Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/251/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713216954
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7713216954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne N. X.A., P.. X.XX.XXXX, Y. E. P. S.
XXX, zast. JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom Michalovce, ul. Jaroslawská 3920, proti
žalovanému D. C., P.. XX.X.XXXX, Y. E. P. S., U. XX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr.
Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Michalovce, Štefánikova 8, o zrušenie vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C/231/2013-250 z
22.2.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 9.800 € a o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 9.800 € a o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. Pavlovce nad Uhom, ako parcely reg. C č. XXXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, č. XXXX/X záhrady o výmere 660 m2, č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, rod. dom súp. č. 725 na parcele č. XXXX/X, nehnuteľnosti
v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného D. C., P.. XX.X.XXXX, ktorému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 27.598,052 € v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 9800 €, pokiaľ ide o náhradu za jej
spoluvlastníckypodielzastavilavprevyšujúcejčastináhradyzaspoluvlastníckypodielžalobkynežalobu
zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1. a vyporiadať ho tak, že nehnuteľnosti sa v celosti prikážu
do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorému sa uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel v sume 42.000 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Skutkovo žalobu
odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným sa nevedeli dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva, že
nehnuteľnosti boli nadobudnuté v roku 2008 za 1.700.000,- Sk, a do nehnuteľnosti bolo investovaných

ďalších 900.000,- Sk. Hodnota predmetných nehnuteľností podľa žalobkyne je 84.000 €.

3. Žalovaný súhlasil so samotným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, nesúhlasil s
výškou podielu, ktorý žalobkyňa žiadala vyplatiť a bol ochotný vyplatiť jej podiel vo výške 20.000 €.4. Súd z výpisu z LV č. XXX, pre k.ú. Pavlovce nad Uhom, parcely č. XXXX/X, vo výmere 134 m2,
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X, výmera 660 m2, záhrady a parcela č. XXXX/X,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 zistil, že nehnuteľností vlastnia strany sporu v podiele
každý po 1/2, a to vrátane rod. domu postaveného so súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X. Zo spisu
stavebného úradu č. S2018/00017, ktorým je Obecný úrad Pavlovce nad Uhom súd zistil, že Z. O. podal
žiadosť dňa 6.2.2018 o povolenie na odstránenie stavby, a to letnej kuchyne č. XXX/XX, z dôvodu, že
pre budúcu výstavbu rod. domu je potrebné odstrániť túto stavbu letnej kuchyne, ktorá je postavená na

jeho pozemku. Uviedol, že je mu známy ako účastník konania C. G., S.. U.. Podľa výpisu LV č. XXXX,
vlastníkom parcely č. XXXX/X vo výmere 676 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/X o
výmere 125 m2, zastavaná plocha a nádvoria je podiele 1/1 RN. O.. Súčasťou spisu bola aj projektová
dokumentácia letnej kuchyne, technická správa k tejto stavbe a popis prác pri odstraňovaní tejto stavby.
Podľa oznámenia obce Pavlovce nad Uhom z 9.2.2018 proti odstráneniu drobnej stavby letnej kuchyne
na pozemku parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X, neboli žiadne námietky, stavba mala byť odstránená do

30.4.2018.

5. Podľa znaleckého posudku č. 52/2018 Ing. D. J., znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností, všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností ku dňu vypracovania
znaleckého posudku dňa 6.3.2018 (vrátane všeobecnej hodnoty letnej kuchyne postavenej na parcele

č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, ktorú ocenil vo výške 1.094,29 €) bola 48.800 €, a teda podiel jedného
spoluvlastníka činil 24.400 €. Naproti tomu podľa znaleckého posudku č. 91/2018 Ing. I. E., znalca z
odboru stavebníctva, predloženého žalobkyňou, všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností ku dňu
vypracovania znaleckého posudku 18.4.2018 bola spolu 64.400 €, z toho všeobecná hodnota letnej
kuchyne na parcele č. XXXX/X N. Č.. XXXX/2 bola 1.713,49 €.

6. Strany sporu namietali znalecké posudky - žalobkyňa znalecký posudok znalca M.. J. a žalovaný
posudok M.. E.. Súd v záujme ustálenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností vypočul znalcov, ktorí trvali
na svojich záveroch. Znalec Ing. I. E. uviedol, že použil metódu polohovej diferenciácie, nakoľko v
Pavlovciach nad Uhom býval 30 rokov, situáciu veľmi dobre pozná a jednotlivé ukazovatele, ktoré

aplikoval v znaleckom posudku, použil v zmysle vyhlášky a zákona. Vychádzal z toho, že ponuka v rámci
Pavloviec nad Uhom ohľadne kúpy nehnuteľností sa nenachádza, že nehnuteľnosť nie je na okraji obce,
ale je bližšie k centru, a záujem o takéto nehnuteľností je vyšší. Koeficient, ktorý ustálil sa pohybuje
podľa neho od 0,45 a pokiaľ ide o skladbu obyvateľstva, uviedol triedu prvú, nakoľko nie je tam vysoká
hustota obyvateľstva a navzájom títo obyvatelia spolu vychádzajú. Podľa neho zloženie obyvateľstva

danej obce nepovažuje za neprispôsobivé osoby. Znalec Ing. D. J. uviedol, že urobil prieskum trhu v
čase vypracovania znaleckého posudku aj z dostupných internetových portálov a bol aj na Obecnom
úrade, kde získaval informácie a zisťoval dopyt v porovnaní s ponukou. Zistil, že tento je v porovnaní s
ponukou nižší. Uviedol, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza na okraji obce, a je vhodná na bežné
bývanie. Zahrnul do svojho znaleckého posudku aj letnú kuchyňu, ktorá stála na cudzom pozemku, čo

zdôraznil vo svojom znaleckom posudku. Pokiaľ sa tento rodinný dom nachádza v bežnej zástavbe rod.
domov, považuje sa za priemerný. Malá hustota obyvateľstva sa podľa znalca používa vo výnimočných
prípadoch,prisamostatnestojacichdomoch,kdesúsusediaveľmivzdialení.Vtomtoprípadevšakpodľa
znalca nejde o takýto rodinný dom. Postupoval podľa metodiky, ktorá je pre znalcov záväzná a určil
objektívnu všeobecnú hodnotu, ktorá je dosiahnuteľná pri voľnom predaji na trhu v danom čase a mieste.

7. Súd vec právne posudzoval podľa § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
§ 145 ods. 2 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa aj žalovaný súhlasili so zrušením spoluvlastníctva a jeho
vyporiadaním tak, že bude prikázané vlastníctvo k predmetných nehnuteľnostiam žalovanému, preto
súd zrušil predmetné spoluvlastníctvo a vyporiadal ho. Sporná medzi stranami zostala výška náhrady

za spoluvlastnícky podiel 1 v pomere k celku žalobkyne, ktorý je jej žalovaný povinný vyplatiť. Žalobkyňa
žiadala, aby súd prihliadal na znalecký posudok Ing. I. E., ktorý predložila a podľa ktorého hodnota
predmetných nehnuteľností bola 64.400 €, žalovaný zase trval na tom, aby súd vychádzal zo znaleckého
posudku Ing. D. J., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na 48.800 €. Súd
argumentoval, že po vypočutí znalcov sa nepriklonil výlučne iba k jednému zo znaleckých posudkov, ale

spriemeroval všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností stanovenú obidvomi znalcami a odpočítal
všeobecnú hodnotu letnej kuchyne, ktorá nepatrila do podielového spoluvlastníctva strán sporu, a
navyše už bola odstránená. Uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností určená znalcom Ing. E. E.o
odpočítaníhodnotyletnejkuchynebola62.686,51€(64.400€-1.713,49€),ztohopodiel1/2predstavuje31.343,25 €. Po odpočítaní ceny letnej kuchyne podľa znalca Ing. J. podiel 1 žalobkyne na všeobecnej
hodnotenehnuteľnostíčiní23.852,85€(48.800€-1.094,29€=47705,71€).Pospriemerovaníjedného
podielu, ktorý určili znalci, súd dospel k výslednej výške náhrady za podiel žalobkyne v sume 27. 598,052

€ (31.343,25 € + 23. 852,85 € : 2), na zaplatenie ktorej sumy zaviazal žalovaného. Žalobkyňa dňa
23.4.2018, zobrala v časti 9.800 €, pokiaľ ide o výplatu sumy, ktorú je jej povinný žalovaný zaplatiť za
jej spoluvlastnícky podiel, späť, preto súd v tejto časti konanie v súlade s ust. § 145 ods. 2 zastavil
a v prevyšujúcej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala vyplatenia spoluvlastníckeho podielu, žalobu
zamietol. O trovách rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania

nepriznal, lebo žalobkyňa bola v konaní úspešná len čiastočne.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f/ CSP, t.j. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S výslednou
sumou náhrady za podiel žalobkyne nesúhlasil a trval na sume uvedenej v znaleckom posudku Ing. J.,

t.j. 23.852,85 € (po odpočítaní ceny letnej kuchyne). Argumentoval, že ešte 29.11.2017 predložil súdu
oznámenie o trhovej cene sporných nehnuteľností poskytnutej realitnou kanceláriou ROK REAL, ktorá
uviedla, že na základe skúseností pri predaji obdobných nehnuteľností, pri zohľadnení všetkých faktorov
ovplyvňujúcich hodnotu nehnuteľností, je trhová hodnota nehnuteľnosti v sume 40.000 €. Poukázal
na to, že samotná žalobkyňa navrhla vykonať znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty

nehnuteľností, ktoré súd aj nariadil, avšak s jeho závermi sa nestotožnila a predložila súkromný znalecký
posudok, s ktorým nesúhlasí odvolateľ. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že príčinou rozdielneho stanovenia
koeficientu polohovej diferenciácie, a tým všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, je všeobecná znalosť
miestnych pomerov znalcom Ing. E., a že znalec Ing. J., ktorý býva v inom okrese, nepozná v takej
miere miestne pomery ako Ing. E., ktorý býval pred časom v obci, v žiadnom prípade táto skutočnosť

nespôsobuje neobjektívnosť znaleckého posudku Ing. J.. Mal za to, že počas vypočutia n súde znalec
Ing. J. hodnoverným spôsobom preukázal koeficient polohovej diferenciácie, jednoznačnejšie si obhájil
jednotlivé zložky koeficientu, preto by mal byť jeho posudok smerodajný. Mal za to, že znalecký posudok
predložený žalobkyňou je jednoznačne len účelový, aby spochybnila hodnovernosť súdom nariadeného
znaleckého posudku Ing. J..

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že v dôsledku zavinenia žalovaného hodnota
nehnuteľností sa znižuje a to nielen kvôli amortizácii a veku, ale aj v dôsledku toho, že všeobecná
hodnota týchto nehnuteľností bola v čase podania žaloby vzhľadom na trh s nehnuteľnosťami vyššia

ako v súčasnosti. V záujme ukončenia sporu žalobkyňa súhlasila s cenou nehnuteľností, z ktorej súd
prvej inštancie vychádzal pri vyporiadaní. Poukázala na to, že vzhľadom na rozpornosť znaleckých
posudkov, ktorú sa nepodarilo odstrániť ani na pojednávaní, za existujúcej dôkaznej situácie súd v
podstate spriemeroval znalecké posudky oboch znalcov.

10. Odvolateľ v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne v podstate zopakoval skutočnosti uvedené v odvolaní,
žiadal zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Žalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, teda vrátane výroku, ktorým bolo konanie

čiastočne zastavené po späťvzatí žalobcom, s čím žalovaný súhlasil, ako aj výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti. Týmito výrokmi žalovanému nebola spôsobená žiadna ujma, preto na podanie
odvolania proti tomuto výroku odvolateľ nie je subjektívne procesne legitimovaný. Odvolací súd preto
odmietol jeho odvolanie proti týmto výrokom napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b/ CSP.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas(§362vspojenísust.§367ods.2CSP)oprávnenouosobou(§359až361CSP),protirozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.
§ 385 ods. 1 a contrario CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu, s prihliadnutím na
vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je vecne správny. Rozsudok bol
verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.6.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta
a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní
lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.

14. Tento odvolací dôvod nebol naplnený. Argumenty žalovaného v odvolaní, sú len zopakovaním
skutočností uvádzaných v jeho vyjadreniach v konaní na súde prvej inštancie, ktoré však nemôžu viesť
k inému rozhodnutiu vo veci, pretože súd dôkazy vykonané v nej vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1 CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá

by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel (v
časti vyplatenej náhrady za spoluvlastnícky podiel len čiastočne) a závery, ktoré prijal, primerane a
zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil

ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

16. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadnu relevantnú skutočnosť, v dôsledku ktorej by žalobkyňou

uplatnený nárok tak, ako bol súdom priznaný, nebol dôvodný, rozhodnutie súdu prvej inštancie v čase
jeho vyhlásenia nebolo vecne správne, pričom je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu spĺňa všetky
požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia, tak ako to má na mysli § 220 CSP, preto rozhodnutie
netrpí ani vadou konania pre jeho nepresvedčivosť, resp. nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.

17. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré
odkazuje a rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna
úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP

na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

19. Podľa § 207 ods. 1, 2, 3 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh
nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať

spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje
sa k právnemu posúdeniu veci. Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je
prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak
závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

20. Podľa § 208 ods. 1, 3 CSP znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak. Ak
je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.21. Podľa § 209 ods. 1 súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho,
aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

22. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. V prejednávanej veci si súd pre jej rozhodnutie zadovážil znalecký posudok, ktorý na základe
uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania vypracoval znalec Ing. J. a k dispozícii mal
aj znalecký posudok znalca Ing. E., ktorý následne (po tom, čo nesúhlasila so závermi znalca Ing.

J.) predložila žalobkyňa. Samotný výsledok znaleckých posudkov, t.j. všeobecná hodnota sporných
nehnuteľností, bol znalcami vyčíslený rozdielne, aj keď sa obaja zhodli na tom, že metodiku
porovnávania nebolo možné použiť, pretože neexistovali podklady pre porovnávanie, z toho dôvodu
bolo nutné použiť metódu polohovej diferenciácie. Podľa znalca Ing. Vaška výsledný koeficient polohovej
diferenciácie bol 0,43 a podľa znalca Ing. E. 0,561. Tento rozpor, ktorý viedol k určeniu rozdielnej

všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti, sa nepodarilo odstrániť ani po výsluchu znalcov na
pojednávaní, kde obaja zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov (medzi iným sa nezhodli ani
na to, či je nehnuteľnosť v obytnej zóne na okraji obce - znalec Ing. J. alebo v obytnej časti obce bližšie k
centru - Ing. E.). Za takejto dôkaznej situácie, keď strany sporu nenavrhli ďalšie dôkazy a teda ani ďalšie
znalecké dokazovanie (žalovaný, ktorý sám súhlasil so znaleckým dokazovaním napokon nezaplatil

ani zálohu na toto dokazovanie) súd nemal dôvod, aby sám nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
na odstránenie rozporov medzi posudkami a musel existujúce dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy,
každý dôkaz jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomných súvislostiach. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu takto postupoval. Odvolací súd má za to, že nemožno nebrať do úvahy osobnú
skúsenosť a znalosti miesta znalca Ing. E., a úplne ich negovať (ako to navrhuje žalovaný), ktoré ho

viedli k určeniu vyššieho koeficientu polohovej diferenciácie ako určil znalec Ing. J., pretože nesporne
lepšie poznal pomery na mieste samom. Zároveň však táto znalosť (znalec údajne 30 rokov býval v
obci) ho mohla nechtiac a neúmyselne ovplyvniť pri určení (vyššom) koeficientu polohovej diferenciácie
nehnuteľnosti. Na druhej strane to neznamená, že znalecký posudok Ing. J. bol neobjektívny (každý
znalec si musí byť vedomý následkov úmyselne nesprávneho znaleckého posudku). Za takejto dôkaznej

situácie, keď ani jedna strana nenavrhla ďalšie dokazovanie, a znalci obhájili výsledky svojich posudkov,
nemožno nič vyčítať postupu súdu prvej inštancie pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a podielu
z nej, pretože sa nedal a nebol ani na to dôvod, úplne negovať výsledok ani jedného z posudkov.

25. K ďalším skutočnostiam uvádzaným v odvolaní odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka

na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS
115/2003).

26. V súvislosti so žalovaného prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok
(napr. II. ÚS 4/97 , II. ÚS 3/97 ). Obsahom
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu
bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so

zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,
preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04 , III. ÚS
162/05 , I. ÚS 140/2017).27. Výrok o trovách vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom
konaní neúspešní, preto odvolací súd priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).