Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/206/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418202569
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8418202569.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, právnej veci navrhovateľa T. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z. XXX/XX, XXX XX L., proti povinnej osobe E. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. XXX/X, XXX XX L., toho času bytom U. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený Beňo
& partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, o návrhu na
zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
č. k. 5Pc/48/2018-48 zo dňa 01.08.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči povinnej osobe zvýšenia výživného zo sumy 250,-
eur na sumu 700,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, čím by sa zmenil rozsudok Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 3C/102/2008 v časti výživného, s tým, aby zmeškané výživné bolo povolené
osobe povinnej splácať v mesačných splátkach.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

„I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/102/08 zo dňa 23.09.2008 vo výrokovej

časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi nasledovne:

- odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 410,- € mesačne, vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa, počnúc podaním návrhu na začatie konania, teda počnúc
mesiacom november 2018.

- zmeškané výživné za obdobie od novembra 2018 do augusta 2019, t. j. za 10 mesiacov, vo výške

500,- € súd povoľuje odporcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50,- €,
počnúc mesiacom október 2019, až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok, pri
nezaplatení čo i len jednej splátkyII. Vo zvyšujúcej časti nad sumu 410,- € súd návrh z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o rodine“).

4. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že navrhovateľ je riadnym študentom na Žilinskej

univerzite v Žiline, preto vyživovacia povinnosť povinnej osoby (ďalej aj „otec“) naďalej trvá. Výšku
výživného ustálil súd na sumu 410,- eur mesačne. Na strane navrhovateľa došlo ku zmene pomerov,
pričom otec je schopný túto sumu platiť. Súd prihliadol aj na to, že navrhovateľ si brigádnicky privyrába
a zarobiť mohol aj vo firme otca, ktorý mu takúto možnosť ponúkal. Istú formu pomoci navrhovateľovi
poskytuje aj jeho matka, ktorá mu prispieva na stravu, oblečenie a pod.

5.Pokaľideovýškuvýživného,súdzohľadnil,žečasťvýživnéhovsume250,-eurposkytovalotecsynovi
platbou na účet, ďalej mu mesačne sporil sumu 112,50 eur. Keďže otec prehlásil, že ak naakumulované
finančné prostriedky v sumu cca 12.500,- eur navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom použije, prestane mu
na tento účet prispievať, súd túto sumu presunul do základného výživného, ktoré bude otec naďalej
uhrádzať do rúk navrhovateľa. Sumu 410,- eur súd považoval toho času za primerané výživné. V

prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný.

6. Dlžné výživné bolo vyčíslené ako rozdiel medzi sumou 410,- eur a sumou výživného, ktoré otec
doteraz poskytoval synovi vo výške 250,- eur a sporiacou sumou vo výške 112,50 eur. Od podania
návrhu v mesiaci november 2018 do mesiaca september 2019 otcovi vznikol dlh vo výške 500,- eur,

ktorý mu súd povolil splácať po 50,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania
dlžnej sumy, pod stratou výhody splátok, pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Obsah odvolania otca

7. Proti rozsudku podal odvolanie otec, namietajúc, že výška výživného prekročila o 130,- eur mesačné
výdavky navrhovateľa. Za istých okolností je dôvodné priznať výživné aj vyššie ako sú výdavky, ale len
formou sporenia. To však otec preukázateľne dlhodobo poskytuje a navrhovateľ má na svojom účte
nasporených 12.515,- eur. Už pred vydaním rozsudku otec plnil výrazne vyššie výživné, než bolo určené

v poslednom rozhodnutí súdu v roku 2008, celkovo vo výške 600,- eur mesačne. Túto sumu od júla 2018
znížil na sumu 250,- eur mesačne. Urobil tak z toho dôvodu, že navrhovateľ je 23-ročný zdravý muž,
je teda už 5 rokov po dosiahnutí dospelosti. Napriek tomu dokončil len druhý ročník VŠ a pred sebou
má tak minimálne ďalšie tri ročníky. Doposiaľ poskytované dobrovoľné výživné sa zjavne úplne minulo
účinkom, nemá morálny ani výchovný význam. Súd aj napadnutým rozsudkom priznal výživné v sume

minimálnej mzdy. Ak sa zohľadní aj vyživovacia povinnosť matky, bude mať navrhovateľ podstatne viac
peňazí ako potrebuje na štúdium a zase bude mať nulovú motiváciu dokončiť školu a pripraviť sa na
povolanie. Otec navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a priznať navrhovateľovi výživné v sume nie vyššej
ako 270,- eur . Na sporenie bude otec prispievať naďalej.

8. Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že vyčíslené výdavky sú z akademického roku 2018/2019, pričom
univerzita každým rokom zvyšuje cenu za ubytovanie, spotrebiče a internet. Do výdavkov neboli
započítanévoľno-časovéaktivityainénepredvídateľnévýdavky.Snasporenousumouvovýške12.515,-
eur navrhovateľ disponovať nemôže. Otec sa o štúdium navrhovateľa nezaujíma, ten bol povinný
prestúpiť na iný odbor z dôvodu dvoch problematických vyučujúcich. Otec žije luxusným životom, vlastní

chatu v J., aj 4-izbový byt v Y..

IV. Obsah odvolania navrhovateľa

9. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne
zistil skutočný stav veci. Náklady navrhovateľa vyčíslil súd na sumu 350,- eur, pričom prihliadol na jeho
brigádnickú činnosť. Šlo však o ojedinelý príjem, ktorý spravidla neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť
rodičov. Súd vzal do úvahy len základné potreby navrhovateľa aj keď výživným by mali byť zabezpečenévšetky možné potreby, ktoré môže rodič dieťaťu poskytnúť vzhľadom na jeho príjmové a majetkové
pomery. Otec podniká v autodoprave s ročným príjmom 617.265,- eur (za rok 2017) a nemá problém
uhrádzať potreby navrhovateľa tak, ako tomu bolo do júna roku 2018. Dlžné výživné by malo byť

vyčíslenénasumu1.600,-eur,akorozdielmedzisumou410,-eurasumou250,-eur,ktorúotecskutočne
platil v rozhodnom období. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

10. Otec vo vyjadrení uviedol, že sám navrhovateľ vyčíslil svoje výdavky celkovo na sumu 280,- eur

a zvýraznil, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Navrhovateľ nesprávne poukazuje na príjem
spoločnosti,keďžejepotrebnézohľadniťzisk,ktorývroku2017činil2.069,-euravroku2018spoločnosť
vykázala stratu vo výške 62.974,- eur. Otec dlhodobo plnil výživné sumu približne, túto sumu od júla
2018 znížil na sumu 250,- eur mesačne. Navrhovateľ totižto nemal žiadnu motiváciu skončiť školu a
zamestnať sa.

11. Navrhovateľ v rámci odvolacej repliky zotrval na dôvodoch odvolania a odvolacom petite. Poukázal
na vysoké tržby spoločnosti otca a jeho osobné majetkové pomery.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

13. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, pričom dospel k záveru, že v preskúmavanej
veci bol dostatočne zistený skutočný stav veci, ktorý súd prvej inštancie správne právne posúdil.
Napadnuté rozhodnutie reflektuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, zároveň
odzrkadľuje odôvodnené potreby oprávnenej osoby a nastoľuje spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi

účastníkmi konania.

14. Navrhovateľ ako oprávnená osoba (ďalej aj ako „syn“) je študentom vysokej školy s prekročenou
štandardnoudĺžkouštúdia,vdôsledkuskôručinenéhoprestupuvrámcištudijnýchodborov.Vsúčasnosti
je 24-ročným dospelým mužom, vychádzajúc z vykonaného dokazovania bez vážnejších zdravotných

komplikácií. Na pojednávaní konanom dňa 01.08.2019 syn vyčíslil svoje pravidelné výdaje na stravu,
ubytovanie a zdravotnú starostlivosť v priemere na sumu cca 300,- eur mesačne. Súd prvej inštancie v
končenom dôsledku vyčíslil náklady navrhovateľa pravidelne na sumu 350,- eur.

15. Za odôvodnenú námietku syna možno považovať, že vyčíslené výdavky nezahŕňajú náklady

na voľno-časové aktivity a iné nepredvídateľné výdavky, ktoré by tiež mali byť kryté vyživovacou
povinnosť povinného rodiča. V tomto kontexte však odvolací súd uvádza, že priznaná suma výživného
prekračuje deklarované pravidelné výdavky syna, v dôsledku čoho možno usúdiť, že pravidelne mu
zostáva dostatočná finančná rezerva, ktorú smie na tento účel použiť, resp. kumulovať a hradiť aj
nepredvídateľné výdavky väčšieho finančného vyjadrenia.

16. Je zrejmé, že vyživovacia povinnosť voči synovi bola naposledy určená v roku 2008, v
preskúmavanej veci však nemožno formalisticky brať zreteľ len na stúpajúci vek syna a prirodzený
nárast jeho odôvodnených potrieb. Zohľadniť je potrebné aj jeho postupnú samostatnosť a schopnosť
vlastnou činnosťou zadovážiť si príjem, ktorým by hradil uspokojovanie svojich potrieb. Za povšimnutie

stojí aj skutočnosť, že syn v minulosti menil vysokú školu. Nie je v záujme odvolacieho súdu skúmať
dôvodnosť učineného rozhodnutia zo strany syna, no zároveň je pravdou, že v opačnom prípade by
v rámci štandardnej dĺžky štúdia bol dnes syn absolventom vysokej školy, uplatniteľný na trhu práce,
schopný samostatne sa živiť, bez finančnej výpomoci svojho otca.17. Navrhovateľ sa domáhal výživného v sume 700,- eur mesačne. Odvolací súd považuje túto sumu
za neprimeranú, súhlasiac s názor povinného rodiča, že jej priznanie by sa mohlo minúť želaným

účinkom a nepriaznivo vplývať na syna. Je potrebné si uvedomiť, že suma 700,- eur v nejednej rodine
nedosahuje ani výšku čistého príjmu pracujúceho dospelého človeka, rodiča živiaceho rodinu. Syn je
študentom vysokej školy, napriek tomu chce touto sumou disponovať bez vlastného pričinenia, zároveň
jeho pravidelné odôvodnené potreby činia len polovicu požadovanej sumy. Odvolací súd považuje z
tohto dôvodu petit navrhovateľa za nedôvodný.

18. Naproti tomu, povinný rodič navrhuje výživné v sume nie vyššej ako 270,- eur, pripomínajúc, že
sporenie synovi vo výške 112,50 eur bude platiť naďalej. Návrh otca považuje však odvolací súd taktiež
za nedôvodný, s odôvodnením, že úspory prichádzajú na rad až vtedy, ak spravodlivá výška výživného
presahuje rámec spotrebného výživného, napriek tomu nie je vyčerpané právo dieťaťa podieľať sa
na životnej úrovni rodiča. Povinný rodič síce dlhodobo prispieva na tvorbu úspor, pričom za ten čas

akumulovaná suma dosahuje 12.515,- eur, synovi však nie je umožnené s ňou disponovať, preto neslúži
hradeniu odôvodnených potrieb.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach a majetkových pomeroch rodiča
hradiť priznanú výšku výživného, v konečnom dôsledku totožnú sumu navrhuje on sám, mysliac pritom

na to, že navrhované výživné vo výške 270,- eur, spolu s úsporami vo výške 112,50 eur, činí dohromady
382,50 eur, bez mála sumu súladnú s výrokom I. napadnutého rozsudku, ktorý je predmetom odvolania
povinného rodiča. Keďže otec doposiaľ platil synovi sporenie dobrovoľne, výška pravidelných úspor sa
premietne do priznanej výšky spotrebného výživného a prispievanie otca na výživu syna ostane takmer
bezo zmien.

20. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd nevzhliadol v odvolaniach účastníkov konania
odvolaciu námietku takej relevancie, ktorá by ho prinútila dospieť k odlišným záverom, ako to učinil súd
prvej inštancie. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).