Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/105/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201548
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201548.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: S.
S., E. X.X.XXXX, Š. Z. U. X., bez cestovného dokladu, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej po moci so sídlom Račianska 71,
Bratislava proti žalovanému: Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné so sídlom Nemocničná 1,
Humenné o správnej žalobe žalobcu zo dňa 20.10.2020 vo veci zaistenia voči rozhodnutiu žalovaného
Č.p.: PPZ-HCP-SO21-24-007/2020-ZAV zo dňa 23.9.2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 5.11.2020 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“)
prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 20.10.2020, ktorou sa žalobca postupom podľa
§ 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-SO21-24-007/2020-ZAV z 23.9.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Žalobnými bodmi
namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené vo vzťahu k stanoveniu dĺžky zaistenia.
2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zaistil žalobcu na dobu šiestich mesiacov (od 23.9.2020
najviac do 23.3.2021) z dôvodu § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej
len „zákon o pobyte cudzincov“). V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na predchádzajúce štyri
azylové konania žalobcu, ktoré skončili v neprospech žalobcu, pričom dve z nich skončili zastavením
azylového konania z dôvodu, že žalobca v ich priebehu svojvoľne opustil pobytový tábor. V ďalších
dvoch konaniach rovnako žalobca svojvoľne opustil pobytový tábor, v jednom prípade bezprostredne po
vydaní rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti ako neprípustnej a v ďalšom prípade bezprostredne po
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci jeho kasačnej sťažnosti vo veci neudelenia
azylu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na konkrétne postupy a úkony, ktoré
musí Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MÚ MVSR“) v aktuálnom
(piatom) azylovom konaní vykonať (zabezpečenie tlmočníka, prípadného zástupcu v konaní, vstupný
pohovor, zabezpečenie informácií o krajine pôvodu žalobcu, zabezpečenie informácií súvisiacich s
konkrétnymi dôvodmi žiadosti o azyl, skúmanie prípadne predložených dôkazov, informácie príslušných
štátnych orgánov o ev. bezpečnostných rizikách žalobcu), na zákonnú dĺžku azylového konania. Tiež
na nemožnosť aplikovania menej závažných donucovacích prostriedkov, ktorými by sa mohlo zaistenie
nahradiť, nakoľko žalobca, ktorý na slovenskom území zdržuje neoprávnene a nedisponuje žiadnym
cestovným alebo iným dokladom totožnosti, nepreukázal zabezpečenie svojho prípadného pobytu na
Slovensku, pričom ani nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 30.10.2020 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Zotrval na zákonnosti
a správnosti napadnutého rozhodnutia, poukázal na existenciu rizika úteku žalobcu a opätovne tiež na

úkony, ktoré je potrebné vykonať v konaní o jeho poslednej - piatej žiadosti o azyl. Svoju neúčasť na
pojednávaní vopred ospravedlnil z dôvodu aktuálnej epidemiologickej situácie, plnenia iných svojich
služobných povinností a územnej vzdialenosti medzi jeho sídlom a sídlom súdu.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
5. Predvolanie na pojednávanie určené na 13.11.2020 bolo riadne doručené zástupcovi žalobcu
ako aj žalovanému. Nakoľko sa účastníci konania na pojednávanie nedostavili (žalobca svoju neúčasť
ospravedlnil podaním z 10.11.2020, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe) súd za použitia § 114 SSP
vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná a preto
ju zamietol.
6. Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho
spisu žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že žalobca s 23.9.2020 dostavil pred žalovaného z dôvodu
podania opakovanej žiadosti o azyl. Vykonaná lustrácia v IS MIGRA a EURODAC bola pozitívna. Do
spisu boli založené záznamy o svojvoľných odchodoch žalobcu z azylových zariadení počas
jeho predchádzajúcich azylových konaní. Z lustrácie žalobcu v registri obyvateľov Slovenskej republiky
bolo zistené, že žalobca nemá na slovenskom území žiaden druh pobytu. Následne žalovaný oznámil
žalobcovi začatie konania vo veci jeho vyhostenia (vedené pod č.: PPZ-HCP-SO21-23/2020-ZAV, toto
konanie bolo prerušené z dôvodu podania aktuálnej žiadosti o azyl, evidovanej u žalovaného pod č.:
PPZ-HCP-SO21-121/2020-AK), ako aj vo veci jeho zaistenia z dôvodu § 88a ods. 1 písm. a) zákona o
pobyte cudzincov. Po podaní zákonných poučení bola so žalobcom spísaná zápisnica o jeho vyjadrení
k začatiu konania o jeho zaistení. Žalobca v nej o. i. uviedol, že o azyl požiadal z dôvodu legalizácie
svojho pobytu na Slovensku, že okrem 70.- eur nemá žiadne finančné prostriedky, že ubytovanie má
zabezpečené v podnájme na D. X K. I., o čom však nepredložil žiaden dôkaz ani iné informácie. Následne
bolo vydané napadnuté rozhodnutie a žalobca bol po jeho prevzatí (24.9.2020) eskortovaný do Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.
Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie
azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel
zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia
nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.
Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas
zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa
§ 88 ods. 4.
Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu,
že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný
útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len “zákon o azyle“): Ministerstvo v konaní o azyle
rozhodne do 6 mesiacov od začatia konania; v konaní začatom podľa § 4 ods. 4 ministerstvo rozhodne
do 6 mesiacov od poskytnutia údajov podľa § 4 ods. 5. Lehotu na rozhodnutie môže opakovane, najviac
o 9 mesiacov predĺžiť nadriadený vedúci zamestnanec zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná,
ak si rozhodovanie o žiadosti o udelenie azylu vyžaduje posúdenie zložitých skutkových alebo právnych
otázok alebo veľký počet žiadateľov podalo súčasne žiadosť o udelenie azylu a je veľmi zložité rozhodnúť
o nej do 6 mesiacov od začatia konania alebo nie je možné rozhodnúť do 6 mesiacov od začatia konania
z dôvodu, že žiadateľ nespolupracuje alebo iným spôsobom sťažuje posúdenie žiadosti o udelenie azylu.
Ak je to nevyhnutné na riadne posúdenie žiadosti o udelenie azylu, možno lehotu podľa predchádzajúcej
vety ďalej predĺžiť najviac o 3 mesiace. O predĺžení lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu
ministerstvo žiadateľa písomne vyrozumie. Ministerstvo na požiadanie informuje žiadateľa o dôvodoch

predĺženia lehoty a čase, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Ministerstvo v
konaní o udelenie azylu, ktoré bolo prerušené podľa § 18a ods. 2, rozhodne najneskôr do 21 mesiacov
od začatia konania.
Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 229 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Ak správny súd po
preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne..
K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nedostatočne odôvodnil dĺžku zaistenia:
7. Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Je nepopierateľnou skutočnosť, že MÚ MV
SR by mal o podanej žiadosti žalobcu o azyl rozhodnúť v lehote 6 mesiacov (ktorá lehota môže byť
predĺžená o ďalších 9 mesiacov - § 20 ods. 1 zákona o azyle) a že celková doba zaistenia podľa
zákona o pobyte cudzincov nesmie presiahnuť 6 mesiacov (§ 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov).
Stanovenie lehoty zaistenia žalobcu teda nepresiahlo možnú zákonnú lehotu zaistenia. Podľa názoru
súdu žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil stanovenú lehotu zaistenia žalobcu, pričom z tohto
odôvodnenia je zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri jej stanovení riadil. Žalovaný uviedol postup
príslušného správneho orgánu - MÚ MV SR v konaní o udelenie azylu, konkretizoval postupnosť
jednotlivých úkonov MÚ MV SR (zabezpečenie tlmočníka, prípadného zástupcu v konaní, vstupný
pohovor, zabezpečenie informácií o krajine pôvodu žalobcu, zabezpečenie informácií súvisiacich s
konkrétnymi dôvodmi žiadosti o azyl, skúmanie prípadne predložených dôkazov, informácie príslušných
štátnych orgánov o ev. bezpečnostných rizikách žalobcu). Podľa názoru súdu takéto odôvodnenie
dĺžky zaistenia žalobcu je dostatočné a vyčerpávajúce, pričom podľa názoru súdu žalovaný osobitne a
správne poukázal aj na riziko úteku žalobcu, spočívajúce v správaní sa žalobcu počas predchádzajúcich
azylových konaní (viď bod 8. odôvodnenia tohto rozsudku).
8. V tejto súvislosti súd poukazuje na žalovaným uvádzanú existenciu rizika úteku žalobcu, ktorého
existencia je ďalším predpokladom jeho zaistenia (§ 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov).
Aktuálne žalobca požiadal po piaty raz o azyl, keď po prvý raz oň požiadal v roku 2004. Prvé dve azylové
konania (z roku 2004) boli zastavené z dôvodu, že žalobca pred rozhodnutiami svojvoľne opustil azylové
zariadenia. V ďalšom prípade bezprostredne po rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci jeho kasačnej sťažnosti vo veci neudelenia azylu a v poslednom konaní po vydaní rozhodnutia
o zamietnutí jeho žiadosti ako neprípustnej. Z takéhoto konania žalobcu je podľa názoru súdu zjavný
úmysel žalobcu jednak mariť účel azylového konania ako aj následných konaní, ktoré po negatívnom
posúdení jeho žiadostí o azyl v zmysle zákona musia nasledovať.
9 Súd poznamenáva, že v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia zaistenie žalobcu je stanovené
najviac do 23.3.2021. To teda znamená, že pokiaľ MÚ MV SR vydá vo veci rozhodnutie, zaistenie žalobcu
podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov by sa malo skončiť.
10. Pretože námietka nedostatočného odôvodnenia doby zaistenia žalobcu bola súdom vyhodnotená
ako nedôvodná, súd žalobu zamietol.
11. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia § 167 SSP s poukazom na výsledok tohto súdneho
konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote. (§ 145 ods. 3 SSP)
Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku
určil, inak jeho právoplatnosťou. (§ 146 ods. 1 SSP)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na
Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené

v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 9, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.