Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010082
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1612010082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov

JUDr.DenisyMészárosovejaJUDr.PetraŠtifta,vtrestnejveciobžalovanejO.E.prezločinsubvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného
súdu v Malackách sp. zn. 1T/32/2012 z 13. apríla 2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.
novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej

O. E. H.. XX.XX.XXXX N. Z., R. C. N. S.
Z., R. X

u k l a d á

podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje sa výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu Malacky sp. zn. 3T/122/2011 zo dňa 25.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn.
1To/17/2012 zo dňa 21.11.2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/32/2012 z 13.04.2015 bola obžalovaná O. E. uznaná
vinnou zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
dňa 28.11.2003 uzatvorila vo Vysokej pri Morave zmluvu o výkone osobnej asistencie, na základe ktorej

v období od mesiaca november 2003 do mesiaca marec 2008 poberala peňažný príspevok na osobnú
asistenciu z Úradu práce sociálnych veci a rodiny na základe rozhodnutí č. 203/15525-03 z 21.11.2003
a č. XXXX/XXXX-XX/MHG z 30.10.2006, napriek tomu, že nespĺňala podmienku podľa § 58 ods. 15
n zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, keďže služby osobnéhoasistenta nevyužívala, podpisy osobného asistenta na viacerých mesačných výkazoch sfalšovala a
príspevok teda poberala neoprávnene, čím štátnemu rozpočtu SR spôsobila škodu vo výške 14.515,-€,

Obžalovanej bol podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41
ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bola na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradená do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol vo výroku o treste zrušený rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T
122/2011 zo dňa 25.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/17/2012 zo
dňa 21.11.2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. podala obžalovaná O.
E. odvolanie a v písomných dôvodoch odvolania zdôraznila, že toto podáva do viny a do trestu.
Konštatovala, že počas pojednávania predložila súdu doklady svedčiace o tom, že osobného asistenta
jej vykonával A. K. a neskôr N. E.. Doložila daňové priznanie A. K. ako aj čestné prehlásenia N. E. a
na podklade týchto tvrdila, že nikdy nemala úmysel dopustiť sa podvodu, len potrebovala osobného

asistenta a tohto aj mala. Uznáva, že jedinú chybu, ktorú urobila bolo, že včas nenahlásila ÚPSVaR
zmenu osobného asistenta, pričom nemala tušenie, že to môže mať až takéto následky. Ďalej v odvolaní
popísala svoj zdravotný stav a príčiny, prečo bola v podstate odkázaná na osobného asistenta, pričom
tiež vysvetlila, prečo jej časom bolo nepríjemné, keď asistenta vykonával muž, čo malo za následok
zmenu asistenta a vlastne oslovila ženu. Výpoveď N. E., jej matky B. E. ako aj A. K. v tom, že títo

obžalovanej reálne osobných asistentov nikdy nevykonávali a peniaze nedostali, považuje za klamlivé.
Je presvedčená, že v trestnom konaní je vlastne postihnutá za to, že zmenila osobného asistenta a včas
o tom príslušný úrad neinformovala.

S poukazom na uvedené požiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Malacky a vec

vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie, poprípade do prípravného konania.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý konštatoval, že vykonaným
dokazovaním, najmä výsluchmi svedkov A. K., N. B. B. E. ako aj ďalším spisovým materiálom bolo
preukázané, že obvinená nevyužívala služby osobného asistenta, a napriek tomu v mene iných osôb

podpisovala výkazy o odpracovaných hodinách osobnej asistencie. Konštatoval: „Z uvedeného je teda
zrejmé,žeuvádzalapríslušnýÚPSVaRdoomyluzaúčelomvylákaniapríspevkunaosobnúasistenciu.K
častému argumentu obvinenej, že „zabudla“ nahlásiť zmenu osobného asistenta od 01.01.2006 možno
na dôvažok uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že s N. E., Q.. B. E. začala obvinená ohľadne
osobnej asistencie komunikovať až niekedy na jar roku 2008, teda je logické, že N. E. nevykonávala pre

obvinenú žiadnu osobnú asistenciu od 01.01.2006, keďže o tom (o osobnej asistencii) ani nevedela“. Z
týchto dôvodov navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa obžalovaná nedostavila, termín zasadnutia prevzala dňa
07.10.2015 a prípisom doručeným krajskému súdu dňa 09.11.2015 požiadala o vykonania zasadnutia

v jej neprítomnosti vzhľadom na zdravotný stav s tým, že stres v dôsledku konania jej môže vyvolať
epileptickýzáchvat,ktorúskutočnosťsúdakceptovalapostupompodľa§293ods.5Tr.poriadkuvykonal
verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej O. E., ktorá o to požiadala.

Na verejnom zasadnutí zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia

Okresnej prokuratúry Malacky a na podklade dôvodov v odvolaní uvádzaných navrhla odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Za poškodený Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Malacky Mgr. M. O. dodala, že o škode už bolo
rozhodnuté v inom konaní.

Krajský súd na podklade riadne a včas podaného odvolania obžalovanou O. E. v intenciách § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok, pričom primárne skúmal, či nie sú dané podmienky
pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. poriadku a keďže zistil, že nie sú dané,podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým mohla odvolateľka podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,
prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a zistil, že odvolanie obžalovanej je

čiastočne dôvodné, avšak v inom smere ako sa domáha.

Pri plnení revíznej povinnosti krajský súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovanej na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a

následne aj vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy a na základe týchto rozhodol
napadnutým rozsudkom. V odôvodnení, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd

vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto
smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k žalovanému skutku bolo v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané rozsiahle

dokazovanie výsluchom obžalovanej O. E., zástupkyne poškodeného ÚPSVaR Malacky Z.. M. O.,
svedkov A. K., B. E. B. N. T. (rod. E.), oboznámením zmluvy o výkone asistencie, potvrdením o
podaní daňového priznania, listom obžalovanej adresovaným Ministerke práce sociálnych vecí a rodiny,
čestným prehlásením, rozhodnutiami Úradu práce sociálnych veci a rodiny (ďalej len ÚPSVR) Malacky,
služobným záznamom ÚPSVR Malacky, oznámením o kontrole, výkazmi o odpracovaných hodinách,

rozhodnutím Sociálnej poisťovne a ostanými listinnými dôkazmi.

Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že rozhodnutím ÚPSVaR Okresného úradu Malacky, odboru
sociálnych vecí zo dňa 21.11.2003. č.: 203/15525-03 bol O. E. priznaný peňažný príspevok na osobnú
asistenciu na obdobie kalendárneho roka v rozsahu 1460 hodín vo výške 80.300,- Sk, pričom na obdobie

od 109.2003 do 31.12.2003 bol priznaný príspevok v rozsahu 488 hodní vo výške 26.840,- Sk. Tento
peňažný príspevok bol obžalovanej priznaný podľa § 58 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v
znení neskorších predpisov, účinného do 31.12.2008 (ďalej len zákon o sociálnej pomoci).

Rozhodnutím úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Malackách z 30.10.2006 č. XXXX/XXXX-XX/MHG

bol O. E. zvýšený príspevok na osobnú asistenciu na obdobie kalendárneho roka z rozsahu 1460 hodín
vo výške 80.300,- Sk na rozsah 2190 hodín vo výške 120.450,- Sk. a na obdobie od 01.10.2006 do
31.12.2006 sa obžalovanej poskytol peňažný príspevok v rozsahu 547,5 hodín vo výške 30.112,50.-
Sk.V konaní nebolo sporné, že obžalovanej vznikol nárok na priznanie peňažného príspevku na osobnú
asistenciu, nakoľko podľa posudku č. 03/858 zo dňa 14.11.2003 v zmysle ustanovenia § 50 - 53, 56,57

zákona o sociálnej pomoci bola považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaným
na pomoc inej osoby a tieto dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať
poskytovaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu, na základe čoho jej bolo rozhodnutím úradu
práce sociálnych vecí a rodiny v Malackách z 30.10.2006 č. XXXX/XXXX-XX/Z., tento nárok priznaný.

Zdravotne ťažko postihnutý občan, ktorému bol priznaný príspevok na osobného asistenta a stanovený
rozsah hodín za určené obdobie, dostával tento príspevok vyplatený z ÚPSVaR s tým, že si mal nájsť
asistenta sám, spísať s ním zmluvu a podľa rozhodnutia do 8 dní od spísania zmluvy jeho meno nahlásiť
ÚPSVaR a pravidelne úradu zasielať výkaz o výkone asistenčnej služby, čo sa v prípade aj stalo, pretože
obžalovaná s A. K. zmluvu uzatvorila, ale podľa svedka nikdy jej neposkytol asistenčné služby a nikdy

od nej žiadnu odmenu z tohto titulu nedostal vyplatenú.
Je potrebné dodať, že podľa zástupkyne ÚPSVaR bolo úradu umožnené v roku 2007 vstúpiť do systému
Sociálnej poisťovne a bolo zistené, že A. K., ktorý mal byť asistentom obžalovanej bol zamestnaný v
riadnom pracovnom pomere a vzniklo podozrenie, kedy by mal a či vôbec asistenciu vykonávať. Celú
vec úrad prešetril, pričom obžalovaná zotrvala na tom, že menovaný jej asistenciu vykonával, ale neskôr

sa dohodla s N. E. a podľa obžalovanej jej táto reálne asistenciu vykonávala, čo však obaja svedkovia
aj v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy popreli.V kontexte s uvedeným sa žiada dodať, že obžalovaná skutočne uzatvorila zmluvu o výkone asistenčnej
služby s A. K. dňa 27.11.2003, o čom svedčí zmluva nachádzajúca sa v súdnom spise na č.l. 58 -
60. Avšak vykonaným dokazovaní bolo zistené, že A. K. prácu osobného asistenta v skutočnosti pre

obžalovanúnikdynevykonával.TotomásúdzapreukázanépredovšetkýmzvýpovedisvedkaA.K.,ktorý
potvrdil uzatvorenie zmluvy o výkone osobnej asistenciu s obžalovanou ako aj skutočnosť, že podpísal
tri výkazy o výkone asistenčnej služby, ktoré sa predkladali ÚPSVR za účelom vyúčtovania peňažného
príspevku,avšakzároveňpotvrdil,žežiadneasistenčnéslužbypreobžalovanúnevykonával,nikdynebol
u nej doma a ani ju nikam neviezol autom. Svedok zároveň uviedol, v čase keď mal vykonávať osobnú

asistenciu pre obžalovanú bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere s osem hodinovým pracovným
časom, čo zároveň korešponduje aj so zisteniami ÚPSVR Malacky, prostredníctvom lustrácie v Sociálne
poisťovni. Z uvedeného má súd za preukázané, že obžalovaná uzatvorila so A. K. zmluvu o výkone
osobnej asistencie, pričom jeho služby nikdy nevyužívala a výkazy o asistenčnej služby s výnimkou troch
prípadoch podpisovala za A. K., a to až do apríla 2008, a to bez jeho vedomia.

Nie je možné ignorovať rozhodnutie ÚPSVR Malacky zo dňa 28.05.2008, č. B., z ktorého je zistiteľné, že
obžalovanejbolodňatýpeňažnýpríspevoknaosobnúasistenciuajehovýplatasúčinnosťod01.04.2008
sa zastavila. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že tento peňažný príspevok bol obžalovanej
odňatý z dôvodu, že preverovaním skutočností rozhodujúcich na nárok na peňažný príspevok a na
jeho výplatu, bolo zistené, že A. K.- osobný asistent obžalovanej, je zamestnaný v riadnom pracovnom

pomere, a preto nemohol vykonávať služby osobnej asistencie, tak ako to bolo deklarované vo výkazoch
odpracovaných hodín osobného asistenta.
SvedokA.K.včestnomvyhlásenízodňa15.05.2008adresovanéhoÚPSVRMalacky,akoajvovýpovedi
na hlavnom pojednávaní potvrdil, že vedel o tom, že obžalovaná ho vedie ako osobného asistenta
do roku 2006, pričom za rok 2004 a 2005 podával aj daňové priznanie, avšak žiadne služby pre ňu

nevykonával a ani od nej nedostával žiadne peniaze. Obžalovaná vo svojej obrane uvádzala, že nakoľko
svedok podával daňové priznanie, vyplýva z toho, že musel dostávať od nej odmenu. Túto obranu
obžalovanej má súd za vyvrátenú výpoveďou svedka, ktorý uviedol, že daňové priznanie podával len
z dôvodu, že mu to obžalovaná povedala a tiež mu aj zaplatila daňový rozdiel. Obžalovaná vo svojej
výpovedi potvrdila, že svedok A. K. nevykonával pre ňu asistenčnú službu v rokoch 2006 a 2007, túto

mala pre ňu vykonávať N. T., Q. E.. Na podporu svojich tvrdení obžalovaná predložila ako dôkaz čestné
vyhlásenie N. T. Q.. E., v ktorých táto potvrdila, že v rokoch 2006 a 2007 vykonávala pre O. E. asistenčnú
službu, a že od nej prevzala sumu vo výške 90.337,50 Sk za rok 2006 a sumu vo výške 120.450,- Sk za
rok 2007. Zároveň obžalovaná poukázala aj na výpoveď svedkyne na ÚPSVR Malacky dňa 09.06.2008,
kde svedkyňa potvrdila skutočnosti z čestného vyhlásenia. Súd tieto dôkazy predkladané a navrhované

obžalovanou hodnotil aj v spojitosti s ostanými dôkazmi, a to predovšetkým svedeckou výpoveďou
N. T. na hlavnom pojednávaní, kde sa svedkyňa jednoznačne vyjadrila, že skutočnosti uvádzané v
čestných vyhláseniach ako aj v jej výpovedi na ÚPSVR Malacky nie sú pravdivé. Svedkyňa tieto rozpory
vysvetlila tak, že v tejto dobe tak konala z dôvodu, že chcela obžalovanej pomôcť a domnievala sa, že
asistenčnúslužbubudepreňuvbudúcnostiajskutočnevykonávať.Nakoľkovšakktomutonikdynedošlo

a obžalovaná ju viac ani nekontaktoval, pravdivo opísal tieto skutočnosti tak v prípravnom konaní ako
aj v konaní pred súdom. Výpoveď svedkyne N. T. podporuje aj výpoveď jej matky svedkyne B. E., ktorá
potvrdila, že osobne s obžalovanou sa pozná od roku 2008 a v tej dobe aj obžalovaná oslovila jej dcéru,
ktorú rovnako do tej doby osobne nepoznala. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že svedkyňa N.
T., Q.. E. nemohla vykonávať pre obžalovanú asistenčnú službu v rokoch 2006 a 2007, nakoľko v tejto

dobe sa s obžalovanou ani nepoznala.

Odvolací súd zhodne ako prvostupňový súd je na podklade vykonaných dôkazov jednoznačne
presvedčený, že obžalovaná O. E. sa dopustila konania tak ako je žalované okresnou prokuratúrou
a týmto naplnila znaky skutkovej podstaty zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods.

4 písm. a/ Tr. zák., keď od ÚPSVR Malacky ako príslušného štátneho orgánu, vylákala peňažný
príspevok na osobnú asistenciu, ktorý je príspevkom zo štátneho rozpočtu, a to za obdobie od
mesiaca november 2003 do mesiaca marec 2008, pričom nespĺňala podmienku ustanovenú v § 58
ods. 15 zákona o sociálnej pomoci, keďže služby osobného asistenta v skutočnosti nevyužívala a
výkazy o odpracovaných hodinách osobného asistenta viackrát falšovala, a teda príspevok poberala

neoprávnene, čím poškodenému Slovenskej republike spôsobila škodu vo výške 14.515.- €, čo v zmysle
ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona predstavuje väčšiu škodu.K námietkam obžalovanej uvádzaným v dôvodoch odvolania v tom, že jak A. K. R. B. N. T. (E.) boli jej
osobnýmiasistentmiaasistenciuajvykonávali,jepotrebnéuviesť,žetietoargumentysúveľmipochybné
a nepresvedčivé a navyše aj vykonanými dôkazmi v konaní pred súdom vyvrátené. Naopak, podľa

krajského súdu, výpovede svedkov A. K. B. N. E. (R. T.) vyznievajú presvedčivo a i keď títo pôvodne
podpísalivýkazy(A.K.)alebočestnéprehlásenia(N.E.)jasnealogickyvysvetliličoichviedloktakémuto
konaniu. Tým bola snaha pomôcť obžalovanej-osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak obžalovaná
uvádza, že svedok A. K. pre ňu asistenciu nevykonával v rokoch 2006 a 2007, ale túto mala vykonávať
N. T. (E.) tak nie je z jej strany jasne a logicky vysvetlené, prečo aj v týchto rokoch podpisovala výkazy

o asistencii pod menom A. K., pretože takého konanie samotná obžalovaná pred súdom priznala a je
preukázateľné aj z pripojených výkazov o asistencii.

Ak sa obžalovaná domnieva, že jedinou jej chybou, pre ktorú je v podstate potrestaná má byť to, že
včas úradu nenahlásila zmenu osobného asistenta, tak sa zásadne mýli. Obžalovaná svojim konaním
vylákala od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého

poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala,
a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia a spôsobila väčšiu škodu. Ak tvrdí, že nemala
vedomosť o tom, že takúto oznamovaciu povinnosť má a teda o tomto nebola vôbec poučená, je
potrebné uviesť, že v rozhodnutí ÚPSVaR sa uvádza toto poučenie a táto argumentácia obžalovanej
je jednoznačne vyvrátená. To, že mala vedomosť, že poberá príspevok bez splnenia podmienok

vyplývajúcich z rozhodnutia ÚPSVaR je nesporné, pretože sama výkazy o asistencii za A. K. podpisovala
a tohto uvádzala ako svojho asistenta aj v čase, keď bol riadne zamestnaný v stálom pracovnom pomere
a tiež v čase keď tvrdila, že jej asistentku vykonávala N. T. Q.. E.. Opäť odvolací súd pripomína, že
obaja svedkovia a čiastočne podporne aj svedkyňa B. E. -matka N. E. po zložení prísahy na hlavnom
pojednávaní zotrvali na tvrdení, že nikdy reálne obžalovanej asistenčnú službu nevykonávali a nikdy od

nej odmenu za takúto službu a z takéhoto titulu nedostali vyplatenú. Mali len snahu obžalovanej pomôcť,
pretože v jej osobe sa jednalo o osobu zdravotne ťažko postihnutú a konali v dobrej viere a pohnútke.

Na podklade vyššie uvedeného je potom možné jednoznačne konštatovať, že správne postupoval súd
prvého stupňa, keď uznal obžalovanú O. E. vinnou zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1,

ods. 4 písm. a/ Tr. zák., nakoľko menovaná vylákala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky
príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu
viazané na podmienky, ktoré nespĺňala, a to tým, že úrad uviedla do omylu v otázke ich splnenia a
spôsobila väčšiu škodu.

Na podklade odvolania podaného obžalovanou O. E. odvolací súd preskúmal druh a výmeru uloženého
trestu a dospel k odlišnému posúdeniu a záverom ako prvostupňový súd a to len v otázke posudzovania
priznaných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Odvolací súd nevidel dôvod, prečo prvostupňový súd obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písm. j/ tj. viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom zo spisu je preukázané, že
skutku sa dopustila od 28.11.2003 do mesiaca marec 2008 a pred daným obdobím obžalovaná skutočne
viedla riadny život a nebola trestne stíhaná a odsúdená a ani prejednávaná pre priestupok a preto bolo
namieste obžalovanej túto poľahčujúcu okolnosť priznať. Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil
s priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. z dôvodu, že spáchanie zbiehajúceho

sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“ vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák.
nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá
podmieňujepoužitievyššejtrestnejsadzby,pričommôžeísťajookolnosťpodľaustanoveniavšeobecnej
časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr. zák.).

Vzhľadom k uvedenému pristúpil krajský súd pri rozhodovaní o treste k úprave výroku tým, že túto
priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) vypustil za súčasného zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a zohľadnením ich pomeru aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil
hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Na druhej strane však správne prvostupňový súd dospel k záveru, že prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/122/2011
zo dňa 25.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/17/2012 zo dňa
21.11.2012.Rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T 122/2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/17/2012,

bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm.
c/ Tr. zák., a za to bola odsúdená k trestu odňatia slobody vo výmere päť rokov, na výkon ktorého bola
zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom konania
sa dopustila v mesiaci jún a júl roku 2008.

Z uvedeného je zrejmé, že medzi spáchaním časovo prvého z trestných činov - v našej prejednávanej
veci 28.11.2003-do mesiaca marec 2008 a časovo posledného trestnému činu spáchaného v mesiacoch
jún a júl 2008 (3T/122/2011 v spojení so sp. zn. 1To/17/2012) nebol vyhlásený súdom prvého stupňa
odsudzujúci rozsudok tj. obžalovaná nebola varovaná vyhlásením odsudzujúceho rozsudku/oznámením
trestného rozkazu a preto prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu za viacčinný súbeh, nakoľko o
všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhoduje v spoločnom konaní.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Pri ukladaní súhrnného trestu za vyššie konkretizovaný viacčinný súbeh krajský súd vychádzal z
absorbčnejzásadyzakotvenejvustanovení§41ods.1Tr.zák.aobžalovanejuložilsúhrnnýtrestodňatia
slobody za trestný čin najprísnejšie trestný- zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 4 Tr. zákona
(v základnej trestnej sadzbe 3 roky až 10 rokov) navýšenej hornej hranici trestnej sadzby podľa § 42
ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na citovaný nález ÚS SR sp. zn.

PL.ÚS 106/2011 bola určená trestná sadzba pre uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v rozpätí
3 roky až 13 rokov a 4 mesiace.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd prihliadajúc na vyššie uvedené ako aj zásady ukladania trestov
(§ 34 Tr. zák.), berúc do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok, pohnútku, ale aj

pomery a možnosť nápravy obžalovanej O. E. dospel k záveru, že trest vo výmere šesť rokov odňatia
slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je
trestom primeraným, zákonným a spravodlivým.

Nakoľko obžalovaná nebola pred spáchaním žalovaného skutku v posledných desiatich rokoch vo

výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ju súd na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom k vyššie zdôvodnenému, odvolací súd vo veci obžalovanej O. E., rozhodol tak ako je citované
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.