Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417203084
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417203084.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: K. I., J..

XX.XX.XXXX, Y. G. N. XXX/XXX, XXX XX Ž. J. E., právne zastúpený: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová,
advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 44 465 203, proti žalovaným: v 1.
rade: V. H., nar. XX.XX.XXXX, Y. G. N. H.H. XXX, XXX XX Ž. J. E., v 2. rade: S. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.
N. H. XXX, XXX XX Ž. J. E., právne zastúpení: JUDr. Lenka Balážiová, advokátka, so sídlom Bystrická
101, 966 81 Žarnovica, IČO: 50 498 681, o zaplatenie sumy 3 104,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 08.03.2018 domáhal voči
žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 3 104,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými solidárnymi dlžníkmi došlo k
uzatvoreniu ústnej Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovaným spoločne a nerozdielne prenechal
(poskytol) žalobca sumu vo výške 3 104,- €, pričom ako miesto poskytnutia špecifikovaných finančných
prostriedkov (pôžičky) bol dohodnutý Exekútorský úrad Z.. F.. S. K., N. N. Z. XX, Ž. J. E.. Dátum

vrátenia (splatnosti) predmetnej pôžičky nebol medzi žalobcom a žalovanými dohodnutý. Vyplnením
príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX bolo prijatie pôžičky poskytnutej žalovaným zo
strany exekútorského úradu potvrdené. Písomnosťami zo dňa 20.01.2017 žalobca žalovaných vyzval
na vrátenie špecifikovanej pôžičky, pričom ku dňu podania žaloby k jej vráteniu nedošlo. Písomnosť
žalovanému v 1.rade bola doručená dňa
23.01.2017 a písomnosť žalovanému v 2.rade bola doručená dňa 23.01.2017. Keďže sa žalovaní dostali
s plnením peňažného dlhu do omeškania, žalobca si voči nim uplatňuje aj úroky z omeškania podľa §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 4C/25/2017-39 zo dňa 21.11.2017, v ktorom zaviazal žalovaných
zaplatiť žalobcovi sumu 3 104,- € s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 104,- € od 25.01.2017
do zaplatenia a na náhradu trov konania.

4. Žalovaní podali dňa 20.12.2017 odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedli, že neuznávajú

žalobný nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní v celom rozsahu, čo do jeho právneho dôvodu ako
aj jeho výšky. Uviedli, že žalobca mal v minulosti, v čase splatenia vyššie uvedenej exekúcie, s ich
dcérou V. H., V.. H., J.. XX.XX.XXXX, partnerský vzťah a ich predmetný exekučný dlh bol uhradený
minimálne vo výške 3 100,- € výlučne zo súkromných finančných prostriedkov ich dcéry, nakoľko táto sipredmetnú sumu dňa XX.XX.XXXX vybrala zo svojho osobného účtu v banke a túto sumu išla spoločne
so žalobcom uhradiť na predmetný exekútorský úrad. Žalobca ich dcéru len sprevádzal, nešlo o jeho
peniaze. To, že príjmový doklad si u seba ponechal žalobca ešte nepreukazuje, že išlo o finančné

prostriedky pochádzajúce z výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobu považujú za zjavne nedôvodnú s
poukazom na ust. § 138 Civilného sporového poriadku. K písomnému odporu pripojili výpis z osobného
účtu dcéry žalovaných V. H. zo dňa XX.XX.XXXX.

5. Súd uznesením č.k. 4C/25/2017-47 zo dňa 11.01.2018 zrušil platobný rozkaz č.k. 4C/25/2017-39 zo

dňa 21.11.2017 voči ktorému podali žalovaní vecný odpor s odôvodnením dňa 20.12.2017.

6. Podaním doručeným súdu dňa 27.06.2018 právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na
skutočnostiach (právnych i skutkových) uvádzaných vo svojej žalobe. Súčasne predložil súdu aj e-
mail odoslaný M. N., dcérou žalovaných, v ktorom sama menovaná deklaruje, že vie o pôžičke medzi
žalobcom a žalovanými.

7. Podaním doručeným súdu dňa 01.08.2018-vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.06.2018,
žalovaní uviedli, že naďalej neuznávajú žalobný nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní v celom
rozsahu, najmä čo do jeho právneho dôvodu ako aj jeho výšky a trvajú na všetkom uvedenom v ich
odpore. Všetky tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení popierajú a tvrdia, že sú klamlivé a zavádzajúce a

navyše po právnej stránke nedôvodné. Zdôrazňujú, že v prípade zmluvy o pôžičke ide o reálny kontrakt,
žalobca musí okrem iného preukázať hlavne faktické odovzdanie finančných prostriedkov a ich prijatie
z ich strany (nie zo strany exekútora, ktorý je len platobným miestom pre oprávneného v exekúcii), v
opačnom prípade musí žalobca preukázať ich výslovný súhlas s plnením ich veriteľovi, alebo existenciu
písomnej dohody, či už s nimi podľa ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka, alebo s oprávneným v

exekúcii podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Uvedené žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Keď
žalobca vyplácal fakticky k rukám exekútorovi čiastku vo výške 3 100,- €, tieto peniaze patrili ich O.É.
F.. V. H. S.., ktorá si ich v deň úhrady vybrala z vlastného osobného účtu v banke, a tak zmluva o
pôžičke mohla vzniknúť iba medzi žalovanými a ich dcérou. Poukazujú na to, že kópia „textu e-mailovej
správy“ zo dňa 12.12.2016, ktorú predložil žalobca k vyjadreniu, nemôže mať a nemá žiadnu výpovednú,

či dôkaznú hodnotu, nakoľko žalobcom nebolo vôbec preukázané, že tento e-mail tak, ako účelovo a
tendenčne tvrdí žalobca, písala ich dcéra.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

9. Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela
písomnou formou.

10. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

11. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh

veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

12.Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktorejkoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

13.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.15. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

16. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.10.2018, na ktoré bol žalovaný v 2.rade riadne a včas
predvolaný prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný v 2.rade sa na pojednávanie neustanovil,
svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 18.10.2018. V súlade s
ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd rozhodol, že pojednávanie sa

uskutoční v jeho neprítomnosti.

17. Strany sporu po celý čas konania aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich
uviedli v žalobe, v podanom odpore, či v replike alebo duplike.

18. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca vyplatil pohľadávku za žalovaných na

základe pôžičky uzavretej medzi stranami sporu, pričom ako platobné miesto bol určený D. Ú. Z.. F.. K. Ž.
J. E.. Splatnosť predmetnej pôžičky nebola dohodnutá, žalobca preto postupoval v zmysle ustanovenia
§ 563 Občianskeho zákonníka, teda vyzval žalovaných na vrátenie pôžičky, keďže títo nereagovali, tak
podal žalobu na súd.

19. Žalobca pred súdom uviedol, žalovaná v 1.rade pani H. žalobcu mala požiadať, či by mohol zaplatiť
exekúciu u exekútora Z.. F.. K., ukázala mu papier, preto vedel o akú sumu sa jedná. Následne
kontaktoval Z.. F.. K., došiel do jeho kancelárie na jeho exekútorskom úrade a dlh vyplatil vo výške 3
104,- € ako je uvedené na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže v tom čase žili
v ich rodičovskom dome v jednej domácnosti so žalovanými a ich dcérou, ukázal im pokladničný doklad,

že je to vyplatené. Žalovaní mu pôžičku mali uhradiť vtedy, keď si žalovaný v 2.rade vybaví pôžičku na
rekonštrukciu strechy. Na exekútorskom úrade s ním nebola jeho bývalá družka, bol tam sám.

20. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že stále popiera skutkové tvrdenia žalobcu
z dôvodu, že zmluva o pôžičke nebola nikdy reálne uzavretá, žalovaní nikdy žalobcu o poskytnutie

akýchkoľvek finančných prostriedkov nežiadali, žalobca v čase tvrdenej poskytnutej pôžičky žil v
spoločnej domácnosti so žalovanými, ich dcérou, teda vtedajšou družkou a ich spoločnou maloletou
dcérou. Na fungovanie spoločnej domácnosti žalobca nijakým spôsobom nikdy neprispieval, ani o to zo
strany žalovaných nikdy požiadaný nebol. V tej dobe žalovaní nemali dôvod žiadať žalobcu o poskytnutie
akýchkoľvek finančných prostriedkov, nakoľko keďže žili v spoločnej domácnosti vedeli, že žalobca v

tom čase nedosahuje žiadny príjem, nemali dôvod ho o to žiadať ani z dôvodu, že svoje súkromné
a rodinné záležitosti vždy riešili v kruhu úzkej rodiny. Nanajvýš v tom čase požiadali o pomoc svoju
dcéru, nakoľko v tom čase reálne dosahovala príjem a mala dostatok finančných prostriedkov na to, aby
mohla bez akýchkoľvek ťažkostí a podlžností im v tej situácii pomôcť. Príbeh, ktorý bol zo strany žalobcu
odprezentovaný, sa nezakladá na pravde, už z morálneho hľadiska, by nikdy nežiadali o pomoc človeka,

ktorý sám takou sumou nedisponoval a musel by sa týmto spôsobom ďalej on zadlžiť. Predmetný dlh
na exekútorskom úrade bol vyplatený z výlučných finančných prostriedkov dcéry žalovaných, vtedajšej
družky žalobcu, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva dátumovo aj výškou výberu v hotovosti z jej
účtu, ktorý sa zhoduje so sumou, ktorá bola dňa XX.XX.XXXX vyplatená na exekútorskom úrade.
Na základe záujmu žalovaných ako účastníkov exekučného konania požiadali súdneho exekútora o

vyjadrenie, ktorý im uviedol, že prítomná bola u neho aj pani H., teda vtedajšia družka žalobcu, ktorá
za týmto účelom vybrala svoje vlastné finančné prostriedky. Reálne finančnú hotovosť mal podať k
rukám súdneho exekútora žalobca za jej prítomnosti, čo nezakladá reálny kontrakt medzi žalobcom a
žalovanými. Žalovaní nikdy neuzavreli zmluvu o pôžičke so žalobcom, teda finančné prostriedky neboli
z jeho výlučných prostriedkov. Naviac uvádza, že pani H. S.. ako aj žalovaní boli účastníkmi niekoľkých

trestných konaní, v ktorých boli vypočúvaní, ale neboli stíhaní, z rovnako vykonštruovaných tvrdení
žalobcu. Takýmto spôsobom sa žalobca snaží robiť bývalej partnerke a jej rodičom problémy.

21. Žalovaná v 1.rade pred súdom uviedla, že táto podlžnosť vo výške 3 104,- € na Exekútorskom úrade
Z.. F.. S. K. bola spôsobená zo strany ich syna, túto podlžnosť vyplatila ich dcéra v hotovosti. Vie o

tom, že dcéra bola vyberať peňažnú hotovosť vo výške 3 100,- € v N. N., M..N... V tom čase sa starala
o svoju vnučku poobedňajších hodinách keď išli spolu so žalobcom do banky vybrať peniaze a hneď
z tadiaľ išli k Z.. F.. S. K. vyplatiť ich dlh. Dcéra bola zamestnaná. Žalovaná výslovne uviedla, že od
žalobcu si nepožičala žiadnu sumu, a preto nemá akúkoľvek sumu mu vrátiť. Túto sumu si nepožičalani jej manžel. S manželom nemajú navzájom žiadne tajnosti, ani v minulosti žalobca za nich nevyplácal
žiadne podlžnosti, vždy to išlo len z jej a manželovho účtu. Ich dcéra žalobcu nočnou hodinou vyhodila,
lebo ju bil. Týmto sa to preto všetko začalo.

22. Svedkyňa V. H., dcéra žalovaných a bývalá družka žalobcu, na pojednávaní uviedla, že pôžička
medzi žalobcom a jej rodičmi nikdy nebola, pretože peniaze použité na úhradu dlhu v Exekútorskom
úrade Z.. F.. S. K. boli použité výlučne jej. Finančnú hotovosť vo výške 3 100,- € osobne vybrala I.
N. N.J., M..N.. výlučne z jej účtu, ktorý už teraz neexistuje. V tom čase bol len jej účet, len ona bola

oprávnená s ním disponovať. Vyberalo sa to presne ten istý deň ako peniaze odniesli p. K.. Bolo to v
poobedňajších hodinách, hneď z banky ona spolu so žalobcom išli na exekútorský úrad uhradiť dlh.
Peniaze boli v obálke SLSP, obálku uložila do okienka priehradky na úrade, komunikovala priamo s
exekútorom Z.. F.. K.. Po odovzdaní peňažnej hotovosti bol vystavený príjmový pokladničný doklad,
podpis je žalobcu. V tom čase si neuvedomila, že by mohla vzniknúť takáto situácia so žalobcom, s
ktorým v tom čase spolu žili a majú spolu dcéru. Exekútor len potvrdil podpis o príjmovom doklade.

Podpis na príjmovom doklade nie je jej. Medzi ňou a jej rodičmi nebola nikdy dohoda o pôžičke, teda
nebola ani dohoda o vrátení týchto konkrétnych peňazí. V tom čase bývala v rodinnom dome svojich
rodičov spolu so žalobcom a dcérou, kde aj v súčasnosti býva stále s dcérou. Jej finančný príjem bol
v tom čase dostačujúci, aby utiahla domácnosť a pomohla svojim rodičom. Žalobca nemal v tom čase
príjem, aby mohol nejakými financiami pomôcť. Dokonca na jeho účet vo L. vkladala peniaze. K e-

mailovej komunikácii zo dňa 26.03.2014 uviedla, že uvedenú komunikáciu nepísala ona, je to jej sociálna
sieť, už teraz je odhlásená, mala tam svoje prihlasovacie údaje uložené v počítači žalobcu a žalobca
takto zneužil jej e-mailovú adresu. Takýmto podobným štýlom sa snažil aj vo veci výživného na maloletú
dcéru využiť a doložiť podobnú komunikáciu v prospech seba.

23. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa z listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu,
a to najmä príjmovým pokladničným dokladom zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 3 104,- €, výzvami na
zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 20.01.2017, výpisom z účtu: Q. Ú. S. J. S. V. H. ml.,
e-mail zo dňa 12.12.2016, uznesenie ČVS: ORP-142/2-VYS-ZH-2016 zo dňa 22.03.2016.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa v tomto konaní domáha od
žalovaných vrátenia finančných prostriedkov vo výške 3 104,- €, ktoré im mal poskytnúť na základe
uzatvorenej ústnej Zmluvy o pôžičke dňa 07.03.2013 tak, že túto finančnú hotovosť poskytol na mieste
D. Ú.V. Z.. F.. S. K., so sídlom Z. XX, XXX XX Ž. J. E. v mene žalovaných. Dátum vrátenia predmetnej
pôžičky nebol dohodnutý. Žalobca sa v tomto smere odvoláva na ustanovenie § 563 Občianskeho

zákonníka. Z dôvodu nevrátenia finančných prostriedkov vo výške 3 104,- € žalobca vyzval žalovaných
výzvami zo dňa 20.01.2017 na ich vrátenie. Výzvy boli adresované žalovaným v 1.rade a 2.rade.
Žalovaným výzvy boli doručené dňa 23.01.2017.

25. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

čase veci rovnakého druhu. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa
druhu. Takáto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky, ani to, či ide o odplatnú, alebo
bezodplatnú zmluvu. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, t.j. odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi. Odovzdanie predmetu pôžičky má za následok vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané

veci. Ku skutočnému odovzdávaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť iba v čase uzavretia zmluvy
o pôžičke. Veriteľ môže uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky. Dôkazné bremeno spočíva na ňom a v spore
o vrátenie pôžičky musí preukázať, či uzavrel zmluvu o pôžičke a poskytol finančné prostriedky ako aj
skutočnosť, že žalovaní mu nezaplatili dlh riadne a včas.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázania skutočností, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke so žalovanými. Žalobca
nepreukázal ani iný právny dôvod poskytnutia uplatnenej sumy 3 104,- € žalovaným. V danej veci nebola
vykonaným dokazovaním absolútne preukázaná vôľa žalovaných uzatvoriť so žalobcom ústnu zmluvu
o pôžičke zo O. XX.XX.XXXX, na základe ktorej mal žalobca za žalovaných uhradiť sumu 3 104,- €

na D. Ú. Z.. F.. S. K.. V konaní žalobca nepreukázal relevantným spôsobom ani žiadosť žalovaných
adresovanú žalobcovi o poskytnutie pôžičky. Listinným dôkazom (príjmový pokladničný doklad zo dňa
XX.XX.XXXX podpísaný žalobcom) bola v konaní preukázaná len vôľa žalobcu poskytnúť žalovaným
finančné prostriedky, ktoré žalobca neposkytol. Nevyplýva z tohto príjmového pokladničného dokladuvšak vôľa žalovaných uzavrieť so žalobcom zmluvný vzťah titulom pôžičky. Vznik zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu titulom pôžičky nebol v konaní preukázaný ani výpoveďou svedkyne V. H. S..
Svedeckou výpoveďou tejto svedkyne bolo v konaní preukázané, že žalobca neposkytol žalovaným

finančné prostriedky, ba naopak finančné prostriedky vo výške 3 104,- € boli poskytnuté výlučne touto
svedkyňou z jej osobného účtu, čo dokladovala výpisom z jej osobného účtu č. X/XXXX. Z tohto výpisu
vyplýva výber v hotovosti vo výške 3 100,- € dňa XX.XX.XXXX, teda toho istého dňa kedy bol vystavený
príjmový pokladničný doklad na uvedenú sumu na Exekútorskom úrade Z.. F.. S. K.. Aj výpoveďou tejto
svedkyne bolo jednoznačne preukázané, že vôľa, resp. úmysel žalovaných nebol pôžičku uzavrieť so

žalobcom. Naviac táto svedkyňa bola prítomná aj pri odovzdávaní a prevzatí finančných prostriedkov
na exekútorskom úrade, čo potvrdila vo svojej výpovedi. Samotná žalovaná v 1.rade aj na pojednávaní
rázne poprela uzatvorenie akejkoľvek pôžičky so žalobcom.

27. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičkyveriteľomdlžníkovi.Dokiaľkodovzdaniuvecinedôjde,medzizmluvnýmistranamiprávnyvzťahz

pôžičky nevznikne. Súd sa preto v danom prípade zaoberal otázkou, či v danom prípade medzi stranami
sporudošlokplatnémuuzatvoreniuzmluvyopôžičke,t.j.posudzovalplatnosťústnejzmluvyopôžičkezo
dňa XX.XX.XXXX, ako aj zaoberal sa otázkou, či vôbec došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade medzi stranami sporu

nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, nakoľko nebola preukázaná
vôľa žalovaných uzatvoriť so žalobcom predmetnú ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal
žalobca žalovaným poskytnúť sumu 3 104,- €. Taktiež v konaní súd nemal preukázané poskytnutie
týchto finančných prostriedkov vo výške 3 104,- € zo strany žalobcu. V konaní jednoznačne mal
preukázané,žetietofinančnéprostriedkyboliposkytnutézostranysvedkyneV.H.S..(dcéryžalovaných)

a to jednak z jej svedeckej výpovede ako aj z predloženého listinného dôkazu výpisu z jej osobného účtu,
z ktorého vyplýva výber finančnej hotovosti XX.XX.XXXX I. výške 3 100,- €, teda vo výške ktorá bola
uhradená na D. Ú. Z.. F.. S. K.. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že ústnu zmluvu o pôžičke
zo dňa XX.XX.XXXX nemožno považovať za platný právny úkon. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť

zhojená ani § 563 Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, a určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

31. Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca
nepreukázal platne uzavretú ústnu zmluvu o pôžičke (absentuje vôľa žalovaných uzavrieť zmluvu o

pôžičke, odovzdanie peňazí zo strany žalobcu).

32. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal platné uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke medzi
ním a žalovanými, v ďalšom nepovažoval súd za potrebné výsluch navrhnutých svedkov zo strany
žalobcu, ktorých navrhol až na pojednávaní konanom dňa 19.10.2018. Žalobca z vyjadrení žalovaných,

ktorí zotrvali na svojej argumentácii jednak v podanom odpore ako aj následne vo vyjadreniach mal
po celú dobu vedomosť, aké tvrdenia žalovaní k uzavretiu údajnej zmluvy uvádzali, no i napriek tomu
nenavrhoval doplniť dokazovanie svedkami navrhnutými až na pojednávaní. Výsluchmi navrhnutých
svedkov by nedošlo k podstatnému preukázaniu existencie pôžičky vo výške 3 104,- €. Pretože
súd nemal preukázaný ani základný predpoklad pre určenie splatnosti záväzku, teda jeho samotnú

existenciu. Za takúto existenciu súd nepovažoval ani podpis žalobcu na príjmovom pokladničnom
doklade vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX J. D. Ú.V. Z.. F.. S. K.. Za dôkaz o existencii pôžičky súd
nepovažoval ani navrhovaný výsluch svedkyne M. N. M. M. N. E., ktorá údajne mala požičať peniaze
žalobcovi v ten istý deň, keď vyplácal dlh. Žalobca nevedel uviesť ani adresy týchto svedkov na
pojednávaní, na ktorom ich navrhoval vypočuť. Súd preto ďalšie dokazovanie nenariadil.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorý sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalovaní v 1.rade a 2. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, a preto súd rozhodol tak, že
žalovaní v 1.rade a 2.rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči

žalobcovi. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).