Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoPr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212215902
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212215902.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J., T. 4, zastúpený JUDr. Evou
Skačániovou, advokátkou, so sídlom V Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti žalovanej:
TERBO s. r. o. so sídlom Kravany nad Dunajom 141, IČO: 30 997 984, za ktorú koná správca konkurznej
podstatyúpadcuJUDr.MarekĎuran,Nitra,ul.BoženyNěmcovej4,zastúpený:Mgr.RomanomNagyom,
advokátom so sídlom Nitra, ul. B. Němcovej 4, o určenie neplatnosti výpovede a iné, o odvolaní žalobcu

a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Komárne zo dňa 14.01.2014, č. k. 6Cpr/4/2012-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď žalovanej s dátumom 14.06.2012 z
pracovného pomeru žalobcu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná. Vo zvyšku žalobu

zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením §§ 61, 63 ods. 1
písm. b/, 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a § 56, § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii. Vychádzal zo zistenia, že žalobca bol zamestnaný u žalovanej na základe
pracovnej zmluvy z 01.12.1995, naposledy pracoval vo funkcii Z. W.. Žalovaná listom zo 14.06.2012
žalobcovi oznámila, že s ním končí pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b/ s odôvodnením, že ho

nemôže ďalej zamestnávať podľa pracovnej zmluvy. Výpoveď bola žalobcovi doručená 27.07.2012, na
čo žalobca reagoval oznámením, že výpoveď považuje za neplatnú. V priebehu konania uznesením
Okresného súdu Nitra č. k. 31K/39/2012-298 zo 07.09.2012 bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz
a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Marek Ďuran. V tejto súvislosti žalovaná
poukazovala na to, že vyhlásením konkurzu sa konanie v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. zo zákona prerušilo. Uvedenú námietku súd považoval za právne bezvýznamnú, vychádzajúc

z právneho názoru, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú súdne a iné konania týkajúce sa majetku
podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, pričom v tomto konaní sa o takúto vec nejedná. Ďalej
pretoposudzoval,čižalobcamalnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníneplatnostivýpovede
a s prihliadnutím na judikatúru NS SR dospel k záveru, že právny záujem žalobcu je daný, pretože
bez takéhoto určenia by jeho pracovný pomer skončil na základe neplatnej výpovede a bez tohto
určenia by jeho právne postavenie aj v iných právnych vzťahoch, spojených s existenciou pracovného

pomeru (napríklad vo vzťahu k Sociálnej zdravotnej poisťovni) bolo neisté. Na základe vykonaného
dokazovania uzavrel, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede, výpovedný dôvod
nebol jednoznačne a nemeniteľne určený. V spornej výpovedi žalovaná použila ustanovenie § 63 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce, avšak bližšie skutkovo výpovedný dôvod nevymedzila, hoci v zmysle
citovaného ustanovenia predpokladom tohto výpovedného dôvodu je existencia organizačnej zmeny,
nadbytočnosť zamestnanca a príčina (objektívne jestvujúca súvislosť medzi organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou zamestnanca). Pre absenciu skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu, ako
hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede teda určil, že výpoveď je neplatná. Ďalším výrokomzamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že jeho pracovný pomer trvá, dôvodiac
tým, že na takomto určení nemá naliehavý právny záujem, pretože Zákonník práce výslovne ustanovuje,
že na základe neplatnej výpovede pracovný pomer zamestnanca nezaniká.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci konania.

Žalobca podal odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku, ktorý navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, eventuálne pripustiť zmenu petitu tak, že súd určuje, že pracovný pomer

uzavretý medzi žalobcom a žalovanou 01.12.1995 sa skončil 31.10.2012 a žalovaná je povinná zaplatiť
mu náhradu mzdy v sume priemerného zárobku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Stotožnil sa so
záverom súdu prvého stupňa, že výpoveď žalovanej je neplatná, pričom v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka
práce jeho pracovný pomer neskončil, keďže splnil aj ďalšiu podmienku vyplývajúcu z citovaného
ustanovenia, pretože listom z 01.08.2012 žalovanej oznámil, že výpoveď pokladá za neplatnú a trvá
na tom, aby ho ďalej zamestnávala podľa pracovnej zmluvy. S poukazom na ustanovenie § 79 ods.

1, 3, 4, Zákonníka práce zdôraznil, že sa domáhal určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. zamietol.
Nestotožnil sa so záverom súdu, že na tomto určení nemá naliehavý právny záujem a uviedol, že
nemusívzmysle§80písm.c/OSPosobitnepreukazovaťnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnosti
výpovede a z toho plynúci záver, že pracovný pomer naďalej trvá, pretože jeho právo domáhať sa
určenianeplatnostiskončeniapracovnéhopomeruvyplývapriamoz§77ZP.Zvykonanéhodokazovania

nevyplynuližiadnepodstatnéskutkovéokolnosti,ktorébyumožňovalisúdurozhodnúť,žeodžalovaného
nebolo možné spravodlivo požadovať, aby ho zamestnával. Touto skutočnosťou a možnosťou sa súd
ani nezaoberal a zamietnutie jeho návrhu na určení, že jeho pracovný pomer naďalej trvá ani z tohto
hľadiska a ani z iných dôvodov neskúmal a nevyporiadal sa s možným posúdením veci aj podľa § 79
ods. 1. Ďalej uviedol, že ak by sa v konaní preukázala skutočnosť odôvodňujúca rozhodnutie súdu, že

od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať v súčasnej situácii, aby ho ďalej zamestnávala, vznikla
možnosť zmeny žalobného petitu v zmysle § 79 ods. 3 písm. b/ a bol pripravený a schopný uviesť, že
netrvá na ďalšom zamestnávaní. V tom prípade by nastúpila zákonná fikcia, že jeho pracovný pomer
skončil uplynutím výpovednej lehoty a súčasne by mu vzniklo právo, aby si voči žalovanému uplatnil
nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov podľa §

134 ZP.

Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku o trovách konania. Navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť
a priznať mu náhradu trov konania. V závere poukázal, že v súvislosti s § 87 ods. 2 písm. g/, h/ zák. č.
7/2005 Z. z. mzda zamestnanca, ako aj pracovné nároky zamestnanca sú pohľadávkami proti podstate,

ktorésauplatňujúusprávcu,čiževtomtoprípadeplatípostupupravenýšpeciálnymzákonomokonkurze
a reštrukturalizácii.

Žalovaná v odvolaní navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci poukazujúc na to, v priebehu konania

bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz a zo zákona došlo k prerušeniu súdneho konania.
Vyslovil názor, že predmetom súdneho konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
ktorého výsledkom môže byť vznik majetkových nárokov žalobcu týkajúcich sa majetku podliehajúceho
konkurzu, a preto sa konanie v zmysle § 47 ods. 1 ZoKR zo zákona prerušilo. Ďalej namietal neúplne
zistenýskutkovýstavvtom,žesúdsanevyporiadalstým,čibolsožalobcomplatneuzatvorenýpracovný

pomer, či trval v čase doručenia výpovede, pretože až po zistení týchto skutočností sa mohol zaoberať
hmotnoprávnymi podmienkami výpovede. Za týmto účelom navrhoval vypočuť konateľa spoločnosti
TERBO s.r.o., čo súd neučinil a pri rozhodovaní vychádzal len z tvrdení žalobcu.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvého stupňa sa vysporiadal s

námietkou správcu konkurznej podstaty, ktorý poukazoval na potrebu prerušenia konania. Stotožnil sa
so záverom súdu prvého stupňa, že nejde o majetkovú vec proti podstate, a preto nedošlo k prerušeniu
konania zo zákona.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h, ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil a svojim postupom účastníkom konania odňal
možnosť konať pred súdom.Predmetom konania je návrh žalobcu podaný na súde prvého stupňa 09.08.2012, ktorým sa domáhal
určenia, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa

14.06.2012, ktorú prevzal 27.07.2012, je neplatná. Ďalším výrokom sa domáhal určenia, že pracovný
pomer uzatvorený 01.12.1995 naďalej trvá. K žalobe pripojil výpoveď z pracovného pomeru zo
14.06.2012 a oznámenie z 01.08.2012 adresované žalovanej, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnávala a výpoveď pokladá za neplatnú. Súd prvého stupňa vo veci určil, že výpoveď žalovanej
zo 14.06.2012 za neplatnú a vo zvyšku týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer žalobcu trvá, žalobu

pre absenciu naliehavého právneho záujmu zamietol.

Podľa§47ods.1zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii,aktentozákonneustanovujeinak,
vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia
týchto konaní, neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania

pôsobí len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu.

V prejednávanej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v priebehu konania, v konaní pred súdom
prvého stupňa bol uznesením Okresného súdu v Nitre, sp. zn. 31K 39/2012 zo 07.09.2012 na majetok
odporcuvyhlásenýkonkurz.ZasprávcukonkurznejpodstatyúpadcubolustanovenýJUDr.MarekĎuran,
so sídlom kancelárie Boženy Němcovej 4, Nitra. Z ustanovenia § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. je

zrejmé, že dôsledkom vyhlásenia konkurzu je prerušenie súdnych a iných konaní týkajúceho sa majetku
podliehajúceho konkurzu patriacemu úpadcovi. Žalovaná v priebehu konania viackrát poukazovala na
túto skutočnosť a tvrdila, že v danej veci došlo zo zákona k prerušeniu konania. Súd prvého stupňa
námietku nepovažoval za dôvodnú vychádzajúc zo záveru, že predmetné konanie sa netýka majetku
podliehajúcemu konkurzu a vo veci ďalej konal a meritórne rozhodol.

Odvolací súd po prejednaní uzavrel, že právny záver súdu prvého stupňa o tom, že v posudzovanej
veci vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného nedošlo k prerušeniu konania nezodpovedá zákonnej
úprave. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorej
výsledkom, v prípade úspechu, budú nepochybne nároky týkajúce sa majetku odporcu, na ktorý bol

vyhlásený konkurz. Iba skutočnosť, že sa žalobca pôvodne domáhal len určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, bez finančných požiadaviek neznamená, že nebude uplatňovať iné nároky z
pracovného pomeru smerujúce voči majetku úpadcu v súvislosti s pracovným pomerom. Tomuto záveru
nasvedčuje aj skutočnosť, že v odvolacom konaní rozšíril žalobu aj o mzdové nároky vyplývajúce z
pracovného pomeru.

Z uvedeného preto vyplýva, že predmetom konania je spor, ktorý sa vo svojich dôsledkoch týka majetku
patriaceho do konkurznej podstaty. Prerušenie konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu nevplýva len
na súdne konania, ale aj iné konania, napr. katastrálne, rozhodcovské a ďalšie. Prerušenie konania
v dôsledku vyhlásenia konkurzu nastáva zo zákona. Preto netreba o prerušení vydávať rozhodnutie,

pričom príslušný orgán len ďalej nekoná.

Z vyššie uvedených dôvodov preto ak súd prvého stupňa po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného
vo veci ďalej konal a rozhodol, nepostupoval správne. V konaniach prerušených zo zákona je možné
pokračovať len na návrh správcu, ktorý sa podaním návrhu na pokračovanie konania stáva účastníkom

konania namiesto úpadcu. Dôsledkom prerušenia konania je, že sa nevykonávajú pojednávania, úkony
a neplynú lehoty. Nakoľko rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania odvolacím súdom, vydal súd
prvého stupňa po tom, čo došlo zo zákona k prerušeniu konania, nemá toto rozhodnutie právne účinky.
Ide o nulitný (zdanlivý) rozsudok, ktorý musel odvolací súd zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie bez toho, aby skúmal vecnú správnosť rozhodnutia. Keďže k prerušeniu konania došlo v

konaní pred súdom prvého stupňa, nemohol odvolací súd rozhodnúť ani o návrhu na zmenu petitu, ktorý
podal žalobca až odvolacom konaní. Ďalší priebeh konania pred súdom prvého stupňa bude závislý od
postupu správcu konkurznej podstaty, ktorý môže podať návrh na pokračovanie v prerušenom konaní.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.