky mali byť aj splátky
nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo. Proti rozhodnutiu súdu sa žalobca odvolal a
krajský súd svojim rozhodnutím zo dňa 5.10.2016 zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil na ďalšiekonanie. Vyslovil pritom právny názor, že námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo
Slovenskej sporiteľne na žalobcu je nedôvodná. Poukazoval aj na rozhodnutia NS ČR, teda odvolaciu
námietku žalobcu týkajúcu sa platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považoval krajský súd za

dôvodnú. Úlohou súdu I. stupňa bude opätovne sa vyporiadať so vznesenou námietkou premlčania,
na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo s tým, že na otázku premlčania je potrebné uplatňovať
režim podľa Občianskeho nie Obchodného zákonníka, pričom žaloba je dôvodná tam, kde neuplynula
trojročná premlčacia lehota pri jednotlivých uplatnených splátkach. Zároveň krajský súd poukázal na to,
že súd musí opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, na ktorého bola platne postúpená ním uplatnená

pohľadávka po zohľadnení skutočností, že žalovaní do tohto záväzkového vzťahu vstupovali ako
spotrebitelia a to v zmysle platných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa účinných v čase vzniku
právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými. Potrebné je ozrejmiť, z čoho
pozostávali jednotlivé splátky, ako aj tvrdenia žalovanej v 3. rade ako ručiteľky.

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento

skutkový stav:

6. Žalobca svoj návrh opieral o to, že zmluvou o postúpení pohľadávky mu bola postúpená zo
Slovenskej sporiteľne pohľadávka voči žalovaným. Slovenská sporiteľňa uzavrela 14.4.2005 zmluvu
č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalobca predložil. V čase

postúpenia pohľadávky predstavovala jej výška 9.288,59 Eur, ktorá pozostávala z istiny 8.614,80 Eur,
riadneho úroku 110,13 Eur, úroku z omeškania 557,68 Eur a ostatného príslušenstva 5,98 Eur. Žalobca
si poplatky a sumu 557,68 Eur predstavujúcu úrok z omeškania v tomto konaní neuplatňuje.

7. Žalobca uviedol, že postupca poskytol žalovaným úver vo výške 6.638,78 Eur, ktorý mal byť splácaný

v mesačných splátkach vo výške 98,22 Eur vždy ku 20-temu dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje splátky splatné od 20.3.2010 do 20.4.2015 celkovo v počte 62 vo výške 6.089,64 Eur. Splátky
splatné od 20.2.2012 do 20.4.2015 sa stali splatnými 11.2.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru.

8. Žalobca predložil aj predmetnú zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 14.4.2002, žalovaným bol
poskytnutý úver 200.000,-- Sk, výška úrokovej sadzby 12,10 %, poplatok za poskytnutý úver 4.000,--
Sk, poplatok za správu úveru 50,-- Sk mesačne a výška splátok 2.959,-- Sk.

9.Žalovanýv1.radepotvrdil,žesibraliúverzoSlovenskejsporiteľne.Podmienkyneskúmali,potrebovali

to narýchlo. V tom čase boli so žalovanou v 2. rade manželia. Celá vec sa vybavovala v Poprade, mali
tam známu v banke, ktorá to vybavovala. Keď prišli do Popradu, tak do banky prišiel len on s manželkou.
Čo sa týka ručiteľky, tak ju ani nepoznali, ani nevideli. Pani povedala, že im to vybaví, že sa nemajú o
nič starať. Dodnes ručiteľku nevideli, ani ju nepoznajú. Prišli s manželkou do banky, podpisovali papiere
a 2.000,-- Sk bol poplatok za úver. Peniaze im boli vyplatené v hotovosti. V Slovenskej sporiteľni bol

vytvorenýúčetnato,abysatenúversplácal.atakhoajsplácaliasirok.Potommaliexistenčnéproblémy,
ďalšie podlžnosti, prišiel o prácu a bolo to náročné. Pamätá si, že mu z banky prišlo postúpenie úveru,
nie však ukončenie úveru, to si nepamätá.

10. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že ako manželia brali úver v roku 2005. Plne dôverovala manželovi a

ten povedal, že potrebuje 200.000,-- Sk na podnikanie, hoci nebol vtedy živnostníkom. Prišli do Popradu,
bolo všetko vybavené, vybavovala to sprostredkovateľka pani F., v sporiteľni v Poprade pani Z.. V
Poprade platili 10 % z úveru ako poplatok, takže 20.000,-- Sk, ale bolo to v aute. Tak prišli do banky,
podpísali, podpísali úver. Je to pravda, že je to ich chyba, že nečítali obchodné podmienky. Bolo to
narýchlo a plne dôverovala manželovi. Čo sa týka ručiteľky, ani nemala vedomosť, že pri tej zmluve

je nejaká ručiteľka. V roku 2010 sa rozviedli. Čo sa týka platenia tak vie, že sa na začiatku platilo, ale
potom už nie. Tie peniaze išli na rodinu. Manžel podnikal už od roku 2007, takže peniaze sa dovtedy
určite minuli.

11. Žalovaná v 3. rade sa vyjadrila k veci písomne. Uviedla, že žalovaných v 1. a 2. rade nepozná a nikdy

sa nestretli, ani sa nezoznámili. Ako ručiteľka sa mohla dostať do vzťahu len tak, že keď podpisovala
zmluvy v Slovenskej sporiteľni, tak jej podstrčili aj doklady, ktoré podpísala bez preštudovania dôverujúc
pracovníčke Slovenskej sporiteľne. Nikdy by ju nenapadlo, aby podpísala aj niečo iné.12. Právni zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade ako aj intervenient poukazovali na to, že žalobca
neosvedčil svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní a navrhovali žalobu zamietnuť. Žalobca
nepreukázal, že by postupca vyzval žalovaných na úhradu ich dlhu po tom, čo bol 90 kalendárnych dní v

omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 Zákona o bankách a nepreukázal ani, že na neho
boli postúpené len splatné splátky úveru. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2011 považujú
za neplatnú, nakoľko žalobca nemohol byť zo strany postupcu postúpený tzv. živý úver, keďže žalobca
nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov.

13. Právny zástupca žalobcu k námietke svojej aktívnej legitimácie uviedol, že môže byť postúpená
len zosplatnená pohľadávka nie je dôvodný a táto argumentácia sa neopiera o stanovisko Národnej
banky Slovenska. Taktiež pripustil, že v rozhodovaní súdov sú na to rôzne názory. Čo sa týka námietky
premlčania poukázal na to, že si uplatňujú len splátky, kedy nedošlo k zosplatneniu úveru v trojročnej
premlčacej lehote.

14. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa
potvrdila ich aktívna legitimácia v tomto konaní. Trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu a poukazujú
na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v roku 2005 a vtedy platné zákony boli
dodržané v celom rozsahu. Čo sa týka argumentácie žalovanej v 3. rade uviedol, že nijakým spôsobom
nebolo preukázané a nenavrhla žalovaná v 3. rade ani žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdenie preukázali.

Podľa vtedy platných zákonov, súd by sa mal oprieť o zák. č. 258/2001 Zb. v tom čase, kedy sa
uzatvárala predmetná zmluva, zákon nepoznal sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Vtedy platný
zákon neobsahoval prílohu, ktorá by obsahovala vzorec RPMN, ktorá bola vypočítaná tak, ako je
uvedená v zmluve. Uplatnená pohľadávka je teda v celom rozsahu dôvodná.

15. Právny zástupca žalovanej v 2. rade poukazoval na to, že sa nestotožňujú s rozhodnutím krajského
súdu v danej veci, ktorý je iný, ako v iných senátoch krajského súdu a stále majú za to, že žalobca nie
je aktívne legitimovaný vo veci samej. Čo sa týka samotnej veci majú za to, že na úver je potrebné sa
pozerať ako na bezúročný a bez poplatkov, pretože RPMN v zmluve nie je správne vypočítaná, keďže
je menšia ako úroková sadzba v zmluve. Tento nesprávny výpočet RPMN dáva ich argumentáciu, že

na predmetnú zmluvu je potrebné sa pozerať ako na bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň zotrvávali na
námietke premlčania ako celku.

16. Žalobca predložil súdu aj výpis jednotlivých splátok zo strany žalobcu s tým, že z jednotlivých úhrad
tak,akoboliuvedenézostranyžalobcuanebolirozporované,nebolanaistinuzapočítanásuma3.855,14

Eur, poplatky 132,78 Eur a úrok z omeškania 89,70 Eur (č.l. 237).

17. Intervenient sa po zrušujúcom uznesení krajského súdu vyjadril, že zotrváva na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

20. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z.,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

24. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

25. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f)meno a adresu spotrebiteľa,
g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

26. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva ďalej obsahuje
a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 ,
b)sankcie za porušenie zmluvy,
c)podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

27. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy, pri
nesplnenípodmienokpodľaodsekov2a3jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná,akbolspotrebiteľovi
na jej základe
a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b)dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

28. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

29. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky
z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy, ak
spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si
veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru.

31. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.32. S poukazom na ust. § 23a zák.č. 634/1992 Zb. v znení novely vykonanej zákonom č. 616/2004
Z.z. súd nemá žiadne pochybnosti, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 14.04.2005 je zmluvou
spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ale aj predpisov

špeciálnej úpravy najmä zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o bankách) a zákona o ochrane
spotrebiteľa.

33. Súd sa po zrušujúcom uznesení krajského súdu musel vyporiadať s viacerými problematickými

otázkami v tejto žalobe.

34. V prvom rade dôležité pre samotné rozhodnutie bolo vyporiadať sa s otázkou, či došlo k zosplatneniu
úveru alebo nie. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že proces predčasného
zosplatnenia spotrebiteľského úveru je rozdelený do dvoch fáz. Prvá fáza - upozornenie na možnosť
zospplatnenia najmenej 15 dní pred jeho vykonaním a druhá fáza - samotné zosplatnenie. Obe vyššie

uvedené fázy sú rovnocenné a možnosť z druhej fázy je podmienená prvou. Bolo teda na pleciach
žalobcu, aby preukázal, že k takémuto postupu v zmysle zákona došlo. Bolo len na žalobcovi, aby
preukázal doručenie takýchto listín. Žalobca predložil súdu (č.l. 25) výzvu k úhrade a oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, avšak nepreukázal, že by došlo k prvej fáze a to k upozorneniu
na možnosť zosplatnenia najmenej 15 dní. Samotný žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že

si nepamätá, že by mu niečo také, ako ukončenie úveru došlo. Pamätal si len, že mu prišlo z banky,
že úver bol postúpený. Na základe týchto skutočností a toho, že žalobca nepreukázal doručenie jednak
upozornenia na možnosť zosplatnenia najmenej 15 dní pred jeho vykonaním a napokon doručenie aj
samotného zosplatnenia súd konštatuje, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo.

35. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania a tak ako krajský súd vo svojom zrušujúcom
uznesení upozornil, že pri premlčaní sa v tomto prípade aplikuje Občiansky zákonník a nie Obchodný
zákonník a teda premlčacia lehota v zmysle ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná,
súd vychádzajúc z tejto premlčacej lehoty rozhodol tak, že v časti uplatnených platieb od 21.3.2010 do
21.2.2011 tieto nepriznal a to s poukazom na to, že v tejto časti je nárok žalobcu premlčaný. Žaloba

bola podaná 12.3.2014 a teda všetky uplatnené splátky pod dátumom 12.3.2011 sú s poukazom na
ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka premlčané.

36. Súd priznal žalobcovi zvyšné splátky od 21.3.2011 až do konečnej splatnosti úveru - 20.4.2015.
Týchto splátok bolo spolu 50 (2011 - 10 splátok, 2012 - 12 splátok, 2013 - 12 splátok, 2014 - 12 splátok,

2015 - 4 splátky). Celkovo teda 50 splátok, jedna splátka 98,22 Eur. Súd teda vyhovel v časti 4.911
Eur (98,22 Eur x 50 splátok) a priznal žalobcovi nárok na úhradu nepremlčaných splátok, poukazujúc
na vyššie uvedené právne zdôvodnenie.

37. Argumentáciu žalovaných ohľadne toho, že súd má pozerať na zmluvy ako bezúročné a bez

poplatkov, v tomto prípade považoval súd za irelevantné. Je potrebné uviesť skutočnosť, že úverová
zmluva bola uzavretá 14.4.2005 a teda na túto úverovú zmluvu sa vzťahuje režim zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 258/2001 Z.z. platného v apríli 2005. S poukazom na citované zákonné ustanovenia tohto
zákona má súd za to, že všetky ním vyžadované náležitosti právny predchodca žalobcu - Slovenská
sporiteľňa v úverovej zmluve zachoval. Preto v tejto časti argumentáciu žalovaných nezobral do úvahy.

38. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania a to z uplatnených splátok, ako aj z časti následne
uplatneného úveru. Súd však tieto úroky z omeškania žalobcovi nepriznal. Vychádzal z toho, že úroky
z omeškania nepatria z príslušenstva pohľadávky, teda z úrokov, pričom žalobca požadoval úroky
z omeškania z celej splátky. Súd pritom poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR (35Odo/101/2002 z

24.3.2004). Pre priznanie úrokov z omeškania bolo potrebné vedieť, aká suma istiny je obsiahnutá
v jednotlivých anuitných splátkach a z tejto sumy istiny by potom následne boli priznané úroky z
omeškania. Keďže však žalobca toto nepredložil, ani v jednotlivých rozpisoch splátok neposkytol, nebolo
mu možné úroky z omeškania priznať.

39. Žalovaní v 1. a 2. rade boli na plnenie zaviazaní ako dlžníci spoločne a nerozdielne v zmysle § 293
Obchodného zákonníka, pre vzťah medzi dlžníkmi a ručiteľom navzájom však platí, že ich nemožno
zaviazať spoločne a nerozdielne, preto súd určil, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných v rozsahu
plnenia zaniká záväzok žalovaných ostatných (R2/1975).40.Žalovanýv1.radenapojednávanížiadalsúd,abyvprípadevyhovenianárokuzaviazalnazaplatenie
v splátkach a vzhľadom na ich nepriaznivú finančnú situáciu a vyššiu sumu súd tieto splátky povolil vo

výške 100 Eur.

41. Žalovaná v 3. rade ako ručiteľka namietala písomne skutočnosti o vzniku svojho ručiteľstva. Uviedla,
že ručiteľský záväzok jej bol daný na podpis spoločne s jej úverom tak, že ona o tom nevedela.
Tieto okolnosti však neboli preukázané a žalovaná nijakým spôsobom tieto skutočnosti nepreukázala.

Ručiteľka - žalovaná v 3. rade býva na adrese B., PSČ: XXX XX, čo je obec v okrese Veľký Krtíš. Bolo
na žalovanej, aby preukázala kde a akým spôsobom jej táto dohoda o ručení mala byť „podstrčená“.
Neuviedla, kde uzatvárala zmluvu so Slovenskou sporiteľnou, v ktorom období to bolo a podobne.
Naopak žalobca predložil túto zmluvu - dohodu o ručení, ktorá je datovaná rovnakým dňom ako úverová
zmluva voči žalovaným v 1. a 2. rade rovnakým miestom a čo je podstatné, je aj podpísaná za Slovenskú
sporiteľňu tými istými pracovníkmi a to B. Y. a G. Z.. Súd má teda za to, že žalovaná v 3. rade neuniesla

dôkazné bremeno a ani len nenavrhla alebo nenaznačila žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdenie preukázali.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 60 %. Žalobca žaloval istinu vo výške 6.090 Eur, úspešný bol v časti 4.911 Eur, čo je 80 %
úspechu, neúspechu 20 %, teda bolo dôvodné priznať žalobcovi náhradu trov konania vo výške 60 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v
znení neskorších predpisov).