Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/204/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118240099
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6118240099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.

SlávkyZborovjanovejaJUDr.MonikyGéciovej,PhD.vsporežalobcu:SetCarsk,a.s.,Ulicapriemyselná
10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, Kuzmányho 4,
036 01 Martin, proti žalovanej: Kooperativa poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Félixom Neupauerom, advokátom, Advokátska
kancelária Félix Neupauer & Partners, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422,
o zaplatenie 809,21 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I
č.k. 12C/19/2018-75 z 1.2.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaná je povinná do
troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 809,21 € s 5% ročným úrokom z omeškania od
24.2.2018 až do zaplatenia (výrok I.). Priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konanie vo
výške 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku (výrok II.).

2. Vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23.2.2018 domáhal rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 809,21 € s príslušenstvom.
Žalobca predložil aj kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom na tlačive žalovanej zo dňa 21.9.2017
vyhotovenú technikom U. T.. K tomu doložil zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa
29.9.2017 vyhotovenú spoločnosťou Slovexperta, s.r.o., za ktorú konal technik U. T.. Doložil aj faktúru
číslo XXXXXXXX vyhotovenú spoločnosťou GAPAcar, s.r.o.
Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že dňa 21.9.2017 došlo k dopravnej nehode,

pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla V.. J. M., EČV: Y. XXXKG. Škodu spôsobilo motorové
vozidlo EČV: Y. XXXKA, ktoré bolo poistené u žalovanej. V čase dopravnej nehody viedol motorové
vozidlo poškodenej jej otec V.. V. Y. X.. Poškodená V.. M. splnomocnila svojho otca V.. Y., aby on
vybavoval celú poistnú udalosť. Motorové vozidlo poškodenej bolo riadne obhliadnuté spoločnosťou
Slovexperta, s.r.o. a žalovaná aj vyhotovila kalkuláciu nákladov na opravu tohto vozidla. Poškodená
dala motorové vozidlo opraviť v spoločnosti GAPAcar s.r.o., ktorá jej vyúčtovala opravu motorového
vozidla faktúrou číslo XXXXXXXX na celkovú sumu 3 690,29 EUR. Podľa tejto faktúry bolo motorové

vozidlo poškodenej v oprave od 2.10.2017 do 18.10.2017. Žalovaná cenu opravy motorového vozidla
nerozporovala. Počas opravy motorového vozidla poškodenej, poškodená uzatvorila nájomnú zmluvu
číslo 432 so žalobcom dňa 2.10.2017, na základe ktorej žalobca prenajal V.. M. náhradné motorovévozidlo Škoda Kodiaq na dobu počas nevyhnutného času na opravu jej poškodeného vozidla. V zmluve
si dohodli výšku nájomného na 75,60 EUR za deň.
Poškodená V.. M. v deň vrátenia náhradného motorového vozidla postúpila svoju pohľadávku voči

žalovanej na žalobcu a to zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Zároveň žalovanej oznámila, že dňa 19.10.2017 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej
na žalobcu. Na základe toho už žalovaná ďalej konala so žalobcom, ktorému aj dňa 8.1.2018 zaslala
oznámenie o poistnom plnení.
Keďže škodu spôsobilo motorové vozidlo, ktoré bolo poistené u žalovanej, žalobca si svoj nárok na

náhradu škody uplatnil v zmysle vyššie citovaného § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. priamo proti
poisťovateľovi, t. j. proti žalovanej.
Škodu pri dopravnej nehode spôsobilo motorové vozidlo Audi A8 EČV: Y. XXXKA, ktoré bolo poistené
u žalovanej. Vlastník tohto vozidla zodpovedal za škodu. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.
má vlastník motorového vozidla ako poistený právo, aby poisťovateľ, t.j. žalovaná, za neho nahradila
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč.zák. sú:
a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie.

Vsporebolonesporné,žedopravnánehoda,resp.poistnáudalosťbolaspôsobenámotorovýmvozidlom
Audi A8 EČV: Y. XXXKA, ktoré bolo v tom čase poistené u žalovanej. Porušenie právnej povinnosti teda
sporné nebolo.
V dôsledku poistnej udalosti bolo osobné motorové vozidlo V.. M. v autoopravovni od 2.10.2017 do

18.10.2017. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa jednalo o neprimeranú, nedôvodnú
opravu poškodeného motorového vozidla. Z tohto dôvodu ani neznížila poistné plnenie. Počas doby,
kedy mala poškodená V.. M. motorové vozidlo v oprave nemohla ho užívať. Preto si na dobu od
2.10.2017 do 19.10.2017 prenajala náhradné vozidlo u žalobcu. Možnosť využiť náhradné vozidlo
počas opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú

na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu
poškodenej. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodenej, keďže už stav
poškodenia jej motorového vozidla dopravnou nehodou, ako poistnou udalosťou, je zaťažovaním a
výrazneobmedzujúcimstavomprepoškodenú.Zuvedenéhodôvodusúdpovažovalvynaloženénáklady
poškodenej na prenájom náhradného motorového vozidla za škodu, ktorá by jej inak nebola vznikla, ak

by nedošlo k poistnej udalosti. Poškodená V.. M. čestne prehlásila, že náhradné motorové vozidlo, ktoré
jejbolopožičanéžalobcomvyužívalanadopravudozamestnaniaanazabezpečeniechodudomácnosti.
Akbynemalapožičanénáhradnémotorovévozidlo,tietočinnosti,ktoréinakbežnevykonávala,bypočas
opravy svojho vlastného motorového vozidla vykonávať nemohla.
Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že poškodená V.. M. mala motorové vozidlo v oprave

od 2.10.2017 do 18.10.2017. Náhradné motorové vozidlo mala požičané od 2.10.2017 do 19.10.2017.
Ako uviedol žalobca, aj z metodického usmernenia členov SKP číslo 17/2002 vyplýva, že poškodený
má nárok na preplatenie nákladov do dňa nasledujúceho po dni ukončenia opravy. Žalovaná žiadnym
spôsobom nepreukázala, a to ani na výzvu súdu, prečo priznala dobu na zapožičanie náhradného
vozidla iba v trvaní 10 dní aj to len v sume 50 EUR bez DPH/deň. Taktiež súdu neozrejmila, prečo krátila

poistné plnenie o zníženie o opotrebenie spočívajúce v rozdiely technických hodnôt o 40,54 EUR a
krátila plnenie aj o zníženie 0,01 EUR za 1 kilometer v celkovej sume 8,67 EUR. Zo zmluvy o nájme
číslo 432 zo dňa 2.10.2017, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a V.. M. pritom vyplýva, že cena
nájmu nebola závislá od počtu najazdených kilometrov ale od doby nájmu. Nájomné bolo dohodnuté na
75,60 EUR za každý deň nájmu.

Predloženou zmluvou o nájme číslo 432 zo dňa 2.10.2017, ako aj faktúrou číslo 170470, ktorou žalobca
vyúčtoval V.. M. cenu nájmu za 18 dní v celkovej výške 1 360,80 EUR, mal súd preukázanú výšku škody.
Ak by nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky škodcom, nedošlo by k nehode a teda by nebol
nutný nájom náhradného motorového vozidla, nedošlo by ani ku škode. Tým mal súd preukázanú
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

Čo sa týka zavinenia, ako poslednej zložky predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, zavinenie
má charakter subjektívny a pre splnenie podmienky zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola
spôsobenáúmyselnealeboznedbanlivosti.Občianskoprávnaúpravavychádzazprezumpciezavinenia,
tedazavineniesapredpokladá.Škodcabymuselpreukázaťexistenciutakýchokolností,zktorýchmožnospoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od
neho objektívne požadovať. V tomto prípade nič také preukázané zo strany žalovanej nebolo.
Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca preukázal tak porušenie právnej povinnosti

škodcu, ako aj existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako
aj zavinenie. Naopak žalovaná ničím nepreukázala odôvodnenosť krátenia poistného plnenia. Keďže
súd mal preukázanú účelnosť nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla v celkovej výške
1 360,80 EUR, z ktorých žalovaná čiastočne uhradila 551,59 EUR, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
zostávajúcej časti, t.j. sumy 809,21 EUR.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení, úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Poistné plnenie je v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka splatné do 15 dní a už od tohto dátumu
jej začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie. Lehota uplynula dňa 23.2.2018. Od nasledujúceho dňa sa
žalovaná dostala do omeškania. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť spolu s istinou aj zákonný 5 %-ný
ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 24.2.2018 až do zaplatenia.
V tomto prípade bol v plnom rozsahu vo veci úspešný žalobca, preto mu súd priznal proti žalovanej

nárok n a náhradu trov konania v 100% výške. O samotnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. V podanom odvolaní uviedol žalovaný:
Súd prvej inštancie v rozsudku inter alia uviedol, že predložením zmluvy o postúpení pohľadávky,

ktorú uzatvoril žalobca dňa 19.10.2017 s V.. M., ako aj predložením oznámenia V.. M. o postúpení
pohľadávky, ktoré adresovala žalovanej a taktiež predložením oznámenia žalovanej o poistnom plnení
zo dňa 8.1.2018, ktoré žalovaná adresovala už priamo žalobcovi, mal súd dostatočným spôsobom
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.
Žalovaný považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny.

Podľa názoru žalovaného je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej
podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.
O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať v
prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam (mutatis mutandis rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I.

ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
Máme za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami,
zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa nášho názoru na
základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie
právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku

interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie
základných práv a slobôd.
Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo
odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná

každému jurisdikčnému aktu.
Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom
toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom
kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z praktického pohľadu to znamená, že súdy sú
povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na

každý argument bola daná podrobná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (viď napríklad judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko,
mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 a mnohé ďalšie).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje

rozhodnutie aj v náleze sp. zn. III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne askutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03).
Pritom podľa ustanovenia § 220 ods. 2 tretia veta CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.
Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa v prvom rade nedostatočným a nesprávnym spôsobom
vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom spore.
Žalobca vo vedenom konaní poukázal na skutočnosť, že dňa 21.09.2019 došlo k škodovej udalosti
spôsobenejpoškodenému-V..J.M.(ďalejlen„Poškodený"),navozidlesECV:Y..Škodováudalosťmala

byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného (ďalej len „škodová
udalosť"). V dôsledku uvedeného mal byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojichpotriebatozapožičanímsináhradnéhomotorovéhovozidlaužalobcuvzmyslezmluvyonájmeč.
432 zo dňa 02.10.2017 (ďalej len „Zmluva o nájme"). Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému
faktúru č. XXXXXX na celkovú sumu 1.360,80 eur (ďalej len „Faktúra"). Oznámením o poistnom plnení
zo dňa 08.01.2018 Žalovaný oznámil skončenie šetrenia udalosti tak, že priznal sumu vo výške 551,59

eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 19.10.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z
titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla (ďalej len „Zmluva o postúpení").
Žalovaný má za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo
súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy
predložené žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej

faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu.
Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený
a nie žalovaný.
V zmysle ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej
len „Občiansky zákonník"): „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému“.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou

poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo
k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku
žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným
ustanovením § 524 Obč.zák.

K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe ich vzájomného
zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení. Vychádzajúc zo zmluvy o postúpení totiž jednoznačne
vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie
uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi

pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať
aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
15. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29.

januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Obč.zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny

úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákon dodržaný nebol“.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení medzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia
takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie

pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi
(t.j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Obč.zák. zjavne
absolútne neplatný.Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti navrhujeme, aby odvolací Krajský súd v Košiciach
vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 12C/19/2018 zo dňa 01.02.2019
a vec vráti Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol:
Dňa 21.04.2019 nám ako právnemu zástupcovi žalobcu v právnej veci SetCar sk, a.s. proti žalovanému
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. o zapi. 809,21 € s prísl. vedenej na Okresnom súde Košice I, sp.zn.
12C/19/2018 bolo doručené odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn.

12C/19/2018 zo dňa 01.02.2019, s možnosťou vyjadriť sa k nemu v lehote 10 dní. Považujeme preto
za potrebné zaujať stanovisko k predloženému odvolaniu žalovaného zo dňa 21.03.2019. Zároveň
uvádzame, že všetky relevantné podklady boli súdu zo strany žalobcu predložené.
Rozsudok súdu prvej inštancie považujeme za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený.
Súčasne podotýkame, že žalobca aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a
stanoviskách.

Tvrdenia žalovaného, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné
pre právne posúdenie veci, ako aj tvrdenia o nedostatočnosti odôvodnenia právnych záverov
prvoinštančného súdu, považujeme za neopodstatnené. Súd vzhľadom na skutkové okolnosti a
vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o
postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného

na žalobcu. V danom smere poukazujeme na skutočnosť, že postupovaný bol nárok na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni
škodcu. Považujeme preto za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v podanom
odvolaní, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ
eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvostupňového

súdu v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu tak považujeme za riadne odôvodnené,
zrozumiteľné a správne.
To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné
plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. Uvedené potvrdzuje aj predložené oznámenie o
poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojim konaním sám potvrdil aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Súd tak v danom smere vychádzal aj zo
správania strán v čase pred podaním návrhu žalobcu, kedy žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o
postúpení pohľadávky. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže
byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za
nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný

za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Túto skutočnosť napokon obsahuje aj samotné usmernenie členov SKP č. 17/2002,
z ktorého žalovaný vychádza pri šetrení poistných udalostí.
K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie možno uviesť iba jedno, a to poukázať na
základné princípy Civilného sporového poriadku, predovšetkým na čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 1.7, na ktorých

stojí tento procesný právny predpis a ktoré hoci netvoria paragrafové znenie zákona nemožno ignorovať.
Napokon aj rozhodnutia, na ktoré žalovaný odkazuje vo svojom odvolaní uvádzajú, že povinnosť súdu
odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje aby na každý argument bola daná
podrobnáodpoveď,aleibanaargument,ktorýjeprevecROZHODUJÚCI.PodľanálezuÚstavnéhosúdu
sp. zn. III. ÚS 119/03-30 súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konanianatakéodôvodneniesúdnehorozhodnutia,ktoréJASNEaZROZUMITEĽNEdávaodpovedena
všetky právne a skutkovo relevantné otázky, čo podľa nášho názoru rozsudok Okresného súdu Košice I,
sp.zn. 12C/19/2018 zo dňa 01.02.2019 nepochybne spĺňa. To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom
súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý súdny proces.

Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k
prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje
rozpor s ustanovením § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument a to predložená zmluva o postúpení
pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný

nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak
zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky a rozpore s ust. § 524 OZ sú preto neopodstatnené. V danom smere je nevyhnutnépoznamenať,žepoškodenýmávzmyslezákonaoPZPnároknanáhraduškodyspôsobenejprevádzkou
motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v tomto
prípade je práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k

úhrade faktúry, a teda (najneskôr v tento okamih) aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa
rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia
pohľadávky máme za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide odplatné postúpenie pohľadávky, v
dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s
nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol

v zmysle zmluvy postúpený.
Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne
k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považujeme za ničím nepodložené a
zjavne účelové. Podotýkame, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v
rámcijednéhodokumentuuhradilpredmetnúfaktúruzanájomaSÚČASNEpostúpilžalobcovizaodplatu
svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

V danom ohľade sa stotožňujeme s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp.
zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom
rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o
postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody,
konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j.

odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo
zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018, námietku
žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky neakceptoval.
Pre úplnosť je tiež potrebné poukázať aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie POCHYBIL, pokiaľ vyslovil záver,

že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k
zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k
platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody.
TujepotrebnévychádzaťzoZmluvyopostúpenípohľadávky,nakoľkopredmetnouzmluvoudošlojednak
k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a

žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie.
Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému
ako následok dopravnej nehody.
V danom smere taktiež odkazujeme na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo

dňa 19.09.2018, podľa ktorého vždy tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej
povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Tak to bolo aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý ak namietal
tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom,
aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto
prípade nestalo.

Záverom uvádzame, že všetky námietky žalovaného uvedené v predloženom odvolaní zo dňa
21.03.2019 považujeme za neopodstatnené a preto navrhujeme, aby odvolací súd postupoval podľa §
387 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 12C/19/2018 zo dňa 01.02.2019 potvrdil ako vecne
správny. Súčasne žiadame priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Odvolací postupom podľa § 385 ods.1 CSP (na prejednanie odvolania nenariadil odvolací súd
pojednávanie, len zákonným spôsobom vyhlásil rozsudok), prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu §
380 ods.1, 2 CSP a rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1, 2 CSP,
lebo sa s ním stotožňuje a aj jeho dôvody sú správne a zákonné.

6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

8. Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá, dôvody odvolania nepreukázané.

9. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu odvolací súd dodáva:

11. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

12. Podľa § 194 ods.1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán

podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

13. S poukazom na zistený skutkový stav na zdôraznenie napadnutého rozsudku treba uviesť, že zo
zmluvy č. XXX zo dňa 2.10.2017 uzavretou medzi žalobcom a V.. M. vyplýva, že cena nájmu nebola
závislá od počtu najazdených kilometrov a od doby nájmu, toto bolo dohodnuté na 75,60 € za každý

deň nájmu a faktúra bola zaslaná žalovanej, V.. M. bola vyúčtovaná cena nájmu za 18 dní v celkovej
výške 1.360,80 €, čiže bola preukázaná škoda.14. Okrem iného žalobca preukázal tak porušenie právnej povinnosti škodcu ako aj existenciu škody,
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou ako aj zavinenie (vychádza sa z
prezumpcie zavinenia, lebo škodca by musel preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno

spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od
neho objektívne požadovať. Účelnosť nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla nebola
rozporovaná v konaní a keďže čiastočne uhradila tieto vo výške 551,59 €, vo zvyšku súd prvej inštancie
správne rozhodol, ak priznal túto sumu s príslušenstvom žalobcovi.

15. Čo sa týka tvrdenia, že ide o cedovanú pohľadávku až následným započítaním vzájomných
pohľadávok, je treba prisvedčiť žalobcovi z vyjadrenia k odvolaniu, že postúpenie pohľadávky v tejto veci
neodporovalo rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR v takýchto sporoch, lebo tvrdenie žalovaného
ohľadne postúpenia pohľadávky je zavádzajúce, lebo ak ide o odplatné postúpenie pohľadávky, v
dôsledku čoho k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom
na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle

zmluvy postúpený, nedošlo k porušeniu právnych predpisov a stalo sa tak v súlade so zákonom.
Predmetná pohľadávka bola preukázaná, a je irelevantný názor žalovaného, že by zmluva o postúpení
pohľadávky bola v rozpore s § 524 OZ. Toto boli len v odvolaní teoretické namietané okolnosti sporu,
že absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorej došlo k prevodu práva medzi
žalobcom a poškodením a súčasne k úhrade predmetnej faktúry je v rozpore s § 524 OZ, s týmto sa už

podrobne vyporiadal aj súd prvej inštancie.

16. Z dôvodu úspešnosti odvolací súd podľa § 396 CSP priznal v plnom rozsahu trovy odvolacieho
konania žalobcovi.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.