Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115230829
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115230829.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcov: 1/ K. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XX, J. L., 2/ X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, L., obaja zastúpení advokátskou
kanceláriou: JUDr. Ema Zacharová advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky,
IČO: 47 237 023, proti žalovanému: Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Špitálska 6, Nitra, IČO: 17 336

007, o ochranu osobnosti, náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 19C/546/2015-435 zo dňa 19. decembra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou požadovali, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

1/ sumu 30 000 eur a žalobkyni 2/ sumu 40 000 eur a obom sumu 832,85 eur a nahradiť trovy
konania. Žalobu odôvodnili tým, že 15.8.2013 sa im narodil syn K. S., ktorý zomrel XX.X.XXXX, po
tom čo mu nebola žalovaným správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Ich syn bol ich prvým, dlho
očakávaným dieťaťom, a jeho smrťou utrpeli neopísateľne vysokú stratu v citovej oblasti, ktorý žiaľ
zintenzívnel po tom ako Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou potvrdil, že išlo o zbytočnú
smrť. V dôsledku toho, čo prežívali po pôrode a jeho úmrtí nemajú doposiaľ ďalšie deti. Uviedli, že

žalobkyňa 2/ bola 14.8.2013 prijatá do Nemocnie s poliklinikou v Leviciach, kde bola sledovaná a
po zachytení patologického CTG záznamu jej bol indikovaný cisársky rez a 15.8.2013 o 13.00 hod.
sa jej narodil syn. Novorodenec musel hneď po pôrode a potom o 22.00 hod. resuscitovaný. Preto
bol 16.8.2013 preložený na pracovisko žalovaného. Tam bolo zistené, že má obojstranný zápal
pľúc. O 6.00 hod mal kŕče horných aj dolných končatín a zášklby viečok. Jeho stav sa po 4 dňoch
liečby stabilizoval a bola mu ukončená antibiotická liečba. Dňa 25.8.2013 okolo 12.00 hod. však prišlo

k výraznému zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Na čo boli vykonané laboratórne vyšetrenia, Rtg
vyšetrenie hrudníka, brucha a bol mu podaný liek proti zápalu. Jeho stav sa však stále zhoršoval.
Bolo vykonané CT vyšetrenie brucha a podaný liek Furosemid na podporu močenia. Bola u neho
pozorovaná neprítomnosť činnosti srdca, vykonané oživovanie s nutnosťou intubácie a opakovaného
podávania adrenalínu. Jeho stav bol kritický Bol mu podaný liek Tenzamín na podporu zlyhávajúceho
krvného obehu. V septickom šoku bol vykonaný neúspešný pokus o jeho preloženie na pracovisko v

Bratislave, počas ktorého prišlo k zástave srdca a 25.8.2013 o 22.30 hod. bolo skonštatované jeho
úmrtie. Príčinou jeho smrti, ktorá privodila smrť bolo podľa klinického nálezu kardiorespiračné ochorenie,
predchádzajúcou príčinou bol život ohrozujúci stav spojený s vnútorným krvácaním a prvotnou príčinou
bakteriálna infekcia. Záverečná diagnóza podľa vykonanej pitvy bolo kardiorespiračné zlyhávanie,
opuch pľúc, zakrvácanie do nadobličiek a prvotnou príčinou šokový stav nejasnej etiológie. Úrad pre
dohľadskonštatoval,žežalovanýneposkytoldieťaťulekárskustarostlivosťsprávneavsúladesplatnými

právnymi predpismi, pretože neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby zo
zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Žalovaný podcenil diferenciálnu diagnostiku pri vysadení liečbyantibiotikami,keďnevykonallumbálnupunkciu,nesprávnevyhodnotilklinickéukazovatelenasvedčujúce
pre obehové zlyhanie a nevykonal objemovú resuscitáciu podaním fyziologického roztoku, pri zhoršení
zdravotného stavu dieťaťa nezaznamenával vitálne funkcie vrátane tlaku krvi a vyšetrení acidobázickej

rovnováhy, nepodal mu čerstvú mrazenú plazmu, vykonal CT vyšetrenie bez stabilizácie krvného obehu
a dýchania, nesprávne vyhodnotil neprítomnosť močenia a preto mu nesprávne podal liek na podporu
močenia. Všetky tieto pochybenia a nedodržania štandardných postupov viedlo k nesprávnej zdravotnej
starostlivosti a úmrtiu syna žalobcov. Žalovaný má pritom špecializované pracovisko a jeho hlavnou
náplňou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti takým pacientom ako bol syn žalobcov. Aj v trestnom

konaní, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok č. 323/2014 skonštatovala znalecká organizácia
ako nesprávny postup v liečbe ukončenie antibiotickej liečby bez vykonania lumbálnej punkcie, ktorá
by vylúčila infekciu a terapeutické a diagnostické opatrenia vykonané 25.8.2013 pri zrejmom septickom
šoku vyhodnotil ako nedostatočné. Syn žalobcov bol zbavený práva na život a do ich životov zasiahla
jeho smrť nečakane a tragicky, pretrhla citové väzby a oni stratili možnosť viesť s ním rodinný život a
vychovávať ho a tieto následky u nich pretrvávajú. Uvedeným prišlo k neoprávnenému zásahu do ich

práva na súkromný a rodinný život ako aj do práva zvyšku ich rodiny podľa § 11 Občianskeho zákonníka,
Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru a boli im spôsobené duševné útrapy, s ktorými sa nedokážu vyrovnať.
Porušenie právnej povinnosti žalovaného podľa Ústavy SR a zákona č. 576/2004 Z.z.. skonštatoval
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a znalecký posudok č. 323/2014. Vznik ujmy je rovnako
preukázaný. Príčinnú súvislosť je potrebné skúmať citlivo vo vzťahu k obom účastníkom sporu. Pretože

žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je postačujúca,
požadujú od žalovaného náhradu nemajetkovej umy v peniazoch a to žalobca 1/ vo výške 30 000 eur a
žalobkyňa 2/ vo výške 40 000 eur. Pretože v súvislosti s pohrebom ich syna mali náklady na pohrebné
služby 216,45 eur, na vence 32,19 eur, ktorých časť pokryl príspevok 79,67 eur požadujú nahradiť
aj škodu vo výške rozdielu 168,97 eur a nákladov na pomník a úpravu hrobu 663,88 eur. Žalovaný

na ich písomnú výzvu doposiaľ nereagoval. Pripojili výpis z registra organizácií žalovaného, rodný a
úmrtný list dieťaťa, tehotenský preukaz žalobkyne 2/, správy o novorodencovi, prepúšťaciu správu,
list o prehliadke mŕtveho, pitevný protokol, oznámenie Úradu pre dohľad, údaje z internetu, trestné
oznámenie, znalecký posudok č. 323/2014, faktúru, dodací list, kópiu príjmového dokladu a dokladu o
úhrade, uplatnenie nároku na ochranu osobnosti, podací hárok, potvrdenie o doručení. Navrhli vyžiadať

kompletnú zdravotnú starostlivosť, administratívny spis Úradu pre dohľad, zoznam predpísaných liekov
a poskytnutých zdravotníckych výkonov a pitevný protokol. V priebehu konania navrhli vypočuť všetkých
lekárov a zdravotné sestry žalovaného neskôr lekárky MUDr. Naništovú a MUDr. Holecovú a sestry G.,
O., G., P., pričom po ich písomnom vyjadrení a jeho doplnení na ich výsluchu už netrvali. Predložili svoj
sobášny list.

2. Žalovaný proti žalobe písomne namietal, že novorodenec bol po pôrode dva krát resuscitovaný a
tak bol vysoko rizikový preložený na jeho oddelenie, kde mu bola poskytovaná zdravotná starostlivosť,
ku ktorej sú dve diametrálne odlišné odborné stanoviská a znalecký posudok. MUDr. Chovancová
CSc. vo svojom stanovisku skonštatovala, že nedošlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti. Prof.

MUDr. Zibolen, CSc. vo svojom stanovisku skonštatoval, že akákoľvek liečba by nezabránila smrti
dieťaťa, pretože ochorenie Waterhausen - Fridrichov syndróm má extrémne vysokú mortalitu. Aj
znalecká organizácia dospela k záveru, že aj správne vedená liečba nemusela zabrániť smrti dieťaťa.
Poukázali na to, že k prenosu infekcie na dieťa mohlo prísť aj z matky. Pretože MUDr. Zibolen
CSc. bol konzultantom znaleckej organizácie navrhli nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru

neonatológie a gynekológie a pôrodníctva. Pripojili odborné stanoviská MUDr. Chovancovej CSc. a
MUDr. Zibolena CSc., článok z internetu a CD snímok RTG. V priebehu konania navrhol vypočuť lekárov,
pričom po ich písomnom vyjadrení na ich výsluchu netrval. Predložil stanovisko prednostky, časti spisu
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vyjadrenia k svojmu materiálnemu a personálnemu
vybaveniu, výpis z účtu.

3. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní na podanej žalobe trvala a namietala, že predmetom
sporu nie je poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobkyni 2/ ale dieťaťu, ktorá nebola poskytovaná
správne. Antibiotická liečba bola vysadená bez lumbálnej punkcie. Namietala, že nie je zrejmé, čo sa
a dieťaťom dialo v noci z 24. na 25.8.2013, nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že bolo u matky, o

dieťaťa nebolo riadne postarané, nedali jesť, mala mu byť zriadená sociálna izolácia. Namietala, že
šokovému stavu sa dalo zabrániť podávaním tekutín, pričom dieťaťu bol podaný liek na odvodnenie.
Záverom uviedla, že nárok žalobcov vyplýva z § 420 ods. 1, 2, § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka
a čl. 19 ods. 1 ,2 Ústavy SR, pretože je nepochybné, že žalobcovia smrťou ich jediného dieťaťautrpeli nenapraviteľnú a nepredstaviteľnú ujmu, s ktorou sa doposiaľ nevedia vyrovnať a vykonaným
dokazovaním a to znaleckým posudkom č. 20/2018, posudkom podaným v trestnom konaní č. 323/2014
a aj šetrením vykonaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo preukázané, že

žalovaný neposkytol ich dieťaťu zdravotnú starostlivosť správne. Žalovaný v diagnostike, ako aj v
liečebných postupoch nevykonal všetky zdravotné postupy a výkony na správne určenie choroby,
nedostatočne sledoval dieťa v tak závažnom stave. Nedodržal štandardné diagnostické a terapeutické
postupy pri zohľadnení individuálneho stavu dieťaťa. Nevyužil svoje dokonalé zdravotnícke vybavenie
a odborne spôsobilý personál a napriek tomu, že mal k dispozícii laboratórne výsledky potvrdzujúce

sepsu aj klinický obraz pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti viac krát pochybil a doposiaľ
nevysvetli, prečo dieťa prekladal do Bratislavy. Zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa a zlyhanie
jeho životných funkcií nastal ako dôsledok nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Pretože
žalovaný sa súdom stanovenej lehote k znaleckému posudku podanému v konaní nevyjadril sú jeho
závery nesporné. Žalovaný svojim konaním porušil svoju právnu povinnosť a to viaceré zákony SR,
najmä Ústavu a zákon č. 576/2004 Z.z. a mal. K. S. následkom týchto pochybení zomrel. Smrť dieťaťa

nastala v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného poskytnúť mu zdravotnú
starostlivosť správne, pretože zo znaleckého posudku vyplýva, že pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti
lege artis by malo dieťa šancu na prežitie od 5 do 10 %, resp. 40 až 50 % a ani štatisticky vysoká
úmrtnosť nie je dôvodom, aby zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Poukazovanie na
vysokú úmrtnosť je irelevantné a naznačovanie žalovaného, že dieťa by aj tak zomrelo je neetické

a neprípustné. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom
princípe a nevyžaduje sa zavinenie. Pri určovaní výšky náhrady poukázala na to, že smrť dieťaťa
narušila rodinný život žalobcov. Žalobcovia nenaplnili základný predpoklad ich manželstva. Žalobca 1/
sa psychicky zrútil a žalobkyňa 2/ sa okrem psychických problémov musela vyrovnať aj s telesnými a
hormonálnymi zmenami, ktorými po pôrode prechádzala a ktoré museli byť po smrti dieťaťa ukončené.

Satisfakciu vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú požadujú neodporuje judikatúre SR
a pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nákladov s pohrebom a pomníkom pre dieťa, tento žalovaný
nikdy nespochybňoval a preto je nesporný.

4. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že antibiotická liečba bola vysadená, pretože

zdravotný stav dieťaťa sa zlepšoval. Nástup infekcie u dieťaťa bol v priebehu 24 hodín a rozsiahly.
Úmrtnosť je vysoká aj v prípade, ak by dieťaťu bola poskytnutá iná liečba o čom svedčí aj pokuta uložená
Úradom pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom liečba bola dieťaťu poskytnutá
správne a dieťa sa mohlo nakaziť aj baktériou z matky. Záverom uviedla, že zdravotnú starostlivosť
dieťaťu počas 10 dní jeho života poskytovali dvaja poskytovatelia a to Nemocnica s poliklinikou n.o.

v Leviciach a Fakultná nemocnica Nitra t.j. žalovaný. Zamestnanci oboch poskytovateľov vynaložili
maximálne úsilie a svoje vedomosti v snahe zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť a aj ju zabezpečovali
až do osudného posledného dňa, kedy sa zdravotný stav dieťaťa zhoršil tak, že prišlo k akútnemu
septickému ochoreniu so septickým šokom a jeho úmrtiu, čo vyplýva z oboch znaleckých posudkov. Aj
počas krátkeho priebehu ochorenia poskytovali lekári dieťaťu starostlivosť podľa najlepšieho vedomia a

svedomia,obvyklýchpostupovanimihodnotenéhopriebehuochoreniaazískanýchvýsledkovvyšetrení,
ktoré zabezpečovali a v snahe pomôcť mu sa ošetrujúca lekárka rozhodla preložiť dieťa na najvyššie
pracovisko v Bratislave. Znalkyňa nezistila, že by porušili nejaké právne predpisy a z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by žalovaný nevyužili svoje „dokonalé zdravotné vybavenie“ a ani, že by
manipuloval zo zdravotnou dokumentáciou tak, ako tvrdil žalovaný. že úmrtie syna žalobcov bolo

zavinené a spôsobené jeho zdravotným stavom. Úmrtie dieťaťa bolo v príčinnej súvislosti so sepsou,
resp. so septickým stavom tzv. Waterhouse - Friderichsenovým syndróm, pričom samotná príčina vzniku
ochorenia nebola preukázaná. Septické stavy vo väčšine prípadov napriek všetkej poskytnutej snahe,
technike, úvahám, vedomostiam a empatii vedú k úmrtiu pacientov, tak ako v prípade syna žalobcov. Aj
odborní konzultanti a znalci poukázali na to, že aj v prípade iného postupu by pravdepodobne neprišlo

k prežitiu dieťaťa. Pretože nebola preukázaná príčinná súvislosť namietal, že nie je dôvod na priznanie
uplatňovanej nemajetkovej ujmy a ani náhrady škody a aj to, že žalobcovia nepredložili počas celého
konania žiaden právne relevantný doklad o vzniku svojich zdravotných problémov, pričom od úmrtia
dieťaťa uplynulo už 5 rokov. Z uvedených dôvodov navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie podanú žalobu žalobcov (v plnom rozsahu) zamietol a súčasne o nároku na náhradu
trov konania strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovaná má (žalovanej priznáva) proti
žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané nasledovné skutočnosti:

7. Z výpisu z registra organizácií žalovaného vyplýva, že žalovaný je zariadením, v ktorom sa poskytuje
zdravotná starostlivosť a na svoje novorodeneckej klinike má aj úsek patologických novorodencov. Z
tehotenský preukazu žalobkyne vyplýva, že počas tehotenstva absolvovala vyšetrenia a ultrazvuky. Z
rodného listu vyplýva, že žalobcom sa XX.X.XXXX v X. narodil syn K. S.. Z úmrtného listu vyplýva, že K.
S.zomrelXX.X.XXXXvJ..Zosprávonovorodencovižalovanéhoalekárskejsprávyžalovanéhovyplýva,

že dieťa sa narodilo XX.X.XXXX o XX.XX hod. v Nemocnici v X. a bolo resuscitované hneď po pôrode a
o 22.00 hod.. Dňa 16.8.2013 o 00.17 hod. bol preto preložený na oddelenie patologických novorodencov
žalovaného. U žalovaného bola zahájená antibiotická liečba liekom Ampicilín a Gentamicín. Prvý liek
bol vysadený po 7 dňoch a druhý po vysadený 4 dňoch liečby. Dieťa bolo sondované, potom kŕmené z
fľašky a od 9. dňa dojčené. Dňa 25.8.2013 na 10 deň jeho života ho matka - žalobkyňa 2/ o 11.00 hod.
nadojčila a o 12.15 hod. spozorovala, že je nespokojné a plačlivé. Dieťa bolo preložené na JIS, bolo

mu urobené RTG hrudníka a brucha, odobratý patologický súbor a zahájená ATB liečba. Jeho klinický
stav sa zhoršoval. Bolo mu urobené CT brucha, podaný liek Furosemid, bolo kompletne na paranetálnej
výžive, niekoľko krát resuscitované. Bolo zahájené preloženie do Bratislavy, ale pri jeho odovzdávaní
prišlo k asystólii a neúspešne resuscitované a o XX.XX hod, zomrelo. Z listu o prehliadke mŕtveho
vyplýva, že príčinou smrti dieťaťa podľa klinického nálezu bolo kardiorespiračné zlyhanie, diseminovaná

intravaskulárna koagulopatia, sepsis neonatorum peracuta. Záverečnou diagnózou podľa pitvy bolo
kardiorespiračné zlyhanie, opuch pľúc zakrvácanie do nadobličiek, šokový stav nejasnej etiológie. Z
výsluchu žalobkyňa 2/ vyplýva, že dieťa pri nej v noci z 24. na 25.8.2013 nebolo. Zobrali jej ho o 20.00
hod. a priniesli jej ho až ráno o 8.00 hod. a bolo v poriadku. Vtedy ho nadojčila a o 3 hod. opäť. Vtedy
začalo mať dieťa zdravotné problémy. Z písomných vyjadrení žalovaného vyplýva, že 25.8.2013 mala

službu Dr. Holecová, ktorá má 3 ročnú prax a príslužbu Dr. Naništová, ktorá je poverená zastupovaním
prednostky a má odbornosť neonatológ, pediater a že 6 sestier v dennej a 6 sestier v nočnej službe. Z
vyjadrenia MUDr. Naništovej vyplýva, že dieťa bolo u matky 23.8 a 24.8. aj v noci, bolo dojčené, močilo,
malo stolicu a bolo v poriadku. Z vyjadrenia MUDr. Holecovej vyplýva, že nebol dôvod odoberať dieťa
od matky, nebol dôvod ani na sociálnu izoláciu a nebolo riziko infekcie. Z vyjadrenia sestry U. vyplýva,

že dieťa bolo 23.8.2013 od 9.00 hod. k matke, bolo spokojné, matka ho kŕmila z fľaše, nevracalo, malo
stolicu a aj močilo. Z vyjadrenia sestry G. vyplýva, že z noci z 23.8. na 24.8 boli dieťa na oddelení, bolo
spokojné a kŕmené z fľaše, nevracalo a močilo. Z vyjadrenia sestry Y. a sestry G. vyplýva, že 24.8.2013
bolo dieťa u matky, dojčila ho, močilo, malo stolicu a bolo spokojné. Z vyjadrenia sestry O. a G. vyplýva,
že v noci z 24.8.2013 na 25.8.2013 bolo dieťa u matky, dojčené a dokrmované, spokojné, malo stolicu

a močilo, pričom o 12.00 hod matka prišla s tým, že je plačlivé a nespokojné a začalo odstonkávať. Z
vyjadrenia sestry Sádovskej vyplývam že dieťa bolo o 13.30 hod. umiestnené do inkubátora, bolestivo
reagovalo pri manipulácii, hlasito odstonávalo, o 14.00 hod. bolestivo reagovalo pri prehmatávaní
brucha a hlasito stonalo, bol mu podaný Dornicum, Cefotaxim, EKG vyšetrenie. Z vyjadrenia sestry P.
vyplýva, že o 18.00 hod. malo bruško tvrdé a napäté, CT vyšetrenie, podaný Meropanem, Flebogama,

Furosemid, o 19.50 hod. asystólia, podaný adrenalín, o 21.20 hod. prekladané do Bratislavy. Z doplnenia
vyjadrenia MUDr. Naništovej vyplýva, že dieťa bolo dobre zavodnené a hydratované, mrazenú plazmu
objednala, Furosemid je indikovaný, príznaky mohli svedčať aj inému ochoreniu. MUDr. Holecová a
sestry v doplnení uviedli, že vzhľadom k odstupu času vychádzajú iba zo svojich záznamov, na základe
ktorých sa už vyjadrili. Z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z 22.3.2016 vyplýva, že

dieťaťu bola predpísaná glukóza, natrium chloratum, kalium chloratum, calcium gluconicum, magnesium
sulfuricum, parenatálna výživa, luminal, cerebrolyzin, nizoral, biogaia, ampicilín, grentamycín, cefotaxim,
meropeném, flebogamma, adrenalín, tenzamín, digoxín, bikartbonáty, vigantol, kyslík, inkubátor,
orogastrická sonda, endotracheálna intubácia, vyšetrenie SONO hlavičky, RTG pľúc, oftalmoskopické
vyšetrenie, MR vyšetrenie hlavy, RTG dutiny brušnej, CT brucha, malej panvy, laboratórne vyšetrenia,

chirurgické konzílium, SONO obličiek, kardiologické vyšetrenie, ECHO, skríningové vyšetrenie. Z
vyjadrenia jeho vedúcej sestry z 15.3.2016 vyplýva, že na prevoz dieťaťa do Bratislavy bol poskytnutý
prevozový inkubátor v plnej výbave a plne funkčný a transport bol realizovaný lekárkou MUDr.
NaništovouasestrouV.U..ZvyjadreníMUDr.Kytlicuvyplýva,žepôvodšokovéhostavusazdôvodujeho
rýchleho priebehu nepodarilo zistiť. Waterhouse-Friedrichsenov syndróm stanovili z mikroskopického

nálezu pri pitve a potvrdili mikroskopickým vyšetrením nadobličiek a že dôkaz gramozitívnych a
gramnegatívnych baktérií podľa Grama z mozgu a pľúc bol negatívny.8. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 27.1.2014 o výsledku šetrenia
podania vyplýva, že zdravotná starostlivosť poskytnutá Nemocnicou s poliklinikou v Leviciach nebola
žalobkyni poskytnutá správne a synovi žalobcov bola poskytnutá správne. Z oznámenia Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku šetrenia podania z 15.1.2015 vyplýva, že ukončenie
liečby antibiotikami bolo správne, mohlo sa uskutočniť lumbálna punkcia za účelom diagnostiky
ochorenia. Popis zdravotného stavu dieťaťa zo záznamu sestry dňa 25.8.2013 o 13.30 hod. svedčal
obehovému zlyhaniu (nedostatočný cirkulujúci objem v krvnom riečisku pri septickom šoku), kedy
sa všeobecne odporúča objemová resuscitácia, ktorá môže byť vykonaná jednorazovým podaním

fyziologického roztoku v dávke 0 ml na kilogram telesnej hmotnosti v priebehu maximálne jednej
hodiny. Doplnenie je základným predpokladom zvládnutia septického šoku. Údaje o takejto liečbe sa
v zdravotnej dokumentácii nenachádzajú. Záznam sestry o 14.00 hod. svedčil o progresii septického
šoku. Vyšetrenie acidobázy a záznam o tlaku sa v zdravotnej dokumentácii nenachádza. Dieťaťu bol
správne podaný antibiotický liek Cefotaxim. Dieťaťu by prospelo podanie krvnej plazmy. V dokumentácii
sa nenachádza záznam o monitorovaní vitálnych funkcií, vrátane tlaku krvi a acidobázickej rovnováhy.

V tom čase malo dieťa úplne zlyhanú cirkuláciu a CT vyšetrenie malo byť vykonané až po stabilizácii
obehu resp. dýchania. Podanie Furosemidu považovali za nesprávne. V septickom šoku bol vykonaný
ešte neúspešný pokus o preloženie dieťaťa do Bratislavy. Záverom preto skonštatovali, že zdravotná
starostlivosť žalovaným nebola dieťaťu 25.8.2013 poskytnutá správne, pretože neboli vykonané všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasne a účinnej liečby v súlade

s právnymi predpismi. Zhoršenie klinického stavu, ktoré viedlo k úmrtiu dieťaťa sa však nedalo
predvídať. Išlo o perakútne prebiehajúcu sepsu so septickým šokom, rozvojom poruchy zrážania
krvi a rozvojom multiorgánového zlyhania. Vyvolávateľ infekcie nebol potvrdený, ale priebeh jeho
ochorenia svedčí pravdepodobne o gram negatívnej infekcii. Svoj podiel na septickom šoku zohrali
pravdepodobne aj komplikácie z perinatálneho obdobia, ktoré sa podpísali na zhoršení jeho imunitných

funkcií, čo viedlo k septickému šoku s veľmi rýchlym priebehom, dôkazom čoho je príčina smrti a to
Waterhosue - Friderichsenov syndróm. Z protokolu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
z 25.11.2014 č. 166/2014 o vykonanom dohľadu u žalovaného od 16.8.2013 do 25.8.2013 vyplýva,
že zdravotná starostlivosť nebola dieťaťu poskytnutá správne, v súlade s § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z.z., pretože u neho nebola vo fáze začínajúceho objemového zlyhávania spôsobeného

nedostatočným cirkulujúcim objemom, zahájená tzv. objemová resuscitácia, neboli u neho pravidelne
nemonitorované vitálne funkcie, vrátane tlaku krvi a acidobázickej rovnováhy, CT vyšetrenie sa
malo vykonať až po hemodynamickej podpore a stabilizácii krvného obehu, nesprávne bol podaný
liek Furosemid a podanie katecholamínov je tiež sporné. Prizvaní boli odborní konzultanti úradu
MUDr. Chovancová CSc. a MUDr. Zibolen CSc.. Z upovedomenia Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou z 19.2.2015 vyplýva, že bolo začaté správne konanie a z rozhodnutia z 26.5.2015
vyplýva, že žalovanému bola uložená pokuta 1000 eur s odôvodnením, že žalovaný 25.8.2013 vo fáze
začínajúceho objemového zlyhávania, spôsobeného nedostatočným cirkulujúcim objemom u dieťaťa
nezahájil objemovú resuscitáciu, pravidelne nemonitoroval jeho vitálne funkcie, CT vyšetrenie mal
vykonať až po hemodynamickej podpore a stabilizácii krvného obehu a nesprávne mu podal liek

Furosemid. Pri určovaní jej výšky úrad prihliadol na to, že zhoršenie klinického stavu, ktoré viedlo k
úmrtiu dieťaťa sa nedalo predvídať. Z vyjadrenia zástupkyne žalovaného na pojednávaní vyplýva, že
rozklad proti rozhodnutiu žalovaný nepodal. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že pokutu zaplatil.
Z oznámenie z 15.12.2014 vyplýva, že žalovaný prijal opatrenia a to odborný seminár. Z odborného
stanoviska Doc. MUDr. Dariny Chovancovej CSc. z 22.4.2014 a jeho doplnenia z 22.4.2014 vyplýva,

že žalovaný poskytol dieťaťu zdravotnú starostlivosť správne. Z odborného stanoviska prof. MUDr.
Mirka Zibolena CSc. z 21.8.2014 vyplýva, že žalovaný dieťaťu neposkytol zdravotnú starostlivosť úplne
správne. Problematickým sa javí ako nezvládnutie septického šoku v období prvých klinických prejavov
(nedostatočná objemová resuscitácia a podpora obehu pri klinických príznakoch zlyhania cirkulácie)
s tým, že ani správne vedená objemová resuscitácia a hemodynamická podpora by v tomto prípade

nemusela viesť k záchrane dieťaťa.

9. Z trestného oznámenia z 11.9.2013 vyplýva, že žalobca 1/ podal trestné oznámenie. Zo
znaleckého posudku Inštitútu Forezných medicínskych expertíz s.r.o. z 11.12.2014 č. 323/2014,
ktorého konzultantom bol prof. MUDr. Mirko Zibolen CSc. vyplýva, že zdravotná starostlivosť bola

žalobkyni 2/ poskytnutá správne a smrť dieťaťa nenastala v príčinnej súvislosti s prenatálnou
starostlivosťou o ňu, či vedením pôrodu a odbornými postupmi počas pôrodu. Zdravotná starostlivosť
poskytovaná dieťaťu v zdravotníckom zariadení v Leviciach bola poskytnutá správne a jeho preklad do
zdravotníckeho zariadenia v Nitre bol vykonaný včas a správne. Zdravotná starostlivosť poskytovaná vzdravotníckom zariadení v Nitre t.j. u žalovaného však nebola dieťaťu poskytovaná správne. Žalovaný
nesprávne ukončil antibiotickú liečbu bez vykonania lumbálnej punkcie. Septický stav 25.8.2013
môže súvisieť s perinatálnou infekciou len v prípade, ak antibiotická liečba bola nedostatočná a

infekcia pretrvávala, inak išlo o neskorú infekciu, ktorá s včasnou infekciou nesúvisela. Terapeutické
a diagnostické opatrenia vykonané 25.8.2013 pri klinicky zrejmom priebehu septického šoku boli
nedostatočné, nebola vykonaná stabilizácia hemodynamiky objemovou resuscitáciou, žalovaný podal
dieťaťu nesprávne diuretikum a pomohla by mu čerstvá mrazená plazma, úplne chýbala objemová
resuscitácia, zabezpečenie centrálneho venózneho prístupu, systematické monitorovanie tlaku krvi aj

invazívnou metódou. Bezprostrednou príčinou smrti dieťaťa bol šokový stav Waterhouse-Friedrichsenov
syndróm, ktoré ochorenie je charakterizované septickým šokom a má vysokú úmrtnosť aj v prípade
správneho poskytnutia liečebnej starostlivosti a ani v prípade komplexnej a správnej liečby nemožno
ustáliť, že by takáto správna liečba zabránila úmrtiu dieťaťa. K okolnostiam prevozu dieťaťa do Bratislavy
neboli záznamy a preto je možné dopočuť príslušné osoby ako svedkov. Z emailu vyšetrovateľa JUDr.
Ľuboša Botku z 11.5.2016 vyplýva a ani nebolo v spore sporné, že trestné stíhanie bolo právoplatne

zastavené.

10. Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Hany Podešvovej vyplýva, že zdravotná starostlivosť
bola dieťaťu do 25.8.2013 poskytovaná u žalovaného lege artis. V momente, keď sa prudko začal
zhoršovať jeho klinický stav a laboratórne výsledky nasvedčovali sepse, sa však malo sa postupovať

inak. Mala byť zahájená objemová resuscitácia, tlak krvi, ktorý je pri sepse dôležitým ukazovateľom
rúcajúceho sa obehu, bol zmeraný iba raz o 13.30 hod a tej doby v záznamoch nie je, sledovanie
dieťaťa v tak závažnom stave nebolo dostatočné, podanie lieku Furosemidu bez doplnenia cirkulujúceho
objemu bolo bez efektu, dieťa nemalo od 13.30 hod. vyšetrené vnútorné prostredie, do Bratislavy
bolo prevážané bez odôvodnenia. Zásadné pochybenie bolo v tom, že nebola uskutočnená objemová

resuscitácia, ale nevedela s určitosťou povedať, či by jej prevedenie, vzhľadom k perakútnemu priebehu,
zabránilo smrti dieťaťa. Sepsa prebiehala vysoko agresívne a veľmi rýchlo a tak prežitie dieťaťa
by aj pri objemovej resuscitácie bolo veľmi neisté. Úmrtnosť je v takomto prípade udávaná 50 %
až 60 %, niektorí autori udávajú až 80 %. Septický šok sa obvykle nedá zvrátiť ani objemovou
resuscitáciou. Príčinou perakutne prebiehajúcej sepsy vedúcej k septickému šoku bola s najväčšou

pravdepodobnosťou infekcia G baktériou (gram negatívnou). Príčinou exogénnej infekcie môže byť
matkaalebozdravotníckypersonál.Každýjedinec,týmviacnovorodenecbývavnemocničnomprostredí
ohrozený nozokominálnou infekciou. Pri nej je rizikovým faktorom invazívny vstup do žily k aplikácii
liekov, ktorý bolo dieťaťu odstránený 3 hod. pred prvými príznakmi sepsy. Až až do 25.8.2013 nič
nenasvedčovalo tomu, že k infekcii prišlo. Dieťa teda nemohlo trpieť infekciou už z prenatálneho alebo

perinatálneho obdobia a popisované prejavy apnoe a kŕčov súviseli pravdepodobne s hypoglykémiou Je
viac než pravdepodobné, že u dieťaťa išlo o bakteriálnu infekciu, nasvedčuje tomu perakútny priebeh.
Laboratórne sa prejavuje poklesom bielych krviniek, ktorý nebol dieťaťu prevedený. Pretože sepsa
vznikla sepsa 11 deň života dieťaťa, išlo o neskorú sepsu. Ako prišlo k nákaze sa nedá s určitosťou
preukázať. Pravdepodobnejšie je, že išlo o nákazu exogénnu, ale nie je známe, či išlo o nejaký

nemocničný multirezistentný kmeň, vyselektovaný po liečbe dieťaťa kombináciou širokospektrálnymi
antibiotikami. V tomto prípade je úmrtnosť aj pri správnej liečbe 5-10 % a pokiaľ príde k septickému
šoku je úmrtnosť niekoľkonásobne vyššia. Príčinou smrti bol šokový stav - Waterhouse-Friderichsenov
syndróm. Strany Žalobcovia k znaleckému posudku nemali žiadne námietky. Žalovaný sa nevyjadril. Z
predloženej literatúry z uvedenému ochoreniu vyplývajú zistenia znalkyne. Dokazovanie predložených

článkami z internetu týkajúcimi sa zdravotnej starostlivosti poskytovanej žalovaným súd nevykonal,
pretože sa netýkajú toho sporu.

11. Zo sobášneho listu vyplýva, že žalobcovia sú manželia od 27.4.2013. Z výsluchu žalobkyne 2/
vyplýva, že so žalobcom plánovali dieťa a keď otehotnela tak uzavreli manželstvo. Smrť dieťaťa bola

strašná a ešte strašnejšie bolo to, že bola nečakaná, pretože nepočítala so žiadnymi komplikáciami.
Po smrti musela zamedziť laktáciu, musela brať lieky na spanie, museli sa odsťahovať z tomu, kde
bolo všetko nachystané na príchod dieťaťa, narušilo to jej vzťahy s najlepšími kamarátkami, s ktorými
naraz otehotneli a ktoré porodili deti. Hoci by chceli so žalobcom 1/ ďalšie dieťa, má problém otehotnieť,
pretože sa obáva priebehu tehotenstva a pôrodu a keď raz otehotnela, spontánne potratila. Nevie na to

zabudnúť, denne chodí na cintorín a pripomína si to. Narušilo to aj ďalšie rodinné vzťahy, pretože pre
jej rodičov to malo byť prvé vnúča, pre prarodičov pravnúča a pripomína sa to pri každých oslavách. Z
výsluchu žalobcu 1/ vyplýva, že so žalobkyňou 2/ uzavreli manželstvo po tom ako zistili, že je tehotná, na
dieťa sa tešili a pripravovali sa na jeho príchod. Stresujúci bol už pôrod dieťaťa, počas ďalšieho obdobiaich ubezpečovali, že bude všetko v poriadku a oni podpísali a súhlasili s čímkoľvek, aby to tak bolo. Do
posledných chvíľ nevedeli, že stav je taký vážny, pretože im tvrdili, že je to iba zápal a po vysadení ATB
pôjdu domov a tak to aj cítili. So žalobkyňou 2/ si rozumejú a tak to nejako zvládli. Počas prvého pol roka

bola z toho veľmi zničená, plakávala, nemohla spávať, brala tabletky a doposiaľ chodievajú spolu na
cintorín, resp. chodí žalobkyňa 2/ sama keď je v práci. Snažia sa o ďalšie dieťa, pretože si myslia, že by
im to pomohlo, ale neúspešne, hoci sú zdravotne v poriadku. Z faktúry, dodacieho listu, kópiu príjmového
dokladu a dokladu o úhrade vyplýva, že žalobcovia mali náklady na pohrebné služby vo výške 216,45
eur, na vence 32,19 eur, pomník a úpravu hrobu 663,88 eur. Z listu z 5.6.2015 vyplýva, že žalobcovia

si u žalovaného uplatnili nároku zaplatenie nemajetkovej ujmy a to žalobca 1/ vo výške 30 000 eur,
žalobkyňa 2/ vo výške 40 000 eur a náhradu škody 663,88 eur. List bol žalovanému doručený 9.6.2015.

12.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancie,spoukazomna preukázanéskutočnosti(skutkovýstavsporu),
citovaný článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.), citovaný článok 8 ods. 1
hlavy I. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 04.11.1950, s poukazom na citované

ustanovenia Občianskeho zákonníka Občianskeho zákonníka - OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 11, § 13
ods. 1 a 2, § 16, § 420 ods. 1 až 3) a s poukazom na citované ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, odôvodnil nasledovne:

13. Predmetom sporu je nárok žalobcov z titulu ochrany osobnosti podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, hlavy
I čl. 8 ods. 1 Dohovoru a § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to právo na ich súkromný a
rodinný život. Žalobcovia v spore tvrdia, že žalovaný im do týchto ich práv neoprávnene zasiahol tým,
že porušil svoju právnu povinnosť podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
pretože neposkytol ich novonarodenému synovi správne zdravotnú starostlivosť vo svojom zariadení

na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dôsledku čoho ich syn 25.8.2013 zomrel. Žalobcovia od
žalovaného požadujú, aby im peniazoch nahradil nemajetkovú ujmu ktorá im v dôsledku tohto vznikla
podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže nie je postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Predmetom sporu je aj nárok žalobcov na zaplatenie majetkovej škody, ktorá
im v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

14. Právo na ochrany osobnosti je popri nároku na náhradu škody samostatným nárokom. Ich
vzťahom sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo168/2009 a
sp. zn. 3Cdo/228/2012, kde uviedol, že obsahom a účelom sú právnym vzťahom zodpovednosti za
nemajetkovú ujmu podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka najbližšie právne vzťahy zodpovednosti

za majetkovú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka analogicky. V konaní nebolo sporné,
že žalobcovia sú aktívne legitimovaní na uplatnenie práva na ochranu osobnosti, pretože boli rodičmi
dieťaťa a ani pasívna legitimácia žalovaného, pretože jeho lekári a sestry boli použití na realizáciu jeho
činnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe.
Predpokladmi zodpovednosti za nemajetkovú ujmu a aj majetkovú škodu je preukázanie protiprávneho

úkonu toho, kto neoprávnený zásah do vykonal, resp. škodcu, vzniku ujmy na strane tých do ktorých
osobnostnýchprávbolozasiahnuté,resp.poškodenýchapríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonom
a vznikom ujmy, resp. škody. Všetky tieto predpoklady boli v konaní sporné, pretože žalovaný namietal,
že neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, nebol preukázaný rozsah ujmy žalobcov a ani príčinná
súvislosť.Navznikzodpovednostizanemajetkovúujmusanevyžadujesubjektívnypredpokladvpodobe

zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal.

15. Vykonaným dokazovaním a to výsluchom žalobcov bolo v konaní preukázané, že 25.8.2013 zomrelo
po 10-tich dňoch života jediné dieťa žalobcov, na ktorého narodenie sa tešili a pripravovali. Z výsluchu
a aj podnetov žalobcov na začatie správneho a trestného konania mal súd za preukázané, že táto

strata je pre nich tou najväčšou stratou a pociťujú ju doposiaľ veľmi úkorne a to aj bez preukázania
ich psychických problémov. Vykonaným znaleckým dokazovaním znalkyňou MUDr. Podešvovou, proti
ktorému neboli stranami vznesené žiadne námietky, znaleckým posudkom v trestnom konaní a
rozhodnutiami, protokolom a oznámeniami Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a aj
odborným stanoviskom MUDr. Zibolena CSc. prizvaného Úradom mal súd preukázané, že žalovaný

neposkytol synovi žalobcov 25.8.2013 od cca 12.00 hod. zdravotnú starostlivosť správne. V momente,
keď sa začal prudko zhoršovať klinický stav dieťaťa a laboratórne výsledky nasvedčovali sepse mal
zahájiť objemovú resuscitáciu. Dieťaťu okrem toho nedostatočne meral tlak krvi, ktorý je pri sepse
dôležitým ukazovateľom rúcajúceho sa obehu, nesledoval dieťa dostatočne, nevyšetril mu vnútornéprostredie, nepreviedol mu laboratórne vyšetrenie bielych krviniek, podanie lieku Furosemidu bez
doplnenia cirkulujúceho objemu bolo bez efektu a bez odôvodnenia zahájil prevoz dieťaťa do Bratislavy.
Žalovaný týmto svojim konaním, resp. nekonaním porušil svoju povinnosť podľa § 4 ods. 3 zákona

č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, pretože dieťaťu neposkytol od uvedeného času zdravotnú
starostlivosť správne. Žiadne ďalšie porušenie vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti poskytovanej
žalobkyni 2/, z ktorej sa dieťa narodilo, resp. dieťaťu odo dňa jeho preloženia k žalovanému do 25.8.2013
do 12.00 hod. neboli vykonaným dokazovaním preukázané, pričom podľa znalkyne išlo o neskorú
infekciu, ktorá nemala súvis s prenatálnym a perinatálnym obdobím a preto súd dokazovanie znalcom

z odboru gynekológia a pôrodníctvo nevykonal. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcov o tom,
že by sa žalovaný o dieťa riadne v noci z 24.8.2013 na 25.8.2013 nestaral, dieťa by bolo dehydrované
a že by zasahoval do zdravotnej dokumentácie dieťaťa, pretože to nepreukázali vyjadrenia lekárov a
sestier, ktoré mali v spornom čase službu, znalecký posudok, trestné a ani správne konanie. Znaleckým
dokazovaním bol potvrdené, že príčinou smrti dieťaťa bol šokový stav tzv. Waterhouse-Friderichsenov
syndróm, pričom táto skutočnosť ani nebola v konaní sporná. Nebolo sporné ani to, že sepsa u dieťaťa

prebiehala vysoko agresívne a veľmi rýchlo, pretože od prvých jej príznakov 25.8.2013 o cca 12.00
hod. po úmrtie dieťaťa 25.8.2013 o 22.30 hod. uplynulo iba 10,50 hod.. Podľa znalkyne, znaleckej
organizácie a aj Úradu vzhľadom k takémuto perakútnemu priebehu ochorenia by prežitie dieťaťa aj pri
objemovej resuscitácii bolo veľmi neisté, pričom septický šok sa objemovou resuscitáciou obvykle ani
zvrátiťnedá.Hocižalobcoviapoukazovalinato,žezuvedenéhovyplýva,žeichsynmalšancunaprežite,

v prípade správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti, nepreukázali, že žalovaný tým, že ju správne
neposkytol t.j. nepodal dieťaťu objemovú resuscitáciu, dostatočne ho nemonitoroval, neurobil všetky
vyšetrenia, podal mu jeden liek nesprávnym spôsobom a zahájil jeho prevoz bez odôvodnenia privodil
tak jeho smrť. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nekonaním, resp. nesprávnym
konaním žalovaného a ujmou, resp. škodou na strane žalobcov, ku ktorej prišlo smrťou ich dieťaťa. Tieto

zistenia, že zohľadnil aj správny orgán, pretože žalovanému uložil v správnom konaní pomerne nízku
pokutu a aj orgán v trestnom konaní, pretože trestné konanie bolo právoplatne zastavené. To, že sa
žalovaný k znaleckému posudku nevyjadril, neznamená, že sa stala nespornou skutočnosť, ktorá z neho
nevyplýva. Znaleckým dokazovaním, v trestnom a ani správnom konaní sa nepodarilo preukázať ani, čo
bolo príčinou sepsy a ako prišlo k nákaze, pričom podľa odborníkov išlo pravdepodobne o bakteriálnu

infekciuaknákazeprišloexogénne.Pretožeabsentujejedenzpredpokladovzodpovednostižalovaného
za ujmu a aj škodu žalobcov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol a ďalšími námietkami sa nezaoberal,
pretože nemali vplyv na jeho rozhodnutie.

16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č.

160/2015 Z. z.) a pretože žalovaný bol v konaní úplne úspešný, priznal mu proti neúspešným žalobcom
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Uvedený rozsudok včas podaným spoločným odvolaním napadli len žalobcovia domáhajúci sa jeho
zmeny tak, aby ich podanej žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, keď požadovali aj priznanie nároku

na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súdu prvej inštancie vyčítali, že nesprávnym procesným
postupom im znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že jeho rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť
procesného postupu spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, z ktorého by sa mali dozvedieť

o dôvodoch prijatia či odmietnutia ich argumentov, avšak súd prvej inštancie neuviedol všetky ich
zásadné skutkové tvrdenia, odignoroval ich a vôbec sa k nim nevyjadril, teda ani ich právne neposúdil,
teda konal v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, keď si bez odôvodnenia osvojil názor žalovaného,
pričom svoje rozhodnutie neodôvodnil ani ústne na pojednávaní, ktoré vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia, keď otázka neznie, či by aj tak niekedy ich syn zomrel, ale či by prežil okamih

svojej smrti dňa 28.03.2013; odôvodnenie rozsudku je tak nedostatočné a nepresvedčivé. Súdne
rozhodnutie trpí skutkovými vadami, keďže v konaní bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ,
nesprávnosť bola spôsobená nesprávnym vyhodnotením predložených dôkazov, ako aj interpretáciou
záverov znaleckého dokazovania, keď z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva, že súd sa nedostatočne
oboznámil s obsahom ich podaní ako aj dôkazmi, ktorými svoje tvrdenia podopreli, keď okrem toho

možno rozhodnutie považovať tiež za prekvapivé, keďže je v rozpore s vykonaným dokazovaním a
judikatúrou v obdobných veciach, v rozpore s článkom 2 ods. 1 CSP a teda naplnením princípu právnej
istoty. Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva v tom, že bola žaloba zamietnutá, i keď boli splnené
všetky predpoklady jej vyhoveniu. Následne v dôvodoch odvolania odvolatelia sa postupne vyjadrovalik jednotlivým odsekom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd nedostatočne
uviedol ich skutkové tvrdenia zo žaloby, konkrétne, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
konštatoval, že nebohému novorodencovi K.W. nebola zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného v

dohliadanom období dňa 25.8.2013 poskytnutá správne, t.j. neboli vykonané všetky zdravotné úkony
na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby a v súlade s platnými právnymi
predpismi. Neboli splnené predpoklady žalovaným nasadenej liečby, táto preto nemohla byť účinná a
neúčinnou liečbou žalovaný spôsobil smrť ich syna. Nesprávne tiež boli uvedené námietky žalovaného
v žalobe, keď možnosť záchrany pacienta pri správnej terapii nevylúčila ani znalecká organizácia v

posudku 323/2014 a keď žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil ich tvrdenia o porušení svojej právnej
povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, keď nesprávnosťou jej poskytnutia spôsobil
ich synovi smrť. Na pojednávaniach poukázali aj na nezrovnalosti v zdravotnej dokumentácii syna
a vyjadrili sa podrobne k listinám predloženým v konaní, keď poukazovanie žalovaného na vysokú
úmrtnosť je irelevantné, keďže otázka neznie, či by dieťa aj tak zomrelo, ale či by v prípade, že
by mu bola zdravotná starostlivosť poskytovaná správne, prežilo okamih svojej smrti. Každý jeden

ľudský organizmus je jedinečný a možno iba predpokladať, čo by sa udialo, neexistuje však hranica,
ktorá by určovala, pri akej pravdepodobnosti úmrtia, či prežitia sa má prestať poskytovať zdravotná
starostlivosť správne. Žalovaný ako špecialista - odborník mal možnosti, aby odhalil, že dieťa nie je
v poriadku - je zasiahnuté sepsou a mal aj možnosť jeho život pri správnej liečbe zachrániť, alebo
aspoň predĺžiť. Po preukázaní neposkytnutí zdravotnej starostlivosti správne je potrebné vysporiadať

sa s požiadavkou na existenciu príčinnej súvislosti, avšak je nemysliteľné, aby sa oni ako žalobcovia
bez medicínskeho vzdelania mohli žalovanému vyrovnať svojimi znalosťami a byť mu rovnocenným
partnerom, z ktorých dôvodov by malo prísť k faktickému preneseniu dôkazného bremena na stranu
žalovanému ako poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, k založeniu jeho procesnej povinnosti,
kauzálny vzťah vyvrátiť; z týchto dôvodov priložili aj odborné články podporujúce ich pochybnosti o

správnej diagnostike, ktoré v konečnom dôsledku preukazujú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
poskytnutím zdravotnej starostlivosti a úmrtím ich syna. Príčinný vzťah nemožno priamo pozorovať - na
rozdiel od konania a následku je jeho prítomnosť vždy niečím, čo sa vyvodzuje zo skúsenosti založenej
na opakovaných pozorovaniach, teda aj príčinný vzťah medzi konaním (nekonaním) žalovaného a
následkom - úmrtím pacienta zostáva úsudkom, ale nie objektívne pozorovateľným javom. V konaní

bolo preukázaných niekoľko pochybení spôsobilých vyvolať škodlivý následok, ktorý aj nastal, čím
považujú vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom ujmy za preukázaný. Nakoľko sa súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ich podaním zo dňa 14.06.2016 a jeho prílohami
vôbec nezaoberal, je ťažké určiť, či ho pri rozhodovaní vôbec bral do úvahy, v každom prípade
sa však v odôvodnení s tvrdeniami a dôkazmi nevysporiadal. Tvrdenia žalovaného o správnosti

poskytnutiazdravotnejstarostlivostiichsynovijevrozporesošetrenímÚradupredohľadnadzdravotnou
starostlivosťou, ako aj závermi dvoch znaleckých posudkov a rozhodnutím v správnom konaní, keď
z dokazovania sa potvrdilo, že žalovaný nevyužil ani svoje úplné základné zdravotné vybavenie,
ako je teplomer a tlakomer, a vôbec nesledoval základné životné funkcie novorodenca v kritickom
stave a nepodal mu tekutinu ako prvú a zásadnú terapiu pri sepse. Odôvodnenie rozhodnutia je

zároveň nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keďže si súd odporuje v skutočnostiach, ktoré pokladal
za preukázané, teda tieto rozpory spôsobili nesprávnosť skutkových zistení a rozhodnutia vo veci.
Vo vzťahu k ich synovi neboli vykonané všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby v súlade s platnými predpismi, na zhoršení jeho zdravotného
stavu, ako aj na jeho smrti má podiel iba nesprávna zdravotná starostlivosť žalovaného, ktorý disponoval

technickým vybavením aj personálom pre zabezpečenie včasnej a účinnej liečby, ktorú nezabezpečil,
čo smrť ich syna spôsobilo. Ak by k pochybeniam žalovaného neprišlo, nemuselo prísť ani k zhoršeniu
klinického stavu a smrti pacienta, keď pochybeniami žalovaného mu bola odobratá šanca na prežitie,
všetky pochybenia mali za následok jeho smrť v čase, v ktorom zomrel. Poskytovateľ zdravotníckej
starostlivosti nezodpovedal za výsledok, ale za správnu voľbu a prevedenie diagnostického, liečebného

a ďalších zákrokov, a tieto v prípade ich syna neboli dostačujúce, alebo neboli zvolené správne.
Zastavenie trestného konania neznamená, že žalovaný nepochybil, keď priznanie nemajetkovej ujmy
ani nemôže byť predmetom rozhodnutia v trestnom konaní, keď pri občianskoprávnej zodpovednosti
v tomto konaní sa nevyžaduje aj trestnoprávna zodpovednosť. Nedostatočná objemová resuscitácia
je zásadným pochybením žalovaného v liečebnom postupe, keď žalovaný nerozpoznal, že dieťa trpí

sepsou a preto správnu liečbu ani neaplikoval. V záznamoch absentuje dôvod, prečo mal byť syn
preložený do Bratislavy, keď sepsu potvrdenú vyšetrením CT by aj podľa znalkyne mali zvládať
všetky novorodenecké pracoviská, teda aj žalovaný, ktorý je podľa vlastných tvrdení špecializovaným
pracoviskom disponujúcim erudovaným personálom a život zachraňujúcou technikou. Znalkyňa tiežuviedla, že pri správnej liečbe je úmrtnosť pri takejto infekcii iba 5 až 10 %, maloletý však liečený
správne nebol a keďže sa žalovaný k znaleckému posudku nevyjadril, skutočnosti v ňom uvedené
sa stali nespornými. Edém na pľúcach bol podľa znalkyne sprievodným znakom sepsy, teda už aj pri

zdravotnej starostlivosti pred 25.08.2013 prichádzalo zo strany žalovaného k pochybeniam. Žalovaný
nevyvrátil manipuláciu so zdravotnou dokumentáciou ich syna. Súd prvej inštancie síce správne dospel
k záveru, že zdravotná starostlivosť nebola žalovaným poskytovaná správne, neuviedol však všetky
pochybenia žalovaného, ktoré boli v konaní preukázané. Okrem súdom uvedeného sepse nasvedčovali
nielen laboratórne výsledky, ale aj telesné prejavy (klinický obraz) novorodenca, pozorovateľné aj bez

laboratórnych vyšetrení. Napriek tomu však žalovaný dostatočne nesledoval jeho životné funkcie a
CT vyšetrenie bolo synovi urobené v nestabilizovanom stave. Súd sa nedostatočne vysporiadal s ich
tvrdeniamiotom,žedieťaznoci24.08.na25.08.nebolosmatkouajepochybné,ktosaodieťastaralači
bolovnocinakŕmené,keďženebolomatkoudojčené.Poukazovaniesúdu,žemanipuláciusozdravotnou
dokumentáciou nepreukázali znalecké, trestné a ani správne konanie, je nesprávne, keďže to ani nebolo
ich predmetom. Nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie vedú k prezumpcii príčinnej súvislosti

vtedy, ak žalovaný nezadokumentoval všetky údaje za predpokladu, že ich dokumentácia by mohla
odhaliť pochybenie žalovaného, ktoré mohlo spôsobiť pacientovi ujmu. Ako by sepsa prebiehala aj pri
správnej liečbe, nevie dnes už nikto preukázať, poukazovanie na to, že by dieťa aj tak zomrelo, lebo pri
WFS je úmrtnosť vysoká, je nesprávne. Znalkyňa v závere posudku 20/2018 v odpovedi na otázku č.
20 uviedla, že pri správnej liečbe sepsy je úmrtnosť novorodencov iba 5 až 10 %, teda šanca na prežitie

je 90 až 95 %. Pôvodca WFS sa nikdy nepreukázal, jeho príčinou môže byť aj trauma, keď takouto
traumou pri novorodencovi môže byť aj nedostatočná hydratácia, nesprávne podanie liekov, nesprávna
manipulácia ako aj nedôvodný prevoz na iné pracovisko. Žalovaný skutočnosti uvedené v znaleckom
posudku nenamietal, teda uznal, že pri správnom postupe mal sepsu rozpoznať a túto mal aj zvládnuť.
Nikto dnes nedokáže povedať, čo by bolo, keby sa dieťaťu objemová resuscitácia poskytla, avšak

príčina jeho zdravotných ťažkostí mohla byť odhalená a pri vykonaní úkonov žalovaného, ktoré viedli k
zhoršeniu zdravotného stavu syna aj podľa znaleckého dokazovania nemožno dospieť k nezvratnosti,
keď sepsa - septický šok a dokonca aj WFS sú liečiteľné, s úmrtnosťou žalovaného pri liečbe 20 až 40
%. Žalovaný podľa znaleckého dokazovania už od začiatku neprospievania ich dieťaťa nepostupoval
v súlade so známymi poznatkami lekárskej vedy a možnosťami dostupných diagnostických metód,

zdravotný stav nerozpoznal a nepoužil správne postupy k liečbe a dieťa preto zomrelo. V konaní nebolo
nikdy s istotou dokázané, (v súčasnosti po jeho smrti sa to s istotou dokázať ani nedá), že u ich syna
išlo o taký stav, ktorý by bol nezvratný, a ktorému by nebolo možné správnou liečbou zabrániť. Zo
znaleckého dokazovania vyplynula šanca prežitia, určovať hranicu, kde je možné akceptovať nesprávne
poskytovanie zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že by pacient aj tak zomrel, je neprijateľné (rozsudok

NS SR sp. zn. 6Cdo/168/2010). Úlohou súdu nebolo skúmanie, či je príčinná súvislosť medzi vznikom
ochorenia a smrťou pacienta, ale či je takáto súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, teda
zanedbaním zdravotnej starostlivosti, a smrťou ich syna, ktorá im spôsobila nenapraviteľnú ujmu. Z
výsledkov dokazovania jednoznačne vyplýva, že konanie, resp. nekonanie žalovaného sa podieľalo
na zhoršení zdravotného stavu novorodenca, ktorý nakoniec zomrel, lebo žalovaný ani do konca

jeho života správne neurčil jeho ochorenie a správne neurčil ani jeho liečbu, hoci tak pri správnom
poskytovaní zdravotnej starostlivosti mal možnosť urobiť. Nerozpoznanie a neliečenie sepsy viedlo
k tomu, že táto prerástla do septického šoku, ktorý bol prvotnou príčinou jeho smrti, keď žalovaný
zároveň zvýšil mieru vytrpených bolestí syna a ukrátil ho o jeho šancu na život. Tvrdenie žalovaného,
že by dieťa v dôsledku ochorenia zrejme aj tak zomrelo, je potrebné považovať za irelevantné vo

vzťahu k predmetu konania, keďže bolo preukázané, že dieťaťu dostatočná zdravotná starostlivosť
poskytnutá nebola a teda k pochybeniu žalovaného prišlo. Dôkazné bremeno o tom, že škoda (následok)
nevznikla jeho konaním je na škodcovi, protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody,
stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa má podieľať na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený
a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou (rozsudok KS Nitra sp. zn. 9Co/330/2012). Preukázanie

príčinnej súvislosti tak, ako to vyžaduje súd, nie je možné, príčinná súvislosť môže byť ustálená len s
väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou, keď pri hodnotení dôkazov by súd mal brať do úvahy aj
to, nakoľko je možné vôbec nejaký dôkaz podať, vzhľadom k stavu vedeckého poznania, teda príčinná
súvislosťvzdravotníckychsporochjevždyzaloženánaúsudku,vdôsledkučohopretomusíbyťdôkazné
bremeno uľahčené použitím skutkových domnienok. Ak bolo preukázané, že žalovaný sa dopustil hrubej

chyby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a táto chyba bola spôsobilá privodiť škodlivý následok
(ktorý aj nastal), platí vyvratiteľná domnienka, že táto chyba spôsobila ujmu pacienta; konštrukcia tejto
domnienky vychádza zo skutočnosti, že na základe ľudských skúseností možno usudzovať, že medzi
takouto hrubou chybou a ujmou pacienta býva obvykle daná príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť jenajobtiažnejšou a najproblematickejšou časťou dokazovania v medicínskych sporoch, jej neochvejné
a absolútne preukázanie je potrebné skúmať citlivo vo vzťahu k obom účastníkom sporu, keď sú
presvedčení, že pre nepriznanie nemajetkovej ujmy nepostačuje len tvrdenie žalovaného, že jeho

protiprávne konanie len dovŕšilo nepriaznivý zdravotný stav pacienta. Dokazovaním bolo bezpečne
preukázané, že zhoršenie zdravotného stavu nastalo práve ako dôsledok nesprávneho poskytnutia
zdravotnej starostlivosti. Na zbavenie sa zodpovednosti žalovaného nepostačuje ani jeho tvrdenie, že
vynaložil všetko svoje úsilie, keď dokazovaním bolo preukázané, že tomu tak nebolo, teda preukázaním
jeho hrubej chyby žalovaný sa na žalovaného prenieslo dôkazné bremeno, aby preukázal, že škodlivý

následok by nastal, aj pokiaľ by sa takejto hrubej chyby nedopustil, čo však žalovaný nepreukázal. Preto
pokiaľ je preukázaná hrubá chyba žalovaného, pričom táto chyba je spôsobilá škodlivý následok privodiť
a tento skutočne aj nastal, je nepochybne daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom ujmy. Ak by žalovaný poskytoval ich synovi zdravotnú starostlivosť správne, určite by prežil
okamih svojej smrti a nezomrel by v kritickom, nestabilizovanom stave v sanitke, na následky septického
šoku. Súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď od nich vyžadoval neochvejný dôkaz príčinnej

súvislosti, keďže takýto dôkaz dnes už nie je možné podať, a to následkom (práve) konania žalovaného.
Je na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobností, aby preukázal, že k zásahu prišlo v súlade s
právom, t. j. že existovala konkrétna okolnosť, ktorá podľa právneho poriadku neoprávnenosť zásahu
vylučuje (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/964/2000), ktoré pravidlo prenosu dôkazného bremeno sa
prenieslo aj do judikatúry SR a malo byť použité aj v ich prípade. Pokiaľ žalovaný nedokáže pravdivosť

svojich tvrdení, znamená to, že platí opak, a ide teda o (jeho) tvrdenie nepravdivé. Ak súd od nich
požaduje preukázanie, že žalovaný tým, že zdravotnú starostlivosť správne neposkytol, privodil jeho
smrť, vlastne tvrdí, že by ich syn aj tak zomrel. Preukázať túto skutočnosť je však dnes už nemožné
a takýto dôkaz by bol nadbytočný, pretože dokazovanie teoretickej možnosti prežitia (smrti) pacienta
v podmienkach ústavnej starostlivosti žalovaného, by nič nezmenilo na tom, že pri riadne poskytnutej

zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného nemusel takýto následok vôbec nastať. Za rozhodujúcu
treba považovať skutočnosť, že po nesprávnej zdravotnej starostlivosti žalovaného sa stav pacienta
v priebehu pár hodín natoľko zhoršil, že zomrel, ktorý záver by ani vykonanie ďalšieho dokazovania
nebolo spôsobilé zmeniť. Nie je možné posudzovať vec, ktorá nenastala, teda či by pacient zomrel
aj v prípade poskytnutia zdravotnej starostlivosti správne (rozsudok KS Nitra sp. zn. 7Co/1070/2015).

Výklad príčinnej súvislosti žalovaným a v odôvodnení súdu by tak bol prekážkou výkladu judikovaného
Najvyšším súdom SR, že právne predpisy vydané na ochranu určitých osôb treba vykladať tak, aby sa
im ochrany skutočne aj dostalo. Príčinnú súvislosť správny orgán neskúmal, jej neexistencia nevyplýva
ani zo záverov trestného konania a v tomto spore ide o vyvodenie občianskoprávnej zodpovednosti,
pri ktorej sa naplnenie trestnoprávnej zodpovednosti nevyžaduje. To, že sa nepodarilo preukázať, čo

bolo príčinou sepsy a ako prišlo k nákaze, nie je pre toto konanie rozhodujúce, keďže nie je podstatné,
ako samotné ochorenie vzniklo, ale to, že žalovaný toto ochorenie napriek jeho príznakom nerozpoznal
a správne neliečil a v dôsledku nesprávne poskytovanej zdravotnej starostlivosti ich syn zomrel. Pre
nesprávnosť právneho záveru sa súd prvej inštancie nezaoberal ani výškou nimi požadovanej náhrady
za nemajetkovú ujmu, keď v tejto časti uplatneného nároku zotrvávajú na svojich vyjadreniach a je

zrejmé, že postupom non lege artis do ich osobnostných práv žalovaný zasiahol.

18. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu podané nebolo.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcov a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušiť (a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, aj ohľadom trov tohto odvolacieho konania) z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľnéprenedostatočnosťačiastočnúrozpornosťdôvodovodôvodneniaanedávaodpovede

na právne významné odvolacie dôvody, čím došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý proces,
ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno.

20. Predmetom sporu je zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobcovia uplatňujú voči
žalovanému v súvislosti s úmrtím ich syna, ktoré úmrtie si spájajú s dôsledkom nesprávnej zdravotnej

starostlivosti žalovaného ako jej poskytovateľa. Citová ujma je ujmou odlišnej povahy, ktorá nie je
odškodňovaná žiadnym z ustanovení § 420 až § 450 OZ, nejde o ujmu spôsobenú na duševnom
zdraví pozostalých oznámením im úmrtia blízkej osoby, ale o ujmu vyvolanú narušením súkromných
väzieb pozostalých, ktorá sama osebe nemusí vyvolať ich poškodenie duševného zdravia. Podmienkouodškodnenia nemajetkovej ujmy je protiprávne narušenie rodinných vzťahov predstavujúce zásah
do práva na súkromie a rodinný život pozostalých fyzických osôb, danosť príčinnej súvislosti medzi
zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy na súkromí fyzickej osoby nevyžadujúcej zavinenie a taká

forma zásahu, ktorá je objektívne spôsobilá vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení práva na ochranu
súkromia a rodinného života (pozostalej) fyzickej osoby. V danom spore súd prvej inštancie nevzhliadol
žalobu dôvodnou s poukazom na to, že v konaní (v spore) nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
nekonaním, resp. nesprávnym konaním žalovaného a ujmou, resp. škodou na strane žalobcov, ku
ktorej prišlo smrťou ich dieťaťa, keď žalobcovia nepreukázali, že žalovaný nesprávnym zdravotným

postupom - starostlivosťou spočívajúcou v nepodaní dieťaťu objemovej resuscitácie, nemonitorovaním
jeho vitálnych funkcií, neurobením všetkých vyšetrení, nepodaním mu správneho lieku a jeho prevozom
bez odôvodnenia privodil jeho smrť. Príčinná súvislosť v práve je ponímaná ako vzťah príčiny a následku
medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym konaním) škodcu a vznikom škody (ujmy). Ak je
vznik škody (podľa obvyklého chodu vecí a skúseností) adekvátnym následkom protiprávneho úkonu
(má povahu nutnej príčinno-účinkovej väzby), musí sa súčasne preukázať, že bez tejto príčiny by

škoda nenastala, keď posudzovanie kauzálneho nexu ako priamej väzby javov, v rámci ktorého jeden
jav (príčina) priamo (bezprostredne) predchádza a vyvoláva druhý jav (následok) nie je právnou, ale
(len v konkrétnych súvislostiach riešenou) skutkovou otázkou a pri jej zisťovaní treba škodu izolovať
zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, rozhodujúca je iba vecná súvislosť
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti (priamosti pôsobenia príčiny na následok) musí byť

v každom konkrétnom prípade preukázaná, nemožno ju len predpokladať. V prípade, že vo vzťahu ku
škode existuje niekoľko relevantných príčin, je nevyhnutné zistiť a vyhodnotiť ich vplyv (vrátené miery
vplyvu) vo vzťahu k následku (škode). Uvedené platí všeobecne v sporoch o náhradu škody, z čoho
potom pramení dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti na strane žalobcu. V súvislosti s
preukázanímpríčinnejsúvislostivmedicínskychsporocht.j.sporochmedzipacientmi,resp.pozostalými

po pacientoch a poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, však uvedené dôsledne neplatí. V zahraničí
existujúca súdna prax umožňujúca nahrádzať „stratu šance“ a znižujúca nároky na dôkazné bremeno na
postačujúci dôkaz dostatočnej pravdepodobnosti sa postupne premieta i do súdnej praxe v Slovenskej
republike, vyžadujúcej podmienku istého vzťahu medzi príčinou a následkom, teda na neudržateľnosti
preukazovania „100%-nej“ objektívnej príčinnosti, ktorá príčinná súvislosť nie je definovaná právnymi

predpismi a teda môže byť rozhodovacou praxou prehodnotená. Z tohto pohľadu považuje odvolací
súd za významný zlom Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 716/2016 z 24.10.2017 (publikovaný v
Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 37/2017), v ktorom Náleze v bodoch 42.
až 47. posudzoval Ústavný súd SR v prípadoch tzv. medicínskoprávnych sporoch objektívne limity
spojené s dokazovaním kauzálnej súvislosti stranou so slabším postavením (poškodeného pacienta

resp. pozostalých po tomto pacientovi), pričom konštatoval, že požiadavka jednoznačného preukázania
príčinnej súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty je neprimeraná z aspektov
práva na spravodlivé súdne konanie a zásady rovnosti účastníkov konania a teda je potrebné dôkazné
bremeno rozložiť napríklad jeho sekundárnym prenesením na žalovaného, keď neistota vo vzťahu k
príčinnejsúvislostijespravodlivovyvážená vzásadetým,akjevpochybnostiachrozhodnutévprospech

toho, komu ujma vznikla. V podstate zhodné závery prijal už dávnejšie Ústavný súd Slovenskej republiky
aj v uznesení zo dňa 12.08.2008 sp. zn. I.ÚS 1919/2008, keď sú významné rovnako rozhodnutia
všeobecných súdov SR (napríklad rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/197/2015 z 21.06.2016,
resp. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/97/2018 zo dňa 23.10.2018 a 9Co/51/2019 z
25.06.2019, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/168/2010 z 09.11.2011). Úlohou

súdu je vyhodnotiť všetky dôkazy produkované v spore jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach
a posúdiť príčinnú súvislosť medzi konaním resp. nekonaním žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a jej dosahu na úmrtie syna žalobcov kritériom nezainteresovanej racionálne uvažujúcej
osoby zohľadňujúcej obvyklý chod vecí v čase a určiť najpravdepodobnejšiu variantu príčiny úmrtia.
Podľa názoru odvolacieho súdu iba ak by bolo v spore jednoznačne preukázané, že aj pri poskytnutí

správnej zdravotnej starostlivosti by následok smrti syna žalobcov nastal, iba potom by bolo možné, s
ohľadom na jeho zistené porušenia povinností, na objektívny charakter zodpovednosti žalovaného, na
predpoklady jej zbavenia sa (vyvinenia) a uvedené dôkazné bremeno aj na jeho strane, skonštatovať,
že sa žalovaný v spore úspešne ubránil a nebola tak preukázaná situácia, že na strane nebohého syna
žalobcovdošlokstratešancenaprežitie.Inakpovedané,žalovanýmusívsporejednoznačne,vzhľadom

k nesprávnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti, preukázať to, že i v prípade, ak by zdravotnú
starostlivosť poskytol správne, smrť dieťaťa by z iných príčin nezvratne nastala, nakoľko len v takom
prípade by nesprávna zdravotná starostlivosť nebola (nemohla byť) v príčinnej súvislosti s jeho konaním
(činnosťou). Pokiaľ nesprávne (non lege artis) poskytnutá zdravotná starostlivosť bola porušením jehozákonnej povinnosti a bola objektívne spôsobilá privodiť zhoršenie zdravotného stavu a smrť dieťaťa
žalobcov, potom v spore bolo na žalovanom dôkazné bremeno o tom, že v tejto konkrétnej veci jeho
(ním) nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť smrť neprivodila, teda že k tomuto následku určite

neviedla (vyvolať ho nemohla); ak však nebyť nesprávnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti bola
šanca prežitia vysoko pravdepodobná, potom existencia reálnej príčinnej súvislosti so stratou šance
a s úmrtím bude preukázaná. Posúdenie uvedenej skutkovej otázky vyžaduje celkové vyhodnotenie v
konaní produkovaných dôkazov a tvrdení strán sporu. Pokiaľ žalovaný znalecký posudok č. 20/2018
MUDr. Hany Podešvovej (závery v ňom obsiahnuté) nerozporoval, nemožno naň neprihliadať, ak nie je

v rozpore s inými dôkaznými prostriedkami (rozpory však treba odôvodniť); súd ho preto môže použiť
ako podklad pre svoje skutkové i právne závery (tieto prináležia výlučne súdu).

21. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zhora uvedených záverov
odvolacieho súdu, opätovne posúdi (právnu) otázku príčinnej súvislosti medzi nekonaním resp.
nesprávnym konaní žalovaného (postupom non lege artis) a smrťou dieťaťa žalobcov, z hľadiska

celého skutkového dokazovania ohľadom zistení nesprávnosti (ne)konania žalovaného pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti a jeho priameho dôsledku na zhoršenie zdravotného stavu, možnosť vyliečenia
(a šance na prežitie) a úmrtie syna žalobcov. Posúdiť pritom treba pôvod (príčinu na strane žalovaného)
sepsy a Waterhouse - Friderichsenového syndrómu (a vylúčiť jej pôvod z liečebného postupu, alebo z
nemocničnej nákazy = nákazy vnútorného alebo vonkajšieho pôvodu vzniknutej v príčinnej súvislosti

s pobytom alebo výkonom v zdravotníckom zariadení - § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z.),
predchádzajúci celkový zdravotný stav dieťaťa od narodenia a liečebný postup žalovaného (i s ohľadom
na jeho prístrojové a osobné vybavenie), dôsledok diagnostického a liečebného postupu žalovaného
dňa 25.8.2013 na zdravotný stav a úmrtie syna žalobcov, resp. vzniku prvotnej príčinnej smrti, a prípadné
okolnosti k opodstatnenosti diagnostického omylu žalovaného alebo k smrti ako následku „vyššej moci“.

Podľa vyriešenia si základu žalobcami uplatneného nároku potom treba posúdiť i výšku žalobcami
uplatnených nárokov, a to aj s ohľadom na výšku nárokov na nemajetkovú ujmu podľa osobitných
zákonov.

22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).