Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310203323
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1310203323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: S. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. Š. XXXX/X, P. S., zastúpeného: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom
Radlinského 1718, Dolný Kubín proti žalovanej: Miroslava Vigašová - RK - Reality, IČO: 40 429 482,
s miestom podnikania Plynárenská 4, Bratislava, zastúpenej: JUDr. Milan Malata, advokát, so sídlom
Prievozská 4/B, Bratislava o zaplatenie 2 655,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2013, č.k. 12C/77/2010-265, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie zamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhalvočižalovanejzaplatenia2655,52eur
spolusúrokomzomeškaniaztejtosumyvovýške9%ročneod1.2.2010dozaplateniazdôvoduvrátenia
zálohy na kúpnu cenu bytu, ktorého prevod vlastníctva sa neuskutočnil. Zároveň zaviazal žalobcu na
zaplatenie trov konania žalovanej vo výške 1 151,23 eur a trov štátu na účet súdu prvej inštancie vo
výške 107,46 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 37, § 39, § 489, § 451 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že predmetom
sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho úkonu, ktorý odpadol. Konštatoval, že nebolo
sporné, že žalovaná ako podnikateľka v realitnej oblasti sprostredkovala pre žalobcu kúpu bytov na
W. U. W. T.. B. O., a že strany sporu uzatvorili Zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny, na základe
ktorej prevzala žalovaná od žalobcu žalovanú sumu v troch splátkach. Nezohľadnil zmluvu, predloženú
žalobcom, ktorá nebola podpísaná zmluvnými stranami a jej text si žalobca vyfabrikoval podľa iných

zmlúv, domnievajúc sa, že podpísal takýto text zmluvy. Zmluvu predloženú žalovanou vyhodnotil ako
platnú s tým, že v konaní bolo preukázané, že dôvodom neuzavretia kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že
žalobcovi nebol poskytnutý hypotekárny úver na kúpu tejto nehnuteľnosti, pričom práve pre takýto prípad
bolo medzi zmluvnými účastníkmi dohodnuté, že preberajúci je oprávnený ponechať si zloženú čiastku
ako odstupné. Uviedol, že svedeckou výpoveďou H.. Q. Y. bolo vyvrátené, že manželia Y. odstúpili od
zmluvy. Nevzhliadol absolútnu neplatnosť spornej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi ani z dôvodu jej
neurčitosti,zároveňboloznaleckýmdokazovanímpreukázané,ženiejemožnévylúčiť,žespornýpodpis

je pravým podpisom osoby žalobcu. Dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalovaná mu bola povinná zloženú zálohu vrátiť, t.j. že došlo
z jej strany k bezdôvodnému obohateniu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č.
99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlen„O.s.p.“)aplneúspešnejžalovanejpriznalnáhradutrovkonania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odpor vo výške 159 eur a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 992,23 eur za 9 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom a 20% DPH. O
povinnosti žalobcu zaplatiť trovy štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., ktoré spočívajú v zaplatení

odmeny znalcovi v sume 107,46 eur.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nesprávne

vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
nedostatočne zistil skutkový stav, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), f) a v zmysle § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Uviedol, že
tvrdenia žalovanej, s ktorými sa súd prvej inštancie stotožnil, sú zavádzajúce a nepravdivé, keďže
sama vo svojej výpovedi uviedla, že záloha zložená na byt na W. T.. B. O. bola presunutá na ďalší

nákup bytu na W. T.. (uvedená skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďou svedka I. B.). Namietal, že
súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obsahom jeho záverečnej reči. Ďalej poukázal na tvrdenie
žalovanejotom,žeZmluvaoprevzatízálohykúpnejcenybolauzatvorenádňa19.11.2009,čopodľajeho
názoru potvrdzuje žalobcom tvrdenú skutočnosť o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, keďže žalovaná
sa v čl. 3 bod 4 zmluvy zaviazala na plnenie, ktoré bolo z hľadiska časových súvislostí uzatvorenia

zmluvy absolútne objektívne nemožné (zaviazala sa pripraviť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a
vypracovať súdnoznalecký posudok najneskôr do 30.9.2009). Namietal, že súd prvej inštancie pri
posudzovaní dôvodnosti jeho nároku nezobral do úvahy právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, ktorá
vyplýva z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných platných predpisov. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

dňa 21.11.2012, sp.zn. 18Co/109/2011). Podľa jeho názoru dojednanie čl. 3 Zmluvy a o tom, že „za
subjektívny dôvod na strane zložiteľa sa považuje aj prípad, ak zložiteľ nebude mať z akéhokoľvek
dôvodu dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, vrátane skutočnosti, že zložiteľovi
nebude poskytnutý hypotekárny úver“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v rozpore s § 39
Občianskeho zákonníka (vyhotoviteľ zmluvy účelovo zmenil svoju prax, podľa ktorej sa neposkytnutie

hypotekárneho úveru vždy považovalo za objektívny dôvod, pre ktorý bolo možné vrátiť zloženú zálohu).
Zároveň namietal absolútnu neplatnosť zmluvy aj z dôvodu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť, keďže v zmluve nie je uvedený deň podpisu zmluvy, pričom na deň
podpisu zmluvy je viazaná účinnosť zmluvy (deň a miesto podpisu zmluvy bolo úmyselne vypustené,
pretože žalobca podpisoval zmluvu v čase, keď bol dohodnutý o presune zálohy na kúpu bytu na W.

T..). Na potvrdenie svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 214/04,
v ktorom je obsiahnutý aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku zo dňa 26.2.2004,
sp.zn. 4Obo/57/03. Na základe uvedeného mal za to, že jeho nárok bolo nutné právne kvalifikovať
ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako
plnenie na základe neplatného právneho úkonu, t.j. ak súd prvej inštancie posúdil nárok ako vydanie

bezdôvodného obohatenia z právneho úkonu, ktorý odpadol, vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu
k odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. uviedol, že pre správne a dostatočné zistenie
skutkového stavu bolo potrebné vykonať dokazovanie výsluchom znalcov znaleckej organizácie, ktorá
vypracovala v konaní znalecký posudok a nariadením znaleckého dokazovania, ktoré navrhoval. Závery
znaleckého dokazovania sú podľa jeho názoru spochybnené a nedôveryhodné, súd prvej inštancie

napriek uvedenému pokračoval v konaní a požiadavku na doplnenie dokazovania zamietol. Poukázal
na to, že z iného konania má vedomosť, že X.. X. S., ktorý vyhotovil znalecký posudok, nie je osobou
spôsobilou pre výkon znaleckej činnosti v požadovanom odbore, na uvedenú osobu bola podaná
sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR s návrhom na pozastavenie výkonu činnosti, o ktorej ešte
nebolo rozhodnuté. Uvedená osoba nie je zapísaná do zoznamu znalcov MS SR, pričom v súčasnosti

je jednou z podmienok zápisu do zoznamu znalcov sedem rokov odbornej praxe, z tohto hľadiska má
veľmi krátku odbornú prax, čo považuje za jednu z príčin, prečo sa v znaleckom posudku vyskytujú
nedostatky, o čom svedčí aj skutočnosť, že znalec nevyhotovil znalecký posudok v súlade so zadaním,
keď vyhotovenie znaleckého posudku zaslané žalobcovi neobsahovalo str. 18 a 19, pričom na str.
19 je pod bodom 3 uvedený samotný záver znaleckého dokazovania. Ďalej tvrdil, že zo znaleckého

posudku nie je možné identifikovať osobu pisateľa s takou jednoznačnosťou, s akou to urobil súd prvej
inštancie, a z tohto pohľadu možno považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, nakoľko súd prvej
inštancie nevyhodnotil dôkazy v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania a v súlade s § 132 O.s.p.
Tiež mal za to, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko vňom chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých
dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke právneho posúdenia veci, keď zmluvu o
prevzatízálohyzabytvôbecneposudzovalzhľadiskakritérií,ktoréprespotrebiteľskúzmluvuustanovuje

Občiansky zákonník a keď odmietol vykonať žalobcom navrhované doplnenie dokazovania. Poukázal
tiež na to, že v súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú
odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo, ako vec právne posúdil a ako sa
vysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi žalobcu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, že napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.2.2014,
v ktorom uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, žalobu považuje
za nedôvodnú s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Námietky

žalobcu o tom, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné náležitosti, považovala za účelové, nakoľko z
napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa jasne, komplexne a zrozumiteľne vysporiadal
s tvrdeniami žalobcu ako aj žalovanej a jasne popísal, ktoré dôkazy boli v predmetnej veci vykonané,
uviedol, podľa akých právnych noriem vec posúdil a tiež, ktoré skutočnosti neboli medzi účastníkmi
sporné. Zopakovala svoju argumentáciu o tom, že tvrdenia žalobcu úspešne vyvrátila, pričom predložila

súdu zmluvu riadne podpísanú oboma zmluvnými stranami, v zmysle ktorej sa za subjektívny dôvod
na strane zložiteľa považuje prípad, ak zložiteľ nebude mať z akéhokoľvek dôvodu dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, vrátane prípadu, keď mu nebude poskytnutý hypotekárny úver,
ktorá skutočnosť ju oprávňovala ponechať si zálohu. V súvislosti s chýbajúcim dátumom uzavretia
zmluvy uviedla, že uvedená skutočnosť nezbavuje zmluvu určitosti a zrozumiteľnosti, keďže dátum

podpisu zmluvy bol v konaní preukázaný inými dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ by sa pripustila aj
možnosť neplatnosti ustanovenia zmluvy o povinnosti žalovanej pripraviť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu a znalecký posudok do 30.9.2009, mala za to, že uvedené nemá žiaden vplyv na platnosť
zmluvy ako celku, navyše, uvedené ustanovenie nemá žiaden relevantný súvis s meritom veci, keďže
základným účelom a obsahom zmluvy bolo zloženie zálohy na potvrdenie vážneho záujmu žalobcu

o kúpu bytu. Zároveň nevzhliadla žiadny právny dôvod, aby sa zmluvné ustanovenie, ktorým si
zmluvné strany vymedzili dôvody, za ktorých zložiteľ nemá právo na vrátenie zálohy, považovalo za
neprijateľné či rozporné s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom,
vzhľadom na konštatované závery znaleckého dokazovania, považovala postup súdu prvej inštancie za
správny, keď v súlade so zásadou hospodárnosti konania zamietol doplňujúce znalecké dokazovanie

pre jeho nadbytočnosť, neodôvodnenosť a nehospodárnosť. V súvislosti s námietkou odvolateľa o
nespôsobilosti znalca, poukázala na ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa na
vypracovaní znaleckého posudku môžu podieľať aj osoby, ktoré nie sú zapísané v zozname znalcov, ale
sú napr. v zamestnaneckom pomere vo vzťahu k znaleckému ústavu (uvedené nič nemení na tom, že
znalecký posudok bol vypracovaný znaleckým ústavom, pričom na znaleckej doložke sú uvedení Q.. Q.

S. ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore Písmoznalectvo a Y. Ústavu súdneho
inžinierstva ŽU v Žiline ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti). Z uvedených dôvodov
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

5. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.3.2014,

v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že žiadny z dôvodov uvádzaných žalobcom
nepredstavuje novú skutočnosť, ktorá by nebola zo strany prvoinštančného súdu vyhodnotená, a to
vzhľadom na to, že neprihliadol na vzťah žalobcu a žalovanej ako na spotrebiteľský vzťah, t.j. ak súd
prvej inštancie neaplikoval úpravu spotrebiteľských vzťahov a neposudzoval otázku platnosti zmluvy
ako otázku predbežnú, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. V ďalšom zotrval na svojich

doterajších vyjadreniach.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalobného nároku, výsledky vykonaného dokazovaniasprávne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 22.3.2010
domáhal voči žalovanej zaplatenia 2 655,52 eur spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe,

že v októbri 2009 uzavrel so žalovanou Zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu, na základe ktorej sa
žalovaná ako preberateľka zálohy zaviazala pripraviť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zabezpečiť
prevod vlastníctva bytu na W. T.. B. O. (špecifikovaného v zmluve) na zložiteľa a žalobca ako zložiteľ do
depozitu preberateľky vo výške 2 655,52 eur na potvrdenie vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti, ktorá
mala byť započítaná na kúpnu cenu. Žalobca zálohu zložil v troch splátkach (dňa 20.10.2009 sumu 500
eur, dňa 30.10.2009 sumu 1 300 eur a dňa 19.11.2009 sumu 855,52 eur). V zmysle uvedenej zmluvy

mala byť kúpna zmluva na prevod nehnuteľnosti uzatvorená najneskôr do 29.1.2010; k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalobcovi nebol poskytnutý úver na kúpu nehnuteľnosti. V konaní
bola žalobcom predložená nepodpísaná Zmluva o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu na W. ul. v O., ktorú
si žalobca (ako to sám potvrdil) vytvoril domnievajúc sa, že takúto zmluvu so žalovanou uzatvoril, keďže
nemalkdispozíciioriginál,čikópiuzmluvy.ŽalovanávkonanípredložilaZmluvuoprevzatízálohykúpnej

ceny bytu na W. T.. v O., podpísanú oboma zmluvnými stranami, nedatovanú.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Jednou z podstatných otázok, ktoré riešil súd prvej inštancie bola otázka uzatvorenia a platnosti
zmluvy medzi sporovými stranami, na základe ktorej mal žalobca ako zložiteľ povinnosť zložiť
zálohu kúpnej ceny a žalovaná ako preberajúci povinnosť pripraviť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu a zabezpečiť prevod vlastníctva bytu. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania
prvoinštančný súd správne vyvodil, že jediným relevantným dôkazom zmluvného vzťahu medzi

žalobcomažalovanoujeZmluvaoprevzatízálohykúpnejcenybytupredloženážalovanou,vrámciktorej
bolo dojednané zloženie zálohy vo výške 2 655,52 eur na potvrdenie vážneho záujmu o nehnuteľnosť
- byt na W. T.. v O.. Pre uvedený záver svedčia aj príjmové pokladničné doklady, ktoré preukazujú
zaplatenie uvedenej zálohy v troch splátkach (posledná splátka zaplatená dňa 19.11.2009) s uvedením
účelu platby - záloha na kúpu bytu W. T.. XX. Na základe uvedenej zmluvy si zmluvné strany dojednali,

že žalovaná ako preberajúci nemá povinnosť vrátiť zloženú zálohu v prípade, ak zložiteľ jednostranne
odstúpiodúmyslurealizáciepodpisuZmluvyoprevodevlastníctvabytualeboakjezokolnostízrejmé,že
k jej podpisu nepríde alebo nemôže prísť zo subjektívnych dôvodov na strane zložiteľa (a to aj v prípade,
ak zložiteľ nebude mať z akéhokoľvek dôvodu dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnejceny, vrátane skutočnosti, že zložiteľovi nebude poskytnutý hypotekárny úver), pričom preberajúci je
oprávnený si ponechať zloženú čiastku ako odstupné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie o platnosti predmetnej zmluvy z pohľadu jej určitosti, keď dátum uzavretia zmluvy (absentujúci

v písomnom znení zmluvy) bol preukázaný inými dôkazmi (príjmové pokladničné doklady).

16. Ak prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca ničím nepreukázal povinnosť žalovanej vrátiť
mu zloženú zálohu, jeho záver považuje odvolací súd za správny . Neobstoja (nepreukázané) tvrdenia
žalobcu, že zmluva sa vzťahovala na zálohu na kúpnu cenu bytu na W. T.. B. O., a to vzhľadom na

obsah uzavretej Zmluvy vzťahujúcej sa na byt na W. T.. a príjmové pokladničné doklady a absenciu
akejkoľvek dohody o zložení zálohy na kúpu bytu na W. T.l. a tiež nepreukázania zloženia finančných
prostriedkov za týmto účelom. Tvrdenia o akomsi „prenesení“ (presunutí) zálohy z bytu na W. ul. na byt
na W. T.. žalobca nepreukázal, v danom prípade absentuje akákoľvek dohoda o takomto úkone, ktorú
skutočnosť zároveň rozporovala žalovaná, vysvetliac svoj postup ohľadom uvedenia zálohy na byt na
W. T.. v Zmluve o prevode vlastníctva bytu (vo výške 1 659,70 eur) ako gesto voči žalobcovi, ktorý prišiel

o zálohu zloženú na kúpu bytu na W. s úmyslom vrátiť mu ju v prípade, ak by k prevodu vlastníctva bytu
na W. ul. došlo. Zrušenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu na W. ul. od počiatku v dôsledku odstúpenia
žalobcom bolo pritom v konaní preukázané výpoveďou svedka (H.. Q. Y.).

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto smere bolo dôkazné bremeno výlučne na žalobcovi, preto súd

prvej inštancie správne vyvodil, že žalobca ohľadom zloženia zálohy na byt na W. T.., resp. o povinnosti
žalovanej vrátiť mu zálohu, neuniesol dôkazné bremeno. Tento záver pritom korešponduje vyhodnoteniu
dôkazov zo strany súdu prvej inštancie jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, keď formuláciu
svedka I. B. (zamestnanca žalovanej) o „presunutí zálohy“ z jedného bytu na druhý, nemožno vykladať
ako dohodu sporových (zmluvných) strán o takomto úkone, keď ostatné tvrdenia a dôkazy uvedenú

skutočnosť nepreukazujú (napr. aj údaj v Zmluve o prevode vlastníctva bytu na W. T.. B. O. o vyplatení
zálohovej platby dňa 22.12.2009, t.j. nie v čase zaplatenia poslednej splátky zálohovej platby na kúpnu
cenu bytu na W. T.. ako aj uvedenie odlišnej výšky zálohy). Na základe uvedeného nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu považovať napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný.

18. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že žalobca odvodzoval svoj nárok výlučne
zo Zmluvy o prevzatí zálohy na kúpu bytu na W. T.. (ktorej uzavretie nepreukázal), z toho dôvodu
námietky smerujúce k neplatnosti Zmluvy o prevzatí zálohy na kúpnu cenu bytu na W. T.. sú relevantné
iba v súvislosti s ozrejmením skutočnosti, že záloha bola žalobcom zložená za účelom kúpy bytu na W.
ul.. Žalobca teda nepochybne skutkovo vymedzil svoj nárok, svoje skutkové tvrdenia však nepreukázal

(či už tvrdenie, že zmluvu podpisoval v súvislosti s bytom na W. ul. alebo tvrdenie, že došlo k „presunutiu
zálohy“). S ohľadom na uvedené bol preto výsledok znaleckého dokazovania vykonaného v konaní
postačujúci a nebolo potrebné ho doplniť. Nedôvodné sú aj námietky odvolateľa ohľadom osoby znalca,
keď z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že znalecký posudok vypracovala znalecká organizácia riadne
zapísaná v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR (bez zreteľa na žalobcove

subjektívne hodnotenia osoby poverenej vypracovaním posudku), z toho dôvodu je správny aj výrok
napadnutého rozsudku o povinnosti žalobcu zaplatiť na účet súdu sumu 107,46 eur titulom trov štátu. V
kontexte skutkových okolností odôvodňujúcich nárok žalobcu nebolo podstatné skúmať a hodnotiť ani
to, či zmluva o prevzatí zálohy na byt na W. ul. je z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa platná
v časti ustanovenia o vylúčení povinnosti žalovanej vrátiť zloženú sumu. Naviac, odvolací súd dáva

do pozornosti, že v konaní bolo preukázané (predložením zmluvy o prevzatí zálohy s iným klientom, v
ktorej bolo vrátenie zálohy upravené inak), že práve napádaná zmluvná podmienka bola individuálne
dojednaná, čo vylučuje záver o neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa.

19. Odvolací súd zároveň konštatuje, že vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o

prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu na W. ul., možno vyvodiť, že povinnosť žalovanej plniť z uvedenej
zmluvy nebolo preukázané (teda záväzok zo zmluvy podľa § 489 Občianskeho zákonníka), pričom
súd prvej inštancie ďalej skúmal prípadné bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktoré by bolo potrebné
vydať žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné uzavrieť, že za nesprávne právne posúdenie nemožno
považovať prípadný nesprávny dôvod vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré je ako také právnym

titulom na plnenie. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že skúmal nárok z pohľadu možného vydania
bezdôvodného obohatenia, z pohľadu právneho posúdenia je uvedené postačujúce, bez ohľadu na to, či
konštatované bezdôvodné obohatenie vychádzalo z plnenia bez právneho dôvodu, plnenia z neplatnéhoprávneho úkonu alebo plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Argumentácii žalobcu o nesprávnom
právnom posúdení veci potom nemožno priznať úspech.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako
vecne a právne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi,

s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).