Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/193/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117226803
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117226803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X.
XXX, proti žalovanému: MINIHOTOVOST SE, so sídlom Příkop 843/4 Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO:
043 55 211, Česká republika, o určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. mája 2018 č. k. 7Csp/109/2017-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluvné dojednanie v Smlouvě o úvěru č.

XXXXXX zo dňa 10.01.2017, v zmysle ktorého má žalobkyňa zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 100 eur
je neplatné, zmluvná podmienka v článku IV. Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa 10.01.2017 v znení
Spotřebitel sa zavazuje věřiteli zaplatit úroky z prodlení v zákonne výši dle platných právních předpisů
a dále smluvní pokutu za prodlení se splátkou celkové dlužné částky, a to ve výši 0,15% denne z dlužné
částky za každý započatý kalendářni den prodlení, je ako neprijateľná neplatná, Dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 10.01.2017 v súvislosti so Smlouvou o úvěru č.
XXXXXX zo dňa 10.01.2017, zabezpečujúca pohľadávku žalovaného zo Smlouvy o úvěre č. XXXXXX

zo dňa 10.01.2017, je neplatná a že úver poskytnutý na základe Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa
10.01.2017, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni právo
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že
zmluvné dojednanie v Smlouve o úvěru č. XXXXXX zo dňa 10.01.2017, v zmysle ktorého má žalobkyňa
zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 100 eur je neplatné, ako aj určenia, že čl. IV Smlouvy o úvěru č.

XXXXXX zo dňa 10.01.2017 je neplatný, ďalej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným zo dňa 10.01.2017 v súvislosti so Smlouvou o úvěru č. XXXXXX zo dňa
10.01.2017,zabezpečujúca pohľadávkužalovanéhozoSmlouvy oúvěreč.XXXXXXzodňa10.01.2017
aurčenia,žepôžičkaposkytnutánazákladeSmlouvyoúvěruč.XXXXXXzodňa10.01.2017,uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov. Žalobu odôvodnila tým, že požiadala
prostredníctvom internetového portálu www.minipôžička.sk o poskytnutie krátkodobej pôžičky vo výške
350 eur, na základe akceptovania žiadosti o pôžičku došlo dňa 10.01.2017 k uzatvoreniu Smlouvy

o úvěru č. XXXXXX. Spolu so zmluvou došlo k uzatvoreniu Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá ale
zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalovaného, pretože ako vyplýva zo žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobkyne, tieto sa majú vykonávať nielen na zaplatenie istiny, ale aj uhradenia odplaty a
aj ďalšieho príslušenstva, na ktoré žalovaný nemá nárok z dôvodu ich neplatnosti. Keďže žalovaný podalžiadosť zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok, ktoré sa zo mzdy žalobkyne aj vykonávajú,
mala za to, že právnu ochranu možno zabezpečiť prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým
sa zamedzí vykonávaniu zrážok zo mzdy. V opačnom prípade by žalobkyňa bola nútená sa domáhať

vydania bezdôvodného obohatenia, pričom jej budúce postavenie by bolo sťažené, keďže na strane
žalovaného ide o zahraničnú právnickú osobu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za zjavne za nedôvodnú,
namietajúc pritom nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne na požadovanom

určení. Tvrdil, že nemožno predmetnú smlouvu o zápujčce subsumovať podľa zákonné ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa sporná
Smlouva o úvěru riadi zákonom č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně nekterých zákonú,
ve znění pozdělších zákonú, nie sú naplnené podmienky, aby sa spravoval právny vzťah právnym
poriadkom SR, pretože podnikateľ (žalovaný) vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v Českej republike
a obvyklý pobyt spotrebiteľa je Slovenská republika. Žalovaný mal za to, že predmetný vzťah nemožno

subsumovať pod právny poriadok SR ale podlieha právnemu poriadku Českej republiky.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako
spotrebiteľka dňa 10.01.2017 uzatvorili Smlouvu o úveřu č. XXXXXX, podľa ktorej sa žalovaný poskytol
žalobkyni úver 350 eur na dobu 28 dní, s poplatok za poskytnutie 100 eur. V rovnaký deň strany sporu

uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov. Podľa bodu 1 dohody dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX
zaviazal, že poskytnutý úver vo vráti aj spolu s poplatkom za poskytnutie úveru. Predmetnú sumu
sa zaviazal splatiť do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet spoločnosti MINIHOTOVOST, SE.
Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 30.05.2017 sa žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne

Mesto Zlaté Moravce domáha, aby zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 18 nariadenia EP a Rady č. 2125/2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, článku 6 ods. 1,
2, 23 nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné

záväzky (Rím I), § 1 ods. 3 písm. l/, § 24, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(v znení účinnom od 1.1.2018), § 39, § 41, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 4 písm. k/, 5, § 54, § 657, § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zák.č. 266/2005 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

6. Uviedol, že keďže žalovaný má sídlo v Českej republike, ide o existenciu tzv. cudzieho prvku
posudzovaného právneho vzťahu, preto ako prvotnú otázku posudzoval, či má právomoc na konanie vo
veci samej. Túto považoval za danú a to v zmysle článku 18 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012
o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

7. Pri posudzovaní otázky rozhodného práva vychádzal súd prvej inštancie z Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I, ďalej len
"nariadenie Rím I"). Považoval za nepochybné, že žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v
krajine obvyklého pobytu žalobkyne/spotrebiteľa, resp. minimálne akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju
podnikateľskú činnosť (aj) na Slovenskú republiku. V tomto smere sa nestotožnil s tvrdením žalovaného,

že uvedené podmienky v zmysle čl. 6 nariadenia Rím I. na jeho strane splnené nie sú. Poukázal na to, že
žalovaný ponúka pôžičky prostredníctvom slovenskej internetovej stránky www.minipozicka.sk, ktorá je
celá písaná v slovenskom jazyku, pôžičky sa poskytujú v mene Euro a na uvedenej stránke je ako vízia
uvedené: "budujeme najrýchlejšie, najjednoduchšieho a najdostupnejšieho poskytovateľa finančných
pôžičiek s najvýznamnejšou znalosťou značky v regióne, v ktorom podnikáme" (teda nepochybne aj na

Slovensku). Z uvedených dôvodov považoval za rozhodné hmotné právo právny poriadok Slovenskej
republiky, a to v zmysle čl. 6 bod 1 písm. a/, (resp. minimálne písm. b/) nariadenia Rím I.

8. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení uviedol, že s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného od 1.1.2018), podľa

ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, žalobkyňa
nemusí preukazovať naliehavý právny záujem, keďže tento jej vyplýva z osobitného právneho predpisu.9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu uzavreli zmluvu podľa zákona č. 266/2005 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri
jej uzatváraní konal žalovaný v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa, ktorá je fyzickou

osobou nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nejde o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ktorého sporná
finančná čiastka mala byť splatná v lehote 28 dní. Nejde ani o zmluvu o úvere. Právny vzťah medzi
stranami posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako úverovú
zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože poskytnutie peňažných prostriedkov bolo

medzi účastníkmi dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti úverovej zmluvy je
dohoda o úrokoch. V prípade pôžičky je možné odplatu dohodnúť len vo forme úrokov a nie poplatku
za jej poskytnutie (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ak si zmluvné strany takýto záväzok
dojednali, tak je toto zmluvné dojednanie absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a
z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu
vzniknúť žiadne práva či povinnosti. Z uvedených dôvodov, že zmluvné dojednanie v smlouve o úveřu

č. XXXXXX zo dňa 10.01.2017 v zmysle ktorého má žalobkyňa zaplatiť žalovanému odplatu vo výške
100 eur je neplatné.

10. Dospel k záveru aj o neplatnosti čl. IV Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa 10.01,2017 a to
v časti zmluvnej pokuty, podľa ktorého " spotřebitel sa zavazuje veřiteli zaplatit úroky z prodlení v

zákonné výši dle platných právních předpisu a dále smluvní pokutu za prodlení se splátkou celkové
dlužné částky, a to ve výši 0,15% denně z dlužné částky za každý započatý den prodlení", považoval
predmetné zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože
je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechžalobkyneakospotrebiteľa.Totodojednaniejevopredpripravenéveriteľomainkorporované

do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v danom čase so všetkými dlžníkmi. Nejde o
individuálne dojednané ustanovenie. Navyše neprijateľnosť je daná aj výškou zmluvnej pokuty, ktorú
považoval za rozpornú s dobrými mravmi. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nesporne nemohla ovplyvniť ich
obsah. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom
navrhnutýchavpredloženejzmluvefixneformulovanýchdojednaníozmluvnejpokute.Mohlaibazmluvu

ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o
zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne
dohodnutépritomvzmyslecit.§53ods.3Občianskehozákonníka,bolonažalovanomakododávateľovi.
S poukazom na uvedené určil, že zmluvná podmienka v článku IV. Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa
10.01.2017 v znení Spotřebitel sa zavazuje věřiteli zaplatit úroky z prodlení v zákonne výši dle platných

právních předpisů a dále smluvní pokutu za prodlení se splátkou celkové dlužné částky, a to ve výši
0,15% denne z dlužné částky za každý započatý kalendářni den prodlení, je ako neprijateľná neplatná.
Pre vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie rozhodol, že úver poskytnutý na základe Smlouvy o
úvěru č. XXXXXX zo dňa 10.01.2017, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a
bez poplatkov. Dohodu o zrážkach zo mzdy určil za neplatnú z dôvodu, že neobsahovala predpísané

náležitosti, predovšetkým neobsahovala jednoznačnú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená.
VOP doložené žalovaným neupravujú dojedenia v znení v akom sa nachádza v dohode o zrážkach zo
mzdy. Z uvedených dôvodov súd dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.01.2017 posúdil ako neplatný
právny úkon.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni,
ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v konaní preukázateľne účelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie
podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

12. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v
danej veci je rozhodujúcim právom právny poriadok Českej republiky, preto nemožno predmetnú zmluvu
subsumovať pod ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch a preto
žalobca nepreukázal bezúročnosť a bezpoplatkovosť a ani neprijateľné zmluvné podmienky. Predmetná

zmluva sa riadi zákonom č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru. Poukázal na nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) čl. 6, pričom
nie sú splnené žiadne podmienky k tomu, aby bolo možné subsumovať predmetný právny vzťah pod
právny poriadok SR.13. Odvolací súd v zmysle § 382 CSP vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu
ustanovenia § 11 ods. 3 a § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého,

ak veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský úver bez povolenia podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu, uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná a to i vzhľadom na upozornenie
Národnej banky SR, že žalovanému žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných
úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky neudelila.

14. Žalovaný reagoval na výzvu odvolacieho súdu oznámil, že je zapísaný v zozname subjektov
finančního trhu vedeného Českou národní bankou, ktorý je prístupný na www.cnb.cz v sekcii Seznamy
a evidence/Seznamy regulovaných a registrovaných subjektu/ Základní seznamy/Poskytovatelé a
zprostředkovatelé spotřebitelského úvěru/Nebankovní poskytovatelé spotřebitelského úvěru a tiež aj v
obchodním rejstříku dostupnom na www.justice.cz. V zmysle uvedeného je oprávnený poskytovať úvery
na základe licencie České národní banky podľa zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1,
§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci urobil

záver, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani zrušenie, preto odvolací súd podľa § 388 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol.

16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že zmluvné dojednanie v Smlouve o úvěru
č. XXXXXX zo dňa 10.01.2017, v zmysle ktorého má žalobkyňa zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške
100 eur je neplatné, ako aj určenia, že čl. IV Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa 10.01.2017 je
neplatný, ďalej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným zo
dňa 10.01.2017 v súvislosti so Smlouvou o úvěru č. XXXXXX zo dňa 10.01.2017, zabezpečujúca

pohľadávku žalovaného zo Smlouvy o úvěre č. XXXXXX zo dňa 10.01.2017 a určenia, že pôžička
poskytnutá na základe Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa 10.01.2017, uzatvorená medzi žalobkyňou
a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov.

18. Žalovaný namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia v časti aplikácie Slovenského právneho

poriadku a tvrdil, že daný právny vzťah mal byť posudzovaný podľa českého práva. Odvolací súd
sa s jeho názorom nestotožnil, pretože súd prvej inštancie sa dostatočne v dôvodoch rozhodnutia
vysporiadal, prečo je potrebné na daný právny vzťah použiť Slovenské právo.

19. Odvolací súd však zistil, že žalovanému nebolo udelenie oprávnenie na poskytovanie úverov a

pôžičiek v Slovenskej republike. Uvedená skutočnosť vyplýva z Upozornenia Národnej banky SR na
činnosť spoločnosti MINIHOTOVOST, SE, zverejnené na webovej stránke NBS dňa 09.08.2018, z
ktorého vyplýva, že žalovanému nebolo udelené žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských
úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky. Podmienkou
poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území SR je

povolenie udelené Národnou bankou Slovenska v zmysle § 20 ods. 1, resp. § 24 ods. 3 zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.ŽalovanýmápovolenieibanaúzemíČeskejrepubliky.Zmluvy
boli uzavreté na území Slovenskej republiky a podľa dohody o zrážkach zo mzdy mali byť platby
poskytované na účet Poštovej banky na území Slovenskej republiky.

20. Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje osobu poskytujúcu peňažné
prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, neplatnosťou zmluvy. Podľa § 24 zákona č.
129/2010 Z.Z. označeného ako Osobitné ustanovenia o iných veriteľoch, na iných veriteľov a na zmluvy
o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42,

§ 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8,
§ 23 a 25. Veriteľ môže poskytovať úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré
sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, ak má povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa
§ 20 ods. 1 písm. a). Iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie súspotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia
pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska. Na iných veriteľov sa použijú primerane
ustanovenia § 20c až 20e.

21. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný poskytoval úvery na území Slovenskej republiky bez povolenia
Národnej banky Slovenska. Preto zmluva o pôžičke a na ňu nadväzujúca zmluva o zrážkach zo mzdy
sú neplatné právne úkony a žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému iba skutočne poskytnutú sumu
plnenia. Súd prvej inštancie vec z uvedeného hľadiska neposudzoval. Zaoberal sa obsahom zmlúv,

neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preto s poukazom
na vyššie uvedené dôvody spôsobujúce neplatnosť zmluvy o úvere zmenil a žalobu zamietol, pretože
nemožno posudzovať obsah neplatnej zmluvy a rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Keďžepredmetnásmlouvaoúvěrujezozákonaneplatná,potomniejedanýnaliehavýprávnyzáujemna
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá nadväzuje vychádza z neplatnej úverovej zmluvy.
Vzhľadom na neplatnosť zmlúv sa odvolací súd preto nezaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s § 257, § 262 CSP a v konaní
žalovanému nepriznal nárok na náhradu konania, i keď bol v konaní úspešný.

23. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa
neho «nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí
zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad

týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Použitie § 257 CSP je na mieste
najmä vtedy, keď by priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania úspešnej sporovej strane
zakladalo u tejto strany sporu neprimeraný (nezaslúžený) prospech. V naznačenej súvislosti preto

nemusia byť bez právneho významu napríklad ani okolnosti, ktoré viedli stranu sporu k uplatneniu jej
nároku na súde a jej postoj v konaní. Inými slovami, súd si je v rámci rozhodovania o priznaní nároku
na náhradu trov súdneho konania vždy povinný klásť otázku, či by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo
ich priznanie jednej zo strán sporu v súlade s dobými mravmi (resp. či by bolo príkro nespravodlivé).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože
priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania úspešnému žalovanému by bolo voči žalobkyni
nespravodlivé, zakladalo by u žalovaného nezaslúžený prospech. Žalovaný bol síce v konaní úspešný,
avšak keďže predmetná úverová zmluva je zo zákona neplatná z dôvodu na strane žalovaného a
žalobkyňa má potom povinnosť mu vrátiť len to čo od neho dostala (bez odplaty, úrokov a poplatkov).

Rovnaký výsledok chcela dosiahnuť svojou žalobou.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).