Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112218406
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4112218406.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: P.
S., bytom X., Z. X proti žalovaným: 1. Y.. J. P., bytom X. X., B. 5, zastúpená JUDr. Františkom Vavračom,
advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Horná 51, 2. N.. Y. W., bytom B. Z., Z. XXXX/XX, zastúpený
JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 34, IČO: 30 788 285, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. mája
2018 č. k. 8C/23/2012-283 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
vyslovenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 14. 04. 2010 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10. 08. 2012
medzi JUDr. Dagmar Vavrekovou ako správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Ing. Vladimíra Chalupku
a Ing. Jánom Kurucom, ktorá je na Správe katastra Nitra evidovaná pod č. V 2081/10-96/10 je neplatná.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade priznal voči žalobkyni nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanému v 2. rade rovnako priznal voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137
CSP, § 39, § 40a, § 49a, § 140, § 605 Občianskeho zákonníka, § 206 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštruktualizácii, § 8 ods. 2, 5, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1, 2, § 27d ods. 1, 2,
§ 66 písm. c/ ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ako aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Predmetom konania je žaloba o určenie, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 14. 04. 2010 v znení jej

dodatku č. 1 zo dňa 10. 08. 2012 medzi JUDr. Dagmar Vavrekovou ako správkyňou konkurznej podstaty
úpadcu Ing. Vladimíra Chalupku - STAREK KORASAN a IB. je neplatná. Žalobkyňa sa domáha
neplatnosti celej zmluvy, teda časti týkajúcej sa prevodu pozemkov, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve jej
manžela, ktorý nie je účastníkom konania a aj časti týkajúcej sa prevodu stavby špecifikovanej v dodatku
č. 1. Dôvody neplatnosti zmluvy, ktorou bola predaná rozostavaná stavba podľa žalobkyne spočívajú
jednak v tom, že správkyňa konkurznej podstaty v rámci speňaženia majetku úpadcu previedla stavbu,
ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela, čím vo vzťahu k spoluvlastníckemu

podielu žalobkyne previedla na žalovaného v 2. rade viac práv než sama mala, a jednak v tom, že pri
prevode spoluvlastníckeho podielu úpadcu došlo k porušeniu jej predkupného práva. Ako žalovaných
uviedla kupujúceho N. (žalovaný v 2. rade) a JUDr. Dagmar Vavrekovú, nie však ako správkyňu
konkurznej podstaty úpadcu, ktorá nehnuteľnosti predávala, ale ako fyzickú osobu, ktorá však nebolaúčastníčkou kúpnej zmluvy. Žalovala ju ako fyzickú osobu z dôvodu, že bola zbavená funkcie správkyne
konkurznej podstaty uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25K/31/2005-481 zo dňa 14.
03. 2012, ktorým bol ale zároveň ustanovený do funkcie ďalší správca konkurznej podstaty Prvý

správcovský dom k. s., Banská Bystrica. Následne uznesením č. k. 25K/31/2005-511 zo dňa 27. 08.
2012 bol konkurz vyhlásený na majetok úpadcu Vladimíra Chalupku - STAREK KORASAN zrušený po
splnení rozvrhového uznesenia a Prvý správcovský dom k. s. bol funkcie správcu konkurznej podstaty
zbavený.

1.2. Vzhľadom na uvedené, súd považuje za potrebné poukázať na to, že v konaní o určenie
neplatnosti zmluvy uzatvorenej zo strany správcu konkurznej podstaty je pasívne vecne legitimovaný
správca konkurznej podstaty, čo vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 5 ZKV. Správkyňa konkurznej podstaty
JUDr. Dagmar Vavreková bola uznesením č. k. 25K/31/2005-481 zo dňa 14. 03. 2012 zbavená funkcie
správcu, pričom na jej miesto nastúpil nový správca konkurznej podstaty Prvý správcovský dom k.
s., Banská Bystrica, ktorý v tom čase vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty, a teda pasívna

vecná legitimácia v tomto spore by prináležala jemu. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
25K/31/2005-511 zo dňa 27. 08. 2012 bol konkurz zrušený a zbavený funkcie bol aj správca konkurznej
podstaty Prvý správcovský dom k. s. V prípade zbavenia funkcie správcu konkurznej podstaty nemôže
v konaní ďalej vystupovať bývalý správca ako fyzická osoba. Žalobu voči fyzickej osobe by bolo možné
podať iba v prípade, ak by bolo preukázané, že správca nekonal s odbornou starostlivosťou a porušil si

svoje povinnosti (§ 8 ods. 2 ZKV), avšak v takom prípade by mohla byť voči bývalému správcovi podaná
iba žaloba o náhradu škody, pretože podľa § 8 ods. 5 ZKV zbavením funkcie správcu jeho zodpovednosť
podľa § 8 ods. 2 za čas výkonu funkcie nezaniká, čo však nie je tento prípad, pretože žalobkyňa sa
v tomto konaní náhrady škody nedomáhala. Ak teda označila za žalovanú v 1. rade JUDr. Dagmar
Vavrekovú ako fyzickú osobu, ide o subjekt, ktorý nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, čo je vo

vzťahu k nej dôvodom na zamietnutie žaloby.

1.3. K námietke oboch právnych zástupcov žalovaných, že na určení neplatnosti kúpnej zmluvy nie
je daný naliehavý právny záujem, súd konštatuje, že pre posúdenie naliehavého právneho záujmu je
dôležité zistiť, či takýmto konaním sa pre žalobcu vyrieši jeho problém, teda, či určovací rozsudok bude

pre neho podstatným spôsobom užitočný. Žalobkyňa očakávala, že predmetným sporom sa vyrieši
vlastníctvo k rozostavanej stavbe, pričom súd konštatuje, že v prípade, ak by súd rozhodol o neplatnosti
zmluvy, by sa jej vlastníctvo k stavbe bez ďalšieho nevyriešilo, pretože rozhodnutím o neplatnosti zmluvy
by sa zhoda údajov v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom nedosiahla a vlastníctvo k
podielu žalobkyne by do katastra nehnuteľností na základe neho zapísané nebolo. Už len na doplnenie

súd udáva, že rozostavaná stavba pred jej prevodom na žalovaného v 2. rade v liste vlastníctva ani
zapísaná nebola. V neposlednom rade treba poukázať i na to, že žaloba, v ktorej je uvedený iba jeden
pasívne vecne legitimovaný účastník kúpnej zmluvy (kupujúci) nemôže byť úspešná. Súd sa stotožňuje
s názorom, že v danom prípade by mohol byť daný naliehavý právny záujem iba na žalobe o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorom konaní by bol žalovaným subjektom súčasný vlastník

zapísaný v liste vlastníctva, pričom v takomto konaní by sa súd zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy ako s
otázkou prejudiciálnou. Nesprávne uvedený petit žaloby, na ktorom nie je daný naliehavý právny záujem,
je taktiež dôvodom na zamietnutie žaloby.

1.4. PokiaľbyvšaksúdspoukazomnarozsudokOkresnéhosúduBratislavaV.č.k.39C/343/2010-2014

zodňa29.06.2012arozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.4Co/15/2013-286zodňa21.05.2014,v
ktorýchbolorozhodovanéoneplatnostikúpnejzmluvyčiastočnezrovnakýchdôvodov,akésúuvedenév
tomto konaní, bol toho názoru, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy predsa
len daný je, tak potom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby s ohľadom na žalobkyňou namietané
dôvody neplatnosti zmluvy, je potrebné vychádzať z toho, že uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená

v rámci konkurzného konania, ktoré prebiehalo podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní,
ktorý je lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka a má pred ním
prednosť. Podľa § 66e ods. 2 ZKV, ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
upravené aj týmto zákonom sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy
odlišne od tohto zákona. Vzťah strán konania je preto potrebné podriadiť režimu zák. č. 328/1991 Zb. o

konkurze a vyrovnaní. Ustanovenia ZKV sú formulované tak, že sa vyžaduje aktívny prístup dotknutých
tretích osôb, či už vo vzťahu k realizácii predkupného práva, ktoré je riešené v ustanovení § 27d ZKV,
alebo vo vzťahu k námietke voči zaradeniu majetku do súpisu podstaty a podania žaloby o vylúčenieveci zo súpisu podstaty, kedy si žalobkyňa mohla svoje vlastnícke právo k podielu na stavbe uplatniť
prostredníctvom ustanovenia § 19 ods. 1 ZKV u správkyne konkurznej podstaty.

1.5. V konaní mal súd za preukázané, že žalobkyňa nepochybne mala vedomosť o konkurznom konaní
a to jednak na základe výzvy, ktorú jej doručila správkyňa, telefonického rozhovoru so správkyňou,
ale aj prostredníctvom svojho manžela, ktorý o konkurze vedel, resp. aj prostredníctvom právneho
zástupcu Mg. Haťapku, ktorý do konkurzného spisu nahliadal. Napriek uvedenému, žalobkyňa správkyni
súčinnosť neposkytla a ani sama sa o svoje práva s náležitou bdelosťou a odbornou starostlivosťou

nezaujímala. Správkyňa konkurznej podstaty nebola povinná aktívne vystupovať vo vzťahu k žalobkyni
a vyzývať, resp. upozorňovať ju, aké kroky má v rámci prebiehajúceho konkurzného konania urobiť.
Napriek tomu vyvinula maximálne úsilie k tomu, aby sa so žalobkyňou skontaktovala, čo sa však
nepodarilo, pretože žalobkyňa si doporučené zásielky nepreberala. Za uvedenej situácie správkyňa
konkurznej podstaty nepochybila, keď v súlade s ustanovením § 18 ZKV do súpisu majetku zapísala
stavbu nachádzajúcu sa na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve úpadcu, ktorý ich získal dedením

a darovaním, z čoho mohla oprávnene predpokladať, že aj stavba je v jeho výlučnom vlastníctve.
Zapísaním tohto majetku do súpisu podstaty, voči ktorému žiadna tretia osoba nenamietala, nastala
zákonná domnienka, že ide o vlastníctvo úpadcu. Nakoľko žalobkyňa, ktorá mohla a mala postupovať
podľa § 19 ods. 1 ZKV a spochybniť zápis tohto majetku do podstaty a následne na základe výzvy súdu
podať vylučovaciu žalobu, tak nekonala, správkyňa mala za to, že nehnuteľnosti aj vrátane stavby sú do

súpisu zapísané oprávnene. Rovnako aj v prípade predkupného práva, ktoré je upravené v ustanovení
§ 27d ZKV sa predpokladá, že spoluvlastník si sám uplatní právo na odkúpenie podielu najneskôr do
speňaženia majetku, čo žalobkyňa neurobila, čím jej právo zaniklo. Nakoľko ustanovenie § 27d ZKV
má prednosť pred ustanovením § 140 a § 605 OZ, uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka na
daný prípad nebolo nemožné použiť. Súd mal za preukázané, že speňaženie predmetu kúpnej zmluvy

bolo vykonané v súlade so Zákonom o konkurze a vyrovnaní, pričom zásady a postup predaja majetku
úpadcu boli schválené právoplatným opatrením konkurzného súdu č. k. 25K/31/2005-294 zo dňa 19. 02.
2010 v spojení s právoplatným opatrením č. k. 25K/31/2005-346 zo dňa 20. 05. 2010, ktorými súd udelil
súhlas správcovi konkurznej podstaty na predaj predmetného majetku. Žalovaný v 2. rade tak nadobudol
predmet kúpnej zmluvy, riadne označený v zmluve a jej dodatku, v rámci speňažovania majetku úpadcu

zákonným spôsobom, pri uzatvorení kúpnej zmluvy konal v dobrej viere, svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy si splnil, kúpnu cenu, ktorá zodpovedala tomu, že k speňaženiu došlo v 4. kole, v ktorom
boli stanovené podmienky, že nehnuteľnosť bude predaná za akúkoľvek ponuku, riadne zaplatil, pričom
správkyňa a ani konkurzný súd nemali pochybnosť o spôsobe speňaženia majetku. Vzhľadom na
uvedené, súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by robili predmetnú kúpnu zmluvu neplatnou.

1.6. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na hore uvedené dôvody súd považoval žalobu
za neodôvodnenú a v plnom rozsahu ju zamietol.

1.7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a to s poukazom na § 255

ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. V konaní boli úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, preto im súd
priznal nárok na plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá sa síce
domáhala jeho zrušenia v plnom rozsahu, avšak zároveň navrhla, aby súd rozhodol v jej prospech.
Zrejme sa domáhala zmeny napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vyhovenia podanej žaloby.

2.1. Namietala, že súd sa na 9-tich stranách svojho rozhodnutia venoval len Zákonu o konkurze, čím
neriešil merito veci, a to jej vlastnícke práva k majetku - k nehnuteľnosti vedenej na LV v kat. úz. L.
W., okres B., rodinný dom. Tento jej majetok bol scudzený v konkurze, ktorého nebola účastníčkou, a
tak jej majetok nemohol podliehať konkurzu. Vlastnícke práva sú chránené Ústavou SR ako najvyšším
zákonom, ako aj listinou ľudských práv, ku ktorým je Slovensko viazané medzinárodnou zmluvou. Podľa

jej názoru súd prvej inštancie svojím rozhodnutím porušil jej ústavné právo zaručené v článku 8 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 16, článok 19 ods. 1, 2,
článok 21 ods. 1, 3, článok 46 a 48 Ústavy SR. Zároveň pri svojom rozhodovaní porušil aj dobré mravy
a dopustil sa súdnych prieťahov. Súd prvej inštancie tvrdošijne a bez akýchkoľvek morálnych zábranobhajoval nemorálne a nezákonné kroky správkyne konkurznej podstaty a „zabudol sa“ pri dokazovaní
vyjadriť k tomu, že jej majetok nespadal pod zákon o konkurze, o čom správkyňa vedela, resp. musela
vedieť zo zákona. Vedel to aj súd prvej inštancie, ale pri svojom rozhodovaní nezachoval rovnosť zbraní.

Nebral na vedomie ani viaceré nálezy najvyššieho súdu, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že ak je v
kúpnej zmluve čo len jeden chybný údaj, takáto zmluva poškodzuje ľudské a občianske práva tretej
osoby, musí byť takáto kúpna zmluva zrušená zo zákona.

2.2. Ďalej namietala prieťahy v súdnom konaní, ako aj skutočnosť, že súd rozhodol v máji 2018, avšak

až po jej urgenciách jej bol doručený vo štvrtom mesiaci roku 2019 rozsudok. Tým sa nezákonne
predlžovala doba, kedy sa upieralo užívanie jej vlastníckych práv a predlžovala sa doba nezákonného
užívaniamajetkov-nehnuteľnostívL.W.žalovaným.Opätovnezdôrazňuje,ženikdynebolaúčastníčkou
konkurzného konania a jej majetok je v zmysle všetkých zákonov, Ústavy SR a dobrých mravov
nedotknuteľný. Predmetom tejto žaloby je zrušenie kúpnej zmluvy, ktorej existencia sama o sebe vytvára
nezákonný stav a poškodzuje ju bez relevantného zákonného dôvodu. Opätovne poukazovala na

viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorými súd zmluvu zruší, resp. zruší jej právoplatnosť, pokiaľ
zmluva obsahuje pochybenia alebo zapríčiňuje protiprávny stav, resp. stav v rozpore s dobrými mravmi,
a tak poškodzuje občanov Slovenskej republiky aj jeho Ústavou SR garantované vlastnícke práva, právo
vlastniť majetok.

2.3. Napadnutá zmluva obsahuje pochybenia, táto zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a jej právnym
účinkom je nezákonný a nemorálny stav, preto táto zmluva musí byť zo zákona zrušená. Podotkla, že u
nás neplatí povinné rešpektovanie judikatúry NS SR, ale pokiaľ sa nerešpektujú judikáty NS SR už pri
odvolacom procese, tak sa tieto procesy zbytočne predlžujú a predlžuje sa nezákonný stav a stráca sa
právna istota vo vymožiteľnosti práva. Nerešpektovaním zákonov, ktoré zabezpečujú občianske ľudské

práva nemohol súd prvej inštancie dospieť k zákonnému a spravodlivému rozsudku. Navyše by pri
rozhodovaní mal rešpektovať aj morálku a dobré mravy.

3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací
súd podľa § 386 písm. b/ CSP odvolanie žalobkyne ako oneskorené odmietol, alternatívne, aby v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

3.1. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že napadnutý rozsudok jej bol doručovaný a tento si neprevzala
v odbernej lehote. Tvrdí, že rozsudok si neprevzala v odbernej lehote zo zdravotných dôvodov, čo
nebolo v odvolaní žiadnym spôsobom preukázané. Rozsudok si následne prevzala na súde dňa 03. 04.

2019 s tým, že 09. 04. 2019 voči nemu podala odvolanie. V zmysle CSP, ak si žalobkyňa neprevzala
rozsudok v odbernej lehote a tento sa vráti súdu späť, platí fikcia doručenia. Pätnásťdňová lehota na
podanie odvolania v tomto prípade začala plynúť dňom vrátenia zásielky, preto navrhuje odvolanie ako
oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ CSP odmietnuť.

3.2. Ďalej v podanom vyjadrení poukázal na ust. § 379 CSP, v zmysle ktorého platí, že súd je viazaný
rozsahom odvolania. Pokiaľ žalobkyňa odôvodnila podané odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP,
uvedené nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku.
Pokiaľideosamotnýpredmetsúdnehokonania,vkonaníbolonesporné,žekúpnouzmluvou,neplatnosti
ktorej sa žalobkyňa domáha zo dňa 14. 04. 2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10. 08. 2010, JUDr.

Dagmar Vavreková ako správkyňa konkurznej podstaty predala žalovanému v 2. rade ako kupujúcemu
nehnuteľnosti úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 25K/31/2005. Úpadcom bol Ing. Vladimír Chalupka, manžel žalobkyne. Predmetom kúpy boli
parcely CKN 2760/101, 2760/193 a 2760/256, zamerané geometrickým plánom č. 19/2010 zo dňa
03. 07. 2010 a rozostavaná stavba v danom čase neevidovaná v katastri nehnuteľností, postavená

na parcele č. 2760/256. Pozemky boli v súlade so zápisom v katastri nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve úpadcu Ing. Vladimíra Chalupku, ktorý nadobudol darovaním alebo dedením. Správkyňa
konkurznej podstaty nemala vedomosť, komu patrí rozostavaná stavba, preto vykonala zisťovanie, po
ktorom zaradila rozostavanú stavbu medzi majetok úpadcu, ktorý podlieha speňaženiu. Tento postup
odsúhlasil aj Krajský súd v Banskej Bystrici ako konkurzný súd, a to opatrením zo dňa 19. 02. 2010

č. k. 25K/31/2005-294, právoplatný dňa 09. 03. 2010 v spojení s opatrením zo dňa 20. 05. 2010 č. k.
25K/31/2005-346, právoplatný dňa 08. 06. 2010. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a úpadcu
Ing. Vladimíra Chalupku zaniklo rozsudkom zo dňa 15. 07. 2003 č. k. 12C/169/02-37, právoplatný
dňa 13. 08. 2003. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že polovica rozostavanej stavby, ktorú začala stavaťso svojím manželom (úpadcom) bola v jej spoluvlastníctve, došlo k porušeniu predkupného práva vo
vzťahu k zvyšku 1-ici rozostavanej stavby úpadcu a zároveň žiadala zrušenie kúpnej zmluvy aj v rozsahu
pozemkov.Mázato,žesprávkyňakonkurznejpodstatyvsúladesozákonomaopatreniamikonkurzného

súdu speňažovala pozemky vrátane rozostavanej stavby, žalobkyňa sa mohla brániť, avšak svoje právo
nevyužila v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 326/1991 Zb., najmä podaním vylučovacej
žaloby. Správkyňa preto neporušila predkupné právo žalobkyni, ktoré žalobkyni nevzniklo, resp. ho
nevyužila. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý bolo nutné zrušiť kúpnu zmluvu v časti pozemkov, ktoré
bez akýchkoľvek pochybností boli vo výlučnom vlastníctve úpadcu.

3.3. Správkyňa konkurznej podstaty opakovane žiadala úpadcu, ako aj žalobkyňu o poskytnutie
súčinnostivkonkurze,čoobajaignorovali.Opakovanejuvyzývalavýzvou,telefonickyajprostredníctvom
manželavkonkurze.PrávnyzástupcaMgr.Haťapka,zastupujúcimanželovS.,nahliadoldokonkurzného
spisu, a preto mali vedomosť o konkurznom konaní. Ďalej poukazuje na verejne dostupný Obchodný
vestník, v ktorom správkyňa pravidelne zverejňovala oznámenia týkajúce sa majetku úpadcu. Žalobkyňa

nepodala vylučovaciu žalobu v súlade s § 19 Zákona o konkurze a vyrovnaní a neuplatnila si
ani predkupné právo. S poukazom na ust. § 19, § 27d a § 66e Zákona o konkurze a vyrovnaní
správkyňa potom dôvodne zo získaných informácií predpokladala, že rozostavaná stavba postavená na
pozemkoch získaných úpadcom darovaním a dedením patrí úpadcovi. Táto skutočnosť nebola nikým
spochybňovaná a nebola ani v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností. Preto rozostavanú stavbu v

roku 2010 predala žalovanému v 2. rade, pričom postupovala v súlade s opatreniami konkurzného súdu.

3.4. Ďalej žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žaloba bola podaná voči žalovanej
v 1. rade ako fyzickej osobe JUDr. Dagmar Vavrekovej a nesmeruje voči správkyni konkurznej podstaty,
ale voči fyzickej osobe, ktorá žiadnym spôsobom v konkurznom konaní nevystupovala. Žaloba mohla

byť podaná výhradne voči správkyni ako účastníkovi napadnutej kúpnej zmluvy, resp. jej právnemu
nástupcovi. V čase podania žaloby dňa 02. 04. 2012 bol v konkurznom konaní ustanovený správca Prvý
správcovský dom, k. s. , Rudnayovo nám. 1, Bratislava. Žaloba voči tomuto správcovi podaná nebola. Z
uvedeného má za to, aj s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2002, že žalobe nemožno
vyhovieť aj z toho dôvodu, že žalovaná v 1. rade (fyzická osoba) nikdy nebola a nie je pasívne vecne

legitimovaná v tomto súdnom konaní.

3.5. V zmysle konštantnej judikatúry platí, že v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je nutné
preukázať naliehavý právny záujem. Má za to, že naliehavý právny záujem v tomto konaní nie je
daný, pretože ani v prípade úspechu v tomto súdnom konaní rozhodnutie nemohlo byť podkladom pre

zápis zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Ďalej poukázal na to, že stranami sporu v
tomto konaní nie sú všetci účastníci zmluvy a z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
minimálne vo vzťahu k pozemkom žalobkyňa nepreukázala akékoľvek vlastníctvo alebo iné užívacie
právo. Vlastníkom pozemkov bol výlučne úpadca Ing. Vladimír Chalupka, ktorý si v tomto konaní
neuplatňuje žiadne práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie má za to, že podaná žaloba nie je dôvodná a v plnej miere
sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Namieta postup, podľa ktorého môže v
zásade ktokoľvek spochybniť dobromyseľne uzavretú kúpnu zmluvu a to napriek tomu, že má možnosť
brániť svoje práva skôr podaním vylučovacej žaloby, alebo uplatnením predkupného práva. Žalobkyňa
však toto oprávnenie dobrovoľne nevyužila.

4. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila i žalovaná v 1. rade, ktorá navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal jej náhradu trov
konania vo výške 100%. Poukázal na žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP, pričom odvolacie dôvody by mohli mať význam, ak by sa preukázalo, že nárok a ochrana práv

žalobkyne bola uplatňovaná v takom zákonnom rámci, ktorý je vhodný na ochranu jej práv. Pôvodná
žaloba na zrušenie platnosti uvedenej kúpnej zmluvy, ktorá bola doplnená a upravená podaním zo dňa
18. 01. 2013 na nárok na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14. 04. 2010 v znení jej dodatku č.
1 zo dňa 10. 08. 2012, takýto spôsob ochrany vlastníctva neobstojí. V čase podania žaloby neuvádzala
žalobkyňa žiadny naliehavý právny záujem. Uviedla ho až v doplnení a úprave žaloby zo dňa 18. 01.

2013, keď uviedla, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy je
daný tým, že požadovaným určením dôjde k odstráneniu spornosti vlastníctva stavby rodinného domu...,
ktorá je v súčasnosti podľa LV č. XXX vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Ani v čase pôvodného
procesného predpisu § 80 písm. c/ OSP, ani následne v súčasnosti platnom predpise § 137 písm. c/CSP nemožno dosiahnuť zhodu zápisu vo verejnom registri so skutočným stavom tak, že nárok bude
uplatňovaný ako „neplatnosť zmluvy“. Na takomto určení nie je naliehavý právny záujem, lebo takýto
výrok by nespôsobil zmenu zápisu vo verejnom registri. Zmena zápisu vo verejnom registri môže byť

dosiahnutá len určením vlastníckeho práva žalobkyni, lebo len takýto určujúci výrok by spôsobil zmenu
evidenčného zápisu, ktorý svedčí žalovanému v 2. rade, a nie určenie neplatnosti zmluvy. Bolo preto
povinnosťou súdu skúmať prednostne, či takto formulovaný petit nároku spĺňa procesné predpoklady
prejednania veci. Ak nespĺňa, žaloba v tomto štádiu musí byť zamietnutá. Naliehavý právny záujem je
súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku a potom rozhodnutie o ňom (či je, alebo

nie je daný) je meritórne.

Tiež podstatným vo veci je to, že z hľadiska vecnej pasívnej legitimácie bola žalovaná nie ako JUDr.
Dagmar Vavreková, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Vladimíra Chalupku, ale ako fyzická osoba
bez akéhokoľvek vzťahu k predmetu konania, hoci kúpna zmluva bola v súlade so zákonom uzatváraná
v postavení správcu. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení

žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny
význam, či takéto súdne konanie je užitočné, alebo naopak, zbytočné. Z tohto hľadiska je preto
podstatné, že aj dôvody odvolania riešia primárne skutkové a právne tvrdenia bez toho, aby sa
nachádzalivtakomprocesnomrámci,ktorýbyumožnilposkytnúťnáležitúprávnuochranu.Pretopodané
odvolanie v daných súvislostiach považuje za nedôvodné.

5. K podanému vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalobkyňa uviedla, že trvá na svojom vyjadrení, že
kúpna zmluva, ktorej zrušenia sa domáha, poškodzuje jej vlastnícke práva, ako aj občianske práva.
Vyjadreniaprávnehozástupcužalovanejv1.radesúzavádzajúce,vpríkromrozporesdobrýmimravmia
zdôrazňuje, že nikdy nebola zákonnou účastníčkou konkurzu, a preto jej majetok bol scudzený v rozpore

so zákonom o ľudských právach a práve vlastniť. Považuje za samozrejmé, že má a vždy bude mať
naliehavýprávnyzáujemnatom,abyjejbolmajetokvrátenýatobezodkladnespravodlivýmrozhodnutím
odvolacieho súdu, teda zrušením predmetnej kúpnej zmluvy a to v plnom rozsahu. Opätovne poukázala
na stavebné povolenie, ktoré bolo vydané na Ing. Vladimíra Chalupku a jeho manželku (žalobkyňu).
Nemožno preto predpokladať, že takýto majetok, vrátenia ktorého sa domáha, nepreukázala svojím

naliehavým právnym záujmom.

6. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade žalobkyňa uviedla, že zásielku si prevzala v zákonnej lehote
priamo na OS Nitra. Bola jej teda platne doručená v zmysle platného zákona a zároveň podala v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Pokiaľ žalovaný v 2. rade opätovne poukazuje na činnosť

správkyne konkurznej podstaty, zdôrazňuje, že nikdy nebola účastníčkou predmetného konkurzu, a teda
ani správkyňa konkurznej podstaty a nikto iný nemal právo bez jej súhlasu a bez jej vedomia predávať, či
inak nakladať s jej majetkom. Opätovne poukazovala na rozhodnutia najvyššieho súdu, v zmysle ktorých
bolizozákonazrušenékúpnezmluvy,ktoréobsahovaličolenjednuformálnu,čineformálnuchybu.Preto
je presvedčená, že odvolací súd prihliadne na podobné, ba až identické rozhodnutia najvyššieho súdu.

Nemôže byť v takomto spore uprednostnený človek, ktorý nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
za vyplatenú sumu 6.000 eur, pričom suma odhadu tejto nehnuteľnosti, vrátane pozemkov a stavby
rodinného domu, ako aj príslušenstva je minimálne na úrovni 480.000 eur. Opätovne žiadala, aby
odvolací súd rozhodol v jej prospech v zmysle podanej žaloby.

7.Žalovanýv1.radevduplikekvyjadreniužalobkyneuviedol,žetotopovažujezavšeobecné,reagujúce
aj na tvrdené poškodenie vlastníckeho práva, kde uvádza také konkrétne skutkové a právne dôvody,
ktoré nie sú v súlade s takou formou ochrany v daných súvislostiach, ktorá podľa zákona prichádza do
úvahy. Ani toto vyjadrenie neobsahuje také skutočnosti, pre ktoré by pri prieskume odvolacím súdom
mohla vzniknúť pochybnosť o tom, či rozsudok je správny a zákonný. Predpokladom žaloby je existencia

naliehavého právneho záujmu. Žalobkyňa bola povinná tvrdiť a zároveň preukázať jeho existenciu. Ak
v žalobe ani jednu, ani druhú povinnosť nesplnila, nemôže jej byť poskytnutá ochrana.

8. V duplike žalovaný v 2. rade opätovne poukazoval na svoje doterajšie vyjadrenia, v ktorých podrobne
vysvetlil, že pozemky a minimálne polovička rozostavanej stavby boli jednoznačne vo vlastníctve

manžela žalobkyni, a preto ich správkyňa mohla speňažiť v konkurze. Spornou zostala iba 1-ica
rozostavanej stavby v L. W., vo vzťahu ku ktorej dochádza ku konfliktu vlastníckeho práva žalovaného
v 2. rade a žalobkyne. Aj podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, ústavného súdu a ESĽP je nutné
skúmať, či nový vlastník nadobudol vlastnícke právo v dobrej viere, v čom spočívala dobrá viera novéhoskutočného vlastníka a či predchádzajúci vlastník nebol nedbalý pri uplatňovaní svojich práv. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 81/2011 z 27. 02. 2013, nález ÚS SR zo 16. 03.
2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015. Žalovaný v 2. rade nepoznal žalobkyňu, ani jej manžela, ani správkyňu,

ani ním spriaznené osoby. Nemal vedomosť o spôsobe výstavby rozostavanej stavby v L. W. a v zmysle
zápisu v katastri nehnuteľností na LV patrili pozemky v rozhodnom čase manželovi žalobkyne. Bolo v
dobrej viere možné predpokladať, že aj stavba patrí vlastníkovi pozemkov. Nehnuteľnosti nadobudol v
konkurze na základe zápisu zverejneného v Obchodnom vestníku. Opatrením konkurzného súdu bol
udelenýsúhlasnaodpredajnehnuteľnostídojehovlastníctva.VObchodnomvestníkuboloajzverejnené

oznámenie o predložení konečnej správy o speňažení majetku manžela žalobkyni a následne bol
potom zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník uvedených nehnuteľností. Po celý čas konal
dobromyseľne, spoliehal sa na verejne prístupné záznamy štátu a na konanie správkyne, ktoré nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvňovať. Spoliehal sa aj na rozhodnutie konkurzného súdu, ktorý súhlasil s
predajom nehnuteľností a na rozhodnutie, na základe ktorého bolo zapísaný do katastra ako vlastník.
Žalobkyňa mala vedomosť o konkurze a jeho priebehu, no napriek tomu ignorovala správkyňu, hoci

mohla žiadať o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty v súlade s vtedy platným zákonom, pričom
toto právo nevyužila. Je zrejmé, že žalobkyňa sa správala až nezmyselne, nedbalo, zatiaľ čo on sa
správal dobromyseľne a po celý čas sa spoliehal na konanie orgánov verejnej moci, vrátane rozhodnutí
konkurzného súdu.

Odmietal nesúvisiace tvrdenia žalobkyne, najmä dehonestovanie oboch právnych zástupcov
žalovaných, ktorých konanie prirovnáva ku konaniu ignorantov, zákerných fiškálov a ľudí bez štipky
charakteru. Dokonca, konanie pri speňažovaní majetku považuje za podozrivé, ktoré konanie má
dokonca vykazovať znaky mafiánskych praktík. Absurdnosť uvedených vyjadrení žalobkyne je doplnená
tvrdením, že speňažované nehnuteľnosti mali hodnotu minimálne 480.000 eur. Žalobkyňa úplne ignoruje

fakt,ženehnuteľnostiohodnotilznalecIng.PeterMartišnasumu34.376,28eura,takžeodhadžalobkyne
je viac ako 13-násobne vyšší oproti realite. Rovnako žalobkyňa ignoruje, že nehnuteľnosti sa nepodarilo
speňažiť na prvýkrát, ale po opakovaných pokusoch správkyne.

9.Kvyjadreniužalovanéhov2.radesaopätovnevyjadrilažalobkyňa,ktoráuviedla,žesprávnezástupca

žalovaného v 2. rade uviedol, že spornou zostáva polovička stavby v L. W.. K tomu uvádza, že konkurz
na jej manžela bol zrušený KS v Banskej Bystrici dňa 02. 02. 2012. Pokiaľ poukazuje na nadobudnutie
vlastníckeho práva žalovaným v 2. rade v dobrej viere, na to ona uvádza, že spomínaný dom budovali
v dobrej viere vlastnými rukami a verila, že v právnom štáte jej mozole, úsilie a výsledky práce budú
užívať ich deti, a nie nastrčení zlodeji a gauneri. Tvrdí, že kúpna zmluva vykazuje známky podvodného

majetku, podvodu voči jej osobe, a preto musí byť zrušená ako celok. Znalecký posudok považuje za
neobjektívny, so zámerom zvýhodniť kupujúceho. Kúpna cena, ktorú zaplatil žalovaný v 2. rade je jasná
zlodejina, a nie nadobúdanie majetku v dobrej viere. Krajský súd v Banskej Bystrici nikdy nedal pokyn
na súhlas k tomu, aby bola scudzená jej časť majetku, teda polovica rodinného domu v L. W.. Jej manžel
doteraz nebol vypočutý pred KS v Banskej Bystrici a správkyňa drzo ignorovala požiadavku a príkaz

predsedu súdu na osobné vypočutie a pokračovala v nezákonných predajoch majetku bez vypočutia
úpadcu.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na verejnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné

a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 odsek 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje
postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilný sporový poriadok bol zrušený zákonom č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

11.1. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 CSP zakotvuje okamžitú aplikabilituprocesno-právnych noriem, to znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i
na konania začaté pred účinnosťou nového zákona.

11.2. Podľa § 470 odsek 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

12. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.1. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia odvolací súd
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Lennadoplneniesprávnostizáverovzdôrazňuje,žeprvoinštančnýsúdsprávnevyhodnocovalpovinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobkyňu v súvislosti s podanou žalobou o určenie

neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia §
387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli
opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol súd prvej inštancie v
dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii §
387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva

aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého: „...odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho

súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.“ Aj podľa rozsudku NS SR sp. zn.
2 Cdo 170/2005: „...ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade
sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t. j. súdu prvej inštancie.“ Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom
k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce

odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje a vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu je povinný sa vysporiadať s len podstatnými tvrdeniami uvedenými v tomto odvolaní, tak ako to
vyplýva z § 387 ods. 3 CSP, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.

14.Súdprvejinštancievovecivykonaldokazovanievpotrebnomrozsahu,dospelksprávnymskutkovým

zisteniam a na ich základe vyvodil aj správny právny záver. Na danú vec aplikoval správne zákonné
ustanovenia a tieto aj správne vyložil na danú vec, pričom svoje právne závery o tom, prečo podanú
žalobu zamietol, náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd aj vzhľadom na
odvolacie námietky žalobkyne nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne procesné vady, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení zdieľa i odvolací súd, navyše, súd prvej inštancie napriek
tomu, že žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, sa naviac vo veci zaoberal
aj právnym posúdením napádanej kúpnej zmluvy z dôvodu aplikácie špeciálnej úpravy a to zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, uvedenú námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú aj
v prípade nedostatočne zistených rozhodujúcich skutočností alebo nevykonaní všetkých navrhovaných
dôkazov alebo v nesprávnom hodnotení dôkazu, keď takáto skutočnosť nie je dôvodom znemožňovať
realizáciu procesných oprávnení účastníka konania. Odvolací súd však po preskúmaní napadnutého

rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu a správne zistil skutkový stav vo veci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie iba v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne by zostali nepovšimnutérozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo inak z hľadiska
ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti a bol by medzi nimi logický rozpor, alebo by
vyhodnotenie dôkazov odporovalo ust. § 192 až § 194 CSP. V danom prípade nie je možné vytknúť

súdu prvej inštancie v tomto smere žiadne pochybenie, a preto nie je dôvod na polemizovanie s jeho
skutkovými závermi.

15. Predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 14. 04. 2010
v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10. 08. 2012, ktorú uzatvorila JUDr. Dagmar Vavreková ako správkyňa

konkurznej podstaty úpadcu Ing. Vladimíra Chalupku - STAREK KORASAN a žalovaným v 2. rade (N.n
W.). Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. L. W., zapísané
na Správe katastra Nitra na LV č. XXX v registri „C“ ako parcela KN 2760/101 - záhrady o výmere 1266
m2, parcela KN č. 2760/193 - vinice o výmere 722 m2 v celosti vo vlastníctve úpadcu Ing. Vladimíra
Chalupku, pričom vyhotovením geometrického plánu č. 19/2010 zo dňa 03. 07. 2010 uvedené parcely
tvoria novovytvorené parcely KN „C“ parc. č. 2760/101 - záhrady o výmere 1235 m2, KN „C“ parcela

č. 2760/193 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2 a KN „C“ parc. č. 2760/256 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 153 m2. Ďalej sa v kúpnej zmluve konštatuje, že na pozemku CKN 2760/256
sa nachádza rozostavaná stavba, ktorá bola bližšie definovaná v znaleckom posudku č. 135/2010
zo dňa 30. 07. 2010, vypracovanom znalcom Ing. Petrom Marišom. Žalobkyňa sa teda domáhala
neplatnosti celej zmluvy, ktorá sa týkala nielen rozostavanej stavby, ale aj pozemkov, ktoré boli vo

výlučnom vlastníctve jej manžela (úpadcu), ktorý ani nie je účastníkom tohto konania. Žalobkyňa dôvody
neplatnosti zmluvy videla v tom, že správkyňa konkurznej podstaty v rámci speňažovania majetku
úpadcu previedla na žalovaného v 2. rade celú stavbu, ktorá však bola v podielovom spoluvlastníctve
jej a jej manžela a ďalej v tom, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu úpadcu došlo k porušeniu jej
predkupného práva.

Podstatné je uviesť aj tú skutočnosť, že kúpnu zmluvu, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha, uzatvára
JUDr. Dagmar Vavreková ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. Vladimíra Chalupku, pričom
žalobkyňa v podanej žalobe označila žalovaných, a to žalovanú v 1. rade ako JUDr. Dagmar Vavrekovú,
bytom X., teda ako fyzickú osobu, a nie ako správkyňu konkurznej podstaty. Z obsahu spisu tiež

vyplynulo, že správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Dagmar Vavreková bola uznesením č. k. 25K
31/2003-481 zo dňa 14. 03. 2012 zbavená funkcie správcu, pričom na jej miesto bol ustanovený nový
správca konkurznej podstaty, a to Prvý správcovský dom, k. s., Banská Bystrica, ktorý túto funkciu
správcu vykonával v čase podania žaloby. Ďalej je nesporné, že uznesením KS v Banskej Bystrici č. k.
25K 31/2005-511 zo dňa 27. 08. 2012 bol konkurz na úpadcu zrušený a zbavený bol funkcie aj správca

konkurznej podstaty Prvý správcovský dom, k. s. Ďalšou nespornou skutočnosťou je to, že rozostavaná
stavba na parcele č. 2760/256 (parcela vo výlučnom vlastníctve manžela žalobkyne) pred prevodom na
žalovaného v 2. rade nebola v LV zapísaná.

16. Súd prvej inštancie sa zaoberal prvoradou procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v

zmysle § 137 CSP.

16.1. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §
137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ OSP) musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný

nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj
R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického

života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná
žaloba (viď rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

16.2. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie - viď rozsudok NS SR zo 6. decembra 2012 sp. zn. 5Cdo 31/2011).

16.3. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP (§ 137 písm. c/ CSP) nie je daný, ak sa petit
žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom
uplatneného práva (R 22/2017).

16.4. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez

toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie ÚS SR zo 6. októbra 2017 sp. zn. II.
ÚS 590/2017).

16.5. Z doterajšej, už ustálenej judikatúry (viď napr. uznesenie NS SR zo dňa 20. 10. 2010 sp. zn. 4
Cdo 136/2009) vyplýva, že právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom

právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s
vyriešením otázky, či sa s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej
neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu predpokladá posúdenie, či podaný
určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva

alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať ešte iné konanie.

17. Nové ustanovenie § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet žalôb, pričom doterajšiu právnu
úpravu pomerne výrazne modifikuje. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä: 1/ o splnení

povinnosti, 2/ o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, 3/ o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu (klasická určovacia žaloba), alebo 4/ o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom rade vychádza zo záveru, že žalobu o neplatnosť kúpnej
zmluvy je potrebné zamietnuť, aplikujúc ust. § 137 CSP účinného od 01. 07. 2016 (predtým ust. § 80
písm. c/ OSP), teda pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určovacej žalobe,
ktorú spochybňuje platnosť označenej kúpnej zmluvy v znení jej dodatku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 252/2009 zo
dňa 28. 09. 2010, v zmysle ktorého pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti zmluvy je potrebné prioritne vychádzať z ust. § 34 ods. 2 Zákona o katastri nehnuteľností,
v zmysle ktorého v prípade právoplatného rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu vyznačí

správa katastra stav pred týmto právnym úkonom. To platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté v katastri nehnuteľností ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre
osoby, ktorých sa táto právna zmena týka - dosiahne sa tým stav právnej istoty žalobkyne. Žalobkyňa
zvolený spôsob ochrany svojho práva, a to žalobou o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nemôže
docieliť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Ani vyhovením jej žalobe by sa nevyriešilo vlastníctvo k

rozostavanejstavbe,pretožeanivyslovenímneplatnostizmluvybysanedosiahlazhodaúdajovvkatastri
so skutočným stavom, keď vlastníctvo žalobkyne v 1-ici rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností
by zapísané nebolo. Je nesporné, a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že rozostavaná
stavba postavená na parcele vo výlučnom vlastníctve úpadcu pred prevodom nehnuteľností, vrátane
rozostavanej stavby, na žalobkyňu ani zapísaná nebola.

19. Napokon, je potrebné uviesť, že formulovaná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je v
zmysle Civilného sporového poriadku žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP.
Neplatnosti právneho úkonu za účinnosti Civilného sporového poriadku je možné domáhať sa iba v
prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z osobitného predpisu musí teda vyplývať oprávnenie

subjektu podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku
takýto predpis neexistoval, ktorý by výslovne takúto žalobu žalobkyne pripúšťal. Takýmto predpisom
nie je ani Katastrálny zákon, a to konkrétne jeho ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a to už z vyššie uvedených dôvodov.K nedostatku naliehavého právneho záujmu odvolací súd ešte uvádza, že naliehavý právny záujem
na určení je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý

je v ohrození žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv za účinnosti CSP spadá pod ust. § 137d
CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu, nie
je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc z toho, že k vzniku právneho vzťahu

je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť a z toho, že za právnu skutočnosť možno považovať také
okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, teda okrem iného
aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Je potrebné konštatovať, že v súčasnosti platný procesný
predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Ak
takéhoto predpisu niet, žalobkyňa nemôže žalovať neplatnosť právneho úkonu, ale musí formulovať petit

na určenie, či tu vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti je alebo nie je. Nakoľko osobitný predpis
platný v súčasnej dobe nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, bolo potrebné žalobu
zamietnuť aj ako žalobu procesne neprípustnú.

20. Keďže súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý

právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, správne súd prvej inštancie jej žalobu
zamietol a odvolací súd preto jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

21. V prípade, že súd konštatuje nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
vecnou stránkou veci sa už nemusí zaoberať. Napriek uvedenému však odvolací súd sa stotožňuje aj

so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovaná v 1. rade tak, ako bola označená ako fyzická
osoba, nebola vo veci pasívne legitimovaná. Je nesporné, že kúpnu zmluvu zo dňa 14. 04. 2010 v znení
jej dodatku uzatvárala ako správkyňa konkurznej podstaty a po zbavení ju funkcie správcu (uznesenie
č. k. 25K/31/2005-481 zo dňa 14. 03. 2012) bol na jej miesto ustanovený nový správca konkurznej
podstaty a to Prvý správcovský dom, k. s., Banská Bystrica, ktorý v čase podania žaloby vykonával

funkciu správcu konkurznej podstaty, a teda bola daná jeho pasívna vecná legitimácia. Pokiaľ sa teda
súdprvejinštanciezaoberalajokruhomúčastníkovnastranežalovaného,jehozáverozamietnutížaloby
aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je potrebné považovať za vecne správny.

22. V podstatnej miere v odvolaní žalobkyne rezonuje tá skutočnosť, že nikdy nebola účastníčkou

konkurzného konania, a preto jej majetok je v zmysle zákona, ústavy a dobrých mravov nedotknuteľný.

Súd prvej inštancie sa aj napriek konštatovaniu nedostatku naliehavého právneho záujmu zaoberal
aj opodstatnenosťou žaloby s ohľadom na namietané dôvody neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie
správne na danú vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a

vyrovnaní, ktoré je lex specialis ku vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka a má pred ním
prednosť. To znamená, že Občiansky zákonník sa použije len vtedy, pokiaľ špeciálny zákon (Zákon o
konkurze a vyrovnaní) určité otázky neupravuje. Je potrebné však zdôrazniť, že špeciálna úprava (zákon
č. 328/1991 Zb.) má prednosť pred všeobecnou úpravou. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že
postup správkyne konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku prebiehal plne v súlade so zákonnou

úpravou Zákona o konkurze a vyrovnaní, pričom v bodoch 42. a 43. rozsudku súd prvej inštancie
sa podrobne zaoberal námietkami žalobkyne vo vzťahu k postupu správkyne. Vychádzal z ust. § 19
ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v zmysle ktorého platí, že ak sú pochybnosti,
či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými
osobami, alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu. Súd

uloží tomu, kto uplatňuje, že vec sa nemala do súpisu zaradiť a aby v lehote určenej súdom podal
žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Vykonaným dokazovaním bolo nesporným,
že pozemky - parcely CKN 276/101, 276/193 a 276/256 v kat. úz. L. W. boli vo výlučnom vlastníctve
úpadcu Ing. Vladimíra Chalupku, ktoré nadobudol dedením alebo darovaním. Správkyňa konkurznej

podstaty nemala vedomosť o tom, komu patrí rozostavaná stavba na parcele č. 2760/256, keďže táto
stavba nebola zapísaná v liste vlastníctva a nemala pridelené ani súpisné číslo. Keďže sa rozostavaná
stavba nachádzala na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve úpadcu, správkyňa sa mohla dôvodne
domnievať, že táto stavba je tiež vo výlučnom vlastníctve úpadcu. Napriek uvedenému však požiadalažalobkyňu o súčinnosť v konkurze, či už písomne (čo v konaní bolo preukázané), alebo telefonicky,
pričom je rovnako nesporné, že právny zástupca Mgr. Haťapka, ktorý zastupoval žalobkyňu a jej
manžela, nahliadol do konkurzného spisu, a teda žalobkyňa rovnako ako aj jej manžel mali vedomosť

o konkurznom konaní. Napriek telefonickému rozhovoru žalobkyne so správkyňou konkurznej podstaty,
čo žalobkyňa nepoprela, žalobkyňa bola nečinná a nepodala vylučovaciu žalobu v súlade s § 19 Zákona
o konkurze a vyrovnaní, čím mohla dosiahnuť vylúčenie 1-ici rozostavanej stavby zo súpisu majetku.
Rovnako neuplatnila ani predkupné právo k 1-ici spoluvlastníckeho podielu úpadcu v zmysle § 27d
Zákona o konkurze a vyrovnaní, čím toto jej právo zaniklo. Keďže ust. § 66e ods. 2 Zákona o konkurze

a vyrovnaní je ustanovením lex specialis a má prednosť pred ustanoveniami o predkupnom práve
podľa Občianskeho zákonníka, tieto ustanovenia podľa Občianskeho zákonníka sa neaplikujú. Keďže
žalobkyňa neuplatnila svoje predkupné právo správkyni konkurznej podstaty do speňaženia majetku, jej
predkupné právo podľa § 27d Zákona o konkurze a vyrovnaní zaniklo. Speňaženie pozemkov
vo vlastníctve úpadcu, ako aj rozostavanej stavby bolo vykonávané v súlade so Zákonom o konkurze a
vyrovnaní, pričom predaj toto majetku úpadcu bol schválení opatrením konkurzného súdu, ktorý udelil

súhlas správkyni konkurznej podstaty na odpredaj predmetného majetku. Rovnako je nesporné, že
nehnuteľnosti boli speňažované až v 4. kole, čo malo vplyv aj na samotnú kúpno-predajnú cenu.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie. V podrobnostiach poukazuje na presvedčivé odôvodnenie jeho rozhodnutia, v ktorom

sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vo veci vyšli najavo a vec správne
posúdil po právnej stránke. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru, a preto bolo
potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdiť,
aj keď súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sa navyše venoval aj ďalším namietaným dôvodom

prezentovaných žalobkyňou v konaní.

24. K namietanému porušeniu ústavných práv žalobkyňou odvolací súd zdôrazňuje, že podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu

nevyplýva jej právo na to, aby sa rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je
ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97
a II. ÚS 251/03.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%, pretože žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).