Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/148/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217221136
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217221136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne: G. Z., nar. XX.X.XXXX,
G. XXX, Z. na C., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO:
31 320 155, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, Advokátska kancelária, IČO: 36 857 513,
Kýčerského 7, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 15Csp/324/2017 -136 zo dňa 10. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 2, § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1,2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, 3,4 § 53 ods. 1, § 451 ods. 1,2, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalovaného spoločnosť
ConsumerFinanceHolding,a.s.jespoločnosť,ktorámalavpredmetepodnikaniaposkytovaniepôžičiek.
Dňa 18.8.2006 žalobkyňa ako dlžník podpísala žiadosť o vydanie pôžičkovej karty žolík. Poukázal na

to, že banka žiadosť podpísala dňa 25.8.2006, čím sa stala zmluva v zmysle obchodných podmienok
platná a účinná (čl. II. Bod 1 až 3 VOP). Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet VÚB banky, a.s. účinné od 1.7.2006 (ďalej i VOP), čl. VI. bod 39 vyplynulo, že klient
berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať RPMN spojenú s
revolvingovým úverom. Cenník obsahoval príkladný výpočet RPMN v zmysle zákona, a to na základe
predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom. Zo schválenia žiadosti o vydanie
pôžičkovej karty ŽOLÍK vyplynulo, že banka oznámila žalobcovi ako dlžníkovi, že mu bola schválená

žiadosťovydaniepôžičkovejkartystým,žebolschválenýúverovýrámec9000Skaminimálnamesačná
splátka 300 Sk, mesačný úrok 1,83 %. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 26.6.2008 žalobkyňa
ako dlžník podpísal žiadosť o aktiváciu AUTOKARTY. Žiadosť obsahovala údaje o dlžníkovi, žiadosť o
poskytnutie úveru s maximálnym úverovým rámcom 21 000 Sk, údaje o mesačnej splátke vo výške 700
Sk. Ďalej klient súhlasil s tým, aby mu bol poskytnutý základný súbor poistenia. Zároveň bol v zmluve
uvedený i výpočet RPMN, ktorý sa nachádzal v spodnej časti zmluvy . Banka žiadosť podpísala dňa
30.6.2008, čím sa stala zmluva v zmysle obchodných podmienok platná a účinná (čl. II. Bod 1 až 3 VOP).

Zo schválenia žiadosti o AUTOKARTU vyplynulo, že žalobkyni bol schválený úverový rámec 21 000 Sk a
minimálna mesačná splátka 700 Sk, mesačná úroková sadzba 1,98% a poistenie typ A. Súd poukázal na
to, že cenník produktov vydávaných v spolupráci s Consumer Finance Holding, a.s. účinný od 1.7.2006
a od 1.10.2007 obsahoval príkladný výpočet RPMN. Súd prvej inštancie z výpisov z Autokarty ku dňu23.3.2018 zistil, že žalobkyni boli zasielané pravidelne výpisy, ktorými bola informovaná o presnom
súhrne transakcií na karte ako i o aktuálnej splátke, zostatku a taktiež o úrokovej sadzbe, ktorá bola v
zmysle výpisu vo výške 23,76 % ročne, teda 1,98% mesačne. Zúčtovacie obdobie vyplývajúce z výpisu

bolo od 1.1.2009 do 30.11.2017, pričom počiatočný stav bol vo výške - 667,76 eura, teda bol evidovaný
dlh na karte. Aj z výpisov z pôžičkovej karty Žolík vyplynulo, že žalobkyni boli zasielané pravidelne
výpisy, ktorými bola informovaná o aktuálnej splátke, zostatku a taktiež o úrokovej sadzbe, ktorá bola v
zmysle výpisu vo výške 23,64 % ročne, teda 1,97% mesačne. Zúčtovacie obdobie bolo od 1.1.2009 do
30.11.2017, pričom počiatočný stav bol vo výške - 223,11 eura.

1.2 Na základe vykonaného konania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v zmysle predmetnej
úverovej zmluvy zo dňa 25.8.2006 žalovaný poskytol žalobkyni kreditnú kartu Žolík, pomocou ktorej
čerpalapeňažnéprostriedkyposkytnuté žalovaným.Žalobkyňa akodlžníkmalaposkytnutýúversplácať
pravidelnými mesačnými splátkami minimálne po 300 Sk. Išlo o revolvingový úver, ktorý je typický tým,
že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak mohol fungovať neurčitú dobu. Ďalej mal súd preukázané, že

na základe úverovej zmluvy zo dňa 30.6.2008 žalovaný poskytol žalobkyni kreditnú kartu Autokartu,
pomocou ktorej čerpala peňažné prostriedky poskytnuté žalovaným, pričom žalobkyňa mala poskytnutý
úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 700 Sk a splátky mali byť uhradené medzi prvým
až pätnástym dňom v tom ktorom mesiaci. Tiež sa jednalo o revolvingový úver. Súd prvej inštancie
konštatoval, že zmluvy pozostávali z viacerých dokumentov (žiadosť, VOP, cenník, potvrdzujúci list), čo

žiadnym spôsobom neodporuje (neodporovalo) zákonu.

1.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že obe zmluvy obsahujú všetky náležitosti podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktoré v čase podpisu zmlúv vyžadoval zákon. K namietanej bezúročnosti a
bezpoplatkovosti konštatoval, že táto daná nie je, pretože zmluvy obsahovali všetky údaje, ktoré boli

požadované. Jednalo sa o revolvingové úvery, ktoré svojim charakterom sú úvermi, ktoré sa uzatvárajú
na obdobie neurčité, nakoľko celá úverová suma sa priebežne čerpá a dopĺňa. Považoval za zrejmé,
že v čase podpisu zmluvy a konkretizácie zmluvných podmienok nie je možné presne a konkrétne
špecifikovať všetky údaje v zmluve, avšak väčšina údajov vyplýva zo zmluvy ako celku, t.j. zo žiadosti a
všetkých ďalších listín, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. K namietanej absencii údajov o RPMN

súd uviedol, že tieto v zmluve neabsentujú, pretože už samotná žiadosť o poskytnutie karty (či žiadosť
z roku 2006 alebo 2008), ako i všetky ďalšie listiny obsahujú údaje o RPMN, resp. o jej príkladnom
výpočte (cenník, spodná časť žiadosti). Rovnako tak príkladný výpočet je uvedený i v cenníku, s
ktorým sa žalobkyňa oboznámila. Dodal, že RPMN nie je možné presne vypočítať, pretože absentujú
základné údaje, ktoré sa ako premenné dopĺňajú do vzorca na výpočet RPMN, preto je súd názoru,

že uvedenie RPMN formou príkladného výpočtu postačuje a napĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch. Rovnaký názor platí i pre určenie priemernej RPMN. Ďalej súd dôvodil, že
žalobkyňa bola informovaná o výške úrokovej sadzby už v čase podpisu žiadosti o poskytnutie karty,
pretože v žiadostiach je jasne uvedená i výška úrokovej sadzby. Uviedol, že táto bola jednoznačne
uvedená i v listine schválenie žiadosti, a to úroková sadzba mesačná vo výške 1,83% (pre zmluvu z

roku 2006) a vo výške 1,98% (pre zmluvu 2008). Rovnako tak bola žalobkyňa v pravidelných výpisoch
informovaná o výške úrokovej sadzby, teda i splnenie pravidelnej informovanosti o úrokovej sadzbe bolo
zo strany žalovaného splnené.

1.4 Námietku žalobkyne, že nebola určená konečná splatnosť úveru resp. doba trvania zmluvy,

považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú z dôvodu spomínanej povahy revolvingového úveru, ktorý
sa poskytuje na dobu neurčitú. Poukázal na znenie obchodných podmienok (čl. X bod 58 VOP resp. čl.
X bod 57 VOP) z ktorých vyplynulo, že bolo dohodnuté uzavretie zmluvy na dobu neurčitú, a teda určiť
tak konečnú splatnosť ako aj počet splátok v dobe uzatvárania zmluvy nebolo možné. Dodal, že výška a
termín splátok určená bola, pretože bolo určené, že splátku je povinný zaplatiť medzi prvým a pätnástym

dňom v mesiaci a výška splátky je 700 Sk (pre zmluvu z roku 2008) a v roku 2006 takto špecifikovať
splatnosť splátky, resp. jej výšku ani nebolo potrebné, a teda nie je možné očakávať, že žalovaný
mal v zmluve určiť niečo, čo nebolo vyžadované zákonom. V zmluve je napokon obsiahnutá aj výška
úverovéhorámca,ktorávdanomprípademôženahradiťzákonompožadovanúvýškuúveru.Priurčovaní
jednotlivých náležitostí zmluvy treba i v tomto prípade zohľadniť obsah všetkých dokumentov a listín,

ktoré spoločne vytvárajú úverovú zmluvu. K označeniu adresy predávajúceho, kde môže spotrebiteľ
uplatniťreklamáciu(§4ods.2písm.d)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,§4ods.2písm.e)citovaného
zákona) súd uviedol, že označenie veriteľa a teda i osoby, u ktorej možno podať sťažnosť je na všetkýchlistinách, rovnako tak aj na samotnej žiadosti o poskytnutie karty v dostatočnej a zákonom požadovanej
miere.

1.5 Nad rámec uvedeného súd poznamenal i tú skutočnosť, že právo žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia je premlčané, a to celkovo pri zmluve z roku 2006 a čiastočne pri zmluve z
roku 2008, pričom dôvodná by bola žaloba iba v časti 739,67 eura, avšak vzhľadom k vyššie uvedenému
nie je možné žalobe ani v tejto časti vyhovieť. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam
súd žalobu zamietol, pretože nevzhliadol dôvod pre ktorý by zmluvy mali byť vyhlásené za bezúročné a

bez poplatkov, a teda nevznikol žalobkyni dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne
právne posúdil. Opätovne dôvodila, že v zmluve z toku 2006 nie je uvedená RPMN, ročná úroková

sadzba, priemerná hodnota RPMN a adresa predávajúceho. Ďalej dôvodila, že v zmluve z roku 2008
nie sú uvedené úroky ani poplatky. Doplnila, že nič nebránilo žalovanému, aby predmetná zmluva v
čase jej podpisu obsahovala všetky náležitosti, podľa ktorých je možné vypočítať RPMN, a to podľa
vstupných údajov v čase podpisu zmluvy - výška úverového rámca a pevná výška mesačnej splátky.
Uviedla, že RPMN je zákonom vyžadovaná náležitosť bez ohľadu na to, či sa jedná o revolving alebo

nie a jeho absencia spôsobuje, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na
rozhodnutia OkresnéhosúduRimavskáSobotač.k.12C/51/2016zodňa21.3.2017,rozsudokKrajského
súdu Prešov č.k. 22Co/88/2018 zo dňa 13.11.2018. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vadu rozsudku vidí v
podstate v tom, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho pohľadom na prejednávanú vec. Vo svojom
odvolaní tak žalobkyňa v podstate len opakuje svoj právny názor a snaží sa nájsť v odôvodnení
rozsudku údajné nedostatky, ktoré by mali mať za následok jeho revíziu či zrušenie v odvolacom konaní.
Žalovaný poukázal vo zvyšku na svoje doterajšie vyjadrenia v konaní. Navrhol napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej
sumu 972,48 eura ako bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č XXXXXXXX a sumu 1652,31 eura ako
bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2006 a 2008
uzatvorila ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvy o úvere, ktoré sú podľa jeho názoru bezúročné
a bez poplatkov. Dôvodila tým, že v zmluvách absentuje údaj o RPMN, výšku počet a termín splátok,

úroková sadzba a podľa názoru žalobkyne sú úverové zmluvy v zmysle § 37 a § 39 OZ neplatné ako
celok alebo v častiach.

6. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobkyne viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré

mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne
vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého,
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Súd prvej inštancie nepovažoval spotrebiteľské úvery za bezúročné a bez poplatkov v zmysle ust.
§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože predmetné úverové zmluvy uzatvorené medzi stranami
sporu spĺňali všetky zákonné náležitosti. Žalobkyňa v odvolaní naďalej namietala závery súdu prvej

inštancie v tom, že v posudzovaných zmluvách nie je uvedená výška RPMN, úrokové sadzby, adresa
predávajúceho a v zmluve z roku 2008 nie sú uvedené úroky ani poplatky. Z predmetného konania
vyplynulo, že úverové zmluvy ako konsenzuálny kontrakt boli uzavreté riadne v písomnej forme,
žalobkyňa úvery čerpala po dobu niekoľkých rokov, čo žalovaný preukázal predloženým výpisom a
zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami. Pokiaľ ide o posúdenie úverov ako bezúročných a

bez poplatkov v zmysle vyjadrení žalobkyne, súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetné úverové
zmluvy - žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík a Žiadosť o Autokartu nemusia obsahovať konkrétny
údaj o konečnej splatnosti úveru. Predmetom týchto záväzkových vzťahov malo byť opakované
poskytovanie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa, a to do určitej sumy v prospech dlžníka
( žalobkyne ) prostredníctvom karty a za odplatu. Z vymedzeného predmetu zmluvy teda vyplýva, že
zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami má mať povahu obchodnej zmluvy o úvere. Úver jej mal

byť poskytnutý vo forme tzv. revolvingového úveru, ktorý dlžníkovi umožňuje čerpať poskytnuté zdroje
opakovane bez nutnosti opakovane žiadať o povolenie čerpania. Revolvingový úver je typický tým, že
veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu
stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť
na odplatu. Úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa. Odvolací súd preto zhodne

ako súd prvej inštancie uvádza, že pri takomto type úveru nie je potrebné vymedziť dátumom údaj o
konečnej splatnosti úveru.

8. Ako už bolo uvedené vyššie na označený právny vzťah sa primárne vzťahujú ustanovenia
Obchodného zákonníka, pretože ide o absolútny obchod a pri jeho kvalifikácii treba vychádzať z

ustanovenie § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, definujúcich podstatné náležitosti úverovej
zmluvy, ktorých nedodržanie má za následok neurčitosť obsahu zmluvy a jej neplatnosť. Esenciálnou
náležitosťou je určenie konkrétnej výšky poskytnutého úverového rámca a výšky mesačnej splátky,
úrokovúsadzbu;medzináležitostizmluvyoúverezákonzaraďujeurčenie (označenie) zmluvnýchstrán,
špecifikácia záväzku veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky a špecifikácia záväzku dlžníka poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobkyne ohľadom neuvedenia úrokových
sadzieb. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že úrokové sadzby sú riadne uvedené v oboch
Schváleniach žiadostí o vydanie karty ( čl. 24,25 ). V neposlednom rade sa odvolací súd zaoberal

námietkou žalovanej týkajúcu sa neuvedenia výšky RPMN. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
ževprípadeobochzmlúvboluvedenýpríkladnevýpočetRPMN,atobuďvsamotnomschválenížiadosti,
obchodných podmienkach, ako aj v Cenníku, ktorý bol súčasťou úverovej zmluvy. Odvolací súd sa
stotožnil aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o taký revolvingový úver,
pri ktorom sa nedá presne určiť výška RPMN. Predmetné úverové zmluvy sa pre určenie zákonných

náležitostí spravujú zákonom č. 258/2001 Z.z. Uvedený zákon obsahuje ust. § 3 ods. 6 zákona č.
258/20001 Z.z., podľa ktorého, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak
nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia
zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a

poplatkochplatnýchoddoby,keďbolazmluvauzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenená
a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že práve
toto ustanovenie sa dotýka aj predmetných revolvingových zmlúv, kde bolo možné určiť len úverový
limit, úrokovú sadzbu a výšku splátky. Spôsob ukončenia daných úverových zmlúv bol upravený v čl. X
Obchodných podmienok. Je teda zrejmé, že ani samotný zákon č. 258/2001 Z.z. neukladal dodávateľovi

povinnosť uviesť údaj o výške RPMN v prípade tých úverov, kedy nie sú dané konkrétne vstupné údaje
prejehovýpočet.Spoukazomnauvedené,odvolacísúdpovažovalzanedôvodnúajnámietkužalobkyne
ohľadom chýbajúceho údaju o výške RPMN.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému súd
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).