Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116230269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116230269.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: P. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. S. XXX/XX, G. F. A., zastúpenej: Občianske združenie Centrum právnej pomoci Bratislava,
so sídlom Silvánska 11, Bratislava, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom F.binova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so

sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti zmlúv a iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 31. januára 2019 pod č.k. 15Csp/205/2016 - 364 v spojení s opavným
uznesením zo dňa 21. mája 2020 pod č.k. 15Csp/205/2016 - 434 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich častiach (výroky I., II.) a vo
výroku náhrady trov konania (výrok IV.) z r u š u j e a vec mu týchto častiach v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
23.7.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.7.2015, č. 229687-24040 zo dňa 26.11.2015 uzavreté medzi
žalobkyňou a žalovanou sú neplatné. Žalovanej určil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 85,53 eura a vo
zvyškukonaniezastavil.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodoltak,žežalobkyninároknáhradutrov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 39, § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

1.1. Mal za preukázané, že strany sporu spolu uzatvorili zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.7.2015, č. XXXXXX-XXXXX zo dňa
26.11.2015. Žalobkyňa zaplatila žalovanej 601,53 eura a žiadala odpočítať 516 eur. Rozdiel bol 85,53
eura. Spolu žalobkyňa zaplatila 2 484 eura a zostatok úveru bol 516 eura. Posudzoval právne vzťahy

podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prvom rade riešil otázku naliehavého právneho záujmu a
dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere má žalobkyňa ako
spotrebiteľ. Pre dôvod rozporu s dobrými mravmi mal za to, že všetky tri zmluvy sú neplatné. Uviedol, že
zmluvné podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané. Boli súčasťou vopred pripraveného
formulára a na tom nemenila nič skutočnosť, že k tejto zmluvnej podmienke nemusela žalobkyňa
pristúpiť. Tieto zmluvné podmienky sú neprimerané v neprospech spotrebiteľa žalobkyne a teda za

neplatné. S poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za neprimeranú rozhodcovskú
zmluvu uzavretú medzi účastníkmi v rovnaký deň, ako boli uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere.
Rozhodcovské zmluvy boli uzavreté v typizovanej formulárovej podobe. Konštatoval neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy. Súčasťou týchto typových formulárových zmlúv o úvere bolo aj vopred pripravené
znenie, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy.

1.2.Tiežmalzapreukázané,žezmluvysúspotrebiteľskýmizmluvamiktoréuzavreldodávateľ(žalovaná)
so spotrebiteľom (žalobkyňou). Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXXbola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákona. Ako dlžník v tejto listine je napísaná žalobkyňa
zapísaná v registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom NBS, registračné č. XXXXXX,
pod register postenia alebo zaistenia, zapísaná ako viazaný finančný agent - životné poistenie zapísaná

od 15.7.2014. Prednostne na tento zmluvný vzťah použil ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dospel k záveru, že podľa § 11 ods. 1 písm. b) poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z, a aa).

1.3. Zaoberal sa vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne nie je
premlčaná. K nároku na náhradu trov konania uviedol, že v konaní mala úspech žalobkyňa, ale náhradu
trov konania si nežiadala priznať.

2. Žalovaná podala odvolanie voči výrokom I., II., a IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie v zákonom
stanovenej lehote. Ako prvý dôvod odvolania uviedla nepreskúmateľnosť rozsudku. Obsah odôvodnenia

považovala za všeobecný a nie je z neho zrejmé, aké konkrétne skutkové závery súd na základe
dokazovania vyvodil, ako ich posúdil a aké právne závery prijal. Poukázala na nález Ústavného súdu
sp.zn. I. ÚS 736/16, ktorý citovala. Uviedla, že rozsudok nedáva žiadnu odpoveď na ním uvádzaného
rozporu s dobrými mravmi. Jeho použitie pokladala za formalistické, bez podkladu v dokazovaní či
nejakých záveroch konajúceho súdu.

2.1. Nepreskúmateľnosť rozsudku namietala osobitne v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXX-
XXXXX. Uviedla, že súdu prvej inštancie predložila okrem listinných podkladov (žiadosť o úver, výpis z
registra finančných sprostredkovateľov) tvrdenia a argumenty, že úver podľa tejto zmluvy bol čerpaný
na podnikateľský účel, že uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o tento druh úveru. V celom

rozsudku nie je jediný dôvod, záver alebo konštatovanie, ktoré by súd prijal na základe nejakého dôkazu
a ktorým by negoval jej tvrdenie. Za príklad nepreskúmateľnosti považovala vyhodnotenie námietky
premlčania. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že nie je pohľadávka premlčaná. Čo konkrétne súd
posudzoval, aké závery prijal a z ktorých si mal utvoriť takýto názor, rozsudok neobsahoval.

2.2. Na doplnenie komplexnosti odvolacích námietok poukázala na to, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom dospel k nesprávnym záverom o tom, že zmluvy sú neplatné kvôli
výške odplaty, lebo tá má byť v rozpore s dobrými mravmi. Obe spotrebiteľské zmluvy boli uzatvorené v
roku 2015. Maximálna výška mohla byť 27,66 % a táto hodnota odplaty nebola odplatou podľa žiadnej
zmluvy prekročená.

2.3. Napokon namietala rozpor záverov súdu z predloženými dôkazmi, pokiaľ ide o zmluvný vzťah.
Závery súdu odporujú obsahu zmluvy, kde sa uvádza že úver sa poskytuje na podnikateľské účely,
žiadosti o úver, kde žalobkyňa žiadala o úver ako podnikateľ a na podnikateľské účely. Rozsudok ani
neobsahuje odôvodnenie, či sa súd dôkazmi zaoberal. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a o

veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne v časti, v ktorej jej bolo vyhovené a prizná jej právo na plnú
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, alebo aby vec po zrušení rozsudku vrátil späť súdu
prvej inštancie na riadne prejednanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovanej tak, že sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie

v celom rozsahu. Rozsudok považovala za preskúmateľný a odôvodnenie v súlade so zákonom. Súd
prvej inštancie správne uviedol, že zmluvné podmienky v predložených zmluvách nemožno považovať
za individuálne dojednané, pretože všetky dotknuté zmluvy sú zmluvami formulárovými, predtlačenými,
typovými, ktoré spotrebiteľka nemohla ovplyvniť a ak chcela dostať úver musela ich podpísať tak ako jej
boli predložené, na čo súd prvej inštancie prihliadol a starostlivo zmluvy vykonal ako dôkaz. Predmetné

zmluvy obsahujú podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané. Spôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a spôsobujú neplatnosť zmluvy.
Napadnutý rozsudok nemožno považovať za arbitrárny vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie
viazaný žalobou žalobkyne preskúmal a vyhodnotil všetky podané dôkazy a jednotlivo a vzájomne
ich posúdil v súlade s normami spotrebiteľského práva, rozhodol a riadne odôvodnil svoj rozsudok.

Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že výška odplát bola stanovená v súlade s ustanovením § 53
Občianskeho zákonníka. V predmetných zmluvách je odplata uvedená v rozpore so zákonom a
obchádzajúc zákon. Uviedla, že súd prvej inštancie argumenty žalovanej nevyvracal, ale náležite sa
s nimi vyporiadal podľa zákona. Tvrdila, že žalovaná jej poskytla všetky tri spotrebiteľské úvery na jejosobnú spotrebu, nikdy ich neposkytla na podnikateľské úvery. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny a zaviazala žalovanú na náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa doplnila vyjadrenie písomným podaním doručeným dňa 09.03.2020. Uviedla v ňom,
že popiera tvrdenia žalovanej v celom rozsahu a súd prvej inštancie podľa jej názoru spravodlivo
rozhodol. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože v súdnom spise sú založené dôkazy, ktoré súd
podrobne skúmal a vykonal ich. Žalovaná sa s uvedenými dôkazmi neoboznámila dostatočne, pretože
sa niektorých pojednávaní nezúčastňovala. Citovala časti rozsudku v bodoch 11, 12, 13, 14 až 20, 26,

27, 28. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v celom rozsahu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku (CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362
ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, §
380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výrokoch I.,II., a IV.
zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie v zastavujúcej časti vo výrok III. odvolaním
napadnuté nebolo a v tejto časti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu doručenú súdu prvej inštancie dňa
14.11.2016. Okresný súd v Nitre dňa 25.1.2017 na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie č.
k. 15Csp/205/2016-190 a uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo zmluvy

XXXXXXXXXX zo dňa 20.7.2015, zo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2015. Žalovaná je povinná
oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, že je povinná zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
v prospech žalovanej až do právoplatného skončenia vo veci samej. Neskôr žiadala žalobkyňa zmenu
žaloby, o ktorej rozhodol Okresný súd Nitra tak, že pripustil zmenu žaloby uznesením na pojednávaní
zo dňa 18.7.2017 a predmetom konania sa stalo určenie, že dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy o

revolvingovom úvere zo dňa 23.7.2015, zo dňa 20.7.2015 a zo dňa 26.11.2015 sú neplatné a zaplatenie
sumy 85,53 eura. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom. Rozsudok v zastavujúcej časti
(výrok III.) nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti je právoplatný. Predmetom odvolacieho
konania preto zostali výroky vo vyhovujúcej časti (výrok I. a II.) a v časti náhrady trov konania (výrok IV.)

7.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

8. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo
144/2017 zo dňa 21.06.2018 v ktorom uviedol: „Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou

je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahujenáležitosti uvedené v § 393 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP),
je nepreskúmateľné. Dovolací súd poznamenáva, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R
111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť (nedostatok odôvodnenia) rozhodnutia nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná za vlastnosť
rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne
rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP).Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá
(len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko
R 2/2016, prijaté na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.

decembra 2015, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť
o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku.“ Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od
1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej

za aktuálne. S poukazom na citované stanovisko len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (teraz §
420 písm. f/ CSP), a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok
neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami

blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej
istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných
omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti
pre súdny systém“, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri X. proti Rusku, sťažnosť č. 8269/02, F.
proti Rusku, sťažnosť č. 13151/04, S. proti Rusku, sťažnosť č. 2202/05, D. proti Rusku, sťažnosť č.

28730/03).S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho
súdu v dovolaním napadnutej časti (ktorou zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie), trpí vadou v
konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Konanie v tejto časti je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou
v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako
výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania.

V súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať
výkladopodstatnenostiazákonnostivýrokurozhodnutiaamusísavyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na
zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.
Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP v spojení s §
393 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma účastníkovi možnosť
uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces
(čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f/ CSP), pretože mu

upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných
prostriedkov.“ Citované rozhodnutie je aplikovateľné aj na odvolacie konanie.

9. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd

skúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní
(ne)došlo k odňatiu možnosti strán konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom
súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená
porušenie základného práva strany súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky,okremzákonovajčl.46anasl.ÚstavySlovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380

CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalovanej v tejto veci smerujúceho proti jeho vyhovujúcej časti týkajúcej
plnenia a náhrady trov konania, preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v týchto
častiach odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie argumenty žalovanej sú dôvodné, v dôsledku čoho
je potrebné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec muvrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o povolení plniť súdom
uloženú povinnosť žalovanej nemá oporu v zistenom skutkovom stave, v dôsledku čoho súd dospel k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktorým zároveň zasiahol do práva žalovanej na spravodlivý

súdny proces takým závažným spôsobom, že konanie zaťažil vadou odňatia možnosti konať strane pred
súdom.

11. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ako je vyššie ustálené,
rozhodnutie je nepreskúmateľné a zakladajúce zmätočnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie v

rozhodnutí ustálil právny záver, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP
a pre dôvod rozporu s dobrými mravmi mal za to, že zmluvy sú neplatné. Rozhodnutie neobsahuje
konkrétne dôvody, v ktorých súd prvej inštancie videl rozpor s dobrými mravmi. Všeobecný výklad
pojmu dobré mravy nie je postačujúci pre odôvodnenie konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie sa
podrobne nezaoberal konkrétnymi okolnosťami, ktoré by rozpor s dobrými mravmi spôsobili, resp. ktoré
by zakladali iné dôvody pre vyvodenie záveru o neplatnosti úverových zmlúv. Rovnako v bode 23

odôvodneniarozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,žezmluvaorevolvingovomúvereč.229487-24040
bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a že žalobkyňa je zapísaná v registri finančných agentov
a finančných poradcov vedených v NBS. Zároveň uviedol, že na zmluvný vzťah prednostne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolaciemu súdu nie je z rozhodnutia zrejmé ako k danému
záveru dospel. Tiež nemožno opomenúť, že v odôvodnení sa zaoberá otázkou bezúročnosti a bez

poplatkovosti úveru napriek tomu, že zmluvy považoval za neplatné. Záverom uviedol, že sa zaoberal
vznesenou námietkou premlčania a podľa jeho názoru pohľadávka nie je premlčaná bez toho, aby
uviedol akým spôsobom sa touto námietkou zaoberal, resp. z akého dôvodu považuje pohľadávku
žalobkyne za nepremlčanú.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uvedený rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých vyhovujúcich častiach podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a v nadväzujúcom výroku
o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozumne
sa vysporiadať so žalobou ako aj dôkazmi v konaní a svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť v súlade s

riadnym odôvodnením rozsudku.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).