Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/77/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310203323
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1310203323.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej

veci navrhovateľa: S. O., nar.: XX.X.XXXX, O. Ľ.. Š. XXXX/X, P. S. XXX XX, zastúpený: JUDr. Jozefom
Polákom, advokátom, so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti odporcovi: Q. B., E. K. XXXX, O.,
IČO: 40 429 482, zastúpená: JUDr. Milanom Malatom, advokátom so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava,
o zaplatenie 2. 655,52 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 1151,23 Eur, do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tun. súdu sumu 107,46 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 2. 655,52 Eur spolu s 9%
úrokom z omeškania ročne od 1.2.2010 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril v októbri 2009 Zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny

bytu (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa odporkyňa ako preberateľka zálohy zaviazala pripraviť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zabezpečiť prevod vlastníctva bytu špecifikovaného v čl. 1 zmluvy
na zložiteľa a navrhovateľ ako zložiteľ zložiť do depozitu preberateľky zálohu vo výške 2. 655,52
Eur, na potvrdenie vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 1 zmluvy, ktorá záloha
mal byť započítaná na kúpnu cenu. Navrhovateľ zložil uvedenú zálohu, a to v častiach 500,- Eur
dňa 20.10.2009, 1. 300,- Eur dňa 30.10.2009 a 855,52 Eur dňa 19.11.2009. K uzatvoreniu kúpnej
zmluvy na nehnuteľnosť, špecifikovanú v čl. 1 zmluvy a na ktorej kúpnu cenu mala byť započítaná

zložená záloha, však nedošlo. Dôvodom, pre ktorý nebola uzatvorená kúpna zmluva bola skutočnosť,
že navrhovateľovi nebol poskytnutý úver na kúpu tejto nehnuteľnosti. Podľa čl. 3 bod 1 in fine zmluvy v
prípade neposkytnutia hypotekárneho úveru ( ďalej len HÚ) bankou bude v plnej výške vrátená záloha
zložiteľovi. Nakoľko bola splnená zmluvne dohodnutá podmienka na vrátenie zálohy, čoho dôkazom je
aj potvrdenie banky o tom, že požadovaný úver nebol navrhovateľovi poskytnutý, vznikol navrhovateľovi
nárok na vrátenie zálohy v plnej výške, v súlade s cit. ust. zmluvy.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 40 Ro 440/2010-19 dňa 20.4.2010, voči ktorému odporkyňa

v zákonnej lehote podala odpor s odôvodnením, že zmluvu predloženú odporcom k žalobe nikdy
neuzavrela, znenie tejto zmluvy je značne odlišné, úmyselne pozmenené v neprospech odporkyne,
od zmluvy, ktorú s ním ona uzavrela o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu. Preto považuje žalobu za
bezpredmetnú, žiada ju zamietnuť, trovy konania si uplatňuje.Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka H.. Y.,
I. B., oboznámil sa so Zmluvou o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu, príjmovým pokladničným dokladom
z 20.10.2009, príjmovým pokladničným dokladom 30.10.2009, príjmovým pokladničným dokladom z

19.11.2009, potvrdením SLSP, a.s. z 9.3.2010, výpisom zo ŽR odporkyne, znaleckým posudkom č.
333/2012, a ostatnými dokladmi v spise založenými a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa podľa Živnostenského registra podniká pod obchodným menom Q. B., s predmetom
podnikania o.i. sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností ( realitná činnosť) od 1.1.2003.
Z výsluchu navrhovateľa pred súdom bolo zistené, že sa skontaktoval s odporkyňou v septembri 2009

chcel kúpiť byt v Petržalke, bol mu ponúknutý odporkyňou byt na W. XX, v O.. Keďže mal o neho záujem,
zložilzálohuvovýške80.000Sk.Kúpasapredlžovaladodecembra2009,lebosamunepodarilovybaviť
HÚ. Nakoľko odporkyňa mala na tento byt záujemcu, ktorý bol solventný, ponúkla mu na odkúpenie byt
na W. X, B. O.. Na tento byt už neskladal žiadnu zálohu, lebo sa ponechala pôvodná záloha 80. 000
Sk. Koncom decembra 2009 podpísal zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu, hoci sú na zmluve
podpisyobochúčastníkovkonania,tátozmluvajepodľanehofalzifikát,pretožeondodatočnepodpisoval

zloženie zálohy na byt na W. X, preto nevie, prečo je v texte uvedené W. XX. Podpísanú zmluvu mu
odporkyňa odmietla dať. Na to sa snažil získať ďalší HÚ na byt na W., čo mu trvalo dlhšie. V januári 2009
podpísal s predávajúcim pánom Y. a jeho manželkou kúpno-predajnú zmluvu na byt na W. X, O.. Keďže
proces schvaľovania jeho HÚ trval dlho, manželia Y. sa rozhodli, že od zmluvy odstúpia. Po odstúpení
od zmluvy išiel za odporkyňou, aby mu vrátila jeho zálohu 80. 000 Sk, ktorá mu povedala, že ju nevráti,

pretože zmluva nie je tak postavená. V zmluve bolo uvedené, že keď mu nebude poskytnutý HÚ, to nie
je subjektívny dôvod a v tom prípade má nárok na vrátenie zálohy.
Naotázkusúdu,prečokžalobepripojilnepodpísanúzmluvuúčastníkmikonania,navrhovateľodpovedal,
že toto je vzor zmluvy, ktorý si pamätá, pretože takú zmluvu mal pán Y. a on si tam uviedol iba svoje
iniciály na strane zložiteľa, teda chcel vytvoriť niečo podobné, ako pôvodne podpisoval, lebo nemal k

dispozícií vlastnú zmluvu.
Z výsluchu odporkyne pred súdom bolo zistené, že navrhovateľ chcel skutočne kúpiť jeden byt v
Bratislave a jeden byt pre rodičov v P. S.Í.. Ona ho upozornila nato, že by bolo jednoduchšie aby ručil
dvomi bytmi a kupoval jeden a ponúkla mu byt na W. XX B. O.. Navrhovateľ mal o neho záujem, pričom
povedal, že k samotnému prevodu môže prísť až v decembri 2009, pretože skôr nemôže požiadať o HÚ.

Navrhovateľ nemal ani na zálohu, preto súhlasila s jej zaplatením na tri splátky. Po zaplatení poslednej
splátky, v novembri 2009, mu predložila zmluvu o zložení zálohy, ktorú mala vypracovanú už pri prvej
splátke. Keď zaplatil 80. 000 Sk, dala mu ju na podpis, čo bolo dňa 19. 11. 2009, ako vidno z posledného
pokladničnéhodokladu.Navrhovateľbolodzačiatkuinformovaný,žebytnaW.musiapredávajúcipredať
do konca roka 2009, nakoľko už mali zaplatenú zálohu na svoj byt, ktorý následne kupovali. Niekoľkokrát

teda navrhovateľa upozorňovala nato, aby si včas vybavil HÚ, aby mohol byť urobený prevod bytu.
Pred koncom vypršania zmluvy, dňa 15. 12. 2009 ho opäť kontaktovala, pretože predávajúci tohto bytu
ju urgovali. Nato jej navrhovateľ povedal, že sa zmenili podmienky v banke, že termín do konca roka
2009 nestihne, že o úver môže požiadať až v januári 2010, bude musieť požiadať inú banku. Odporkyňa
zásadne nesúhlasila s vyjadrením navrhovateľa, žeby od zmluvy odstúpili predávajúci, ale od zmluvy

odstúpil práve navrhovateľ, pretože v polovici decembra 2009 sa ukončila platnosť rezervácie zmluvy
na W. T.. Dňa 20. 12. 2009 jej sám navrhovateľ oznámil, že tento byt ej pre neho nedostupný a ona mu
povedala, že ho musí ponúknuť ďalšiemu klientovi, preto mu ponúkla ďalší byt zo svojej ponuky a to na
W. T.. B. O., bolo to 20. 12. 2009. Byt sa mu páčil, bývali tam manželia Y. a keďže títo mali už zaplatenú
zálohu na byt o poschodie vyššie cez jej realitnú spoločnosť, veľmi sa potešili, že im našla kupcu. Na

byt na W. ulici nerobili s navrhovateľom žiadnu zmluvu o provízií, nežiadala žiadnu zálohu, nakoľko si
povedala, že keď navrhovateľ prišiel o zálohu na byt na W., bolo jej ho ľúto, preto do zmluvy s manželmi
Y. a navrhovateľom uzavretej dňa 15. 1. 2010 v čl. 6 platobných podmienkach uviedla, že navrhovateľ
zložil zálohu vo výške 1.659, 79 Eur a túto sumu by ona bola vyplatila zo zálohy navrhovateľa manželom
Y., keby bolo došlo k uskutočneniu prevodu tohto bytu. Keďže napokon ani k prevodu tohto bytu pre

insolventnosťnavrhovateľanedošlo,zálohusiponechala.OnadalapreposkytnutieHÚprenavrhovateľa
vypracovať znalecký posudok, tiež mu vypracovala zmluvu o prevode vlastníckeho práva, ktorá bola
podpísaná dňa 15. 1. 2010, avšak keďže navrhovateľ ani potom nemal peniaze, sám zmluvu zrušil a
ona ju preto osobne preškrtla.
Z výsluchu svedka H.. Q. Y. pred súdom bolo zistené, že odporkyňa sprostredkovala predaj jeho bytu na

W. D. X B. O. navrhovateľovi. Odporkyňa vypracovala zmluvu, ktorá bola niekedy pred Vianocami 2009
podpísaná. Pred súdom potvrdil, že museli čakať nato, kým bude navrhovateľovi poskytnutý HÚ. Pred
súdom potvrdil, že v polovici januára 2010 ho kontaktovala odporkyňa, že navrhovateľ nedostal HÚ a
ona im bude musieť hľadať nového záujemcu o byt. Preto mi telefonicky oznámila, že z tohto dôvodusa zmluva ruší. Tiež potvrdil, že navrhovateľ zložil pre odporkyňu ako pre realitnú kanceláriu zálohu na
ich byt. Táto záloha slúžila nato, aby oni zatiaľ byt nepredávali a navrhovateľ si mal medzitým vybaviť
HÚ. Svedok ďalej uviedol, že s navrhovateľom podpísal iba zmluvu o budúcej zmluve, zmluvu o prevode

vlastníctva bytu s ním nepodpísal.
Z výsluchu svedka I. B., zamestnanca odporkyne súd zistil, že je zamestnaný v kancelárii u svojej mamy.
Snavrhovateľomsaužpoznalpredtým,akomujehomamasprostredkovalapredajbytu.Pretožepracuje
v realitnej kancelárii, tak mu ako priateľovi, ponúkol viacero bytov, pretože navrhovateľ chcel 3-4 izbový
byt. Ďalej uviedol, že jeho mama vždy uzatvárala zmluvu o zložení zálohy písomne, predpokladá, že

to bolo tak i v tomto prípade, hoci si s ohľadom na čas na to nespomína. Keďže navrhovateľ nemal
peniaze, povedal že si zoberie úver, nato mu jeho mama zabezpečila znalecký posudok k bytu. Keď sa
mu nepodarilo HÚ vybaviť, nemohol si kúpiť 4 - izbový byt na W., preto mu následne ponúkli menší 3 -
izbový byt na W.. Na kúpu bytu na W. navrhovateľ zálohu neskladal, lebo mu s mamou ponúkli možnosť,
aby zálohu, ktorú dal na W.Ú. preniesol na W.. Potom si mal znova navrhovateľ vybaviť HÚ. Niekedy
počas Vianoc, navrhovateľ podpisoval zmluvu o prevode vlastníctva bytu na W. s manželmi Y.. Keď

malo prísť k schváleniu HÚ, navrhovateľ zase oznámil, že nebude mať dostatok prostriedkov ani na
kúpu tohto bytu. Pred súdom vypovedal, že všetky zmluvy v realitnej kancelárií mali postavené tak, že
ak záujemca od zmluvy odstúpi, pričom navrhovateľ od zmluvy odstúpil ústne, z dôvodu nedostatku
finančnýchprostriedkov,taktobolopriponukenaW.H.W.,tedakupujúcinemalprávonavráteniezálohy.
Právny zástupca navrhovateľa po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania a svedkov

písomne uviedol, že napáda neplatnosť čl. 3 zmluvy o zložení zálohy, nakoľko tento článok je v rozpore s
úst. § 39 Občianskeho zákonníka a prieči sa dobrým mravom. Na viac je táto zmluva absolútne neplatná
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je určitá, pretože v nej absentuje údaj o dátume
jej podpisu. Neskôr právny zástupca navrhovateľa uviedol, že podpis jeho klienta na zmluve ( čl. 36 )nie
je jeho a preto navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

Súdom ustanovený Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypracoval znalecký posudok
č. 333/2012 a na otázku súdu, aby zistil pravosť podpisu, tento konštatoval, že po a analýze
spornej písomnosti a jej mikroskopickým skúmaním, neboli zistené žiadne znaky, nasvedčujúce
technickémufalšovaniupodpisu.Niejemožnépretovylúčiť,žespornýpodpisjepravýmpodpisomosoby
navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal súd následne o vykonanie doplňujúceho dokazovania, nakoľko
podľa neho toto doposiaľ vykonané znalecké dokazovanie bolo nedostatočné. Súd tento jeho návrh
Uznesením na pojednávaní konanom dňa 29. mája 2013 zamietol a to pre jeho nadbytočnosť,
neodôvodnenosť a nehospodárnosť.
Záverom právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že medzi ním a

odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o prevzatí zálohy k bytu nachádzajúcemu sa na W. ulici v O..
Jediný dôkaz, ktorý predložil súdu na podporu svojich tvrdení je zmluva, na ktorej sa nenachádza podpis
odporkyne a s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že navrhovateľ si predmetnú zmluvu vyhotovil
sám, v snahe poškodiť odporkyňu a preukázať svoje vykonštruované tvrdenia. Navrhovateľ a odporkyňa
uzavreli dňa 19.11.2009 zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu nachádzajúceho sa na W. ulici v O.,

ktorá bola súdu predložená ako dôkaz. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj príjmové pokladničné doklady,
ktoré súdu ako dôkaz predložil samotný navrhovateľ, a je v nich výslovne uvedené, že sa týkajú zálohy
zloženejnabytnachádzajúcisanaStarhradskejulici.Včlánku3bod1predmetnejzmluvyjeuvedené,že
povinnosť vydať zloženú zálohu sa nevzťahuje na prípady, ak je z okolností zrejmé, že k podpisu kúpnej
zmluvy nedôjde zo subjektívnych dôvodov na strane zložiteľa. Za subjektívny dôvod na strane zložiteľa

sa považuje aj prípad, ak zložiteľ nebude mať z akéhokoľvek dôvodu dostatok finančných prostriedkov
na zaplatenie kúpnej ceny, vrátane skutočnosti, že zložiteľovi nebude poskytnutý hypotekárny úver.
Navrhovateľ sám v žalobnom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že kúpna zmluva nebola
uzavretá z dôvodu, že navrhovateľovi nebol poskytnutý hypotekárny úver. Považuje preto za nesporné,
že navrhovateľovi nevznikol nárok na vrátenie zloženej zálohy vo výške 2.655,52 Eur. Keďže k uzavretiu

zmluvy nedošlo z dôvodov na strane navrhovateľa a navrhovateľ následne prejavil záujem o kúpu
menšieho bytu, nachádzajúceho sa na W. T., odporkyňa v snahe pomôcť navrhovateľovi pri kúpe
predmetnej nehnuteľnosti začala vykonávať realitnú činnosť pre navrhovateľa bez toho, aby zložil zálohu
na byt nachádzajúci sa na W. ulici. Odporkyňa konala z dobrej vôle a v záujme navrhovateľa, keďže
prišiel o zálohu vo výške 2.655,52 Eur, ktorú si odporkyňa oprávnene v súlade so zmluvou ponechala za

činnosti vykonané v súvislosti s kúpou bytu na W. ulici. Následne nedošlo ani k uzavretiu kúpnej zmluvy
s manželmi Y. na byt nachádzajúci sa na W. T., opäť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na
strane navrhovateľa. Poukázal zároveň na zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia navrhovateľa, ktorý v
rámcisvojhovýsluchutvrdil,žekuzavretiukúpnejzmluvysmanželmiY.nedošlozdôvoduichodstúpeniaod uzavretia zmluvy a teda má nárok na vrátenie zálohy, ktorá bola zložená v súvislosti s kúpou inej
nehnuteľnosti. Svedok Y. však jednoznačne vyvrátil tieto tvrdenia navrhovateľa. Zároveň podotkol, že aj
v prípade, ak by navrhovateľ a odporkyňa teoreticky uzavreli zmluvu o zložení zálohy kúpnej ceny bytu

na W. T., záloha by pripadla odporkyni, nakoľko aj v tomto prípade nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo
subjektívnych dôvodov na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej namietal neplatnosť zmluvy o prevzatí
zálohy kúpnej ceny bytu na W. T. podľa § 37 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu chýbajúceho
dátumu podpisu na predmetnej zmluve. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného
súdu SR IV. ÚS 214/04, v ktorom sa uvádza, že deň podpisu zmluvy súd považoval za podstatnú

náležitosť zmluvy ako právneho úkonu v súvislosti s určitosťou a zrozumiteľnosťou prejavu, pretože
zmluvná strana odo dňa podpísania zmluvy mala zaplatiť kúpnu cenu a nesplnenie tejto povinnosti
bolo spojené s následkom neplatnosti tejto zmluvy. K uvedeným tvrdeniam navrhovateľa uviedol, že
zmluva o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu na W. ulici bola platne uzavretá dňa 19.11.2009, pričom
skutočnosť, že uvedený dátum podpisu na zmluve chýba, ju nezbavuje určitosti a zrozumiteľnosti , ko
požiadaviek platnosti právneho úkonu, nakoľko dátum podpisu bol v konaní jednoznačne preukázaný

inými dôkaznými prostriedkami a to príjmovými a pokladničnými dokladmi, a výpoveďami účastníkov
konania. Naviac podotkol, že na uvedený zmluvný typ sa v zmysle platnej právnej úpravy nevyžaduje
písomná forma, a teda aj v prípade, ak by nedošlo k písomnému vyhotoveniu zmluvy, zmluva by
bola platne uzavretá v ústnej forme. Neobstoja ani tvrdenia navrhovateľa o neplatnosti ustanovenia
predmetnej zmluvy, čl. 3 bod 4, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že preberajúci sa zaväzuje

pripraviť do 30.10.2009 zmluvu o prevode vlastníctva bytu a vypracovať znalecký posudok. Navrhovateľ
poukazuje na nemožnosť plnenia na základe predmetného ustanovenia, keďže dátum 19.11.2009 je
neskorší ako dátum 30.10.2009. Zdôrazňujeme, že aj prípadná neplatnosť uvedeného ustanovenia
by nemala vplyv na platnosť zmluvy ako celku s ohľadom na § 41 Občianskeho zákonníka. Navyše,
uvedené ustanovenie nemá žiadny relevantný súvis s meritom veci, základným obsahom a účelom

zmluvy o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu zo dňa 19.11.2009 bolo zloženie zálohy, pričom navrhovateľ
podľa tejto zmluvy plnil. Navrhovateľ ďalej namieta rozpor spornej zmluvy s dobrými mravmi, ktorý vidí
vo viacerých skutočnostiach poukazujúc pritom na zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu uzavretú
medzi manželmi Y. a odporkyňou dňa 06.11.2009. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je
nezávislým zmluvným vzťahom od zmluvného vzťahu uzavretého medzi navrhovateľom a manželmi Y.,

resp.odzmluvnéhovzťahuuzavretéhomedzimanželmiRajnohovýmiaodporkyňou.Okremskutočnosti,
že navrhovateľ nepreukázal akýkoľvek rozpor spornej zmluvy s dobrými mravmi, nemá táto otázka
relevanciu vo vzťahu k meritu sporu. Poukázal na rozpornosť a nekonzistentnosť tvrdení navrhovateľa,
o to viac, že sa neustále menili v priebehu celého konania, v závislosti od preukázania ich nepravdivosti.
Tak znaleckým dokazovaním, ako aj ostatnými dôkaznými prostriedkami, došlo k preukázaniu, že

tvrdenia navrhovateľa tak, ako ich prezentoval počas celého konania, sa nezakladajú na pravde a preto
zastáva názor, že navrhovateľ neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti žiadal súd, aby návrh navrhovateľ zamietol ako nedôvodný a priznal odporkyni náhradu trov
konania.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní sám ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od
zmluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho úkonu, ktorý odpadol, podľa
Občianskeho zákonníka.Pri rozhodovaní nárokov z bezdôvodného obohatenia v rámci zisťovania skutočného stavu veci je treba
objasniť aj povahu právnych úkonov, okolností, za ktorých k týmto úkonom došlo, úmysel sledovaný
konaním účastníkov, obsah konania, ku ktorému medzi účastníkmi došlo, aký bol skutočný právny dôvod

realizovaných platieb, prečo k zamýšľanému právnemu úkonu nedošlo, či a kedy odpadol právny dôvod,
pre ktorý došlo k plneniu, či bolo poskytnuté plnenie za inú osobu, či nešlo o plnenie z iného právneho
dôvodu a iné. Takisto je dôležité, či prospech z bezdôvodného obohatenia existoval v čase vzniku tohto
obohatenia, pričom nie je dôležité, či tomu, kto sa na úkor iného obohatil, ešte niečo z tohto obohatenia
zostalo, ale či sa obohatil v čase získania prospechu z bezdôvodného obohatenia. Takisto sa nevyžaduje

pre vznik povinnosti na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, aby takto vzniknutý prospech bol
získaný zavineným protiprávnym úkonom. Každý sa môže domáhať vydania predmetu bezdôvodného
obohatenia len do tej výšky, v akej bolo toto obohatenia získané na jeho úkor.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že by odporkyňa, ako podnikateľka v realitnej oblasti, nebola
sprostredkovala pre navrhovateľa kúpu bytov na W. a W. ul. v O.. Podobne medzi nimi nebolo sporné,
že by medzi sebou neboli uzavreli Zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny a že by odporkyňa na základe

zmluvy o zložení zálohy a podľa príjmových pokladničných dokladov od neho nebola prevzala žalovanú
sumu, v 3 splátkach, označenú ako odstupné, pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy, v zmysle čl. 1,
bod 5.
Spornými v konaní sa stali účastníkmi predložené Zmluvy o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu, každá
v odlišnom znení.

Podľa vyššie cit. zmluvy predloženej navrhovateľom (čl. 5), v čl. 1, bod 5 je uvedené, že finančná čiastka
bude slúžiť ako zábezpeka, aby zložiteľ od kúpi neustúpil pod pokutou vo výške 2.655,52 Eur. V čl. 3,
bod 2, veta posledná je uvedené, že v prípade neposkytnutia HÚ bankou, bude v plnej výške vrátená
záloha zložiteľovi.
Zmluva, ktorú navrhovateľ k návrhu pripojil, nie je ani zložiteľom ani preberajúcim podpísaná, naviac

navrhovateľtexttejtozmluvysámvyfabrikoval,podľainýchzmlúv, domnievajúcsa,žeonpodpísaltakýto
text zmluvy, ako to pred súdom potvrdil. Preto súd túto zmluvu, ako právne irelevantnú, pre absenciu
podpisov zúčastnených strán, iba ako vzor zmluvy, zohľadniť nemohol.
Zo zmluvy predloženej odporkyňou (čl. 36) súd zistil, že navrhovateľ, ako zložiteľ a odporkyňa ako
preberajúca uzatvorili Zmluvu o prevzatí zálohy kúpnej ceny bytu, túto podpísali, nedatovali. Podľa čl. 1

v Predmete zmluvy bol v bode 1. stanovený záväzok odporkyne pripraviť pre odporcu Zmluvu o prevode
vlastníctva bytu a tiež mu zabezpečiť prevod vlastníctva 4-izbového bytu č. 28 na 7. posch., obytného
domu na ul. W. XX, v Bratislave. V bode 2. bola stanovená povinnosť navrhovateľa zložiť do depozitu
odporkyne časť kúpnej ceny ako zálohu vo výške 2.655,52 Eur, na potvrdenie vážneho záujmu o vyššie
uvedenú nehnuteľnosť. V bode 5 tohto čl. sa zmluvné stránky dohodli, že finančná čiastka vo výške

2.655,52 Eur bude zároveň slúžiť ako odstupné v prípade, ak navrhovateľ neuzavrie kúpnu zmluvu. V
čl. 3, bod 1 bolo dohodnuté, že odporkyňa sa zaväzuje vrátiť navrhovateľovi zloženú sumu bez nároku
na províziu alebo náhradu akýchkoľvek nákladov, pokiaľ nedošlo k prevodu vlastníctva predmetnej
nehnuteľnosti vinou predávajúceho a z okolností je zrejmé, že k prevodu ani nepríde alebo nemôže
prísť vinou predávajúceho do 15.12.2009 a to na druhý deň odo dňa vyzvania zložiteľovi. Povinnosť

vydať zloženú čiastku sa nevzťahuje na prípad, ak zložiteľ jednostranne odstúpi od úmyslu realizácie
podpisu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ak je z okolností zrejmé, že k jej podpisu nepríde alebo
nemôže prísť zo subjektívnych dôvodov na strane zložiteľa. V takomto prípade je preberajúci oprávnený
si zloženú čiastku ponechať ako odstupné. Za subjektívny dôvod na strane zložiteľa sa považuje aj
prípad, ak zložiteľ nebude mať z akéhokoľvek dôvodu dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie

kúpnej ceny, vrátane skutočnosti, že zložiteľovi nebude poskytnutý HÚ.
Keďže iba zmluva predložená odporkyňou bola účastníkmi konania riadne podpísaná, súd ju mal za
platnú a stala sa predmetom dokazovania. V konaní bolo jednoznačne preukázané a túto skutočnosť
uviedol i samotný navrhovateľ v žalobe, že dôvodom, pre ktorý nebola uzatvorená kúpna zmluva
bola skutočnosť, že mu nebol poskytnutý HÚ na kúpu tejto nehnuteľnosti. Navrhovateľ pred súdom

tvrdil, že od zmluvy odstúpili manželia Y., avšak svedok Y. pred súdom potvrdil, že od odporkyne sa
telefonicky v polovici januára 2010 dozvedel, že navrhovateľovi nebol poskytnutý HÚ, preto už zmluvu
o prevode vlastníctva bytu s navrhovateľom nepodpísal, mal s ním podpísanú iba zmluvu o budúcej
zmluve. Touto svedeckou výpoveďou bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že by manželia Y. od
zmluvy odstúpili, keďže títo nemali žiaden dôvod byt práve navrhovateľovi nepredať, naopak svedok tým

potvrdil pravdivosť tvrdení odporkyne. Súd nevzhliadol právnym zástupcom navrhovateľa namietanú
absolútnu neplatnosť spornej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, ktorú videl v tom, že odporkyňa
účelovo a nevýhodne vyhotovila navrhovateľovi zmluvu o zložení zálohy, pričom inak postupovala
v prípade H.. Y., nakoľko okolnosti sprostredkovania predaja nehnuteľností iným záujemcom nebolipredmetom tohto konania. Iné dôkazy na podloženie svojich tvrdení neuvádzal. Rozpor s dobrými
mravmi preukázaný preto nebol a preto súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Podobne námietku
absolútnej neplatnosti cit. zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, pre jej neurčitosť, nakoľko

nebola datovaná a preto podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa nebolo možné ustáliť jej
účinnosť, úspešne vyvrátila odporkyňa, a to predloženými pokladničnými dokladmi, ktorý posledný
bol vystavený dňa 19.11.2009, čo bol deň podpisu zmluvy, pričom zmluva naviac nemala zákonom
predpísanú písomnú formu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, a to nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že

navrhovateľ ani v januári 2010 HÚ nedostal, a preto i keby výslovne od zmluvy neodstúpil, ako bolo v
spornej zmluve uvedené, bolo postačujúce, aby z okolností bolo zrejmé, že k jej podpisu nepríde alebo
nemôže prísť zo subjektívnych dôvodov na strane zložiteľa, nakoľko tento jednoznačne nemal dostatok
finančných prostriedkov na kúpu ani z jednej z ponúkaných nehnuteľností. A práve pre tento prípad bolo
medzi účastníkmi konania písomne dohodnuté, že preberajúci je oprávnený za danej situácie si zloženú
čiastku ponechať ako odstupné, čo odporkyňa aj učinila.

Podobne v konaní nebola preukázaná posledná námietka navrhovateľa, že podpis na spornej zmluve
niejejeho,pričomňouzačalargumentovaťažviacakopojednomrokupozačatíkonania,atosohľadom
na súdom nariadené znalecké dokazovanie, ktoré toto jeho tvrdenie vyvrátilo a stanovilo, že podpis
nevykazuje žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisu a preto nie je možné vylúčiť,
že sporný podpis je pravým podpisom osoby navrhovateľa.

Po vykonanom dokazovaní a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach mal súd
za preukázané, že návrh navrhovateľova dôvodný nie je a tento vo veci neuniesol dôkazné bremeno.
Nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojej verzie, že v prípade, že mu nebude
poskytnutý HÚ, že mu je odporkyňa povinná zloženú zálohu vrátiť. Ako bolo vyššie uvedené, zmluvu,
ktorú k návrhu pripojil, vypracoval sám, na základe iných vzorov, a ani netvrdil, že by bola zmluvnými

stranami podpísaná. Takýto dôkaz preto pred súdom obstáť nemohol. Naopak, odporkyňa tvrdenie
navrhovateľa o podmienkach vrátenia zálohy za byt úspešne vyvrátila a to predložením zmluvy riadne
podpísanej obomi účastníkmi konania a že prijatú zálohu, na potvrdenie vážneho záujmu navrhovateľa
o kúpu bytu, na W. ul., v Bratislave, zo subjektívnej príčiny na strane navrhovateľa, podľa ktorej je
oprávnená si túto ponechať, ako odstupné. Vo veci teda išlo o prípad plnenia, kde právny dôvod odpadol,

nakoľko dohoda o obstaraní nehnuteľnosti, zverenia peňazí na jej kúpu, sa však napokon zavinením
navrhovateľa, neuskutočnila. K bezdôvodnému obohateniu na strane odporkyne teda nedošlo.
Na základe vyššie uvedeného súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého prináleží v konaní
plne úspešnému účastníkovi náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní plne úspešnej odporkyni priznal ňou uplatnenú
náhradu trov spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odpor vo výške 159,- Eur.
Otrováchprávnehozastúpenia súdzust.§9ods.1ods.1,§10ods.1Vyhl. č.655/2004Z.z.oodmenách

a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb z ktorého vyplýva, že základná sadza tarifnej
odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Keďže plnenie, ktoré je
predmetom súdneho sporu je peniazmi oceniteľné, základnou sadzbou odmeny je za jeden úkon právnej
služby suma 101,25 eur.
Súd teda priznal náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony:

prevzatie a príprava zastúpenia, prvá porada s klientom 101,25 Eur
režijný paušál 7,21 Eur
účasť na pojednávaní dňa 13.10.2010 (1 odročené) 25,31 Eur
režijný paušál 7,21 Eur
účasť na pojednávaní dňa 18.02.2011 101,25 Eur

režijný paušál 7,41 Eur
účasť na pojednávaní dňa 1.06.2011 101,25 Eur
režijný paušál 7,41 Eur
účasť na pojednávaní dňa 16.09.2011 101,25 Eur
režijný paušál 7,41 Eur

účasť na pojednávaní dňa 2.11.2011 (1 odročené) 25,31 Eur
režijný paušál 7,41 Eur
vypracovanie vyjadrenia k znaleckému posudku (3.1.2013) 101,25 Eur
režijný paušál 7,81 Eurúčasť na pojednávaní dňa 29.5.2013 101,25 Eur
režijný paušál 7,81 Eur
účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013 101,25 Eur

režijný paušál 7,81 Eur
Spolu 826,86 Eur
Trovy právneho zastúpenia spolu s 20% DPH 992,23 Eur
Trovy celkom : 992,23 + 159 = 1.151,23 Eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu ním uplatňované úkony a to: vypracovanie odporu proti

platobnému rozkazu, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že odpor podaný odporkyňou dňa 12.5.2010
podala odporkyňa osobne bez právneho zastúpenia, nakoľko v tom období ešte nebola právne
zastúpená. Súd ďalej nepriznal právnemu zástupcovi odporcu ním uplatňovaný nárok za úkon a to:
vyjadrenie odporkyne k dôkazom vykonaným na pojednávaní a tvrdeniam uvádzaným navrhovateľom,
ktoré bolo tun.súdu doručené 14.9.2011. Odporkyni resp. jej právnemu zástupcovi nič nebránilo v tom,
aby v zmysle zásady ústnosti ním uvádzané skutočnosti uviedol na pojednávaní konajúcom sa dňa

1.6.2011 alebo na nasledujúcich. Súd ďalej právnemu zástupcovi odporcu nepriznal ním uplatňovanú
odmenu za úkon: vypracovanie vyjadrenia k ustanoveniu znalca, otázky na znalca, nakoľko právny
zástupca nebol súdom vyzvaný na podanie vyjadrenia sa k ustanoveniu znalca má súd za to, že uvedený
úkon bol nadbytočný. Súd taktiež nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za úkon: vypracovanie
písomnej záverečnej reči odporkyne doručenej tunajšiemu súdu 17.9.2013, nakoľko na doručenie

písomnej záverečnej reči nebol právny zástupca súdom vyzvaný a preto považuje tento úkon za
nadbytočný.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., nakoľko bol v
spore neúspešní a v konaní vznikli trovy štátu na vykonanom znaleckom dokazovaní, celkom vo výške
1.107,46 Eur, pričom štát zo štátnych finančných prostriedkov znalcovi vyplatil po dorátaní zloženého

preddavku sumu 107,46 Eur, na ktorú mu voči nemu vznikol nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 O. s. p. ).