Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 5, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200116
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8520200116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: F. X., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX M. G., v konaní o zaplatenie 400,30 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 400,30 eur, úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 400,30 eur od 16.5.2019 do zaplatenia, a to v lehote do 3 od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná,
pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 28.1.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 400,30 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných záväzkov
vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu právneho predchodcu žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so

žalovanou z uzatvorenej Zmluvy o osobnom účte a vydaní platobnej karty zo dňa 19.7.2016 a Zmluvy
o povolenom prečerpaní zo dňa 31.10.2016.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená spolu s prílohami a poučeniami o procesných právach
a povinnostiach do vlastných rúk dňa 16.04.2020, nevyjadrila.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca, právny zástupca žalobcu nezúčastnili, svoju

neprítomnosť ospravedlnili. Žalovaná na pojednávaní potvrdila uzatvorenie zmluvy, ako aj prijatie
finančných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu. Uviedla, že v dôsledku zlej finančnej
situácie nemohla svoj dlh splácať. V súčasnej dobe žalovaná má vyhliadku na prácu v Českej republike
a akonáhle sa zamestná, svoj dlh bude splácať.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov oboznámením sa s listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise za preukázané skutkové tvrdenia považuje:

4. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 19.7.2016 Zmluvu o osobnom účte, predmetom
ktorej bolo poskytnutie osobného účtu v kombinácii s bankovými produktmi, a to vedenie účtu, vydanie
platobnej karty Maestro, poskytnutie elektronických služieb k účtu, poskytnutie povoleného prečerpania
kúčtuzapodmienokarozsahudohodnutommedzibankouaklientomvzmluveopovolenomprečerpaní.Dňa 31.10.2016 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzatvorili Zmluvu
o povolenom prečerpaní, v zmysle ktorej bolo poskytnuté prečerpanie vo výške 400,- eur s určením
úrokovej sadzby 19,50 % ročne, konečná splatnosť povoleného prečerpania 23.9.2036, odplata 19,90

% ročne, splatnosť úrokov mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca. Dňa 17.7.2017 právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok,
ktoré ku dňu 30.6.2017 predstavovali sumu 59,50 eur. Dňa 12.9.2018 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávok banky zo zmluvy vyhlásila banka
mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatná v celom rozsahu. Zároveň bola žalovaná

vyzvaná na splatenie nezaplatenej pohľadávky, ktorá ku dňu 12.9.2018 predstavovala sumu 601,66
eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej (č.l.12), čo bolo
žalovanej oznámené listom zo dňa 3.1.2019. Postúpená pohľadávka predstavovala sumu 610,04 eur a
pozostávala z istiny vo výške 400,03 eur, z riadneho úroku vo výške 94,09 eur, z úroku z omeškania vo
výške 25,05 eur a z poplatkov vo výške 90,60 eur. Žalobca si v konaní uplatňuje istinu vo výške 400,03

eur. Pohyby na účte vyplývajú z platobnej histórie na č. l. 67-69 súdneho spisu. Žalovaná skutkové
tvrdenia žalobcu v konaní nerozporovala.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

9. Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochvzneníúčinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

10. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní, a spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1
písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15,
§ 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

11. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy o
povolenom prečerpaní, na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2,§
9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 20a až 20e, § 21 a § 23, 25 až 27.

12. Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu zavretia zmluvy
o povolenom prečerpaní, povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

13. Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.14. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
vzniku prekročenia, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi

umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na
pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto
prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

15. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
vzniku prekročenia, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje
spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení,
b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných
sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia

vrátane ponuky iných úverových produktov.

16. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
vzniku prekročenia, na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa
Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21.Podľa§191ods.1C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:
23. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje

všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto sú neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci T. (C-240/98) a medzi
M. a V.., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadolpoužitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

25. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný
zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má

a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.5MCdo 20/09).

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ poskytoval
žalovanej spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania na jej bežnom účte. Z predložených

výpisov z účtu má súd preukázané, že žalovaná využívala bežný účet vedený právnym predchodcom
žalobcu a aktívne aj využívala povolené prečerpanie na bežnom účte. Skutočnosti uvádzané žalobcom
v žalobe žalovaná nepoprela, nerozporovala a preto ich súd považoval za nesporné a z uvedených
skutočností i vychádzal. Nakoľko si žalobca uplatnil len nárok na vrátenie poskytnutých prostriedkov vo
výške 400,03 eur čo predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami, súd sa skúmaním

základných náležitostí zmluvy nezaoberal, nakoľko ani prípadné zistené pochybenia by nemohli mať
vplyv na rozhodnutie súdu, pretože uplatnený nárok zodpovedá nároku na vrátenie úroku podľa § 11
Zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd preto zaviazal žalovanú na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov
vo výške 400,03 eur.

27. Súd priznal žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne od 16.5.2019 do zaplatenia, tak ako to požadoval
žalobca v žalobe a kedy už bola žalovaná preukázateľne v omeškaní. Žalobca v žalobe žiadal priznať
úrok vo výške 8 % ročne, avšak s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd priznal
žalobcovi úrok vo výške 5 % ročne a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Žalobca mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobe (čo do istiny) vyhovel. Súd tak v zmysle § 255
ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.