Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 5C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620201012
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2020:8620201012.2

Uznesenie

Okresný súd Svidník v spore žalobkyne L.. J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX Y.,
právne zastúpenej LYSINA-ROŠKO & PARTNERS s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/
XX, XXX XX Y., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný je p o v i n n ý dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami:

- pozemkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 966 m2,

- stavbou súpisné číslo XX, postavenou na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 966 m2,

spoločne nachádzajúcimi sa v okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísanými na liste
vlastníctva č. XX evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom a to vrátane ich prevodu,

zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu,
alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde P. pod sp. zn. 5C/20/2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.6.2020 domáhala proti žalovanému
zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísaných na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným

úradom P., katastrálnym odborom, a to konkrétne: a) pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území Y.; b) stavbe súpisné číslo XX, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území
Y., vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z oplotenia,
kopanej studne a vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo

XXXX, v katastrálnom území Y.; c) drobným stavbám, postaveným na pozemku parcely registra „C“,
parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, vrátane k nim
prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z prípojky vody a vonkajších
betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Y.
a súčasne vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam nasledovným
spôsobom: do výlučného vlastníctva žalobkyne

2 5C/20/2020prikazuje parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere XXX m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y.; do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikazuje stavbu súpisné číslo XX, postavenú na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom
území Y., a to vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne,
z oplotenia, kopanej studne a vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku
parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Y.; do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje drobné
stavby, postavené na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., a to vrátane k nim
prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z prípojky vody a vonkajších
betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Y..
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 5 765,38 eura na vyrovnanie jemu
prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu, a to najneskôr do 14 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že výška spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k nehnuteľnostiam
predstavuje 6/7 z celku, a naopak výška spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam
predstavuje 1/7 z celku. V záujme riešenia bytovej otázky svojej ako aj svojej rodiny žalobkyňa
ako matka dvoch neplnoletých detí a súčasne väčšinový vlastník (v spoluvlastníckom podiele 6/7)
nehnuteľností s poukazom na ustanovenie § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“) v úprimnej snahe dohodnúť
sa na podmienkach zrušenia spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a na vzájomnom vyporiadaní, cestou
svojho právneho zástupcu predložila žalovanému návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to listom zo dňa 23.1.2020 (ďalej ako „Návrh vyporiadania“).
V zmysle predloženého návrhu vyporiadania žalobkyňa predložila žalovanému návrh, ktorý spočíval

v zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takým spôsobom, že by sa
žalobkyňa stala výlučným vlastníkom (v spoluvlastníckom podiele 1/1) nehnuteľností. Za ustupujúci
spoluvlastnícky podiel žalovaného bola žalobkyňa ochotná uhradiť žalovanému primeranú finančnú
náhradu vo výške určenej na základe odborného posudku, spracovaného nezávislou osobou alebo
znalcom. Žalobkyňou predložený návrh vysporiadania vychádzal predovšetkým z tej skutočnosti, že:

a) žalobkyňa je väčšinovým vlastníkom nehnuteľností (v spoluvlastníckom podiele 6/7), b) rozdelenie
stavby nie je dobre možné, pretože jej vertikálnym rozdelením by nevznikli samostatné stavby
(resp. bytové jednotky), c) žalobkyňa ako matka dvoch neplnoletých detí má záujem na riešení
svojej bytovej otázky ako aj bytovej otázky svojej rodiny, a teda je podľa jej názoru u nej možno
predpokladať účelnejšie využitie ako aj lepšie zhodnotenie nehnuteľností do budúcna (osobitne potom

v prípade, ak vezmeme v úvahu, že táto je väčšinovým vlastníkom nehnuteľností). Na žalobkyňou
predložený návrh vyporiadania reagoval žalovaný listom zo dňa 3.2.2020 (ďalej ako „Odpoveď“), ktorým
neakceptoval návrh vyporiadania nakoľko má inú predstavu o vyporiadaní spoluvlastníctva. Žalovaný
v rámci odpovede predložil vlastný návrh zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, v zmysle ktorého by sa výlučným vlastníkom nehnuteľností stal žalovaný za primeranú

náhradu. Žalovaný ním predložený návrh odôvodnil tým, že toho času je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku záhrada o výmere
870 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y., evidovaného Okresným
úradomP.,katastrálnymodborom,ktorýbezprostredne susedí snehnuteľnosťami (ďalej ako „Susedný
pozemok“). Žalovaný sa v

3 5C/20/2020

neposlednom rade stotožnil s názorom žalobkyne ohľadom nedeliteľnosti stavby, keď samotný žalovaný
uviedol nasledovné - je nesporné, že rozdelenie predmetnej stavby nie je dobre možné. Žalovaným
navrhovaný spôsobom je však pre žalobkyňu ako väčšinovú vlastníčku nehnuteľností aj s ohľadom už

na vyššie uvedené skutočnosti neakceptovateľný, z dôvodu čoho žalobkyňa pristúpila k riešeniu danej
situácie súdnou cestou. V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k
dohode,zrušíspoluvlastníctvoavykonávyporiadanienanávrhniektoréhospoluvlastníkasúd.Prihliadne
pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd
vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec

mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Žalobkyňa už v ňou predloženom návrhu vyporiadania deklarovala eminentný záujem stať sa výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností, pričom na tomto záujme i naďalej trvá. Žalobkyňa opätovne zdôrazňuje,že je väčšinovým vlastníkom nehnuteľností (v spoluvlastníckom podiele 6/7), naproti žalovanému,
ktorý je ich zanedbateľným vlastníkom (v spoluvlastníckom podiele 1/7). Žalobkyňa ďalej poukazuje
na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je s ohľadom na ňou

vlastnený spoluvlastnícky podiel o hospodárení so spoločnou vecou rozhodovať samostatne. Napriek
uvedenej skutočnosti žalobkyňa v záujme predchádzania nezhodám a sporom ako aj ctiac si základné
zásady občianskeho spolunažívania, vyzvala žalovaného na pristúpenie k racionálnej dohode ohľadom
podmienok a spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žiaľ napriek
snahe žalobkyne o vecný a najmä spravodlivý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam, ktorý by navyše zohľadňoval elementárne zásady stanovené v ustanovení § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka, obdržala zo strany žalovaného pre ňu neprijateľný návrh, ktorý nielenže
absolútne nezohľadňuje veľkosť podielov strán sporu k nehnuteľnostiam, navyše je založený na
domnienkach žalovaného o hrozbách susedských sporov, či zneužívaní vlastníckeho práva žalovaného
k susednému pozemku za účelom získania výhody v tomto konaní. Konanie žalovaného je v tomto
prípade o to viac zarážajúce, že pravdepodobne s cieľom zneužitia ustanovovania § 142 ods. 3

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na
ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti, žalovaný v rámci odpovede informoval
žalobkyňu o tom, že žalovaným vlastnený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach sa zrejme stane,
spolu s inými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, predmetom záložného práva, a to z dôvodu
vznesenia tejto požiadavky zo strany jeho veriteľa. V uvedenom prípade žalobkyňa osobitne poukazuje

na skutočnosť, že žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností dňa 29.3.2019. Hoci
je žalovaný podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností viac ako rok, je nanajvýš otázne, prečo k
zriadeniu záložného práva k ním vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach pristúpil
až v momente, kedy mu bol zo strany žalobkyne doručený návrh vyporiadania. Takéto konanie
preto podľa názoru žalobkyne nie je možné označiť inak ako účelové, smerujúce k získaniu celkom

zjavne neprimeranej výhody voči žalobkyni v prípadnom súdnom konaní. Žalobkyňa ako matka dvoch
maloletých detí, ubezpečuje žalovaného ako aj samotný súd, že dôvodom pre podanie žaloby nebolo
akýmkoľvek a žiadnym spôsobom podnecovať spory, či už vlastnícke alebo susedské, medzi ňou a
žalovaným. Konaniežalobkynejemotivovanévýlučnezáujmomriešeniajejbytovejotázkyakoajbytovej
otázky jej rodiny, zveľadením a v neposlednom rade aj zhodnotením hmotných statkov v jej vlastníctve.

Nakoľko je nesporné, že rozdelenie stavby nie je dobre možné (s týmto skutkovým tvrdením sa
stotožnil aj samotný žalovaný), je podľa názoru

4 5C/20/2020

žalobkyne daný dôvod, aby súd prihliadajúc pritom na veľkosť podielov, prikázal stavbu do výlučného
vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Obdobne tak potom aj v prípade pozemku je žalobkyňa
toho názoru, že jeho rozdelenie nie je dobre možné. Žalobkyňa si dovoľuje poukázať na skutočnosť,
že na pozemku sa popri stavbe nachádzajú ďalšie drobné stavby, a to konkrétne hospodárska budova,
drevená kôlňa, oplotenie, kopaná studňa, vodovodná prípojka a ďalšie drobné vonkajšie stavebné

úpravy. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že uvedené drobné stavby vzhľadom na ich technické
riešenie a obmedzené využitie je potrebné považovať za príslušenstvo stavby, z dôvodu čoho je
spoluvlastnícky podiel na drobných stavbách a príslušenstve nepochybne identický s podielom strán
sporu na stavbe, a to v pomere 6/7 v prospech žalobkyne a 1/7 v prospech žalovaného. Toto tvrdenie
v neposlednom rade potvrdzuje aj dostupná judikatúra súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorej

nehnuteľnosťmožnoakopríslušenstvokvalifikovaťvýnimočne.Spravidlasútakkvalifikovanéibadrobné
stavby ako kôlňa, studňa, oplotenie, žumpa, ktoré z hľadiska hospodárskeho účelu plnia doplnkovú
funkciu k hlavnej stavbe. Bolo by preto nanajvýš neúčelné oddeliť takého drobné stavby od hlavnej
veci (resp. stavby), ku ktorej funkčne prináležia. Obdobne ako v prípade stavby je žalobkyňa toho
názoru, že aj v tomto prípade je daný dôvod, aby súd prihliadajúc pritom na veľkosť podielov, prikázal

pozemok do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Za účelom stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností žalobkyňa nechala spracovať osobitný znalecký posudok p. Ing. Emilom Matim,
znalcom v odbore stavebníctvo, odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Na základe
znaleckého posudku č. 31/2020 zo dňa 10.3.2020 bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená
vo výške 40 357,66 eura (ďalej ako „Znalecký posudok“). Výška finančnej náhrady za ustupujúci

spoluvlastnícky podiel žalovaného k nehnuteľnostiam, ich príslušenstve a drobných stavbách, bola
vypočítaná s poukazom na závery znalca prijaté v znaleckom posudku, spracovanom v súlade s
ustanovením § 209 ods. 2 CSP. Podrobný výpočet výšky finančnej náhrady je prílohou tejto žaloby,
pričom predstavuje sumu vo výške 5 765,38 eura. Žalobkyňa je pripravená uhradiť žalovanému finančnúnáhraduvovyššieuvedenejvýškebezodkladneponadobudnutíprávoplatnostirozsudku,nadôkazčoho
súdu predkladá aktuálny zostatok finančných prostriedkov na jej bankovom účte.

3. Žalobkyňa v podanej žalobe zároveň navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

4. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila dôvodmi, ktoré sú uvedené nižšie tohto
odôvodnenia a s ktorými sa súd stotožnil.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5 5C/20/2020

9. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah
dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné, a vzhľadom na časovú neodkladnosť ani vhodné

vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej, avšak je nutné, aby boli
základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie, aspoň osvedčené. Za osvedčené možno
považovať tie skutočnosti, o ktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi stranami nesporné.

10. S ohľadom na deklarovaný zámer žalovaného zriadiť vo vzťahu k nemu vlastnenému

spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach záložné právo ako aj z dôvodu, že na liste vlastníctva
č. XX pre katastrálne územie Y. je toho času vyznačená plomba na základe V-XXX/XXXX (Zmluva o
zriadení záložného práva) a s tým súvisiacu dôvodnú obavu žalobkyne na účelovom konaní žalovaného,
majúcom za cieľ získanie neoprávnenej výhody v nadchádzajúcom súdnom konaní, zneužívajúc
ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného, súd predbežne uložil

žalovanému povinnosť spočívajúcu v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami, a to vrátane ich prevodu,
zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a to
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

11. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že záložné právo má byť zriadené na menšinový podiel
žalovaného k nehnuteľnostiam. Súčasne existuje dôvodná obava, že záložné právo má byť zriadené
v prospech blízkej osoby žalovaného, pričom samotný žalovaný k zriadeniu záložného práva pristúpil
bezprostredne po tom, ako mu bol zo strany žalobkyne doručený návrh vyporiadania.

12. Súd nijako nespochybňuje žalovaného zákonné právo zriadiť záložné právo, avšak vzhľadom na
vyššie uvedené sa zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v tomto prípade javí ako celkom zjavne
účelové s cieľom poškodiť práva žalobkyne a súčasne zámerne predĺžiť samotnú dobu trvania súdneho
konania.

13. Súd má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnostiam, pretože v opačnom
prípade akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor, s cieľom
predĺžiť jeho konanie a poškodiť žalobkyňu. Súd je súčasne toho názoru, že účel sledovaný žalobkyňou
nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne
neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.

14. Je potrebné poukázať na to, že otázka, či žalobkyňa bude úspešná ohľadne zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, bude vyriešená až v konaní vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
6 5C/20/2020

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 18. júna 2020