Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200680
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200680.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča,

PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu:
DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, IČO: 44 186 266, právne
zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., ul. Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100778308/2018 zo dňa 20.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 10.07.2018,
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100778308/2018 zo dňa 20.04.2018, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102512311/2017 zo dňa 05.12.2017, ktorým bol podľa
§ 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určený rozdiel v sume
108 369,24 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011.

I. Administratívne konanie

2. Správca dane vykonal u daňového subjektu (žalobcu) kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2011. O výsledku kontroly bol
vyhotovený protokol č. 9813401/5/207526/2013/Reš zo dňa 15.01.2013 a Dodatok k protokolu č.
9813401/5/582141/2013/Reš zo dňa 12.02.2013, ktoré boli s daňovým subjektom prerokované a
doručené dňa 15.02.2013. Uvedený protokol bol podkladom pre vydanie dodatočného platobného

výmeru č. 9813401/5/651187/2013/Reš zo dňa 18.02.2013, ktorým bol znížený nadmerný odpočet dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 o sumu 45 884,81 € a bol priznaný nadmerný
odpočet v sume 8 684,67 €.

3. Správca dane v dodatočnom platobnom výmere č. 9813401/5/651 1 87/2013/Reš zo dňa 18.02.2013
uviedol:„Daňovýsubjektvkontrolovanomzdaňovacomobdobídeklarovaldodanietovarupreodberateľa
do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Podľa vystavených faktúr bolo predmetom fakturácie
dodanie jedlého oleja pre odberateľa českú spoločnosť DRYÁDA CORPORATI CZ, s.r.o., Bohumíra
Četyny 3025/15, 700 30 Ostrava- Bělský Les, IČ DPH CZ28600711.4. Správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií požiadal české daňové orgány o
preverenie uskutočnenia intrakomunitárnvch dodávok (žiadosť č. 740/320 /14025/2011/Min). Správca
dane po obdŕžaní odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií dospel k záveru, že nedošlo

k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru v obchodných prípadoch na českej strane. Na základe vyššie
uvedenéhosprávcadanedospelkzáveru,žedošlokporušeniu 43ods.1zákonaoDPHavnadväznosti
na uvedené nedošlo k naplneniu ustanovenia § 43 ods. 5 písm. a) uvedeného zákona, podľa ktorého
platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4, čo
v tomto prípade medzinárodnou výmenou informácií nebolo potvrdené.

5. Správca dane na základe zistených skutočností pristúpil k zdaneniu dodávok tovaru a vyčíslil
daňovú povinnosť v sume 40 832,55 €. Daňový subjekt sa voči dodatočnému platobnému výmeru zo
dňa 18.02.2013 odvolal. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100303/1/39227-253124/2013/5309
zo dňa 24.05.2013 predmetný dodatočný platobný výmer zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a
rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu v prípade intrakomunitárnych dodaní

a z dôvodu nepreskúmateľnosti.

6. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a vydal rozhodnutie č. 1699060/2016 zo dňa
14.11.2016, ktorým bol určený rozdiel v sume 108 369,24 € na dani z pridanej hodnoty z dôvodu
neuznania práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou REJA CORPORATION, s.r.o..

Správca dane nepriznal nadmerný odpočet v sume 54 569,38 € a vyrubil daň v sume 53 799,86 €.
Daňový subjekt sa voči rozhodnutiu č. 1699060/2016 zo dňa 14.11.2016 odvolal. Finančné riaditeľstvo
SR rozhodnutím č. 238047/2017 zo dňa 13.03.2017 predmetné rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na
ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že postup správcu dane v závere vyrubovacieho konania nebol
v súlade so zákonom, keďže nebolo možné zistiť, ako sa správca dane vysporiadal s pripomienkami,

návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami daňového subjektu, ktoré uviedol jednak v odvolaní zo dňa 04.03.2013,
ako aj vo vyjadrení zo dňa 13.10.2016. Vysporiadanie sa s pripomienkami a predloženými dokladmi
daňového subjektu, resp. dôvod, pre ktorý na nich správca dane neprihliadal a odmietol ich ako dôkaz,
správca dane neuviedol ani v odôvodnení rozhodnutia.

7. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie, s výsledkami dokazovania oboznámil
daňový subjekt, vysporiadal sa s pripomienkami daňového subjektu a spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 102457889 2017 zo dňa 27.I I.2017. Následne vydal správca dane rozhodnutie č.
102512311/2017 zo dňa 05.12.2017, ktorým bol určený rozdiel v sume 108 369,24 € na dani z pridanej
hodnoty. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č.

č.100778308/2018 zo dňa 20.04.2018, predmetné rozhodnutie potvrdilo.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

8. K žalobnému bodu podľa § 191 ods.1 písm. c), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

(ďalej len „SSP“) žalobca uviedol: „domnievame sa, že žalovaný nesprávne posúdil lehoty podľa daň.
predpisov, čím došlo k nielen k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale aj k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania procesných
lehôt počas daň. kontroly. Už opakovane namietame nedodržanie lehôt správcom dane, a to jednak
predtým počas daňovej kontroly, ako aj v terajšom štádiu vyrubovacieho konania. Poukazujeme na §

69 Daň. por. o lehotách pre zánik práva vyrubiť daň, a to konkrétne v 5-ročnej lehote pre vyrubenie
dane počnúc od konca roka, v kt. vznikla povinnosť podať daň. priznanie, najmä ak predmetná daň.
kontrola bola iniciovaná orgánmi činnými v trestnom konaní, kedy by nová prekluzívna lehota na
jej plynutie začala dňom spísania zápisnice o ústnom pojednávaní č.740/320/10257/2011/Min. dňa
20.04.2011, a teda skončila k 31.12.2016. Domnievame sa, že zákonná prekluzívna lehota už k danému

dňu uplynula, a preto malo byť konanie ex offo zastavené. (...)Ak teda daňový úrad nerešpektoval
maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe
daní a poplatkov 511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní.
Nesprávne právne posúdenie žalovanému vytýkame aj v tom, že taktiež opiera svoje zistenia okrem
iného aj o ESD z rozsudku Halifax C-255/02, cit. „V tejto súvislosti, pokiaľ správca dane zistí, že právo

na odpočet bolo vykonávané podvodným spôsobom alebo bolo zneužité, je oprávnený požadovať s
retroaktívnym účinkom zaplatenie odpočítaných súm za každé takéto plnenie. Správca dane však musí
takisto odpočítať daň, ktorá zaťažila plnenie na výstupe, daň, ktorú musel príslušný platiteľ dane umelo
odviesť v rámci plánu zníženia daň. zaťaženia a v prípade potreby musí vrátiť preplatok...“ K tomuto všaksprávca dane Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov nedospel, preto je jeho rozhodnutie v protokole
nesúladné nielen s vnútroštátnymi predpismi, ale aj s legislatívou EÚ a judikatúrou ESD, o ktorú sa
priamo opiera a taktiež je nezákonný aj postup žalovaného ako druhostupňového orgánu v danej veci.“

9. K žalobnému bodu podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP žalobca uviedol: „Správca dane síce vykonal
rozsiahle dokazovanie, ale v princípe ako podklad pre svoje rozhodnutie vyhodnotil len tie dôkazy, ktoré
muvyhovovali.Jepotrebnétiežuviesť,žepredmetompreskúmaniabolirôzneobchody,väčšiemnožstvo
obchodovaných komodít, pričom žalovaný aplikoval svoje závery na všetky z nich, hoci nie u každého bol

skutkový stav rovnaký. Napr. na stranách 12 a nasl. odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa podrobne
rozoberajú zistenia správcu dane z kontroly voči daň. subjektu REJA CORPORATION s.r.o., pričom
ide o spoločnosť odlišnú od nás a nemožno všetky zistenia v inej veci iného subjektu automaticky
vzťahovať aj na predmetnú vec. Uvádzame, že podľa informácie bola voči uvedenému rozhodnutiu z
daň. konania voči daňovému subjektu REJA CORPORATION s.r.o. za január 2011 podaná daňovým
subjektom žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia FR SR o vyrubení rozdielu dane na tunajšom

súde, čiže nie je výsledok dosiaľ zrejmý a dôkazne jednoznačne výpovedný. Chceme tiež poukázať
nato, že napr. na str. 9, 11 rozhodnutia žalovaný popísal výpoveď konateľa REJA CORPORATION
s.r.o. pána Q. A. ohľadom dodania tovaru pre našu spoločnosť, ktorý zhodne potvrdil zaúčtovanie faktúr
v ich účtovníctve, nákup na FA uvedeného tovaru od dovozcu, prepravu do skladových priestorov v
Modrom Kameni. Svedkovia napr. zástupcovia prepravných spoločností alebo vodiči z dožiadaných

firiem MIŤOTECH s.r.o., DALITRANS, s.r.o., B. Y. ORLAY, M.G.M.EXPRESS s.r.o., JULSTAN, s.r.o.
popísali bližšie existenciu reálneho dodania tovaru, prepravu tovaru, dopravcov, sklady atď. - tieto
výpovede zostali bez povšimnutia a vyhodnotenia žalovaným i prvostupňovým správcom dane, hoci
ich závery zneli práve v prospech reálneho priebehu deklarovaných obchodov, a preto ich žalovaný
dostatočne ani nevyhodnocoval. Tieto obsahy výsluchov však správca dane v odôvodnení rozhodnutia

zámerne bližšie necituje. V podstate totiž nimi bolo potvrdené, že obchodovaný tovar existoval, bol
prepravovaný do miest určenia, teda že obchody mali existujúci predmet plnenia. Skutkové zistenia
sú aj v priamom rozpore so zisťovaným skutkovým stavom, pretože rozsiahlu časť dokazovania tvoria
preverovania dopravy tovaru, pričom prepravcovia, či vodiči, jej vykonanie potvrdili, popísali priebeh
prevzatia tovaru, miesto a spôsob dodania a iné dopytované okolnosti. Viacerí z nich predložili aj

doplňujúce dôkazy ako doklady o nákupe PHM, diaľničné poplatky, záznamy z tachografu, objednávky
prepravy, faktúry na prepravu, dodací list, záznam o prevádzke použitého vozidla, záznamy o vykonaní
zahraničnej prepravy, záznamy o evidencii použitého vozidla pre daň, evidencie jázd a pod. Všetky tieto
listinné dôkazy a osobné výsluchy preverovaných subjektov rôznych prepravcov, dopravcov, vodičov
svedčia o uskutočnení prepravy tovaru, čo je v rozpore s závermi správcu. Je nelogické, že správca dane

vykonal množstvo dožiadaných úkonov na účely zistenia prepravy a ich rozsah tvoril podstatnú časť
ním vykonaného dokazovania, keď následne v obsahu rozhodnutia na ne neprihliadne, obsahovo ich
nevyhodnotí, bližší obsah ich výpovedí neuvádza, ale ani ich následne v kontexte iných dôkazov nijako
nevyhodnocuje, čím jej jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na druhej strane
však žalovaný nesprávne na str. 22 tretí odsek, str. 26 prvý odsek rozhodnutia konštatuje, že daň. subjekt

preukazoval nadobudnutie tovaru od spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o. iba listinnými dôkazmi-
správcovi dane predložil iba dôkazy formálnej povahy atď.- pretože úplne opomenul, že okrem iného
práve aj vyššie uvedené výpovede svedkov (konateľa) spol. REJA CORPORATION s.r.o., potvrdzovali,
že k daňovou kontrolou preskúmavaným obchodom došlo, a to bez údajnej ich účelovosti, či fiktívnosti.
Nie je nám zrejmé, prečo práve výpovede obchodných partnerov žalovaný nebral do úvahy, hoci oni

mohli ku skutkovej stránke veci vypovedať najpodrobnejšie, nakoľko sa ich obchody priamo týkali. Vo
vyhodnocovaní rovnakých dôkazov si správca dane a následne aj žalovaný aj sám sebe protirečí, keď
najprv v priebehu tohto konania spochybňoval dodanie tovaru, t.j. existenciu tovaru a teraz pre zmenu
uvádza, nespochybňuje dodanie tovaru, ale jeho účelovosť obchodovania. Jeho vlastné zistenia sú
vzájomne nekonzistentné, a preto zistené skutkové a právne závery nepresvedčivé.“

10. K žalobnému bodu podľa § 191 ods.1 písm. e) SSP žalobca uviedol: „ (...) v priebehu konania
sme v obsahu vyjadrení k Protokolu, resp. v odvolaniach navrhli doplnenie dokazovania oboznámením
sa s uvádzanými existujúcimi alebo správcom dane obstarateľnými listinnými dôkazmi, vypočutím
svedkov, pričom však na tieto dôkazné návrhy, ani prvostupňový, ani druhostupňový orgán, nereagovali,

dokazovanie nedoplnili a ich nevykonanie odôvodnili nejednoznačne. (...) Obzvlášť je toto pochybenie
závažné s ohľadom na už skoršie rozhodnutie žalovaného Finanč. riaditeľstva SR, ktorým vo
vyrubovacom konaní skoršie rozhodnutie DÚ Košice z roku 2016 zrušil s odôvodnením, že cit.
„...správca dane bude brať do úvahy aj skutočnosti uvedené v odvolaní, vysporiada sa s pripomienkami,návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami účastníka konania...“ ...„tieto závery však nepreukazujú konkrétne,
že odvolávajúci sa mal napr. vedomosť o fungovaní reťazc. obchodu, ktorý však nie je v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia bližšie špecifikovaný, resp. o účasti na podvode vo vzťahu k DPH, a že

zdaniteľné obchody neboli reálne...bez ich dôkladného vyhodnotenia ku konkrétnym zdaniteľným
obchodom...“- opätovne ani po zrušovacom rozhodnutí nedošlo k doplneniu obsahových náležitostí
rozhodnutia, ale ani v neskoršom rozhodnutí žalovaného, ako odvolacieho orgánu, čím žalovaný poprel
svoj skorší právny názor v danej veci.“

11. K žalobnému bodu podľa § 191 ods.1 písm. f) SSP žalobca uviedol: „K žalobnému bodu podľa §
191 ods.1 písm. f) SSP žalobca uviedol: V predošlom priebehu konania daňové orgány odôvodnili svoje
rozhodnutie niektorými zisteniami, ktorých obsah však od počiatku stále namietame. „Existencia tovaru
nezodpovedala tovaru uvedenému na faktúrach“ - takéto konštatovanie nebolo nikdy zisťované a ničím
konkrétnym nie je podložené ani v obsahu rozhodnutia žalovaného, ani prvost. správcu dane. „Preprava
tovaru v nereálnom rozsahu“ - takéto konštatovanie nebolo nikdy zisťované a ničím konkrétnym nie je

podložené ani v obsahu rozhodnutia žalovaného, ani prvost. správcu dane, navyše preprava nebola
realizovaná len spoločnosťou J. E., ale aj mnohými drobnými prepravcami, ktorí jej realizáciu podľa
zadaní potvrdili. V rozhodnutí sa žiadne výhrady k rozsahu, obsahu prepravy neuvádzajú, preto je toto
konštatovanie v rozpore s obsahom spisu. „Zistené ekonomické väzby zúčastnených spoločností v
rámci ich financovania“ - takéto konštatovanie nebolo nikdy zisťované a ničím nie je podložené ani v

obsahu rozhodnutia žalovaného, ani prvost. správcu dane, a tobôž nie vo vzťahu k našej spoločnosti,
toto konštatovanie je v rozpore s obsahom spisu. Po ďalšie k zoznamu obchodných partnerov našej
spoločnosti známeho správcovi zo spisu aj iných spisov, z neho vyplýva, že sme mali v relevantnom
období viac ako 37 rôznych spolupracujúcich obchodných spoločností, neboli sme v kontakte len
s Tatra Trade Corporation, s.r.o., či Solid Press Slovakia, s.r.o. alebo REJA CORPORATION s.r.o.,

preto nemožno ani tvrdiť, že naša obchodná činnosť bola ekonomicky viazaná, či osobne prepojená
na ne. Správca dane zámerne niektoré dôkazy, z ktorých väčšina je mu k dispozícii z doterajších
daňovýchkontrolnezobraldoúvahy,nevyhodnotilich,čímjehodnotenieskutkovéhostavuneobjektívne,
jednostranné, bez prihliadnutia na úplný skutkový stav veci. „Personálne väzby na osobu V.. E.“ - takéto
konštatovanie nebolo nikdy zisťované a ničím nie je podložené ani v obsahu rozhodnutia žalovaného

ani prvost. správcu dane vo vzťahu ku konateľovi/spoločníkovi našej spoločnosti, toto konštatovanie
je v rozpore s obsahom spisu. „Len formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej
podnikateľskej činnosti“- takéto konštatovanie nebolo podložené ani v obsahu rozhodnutia žalovaného
ani prvost. správcu dane, a tobôž nie vo vzťahu k našej spoločnosti, toto konštatovanie je v rozpore s
obsahom spisu. Toto tvrdenie, ak by sa aj vzťahovalo na iné preverované spoločnosti, nie však na našu.

Správcovi dane sú známe ekonom. výsledky našej spoločnosti, aj fakt, že sme realizovali podnikanie aj
s rôznymi inými subjektmi a pod. Pokiaľ ide o prehľad obehov tovaru, tak z prehľadu našej obchodnej
činnosti vyplýva, že naša spoločnosť obchodovala priebežne s množstvom rôzneho tovaru, nešlo len o
olej, ktorá sa uvádza v Rozhodnutí. Rozsah dodaného, či kupovaného tovaru, je zistiteľný aj z faktúr,
ktoré sa nachádzajú na DÚ Košice, pobočka Trebišov. Naša spoločnosť riadne podnikala za účelom

dosiahnutia vlastného zisku, o čom svedčí, napr. aj údaj z Výkazu ziskov a strát roku 2011, kde figuruje
aj položka obchodná marža ako rozdiel medzi nákladmi na obstaranie predaného tovaru a tržbami.
Tieto dôkazy správca dane opomenul, preto sú jeho skutkové zistenia neúplné. „Umelý charakter
ekonomickej činnosti zúčastnených spoločností, bez zamestnancov, majetku, vybavenia a pod.“ - takéto
konštatovanie nebolo nikdy zisťované a ničím nie je podložené v obsahu spisu, a tobôž nie vo vzťahu k

našej spoločnosti, toto konštatovanie je v rozpore s obsahom spisu. Taktiež pokiaľ ide o zamestnancov,
zamestnávala naša spoločnosť v skúmaných rokoch zamestnancov, na hlavný pracovný pomer. Tieto
okolnosti bolo možné overiť jednak dopytom na sociálnu poisťovňu, jednak z Výkazu ziskov a strát
(mzdové náklady). Správca dane sa s týmito dôkazmi neoboznámil, preto je to len neoprávnené tvrdenie
bez podpory v reálnom skutkovom stave, t.j. nepreskúmateľné, s nesprávne zisteným skutkovým

stavom.Obdobnenižšia(čosamyslípodnižšoumaržouzoziskuvšakžalovanýanineuvádza)obchodná
marža nie je dôkazom o umelom charaktere obchodov, nakoľko každý podnikateľský subjekt si v rámci
slobody podnikania môže nastaviť mieru zisku rôzne. Žalovaný neporovnal, nešpecifikoval porovnania
marže pri dodávateľských a odberateľských faktúrach, a preto nevedno, z čoho vlastne vychádzal a
akú údajne neprimerane nízku maržu sme mali fakturovať v cene tovaru. Po ďalšie, pokiaľ ide o stav

majetku spoločnosti, mal správca dane k dispozícii ako súčasť daňových priznaní aj Výkaz ziskov
a strát, Súvaha, účtovné závierky a pod., tieto sú mu z jeho činnosti už známe a mali byť taktiež
vyhodnotené. Pripomíname tiež, že sme pravidelne a riadne podávali daňové priznania už od založenia
spoločnosti, t.j. za roky 2008 až 2013 a platili si dane, takže údajná účelovosť existencie len vo vzťahuk obchodovaniu s olejom v roku 2011 nie je zodpovedajúca skutočnosti. Bez poukázania na konkrétne
zistenia obsahuje žalobou napadnuté Rozhodnutie len tvrdenia bez podpory v reálnom skutkovom
stave, t.j. nepreskúmateľné, s nedostatočne a nesprávne zisteným skutkovým stavom. (...ak by sa aj

zistilo, že mohla spol. Tatra Trade Corpotration, s.r.o. vykonávať nezákonné praktiky s DPH, nezakladá
to automaticky vedomosť a zapojenie sa všetkých jeho obchodných partnerov do tejto nelegálnej
činnosti. Ohľadom toho, že naša spoločnosť sa mala vedome zapájať do fiktívnych obchodov s REJA
CORPORATION s.r.o., predstierať prevzatie tovaru od tohto dodávateľa, či intrakomunitárne dodanie
do Čiech, nie je žalovaným uvedený konkrétny vecný dôkaz. Napokon, ani náš konateľ pán V.. A. nie

je v spomínanom trestnom stíhaní trestne stíhaný ako spolupáchateľ, orgány činné v trestnom konaní
ho neoznačili ako podozrivého páchateľa súvisiacej skupinovej trestnej činnosti. A k odvolaniu sa na
zistenia v Uznesení o začatí trest. stíhania z 20.05.2012 namietame, že ide len o úkon OČVTK v štádiu
prípravného konania vo veci, na ktorý treba prihliadať v súlade so zásadou prezumpcie neviny ako na
možné podozrenie a nie ako na „jasný, nezvratný dôkaz“ ako ho označil ešte v obsahu prvostupňového
rozhod. správca dane. Navyše naša spoločnosť v uznesení OČVTK nefiguruje, tak ako môže byť jeho

obsah jasným a nezvratným dôkazom voči nám?)“

12. K hodnoteniu dôkazov sa žalobca vyjadril v žalobe následne: „Na účely preverenia výpovedí V.. E.
sme už spätne v roku 2016, aj r. 2017, znova žiadali realizáciu výsluchu svedkov: Q. A., V. X., C. V., M.
K.. Správca dane však ani tieto dôkazy (okrem výsluchu Q.. A.) nevykonal, ich nevykonanie v rozhodnutí

neobjasnil, preto je jeho rozhodnutie založené na nedostatočne a nesprávne zistenom skutk. stave. Ani
jedna z uvedených osôb nebola s našou obchodnou spoločnosťou prepojená ako konateľ, spoločník,
prokurista, či iný jej zástupca, a teda nemohla ju zaväzovať a inak v jej mene konať. Preto, čo tieto osoby
konali, čo vedeli a v čom boli angažovaní, nemôže mať tu správcom dane priamo vyvodzované právne
následky voči našej spoločnosti. Podobne aj výpovede E. uvádzaných osôb mali byť konfrontované s

ním a mali mať možnosť sa vyjadriť k priamym obvineniam. Namietame, že viaceré z jeho výpovedí
neboli zákonne získanými dôkazmi podľa procesu Daň. por. a namietame ich použitie ako dôkazu tu.
Nie je možné bez ďalšieho ľubovoľne, bez informovania a súčinnosti daň. subjektu preberať dôkazy z
iných, jeho sa netýkajúcich trest. konaní, daň. konaní a pod. K spochybneniu hodnovernosti výpovedí
svedka V.. E. sme v doterajšom priebehu konania v odvolaní z januára 2018 doplnili dôkaz, a to rozsudok

Okresného súdu Nitra č. 5T 118/2011 z 21.02.2014. Daná trestná vec sa týkala osoby poškodeného V..
E. (jeho meno je napr. na str. 47, ale aj inde, asi nebolo dostatočne pred zverejnením anonymizované).
Pripojili sme citácie z textu tohto súdneho rozhodnutia, najmä na str.14, 15 i ďalej podstatné zistenie, že
sa znalec z odboru psychológie vyjadril k osobe poškodeného (t.j. V. E.) v znalec. posudku č. 9/12 tak,
že cit. “všeobecná vierohodnosť poškodeného je zúžená.“

13. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 a) SSP, ktorý Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/83/2018 - 63 z 29.11.2018
zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.12.2018.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 19.09.2018 reagoval na správnu žalobu nasledovne: „Žalovaný
k dĺžke trvania daňovej kontroly uvádza, že v danom prípade správca dane začal u žalobcu kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január
2011 dňa 20.04.2011, t.j. v deň, ktorý bol určený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly č.
740/320/354-7958/11/Min.“

15. Následne žalovaný popísal podrobne priebeh daňovej kontroly a v závere k tomuto žalobnému
dôvodu konštatoval, že predmetná kontrola bola ukončená dňa 15.02.2013, preto správca dane v
zmysle uvedeného neporušil procesné lehoty a práva žalobcu a postupoval v zmysle platných právnych
predpisov.

16. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k teoretickému vymedzeniu dôkazného bremena v
daňovom konaní a jeho premietnutí na preskúmavaný prípad. V tejto súvislosti uvádza: „V tejto súvislosti
žalovaný k rozsudku Okresného súdu Nitra, na ktorý poukazuje žalobca, a ktorý sa týka osoby Q.. V. E.
a posudku psychológa na osobu Q.. V. E. uvádza, že táto informácia nemá vplyv na konečný výsledok

daňovej kontroly a výrok žalobou napadnutého rozhodnutia. Výpovede V. E. neboli ani jediným, ani
rozhodujúcim dôkazom v danej veci, pretože správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom
konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých spoločnostiach zapojených do obchodovania s olejom,
ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a výpovede bývalého konateľa spoločnostiTatra Trade Corporation, s.r.o. potvrdili správnosť dokazovania vedeného správcom dane, ako aj
správnosť vyvodených záverov o tom, že účelom obchodovania so stolovým olejom bolo získať, výhody
na dani z pridanej hodnoty. Správca dane neprikladal tejto výpovedi vyššiu hodnotu pravdivosti ako

ktorejkoľvek inej výpovedi (napr. výpoveď Q.. A.), ako ktorémukoľvek inému dôkazu - tvrdenia daňového
subjektu nevynímajúc. Faktúry, ku ktorým sa vyjadroval Q.. E. sú faktúrami, ktoré vyhotovila spoločnosť
REJA CORPORATION, s.r.o. pre svojho odberateľa DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., teda majú súvis
so zdaňovacím obdobím január 2011. (...) Žalovaný k dôvodom týkajúcich sa uznesenia Prezídia
PZ uvádza, že nepopiera, že predmetné uznesenie nie je, vzhľadom na prezumpciu neviny, ešte

preukázaním trestného činu, ale prezumpcia neviny ešte neznamená, že správca dane sa nemohol
zaoberaťskutočnosťami,ktorébolizistenéapreukázané,aktorémalipriamyvplyvasúvisscharakterom
činnostiodvolávajúcehosa.Správcadanenevyslovilnázorahodnotiaciúsudokovineatrestedaňového
subjektu, resp. iných spoločností, ale v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku uviedol
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. (...)Ak si žalobca uplatnil právo

na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a oslobodil od dane dodávky
českej spoločnosti, musí byť schopný preukázať, že deklarované obchodné transakcie boli reálne
uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal
nadobudnutie potravinárskeho tovaru od dodávateľskej spoločnosti iba listinnými dôkazmi, ale reálny
nákup od tejto spoločnosti a následný predaj tovaru nepreukázal.“

17. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Žalobca sa k
vyjadreniu žalovaného na základe výzvy správneho súdu vyjadril listom zo dňa 10.12.2018 tak, že už
nepovažoval za potrebné sa k ďalej k veci vyjadrovať.

III. Právny názor správneho súdu

18. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a
po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa,
v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za

splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) dospel k záveru,
že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

19. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné

nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s §
137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 30.09.2020 bolo zverejnené
na úradnej tabuli dňa 21.09.2020.

20. Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal nedodržanie procesných lehôt počas výkonu

daňovej kontroly, v dôsledku čoho kvalifikuje protokol z daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie
obdobie ako nezákonný dôkaz (bod 8. rozsudku). Podľa názoru krajského súdu pri výkone daňovej
kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných lehôt upravujúcich dobu trvania daňovej kontroly.
Ako vyplýva z predloženého obsahu administratívnych spisov, v danom prípade správca dane začal
u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie

obdobie január 2011 dňa 20.04.2011, t.j. v deň, ktorý bol určený v upovedomení o vykonaní daňovej
kontroly č. 740/320/354-7958/11/Min (pozri bod 14. rozsudku). Táto skutočnosť v konaní sporná
nebola. Následne Finančné riaditeľstvo SR na žiadosť správcu dane č. 9813401/5/1990182/2012/Reš
zo dňa 27.07.2012 predĺžilo lehotu na vykonanie daňovej kontroly o šesť mesiacov. Daňová kontrola
mala byt ukončená do 20.04.2012, ale vzhľadom na to, že správca dane neobdŕžal odpoveď na

žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorú zaslal v máji 2011, vydal dňa 27.06.2011
rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č.
740/320/21772/2011/Min, ktorým podľa § 25a ods. 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre
vydanie rozhodnutia. Správca dane prerušil daňovú kontrolu do dňa obdŕžania odpovede z iného

členského štátu. Dňa 21.05.2012 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca
dane dňa 23.05.2012 zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 9813401/5/489925/2012/Reš o uvedenej
skutočnosti. V danom prípade správca dane dňa 15.01.2013 vypracoval protokol z daňovej kontroly č.
9813401/5/207526/2013/Reš, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovaniedoručil daňovému subjektu. Správca dane stanovil termín prerokovania protokolu na deň 18.02.2013.
Daňový subjekt výzvu s protokolom prevzal dňa 22.01.2013, v stanovenej lehote podal písomné
vyjadrenie k protokolu, správca dane vypracoval dodatok č. 9813401/5/582141/2013/Reš zo dňa

12.02.2013kprotokoluadňa15.02.2013bolprotokolsdaňovýmsubjektomprerokovaný,očomsprávca
dane spísal zápisnicu č. 9813401/5/625702/2013/Reš.

21. K vyššie uvedenému procesnému postupu správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie kasačného
súdu č. k. 10Sžfk/7/2018 z 27.03.2019, v ktorom uvádza: „Najvyšší súd poukazuje na to, že prerušením

kontroly síce nedochádza k predlžovaniu legálne vymedzeného času na výkon daňovej kontroly, ale
absolútny čas trvania daňovej kontroly nepochybne narastá. Za týchto okolností je potom nevyhnutné
ustáliť, či na prerušenie daňovej kontroly existoval relevantný dôvod. V prejednávanej veci to konkrétne
znamená posúdenie predmetu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu k predmetu
vykonávanej daňovej kontroly, aby bolo zrejmé, či správca dane nepostupoval svojvoľne a či svojím
postupom dodržal účel daňovej kontroly stanovený zákonom.“

22. Počas daňovej kontroly správa dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií žiadosťou č.
740/320/36622/2010/Reš, zo dňa 13.01.2011 o preverenie intrakomunitárneho obchodu - dodanie
tovaru olej v celkovej sume 244 995,30 EUR pre zdaniteľnú osobu spoločnosť DRYÁDA CORPORATI
CZ, s.r.o., Bohumíra Četyny 3025/15, 700 30 Ostrava-Bělský Les, IČ DPH CZ28600711. Správca

dane po obdŕžaní odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií dospel k záveru,
že nedošlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru v obchodných prípadoch na českej strane.
Nepodarilo sa skontaktovať s hodnoverným zástupcom spoločnosti, čím nebolo hodnoverne potvrdené
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. V nadväznosti na odpoveď z medzinárodnej výmeny daňových
informácií dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom neboli správcom dane posúdené ako

postačujúce k tomu, aby intrakomunitárne dodanie tovaru bolo po kontrole potvrdené. Správny súd
uvádza, že na prerušenie daňovej kontroly existoval relevantný dôvod, pretože predmet žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií bol vzťahu k predmetu vykonávanej daňovej kontroly. Z uvedeného
dôvodu túto námietku súd považuje za nedôvodnú. Ohľadom plynutia lehôt počas daňovej kontroly
správny súd poukazuje na skutkový záver v bode 20. rozsudku, z ktorého vyplýva, že správca dane

neporušil procesné lehoty a práva žalobcu a postupoval v zmysle platných právnych predpisov.

23. Ohľadom námietky, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov (bod 9. rozsudku) z dôvodu, že ako podklad pre svoje rozhodnutie žalovaný
vyhodnotil len tie dôkazy, ktoré mu vyhovovali, správny súd uvádza, že tejto námietke nemožno priznať

relevanciu. V súvislosti s prehodnocovaním spôsobu dokazovania žalobcom, správny súd vzhľadom
argumentáciu žalobcu poukazuje na časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (č. 100778308/2018
zo dňa 20.04.2018), konkrétne na str. 19 ods. 2 - 3, kde sa uvádza: „Dňa 26.07.2012 správca dane
zaslal Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. výzvu č. 9813401/5/1977955/2012/Reš vo veci zaslania
detailných výpisov z mýtnych transakcií za obdobie január 2011 za každé motorové vozidlo spoločností

- DALI TRANS, s.r.o., ORL AY B. Y.. MIŤO-TECH, s.r.o., JULSTAN, s.r.o. V odpovedi Národná
diaľničná spoločnosť a. s.. uviedla: „vozidlá Vami požadovaných spoločností sú/boli zaregistrované v
Elektronickom mýtnom systéme - DALI TRANS, s.r.o. vozidlo s EČV C., MIŤO-TECH, s.r.o. vozidlá s
EČV N., N., N., N., N.. Spoločnosti B. Y. - ORBIS - vozidlá s EČV M. J., Z.. M., M., M., M.•, Y. B. ORBIS
vozidlo s Ečv A., JULSTAN, s.r.o. vozidlá Ečv M.. M., M., M., M., M.. JULSTAN - vozidlo s Ečv M.. Dané

vozidlá nevyužívali vymedzené úseky prostredníctvom tzv. ticketingu.“

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný správny orgán dostatočne vyhodnotil všetky dôkazy
aj vo vzájomnej súvislosti a skutkové zistenia sú v priamom rozpore s tvrdením žalobcu, pretože
vozidlá, ktoré mali prepravovať tovar, nevyužívali vymedzené úseky cesty. Žalobca v tejto súvislosti

neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by tieto zistenia žalovaného vyvrátil. Zistený skutkový stav preukázal
neexistenciu reálneho dodania tovaru - prepravu tovaru, napriek existencií ďalších dôkazov, ktoré
svedčili v prospech tvrdenia žalobcu. Možno teda konštatovať, že výpovede nezostali bez povšimnutia
a vyhodnotenie dôkazov žalovaným bolo dostatočné, pričom sa týmto dôkazom náležite venoval.
Takémuto hodnoteniu dôkazov nemožno nič vytknúť. V súvislosti s dôkaznými postupmi a závermi v

preskúmavanej právnej veci správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákonač. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý

si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený.“

25. V súvislosti s námietkou žalobcu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci (bod 10. rozsudku), správny súd najskôr uvádza, že samotné
tvrdenie žalobcu, že samotné nedoplnenie dokazovania na návrh účastníka konania, nespôsobuje vadu
správneho rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Ohľadom žalobnej námietky, ktorá je
vytýkaná vo vzťahu k vedomosti žalobcu o fungovaní reťazcového obchodu správny súd uvádza, že

z okolností prípadu vyplýva, že žalobca obchodoval s tovarom, ktorý bol zapojený do karuselových
obchodov (pozri napr. str. 12, 4.-5. odrážka, str. 16, posledný odsek, str. 15 preskúmavaného
rozhodnutia finančného riaditeľstva) a tak otázka, či sám konateľ žalobcu vedel, alebo nevedel, či
je zapojený do karuselového obchodu, je aj z pohľadu informácie uvedenej na str. 15, 3. odrážka
preskúmavaného rozhodnutia irelevantná, nakoľko z obchodného správania sa žalobcu, ako článku

karuselového obchodu, je evidentné, že sa správal ako jeho súčasť. Počas obchodného styku žalobca
nepožadoval žiadne informácie na overenie si informácií potrebných na vylúčenie pochybností o
existencii karuselového obchodu, resp. nevyvíjal takú aktivitu, ktorú by bolo možné posúdiť ako tú,
ktorá svedčí o jeho nevedomosti o danom karuselovom obchode. Preto aj námietka žalobcu, že
správca dane nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, nie je opodstatnená, lebo zásada objektívnej

pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu
ním uvádzané v daňovom konaní. Preto je na správcovi dane, ktorý vedie konanie a dokazovanie
a predovšetkým na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú
hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich

vyvodí.

26. Žalobca v správnej žalobe namietal aj to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v
nich oporu (bod 11. rozsudku). Ohľadom tejto námietky správny súd uvádza, že nie je relevantná,

nakoľko nezistil takúto vadu. Žalobca v správnej žalobe na podporu argumentácie ohľadom vytýkanej
vady cituje jednotlivé pasáže zo skutkových zistení správneho orgánu z preskúmavaného rozhodnutia,
pričom popiera ich reálne zisťovanie. Správny súd uvádza, že k všetkým skutkovým zisteniam sa
žalovaný správny orgán vyjadril (existencia tovaru - str. 12 - 13 preskúmavaného rozhodnutia, preprava
tovaru - str. 19 preskúmavaného rozhodnutia atď.), preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že

správny orgán vychádzal zo skutkových zistení, ktoré nie sú obsahom administratívneho spisu. Nie je
úlohou správneho súdu opakovať dôvody a skutkové zistenia správneho orgánu, ktoré sú podrobne
zachytené v preskúmavanom rozhodnutí. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové
okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na
všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu

podmienok vyplývajúcich zo zákona o DPH, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu
sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. II. Nemožno potom takémuto konaniu
daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v
rámci súdneho prieskumu.

27. Ohľadom hodnotenia svedeckej výpovede Q.. V. E. a vôbec dôkazov, ktoré doviedli správny orgán k
judikovanému výroku správny súd uvádza, že z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, nesporne
vyplýva, že ako jeden z rozhodujúcich dôkazov využil výpoveď svedka Q.. V. E. (pozri str. 13.-14.
preskúmavaného rozhodnutia. K osobe svedka Q.. V. E. správca dane uviedol, že k opakovanému
výsluchu svedka Q.. V. E. pristúpil na základe jednej z požiadaviek daňového subjektu. Správca dane

preveril, potvrdil a zapísal do protokolu z daňovej kontroly, že obchodovaný tovar končil u konečných
spotrebiteľov avšak až v čase, keď bol použitý v karuselových reťazcoch za účelom získania daňovej
výhody, čo vo svedeckej výpovedi popísal svedok Q.. V. E.. Nie je možné vytknúť správnemu orgánu
takéto hodnotenie svedeckej výpovede, žalovaný reagoval vo svojom rozhodnutí na návrhy a námietkyžalobcu. Podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej
úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Aplikácia zásady voľného

hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami
získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému
postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených
skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných

zákonných ustanovení.

28. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie
dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho
podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej

jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na
ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie
bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

Podľa § 24 ods. 5 Daňového poriadku, na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu
sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení
konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu
alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancamisprávcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno
podať odvolanie.

Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu
alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo
ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže

lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12
mesiacov.

Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po

uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto

daňová strata vykázaná.

Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.

Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej
kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok. 27. Podľa § 69 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa
vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného
zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu

podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie
oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. alebo zákon o DPH“), právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., odpočítanie dane platiteľom platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným

platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

29. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý
v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).