Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011631
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120011631.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom PhD., v trestnej veci proti obžalovanej

E. C., nar.: XX.X.XXXX v G., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroba omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 22.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

E. C., nar.: XX.X.XXXX v G.,
trvale bytom: W. J. XXX,
t.č.: ÚVV A.,

sa uznáva za vinnú, že

potom ako si v presne nezistenom čase, najneskôr však do dňa 05.02.2020, na presne neustálenom
mieste neoprávnene za účelom predaja zadovážila a následne pri sebe prechovávala presné nezistené
množstvo metamfetamínu (pervitínu) ,z ktorého dňa 05.02.2020 približne o 12:50 hod. v U. na F. ceste na
čerpacej stanici Z. predala presne nezistené množstvo z takto zadováženého metamfetamínu za vopred
dohodnutú sumu 40,- eur osobe menom H. P., ktorému metamfetamín predala tiež presne neustáleného
dňa v minulosti, následne za účelom ďalšieho predaja metamfetamínu O. P. sa premiestnila do obce C.
na parkovisko pri kostole, kde bola obmedzená jej osobná sloboda v čase o 14:00 hodine, a kde jej bolo v

osobnom motorovom vozidle zn. Ford Mondeo s evidenčným číslom TT-XXX DN pri následne vykonanej
prehliadke motorového vozidla zaistené zvyšné množstvo metamfetamínu, ktoré sa jej rozsypalo, v
dôsledku čoho bolo zaistené ako heterogénny materiál s celkovou hmotnosťou 239 mg pozostávajúci z
kryštalického materiálu a nečistôt s obsahom účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou
8, 1 % hmotnostných s prímesou metylsulfonylmetánu obsahujúci 19 mg absolútneho metamfetamínu,
o hodnote najmenej 30,- eur, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II.

skupiny psychotropných látok a obvinená takto konala napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 1T/84/2019 zo dňa 28.10.2019, právoplatným dňa 28.10.2019, odsúdená za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona

teda

neoprávnene zadovážila, predala a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a už bola za
taký čin odsúdenáčím spáchal

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2
písmeno a) Trestného zákona

a za sa odsudzuje:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. d),
l) a n) Trestného zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaná povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

b) osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka
Okresného súdu Galanta alebo iného miestne príslušného súdu v prípade zmeny rozhodného kritéria
pre určenie miestnej príslušnosti, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. per analogian sa obžalovanej po dobu výkonu
ochranného dohľadu ukladá aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa
preukázateľneozamestnaniealebosapripravovaťnapovolanieštúdiomnastrednejalebovysokejškole
dennou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ a b/ Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. Nokia 2630, IMEI: 355219031015404,
- 1 ks SIM karta s t.č.: 0919 468 307,
- Finančná hotovosť v celkovej výške 60,00 €,
- Bankovka moninálnej hodnoty 10.000,- LEU,

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Výrok o vine

Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok (v rozsahu výroku o vine) neobsahuje
odôvodnenie, nakoľko prokurátor a obžalovaná sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať
odvolanie a obžalovaná zároveň vyhlásila, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami
uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.

výrok o treste

V prípade výroku o treste pre obžalovanú C., súd zobral do úvahy skutočnosť, že neprichádza do úvahy

uloženie súhrnného trestu (v prípade obžalovanej, nie sú splnené predpoklady pre uloženie súhrnného
trestu, tým skôr, že je obžalovanej za vinu kladená kvalifikovaná recidíva (§ 172 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona)). Obžalovaná spáchala skutok (skutok sa považuje za spáchaný dňa 05.02.2020 - pozn. súdu)
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/84/2019
zo dňa 28.10.2019, právoplatným dňa 28.10.2019.Vzhľadom na osobu páchateľky a jej pomery (ako aj na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona)
mal súd za jednoznačne preukázané, že vzhľadom na uznanie viny obžalovanej prichádzala do úvahy
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu trestného

činu a trestný čin úprimne oľutovala, obžalovaná sa ku skutku priznala síce až v závere prípravného
konania, resp. na hlavnom pojednávaní a prejavila ľútosť nad jeho spáchaním, čo súd vyhodnotil aj
v kontexte skutočnosti, že až vykonaním znaleckého dokazovania v prípravnom konaní bol skutok
patrične zabezpečený a teda možno akceptovať aj takto vykonané priznanie, pričom záver o jej
prípadnej ,,neúprimnosti“ by bol pre súd ničím nepodloženým dohadom a z postoja obžalovanej podľa

názoru súdu skutočne vyplynula ľútosť nad spáchaným činom a nad hroziacim trestnoprávnym postihom
z neho. U obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona
(napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaná vypovedala v
inej trestnej veci, kde napomáhala OČTK pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, ktorej kvalifikácia
zrejmebudeupravenáažvpriebehuprípravnéhokonania.Keďženaspáchanieskutkumalpodľanázoru
súd vplyv aj nízky vek obžalovanej, preto jej súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d)

Tr. zák. (spáchala trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, keďže táto skutočnosť mala vplyv
na jej rozumovú resp. vôľovú spôsobilosť). Akademicky súd uvažoval na aplikáciou § 36 písm. c) Tr.
zákona (keďže neliečená závislosť sa odbornej literatúre sporadicky subsumuje ako choroba v zmysle
citovaného ustanovenia), pričom ale pre aplikáciu tohto ustanovenia súd nenašiel jednoznačnú oporu
aj vzhľadom na charakter skutku (obžalovaná si nezabezpečila drogy len pre seba, čo by teoreticky

mohlo byť subsumovateľné ako ,,prejav choroby“, avšak týmto zjavne nie je distribúcia drogy, hoci v
malo meradle). Tento jav však súd zohľadnil v prospech splnenia kritéria na aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák.
ako celku (v sumáre s vyššie popísaný poľahčujúcimi okolnosťami).
V prípade priťažujúcich okolností, súd mal za to, že nie je daná žiadna priťahujúca okolnosť
(predchádzajúce odsúdenie bolo dôvodom použitia kvalifikačného kritéria v zmysle § 172 ods.2 písm.

a) Tr. zák. a teda táto skutočnosť nemohla byť zohľadnená aj v zmysle § 37 m) Trest. zák. ( bola už
za trestný čin odsúdená).
S poukazom na vyššie uvedené súd poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorej závery najvhodnejšie
(podľa názoru súdu najzrozumiteľnejšie) formuluje uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn.: 23To/72/2018 zo
dňa 09. 07. 2018.

,,Ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, súd
môže (resp. musí) pri rozhodovaní o treste prihliadnuť najmä jedným z troch nasledovných spôsobov,
pričom ich kumulácia neprichádza do úvahy.
1) Na predmetné „vyhlásenie“ bude súd prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/Tr.
zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine

(dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva, výrok o vine nemožno napadnúť odvolaním).
2) Ďalej môže súd v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,sp.zn.Tpj55/2016zodňa27.júna2017uverejnenépodč.44/2017napredmetné„vyhlásenie“
prihliadnuť ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.4
Tr. zák. per analógiam tak, ako je tomu v konaní o dohode o vine a treste(...).

3) Napokon môže súd pri rozhodovaní o treste na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na jednu z
viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu
neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Súdy samozrejme
nemajú ľubovôľu pri výbere jedného z vyššie uvedených postupov pri rozhodovaní o treste. Použitie
jednej z vyššie uvedených troch variant (pričom posledná je najpriaznivejšia) je podmienené dodržaním

zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. To najmä znamená, že výberom jednej z týchto variant
nebude narušený ani záujem ochrany spoločnosti ani záujem na výchove páchateľa. Tu má senát
odvolacieho súdu na mysli najmä variant 2) a 3) o mimoriadnom znížení trestu.“
Z tohto titulu pre konajúci súd zvolil tretiu načrtnutú možnosť, keďže po prijatom vyhlásení o vine
obžalovanej postupoval podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže mal za to, že v prípade obžalovanej sú dané

okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom súd prihliadol aj na ustálenú judikatúru.

R II/1967: Okolnosti, ako je dobrovoľná náhrada spôsobenej škody, úprimná ľútosť nad spáchaným
trestným činom a vedenie riadneho života pred spáchaním činu, sú poľahčujúce okolnosti v zmysle §
36 TZ, na ktoré súd prihliadne pri výmere trestu, spravidla v rámci príslušnej trestnej sadzby. Takéto

okolnosti je potrebné považovať za obvyklé a nie mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré nemôžu odôvodniť
zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Len v prípade, ak by niektoré poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 boli tak intenzívne alebo závažné, že by výnimočne znižovali závažnosť činu, bolo by
možné ich posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 40 ods. 1. Samotné priznanie sa, ľútosťnad jeho spáchaním, predchádzajúci riadny život, náhrada škody a pod. však spravidla nebude možné
považovať za tak mimoriadne okolnosti, aby odôvodňovali použitie ust. § 40 TZ. (Upravené znenie).

R 3/1970: Mimoriadne pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu trestnej sadzby, môžu spočívať aj v tom, že sa páchateľ stará o osoby, ktoré sú na jeho
výživu alebo výchovu odkázané. TZ nevyžaduje, aby v takýchto prípadoch išlo o povinnosť vyplývajúcu
zo zákona. Môže ísť aj o povinnosť, ktorá vyplýva z morálnych zásad spoločnosti.

R 47/1974: Vážnu chorobu páchateľa je možné považovať za mimoriadne pomery páchateľa
odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby za
predpokladu, že trest v jej rámci by bol pre páchateľa obzvlášť problémový alebo by mal pre neho
obzvlášť nepriaznivé následky. Pritom musí byť splnený aj ďalší predpoklad, teda že sa účel trestu v
danom prípade dosiahne aj trestom kratšieho trvania.

Z citovanej judikatúry, ako aj interpretácie zákonnej úpravy mal súd za to, že v zmysle § 39 ods. 1
Trestnéhozákonamusíísťocelkomvýnimočnéprípady.Uvedenéustanovenieumožňujeuloženietrestu
aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym
okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce
okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu

poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba
páchateľa a pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú aby súd starostlivo a dôkladne zvážil
ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú
alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace
s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito

pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho
odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení
trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom
páchateľa ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané (k
tomu viď Novocký, J.: Komentár k § 39 Trestného zákona, portál epi.sk).

Súd po zrelej úvahe dospel k názoru, že predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods.
1 Trestného zákona sú dané. Mimoriadne zníženie trestu prichádza do úvahy len v prípade špecifických
okolností, ktoré sú tak závažné, že robia posudzovanú vec úplne mimoriadnou. Podľa názoru súdu
takéto okolnosti boli zistené a spočívajú v kombinácií viacerých faktorov (z nich niektoré sú zároveň
poľahčujúcimi okolnosťami):

- Nízky vek obžalovanej,
- Neúspešne liečená drogová závislosť, pričom súdom uložené ochranné liečenie (rozsudkom OS
Galanta) nemohlo plniť účel vzhľadom na spáchanie skutku krátko po odsúdení predchádzajúcim
rozsudkom,
- Trestná minulosť obžalovanej (jej jediný predošlý ojedinelý postih), v kombinácií s dôvodným

predpokladom premeny podmienečného trestu, ktorý by mal za následok dlhý pobyt vo výkone trestu;
účel trestu teda nepochybne bude naplnené aj trestom kratšieho trvania - v dôsledku pravdepodobného
navýšenia trestu,
- Kritický postoj obžalovanej k trestnej činnosti a adekvátna spolupráca s OČTK aj v inej trestnej veci
skupinového charakteru.

V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatoval kladný pomer poľahčujúcich okolností k
priťažujúcim okolnostiam (3:0) - a to aj z ohľadom na ich závažnosť.
Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovanú bola v mesiacoch :

1) 120 - 180 mesiacov (základná sadzba pre obž. C.),
2) Po aplikácii § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (120 - 160 mesiacov).
3) po aplikácii záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 k aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (80
mesiacov - 160 mesiacov)

4) vzhľadom na znenie § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák. mohol súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa
uložiť obžalovanej trest znížený až 5 rokov (t.j. 60 mesiacov).Vzhľadom na charakter skutku ako obzvlášť závažného zločinu súd uložil obžalovanej ochranný dohľad,
ktorý časovo vymedzil v trvaní dvoch rokov a uložil jej povinnosť zamestnať sa, uchádzať sa o
zamestnanie alebo sa pripravovať na zamestnania štúdiom dennou formou.

Súd taktiež uložil trest prepadnutia vecí, ktoré súd patrične vymedzil vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti

ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.