Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/336/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112203868
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112203868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej J. T. nar. XX.XX.N.
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie
9, Košice dieťaťa rodičov T. T. nar. XX.X.N. bývajúcej v P. - P. F. A. XX zast. JUDr. Andreou Tkáčovou
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Magurskej 3 a J.S. M. nar. XX.XX.N.
bývajúceho v G. F. P. N./X v konaní o návrh matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie
výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 31.5.2012 č.k. 18P 35/2012-45
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 31.5.2012 č.k. 18P 35/2012-45 zamietol návrh matky na zvýšenie
výživného a návrh otca na zníženie výživného pre mal. J.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, v ktorom vytkla súdu prvého stupňa
nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a neúplné zistenie skutkového
stavu, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 205

ods. 2 písm. c/ O.s.p. a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, vydaný
na základe jednostranného, zaujatého a neúplného hodnotenia niektorých dôkazov súdom, a tým
nezistenie skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval také rozhodnutie, ako súd vydal. Súd vykonané
dôkazy hodnotil svojvoľne, jednostranne a zaujato v rozpore s ust. § 132 O.s.p., aj to len niektoré a jeho
zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyjadrila názor, že otec neuniesol dôkazné bremeno
týkajúcich sa svojich tvrdení, že sa zmenili pomery na jeho strane, naopak, zmenili sa jej pomery, pretože

toho času je dlhodobo práceneschopná a inak je nezamestnaná s mesačným príjmom 185,- €. Súd pri
výpočte príjmov otca nebral do úvahy, že otec bol v rozhodnom posudzovanom období práceneschopný
od 28.9.2011 do 4.10.2011 s príjmom 106,26 € a taktiež bol na OČR od 13.1.2012 do 22.1.2012, za
čo dostal od Sociálnej poisťovne dávku v nezistenej výške (súd ju nezistil). Tieto príjmy súd nebral do
úvahy (nezapočítal) pri vypočítaní príjmu otca. Vyjadrila názor, že ak by bol tento príjem pripočítaný k
jeho príjmom za rozhodné obdobie, tak by otec nemal nižšie príjmy, ako mal pri poslednom posudzovaní.
Rovnako nebral do úvahy pri svojom rozhodovaní, že otec vlastní rodinný dom, dve motorové vozidlá,

má pravidelný mesačný príjem, kým ona sa osobne stará o mal. J. a jej mesačný príjem je len 185,-
€, z ktorého živí ešte jedno svoje nezaopatrené maloleté dieťa J. T., ktorá má 17 rokov. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že 116,81 € nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, na čo súd pri svojomrozhodovaní neprihliadal. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť a zmätočnosť dôvodov.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny
a odvolanie matky, s ktorým nesúhlasí, považuje za neopodstatnené. Uviedol, že narodenie syna
dokladoval rodným listom, výpisy o čistom mesačnom príjme zo mzdovej učtárne jeho zamestnávateľa
K..J..J. P. boli čitateľné a zrozumiteľné a pred súdom priznal vedľajší príjem z brigády. Matka dieťaťa
má vedľajší príjem, ktorý zahovára tým, že je to len pomoc priateľovi, ale za prítomnosti svedkov vyvráti

jej tvrdenie a klamstvo. Napriek tomu napadla súd pre nesprávne posudzovanie výpočtu jeho príjmu,
keď bol dočasne práceneschopný a vypísaný so synom. Uviedol, že sa o maloletú dcéru vzorne stará,
pravidelne prispieva na jej výživu a stretáva sa s ňou podľa súdneho rozhodnutia. V čase stretávania sa
chodievajú na chatu do J. S., zúčastňujú a kultúrnych podujatí, v zime lyžujú a toho roku v lete strávili
4 dni v Bojniciach. Dcére kupuje športové a školské potreby, tak ako aj vzdelávacie knihy a snaží sa
jej doma vytvoriť rodinné prostredie. V prípade, ak matka nezvláda bremeno starostlivosti o maloletú, je

viac ako ochotný pristúpiť na striedavú opateru.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa§219ods.1O.s.p.odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.Podľaodseku

2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine
a zákonne rozhodol, ak návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. J. zamietol. Súd prvého stupňa
vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, pretože tvorili jej obranu už
v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla

také relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd
rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie
výživného a doposiaľ určené výživné pre mal. J. 116,81 € je, vzhľadom na zákonné ustanovenia

citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady, primerané zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca so zreteľom na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči
maloletému J. M. nar. XX.X.N. a tiež zohľadňuje rozsah odôvodnených potrieb mal. J.Á. do výške
zodpovedajúcej príjmu otca. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd poukazuje na §
78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia
zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nie je primerané, pretože inak by išlo
o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j.
oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Odvolací súd posúdením všetkých vykonaných dôkazov a relevantných skutočností dospel k záveru,
že takmer totožné zárobkové schopnosti a možnosti otca v čase predchádzajúcej úpravy výživného
a v čase terajšieho rozhodovania o výživnom za skutkového stavu, že mu pribudla 17.3.2011 ďalšia
vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, neodôvodňujú zmenu (zvýšenie) rozhodnutia o výživnom.
Je potrebné pripustiť mierny nárast odôvodnených potrieb mal. J. od poslednej úpravy, ktoré však

nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie (zvýšenie) výživného, pretože možnosti, schopnosti
a majetkové pomery rodičov sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených
potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie. Je nepochybné, že matka, ktorá sa osobne stará o
mal. J., dopĺňa zdroj výživy dieťaťa na hranicu nevyhnutnú v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu, pretosú bez právneho významu pomery matky (príjem), na ktoré otec poukazuje vo vyjadrení k odvolaniu. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd poznamenáva, že dávky priznané otcovi vzhľadom
na dobu trvania pracovnej neschopnosti (7 dní) a ošetrenia člena rodiny (7 dní) málo zasahujú do

priemeru, z ktorého sa určuje výživné, resp. len dorovnávajú príjem otca na výšku dosahovaného v čase
predchádzajúcejúpravyvýživného.Sostatnýmiodvolacíminámietkamimatkysavysporiadalsúdprvého
stupňa a týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súdna
prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby približne
troch rokov a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa v nadväznosti na začiatok školskej dochádzky,

postup na druhý stupeň základnej školy, štúdium na strednej a vysokej škole, pokiaľ nenastanú
iné mimoriadne skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa. Od posledného rozhodnutia o
výživnom, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.3.2009 (Okresný súd Košice I sp.zn. 11P 180/2007) ubehla
kudňurozhodnutiasúduprvéhostupňa(31.5.2012)súdompredpokladanáprimeranádoba,počasktorej
sa rozsah odôvodnených potrieb mal. J., ktorá navštevuje prvý stupeň základnej školy, primerane veku
zvýšil, ale za skutkového stavu (ako je vyššie uvedené), že príjem otca dosahovaný v súčasnosti a

porovnaný s jeho príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného je takmer totožný a pribudla mu
ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, nemohol ani odvolací súd rozhodnúť v súlade s
návrhom matky. Toto súdne rozhodnutie nebráni žiadnemu z účastníkov konania po vzniku podstatnej a
trvalej zmeny pomerov u niektorého z nich, podať návrh na zmenu tohto súdneho rozhodnutia. Neobstojí
ani odvolacia námietka matky, že rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný a nepreskúmateľný, pretože

napadnutý rozsudok spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a
je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je
odôvodnenie napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. J.
presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného

ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.