Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 7, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/308/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209064
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817209064.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu SMSCREDITS s.r.o., Žilina,
Dlhá 95C, IČO: 44 769 911, zast. Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., Žilina, Národná
10, IČO: 47 248 327, proti žalovanej M. V., C.. XX.X.XXXX, I. D. XX, o zaplatenie 176,76 eur istiny s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15Csp/181/2017-106 z 30.4.2019 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. žalovanej nepriznal nárok na

náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca doručenou súdu súdu dňa 31.8.2017 domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 176,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne: zo sumy 250,-
eur od 2.9.2014 do 10.9.2014, zo sumy 216,76 eur od 11.9.2014 do 25.2.2015, zo sumy 196,76 eur od
26.2.2015do26.3.2015,zosumy176,76eurod27.3.2015dozaplateniaanáhradytrovkonania.Podanú
žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej došlo dňa XX.X.XXXX k uzavretiu

Zmluvy č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k Zmluve o registrácii č. XXXXXX/XX.XX.XX (ďalej len
Zmluva o pôžičke), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažnú pôžičku v sume 250,- eur so
splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Podľa bodu 1 zmluvných podmienok boli žalovanej
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 250,- eur, a to bezhotovostným prevodom na bankový účet
žalovanej dňa XX.X.XXXX. Žalovaná sa zmluvou o pôžičke zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť riadne a v dohodnutej lehote splatnosti. V súlade so zmluvnými podmienkami malo dôjsť k
predĺženiu lehoty splatnosti, a to až do 1.9.2014. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila žalobcovi dňa

10.9.2014sumu33,24eur,dňa25.2.2015sumu20,-euradňa26.3.2015sumu20,-eur.Žalovanájeteda
v omeškaní so splácaním predmetnej pôžičky. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom
krátkych textových správ SMS zaslaných z telefónneho čísla, ktoré klient zadal na tento účel žalobcovi
so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny
úkon urobila - klienta, pričom zmluva o pôžičke bola žalovanej sprístupnená a uložená v jej klientskom
účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média, a teda
zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaná svoj dlh voči

žalobcovi napriek viacerým upozorneniam a výzvam (SMS upozorneniam a upomienkam) dobrovoľne
nesplnila a so zaplatením splatnej pôžičky sa dostal do omeškania, ktoré stále trvá.3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca ako veriteľ (v tom čase pod obchodným menom
River Euro, s. r. o. a žalovaná ako dlžník uzatvorili Zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XX zo dňa
XX.X.XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 250,- eur na bankový účet

žalovanej a žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku žalobcovi vrátiť a zaplatiť žalobcovi spolu s istinou
odplatu vo výške 41,55 eur (ďalej len "predmetná zmluva"). Celková dlžná čiastka, ktorú sa žalovaná
zaviazala uhradiť žalobcovi najneskôr do dohodnutého dňa splatnosti pôžičky predstavovala sumu vo
výške 291,55 eur. V zmluve bolo stanovené, že lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 15 dní
a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. Podľa bodu 3. zmluvy, pokiaľ dlžník v lehote splatnosti

poukázal na účet veriteľa len časť istiny alebo minimálne odplatu za poskytnutie pôžičky požiadal tak
veriteľa o predĺženie splatnosti pôžičky resp. predĺženie splatnosti, vrátane predĺženia lehoty splatnosti
a odplaty za poskytnutie pôžičky, pričom veriteľ na znak súhlasu s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky
odosiela dlžníkovi na mobilný telefón dlžníka krátku SMS správu, v ktorej uvádza výšku predĺženej
pôžičky, sumu a dátum splatnosti, pričom táto dohoda o predĺžení splatnosti pôžičky sa považuje za
dodatok k zmluve o pôžičke. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX č.X/XXXX - strana XXX/XXX, deň

vyúčtovania XX.XX.XXXX vyplýva príkaz na úhradu O. so sumou transakcie 250,- eur, H..XX.XX.

4.Žalovanápodľadetailuobratuuhradiladňa10.9.2014sumu33,24eur.Dňa25.2.2015adňa26.3.2015
vykonala žalovaná vklad v hotovosti 20,- eur, t.j. spolu 40,- eur.

5. Súd, vychádzajúc z § 657, § 52 ods. 1 až 4, § 101, § 122 Obč. zák., § 2 písm. a/, c/, d/ zák. č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 156 C.s.p., na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho
výsledkov, riadiac sa rozhodnutím krajského súdu, dospel opätovne k záveru, že žalobu je potrebné
zamietnuť.

6. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou, podľa jej obsahu a dospel
k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení,
pričom ide tiež o tzv. zmluvu na diaľku, uzatvorenú podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku.

7. Žalobca v danom konaní uplatnil nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy 176,76 eur s
príslušenstvom, keď na základe predmetnej zmluvy boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo
výške 250,00 eur, a to bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovanej dňa XX.X.XXXX. Žalovaná
sa zmluvou o pôžičke zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne a v dohodnutej lehote
splatnosti. Žalovaná nerozporovala v konaní tvrdenie žalobcu, že ku dňu podania žaloby neuhradila

žalobcovi dlžnú sumu.

8. Vychádzajúc z ustanovení predmetnej zmluvy, lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty bola 15 dní
a začala plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky žalovanej. Na základe uvedeného pohľadávka žalobcu
na vrátenie istiny pôžičky a odplaty sa stala splatnou dňa 4.7.2014. Žalobca v žalobe ako aj vo

vyjadreniach uvádzal ako deň splatnosti dlhu žalovanej deň 1.9.2014 - k predĺženiu lehoty splatnosti
pôžičky malo dôjsť v súlade so zmluvnými podmienkami. Podmienkou na predĺženie lehoty splatnosti
malo byť, že dôjde k poukázaniu časti istiny alebo minimálnej odplaty zo strany dlžníka v lehote
splatnosti pôžičky. V takom prípade mohol veriteľ súhlasiť s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky a
na znak súhlasu s predĺžením lehoty mal zaslať dlžníkovi krátku textovú správu. K prvej úhrade zo

strany žalovanej došlo až 10.9.2014, čiže po lehote splatnosti a tvrdenie žalobcu o predĺžení lehoty
splatnosti je v tomto prípade v rozpore so zmluvou. Žalobca vôbec nepreukázal, že žalovaná požiadala
o predĺženie lehoty pôžičky, zaplatila odplatu, resp. časť pôžičky a on jej schválil predĺženie splatnosti
pôžičky, preto súd vychádzal z doby splatnosti uvedenej v zmluve. V podaniach žalobca viacnásobne
tvrdil, že žalovaná požiadala o predĺženie lehoty splatnosti, avšak v tomto prípade žiadnym spôsobom

neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcom tvrdené skutočnosti sú zároveň v rozpore so skutkovým stavom
a rovnako so stavom uvedeným v zmluve, resp. jej podmienkach, kde k úhrade sumy, ktorá mala byť
dôvodom predĺženia splatnosti nedošlo v lehote v zmluve určenej, t.j. v lehote splatnosti, ale až po
lehote splatnosti. Dôvodenie žalobcu, že uvedené považoval za predĺženie lehoty splatnosti a následne
aj plynutie premlčacej doby a taktiež takto konal z dôvodu, aby sa dlžná čiastka nezvýšila o úroky z

omeškania súd v žiadnom prípade akceptovať nemohol a na margo uvádza, že žalobca si tak, či tak
úroky z omeškania uplatnil.9.Povznesenínámietkypremlčaniazostranyžalovanej,súdskúmal,činárokžalobcuniejepremlčanýa
malzato,žepoaplikáciívyššieuvedenýchzákonnýchustanoveníprávožalobcunazaplateniežalovanej
sumy sa premlčalo v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe.

10. Žalobca mohol uplatniť nárok na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky a odplaty už dňa 5.7.2014, teda
dňom nasledujúcim po dni splatnosti dlhu žalovanej. Žalobca v posudzovanom prípade podal žalobu na
tunajšom súde dňa 31.8.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka, ktorá žalobcovi márne uplynula dňa 5.7.2017. V dôsledku premlčania

práva žalobcu nebolo možné mu priznať uplatnený nárok a z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo
na náhradu trov konania, ale pretože jej žiadne účelné trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli,
súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. S tvrdeniami súdu prvej inštancie nesúhlasil, pretože ako už žalobca uviedol v návrhu na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 30.8.2017, splatnosť pôžičky bola pôvodne zjednaná tak, že žalovaná
bola povinná splniť svoj dlh do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky, ale neskôr bola predĺžená v
súlade s bodom 6 Zmluvných podmienok. Bod 6 Zmluvných podmienok žalobcu hovorí, že dlžníkovi

môže byť predĺžená lehota splatnosti pôžičky a rovnakú lehotu splatnosti pôžičky, na ktorú mu bola
pôžička poskytnutá, ak veriteľ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti pôžičky neoznámi dlžníkovi,
v osobnom účte dlžníka na internetovej stránke www.smscredits.eu alebo
prostredníctvom SMS, že s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky nesúhlasí, a zároveň ak dlžník zaplatí
veriteľovi najneskôr v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky príslušnú odplatu za pôvodnú

lehotu splatnosti pôžičky. Na základe tohto ustanovenia bola lehota splatnosti pôžičky predlžovaná
vždy na základe žiadosti žalovaného adresovanej žalobcovi a po akceptácii tejto žiadosti žalobcom
bola lehota splatnosti pôžičky predĺžená, a to nasledovne: dňa 10.7.2014 došlo k predĺženiu lehoty
splatnosti do 18.7.2014, dňa 21.7.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 2.8.2014, dňa 4.8.2014
došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 17.8.2014, dňa 20.8.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do

1.9.2014. Žalovaná vždy v súvislosti s predĺžením lehoty splatnosti zaplatila žalobcovi čiastku 41,55 eur,
čo bola minimálna čiastka na to, aby k predĺženiu došlo. Žalovaná tak síce urobila po lehote splatnosti,
ale žalobca sa rozhodol, že napriek tomu lehotu splatnosti svojej klientke predĺži a predĺženie lehoty
splatnostiakceptuje.Urobiltakpredovšetkýmpreto,žežalovanáprejavilavôľu,abybolalehotasplatnosti
predĺžená, zaplatila minimálnu odplatu za predĺženie a zároveň žalobca nechcel, aby došlo zo strany

žalovanej k omeškaniu, čím by sa dlžná čiastka zvýšila o úroky z omeškania. Žalovaná bola zároveň
na takéto jednanie žalobcu zvyknutá, keďže už pri predošlej pôžičke žalobca predĺžil lehotu splatnosti
na žiadosť žalovanej aj po uplynutí lehoty splatnosti. Keďže došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v zmysle bodu 6 zmluvných podmienok, ktoré boli riadne
dojednané a žalovaný sa s nimi riadne oboznámil, mal za to, že v čase, kedy bolo právo vykonané po

prvý raz, nedošlo k uplynutiu premlčacej doby. Žaloba žalobcu bola teda podaná riadne a včas, a preto
nie je možné, aby súd prihliadol na oslabenie nároku poskytovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával
v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Okrem toho podotkol, že súd žalobcu

nevyzvalnadoplneniedôkazov,ktorébypreukazovali,žedošlokpredĺženiulehotysplatnosti.Pokiaľsúd
považoval túto skutočnosť za spornú, mal vyzvať žalobcu, aby doplnil ďalšie dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Súd prvej inštancie tak však neurobil. Žalobca túto skutočnosť nepovažuje za spornú, a mal za
to, že dôkazy, ktoré predložil spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu dostatočne preukazujú
jeho nárok. Na základe vyššie uvedených skutočnosti mal teda za to, že nárok žalobcu zo zmluvy o

pôžičke riadne vznikol a nedošlo k uplynutiu premlčacej doby a preto je návrh žalobcu na zaplatenie
176,76 eur s prísl. dôvodný. Preto žiadal súd, aby vo veci rozhodol tak, ako je stanovené vyššie.14. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. a

rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci,
vec správne právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má poklady v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom ani nič
nemenia skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní.

15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., t.j. že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Ani jeden z vyššie uvedených dôvodov nie je daný.

17. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., t.j. že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd nezistil, že by sa
súd dopustil v konaní inej vady, v dôsledku ktorej by vo veci nesprávne rozhodol, pričom ani žalobca v
odvolaní neuvádza, akým postupom súdu, t.j. konaním došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Rozhodnutie a odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky predpoklady vyžadované v § 220 ods. 2 C.s.p.,
jeho odôvodnenie je presvedčivé, nie je možné mu vytknúť nepreskúmateľnosť, tak ako to tvrdí žalobca
v odvolaní. Z uvedených dôvodov ani tento odvolací dôvod nie je daný.

20. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové

zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.22. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v rozsudku a to predovšetkým s jeho záverom a vo vzťahu aj k námietkam uvedeným
žalobcom v odvolaní, že vychádzajúc z ustanovení predmetnej zmluvy lehota splatnosti istiny pôžičky a

odplaty bola 15 dní a začala plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky žalovanej, že pohľadávka žalobcu na
vrátenieistinypôžičkyaodplatysastalasplatnou4.7.2014ažepokiaľžalobcavžalobeavovyjadreniach
uvádza ako deň splatnosti dlhu žalovanej deň 1.9.2014, t.j. že k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky
malo dôjsť v súlade so zmluvnými podmienkami (podmienkou na predĺženie lehoty splatnosti malo byť,
že dôjde k poukázaniu časti istiny alebo minimálnej odplaty zo strany dlžníka v lehota splatnosti pôžičky,

že v takom prípade mohol veriteľ súhlasiť s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky a na znak súhlasu
s predĺžením lehoty mal zaslať dlžníkovi krátku textovú správu a k prvej úhrade zo strany žalovanej
došlo až 10.9.2014, t.j. po lehote splatnosti). Z uvedených dôvodov tvrdenie žalobcu o predĺžení lehoty
splatnosti, tak ako uviedol súd prvej inštancie, bol v tomto prípade v rozpore so zmluvou. Odvolací
súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia, že žalobca nepreukázal, že žalovaná požiadala o predĺženie
lehoty splatnosti pôžičky, že zaplatila odplatu, resp. časť pôžičky a žalobca jej schválil predĺženie

splatnosti pôžičky. Z uvedených dôvodov súd správne vychádzal z doby splatnosti uvedenej v zmluve,
t.j. 4.7.2014. Je potrebné vziať na zreteľ tú skutočnosť, že k úhrade uvedených súm, ktoré mali byť
dôvodom predĺženia splatnosti, nedošlo v lehote určenej v zmluve, t.j. v lehote splatnosti, ale až po
lehote.Dôvodeniežalobcu,žeuvedenépovažovalzapredĺženielehotysplatnosti,žetaktiežtaktokonalz
dôvodu, aby sa dlžná čiastka nezvýšila o úroky z omeškania správne súd neakceptoval, pretože žalobca

si tak, či tak úroky z omeškania uplatnil. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca si
mohol uplatniť nárok na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky a odplaty už 5.7.2014, t.j. v nasledujúcom
dni po splatnosti dlhu žalovanej a keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 31.8.2017, po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z § 101 Obč. zák., ktorá lehota márne uplynula 5.7.2017, súd žalobu
zamietol v dôsledku premlčania, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

23. Zároveň odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie o trovách konania, keďže žalobca nemal v konaní pred
súdom prvej inštancie úspech a žalovanej náhrada trov nevznikla.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

a náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal

25. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

26. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).