Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/341/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107221354
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7107221354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne: P. M., nar. X.X.XXXX, bytom A.
2, XXX XX Košice, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o. so
sídlom Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, IČO: 36 863 408, proti žalovanému: J., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I z 23. februára 2018, č. k. 16C/173/2007-296

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne P. M., rod. V., nar. X.X.XXXX a žalovaného J.
M., rod. M., nar. XX.X.XXXX k nehnuteľnosti - bytu č. XX, 6. posch., vchod č. X obytného domu, súp.
č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXX/XXXXX-in na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres K.
I, obec K. - B. O., kat. úz. N. O. a prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne P. M.,
rod. V. (I) a žalobkyni uložil povinnosť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva

zaplatiť žalovanému sumu XX.XXX,- Z. do XX dní od právoplatnosti rozsudku (II). D. priznal náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu XX%, ktoré boli spojené so znaleckým dokazovaním (J.). D.
rozhodol, že štátu náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva (IV), že štátu priznáva náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 5,- Eur (V) a že v zostávajúcom rozsahu žiadna sporová strana
nemá právo na náhradu trov konania (VI).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 6. posch., vo vchode č. X obytného
domu, súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXX/
XXXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX,
pre okres K. I, obec K. - sídlisko O., kat. územie N. O.. Celú spornú nehnuteľnosť navrhla prikázať do
svojho výlučného vlastníctva a zaviazať ju zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania finančnú náhradu
vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 Eur). Súd prvej inštancie skutkovo vyšiel zo zistenia, že predmetný byt
bol nadobudnutý počas trvania manželstva strán sporu, ktoré uzavreli 8. novembra 1980. Po rozvode

manželstva (rozsudkom Okresného súdu Košice I z 18. novembra 2002, č. k. 24C/607/2002-36, ktorý
nadobudol právoplatnosť 28. januára 2003) nedošlo v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a ani nebol
podanýnávrhnavyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovnasúde,čomalozanásledok,že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Podiely strán sporu, teda žalobkyne a
žalovaného na nehnuteľnosti sú rovnaké. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný (v pozícii žalobcu)
sa domáhal voči žalobkyni (v pozícii žalovanej) v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.

zn. 16C/60/2006 určenia, že je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu č. XX na A. X v K., zapísaného
na LV č. XXXX, kat. územie N. O., parc. č. XXXX, pod súpisným č. XXXX, teda nehnuteľnosti, ktorej
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je predmetom tohto konania. Okresný súd Košice
I rozsudkom z 11. apríla 2014, č. k. 16C/60/2006-301 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
z 24. septembra 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. novembra 2015, návrh zamietol.

3. Prvoinštančný súd poukázal na ust. § 149 ods. 4, § 136 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) s tým, že uvedený zákon zakotvuje právo
každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v prípade, ak nedôjde k jeho zrušeniu dohodou medzi spoluvlastníkmi, pričom toto
právo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

V danom prípade žalobkyňa toto svoje právo využila. Žalovaný síce so žalobou žalobkyne nesúhlasil,
jeho nesúhlas so žalobou vyplýva zo skutočností tvrdených v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré
podľa názoru súdu svedčia o tom, že v spolužití strán sporu v jednom byte po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozvodom ich manželstva nastávajú konflikty a vznikajú ďalšie nezhody
medzi nimi. Navyše, žalovaný nerozporoval a súd vzal za preukázanú tú skutočnosť, že žalovanému po

rozvode manželstva vznikali dlhy, ktoré boli oprávnenými uplatnené v rôznych exekučných konaniach
voči žalovanému a žalobkyňa v záujme, aby nedošlo ku strate vlastníckeho práva k predmetnému bytu
kvôli dlhom žalovaného, uhradila dlhy žalovaného, čím dokonca zabránila aj dražbe bytu. Žalovaný
taktiež v priebehu sporu nerozporoval tú skutočnosť, že žalobkyňa riadne platila vo výške 1 zálohové
platby za užívanie bytu, pričom žalovaný, ktorý byt reálne užíva, svoju povinnosť hradiť náklady za

užívanie bytu vo výške 1 neplnil. Žalovaný iba tvrdil, že od roku 2004 platí za plyn a elektrinu v sume 43,-
Eur mesačne a od roku 1998 daň za byt 12,- Eur ročne a za bežnú údržbu bytu, avšak akú sumu ročne
na túto vynakladal, súdu uviesť nevedel. Žalobkyňa navrhla po zrušení podielového spoluvlastníctva
prikázať celú nehnuteľnosť - byt do jej výlučného vlastníctva, s ktorým návrhom žalovaný nesúhlasil,
avšakaninenavrhovalpozrušenípodielovéhospoluvlastníctvaprikázaťnehnuteľnosťdojehovýlučného

vlastníctva. Žalobu žalobkyne súd považoval za dôvodnú, preto zrušil podielového spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaného k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 142 ods.
2 OZ) žalovaný v spore netvrdil a ani ich existencia nebola preukázaná.

4. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak,

že postupne skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie ustanovenie upravuje a ktoré poradie je
pre súd záväzné. Nakoľko v tomto prípade bola predmetom podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť
- byt, bolo treba dôsledne preveriť predovšetkým možnosti reálneho rozdelenia spoločnej veci na
dve, či viac samostatných vecí. Po zistení, že reálne rozdelenie 3-izbového bytu v obytnom dome
nie je možné, prvoinštančný súd skúmal druhý spôsob vyporiadania, prikázanie spoločnej veci za

náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa prejavila záujem o prikázanie nehnuteľností do
svojho výlučného vlastníctva s tým, že by žalovanému vyplatila náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel. Žalovaný prikázanie nehnuteľností do svojho vlastníctva nežiadal. Vzhľadom na uvedené, a
najmä vzhľadom na účelné využitie predmetnej nehnuteľnosti, keď žalobkyňa platí náklady spojené s
jej užívaním, prikázal jej súd nehnuteľnosť do vlastníctva. Povinnosť žalobkyne zaplatiť náhradu za

spoluvlastnícky podiel žalovanému nebola v spore žalovaným spochybnená a preto súd prvej inštancie
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 37.700,- Eur.
Pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal zo všeobecnej hodnoty bytu, stanovenej znaleckým
posudkom č. 49/2017, vypracovaným znalcom Ing. M. D., keďže závery znaleckého posudku o určení
všeobecnej hodnoty bytu strany sporu nenamietali. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi

stranami sporu i vo vzťahu k štátu, vychádzal z pomerného úspechu strán [čl. 4 ods. 1, § 255 ods. 1, 2
v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Konštatoval,žekonaniesaviedlovzáujmežalobkyneažalovanéhoapretopomerúspechuaneúspechu
oboch v tomto spore predstavuje 50%. Žalobkyni vznikli trovy konania, ktoré boli spojené so znaleckým
dokazovaním, keďže uhradila preddavok na znalečné v sume 180,- Eur, priznal jej náhradu trov konania

voči žalovanému v rozsahu 50% zo zaplateného preddavku za znalečné. V konaní vznikli trovy štátu
titulom znalečného vo výške 190,- Eur, ktoré bolo hradené z preddavku zloženého žalobkyňou vo výške
180,- Eur a v zostávajúcej časti vo výške 10,- Eur preddavkovo z finančných prostriedkov štátu.5.Protitomutorozsudkupodalžalovanývzákonnejlehoteodvolaniestým,žesrozhodnutímvovšetkých
výrokoch nesúhlasí. Podľa názoru odvolateľa sudkyňa porušila zákon, nakoľko k vyhláseniu rozsudku
došlo na pojednávaní konanom 23. februára 2018, rozsudok mal byť preto doručený najneskôr 25.

marca 2018. Nesúhlasí tiež s alibistickým prístupom vo forme zaslania tak závažného dokumentu bez
toho, aby to bolo vopred oznámené, či dokonca oboma stranami dohodnuté. Obzvlášť za situácie,
kedy ešte v nedávnej minulosti portál čelil veľkým problémom ohľadne zabezpečenia svojej prevádzky
a v podstate niekoľko mesiacov bol nefunkčný a na opätovné prihlásenie sa k jeho službám bolo,
a stále je, potrebné znovuvydanie príslušného prístupového kľúča na elektronickom čipe osobného

dokladu. Ak si teda sudkyňa neuvedomila potrebu overenia si schopnosti žalovaného prihlásiť sa,
a teda prístupu k takto odosielaným správam, je viac než zarážajúce, s akou neotrasiteľnou istotou
tento akt realizovala. Žalovaný nechápe, načo sa v spise nachádza niekoľko výtlačkov rozsudku, ak
sa vôbec neunúvala odoslať ich tam, kam odoslané mali byť. Žalovanému nie je jasné, na základe
akých nezvratných skutočností a dôkazov dospel súd prvej inštancie k rozhodnutiu v prvom výroku, či na
báze lží a zavádzajúcich tvrdení žalobkyne a jej právneho zástupcu? Tvrdenia o možnostiach získania

prostriedkov na úhradu súdom stanovenej čiastky pre vyrovnanie podielu protistrane považuje odvolateľ
za nepodložené. Ktorá inštitúcia poskytne úver občanovi vo veku 59 rokov vo výške takmer 40.000,-
Eur? Prizvala a vypočula sudkyňa ako svedkov ich synov, aby potvrdili, že sa budú podieľať na tom, že
z ich otca sa stane bezdomovec? Žalovaného okrádala žalobkyňa minimálne ostatných temer 20 rokov
a teraz reálne na báze súdneho rozhodnutia okradne aj svojich synov? Ako si sudkyňa môže dovoliť

otvorene prekrúcať výpoveď žalovaného, a teda klamať v odôvodnení rozsudku, ohľadne vlastníctva
k nehnuteľnosti? Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie, že ak synovia poskytnú finančné prostriedky
na vyplatenie žalovaného, musia sa stať v príslušnom pomere spoluvlastníkmi predmetného bytu. A
nie, ako tvrdí sudkyňa, výlučnými vlastníkmi. Podľa názoru odvolateľa vyznieva až smiešne, ako si
sudkyňa berie za svoje všetky lživé vyhlásenia žalobkyne ohľadne dlhov žalovaného a toho, ako ich ona

uhrádzala, vrátane totálne chaotického a zmätočného tvrdenia v rozpore s časovou osou celej kauzy
a vzniku jednotlivých problémových situácií a ich údajného uvedenia v príslušných podaniach. Prečo
vznikli a kto je reálne toho príčinou, to ani len nedokázala pochopiť, pretože mnohé vyjadrenia sú pre ňu
v slovenskom jazyku nezrozumiteľné a podľa jej vlastných slov im nerozumie. Ako teda môže na základe
nepochopenia a nevedomosti produkovať tak závažné závery? Odvolávanie sa na predchádzajúce

konanie sp. zn. 16C/60/2006, v ktorom rovnako hrubo porušila práva žalovaného na spravodlivý súdny
proces a dokázala, že nerozumie ani len základným výrazovým prostriedkom slovenského jazyka,
o logickom výklade určitých výrazov ani nevraviac, je dosť veľká opovážlivosť. Žalovaný uviedol, že
nechápe, ako môže mať na takejto úrovni rozhodovacie právomoci niekto, kto nerozozná rozdiel medzi
pojmom absolútny a relatívny. A dokonca v priamom rozpore s predchádzajúcimi svojimi tvrdeniami

a výrokmi sa v texte bodu 10 odôvodnenia odvoláva práve na tieto dva pojmy a z nich vyplývajúce
čosi, čím hrubo porušila zákon a dokázala svoju neschopnosť a nevedomosť. Že žalobkyňa uhradila
UNIT Licitation, s.r.o. (bod 11 odôvodnenia) kvôli nezákonne vyvolanej „dobrovoľnej dražbe“ čiastku,
ktorej vznik sama spôsobila ešte v rokoch 2002 až 2004, to je zasa len servilným osvojením si lživých
a zavádzajúcich tvrdení žalobkyne. Akým právom zasahovala do „sporu tretích strán“ a uhrádzala

údajný záväzok žalovaného Sociálnej poisťovni? Vyhlásenia o tom, ako si žalobkyňa chránila strechu
nad hlavou sú priam smiešne. Podľa vlastných tvrdení je šťastná, že je rozvedená, tak prečo viac
ako 15 rokov blokuje a sabotuje akúkoľvek snahu o definitívny rozchod a s tým súvisiace majetkové
vyrovnanie a samozrejme aj oddelené bývanie? To sa jej sudkyňa ani len v náznaku nespýtal a ani ju
to nezaujímalo za celých 12 rokov, počas ktorých doslova przní tento stav a životy strán sporu. Načo

uvádza v bode 14 odôvodnenia kauzu trestného stíhania žalovaného, v ktorej bol spod obžaloby v celom
rozsahu oslobodený preto, že sa počas súdneho konania jasne preukázali lži, podvodné tvrdenia a
zmanipulované znalecké posudky ohľadne údajne poškodenej bývalej manželky, ak vôbec nechápe,
aké dôsledky z toho na existenciu žalovaného vyplývajú a ako hlboko to zasiahlo do občianskych práv
žalovaného a jeho následného života? Čo o charaktere a osobnosti žalobkyne povedali všetky dôkazy

o jej bezbrehej agresivite a násilnostiach na osobe žalovaného, uvedené v bode 16 odôvodnenia?
Zrejme úplne nič, priam naopak. O dôkazoch v spise, že žalobkyňa je doslova zlodejka, nehovorí vôbec.
Samozrejme, že za už popísaných okolností k dohode prísť nemohlo, pretože psychicky narušená
žalobkyňa nie je schopná vziať zodpovednosť za vlastnú existenciu do vlastných rúk. Sústavne sa
odvoláva a prikrýva svojimi deťmi. Keby vedela, čo si myslia o spoločnej existencii obaja synovia, bola

by asi veľmi prekvapená. Psychické a citové vydieranie však celé roky slávi úspech. Podľa názoru
žalovaného aj ponižujúce tvrdenia na adresu žalovaného v bode 30 odôvodnenia jasne dokazujú, že
sudkyňa si vo svojom svete, zrejme úplne odtrhnutom od reality, absolútne nedokáže predstaviť život za
takých okolností, za akých ho žije žalovaný už temer 15 rokov. Tvrdenia o tom, kto a ako hradil nákladyna predmetný byt, s príslušnými slovíčkami ako napr. „iba“ a pod., to je jasný dôkaz neschopnosti narátať
do troch a pochopiť, čo sa z takýchto prostriedkov vôbec dá realizovať. K záveru súdu prvej inštancie,
že žalovaný údajne nenavrhoval, aby po zrušení spoluvlastníctva bol byt do výlučného vlastníctva

prikázaný jemu, uviedol, že paškvil ohľadne podania žalovaného tou istou sudkyňou, riešeného pod
zn. 16C/60/2006, nepovažuje za platný a urobí kroky k tomu, aby to dokázal. Navyše sa žalovaného
ani raz na predmetnú skutočnosť neopýtala. K bodu 32 odôvodnenia žalovaný uviedol, že žalobkyňa
reálne neplatí náklady spojené s užívaním bytu, čo je veľmi triviálne dokázateľné, no súd tieto dôkazy
bagatelizuje. Odvolateľ nesúhlasí ani so súdom určenou 60 dňovou lehotou na vyplatenie určenej

sumy, ktorú si konajúci súd podľa názoru žalovaného osvojil na návrh právneho zástupcu žalobkyne
na pojednávaní konanom 23. februára 2018. Zaujímavé je aj to, že táto skutočnosť ani len nie je
zaznamenaná v zápisnici z konkrétneho pojednávania. Nehovoriac o tom, že vôbec neurčuje spôsob,
akým má prebehnúť vyplatenie predmetnej sumy. Pritom veľmi dobre vie, čo všetko a akým spôsobom
postihlo žalovaného potom, ako prišiel o všetky ekonomické aktivity a je zavalený následnými záväzkami
riešenými už aj exekútormi. Príčinou tohto stavu je podľa názoru žalovaného jeho bývalá manželka.

Z ďalšieho obsahu odvolania vyplýva nespokojnosť žalovaného s rozhodnutím súdu prvej inštancie o
trovách konania, o čom podľa odvolateľa svedčí samostatná štylizácia textu. Vzhľadom k uvedenému
žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá sa s rozsudkom súdu

prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje, považuje ho za zákonný, spravodlivý a zodpovedajúci
vykonanému dokazovaniu a preto navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.
Argumentáciu žalovaného považuje za nezrozumiteľnú.

7. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v
zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Rozsudok bol

verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto
procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa
ust. § 219 ods. 3 CSP.

8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

9. Právnym posúdením [ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] vo všeobecnosti je činnosť súdu, pri ktorej
aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkových zistení, aké
práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením

je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové
zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež
správneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,tedavskutkových
okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených
v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvodynie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil
a dospel k správnym záverom, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani
pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo
na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto rozsudok vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

11. Základom potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bola právna úprava obsiahnutá v ust. § 387
ods. 2 CSP s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v

odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2
CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku, ktoré v tejto konkrétnej veci reaguje aj na
podstatnú časť odvolacích námietok.

12. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (ust. § 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky
žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku. Len

na doplnenie vecnej správnosti odvolací súd dodáva:

13. V súdnych konaniach sa vyskytuje pomerne často, že nespokojná strana sporu prejaví svoje
emócie z postupu resp. rozhodnutia nevhodným spôsobom vo forme rôznych urážlivých podaní
adresovaných súdu, či sudcovi. Podobne je tomu v prejednávanej veci, keď obsahovo podstatnú časť

odvolania žalovaného predstavujú hrubo urážlivé invektívy voči zákonnej sudkyni, ktorej zaujatosť však
nenamieta, pričom racionálne z tohto útočného obsahu odvolania žalovaného sa odvolaciemu súdu
ani s vynaložením značného úsilia nepodarilo vyvodiť, akých konkrétnych procesných pochybení sa
mal súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa dopustiť. Z predmetného podania je celkom zrejmá
predovšetkým samotná nespokojnosť žalovaného s celkovým postupom súdu prvej inštancie a jeho

rozhodnutím.

14.Vsúvislostisvyššieuvedenýmodvolacísúddávadopozornosti,žeprávostranysporunaspravodlivý
súdny proces nezahŕňa v sebe automaticky a bez ďalšieho úspech v spore. Aj stabilná rozhodovacia
činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) totiž rešpektuje názor, podľa ktorého

nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov
a námietok.

15. Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky, ktoré nevzbudzujú pochybnosť o tom, aké pochybenia

žalovaný súdu prvej inštancie vytýka, z obsahu odvolania je možné vyvodiť jeho nesúhlas so záverom
súdu o možnostiach získania prostriedkov zo strany žalobkyne na úhradu súdom stanovenej čiastky
pre vyrovnanie podielu bytu protistrane (zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ku ktorému bytu
medzi stranami je predmetom tohto sporu), ktoré považuje odvolateľ za nepodložené, ako aj námietku,
že pokiaľ by podiel žalovaného mal byť vyplatený z prevažnej časti z finančných prostriedkov,

ktoré zabezpečia synovia, potom jeho synovia sa musia stať v príslušnom pomere spoluvlastníkmi
predmetného bytu.

16. Odvolací súd s poukazom na rozhodovaciu súdnu prax (napríklad rozsudok Krajského súdu v
Košiciach z 23.05.2013, sp. zn. 3Co/14/2012, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.07.2003, sp. zn.

22 Cdo 1346/2002) skonštatuje, že hľadisko solventnosti sa profiluje ako podmienka pre prikázanie
veci niektorému zo spoluvlastníkov a tiež ako jedna z okolností, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní
prihliadať pri posudzovaní, komu má byť vec prikázaná. Pri rovnocennosti zákonných kritérií môže
byť objektívna schopnosť poskytnúť náhradu rozhodujúca z hľadiska dispozície voľnými finančnýmiprostriedkami alebo ich bezprostredným obstaraním a použitím v porovnaní s druhým spoluvlastníkom.
Otázka solventnosti napĺňa aj rozmer ústavný, pretože strata podielového spoluvlastníctva je zároveň
odňatím vlastníckeho práva, za ktoré musí byť poskytnutá náhrada. Ak súd podielové spoluvlastníctvo

k veciam zruší a vypriadava ho prikázaním nehnuteľností jednému spoluvlastníkovi, sú pre prikázanie
stanovené nielen kritériá veľkosti podielov a účelného využitia veci, ale tiež schopnosť spoluvlastníka,
ktorému je nehnuteľnosť prikazovaná do vlastníctva, zaplatiť primeranú náhradu. Ak zákon ustanovuje,
že prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkovi je možné len za primeranú náhradu, potom to znamená,
že súd môže prikázať vec len tomu spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu

zaplatiť.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že majetkové a finančné pomery
žalovaného, ktorý je značne zadlžený, nedávajú predpoklad reálnej možnosti, že by žalobkyni bol
schopný vyplatiť podiel z bytu po zrušení spoluvlastníctva strán k predmetnej nehnuteľnosti. Vychádzal
však z tvrdenia žalobkyne, že podiel, patriaci žalovanému z uvedeného bytu by uhradila žalovanému

tým spôsobom, že by zobrala úver z banky, keďže je zamestnaná, má trvalý pracovný pomer a jej čistý
príjem predstavuje 550,- Eur mesačne a že na to, aby mohla vyplatiť finančný podiel žalovanému z
predmetného bytu, jej prisľúbili finančnú pomoc aj jej synovia, ktorí taktiež pracujú, majú príjem a užívajú
predmetný byt.

18. Zo spisového materiálu i z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že v predmetnom byte
okrem strán sporu bývajú aj ich dospelí synovia J. M. a M. M. a že žalovaný asi pred 4 rokmi sa začal
zdržiavať v byte svojich rodičov na ul. Slovenskej jednoty 2 v Košiciach, keďže sa stará o svojho otca,
ktorého zdravotný stav je zlý, avšak naďalej sa vracia do bytu strán sporu, v ktorom má k dispozícii
najväčšiu izbu, v ktorej zriadil dielňu, kanceláriu a skladište.

19. Z uvedených skutkových záverov súdu prvej inštancie je zrejmé, že v predmetnom byte bývajú strany
sporu,tedažalobkyňa,aleajžalovaný,hocisazdržiavaužniekoľkorokovvbytesvojichrodičovzdôvodu
starostlivosti o svojho otca. V predmetnom byte však uspokojujú svoju bytovú potrebu tiež ich dospelí
synovia, preto nie je zarážajúce, že nielen žalobkyňa a žalovaný majú záujem na definitívnom vyriešení

ich bývania, ale pochopiteľný je aj záujem ich dospelých synov a ich snaha pomôcť všetkým členom
ich rodiny. Navyše k tejto otázke odvolací súd dodáva, že je výsostne vecou tej ktorej strany sporu,
akým spôsobom vyrieši svoje vzťahy, vrátane majetkových, v rámci vlastnej rodiny. Pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie v preskúmavanej veci bolo relevantné zistenie o reálnych možnostiach žalobkyne
vyplatiť žalovanému podiel zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemu pomeru k predmetnému bytu po

zrušení spoluvlastníctva strán k bytu, pričom k takémuto skutkovému záveru z vykonaného dokazovania
aj správne dospel, preto jeho záverom, tak skutkovým ako aj právnym, podľa názoru odvolacieho súdu
niet čo vytknúť.

20. Keďže žalovaným uplatnené odvolacie námietky v prejednávanom spore neboli preukázané,

odvolanienemožnopovažovaťzaopodstatnené,pretoodvolacísúdpotvrdilrozsudokakovecnesprávny
(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

21. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

23. V súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd priznal plne procesne úspešnej žalobkyni

nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).